Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu DD21 s.r.o., so sídlom Švábska 107, Prešov, IČO: 43 818 030, právne zastúpený BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so sídlom Prešov, Aurela Stodolu 12, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.12.2019 číslo: 102926541/2019 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 25.07.2019 číslo: 101811712/2019, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa o správne daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 25.07.2019 číslo: 101811712/2019 (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa a Daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 24 000,- eur za zdaňovacie obdobie november 2016, t.j. nepriznal odmerný odpočet v sume 18 682,75 eur a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur daňovému subjektu DD21 s.r.o., Prešov (ďalej daňový subjekt, kontrolovaný daňový subjekt, odvolávajúci sa, žalobca), potvrdil.

V odôvodní rozhodnutia odvolací orgán uviedol odvolacie námietky daňového subjektu proti rozhodnutiu správcu dane. Žiadal, aby správca dane svoje rozhodnutie zrušil v rámci autoremedúry, alebo aby odvolací orgán rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmalo napadnuté rozhodnutie daňového subjektu a zistilo, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2016. Daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia o daňovej

kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. 100209643/2017 zo dňa 03.02.2017, t. j. dňa 21.02.2017. V deň začatia daňovej kontroly sa zamestnanci správcu dane dostavili do sídla kontrolovaného daňového subjektu, ale keďže v sídle spoločnosti nebol konateľ prítomný, doklady k výkonu daňovej kontroly predložila ekonómka. O tejto skutočnosti bol vyhotovený Úradný záznam č. 100345137/2017 zo dňa 22.02.2017.

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100242315/2018 zo dňa 29.01.2018, ktorý bol spolu s výzvou č. 100243598/2018 zo dňa 29.01.2018 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 14.02.2018 daňovému subjektu.

Dňa 21.02.2018 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly. Pripomienky daňového subjektu k protokolu boli prerokované so splnomocneným zástupcom daňového subjektu, JUDr. A. B., advokátom , dňa 01.06.2018, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101081627/2018. Dňa 04.06.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101091149/2018, ktorým daňovému subjektu určil za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel v sume 24 000,00 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eura a vyrubil daň v sume 5 317,25 eura.

Daňový subjekt podal proti rozhodnutiu zo dňa 04.06.2018 č. 101091149/2018 v zákonnej lehote odvolanie a odvolací orgán rozhodnutím č. 100127447/2019 zo dňa 11.01.2019 uvedené rozhodnutie správcu dane zrušilo a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností a predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane si nezabezpečil dostatok dôkazov na vyhodnotenie skutkového stavu na prijatie záverov o neuznaní nároku daňového subjektu na odpočítanie dane a získané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

Správca dane vykonal v rámci ďalšieho konania dokazovanie a dňa 25.07.2019 vydal rozhodnutie č. 101811712/2019, ktorým určil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel dane v sume 24 000,00 eur t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eura a vyrubil daň v sume 5 317,25 eura.

Zo spisového materiálu vyplýva, že správca dane neuznal daňovému subjektu odpočítanie dane v sume 24 000,00 eur z faktúry č. 0202016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Cardtech, s.r.o. za dodanie tovaru, SanDisc SD karta SDXC 512 GB Extreme PRO, v počte 400 kusov (SD karty). Podľa predložených dokladov mal byť vyššie uvedený tovar predávaný spoločnosťou Cardtech, s.r.o. daňovému subjektu, ktorý ho mal dodať českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky; česká spoločnosť mala tento tovar dodať slovenskej spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na Slovensko, a táto spoločnosť mala tento tovar dodať spoločnosti Cardtech, s.r.o. Správca dane v rámci daňovej kontroly a v ďalšom konaní preveroval dodanie tovaru medzi uvedenými spoločnosťami.

Dňa 03.03.2017 sa k správcovi dane dostavil PhDr. Daniel Dobrovič, konateľ daňového subjektu, s ktorým správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní (ZÚP) číslo 100393143/2017, a ktorého informoval o zistených skutočnostiach pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2016. Na ústnom pojednávaní požiadal správca dane daňový subjekt o vyjadrenie k faktúre č. 161291 zo dňa 30.11.2016 pre odberateľa GRAHAMELO s.r.o., Česká republika, ktorou daňový subjekt deklaroval dodanie tovaru, 400 ks kariet SanDisc SD karta SDXC 512GB Extreme PRO v celkovej hodnote 127 200,00 eur ako dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Konateľ daňového subjektu do ZÚP uviedol, že kontakt na odberateľa získal cez pána C., za odberateľa jednal s pánom D. A.. Objednávateľom prepravy bol daňový subjekt a prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť Geis (Geis Parcel SK s.r.o.). Tovar bol dodaný podľa požiadaviek odberateľa do Brna, spoločnosť Joppa Logistics s.r.o.. Konateľ daňového subjektu predložil správcovi dane potvrdenie o prevzatí zásielky z 30.11.2016, ktoré potvrdzuje odovzdanie zásielky, prepravu autom s EČ A. XXXFL, šofér pán A., doručovací list č.

