Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_31S-103-2019.pdf
PDF · 225.17 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/103/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvia Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: VITAR SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Horná Kružná 5577/52, 038 61 Vrútky, IČO: 36 313 190, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102669019/2019 zo dňa 15.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“ alebo „daňový úrad“) rozhodnutím Číslo: 101833647/2019 zo dňa 30.07.2019 v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 19 764,13 eur za zdaňovacie obdobie január 2012. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 27.02.2012 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 31.07.2012 predstavovala 8 658,77 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní sumu 28 422,90 eur, z čoho vyplýva rozdiel dane v sume 19 764,13 eur, pričom táto suma bola splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Žilina. V odôvodnení rozhodnutia daňový úrad uviedol nasledovné: V zdaňovacom období január 2012 si žalobca odpočítal daň z pridanej hodnoty z nasledovných dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou BALKER Unió s.r.o., Hviezdna 11/20, Komárno, IČO: 45 594 210, DIČ: 2023062943, IČ DPH: SK2023062943 (ďalej len „BALKER Unió s.r.o.“):
- faktúra č. 2012011 s dátumom vyhotovenia a dodania tovaru 30.01.2012 za dodávku 31 paliet Milka 100 g, 31 ks paliet EUR. Faktúra je vystavená na sumu celkom 118 444,80 eur, z toho základ dane (ďalej len „ZD“) 98 704 eur + 20 % DPH 19 740,80 eur;
- faktúra č. 2012010 s dátumom vyhotovenia a dodania služby za dopravu 30.01.2012. Faktúra je vystavená na celkovú sumu 140 eur, z toho ZD 116,67 eur + 20 % DPH 23,33 eur. Správca dane v snahe zistiť a získať čo najviac dôkazov preveroval celý obchodný reťazec, pri ktorom sa snažil zistiť pôvod fakturovaného tovaru, konečného spotrebiteľa predaného tovaru, zaúčtovanie jednotlivých faktúr, ako aj prepravu tovaru u jednotlivých obchodných partnerov, pričom postupoval v súlade so zákonom.
Na základe predložených dodávateľských a odberateľských faktúr k daňovej kontrole deklaroval žalobca v daňovom priznaní podanom na DPH za zdaňovacie obdobie január 2012 okrem iného aj nákup a predaj nasledovných druhov tovaru: káva, čokoláda, energetické nápoje, žuvačky, cukríky (ďalej len „preverovaný tovar“) od dodávateľa BALKER Unió s.r.o. Podľa získaných dokladov mala spoločnosť BALKER Unió s.r.o. nakupovať preverovaný tovar od spoločnosti KERAMIFER spol. s r.o., Sústružnícka 4/7, Komárno, IČO: 36 941 13, DIČ: 2022017921, IČ DPH: SK2022017921 (ďalej len „KERAMIFER spol. s r.o.“) a od spoločnosti IVERON s.r.o., Nám. Sv. Imricha 500, Štúrovo, IČO: 46 412 280, DIČ: 2023380557, IČ DPH:SK2023380557 (ďalej len „IVERON s.r.o.“). Spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. a spoločnosť IVERON s.r.o. mali preverovaný tovar nakupovať od spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o., Hviezdna 11/17, Komárno IČO: 43 903 495, DIČ: 43 903 495, IČ DPH:SK202259620 (ďalej len „EU- TRADE 2010 s.r.o.“). V podanom daňovom priznaní DPH deklaroval žalobca preverovaný tovar ako dodávky tovaru do Maďarska pre spoločnosť NETTY WEBSHOP KORLÁTOLT, FELELÖSSÉGŰ TARSASÁG, 2085, PILISVÖRÖSVÁR ÖRHEGY, UTCA 7770, IČ DPH: HU23150467 (ďalej len „NETTY“), ktorá ich mala následne dodávať odberateľom do Bulharska, a to spoločnosti Kingstroj EOOD, Blgarska legia No41A, obl. Sofia-Grad, IČ: BG200993664 (ďalej len „ Kingstroj EOOD“) a spoločnosti Bersy Trade EOOD, ul. Beli Brezivorino, No52-54, obl. Sofia-Grad, Sofia 1680, IČ: BG201470656 (ďalej len „ Bersy Trade EOOD“). Z Bulharska mal byť tovar prepravený do Rumunska spoločnosti Tailor Comert s.r.l., Mun. Oradea, Calea Borsului Nr.7, Et. II, IČ: RO26516529 (ďalej len „.Tailor Comert“). Kontrolovaný daňový subjekt, t. j. žalobca bol v reťazci konečným daňovým subjektom na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), ktorý si uplatnil a aj odpočítal DPH z nakúpeného tovaru. Zakúpený tovar následne dodával do iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „EÚ“), pričom uplatnil na dodávaný tovar oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k 31.01.2012 (ďalej len „zákon o DPH“).
Pokiaľ ide o prvého zisteného dodávateľa spoločnosť EU-TRADE 2010 s.r.o., správca dane konštatoval, že nebolo možné dostatočne preveriť skutočnosti v súvislosti s dodaním preverovaného tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH pre spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. a spoločnosť IVERON s.r.o. U prvého zisteného dodávateľa, t. j. EU-TRADE 2010 s.r.o. nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti z preverovaného tovaru v zmysle § 19 zákona o DPH, čím odberateľom preverovaného tovaru spoločnosti KERAMIFER spol. s r.o. a spoločnosti IVERON s.r.o. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH. Pokiaľ ide o ďalšiu spoločnosť v dodávateľskom reťazci, KERAMIFER spol. s r.o., daňový úrad konštatoval, že nebolo preukázané, že fakturovaný tovar bol reálne dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach, t. j. spoločnosťou EU-TRADE 2010 s.r.o., spoločnosť EU-TRADE 2010 s.r.o. so správcom dane nespolupracovala, svojim správaním neumožnila správcovi dane vykonať úkony, nepredložila účtovné doklady a účtovné záznamy, t. j. je nevierohodným subjektom, faktúry vystavené v mene spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o., na základe ktorých si spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. odpočítala daň, nie sú vierohodnými dokladmi, spoločnosť EU-TRADE 2010 s.r.o. nepreukázala, že vyvíja ekonomickú činnosť, keďže je nekontaktná, nebolo preukázané, kedy a ako prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o., nebolo preukázané, akými dopravnými prostriedkami bol tovar prepravovaný, spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. nepreukázala, že tovar jej bol dodaný platiteľom uvedeným na faktúre, t. j. spoločnosťou EU-TRADE 2010 s.r.o. a napokon na základe predložených účtovných dokladov a ani na základe vyjadrenia k zisteniam správcu dane neboli spoločnosťou KERAMIFER spol. s r.o. predložené žiadne relevantné dôkazy k tvrdeniam deklarovaným v podaných daňových priznaniach na DPH. K spoločnosti IVERON s.r.o. daňový úrad uviedol, že vo veci predvolal jej konateľa, a to Csabu Batkiho na ústne pojednávanie, na ktoré sa však nedostavil. Po zaslaní opakovaného predvolania externá účtovníčka spoločnosti IVERON s.r.o. predložila požadované doklady. Správca dane zistil, že faktúry za nákup preverovaného tovaru boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti a zaevidované v evidencii DPH. Tiež bolo zistené, že spoločnosť IVERON s.r.o. nakúpila preverovaný tovar od spoločnosti EU- TRADE 2010 s.r.o. Dňa 24.01.2014 sa dostavil na daňový úrad aj konateľ spoločnosti IVERON s.r.o., ktorý potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov na základe preverovaných faktúr. Vo vzťahu k spoločnosti BALKER Unió s.r.o. daňový úrad konštatoval, že Daňový úrad pobočka Komárno nezistil daňovou kontrolou vykonávanou v uvedenej spoločnosti pôvod a spôsob nadobudnutia daného tovaru v reťazci a rovnako nebol zistený a preukázaný jeho konečný spotrebiteľ, preto preniesol dôkazné bremeno na spoločnosť BALKER Unió s.r.o. a zaslal jej výzvu na predloženie dôkazov, na čo uvedená spoločnosť reagovala tak, že prítomnosť konateľa spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. nevie zabezpečiť,
keďže sa jej nepodarilo s ním nadviazať kontakt, v kontrolovanom období mala viacerých zamestnancov a viacero motorových vozidiel, preto sa jej nepodarilo do dňa zaslania vyjadrenia k výzve porovnať faktúry a dodacie listy s vozidlami v evidencii a ďalej uviedla, že v prílohe č. 1 je zoznam faktúr vystavených daňovým subjektom Szabo Szállitási. K uvedenému správca dane uviedol, že spoločnosť Szabo Szállitási bola preverovaná Daňovým úradom, pobočka Komárno prostredníctvom zaslanej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. V zmysle odpovede bola prepravná spoločnosť Szabo Szállitási BT. nekontaktná a nepredložila žiadne dokumenty, spoločnosť nepodala žiadne daňové priznania za rok 2012. Na základe výpisov z účtu neprebehli medzi daňovým subjektom Szabo Szállitási BT. a spoločnosťou BALKER Unió s.r.o. žiadne transakcie. V ďalšej časti rozhodnutia daňový úrad v podrobnostiach vyhodnotil dôkazy, na základe ktorých konštatoval nepreukázanie existencie vecnej stránky plnenia v reťazovom obchode, nepreukázanie pôvodu tovaru a nepreukázanie prepravy tovaru. Žalobca tým, že si uplatnil odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH na základe faktúr vystavených za dodanie tovaru, ktorý v skutočnosti nebol a ani nemohol byť dodaný, a teda z titulu jeho dodania nevznikla dodávateľovi spoločnosti BALKER Unió s.r.o. daňová povinnosť, porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH u dodávateľa. Daňový úrad zdôraznil, že vystavenie faktúry u dodávateľa tovaru samo o sebe nepreukazuje, že sa obchod zrealizoval, pretože akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitý zdaniteľný obchod bez ohľadu na to, či bol tento obchod skutočne zrealizovaný. Ani skutočnosť, že je doklad riadne zaúčtovaný, nerobí z neho dôkaz, že platiteľovi vzniká právo na odpočítanie dane. Takýmto dokladom je len vtedy, ak bol vystavený na základe skutočnej realizácie zdaniteľného obchodu. Účtovný doklad je dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktoré však musí daňový subjekt preukázať. Keďže dodávateľ tovaru spoločnosť BALKER Unió s.r.o. takýto dôkaz nepredložil, správca dane skonštatoval, že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo. Podľa správcu dane povinnosťou daňového subjektu v postavení platiteľa dane, ktorý požaduje od štátu vrátenie dane, je preukázať, že na jej vrátenie má nárok. Ak je daňový subjekt postavený v pozícii dodávateľa, preukazuje, že zdaniteľné plnenie uskutočnil tak, ako je deklarované na daňových dokladoch. Aj keď je daňový subjekt v pozícii odberateľa, rovnako musí preukázať, že sa zdaniteľné plnenie reálne uskutočnilo tak, ako je deklarované na dokladoch. Z dôvodu, že u dodávateľa preverovaného tovaru u spoločnosti BALKER Unió s.r.o. ani u dodávateľa jeho dodávateľov, t. j. spoločnosti KERAMIFER spol. s r.o., spoločnosti IVERON s.r.o. a spoločnosti EU- TRADE 2010 s.r.o. nebolo vierohodným a bezvýhradným spôsobom potvrdené reálne dodanie tovaru, vykonal správca dane šetrenie za účelom získania objektívnej pravdy v celom reťazci obchodov, vrátane vykonania prepravy tovaru a preverenia zahraničných odberateľov, ktorým bol tovar od daňového subjektu VITAR SLOVAKIA, spol. s r.o. dodaný. Odberateľ žalobcu spoločnosť NETTY bola podľa zistení správcu dane nekontaktná, na základe informácií z bankového výpisu neboli uskutočnené žiadne transakcie, osoba uskutočňujúca objednávku preverovaného tovaru a zaplatená suma boli neznáme, súčasný konateľ uvedenej spoločnosti bol nekontaktný a ku kontrole nebolo predložené žiadne účtovníctvo. Následne na základe odpovede Maďarskej daňovej správy bolo zistené, že tovar mal byť dodaný do Bulharska, pričom bulharský odberateľ je nekontaktný, z Maďarska mala tovar prepraviť spoločnosť Emkör Kft, ktorej konateľ nemal vedomosť o danej preprave a jeho spoločnosť nemala personálne a majetkové prostriedky na výkon preverovaných dodaní. Z Bulharska mal byť tovar dodaný do Rumunska, pričom rumunská spoločnosť bola klasifikovaná ako zmiznutý platiteľ. Následne daňový úrad v napadnutom rozhodnutí v podrobnostiach poukázal na dôkazy, ktoré spochybnili prepravu tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt, t. j. žalobcu, z čoho vyvodil, že nemohlo dôjsť ani k jeho dodaniu odberateľom v iných členských štátoch v zmysle § 43 zákona o DPH.
2. Žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu rozhodnutím Číslo: 102669019/2019 zo dňa 15.11.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru súdov, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného
plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry (§ 24 ods. 3 daňového poriadku). Z vykonaného dokazovania správcom dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplynuli odôvodnené pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru, že tovar podľa predložených faktúr nebol dodaný spoločnosťami uvedenými na preverovaných dodávateľských faktúrach tak, ako bol deklarovaný obchodný reťazec EU-TRADE 2010 s.r.o. - KERAMIFER spol. s r.o. - IVERON s.r.o. - BALKER Unió s.r.o. - VITAR SLOVAKIA, spol. s r.o. - NETTY WEBSHOP Kft. (Maďarsko) - Kingstroj EOOD (Bulharsko) - Tailor Comert (Rumunsko). Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2019). Žalovaný konštatoval, že samotným predložením faktúr a účtovných dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázateľne spochybnené, že obchodné transakcie skutočne prebehli. Na základe uvedeného žalovaný námietku daňového subjektu, že všetky subjekty v obchodnom reťazci správcovi dane na preukázanie realizácie zdaniteľných obchodov predložili relevantné listinné dôkazy, považoval za neopodstatnenú. Hlavným dôkazom pre nepriznanie odpočítania dane od dodávateľa BALKER Unió s.r.o. bola skutočnosť, že tomuto dodávateľovi nevznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť, čo je základná podmienka na uplatnenie odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Dôkazmi, ktorými bola spochybnená fyzická dodávka tovaru a jeho preprava spoločnosťou BALKER Unió s.r.o. žalobcovi, boli aj vyjadrenia jej bývalého konateľa Y. L. A., ktorý sa nevedel vyjadriť, s kým konkrétne komunikoval pri zabezpečovaní obchodov so spoločnosťou VITAR SLOVAKIA, spol. s r.o., osoby pozná, no nevedel ich mená, nevedel ani meno konateľa žalobcu, pri prevzatí tovaru za spoločnosť BALKER Unió s.r.o. bol prítomný on a pán E. M., za odberateľa nejaká osoba, ktorú nevedel označiť. Taktiež jeho vyjadrenia k preprave tovaru boli nepresvedčivé, nevedel sa vyjadriť k rozdielnym adresám miesta predaja preverovaného tovaru uvedeným na faktúrach a dodacích listoch v porovnaní s miestom predaja tovaru, ktoré bolo uvedené na predloženom Čestnom prehlásení, nevedel sa vyjadriť, kde mal byť skutočne tovar naložený pre spoločnosť žalobcu. Ďalej žalovaný uvádzal, že pokiaľ svedok E. M. potvrdil existenciu tovaru, uvedené ešte nedokazovalo, že tovar, ktorý tento svedok mal prevziať a mal ho nakladať, bol tovar deklarovaný žalobcom, a to práve z dôvodu, že zabalený tovar nemohol z dôvodu porušenia jeho balenia fyzicky skontrolovať. Tiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že svedok E. M. vykonával síce pre žalobcu dohodnuté služby, avšak tieto nefakturoval a žalobca mu za vykonané služby neplatil. Žalovaný tiež poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, z ktorej vyvodil, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti by mal mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Pokiaľ žalobca poukazoval na čestné vyhlásenie prepravcu A. A. o existencii tovaru, čo potvrdil aj prepravca B. G., k tomu žalovaný uviedol, že z vykonaného preverovania realizácie prepravy správcom dane vyplynuli skutočnosti, ktoré spochybnili vykonanie prepravy tovaru. Na základe spolupráce s Maďarskou daňovou správou bolo zistené, že spoločnosť Szabo Szállitási BT. bola nekontaktná a nepredložila žiadne dokumenty, za rok 2012 nepredložila žiadne daňové priznania. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého existenciu tovaru potvrdil aj prepravca B. G., žalovaný uviedol, že táto osoba bola preverovaná v spolupráci s Maďarskou daňovou správou, pričom je zrejmé, že svedok na väčšinu položených otázok neposkytol odpoveď a vyjadril sa, že faktúru za prepravu tovaru a dodací list vystavil na spoločnosť BALKER Unió s.r.o., a nie na spoločnosť VITAR SLOVAKIA, spol. s r.o., ktorá už v čase deklarovaného predaja tovaru do Maďarska mala byť majiteľom preverovaného tovaru. Pokiaľ žalobca namietal, že svedok R. K. si s odstupom času nemusel pamätať jeho podnikateľské aktivity, uvedené nič nemení na zisteniach správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a následných vyrubovacích konaniach, že nebola preukázaná reálna existencia a dodanie preverovaného tovaru všetkými zúčastnenými spoločnosťami v zistenom reťazci. Taktiež tvrdenie žalobcu, že maďarský správca dne kládol tomuto svedkovi otázky k spoločnostiam NETTY a IVERON s.r.o., ktoré nemajú nič spoločné s deklarovaným tovarom, bolo podľa žalovaného nesprávne, nakoľko tento bol konateľom IVERON s.r.o., ktorá deklarovala dodanie preverovaného tovaru spoločnosti BALKER Unió s.r.o. Pokiaľ žalobca odkazoval na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03), k tomu žalovaný uviedol, že Súdny dvor EÚ vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali
z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplynulo z predmetných faktúr a že predmetné faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje, a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že v uvedených prípadoch išlo o reálne zdaniteľné obchody. Pokiaľ ide o rozsudky C-409/04, C-499/10, C-80/11 a C-142/11, žalovaný poukázal, že správca dane v predmetnom konaní netvrdil, že plnenia boli poznačené podvodom, ale zistil, že plnenia podľa predložených faktúr neboli dodané osobou uvedenou na faktúrach, teda porušenie ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. K poukazu žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok vychádza z predpokladu, že bolo jednoznačne a nepochybne zistené na mieste samom, že došlo k reálnemu plneniu tovaru a služieb. Napokon žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie tovaru, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Žalobca napriek tomu, že správca dane mu umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil dôvod na preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa BALKER Unió s.r.o.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal včas správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a priznania nároku na náhradu trov konania. Úvodom vo všeobecnosti uviedol, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca ďalej zopakoval svoje argumenty prezentované v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalobca následne uviedol, že žalovaný nepoprel existenciu deklarovaného tovaru, avšak pochybenie žalobcu videl v tom, že obchodné transakcie neboli vykonané osobami deklarovanými vo faktúrach predložených správcovi dane, teda dodávateľom žalobcu a žalobcom. I napriek vyjadreniu žalovaného, v ktorom nepoprel existenciu deklarovaného tovaru, je v značnom protiklade následné odôvodnenie rozhodnutia vyhotoveného žalovaným v tom smere, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu predmetného obchodu a tovar nebol dodaný žalobcovi osobami uvedenými na dodávateľských faktúrach (žalobný bod jedna). Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, pretože nie je zrejmé, či nepriznanie odpočtu DPH bolo z dôvodu, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou alebo z dôvodu fyzickej neexistencie deklarovaného tovaru (žalobný bod dva). Ďalej žalobca uviedol, že v konaní predložil riadne a včas správcovi dane všetky potrebné doklady preukazujúce jeho nárok na odpočet DPH (odberateľské faktúry, dodacie listy, výdajky, CMR). Skutočnú realizáciu, existenciu a dodanie deklarovaného tovaru jednoznačne preukazuje výpoveď svedka E. M., ktorý počas ústneho pojednávania dňa 03.07.2015 potvrdil skutočnosť, že bol vždy pri nakladaní a vykladaní deklarovaného tovaru, vizuálne tovar kontroloval a zabezpečoval všetky potrebné listiny pre distribúciu tovaru. Svedok predložil správcovi dane Zmluvu o spolupráci za účelom zabezpečenia dodávok tovaru uzatvorenú dňa 13.12.2010 so žalobcom, z ktorej predmetu jednoznačne vyplýva, aké činnosti mal vykonávať pre žalobcu, obsah tejto zmluvy svedok potvrdil i počas ústneho výsluchu pred správcom dane. Svedok Y. L. A., konateľ spoločnosti BALKER Unió s.r.o., tiež potvrdil fyzickú existenciu deklarovaného tovaru. Uviedol, že mal zmluvného partnera E. M., ktorý pracoval v sklade, vykladal a nakladal tovar. Odberateľ tovaru bol aj žalobca, bol väčšinou pri dodávke tovaru osobne spolu s E. M.. Prevzatie tovaru kontroloval. Podľa žalobcu, po troch rokoch si nemusel pamätať, s kým komunikoval. Svedok R. K., konateľ spoločnosti IVERON s.r.o., na ústnom pojednávaní dňa 24.01.2014 jednoznačne potvrdil existenciu tovaru, podrobne popísal, od koho tovar nadobudol, komu tovar odovzdal, bol osobne prítomný pri nakládke a vykládke tovaru. Uvedenú skutočnosť jednoznačne potvrdil aj správca dane. Výpoveď svedka B. G., prepravcu tovaru, preukazuje, že vykonával prepravu zvyčajne pre spoločnosť BALKER Unió s.r.o., prepravoval tovar, a to energetické nápoje, kávu, čokoládu. Naloženie a vyloženie uskutočnil vodič vysokozdvižného vozíka. Uvedené korešponduje taktiež s výpoveďami ostatných svedkov.