0600149172 z 02.12.2016, faktúru za prepravu č. 6994158 a faktúru č. 161291 potvrdenú odberateľom. Z dokladov, predložených správcovi dane, vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť dodaný spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do ČR, mal daňový subjekt nakúpiť od spoločnosti Cardtech, s.r.o., ktorá mu vystavila faktúru č. 0202016 zo dňa 09.11.2016. Konateľ daňového subjektu do ZÚP uviedol, že ho oslovil konateľ zo spoločnosti Cardtech s.r.o., či nechce zakúpiť SD karty za účelom ďalšieho predaja vo výhodných cenách. Komunikácia prebiehala mailom, bolo to viac mailov. Konateľ daňového subjektu predložil správcovi dane mail z 21.10.2017, ktorým ho kontaktoval konateľ spoločnosti Cardtech, s.r.o.. Prepravu tovaru mal zabezpečovať dodávateľ, tovar bol privezený autom do sídla daňového subjektu, ale doklad o preprave tovaru daňový subjekt nemá. Tovar mali prevziať zamestnanci daňového subjektu- Mgr. E. E. a pán F. G., o čom bol podpísaný ručne napísaný dodací list, ktorý, podľa jeho predpokladov, má dodávateľ. Tovar bol uložený v jednej krabici, zamestnanci pri prevzatí prepočítali počet dodaných kariet a v tej istej krabici bol tovar odoslaný v bublinkovej fólii. Správcovi dane boli predložené aj kópie výpisu z bežného účtu, ktoré mali potvrdiť úhrady dodávateľovi a úhrady od odberateľa.

Na základe informácií konateľa daňového subjektu správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra dožiadanie č. 100405847/2017 zo dňa 06.03.2017, ktorým požiadal o preverenie dodania tovaru u dodávateľa Cardtech, s.r.o.. Dňa 30.03.2017 dostal správca dane odpoveď DÚ Nitra č. 100537027/2017 zo dňa 28.03.2017 na dožiadanie, súčasťou ktorej bola Zápisnica o miestnom zisťovaní číslo: 100513938/2017 zo dňa 27.03.2017, spísaná s konateľom spoločnosti Cardtech, s.r.o., H. I. a J. K., zamestnankyňou účtovnej kancelárie SPEKTRUM K s.r.o. a prekladateľkou z jazyka maďarského do slovenského a opačne. Z odpovede DÚ Nitra vyplynulo, že faktúra č. 020216 je v spoločnosti Cardtech, s.r.o. zaúčtovaná a uvedená v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť HANSEATIC Slovakia, s.r.o. a bola fakturovaná faktúrou č. 571161274 zo dňa 30.11.2016. Preprava bola dohodnutá emailom. K nákupu tovaru predložil konateľ spoločnosti faktúru č. 00292016 (int. č. FP16/044) od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o.. Podľa záznamu o prevádzke motorového vozidla, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúry, mal byť tovar prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o. z Bratislavy do spoločnosti DD21, s.r.o. do Prešova.

Správca dane zaslal Daňovému úradu Bratislava dožiadanie č. 100578463/2017 zo dňa 06.04.2017 na preverenie dodania tovaru fakturovaného faktúrou č. 00292016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o.. Dňa 10.07.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava č. 101469592/2017 zo dňa 03.07.2017, prílohou ktorej bol okrem iných dokladov aj úradný záznam č. 100750359/2017 zo dňa 04.05.2017 o vykonaní miestneho zisťovania dňa 03.05.2017 v sídle spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na ulici Gorkého 3, Bratislava. Pracovníci Daňového úradu Bratislava zistili, že spoločnosť sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Daňový úrad Bratislava zaslal spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. žiadosť o zapožičanie dokladov č. 100768577/2017 zo dňa 04.05.2017, ale napriek tomu, že spoločnosť uvedenú výzvu prevzala, požadované doklady správcovi dane nepredložila. Daňový úrad Bratislava preto zaslal na adresu konateľa spoločnosti, pána L. E. do Maďarska predvolanie na ústne pojednávanie č. 100834578/2017 zo dňa 11.05.2017, ale písomnosť sa vrátila nedoručená s poznámkou maďarskej pošty „adresát odsťahovaný“.

V rámci preverovania dodania českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. a zaslal správca dane českej finančnej správe žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (MVI), aby preverila, či tento tovar bol daňovým subjektom spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. deklarovaného odberateľskou faktúrou č. 161291 zo dňa 30.11.2016, skutočne dodaný. Z odpovede českej finančnej správy vyplynulo, že spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, v sídle spoločnosti sa ju nepodarilo kontaktovať, jedná sa o virtuálne sídlo. Na písomnú a riadne doručenú výzvu na predloženie dokladov súvisiacich s predmetným obchodom nikto nereagoval, preto nie je možné poskytnúť žiadne informácie k preverovanému obchodu. Po doručení tejto odpovede dostal správca dane ďalšiu odpoveď českej finančnej správy, v ktorej je uvedené, že spoločnosť bez vyjadrenia a vysvetlenia doložila len doklady, ktoré boli správcovi dane zaslané na využitie. Súčasťou zaslaných dokladov bola faktúra č. 012016 od spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. vystavená spoločnosti Green Tech Power s.r.o. s dátumom vyhotovenia 30.11.2016, bez uvedenia dátumu dodania tovaru a splatnosti, faktúra č. 161291 zo dňa 30.11.2016

od daňového subjektu vystavená spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. s dátumom vystavenia, 30.11.2016, faktúra č. 17300015 od spoločnosti Joppa Logistics s.r.o. s dátumom vystavenia 05.01.2017 a dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia 31.12.2016, emailová komunikácia medzi spoločnosťou GRAHAMELO s.r.o. a zamestnancom spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., pánom D. A., potvrdenie o prevzatí zásielok k preprave od daňového subjektu pre spoločnosť Geis Parcel SK s.r.o., ktorá mala zabezpečiť prepravu tovaru od daňového subjektu spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky do spoločnosti Joppa Logistics s.r.o, Brno, a prehľad pohybov na účte spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. v OTP Banka Slovensko, a.s.. Doplnenie odpovede vrátane príloh mali zamestnanci správcu dane k dispozícii dňa 26.01.2018.

Správca dane preveroval dodanie tovaru, ktorý mal byť dodaný spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., ale prepravený a doručený do Brna spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., a prostredníctvom žiadosti o MVI požiadal českú finančnú správu o poskytnutie informácií, týkajúcich sa spoločnosti Joppa Logistics s.r.o.. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o MVI vyplýva, že prepravu tovaru vykonala obchodná korporácie ČSAD Hodonín, a prepravu, ktorú sprostredkovávala spoločnosť Joppa Logistics s.r.o., si objednala spoločnosť GRAHAMELO s.r.o.. Preverovaním v spoločnosti Joppa Logistics s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť vystavila faktúru spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. č. 1730T0015 zo dňa 05.01.2017, ktorú spoločnosť zahrnula do evidencie pre DPH. Zdaniteľné plnenie uvedené na faktúre bolo objednané prostredníctvom emailu. Preverovaná zásielka bola prevzatá zamestnancom ich spoločnosti dňa 02.12.2016 na sklad na adrese A. XXX/X, B., a to na základe informácií od zákazníka GRAHAMELO s.r.o., uvedených v emailovej komunikácií. Malo sa jednať o jeden kartón SD kariet, avšak oni obsah zásielky nekontrolujú. Zásielka sa podľa emailových dispozícií od spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. mala prevziať hneď v ten istý deň, avšak zásielka prevzatá nebola, preto bola skladovaná v ich sklade do 10.01.2017. Dňa 10.01.2017 bola emailom zo strany spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. objednaná preprava tohto tovaru na adresu Green Tech Power s.r.o., sklad Agátová 22, 844 15 Bratislava - Dúbravka. Na túto požiadavku bolo reagované emailovou ponukou prepravy, ktorá bola akceptovaná. Za spoločnosť Joppa Logistics s.r.o. jednal pán M. K. - špecialista logistiky. Preprava bola sprostredkovaná, spoločnosť Joppa Logistics s.r.o. objednala prepravnú službu v spoločnosti TOPTRANS EU a.s., organizačná zložka, ktorá je korporátnou spoločnosťou, pričom realizáciu prepravy zadáva centrála ďalším subjektom zo skupiny TOPTRANS. Preprava tejto zásielky do Bratislavy bola fakturovaná dodávateľom ČSAD Hodonín, a.s., TOPTRANS, Brno faktúrou č. 60711176 z 20.01.2017, ktorej prílohou bol doklad, preukazujúci prevzatie zásielky na adrese Green Tech Power s.r.o., Agátová 22, Bratislava dňa 13.01.2017. Zásielku prevzal pán N.. Uvedená preprava bola následne prefakturovaná spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., Praha.

Konateľ spoločnosti Cardtech, s.r.o, pán H. I., sa do zápisnice o miestnom zisťovaní č. 100513938/2017 zo dňa 27.03.2017 vyjadril, že prepravu tovaru pre daňový subjekt zabezpečila spoločnosť HANSEATIC Slovakia, s.r.o.. Zo záznamu o prevádzke motorového vozidla, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúry za prepravu tovaru číslo 571161274 zo dňa 30.11.2016, vyplýva, že tovar mal byť prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o., Agátová 22, Bratislava do spoločnosti DD21 s.r.o., Švábska 107, Prešov.

Správca dane preto výzvou č. 102330933/2017 zo dňa 08.11.2017 vyzval spoločnosť HANSEATIC Slovakia, s.r.o., Bratislava, aby poskytol správcovi dane fotokópie dokladov, týkajúcich sa faktúry č. 571161274, najmä objednávku fakturovanej prepravy, a v prípade, že dodanie prepravnej služby bolo zabezpečované dodávateľským spôsobom, fotokópiu faktúry vystavenej dodávateľom tejto služby, vrátane dokladu potvrdzujúceho realizáciu fakturovanej prepravy a objednávky, z ktorej budú zrejmé pokyny o mieste nakládky, vykládky.

Na základe zaslanej výzvy, spoločnosť HANSEATIC Slovakia s.r.o., Bratislava poskytla správcovi dane emailovú komunikáciu objednávky prepravy Bratislava - Prešov zo strany spoločnosti Cardtech, s.r.o., Komárno a doklady, preukazujúce realizáciu prepravy z Bratislavy do Prešova spoločnosťou ADRIA s.r.o., a to dodávateľskú faktúru za prepravu tovaru č. 2016170 z 11.11.2016, zasielateľský príkaz, podľa ktorého bol určený dátum nakládky 10.11.2016, miesto nakládky TRIV s.r.o., Agátová 22, Bratislava a dátum vykládky 11.11.2016, miesto vykládky DD21 s.r.o., Švábska 107, Prešov, a tiež záznam o

prevádzke vozidla nákladnej prepravy s potvrdením spoločnosti, v priestoroch ktorej bol tovar naložený a potvrdením príjemcu tovaru. Odpoveď bola správcovi dane doručená dňa 15.11.2017. Zo zistení, dokladov a písomností, ktoré mal správca dane k dispozícii, vyplynulo, že začiatok a koniec prepravy tovaru je v spoločnosti TRIV, s.r.o., Bratislava.

Dňa 11.12.2017 vykonali zamestnanci správcu dane miestne zisťovanie u daňového subjektu TRIV, s.r.o., na ktorom sa zúčastnil L. G. O., konateľ spoločnosti, a L. E. N., logistický manažér v spoločnosti, o čom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102541255/2017. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie skutočností súvisiacich s prepravou tovaru, ktorý bol predmetom intrakomunitámeho dodania do iného členského štátu, a ktorý bol podľa zistení správcu dane odoslaný zo spoločnosti TRIV, s.r.o., Agátová 22, Bratislava a následne znovu doručený z Českej republiky na tú istú adresu.