Všetky tieto svedecké výpovede správca dane bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia vyhodnotil ako nevierohodné, pričom ani ostatné dôkazy o existencii tovaru nebral do úvahy a účelovo a tendenčne si osvojil názor neexistencie tovaru, a to bez relevantných dôkazov. Fyzickú existenciu deklarovaného tovaru potvrdzujú aj ďalšie listinné dôkazy, a to čestné vyhlásenia E. M., Y. L. A., konateľa spoločnosti NETTY R. K., B. G. a C. A.. (žalobný bod tri). Z vykonaného dokazovania je podľa žalobcu zrejmé, že BALKER Unió s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, táto predložila správcovi dane riadne všetky podklady oprávňujúce vznik daňovej povinnosti a daň uhradila, a teda aj žalobcovi vzniklo právo odpočítať daň z tovaru podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, pretože má riadne vystavené faktúry a dodacie listy od dodávateľa za reálnu dodávku tovaru, pričom dodaním tovaru prešlo na žalobcu aj právo nakladať s tovarom ako vlastným, na základe čoho žalobca následne predal tovar svojmu odberateľovi v štátoch EÚ. Žalobca si okrem toho zabezpečil u BALKER Unió s.r.o. potrebné skutočnosti o tom, že je platiteľom dane riadne zaregistrovaným, že tovar bežne predáva a daň odvádza. Dodanie tovaru považoval žalobca za riadne splnenú a preukázanú dodávku, bola voči nemu uplatnená DPH a v dobrej viere si aj uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca nakúpený tovar použil na svoje zdaniteľné obchody, pričom vnútroštátna zákonná úprava nevyžaduje, aby preukázal pôvod nakupovaného tovaru. Maďarská daňová správa zistila, že spoločnosť NETTY ako odberateľ žalobcu nadobudla tovar od žalobcu a následne tento dodala ďalšiemu odberateľovi. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj spoločnosť NETTY podaním príslušných daňových priznaní. Podľa žalobcu správne orgány nesprávne posúdili skutkový stav, neobjektívne a nezákonne zhodnotili dôkazy, čím došlo k porušeniu zákonnosti a porušeniu práva žalobcu na odpočítanie dane. (žalobný bod štyri). Správcovi dane boli predložené doklady aj zo strany spoločností KERAMIFER spol. s r.o. a EU- TRADE 2010 s.r.o. Správca dane bez akéhokoľvek zdôvodnenia vyhodnotil dodané faktúry vystavené spoločnosťou EU-TRADE 2010 s.r.o. ako nie vierohodné doklady. V protokole z daňovej kontroly sám správca dane uviedol, že vlastným šetrením zistil, že spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. nadobudla tovar od spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o., pričom zároveň konštatoval, že daňový subjekt bol nekontaktný, a preto spochybnil vierohodnosť a preukázateľnosť faktúr od spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. o dodávke tovaru, ako aj samotnú existenciu preverovaného tovaru. Správca dane tiež konštatoval, že spoločnosť IVERON s.r.o. mu predložila ním požadované doklady o existencii tovaru a tieto doklady boli riadne zaúčtované v jej účtovníctve. Správca dane taktiež potvrdil, že spoločnosť IVERON s.r.o. nakúpila tovar od spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. (žalobný bod päť). Žalobca nesúhlasil so závermi žalovaného, ktorý poukazoval na potrebu poznania subjektov, s ktorými podnikateľ pri svojej obchodnej činnosti spolupracuje. Zdôraznil, že dodávatelia žalobcu spoločnosti KERAMIFER spol. s r.o., IVERON s.r.o. a BALKER Unió s.r.o. riadne spolupracovali so správcom dane, predložili mu na požiadanie všetky a nielen listinné dôkazy preukazujúce existenciu tovaru, teda boli podnikateľskými subjektmi, ktoré mali záujem o riadny priebeh daňovej kontroly (žalobný bod šesť). Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“ ) sp. zn. 3Sžf 1/2011, ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj na rozhodnutia C-80/11 a C-142/11. Zdôraznil, že v danom prípade nešlo o žiaden podvod a všetko prebiehalo v rámci poctivého obchodného styku. Z výkonu kontrol správcu dane vyplýva, že kontrolu zamerajú na poslednú zdravú firmu v reťazci, z ktorej je možné získať finančné prostriedky, postupujú voči nej s veľkou razantnosťou, keď všetky nečinné a nekontaktné firmy zostávajú nedotknuteľné. Tento postup správcu dane sa javí žalobcovi ako veľká skrivodlivosť voči spoločnostiam, ktoré si dlhodobo voči štátu plnia všetky svoje povinnosti, daňové nevynímajúc, zabezpečujú prácu pre desiatky pracovníkov a všetko v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona (žalobný bod sedem). Žalobca ďalej namietal, že medzi právnym posúdením a skutkovými zistenia absentuje logický vzťah, pretože preukázaniu nároku žalobcu na odpočet DPH vykonaným dokazovaním, mu správne orgány tento nárok neuznali, a rozhodnutie je preto nepresvedčivé (žalobný bod osem).
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. V podrobnostiach zhrnul priebeh administratívneho konania, ako aj poukázal na zistenia vyplývajúce z tohto konania a svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj pokračujúcich vyrubovacích konaniach, všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to
vo všetkých vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou. Z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z predložených faktúr a iných dokladov, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre, či tento tovar, resp. službu dodala, ktorý iný dodávateľ tovar, resp. službu dodal. Žalobca napriek tomu, že správca dane mu umožnil splniť si svoju dôkaznú povinnosť, nevyvrátil dôvodné a preukázané pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach a vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa BALKER Unió s.r.o. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalovaný ako aj správca dane nespochybnili existenciu tovaru ako takého, ale uviedli, že nebola preukázaná reálna dodávka tovaru medzi spoločnosťami uvedenými v obchodnom reťazci. Predmetná skutočnosť predstavuje základnú vecnú podmienku pre uplatnenie odpočítania dane. K odkazom na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ žalovaný zdôraznil, že citované rozsudky vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak vecné ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane, teda išlo o reálne zdaniteľné obchody, keď zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplynulo z predmetných faktúr a tieto obsahovali všetky zákonom požadované údaje. V prejednávanej veci však neboli splnené vecné podmienky, teda žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov. Žalovaný uviedol, že Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora EÚ C-409/04 a C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11). Správca dane v predmetnom konaní netvrdil, že plnenia boli poznačené podvodom, ale zistil, že plnenia podľa predložených faktúr neboli dodané osobou uvedenou na faktúrach, čím žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Obdobne k rozsudku NS SR 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 žalovaný uviedol, že dané rozhodnutie vychádza z predpokladu, že bolo jednoznačne a nepochybne zistené, že došlo k reálnemu plneniu tovaru a služieb. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie tovaru, pri ktorom podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, a preto následne odberateľovi uvedenom na faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
5. Žalobca v replike zo dňa 18.05.2020 k vyjadreniu žalovaného, ktorá bola správnemu súdu doručená po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), zotrval na argumentácii obsiahnutej v správnej žalobe. Uviedol, že správca dane založil svoje závery o neexistencii tovaru a jeho nedodaní len a pochybnosti o vierohodnosti daných dokladov len na nekontaktnosti spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. V priebehu daňovej kontroly boli vypočutí svedkovia E. M., Y. L. A., B. G. a R. K., ktorí jednoznačne potvrdili existenciu deklarovaného tovaru a jeho dodanie. Pokiaľ správca dane relevantným spôsobom zodpovedajúcim objektívnej pravde nezdôvodní, prečo tieto výpovede nemajú vplyv na výsledok daňovej kontroly, nemôže tieto výpovede považovať za nevierohodné ani pravdivé. Na jednej strane správca dane konštatoval, že formálne doloženie dokladov k uskutočneniu obchodného prípadu je nepostačujúce a neuznal doklady spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o., ktoré predložili spoločnosti IVERON s.r.o. a KERAMIFER spol. s r.o., pre nekontaktnosť EU-TRADE 2010 s.r.o., avšak na strane druhej od spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. by obdržal tie isté už predložené doklady. Nie je zrejmé, ako inak sa preukazuje reálna existencia tovaru, ak nie výpoveďami svedkov, ktorí tovar videli a manipulovali s ním. V obchodnom styku nie je obvyklé, aby sa tovar dokumentoval fotografiami či videonahrávkami. Takáto povinnosť nie je podnikateľom uložená žiadnym právnym predpisom. Za najpodstatnejšiu informáciu pre žalobcu považoval tento skutočnosť, že správca dane vo svojom vyjadrení nespochybňuje existenciu tovaru ako takého, ale spochybňuje reálnu dodávku tovarov. Ak teda správca dane uznal existenciu tovaru, dodanie tovaru jednoznačne preukázali výpovede svedkov,
keď žiadny dôkaz nepotvrdzuje skutočnosť, že svedkovia nevypovedajú pravdivo, potom tu sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane.