Prítomným zástupcom spoločnosti TRIV, s.r.o. bol predložený k nahliadnutiu záznam o prevádzke motorového vozidla zo dňa 10.11.2016 o odoslaní a doručení zásielky od spoločnosti TRIV, s.r.o. daňovému subjektu a doklad o prevzatí zásielky zo dňa 12.01.2017, podľa ktorého bola na adresu Agátová 22, Bratislava doručená zásielka z Českej republiky, ktorú prevzal L. N..

Zamestnanci správcu dane požiadali konateľa spoločnosti o predloženie všetkých dokladov a písomností, ktoré má k dispozícii, vrátane prípadnej mailovej komunikácie, na základe ktorej by bolo možné identifikovať osobu, pre ktorú bolo zabezpečované odoslanie zásielky v novembri 2016 a prijatie zásielky v januári 2017.

K požiadavke zamestnancov správcu dane sa vyjadril Ing. N., ktorý uviedol, že prijatie zásielky v novembri 2016 a jej uskladnenie a odovzdanie na prepravu bolo realizované na základe pokynov pána E., konateľa spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., Bratislava. S touto spoločnosťou majú uzatvorenú zmluvu o uskladňovaní. Pokyny boli doručované emailom. Podľa pokynov pána E. bola zásielka odovzdaná na prepravu, ktorú mala zabezpečiť firma HANSEATTC Slovakia, s.r.o., Bratislava. Súčasne uviedol, že pečiatka spoločnosti TRIV, s.r.o. na zázname o prevádzke motorového vozidla potvrdzuje, že zásielka bola odovzdaná na prepravu. K prevzatiu zásielky v januári 2017 uviedol, že túto zásielku prevzal podľa pokynov pána E. a zásielka bola odovzdaná tiež podľa emailových pokynov pána E.. Zásielku prevzal I. P. zo spoločnosti Cardtech s.r.o., Komárno.

Dokazovaním vedeným správcom zameraným na fakturáciu nákupu a predaja tovaru, 400 ks SD kariet, bolo zistené, že tovar bol fakturovaný od 2. dodávateľa, spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., Bratislava, cez 1. dodávateľa spoločnosti Cardtech, s.r.o., Komárno kontrolovanému daňovému subjektu ako tuzemský zdaniteľný obchod; kontrolovaný daňový subjekt deklaruje intrakomunitáme dodanie tovaru s uplatnením oslobodenia od dane, a to spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., Praha, Česká republika, ktorý tento tovar fakturoval ako intrakomunitáme dodanie späť na Slovensko spoločnosti Green Tech Power, s.r.o..

Po zrušení skoršieho rozhodnutia správcu dane č. 101091149/2018 zo dňa 04.06.2018 rozhodnutím FR SR č. 100127447/2019 zo dňa 11.01.2019 a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie správca dane v rámci ďalšieho konania preveroval reťazec subjektov, ktoré mali byť do transakcie s SD kartami zapojené, so zameraním na reťazec fakturácie a pohybu predmetného tovaru.

Správca dane v snahe preveriť dodanie tovaru daňovému subjektu od spoločnosti Cardtech, s.r.o. (faktúra č. 0202015 zo dňa 09.11.2016) vykonal dňa 12.02.2019 miestne zisťovanie v sídle spoločnosti Cardtech, s.r.o., Palárikova 1611/2, Snina, o čom spísal Úradný záznam č. 100446012/2019 zo dňa 13.02.2019. Na adrese sídla spoločnosti sa podľa zistenia zamestnancov správcu dane nachádza bytový dom, na ktorom sa označenie spoločnosti nenachádzalo. Správca dane preto oslovil zamestnancov Mestského úradu v Snine, ktorí uviedli, že nemajú evidovanú prevádzku takejto spoločnosti, pričom

podnikateľské subjekty majú povinnosť ohlasovať zriadenie prevádzky, ale ak majú na území mesta len sídlo, túto povinnosť nemajú. Okrem toho zamestnanci Mestského úradu v Snine potvrdili, že v meste Snina sa na Palárikovej ulici nenachádza nehnuteľnosť s označením 1611/2, ale nehnuteľnosti označené číslami 1611/10 a 1603/2, čo sú bytové domy. Zamestnanci správcu dane preto vykonali miestne zisťovanie aj na adrese A. XXXX/X, P., zistili, že na tejto adrese sa nachádza bytový dom, ale spoločnosť Cardtech, s.r.o. sa nenachádzala ani na tejto adrese.

Správca dane v rámci vyrubovacieho konania zaslal žiadosti o MVI českej a maďarskej finančnej správe a v súvislosti so zaslaním žiadosti vydal rozhodnutie č. 100447047/2019 zo dňa 13.02.2019 o prerušení daňového konania u daňového subjektu vo veci vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie november 2016. Uvedené rozhodnutie prevzal daňový subjekt dňa 19.02.2019.

Správca dane opäť preveroval dodanie tovaru českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. a zaslal českej finančnej správe žiadosť o MVI. Z odpovede českej finančnej správy vyplýva, že spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. s českou finančnou správou nespolupracuje a sídlo spoločnosti je virtuálne. Na predvolania českej finančnej správy, ktoré boli doručené uplynutím úložnej lehoty, spoločnosť nereagovala.

Správca dane zaslal žiadosť o MVI aj maďarskej finančnej správe, aby preverila dodanie tovaru od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o. (faktúra č. 00292016 - int. č. FP16/044) a dodanie tovaru od spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. (faktúra č. 012016).

Z odpovede maďarskej finančnej správy vyplynulo, že nariadili spoločnosti kontrolu na preverenie daňových povinností, maďarská finančná správa zaslala pánovi E. dňa 04.03.2019 elektronicky informáciu o začiatku kontroly a predvolala pán E. na daňový úrad, ale zásielka nebola prevzatá. Preto bola pánovi E. na adresu jeho bydliska zaslaná dňa 26.03.2019 oficiálna zásielka, ale vrátila sa s poznámkou „presťahovaný na inú adresu“. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v mieste bydliska pána E., ale na adrese jej sídla sa nachádza opustený rodinný dom, kde pán E. býval, ale ako uviedli susedia, pred 5 rokmi sa odsťahoval do Budapešti. Z daňového priznania k dani z príjmu maďarská finančná správa zistila, že v daňovom priznaní bol priznaný len príjem zo zamestnania za rok 2016 a za rok 2017. V priznaniach nie je uvedený žiadny iný príjem. Maďarská finančná správa nemá informácie, či prijal príjem zo zahraničia, a nemá ani informácie o mieste pobytu pána E., je nekontaktný a nepodal žiadne dokumenty.

Po obdŕžaní informácií od českej a maďarskej finančnej správy vydal správca dane oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. 101219139/2019 zo dňa 22.05.2019, ktoré daňový subjekt prevzal dňa 27.05.2019.

Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť Green Tech Power, s.r.o. podávala za zdaňovacie obdobia roku 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty a podľa údajov v nich uvedených realizovala zdaniteľné obchody v tuzemsku v hodnote 1 249 107,42 eura a do iných členských štátov dodala tovar v hodnote 1 094 915,72 eura. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016 vykázala spoločnosť výnosy vo výške 0,00 EUR, náklady vo výške 0,00 EUR a hospodársky výsledok 0,00 EUR. Za rok 2017 spoločnosť podala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty len za obdobia január až apríl 2017 a daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby nepodala.

Následne sa odvolací orgán vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkam daňového subjektu:

K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa dĺžky trvania vyrubovacieho konania, porušenia § 68 ods. 3 daňového poriadku a zmeškania lehoty na vydanie rozhodnutia, FR SR uviedol, že sú neopodstatnené. Poukázal, že lehota, upravená v § 68 ods. 3 Daňového poriadku, na ktorý sa daňový subjekt odvoláva, sa vzťahuje na postup správcu dane pri vyrubovacom konaní, ktoré v zmysle § 68 ods. 1Ddaňového poriadku začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu, ak daňový subjekt predloží vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, a to v lehote určenej vo výzve na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu, najneskôr však do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej správcom dane podľa § 68 ods. 3, prvej vety.

Vzhľadom na to, že Daňový poriadok nestanovuje lehotu na vykonanie vyrubovacieho konania, v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie, je potrebné dodržať všeobecné lehoty stanovené v § 65 Daňového poriadku . Lehota sa vtedy počíta od doručenia právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu správcovi dane, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie správcu dane a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, vráti týmto postupom správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré začalo dňom nasledujúcim po dni doručenia protokolu spolu s výzvou podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane je teda povinný dodržať lehotu na vydanie rozhodnutia do 15 dní od spísania poslednej zápisnice o výsledku a priebehu dokazovania s daňovým subjektom, a zároveň je povinný dodržať aj všeobecnú lehotu stanovenú v § 65 Daňového poriadku, ktorá sa počíta od nasledujúceho dňa po doručení všetkých spisov odvolacím orgánom správcovi dane.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací orgán konštatoval, že právoplatné rozhodnutie FR SR č. 100127447/2019 zo dňa 11.01.2019, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správcu dane č. 101091149/2018 zo dňa 04.06.2018, bolo správcovi dane doručené dňa 29.01.2019. V súlade s ustanovením § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku bolo na základe rozhodnutia č. 100447047/2019 zo dňa 13.02.2019 vyrubovacie konanie prerušené od 14.02.2019. Po pominutí dôvodov na prerušenie daňového konania správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní od 17.05.2019, o čom daňovému subjektu zaslal Oznámenie o pokračovaní v daňovom konaní č. 101219139/2019 zo dňa 22.05.2019.

Správca dane žiadosťou o predĺženie lehoty č. 101310364/2019 zo dňa 30.05.2019 požiadal FR SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia o 90 dní, FR SR žiadosti vyhovelo a listom č. 101353076/2019-1700302/1051 zo dňa 04.06.2019 lehotu na vydanie rozhodnutia správcovi dane predĺžilo. O predĺžení lehoty bol daňový subjekt oboznámený Upovedomením č. 101428041/2019 zo dňa 11.06.2019, ktoré prevzal dňa 17.06.2019. O výsledkoch vyrubovacieho konania správca dane spísal dňa 25.07.2019 Úradný záznam č. 101810326/2019 a dňa 25.07.2019 vydal rozhodnutie č. 101813712/2019, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 26.07.2019. Z uvedeného vyplýva, že 60-dňová lehota na vydanie rozhodnutia, definovaná v ustanovení § 65 ods. 1 Daňového poriadku, bola na základe žiadosti správcu dane v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 Daňového poriadku predĺžená o 90 dní. To znamená, že lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňa 28.09.2019, takže správca dane túto lehotu dodržal a dĺžka vyrubovacieho konania a lehota na vydanie rozhodnutia nebola prekročená.

K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa preverenia dodania tovaru v spoločnosti Cardtech, s.r.o., odvolací orgán poukázal, že správca dane získal informácie týkajúce sa nákupu tovaru už v rámci daňovej kontroly prostredníctvom dožiadania č. 100405847/2017 zo dňa 06.03.2017 zaslaného na Daňový úrad Nitra. Zo zápisnice z miestneho zisťovania číslo: 100513938/2017 zo dňa 27.03.2017, ktorá bola prílohou odpovede z Daňového úradu Nitra, spísanej s konateľom spoločnosti Cardtech, s.r.o., pánom H. I., vyplynulo, že tovar, ktorý mal byť dodaný daňovému subjektu, mala spoločnosť Cardtech, s.r.o. nakúpiť od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. (faktúra č. 00292016, int. č. FP16/044).