6. V zhrnutí doterajšej argumentácie zo dňa 22.03.2021 žalobca zopakoval jednotlivé žalobné body formulované v žalobe a konštatoval, že správca dane si preverovanie uskutočnenia kontrolovaného zdaniteľného plnenia (obchodu medzi spoločnosťou BALKER Unió s.r.o. a žalobcom) absolútne neprimerane a nezákonne zjednodušil, keď v rámci vedenia dokazovania sa zameral výlučne na otázku, odkiaľ (resp. akým spôsobom) nadobudol predmetný tovar žalobcov dodávateľ BALKER Unió s.r.o. Ak nadobudnutie tovaru na strane BALKER Unió s.r.o. nebolo preukázané (napríklad len pre nekontaktnosť dotazovaných subjektov), správca dane z toho priamo vyvodil jednoznačný záver o tom, že žalobcovi tento tovar nemohol byť dodaný, a to bez ohľadu na to, že žalobca počas daňovej kontroly i následného daňového konania produkoval a navrhoval viaceré podstatné dôkazy potvrdzujúce dodanie tovaru žalobcovi. Správne orgány vychádzali z predpokladu, že žalobca niesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, ako/odkiaľ nadobudol príslušný tovar do vlastníctva jeho dodávateľ BALKER Unió s.r.o. a tiež deklarovaní subdodávatelia (EU-TRADE 2010 s.r.o., IVERON s.r.o., KERAMIFER spol. s r.o.) a že v prípade, ak túto skutočnosť žalobca nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu dodania predmetného tovaru žalobcovi. Takýto nesprávny výklad dôkazného bremena v daňovom konaní vychádza z predpokladu, že kontrolovaný daňový subjekt nesie absolútne dôkazné bremeno a zodpovedá aj za správanie a evidenciu tretích osôb. Správca dane nemôže od daňového subjektu požadovať preukázanie uskutočnenia iných ako kontrolovaných obchodov. V konkrétnom prípade tak žalobca niesol dôkazné bremeno o tom, že žalobcovi bol dodaný tovar fakturovaný BALKER Unió s.r.o. a že tento tovar bol následne žalobcom dodaný NETTY WEBSHOP Kft. ako žalobcovmu odberateľovi. Tu dôkazné bremeno žalobcu skončilo a žalobca nebol povinný preukazovať skutočnú realizáciu akýchkoľvek iných transakcií. Dôvodnú pochybnosť o uskutočnení zdaniteľného plnenia pritom nemôže zakladať len to, že dodávateľ alebo odberateľ daňového subjektu je v čase daňovej kontroly nekontaktný, resp. že táto tretia osoba neposkytuje správcovi dane požadovanú súčinnosť. Ak existujú dôkazy o tom, že daňový subjekt nadobudol, resp. dodal príslušný tovar tak, ako to deklarujú jeho dodávateľské a odberateľské faktúry, akékoľvek pochybnosti, ktoré u správcu dane mohli vzniknúť o predchádzajúcich či následných transakciách s tovarom, sa daňového subjektu netýkajú a nemôžu byť vyhodnocované na jeho ťarchu. Žalobca opakovane poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011, 7Sžf/41/2013, 6Sžf/81/2013, 6Sžf 10/2012 a 4Sžf 7/2011. Podľa žalobcu správnosť jeho názoru potvrdzuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf 4/2009 a Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011. Tiež poukázal na aktuálny rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/100/2017 a rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Asf 131/2004. Ďalej žalobca poukázal na relevantný dodávateľský reťazec, a to zo strany spoločnosti BALKER Unió s.r.o. žalobcovi a následne spoločnosti NETTY. V podrobnostiach poukázal na spôsob dodania tovaru žalobcovi a následne spoločnosti NETTY, ako aj na skutočnosť, že vypočutí svedkovia sa osobne zúčastnili na dodávkach predmetného tovaru, predmetný tovar osobne videli, fyzicky ním manipulovali, kontrolovali alebo prepravovali. Svedkovia výslovne potvrdili, že tovar videli a že tovar bol fyzicky dodaný žalobcovi tak, ako to správcovi dane uviedol aj samotný žalobca. Listinné dôkazy predložené žalobcom boli teda verifikované dvomi nezávislými výpoveďami priamych svedkov. Žalobca zopakoval, že každá transakcia preverovaná z pohľadu splnenia podmienok pre uplatnenie odpočtu DPH musí byť vždy preverovaná samostatne. Odkázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, na ktorú už poukázal v skorších podaniach a doplnil, že v rozsudku vo veci C-273/11 Súdny dvor EÚ zdôraznil, že skutočnosť, že širší reťazec dodávok bol zaťažený daňovým podvodom, môže mať vplyv na právo daňového subjektu na odpočet dane len v prípade, ak daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu. Definovanie podmienok toho, aby sa určitý subjekt mohol považovať za účastníka daňového podvodu, je obsahom rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojenej veci C-439/04 a C-440/04. Ďalej žalobca v podrobnostiach poukázal na jednotlivé dôkazy, ktoré boli z jeho pohľadu zo strany správcu dane a žalovaného hodnotené nesprávne. Závery správcu dane a žalovaného boli založené len na nekontaktnosti či nespolupráci iných subjektov v rámci širšieho reťazca dodávok tovaru alebo na nepodstatných rozporoch, ktoré boli vykonaným dokazovaním objasnené či vyvrátené. Žalobca tiež konštatoval, že rozhodnutia žalovaného i správcu dane sú zmätočné, čo ho robí nepreskúmateľným. Správca dane i žalovaný v niektorých vyjadreniach naznačujú, že tovar nemal vôbec existovať, inokedy konštatujú len to, že nebolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti BALKER Unió s.r.o.
Napokon zdôraznil, že pri posudzovaní danej veci nemožno aplikovať princíp kolektívnej viny a o prípadnej existencii daňového podvodu v reťazci transakcií nevedel.
7. Podaním zo dňa 09.05.2022 žalobca poukázal na rozsudok veľkého senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021, ktorého závery sú podľa názoru žalobcu aplikovateľné na aktuálnu vec. Zo spomínaného rozhodnutia vyplýva, že zo žiadnych zistení nemožno vyvodiť, že by bol štatutárny zástupca daňového subjektu v tam rozhodovanej veci nedobromyseľný či neobozretný, pričom sa NS SR priklonil k právnemu názoru senátu 8S a 1S o nutnosti aplikácie právnych záverov v prospech daňového subjektu ohľadom rozloženia dôkazného bremena, dobromyseľnosti i preukázania vedomosti o účasti na podvodnom konaní.
8. Podaním zo dňa 19.09.2022 žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/5/2020 zo dňa 16.02.2022. Podľa názoru žalobcu v skutkovo a právne obdobnej veci, kedy správca dane tiež daňovému subjektu nepriznal právo na odpočet DPH s tvrdením, že hoci samotnú existenciu dodávky tovaru nerozporuje, za sporné považuje to, že dodávateľom tovaru bol konkrétny subjekt. Zo spomínaného rozhodnutia vyplýva, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet DPH.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného tak, ako sú čo do podstatného obsahu zachytené v bodoch 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou administratívneho spisu je Protokol z daňovej kontroly Číslo: 20174406/2015 zo dňa 29.04.2015, s vymedzením predmetu daňovej kontroly ako daň z pridanej hodnoty január až december 2012, vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej kontroly zo dňa 18.05.2015, zápisnica z ústneho pojednávania Číslo: 104027183/2016 zo dňa 04.10.2016 o prerokovaní pripomienok a dôkazov k protokolu z daňovej kontroly, rozhodnutie správcu dane Číslo: 104090763/2016 zo dňa 12.10.2016, rozhodnutie žalovaného Číslo: 100489940/2017 zo dňa 16.3.2017, zápisnice zo dňa 17.04.2018 a zo dňa 18.7.2019 o oboznámení s výsledkami doplneného dokazovania, vyjadrenie žalobcu k výsledkom doplneného dokazovania zo dňa 24.04.2018.
10. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183). Na pojednávaní dňa 28.09.2022, ktoré sa konalo za splnenia podmienok podľa § 114 SSP v neprítomnosti žalovaného, žalobca zotrval na už uvedených vyjadreniach. Zároveň poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžfk/5/2020 zo dňa 16.02.2022.
11. Správny súd zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 132 ods. 1 SSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
Podľa § 132 ods. 2 SSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej ako daňový poriadok, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Podľa § 49 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.01.2012 - ďalej len zákon o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
13. Žaloba v tejto veci je všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, na prejednanie ktorej sa v plnom rozsahu uplatní zásada koncentrácie dôvodov a rozsahu žaloby v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP. Na uvedené považuje správny súd za potrebné poukázať vzhľadom na repliku zo dňa 18.05.2020 a rozsiahle dôvody ďalších následných podaní žalobcu zo dňa 22.03.2021, 09.05.2022 a 19.09.2022, ktoré žalobca učinil po nastúpení účinkov koncentrácie v zmysle označenej právnej úpravy. V obsahu týchto podaní žalobca neuviedol úplne nové dôvody, ktoré vo včas podanej správnej žalobe obsiahnuté neboli. V nadväznosti na zásadu koncentrácie správny súd preto vecne vyhodnocoval aj tieto námietky žalobcu, pretože majú základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Vzhľadom na časové súvislosti a skutočnosť, že v žalobných bodoch bolo namietané aj nesprávne právne posúdenie v zmysle judikatúry NS SR, resp. Súdneho dvora EÚ, správny súd má za to, že mohol vyhodnocovať aj neskoršiu judikatúru, ktorou žalobca v označených ďalších podaniach argumentoval.
14. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj ďalších listinných dôkazov, napr. dokladov o zaplatení alebo dodacích listov, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf 26/2014).
15. Na tomto mieste odôvodnenia považuje správny súd za dôležité vysloviť a zdôrazniť, že základom záverov konštatovaných správcom dane a žalovaným o nepriznaní práva na odpočítanie DPH žalobcovi z predmetných faktúr od dodávateľa BALKER Unió s.r.o. tak, ako sú identifikované v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, v zdaňovacom období január 2012, bol záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva žalobcu na odpočet DPH podľa § 49 ods. 1, § 51 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1, všetko zákona o DPH, a nie záver o preukázaní skutočnosti, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím tovarov podľa predmetných faktúr zúčastní transakcii na podvodnom reťazci zdaniteľných obchodov alebo sa dopustí právo zneužívajúceho konania. Uvedené skutočnosti považuje správny súd za dôležité pri svojom závere, podľa ktorého správca dane i žalovaný vychádzali vo svojich procesných postupoch v rámci administratívneho konania zo správneho rozloženia dôkazného bremena, kedy dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu práva na odpočítanie DPH z predmetných faktúr ťažilo podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku primárne daňový subjekt, ktorý bol povinný preukázať splnenie podmienok pre odpočítanie DPH, vrátane spoľahlivého preukázania reálneho uskutočnenia dodávok tovaru podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre, a teda konkrétne subjektom BALKER Unió s.r.o. Zároveň za existencie, podľa hodnotenia správneho súdu dôvodných pochybností správcu dane o reálnom uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov z dôvodu relevantných a opodstatnených pochybností správcu dane o dodaní tovaru podľa predmetných faktúr
dodávateľom uvedeným na faktúrach, teda subjektom BALKER Unió s.r.o., bolo správne a zákonne v rámci postupu správcu dane a žalovaného aplikované také rozloženie dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo daňový subjekt a zahŕňalo jeho dôkaznú povinnosť opodstatnené pochybnosti správcu dane v zmysle uvedeného rozptýliť, čo sa žalobcovi nepodarilo. Uvedené konštatovanie je v súlade s teóriou presunu dôkazného bremena pri dokazovaní v daňovom konaní, ktorá je zároveň praktickým vyjadrením kombinácie zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rovnako rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09, III. ÚS 93/2016).
16. Dôvodnosť pochybností správcu dane a žalovaného o uskutočnení dodania tovaru podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúrach, čo je spojené s pochybnosťami o vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a dôsledkom čoho je spochybnenie samotného práva žalobcu na odpočet DPH, opodstatnene pramenila zo zistení správcu dane, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane viedol dokazovanie v súlade s úpravou § 24 ods. 2 daňového poriadku a preveroval, či predmetné faktúry majú materiálny základ, pričom vychádzal nielen z dokladov produkovaných daňovým subjektom, ale vykonal i vlastné rozsiahle šetrenia, ktoré boli správcom dane z pohľadu správneho súdu vykonané dôsledne a výsledky ktorého postupu správcu dane odôvodňujú pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru žalobcovi podľa predmetných faktúr dodávateľom uvedeným na faktúre.
17. Vzhľadom na pomerne ľahké zneužitie je vierohodnosť daňového dokladu - faktúry podporená osobou jeho vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že daňové doklady odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami však môže dôvodne spochybniť, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má - okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená
- preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt, k čomu došlo aj v danom prípade.
18. Žalovaný a správca dane založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnosti, že zdaniteľné plnenia tak, ako sú uvedené na dodávateľských faktúrach, boli realizované dodávateľom na nich uvedeným. Správny súd považuje toto právne posúdenie za správne. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako bolo deklarované v dodávateľských faktúrach. Aj podľa názoru správneho súdu žalobca mal možnosť predložiť dôkazy svedčiace o tom, že zdaniteľný obchod uvedený v sporných faktúrach bol skutočne realizovaný osobami uvedenými na faktúrach. Samotné listinné dôkazy predložené žalobcom (dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, čestné prehlásenia od Y. L. A., R. K., B. G., C. A. a E. M.) nevyvrátili pochybnosti správcu dane o vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu podľa § 19 zákona o DPH, a to vo svetle dokazovania vykonaného správcom dane ohľadne celého zisteného reťazca dodávateľov a odberateľov daňového subjektu.
19. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, správny súd ich vyhodnocuje ako v celom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k jednotlivým námietkam uvádza nasledovné.
20. Žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je zmätočné, pretože nie je zrejmé, či nepriznanie odpočtu DPH bolo z dôvodu, že obchodné transakcie deklarované vo faktúrach predložených žalobcom ku kontrole sa neuskutočnili osobou na nich uvedenou alebo z dôvodu fyzickej neexistencie deklarovaného tovaru (žalobný bod 2).
Uvedená námietka je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z neho totiž jednoznačne vyplýva (strana 18 -19), že nebolo preukázané uskutočnenie obchodných transakcií deklarovaných vo faktúrach predložených žalobcom ku daňovej kontrole osobou na nich uvedenou, teda priamym dodávateľom žalobcu spoločnosťou BALKER Unió s.r.o. Správne orgány teda neuvádzajú, že by nebola preukázaná vôbec existencia tovaru, ale poukazujú na to, že nebol preukázaný obchod a jeho realizácia vrátane dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a všetkými zúčastnenými
spoločnosťami v zistenom reťazci, ktorý podľa odôvodnení prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia tvorili firmy 1) EU-TRADE 2010 s.r.o., 2) KERAMIFER spol. s r.o. a IVERON s.r.o., 3) BALKER Unió s.r.o., 4) žalobca, 5) NETTY 6) Kingstroj EOOD a Bersy Trade EOOD a 7) Tailor Comert. Rozhodnutie žalovaného teda nebolo založené na tvrdení, že by išlo o tovar, ktorý by fyzicky neexistoval; to spochybňované nebolo. Uvedené napokon vyplýva aj priamo z odôvodnenia tejto námietky v žalobe, keď žalobca uvádza, že žalovaný nepoprel existenciu deklarovaného tovaru a následne v odôvodnení konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu predmetného obchodu a tovar nebol dodaný žalobcovi osobami uvedenými na dodávateľských faktúrach.
21. Za nedôvodnú považuje správny súd aj námietku žalobcu, podľa ktorej závery žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom poukázal na výpovede svedkov E. M., Y. L. A., R. K. a B. G., ktorí svedkovia podľa žalobcu potvrdili fyzickú existenciu deklarovaného tovaru a rovnako túto skutočnosť potvrdili aj ich čestné vyhlásenia a čestné vyhlásenie C. A. (žalobný bod 3). Správny súd sa s takýmto vyhodnotením svedeckých výpovedí, resp. čestných vyhlásení týchto svedkov nesúhlasí. Vo výpovediach týchto svedkov totiž existujú zásadné rozpory alebo svedecké výpovede nepreukázali konkrétne dodanie tovarov alebo prepravy týchto tovarov podľa faktúr v obchodnom reťazci.
22. Konkrétne svedok E. M. bol živnostníkom, ktorý pracoval v sklade firmy BALKER Unió s.r.o. v Náne. Odmenu za výkon svojich služieb fakturoval len spoločnosti BALKER Unió s.r.o., s ktorou bol v zmluvnom vzťahu (ústna dohoda). Hoci so žalobcom uzavrel Zmluvu o spolupráci zo dňa 13.12.2010, tento mu za žiadne činnosti nevyplácal odmenu. Tovar na paletách, ktorý nakladal vysokozdvižným vozíkom na pristavené nákladné automobily, nerozbaľoval, palety nerozoberal, tieto boli obalené priesvitnou fóliou. Navrchu palety bol kartón, ktorý odložil, skontroloval a potom ho vrátil. Z uvedeného vyplýva, že svedok nemal vedomosť o tom, kto je konkrétnym dodávateľom nakladaného tovaru presne podľa jednotlivých dodávateľských faktúr. Okrem toho zmluvný vzťah medzi týmto svedkom a žalobcom, ktorý je založený bezodplatnou zmluvou o spolupráci, pričom samotný svedok uviedol, že časť zmluvy neplatí (konkrétne bod 3 preambuly zmluvy o osobe, ktorá ho vyplácala za jeho služby) je neštandardný. Pokiaľ by svedok skutočne pre žalobcu vykonával deklarované činnosti, ktoré mali byť činnosťami veľkého rozsahu s tým spojenou značnou zodpovednosťou (kontrolovanie dodávok, potvrdzovanie dodacích listov, odovzdávanie prepravných dokladov CMR od firmy VITAR SLOVAKIA spol. s r.o., osobná prítomnosť pri každej nakládke tovaru, práca s vysokozdvižným vozíkom pri nakladaní tovaru vo vlastníctve žalobcu) a za túto činnosť by podľa Zmluvy o spolupráci nedostával žiadnu odmenu, potom sa javí uzavretie takejto zmluvy ako účelové a samotný reálny obsah týchto úkonov je spochybnený (vyznieva ako simulovaný). Nie je tiež bežné, aby svedka za jeho služby pre žalobcu odmeňovala iná spoločnosť (konkrétne dodávateľ žalobcu), keď z tejto jeho činnosti nemala žiaden ekonomický prospech.