Keďže FR SR zaviazalo správcu dane, aby v ďalšom konaní vypočul konateľa spoločnosti Cardtech, s.r.o. a získal informácie, od koho nadobudol tovar, ktorý mal dodať v zdaňovacom období november 2016 daňovému subjektu, správca dane sa snažil vypočuť konateľa spoločnosti, ale spoločnosť medzitým zmenila sídlo a z Komárna sa presťahovala sa do Sniny, a novým konateľom spoločnosti sa

od 17.01.2019 stal občan Maďarska, pán G. K.. Správca dane preto využil možnosť preveriť si sídlo spoločnosti s tým, že získa vyjadrenie konateľa spoločnosti k fakturovanej obchodnej transakcii, a ďalšie podporné informácie, týkajúce sa týchto transakcií, ale spoločnosť na adrese uvedenej vo výpise z obchodného registra SR nesídli. Výsledky miestneho zisťovania sú podrobne rozpísané v Úradnom zázname z miestneho zisťovania č. 100446012/2019 zo dňa 13.02.2019.

Odvolací orgán k týmto námietkam daňového subjektu argumentoval, že je v kompetencii správcu dane, akým spôsobom si zabezpečí dôkazy. Správca dane zvolil z vyššie uvedeného dôvodu možnosť preveriť dodávky tovaru prostredníctvom miestneho zisťovania s tým, že požiada konateľa spoločnosti o vyjadrenie. Tento spôsob získavania dôkazov Daňový poriadok nevylučuje.

Odvolací orgán preto konštatoval, že správca dane ustanovenie § 74 ods. 4 Daňového poriadku neporušil, preto námietky daňového subjektu považuje za neopodstatnené.

K námietkam daňového subjektu ohľadom postupu správcu dane pri daňovom a vyrubovacom konaní a nevykonaniu svedeckých výpovedí svedkov E. E., A. a F. G. odvolací orgán argumentuje, že výpovede uvedených svedkov by na zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a závery správcu dane, uvedené v rozhodnutí nemali žiaden vplyv.

S týmto záverom správcu dane sa odvolací orgán stotožnil, a ako vyplýva zo zrušujúceho rozhodnutia FR SR zo dňa 11.01.2019, na vykonanie takého úkonu správcu dane nezaviazal. Odvolací orgán poukázal, že návrh na vypočutie svedkov nebol zo strany daňového subjektu v rámci daňovej kontroly iniciovaný. Návrh na vypočutie svedkov daňový subjekt predložil vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. S týmto návrhom daňového subjektu sa správca dane riadne vysporiadal na ústnom pojednávaní dňa 01.06.2018, z ktorého bola vyhotovená zápisnica číslo 101081627/2018. Daňový subjekt navyše neuviedol, aké nové dôkazy by mali svedkovia predložiť, resp. aké nové skutočnosti by mali ozrejmiť.

Podľa zistení správcu dane tovar bol v rámci reťazca vyššie uvedených spoločností dodávaný, ale dôvody neštandardných dodávok tovaru, resp. obehu tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami takým spôsobom ako nastali, nikto zo zúčastnených subjektov správcovi dane nevysvetlil. Tieto námietky daňového subjektu považuje preto odvolací orgán za nedôvodné.

K námietkam daňového subjektu, že daňový subjekt uskutočnením zdaniteľného plnenia neporušil žiaden právne záväzný právny predpis, že išlo o štandardný obchodný prípad realizovaný za účelom dosiahnutia zisku daňovým subjektom; že skutočnosť, že odberateľ daňového subjektu tovar následne predal obchodnému partnerovi na Slovensko, nemôže byť na ťarchu daňového subjektu; že žiaden zákon nezakazuje českej spoločnosti následný predaj tovaru na Slovensko, keď pre českú spoločnosť ide tiež o dosiahnutie zisku z predaja tovaru a že správca dane nespochybňuje reálnu existenciu plnenia a sám v rozhodnutí konštatuje, že kontrolovaný daňový subjekt splnil všetky zákonné podmienky na uplatnenie odpočítania dane definované v a , odvolací orgán argumentoval, že daňový subjekt splnil podmienky na odpočítanie dane formálne, ale v skutočnosti bol súčasťou reťazca spoločností, ktoré dodávali tovar v kruhu tých istých spoločností. Takéto neštandardné konanie bez ekonomického opodstatnenia nie je možné považovať za zdaniteľné plnenie v zmysle , pretože nenapĺňa definíciu predmetu dane uvedenú v . Takéto obchodovanie s tovarom nemožno považovať za dodanie tovaru v zmysle s nárokom na odpočítame dane. V tomto prípade sa jednalo o spoločnosti, ktoré medzi sebou fiktívne obchodovali v rámci jedného kolotoča. Tovar bol prefakturovaný medzi viacerými spoločnosťami a boli dodávané medzi spoločnosťami na Slovensku, následne vyvezené do Českej republiky a potom sa tovar vrátil pôvodnému dodávateľovi na Slovensko a zasa distribuovaný v rámci Slovenska. Daňový subjekt o pohybe tovaru vedel, čím bol vedome zapojený do tohto kolotoča.

Ako vyplýva zo zistení správcu dane, fakturačne prebehli jednotlivé dodávky tovaru nasledovne: 1. Tovar mal byť dodaný spoločnosťou Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o. v rámci tuzemskej dodávky. 2. Spoločnosť Cardtech, s.r.o. mala dodať tovar daňovému subjektu.

3. Daňový subjekt mal dodať tovar spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky. 4. Spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. mala dodať tovar na Slovensko spoločnosti Green Tech Power, s.r.o.

Dokazovaním správcu dane zameraným na prepravu tovaru bolo zistené, že

- tovar mal byť prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o. daňovému subjektu,

- následne bol tovar odovzdaný na prepravu do Českej republiky a doručený do Brna, spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., tovar bol uskladnený a následne prepravený späť na Slovensko,

- na Slovensku mal byť tovar doručený spoločnosti TRTV, s.r.o., prevzatý zamestnancom spoločnosti TRIV, s.r.o podľa emailových pokynov konateľa spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. a podľa emailových pokynov konateľa spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. mal byť tovar odovzdaný spoločnosti Cardtech, s.r.o.

Preverovaním jednotlivých spoločností správca dane zistil nasledovné skutočnosti: 1./ Spoločnosť Green Tech Power, s.r.o. - miestnym zisťovaním Daňového úradu Bratislava sa zistilo, že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, konateľom spoločnosti je občan Maďarska, pán L. E., ktorý na predvolania nereagoval, maďarská finančná správa nezistila miesto jeho trvalého pobytu a nepodarilo sa jej ho vypočuť, ako vyplýva z odpovede na žiadosť o MVI. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2016 spoločnosť vykázala spoločnosť výnosy vo výške 0,00 EUR, náklady vo výške 0,00 EUR a hospodársky výsledok 0,00 EUR, hoci v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty v roku 2016 vykazovala zdaniteľné obchody v tuzemsku a dodanie tovaru do iných členských štátov. Z pohľadu FR SR sa jednalo o formálne dodávky tovaru, ktoré vlastne prebiehali len fakturačne bez ekonomického opodstatnenia. 2./ Česká spoločnosť GRAHAMELO s.r.o.- so správcom dane nespolupracuje, má virtuálne sídlo, dodanie tovaru nebolo potvrdené, čo uviedla česká finančná správa v odpovediach na žiadosti správcu dane o MVI podaných v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. 3./ Spoločnosť Cardtech, s.r.o. - konateľ spoločnosti, H. I. potvrdil dodanie tovaru aj jeho prepravu, faktúra č. 020216 je v spoločnosti Cardtech, s.r.o. zaúčtovaná, uvedená v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016. V rámci vyrubovacieho konania správca dane zistil, že spoločnosť od 17.01.2019 zmenila sídlo aj konateľa a na adrese sídla sa nenachádza.

Odvolací orgán v súvislosti s preverovanými transakciami citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn , týkajúci sa základnej zásady obchodného práva- poctivého obchodného styku, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (viď ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí.

V závere odvolací orgán skonštatoval, že správca dane dodanie tovaru v rámci týchto reťazcov podrobne popísal v rozhodnutí číslo: 101811712/2019 pričom jednotlivé dôkazy a zistenia dôkladne vyhodnotil. Rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti aj odôvodnenie, v ktorom správca dane uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo, a všetky ostatné náležitosti v zmysle § 63 Daňového poriadku, teda aj vyhodnotenie všetkých zistených skutočností a získaných dôkazov v procese výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní.

K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa miestneho zisťovania v spoločnosti Cardtech, s.r.o. a v spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., odvolací orgán uviedol, že nezistil pochybenie zo strany správcu dane.

Je v kompetencii správcu dane, aký spôsob preverovania zdaniteľných plnení využije. Daňový poriadok umožňuje správcovi dane zisťovať informácie aj prostredníctvom miestneho preverovania u dodávateľov a odberateľov. Preverovať skutočnosti formou miestneho zisťovania a postup správcu dane pri miestnom zisťovaní umožňuje ustanovenie § 37 daňového poriadku. Z ustanovenia § 37 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane kládol dodávateľovi daňového subjektu otázky, ktoré mali byť predmetom ústneho pojednávania, odvolací orgán zdôraznil, že v žiadnom právnom predpise nie je definované, aké otázky má správca dane položiť v rámci miestneho zisťovania a aké pri ústnom pojednávaní. Predmetom miestneho zisťovania bolo predloženie dokladov a účtovníctva a preverenie zdaniteľných obchodov medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Cardtech s.r.o. v roku 2016 so zameraním na november 2016, o čom bola spísaná ZÚP č. 100513938/2017 zo dňa 27.03.2017.

V rámci miestneho zisťovania poskytol konateľ spoločnosti Cardtech s.r.o. zamestnancom Daňového úradu Nitra vyjadrenie, resp. vysvetlenie k obchodným vzťahom s daňovým subjektom; nešlo o svedeckú výpoveď, na ktorej by sa mal zúčastniť daňový subjekt. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v súlade s Daňovým poriadkom a výsledky miestneho zisťovania uvedené v zápisnici z miestneho zisťovania sú dôkazom získaným zákonným spôsobom.

V prípade preverovania spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. vykonal Daňový úrad Bratislava na základe dožiadania správcu dane č. 100578463/2017 zo dňa 06.04.2017 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na ulici Q. X, B. a zistil, že spoločnosť sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Spoločnosť nereagovala ani na žiadosť o zapožičanie dokladov, hoci ju prevzala. Predvolanie číslo 10084578/2017 zo dňa 11.05.2017 bolo zaslané konateľovi spoločnosti na adresu jeho bydliska v Maďarsku za účelom predloženia dokladov, z ktorých by bolo možné preveriť dodávku tovaru, ale zásielka sa vrátila s poznámkou maďarskej pošty, že adresát je odsťahovaný. Konateľ spoločnosti sa k správcovi dane nedostavil, doklady správcovi dane nepredložil, žiadne vysvetlenia mu neposkytol, takže správca dane nebol povinný upovedomiť daňový subjekt o jeho predvolaní . Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku nebolo zo strany zamestnancov Daňového úradu Bratislava porušené.