23. Čo sa týka svedka Y. L. A., ide o konateľa dodávateľa v rozhodnom zdaňovacom období. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že nemohlo ísť o prepravu od dodávateľa žalobcovi ako odberateľovi, pretože podľa tvrdení žalobcu a svedkov M. a A. tovar, ktorý bol dodaný dodávateľovi do jeho skladu, bol v tom istom sklade odovzdaný odberateľovi - žalobcovi. Muselo teda ísť o prepravu k odberateľovi žalobcu - firme NETTY. Najskôr svedok A. poprel vykonávanie prepravy zo strany dodávateľa BALKER Unió s.r.o. pre žalobcu alebo jej akékoľvek zabezpečenie, čo je v rozpore s jeho čestným prehlásením, avšak potom, keď správca dane uviedol, že žalobcovi v dodávateľských faktúrach prepravu fakturoval, zmenil svoju výpoveď a už uvádzal, že „nevie, ako to presne bolo a že možno išlo aj o jeho kamióny“. Na potvrdenie mal predložiť tachografy a stazky z dní, ktoré sú uvedené v čestnom prehlásení, ktoré podpísal a ktoré obsahovalo vyhlásenie, že BALKER Unió s.r.o. zabezpečovala prepravu pre žalobcu, avšak žiadne doklady nepredložil. Vykonanie prepravy dodávateľom je však v rozpore s CMR, ktoré predložil ku kontrole žalobca, podľa ktorých odosielateľom tovaru nemal byť dodávateľ, ale priamo žalobca. Ďalej nevedel vysvetliť rozpory medzi jeho čestným prehlásením zo dňa 05.03.2015 o mieste dodania tovaru (Nána) a faktúrami a dodacími listami (Štúrovo, Šahy). K predchádzajúcemu dodávateľovi EU-TRADE 2010 s.r.o. hypoteticky uviedol, že tento mohol tovar nakúpiť u výrobcu, ale žiadne dôkazy nepredložil. Tiež vyšlo najavo, že hoci so žalobcom obchodoval už od roku 2009 (podľa jeho tvrdenia), nevedel uviesť meno konateľa žalobcu, ani mená osôb, s ktorými za žalobcu komunikoval. Je tiež nehodnoverné jeho tvrdenie, že nepoznal odberateľov žalobcu, keďže jediným odberateľom bola NETTY a jej konateľom bol práve R. K., s ktorým bol svedok A. v úzkej spolupráci a osobne ho poznal, čo priznal.
24. Čo sa týka svedka R. K., je konateľom spoločnosti IVERON s.r.o. a zároveň aj odberateľskej spoločnosti NETTY. Svedok bol vypočutý pred slovenským daňovým úradom dňa 24.01.2014 ako konateľ IVERON s.r.o., ktorý bol dodávateľom BALKER Unió s.r.o. Pokiaľ svedok na ústnom pojednávaní bez ďalšieho potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov s poukazom na to, že preverované faktúry boli zaúčtované v účtovníctve spoločnosti a zaevidované v evidencii DPH, len samotné zaúčtovanie dodávateľských faktúr a zaevidovanie v evidencii DPH v zmysle zákona o účtovníctve ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf/ 26/2014). Svedok R. K. bol maďarskými daňovými orgánmi vypočutý v rámci odpovede na MVI aj dňa 17.04.2019. Vtedy svedok už uviedol, že si nepamätá spoluprácu so spoločnosťami BALKER Unió s.r.o., VITAR SLOVAKIA spol. s r.o. a EU-TRADE 2010 s.r.o. Zároveň uviedol, že informácie môžu daňové orgány získať od účtovníka, avšak ani jeho meno neuviedol. Nevyjadril sa ani k otázkam týkajúcim sa spoločnosti NETTY, ktorá bola v čase konania výsluchu v likvidácii. Z uvedeného vyplýva, že táto výpoveď svedka K. nepreukazuje dodanie tovaru podľa dodávateľských faktúr BALKER Unió s.r.o. pre žalobcu, naopak spochybňuje dodávateľské faktúry spoločnosti IVERON s.r.o. pre odberateľa BALKER Unió s.r.o., ako aj odberateľské faktúry od žalobcu pre spoločnosť NETTY.
25. Ani výpoveď svedka B. G. nepreukazuje realizáciu zdaniteľného obchodu, keďže podstatnú časť otázok označený svedok neodpovedal. Svedok mal vystaviť dodací list a faktúru, ktoré však neboli predložené. Rovnako nebolo predložené CMR č. SK 9016732, ktoré by potvrdilo prepravu vykonanú v decembri 2012.
26. Z vyhodnotenia vyššie uvedených svedeckých výpovedí je potrebné konštatovať, že tieto nepreukázali, že by spoločnosť BALKER Unió s.r.o. dodala žalobcovi spotrebný tovar (potraviny) a službu - dopravu tak, ako je uvedené na dodávateľských faktúrach vystavených týmto dodávateľom. Tiež nie je dôvodná námietka, že správca dane žiadnym spôsobom neprihliadol na svedecké výpovede svedkov a len si účelovo a tendenčne osvojil názor o neexistencii tovaru. Naopak, správca dane vyhodnotil všetky vykonané dôkazy vrátane svedeckých výpovedí v ich vzájomnej súvislosti, pričom takéto vyhodnotenie považuje za zákonné aj správny súd. Práve z tohto vyhodnotenia vyplynulo oprávnené spochybnenie údajov uvedených na dodávateľských faktúrach predložených k odpočítaniu DPH.
27. Správny súd sa preto vyhodnotil námietku žalobcu obsiahnutú v žalobnom bode 3, podľa ktorej tento predložil správcovi dane všetky potrebné doklady preukazujúce jeho nárok na odpočet DPH, ako nedôvodnú.
28. Ďalej správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správca dane vykonal ďalšie dokazovanie, na ktoré prihliadol v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Týmito rozhodnými skutočnosťami sú právoplatné rozhodnutia správcu dane o určení dane podľa pomôcok subdodávateľovi žalobcu spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o z dôvodu, že ako prvý zistený dodávateľ v obchodnom reťazci v daňovom konaní nepreukázal žiadnymi dôkazmi právo na odpočítanie DPH, pretože nebolo preukázané, od ktorého konkrétneho dodávateľa táto spoločnosť tovar nadobudla. Táto spoločnosť je úplne nekontaktná s konateľom v Rumunsku, ktorý so správcom dane nespolupracoval.
29. Ani ďalší dodávateľský subjekt v obchodnom reťazci spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie jej daňovej povinnosti nepredložila žiadne dôkazy o nadobudnutí tovaru od jej dodávateľskej spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o., pričom bolo preukázané, že EU-TRADE 2010 s.r.o. nemohla byť dodávateľom pre spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o.. Z uvedených dôvodov preto spoločnosti KERAMIFER spol. s r.o. nebol uznaný nárok na odpočítanie dane z faktúr za nákup tovaru, ktorý bol následne dodaný spoločnosti BALKER Unió s.r.o.
30. Rovnako tomu tak bolo aj u priameho dodávateľa žalobcu spoločnosti BALKER Unió s.r.o. Taktiež táto spoločnosť nepreukázala, že by jej spoločnosť KERAMIFER spol. s r.o. a IVERON s.r.o. dodali spotrebný tovar podľa ich dodávateľských faktúr, a preto správca dane v daňovom konaní vyrubil spoločnosti BALKER Unió s.r.o. rozdiel DPH z preverovaného tovaru, pričom rozhodnutia sú právoplatné dňa 21.10.2015 (týkajú sa oboch jej dodávateľov). Preto sú aj námietky, ktoré boli obsahom žalobného bodu 5, nedôvodné.
31. Pokiaľ žalobca chcel dodanie tovaru preukázať aj tým, že tovar následne predal tretej osobe (žalobný bod 4), konkrétne NETTY, tak správny súd poukazuje na odpovede maďarských daňových orgánov, z ktorých vyplýva, že osoba, ktorá tovar za NETTY objednávala, je neznáma a samotná spoločnosť je nekontaktná a nepredložila žiadne dôkazy ohľadne dodania tohto tovaru. Rovnako je nekontaktný aj jej konateľ a podľa bankového výpisu neboli uskutočnené žiadne transakcie, teda ani platby za tovar, ktorý by jej dodal žalobca. Obchodnú spoluprácu so žalobcom nepotvrdil ani konateľ NETTY - R. K. v odpovedi na MVI zo dňa 17.04.2019. Tiež bolo zistené, že tovar mal byť v ten istý deň alebo v nasledujúci deň, ako bol dodaný, ďalej dodaný bulharským spoločnostiam Kingstroj EOOD a Bersy Trade EOOD, ktoré sú taktiež nekontaktné.
Tieto spoločnosti mali tovar následne predať spoločnosti Tailor Comert z Rumunska, ktorá je klasifikovaná ako zmiznutý platiteľ. Teda ani skutkovými okolnosťami na strane odberateľa NETTY sa nepodarilo preukázať tvrdenie žalobcu, že by mu bol dodaný tovar od jeho dodávateľa. Na tieto okolnosti správca dane správne prihliadol v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku.
32. Ak žalobca tvrdil, že Maďarská daňová správa zistila, že spoločnosť NETTY nadobudla tovar od žalobcu a následne ho dodala ďalšiemu odberateľovi, správny súd konštatuje, že pokiaľ ďalším preverovaním bolo zistené, že k skutočnému dodaniu tohto tovaru nedošlo a išlo len o formálne vystavenie faktúr a daňových priznaní, je potrebné konštatovať, že tvrdenie žalobcu, že tovar táto firma od žalobcu skutočne nadobudla, nebolo preukázané. Ako bolo už viackrát uvedené, faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Ak teda vykonaným dokazovaním bolo zistené, že faktúry od firmy NETTY pre bulharské firmy neodrážali reálne dodanie tovaru, potom takéto dôkazy nemajú žiadnu právnu silu. Pochybnosti o skutočnom dodaní tovaru nevyplývajú len z nekontaktnosti týchto obchodných spoločností, ale napr. aj z toho, že z Maďarska mal byť tovar prepravovaný spoločnosťou Emkör Kft., ktorej konateľ akúkoľvek prepravu poprel.
33. Naopak, v danom prípade bol zistené, že spotrebný tovar - potraviny, ktorý reálne existoval, bol obchodovaný v obchodnom reťazci bez toho, aby bolo zistené, kto bol prvým dodávateľom preverovaného tovaru pre spoločnosť EU-TRADE 2010 s.r.o. a rovnako nebolo ani zistené, kto je konečným odberateľom v tomto reťazci, teda odberateľom, ktorý skutočne tovar spotreboval. Za takýchto okolností správca dane správne vyhodnotil všetky zistené dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo. Nemožno potom prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že predložil všetky potrebné doklady preukazujúce jeho nárok na odpočet DPH (žalobný bod 3).
34. Takýmito dôkazmi nie sú ani čestné vyhlásenia E. M., Y. L. A., R. K. a dopravcu B. G. a zamestnanca dopravcu A. A., C. A., pretože všetci títo (okrem C. A.) boli vypočutí ako svedkovia a je preto potrebné vychádzať z ich svedeckých výpovedí, ktoré sú riadnym dôkazným prostriedkom upraveným v Daňovom poriadku poskytujúcim širšie možnosti zistenia skutkového stavu. Čo sa týka svedka A., jeho čestné prehlásenie o preprave je v rozpore s jeho výpoveďou, tiež CMR predložené žalobcom sú v rozpore s dodávateľskými faktúrami. Okrem toho čestné prehlásenie Y. L. A. o tom, že jeho spoločnosť mala zabezpečovať prepravu len v januári a februári 2012 je v rozpore s dodávateľskou faktúrou, pretože BALKER Unió s.r.o. ňou fakturoval prepravu napr. aj v zdaňovacom období december 2012. Čo sa týka čestných prehlásení B. G. a C. A., odhliadnuc od toho, že z nich nie je zrejmé, kto bol príjemca tovaru a o aký tovar išlo, tieto nepotvrdili samotnú prepravu od žalobcu k odberateľovi, ale od dodávateľa BALKER Unió, čo je v priamom rozpore s predloženými CMR, v ktorých odosielateľom je VITAR SLOVAKIA s.r.o. Čestné prehlásenie R. K. nepreukazuje dodanie tovaru dodávateľom podľa dodávateľských faktúr - obsahuje tvrdenie o nešpecifikovaných obchodných transakciách medzi ním a žalobcom. K námietke ohľadne svedka E. M., že je neprijateľné, aby bol tovar fyzicky rozbaľovaný a kontrolovaný každý kus tovaru, správny súd uvádza, že samotný svedok sa nevyjadroval ani nemohol mať vedomosť o skutočnom vlastníkovi ním preberaného a kontrolovaného tovaru.
35. K námietke, že svedok Y. L. A. si nemusel po troch rokoch pamätať konkrétne mená, s kým komunikoval a naviac táto skutočnosť nepreukazuje žiadnym spôsobom neexistenciu tovaru, správny súd uvádza, že táto skutočnosť je len jedným z dôkazov, ktorý v celkovom kontexte všetkých dôkazov preukázateľne spochybňuje dodanie tovaru dodávateľom, ktorého konateľom bol práve tento svedok. V
jeho svedeckej výpovedi bolo viacero nezrovnalostí, napríklad čo sa týka prepravy dodaných tovarov a správca dane neoprel svoje záver len o okolnosť, že si tento svedok nevedel spomenúť na mená osôb u žalobcu, s ktorými komunikoval.
36. V žalobnom bode 4 žalobca konštatuje, že dodávateľovi BALKER Unió s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a že táto spoločnosť predložila správcovi dane všetky podklady oprávňujúce vznik daňovej povinnosti. S týmto správny súd nesúhlasí. Vzhľadom na to, že tejto spoločnosti bola rozhodnutiami zo dňa 16.09.2015, ktoré všetky nadobudli právoplatnosť 21.10.2015 a týkali sa zdaňovacieho obdobia január až december 2012, dorubená DPH, nevyhnutným predpokladom vydania týchto rozhodnutí je zistenie, že odberateľ BALKER Unió s.r.o. nemá nárok na odpočítanie dane, pretože mu deklarovaný tovar nebol dodaný. Ak mu deklarovaný tovar nebol dodaný podľa faktúr, nemohla mu následne vzniknúť daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH pri jeho následnom dodaní žalobcovi.
37. Žalobca v rámci tejto námietky konštatuje, že na základe tejto skutočnosti vzniklo právo na odpočítanie dane aj žalobcovi, pretože splnil podmienky na odpočítanie dane. Aj túto námietku vyhodnocuje správny súd ako nedôvodnú, pričom má za to, že právo žalobcu na odpočítanie dane nevzniklo z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie tovaru jeho dodávateľom podľa dodávateľských faktúr, keďže ani jeho dodávateľ nepreukázal, že by bol tovar od svojho dodávateľa odobral. V súvislosti so žalobcovým tvrdením o splnení podmienok na odpočítanie dane, podľa ktorého spoločnosť BALKER Unió s.r.o. dodala tovar, vznikla jej daňová povinnosť a táto daň aj uhradila (žalobný bod 4), správny súd dodáva, že vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH sa neviaže na úhradu dane. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre konštatoval, že právo na odpočítanie dane vzniká štandardne v tom okamihu, keď vznikne daňová povinnosť zdaniteľnej osobe ako dodávateľovi bez ohľadu na jej reálne splnenie (napríklad rozsudok SD Optigen a i. spojené veci sp. zn. C-354/03, C-355/03 a C-484/03). Samotné uhradenie dane nie je pre vznik práva na odpočítanie dane právne relevantné.
38. Pokiaľ žalobca uvádza, že správcovi dane predložili riadne doklady i ďalšie spoločnosti, ktoré dodávali tovar v reťazci, a to KERAMIFFER spol. s r.o. a EU-TRADE 2010 s.r.o. (žalobný bod 5), toto tvrdenie nevyplýva z administratívneho spisu, ale naopak, je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Právoplatnými rozhodnutiami správcov dane bola spoločnosti EU-TRADE 2010 s.r.o. určená daň podľa pomôcok a spoločnosti KERAMIFFER spol. s r.o. bola vyrubená daň. Predmetom tohto súdneho konania nie je vyhodnocovanie skutkového stavu, z ktorého vychádzali tieto rozhodnutia, a teda správny súd ani nevyhodnocuje, či predloženie dodávateľských faktúr bolo alebo nebolo postačujúce na priznanie nároku na odpočet DPH vyššie uvedeným spoločnostiam. Pokiaľ však boli vydané právoplatné rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty a neuznaní nároku na odpočet DPH, potom je zrejmé, že dodávateľské spoločnosti nepredložili hodnoverné dôkazy spôsobilé preukázať ich nárok na odpočet dane. Z týchto rozhodnutí potom musel vychádzať aj správca dane pri vyhodnocovaní dôkazov týkajúcich sa nároku žalobcu na odpočítanie dane.
39. V ďalšej námietke žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu jeho podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí a ak takéto vedomosti nemá, nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu (žalobný bod 6). Žalobca mal za to, že ide o svojvoľný výklad žalovaného. Ani túto námietku správny súd nehodnotí ako dôvodnú. Žalovaným uvádzaná zásada bola viackrát judikovaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky, napr. v rozsudku 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017: Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne zákonným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade o výkon práva na podnikanie, ktoré nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ust. 3 ods. 6 daňového poriadku oprávnené.
40. V tejto súvislosti žalobca namieta, že správca dane nemôže od žalobcu požadovať, aby preveril, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, disponovala daným tovarom, bola schopná ho dodať a že si splnila povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH. K tomu správny súd uvádza, že naopak odberateľ má povinnosť preukázať, že došlo k dodávkam v zmysle dodávateľskej faktúry, teda že tovar skutočne dodal dodávateľ uvedený na faktúre. Práve vystavením dodávateľskej faktúry s hodnovernými údajmi dodávateľ na seba preberá nielen daňovú povinnosť, ale aj signalizuje svojmu zmluvnému partnerovi, že môže začať proces smerujúci k uplatneniu práva na odpočítanie DPH. Avšak iba splnenie formálnych podmienok prostredníctvom predloženia listinných dôkazov (najmä faktúry a dodacieho listu) na záver o vzniku právu na odpočítanie DPH vo veci samej nepostačuje. Podnikateľ znáša svoje povinnosti preukázať hodnovernosť údajov faktúry dodávateľa (t. j. „cudzej“ listiny). Preto je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch, vzhľadom na možnosť začatia daňovej kontroly po relatívne dlhšom časovom úseku, si sťažovateľ ako daňový subjekt „a priori“ zabezpečí od druhej zmluvnej strany nielen dostatok hodnoverných (t. j. takých, ktoré zodpovedajú možnému priebehu zdaniteľného obchodu) dôkazných prostriedkov, ale aj jej budúcu procesnú spoluprácu (napr. kontakty na zodpovedné osoby dodávateľa), aby vierohodne preukázal oprávnenosť svojich daňových nárokov, a to aj za situácie, keď správca dane počas daňovej kontroly adresuje daňovému subjektu pochybnosti, či samotné dodanie tovaru a služieb sa zrealizovalo spôsobom opísaným v dodávateľskej faktúre. Toto je nepriamy vplyv daňových predpisov na dispozitívne vytváranie zmluvných vzťahov vytváraných pod vplyvom najmä súkromného práva - rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk 81/2018. K tomu správny súd dodáva, že podmienkou na priznanie nároku na odpočítanie dane nie je samotné podanie daňového priznania dodávateľa ani samotná úhrada DPH z jeho strany, ktoré skutočnosti by žalobca ako daňový subjekt skutočne nemohol ovplyvniť, ako to bolo uvedené už vyššie v odôvodnení a ako to mylne v žalobe uvádza žalobca.
41. Ďalej žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 (žalobný bod 7). Aplikácia žalobcom citovaného rozhodnutia v tejto veci sa viac menej obmedzuje na formálne požiadavky na predkladané doklady, t. j. na dodávateľské faktúry a dodacie listy, avšak v zmysle aktuálnej konštantnej judikatúry však od celkovej dôkaznej situácie závisí, či na preukázanie práva na odpočet dane je potrebné v dokazovaní pokračovať ďalej (rovnako rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk/17/2017). Rozsudok NS SR 1Sžfk/81/2018 konštatuje, že rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011 bol prekonaný vývojom rozhodovacej činnosti NS SR so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
42. Čo sa týka argumentácie žalobcu rozsudkami Súdneho dvora EÚ C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (žalobný bod 7), tieto rozsudky sa podľa správneho súdu týkajú práva na odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, že toto právo bolo zo strany niektorých z daňových subjektov nachádzajúcich sa v dodávateľskom reťazci vykonané podvodným spôsobom alebo bolo zneužité. Pokiaľ by žalobca uniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, teda ak sú preukázané všetky vecné a aj formálne podmienky na odpočítanie dane, na preukázanie ktorých má prioritne dôkazné bremeno daňový subjekt, potom je možné neuznať právo na odpočítanie dane len vtedy, ak bude preukázané zneužitie práva alebo daňový podvod, na čo má v plnom rozsahu dôkazné bremeno správca dane. Iba táto situácia v zmysle hore citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ prelamuje zásadu neutrality dane. V danom prípade však žalobca nepreukázal základný predpoklad vzniku na odpočet, a to splnenie vecných podmienok na odpočítanie dane, najmä vznik daňovej povinnosti dodávateľa, teda dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Preto nie je splnená základná premisa, aby bolo možné hovoriť o dôkaznom bremene na strane správcu dane pri preukazovaní podvodu alebo zneužitia práva. Inak povedané, pokiaľ daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení ohľadne splnenia podmienok na odpočítanie dane, postačuje to na neuznanie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty. V danom prípade dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane nebol preukázaný daňový podvod na ktoromkoľvek stupni reťazca (t. j. situácia, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva EÚ), ale dôvodom nepriznania nároku na odpočet dane u žalobcu bolo, že pri oprávnenom spochybnení reálneho dodania tovaru a služieb podľa dodávateľských faktúr neuniesol svoje dôkazné bremeno a novými dôkazmi toto reálne dodanie nepreukázal. Z rovnakých dôvodov nemožno aplikovať ani žalobcom uvádzané rozsudky SD EÚ C-80/11 a C-142/11, ktoré sa zakladali na predpoklade, podľa ktorého 1./ uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok
na odpočet, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry (vecná podmienka) a 2./ táto faktúra obsahovala všetky údaje požadované Smernicou 2006/112 (formálna podmienka), takže podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet dane boli splnené. V prípade žalobcu sa nepreukázalo splnenie vecných podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto ani predmetný rozsudok nie je aplikovateľný na prípad žalobcu.
43. Pokiaľ žalobca poukazoval vo svojom podaní zo dňa 19.09.2022 ako aj na pojednávaní na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sp. zn. 5Sžfk/5/2020 zo dňa 16.02.2022, podľa ktorých: „Súdny dvor EU dlhodobo judikuje, že samotná skutočnosť, že plnenie nebolo skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľom, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet; pričom právo na odpočet DPH, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, možno zamietnuť jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť (C-18/13). 29. Nie je preto správny výklad sťažovateľa, podľa ktorého primárne zákonné podmienky podľa vnútroštátneho práva na odpočítanie dane musia byť vždy splnené, t. j. že platiteľ dane má právo na odpočítanie dane, avšak jeho znalosť o podvodnom konaní dáva ďalšiu možnosť vnútroštátnemu orgánu neuznať právo na odpočítanie dane. Vyššie citované rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, resp. v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, resp. vo veci C-18/13, vychádzajú z totožného skutkového stavu ako v predmetnej veci, tzn. chránia dobromyseľného nadobúdateľa tovaru v situácii, kedy existencia tovaru nie je sporná a zistené pochybnosti sú výlučne na strane jeho dodávateľa.“, správny súd v prvom rade dodáva, že je povinnosťou žalobcu uviesť zhodu skutkových okolností pre aplikáciu daného rozhodnutia na prejednávanú vec. Za takéto porovnanie nie je možné bez ďalšieho považovať len konštatovanie, že v predmetnej veci dôvodom na vyrubenie rozdielu DPH a nepriznanie žalobcovi práva na odpočet DPH z preskúmavaných dodávateľských faktúr dodávateľa METAL MARKET s. r. o. bola nesporná skutočnosť, že podľa správnych orgánov nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaného v posudzovaných faktúrach spoločnosťou METAL MARKET s. r. o. ako dodávateľom uvedeným na faktúrach. V predmetnej veci došlo k zrušeniu rozhodnutí správnych orgánov zo strany správneho súdu (proti rozhodnutiu ktorého smerovala kasačná sťažnosť žalovaného a táto bola zamietnutá) z dôvodu, že tieto sa podľa názoru správneho súdu dostatočne nevysporiadali s dôveryhodnosťou výpovede konateľa spoločnosti METAL MARKET s.r.o. Milana Grajzeľa, pričom išlo o kľúčovú výpoveď, na ktorej postavili nepriznanie nároku žalobcu na odpočet DPH. Obdobnú okolnosť (nedostatočného vysporiadania sa s podstatným dôkazom vykonaným v daňovom konaní) v prejednávanej veci správny súd nekonštatuje.
44. V neposlednom rade správny súd poukazuje na rozhodnutie NSS SR sp. zn. 8Sžfk/12/2021 zo dňa 16.02.2022, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť žalobcu v skutkovo a právne v podstate totožnej veci (vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/194/2019), v rámci ktorej bol žalobcovi vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 z dôvodu pochybnosti o realizovaní preverovaných obchodov v rovnakom obchodnom reťazci. Kasačný súd sa stotožnil so závermi správneho súdu, ktorý námietky žalobcu zhodné s tými v prejednávanej veci, vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom k tomu neprihliadal správny súd na žalobcom predložené rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021, i keď pri tomto rozhodnutí žalobca vykonal podrobné porovnanie skutkového stavu s prejednávanou vecou. Pre úplnosť správny súd dodáva, že pri tomto porovnaní jednotlivé závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania sú hodnotené len z hľadiska subjektívneho názoru žalobcu, pričom pochybnosti a nezrovnalosti medzi jednotlivými dôkazmi vznesené správnymi orgánmi žalobca opomína (napr. rozpory o mieste ďalšieho dodania tovaru zo strany žalobcu, keď existujú rozpory medzi výpoveďou svedka A. a M. s dodacími listami a faktúrami apod.).
45. V tejto námietke (žalobný bod 7) tiež žalobca uviedol, že správca dane zameriava svoju kontrolu na zdravú firmu, z ktorej je možné získať finančné prostriedky, voči ktorej postupuje s veľkou razantnosťou a všetky ostatné firmy, ktoré sú nečinné a nekontaktné, zostávajú nedotknuteľné. Táto námietka je irelevantná. Len pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že aj voči nekontaktným firmám v obchodnom reťazci správca dane vykonával daňovú kontrolu a vyrubil im rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ide napríklad o EU-TRADE 2010 s.r.o., ktorej bola DPH určená podľa pomôcok).
46. Za nedôvodnú považoval správny súd aj námietku, podľa ktorej medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami správcu dane a žalovaného absentoval logický vzťah (žalobný bod 8), keď vykonané dokazovanie preukázalo nárok žalobcu na odpočet dane, avšak správne orgány nárok neuznali, a teda odôvodnenie napadnutého a prvostupňového rozhodnutia nie je dostatočne jasné, presvedčivé a zrozumiteľné. Správny súd nemôže dať za pravdu žalobcovi, že medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami neexistuje logický vzťah. Práve naopak, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a toto náležitým spôsobom vyhodnotil. Takto zistený skutkový stav subsumoval pod konkrétne ustanovenia zákonných noriem, a to konkrétne zákona o DPH a daňového poriadku. Keďže skutkovo vyhodnotil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na priznanie nároku na odpočet dane, správne potom postupoval, keď mu nepriznal právo na odpočet DPH a vyrubil rozdiel na dani za dané zdaňovacie obdobie. Námietka žalobcu sa vo svojej podstate nedotýka preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nedostatku jeho odôvodnenia, ale žalobca namieta vyslovený právny názor správnych orgánov, ktorý sa nezhoduje s očakávaniami žalobcu. Táto skutočnosť však nemá absolútne žiaden vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
47. Vzhľadom na to, že správny súd všetky žalobné námietky uplatnené v lehote na podanie správnej žaloby vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. S poukazom na úvod správnej žaloby správny súd konštatuje, že správne orgány riadne zistili skutkový stav, ktorý má aj oporu v administratívnom spise, a následne vec aj správne právne posúdili.
48. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 ods. 1 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
49. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. V nadväznosti na úpravu § 167 SSP a contrario žalobcovi správny súd náhradu trov konania nepriznal. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe skonštatovania nepreukázania podmienky výnimočnosti situácie s poukazom na úpravu § 168 ods. 1 SSP.
50. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.