K námietke daňového subjektu, že preukázateľne obstaral tovar od dodávateľa, a preto nemôže byť postihovaný ten, kto konal v dobrej viere a zákon mu nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov dodávateľov, odvolací orgán skonštatoval, že tieto námietky daňového subjektu nie je možné akceptovať.

Poukázal, že súčasná platná právna úprava v oblasti dane z pridanej hodnoty priamo nevyžaduje od daňových subjektov, aby sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov alebo služieb u iných subjektov. Musia mať však na zreteli, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane sú povinní preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovení a a od svojich dodávateľov zabezpečiť pre prípadnú kontrolu také doklady, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že k zdaniteľnému obchodu došlo tak, ako to deklarujú.

Odvolací orgán zdôraznil, že správca dane nezakladal svoje závery na podvodnom konaní, a preto je odvolávka daňového subjektu na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 a vo veciach C-80/11 a C-142/11 nedôvodná.

Odvolací orgán uviedol, že v tomto prípade bolo zistené zneužívajúce konanie, kedy podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli formálne splnené, ale jednalo sa o umelú konštrukciu za účelom získať daňovú výhodu.

Správca dane jednoznačne preukázal, že daňový subjekt vedel, na akých obchodoch sa zúčastňuje, vedel o zneužití systému dane z pridanej hodnoty aj vzhľadom na to, že druh tovaru sa nemenil, množstvo tovaru zostávalo rovnaké, a že sa tovar fakturoval a dodával v rámci toho istého kolotoča subjektov. Správca dane šetrením v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal dôkazy o fakturačnom a fyzickom pohybe tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami. Ani jedna spoločnosť nepreukázala opodstatnenosť takýchto dodávok, ani to, kto bol vlastne konečným spotrebiteľom tovaru, kto reálne tento tovar využil a na aké praktické účely.

Podstatou obchodnej činnosti nemôže byť len vzájomná fakturácia tovaru bez jeho praktického využitia konečným spotrebiteľom.

Odvolací orgán v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax a vo veci C-653/11 Paul Newey, v ktorých sa Súdny dvor EÚ problematikou zneužitia práva zaoberal. V rozsudku vo veci C - 255/02 Halifax plc., na ktorý sa odvoláva aj správca dane vo svojom rozhodnutí, Súdny dvor EÚ pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou. Zásada zneužívania práva teda znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

Správca dane v rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 17.10.2017, v ktorom sa konštatuje, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku vznikne neodôvodnená ujma inému, v danom prípade štátu. Keďže zásada zákazu zneužitia práva je silnejšia ako dovolenie dané právom, prestáva byť takéto konanie subjektu výkonom práva, ale je protiprávnym konaním. Zásada zákazu zneužitia práva je v slovenskom zákonodarstve zakotvená tiež v druhej vete ustanovenia v znení neskorších predpisov - „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

Námietky daňového subjektu, že správca dane nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdil z hľadiska práva EÚ, sú nedôvodné.

K námietkam daňového subjektu, že správca dane sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu v žiadnom štádiu daňového konania; že neaplikoval ani ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého neuznáva právo na uplatnenie odpočítania dane, a to ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, následkom čoho bol vykonaný protiústavný zásah do označených základných práv daňového subjektu, a cituje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , podľa ktorého sa správca dane v konaní musí vysporiadať s tvrdeniami a dôkaznými návrhmi daňového subjektu, odvolací orgán uviedol, že sú nedôvodné .

Zo spisového materiálu vyplýva, že počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, dodržal všetky zásady daňového konania a práva daňového subjektu porušené neboli. Správca dane sa zaoberal námietkami daňového subjektu, vyhodnotil ich a vysporiadal sa s nimi. Správca dane postupoval podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku a všetky získané dôkazy. Podávané návrhy daňového subjektu, ako aj prijaté závery, sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správcu dane.

Odvolací orgán dospel k záveru, že daňový subjekt si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, t.j. postupoval v rozpore § 24 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Vzhľadom na konštrukciu je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Formálne boli dodržané podmienky stanovené zákonom DPH, platiteľ predložil faktúry, avšak samotné doklady nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení. Daňový subjekt mal a mohol predpokladať, že správca dane bude preverovať reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení a mal si k svojim tvrdeniam zaobstarať dostatok dôkazov na to, že tovar reálne kúpil a dodal odberateľom.

Správca dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom

prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Svoje zistenia podrobne a zrozumiteľne uviedol v protokole a v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

II.

Argumenty žalobcu v žalobe

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane, a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania a žiadal, aby súd nariadil pojednávanie. V žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku podľa .

Žalobca vzniesol námietky v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine k rozhodnutiu správcu dane a aj k rozhodnutiu žalovaného.

Poukázal, že žalovaný neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2016 právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľa Cardtech, s.r.o. za nákup 400 ks SD kariet v sume 24 000,- eur. Žalovaný a správca dane pritom neuviedli žiadne porušenie hmotnoprávneho predpisu, o ktoré opierajú svoje rozhodnutia o určení rozdielu dane. Argumentáciou na odmietnutie odpočítania DPH zo strany správcu dane bolo, že na právny úkon, alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňových povinností, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňových povinností, sa pri správe daní neprihliada v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v tomto prípade bolo zistené zneužívajúce konanie, kedy podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane boli formálne splnené, ale jednalo sa o umelú konštrukciu za účelom získať daňovú výhodu. Táto argumentácia správcu dane a žalovaného neobstojí, pretože žalobca uskutočnením zdaniteľného plnenia neporušil žiaden právne záväzný právny predpis. Išlo o štandardný obchodný prípad realizovaný za účelom dosiahnutia zisku. Skutočnosť, že odberateľ žalobcu tovar následne predal obchodnému partnerovi na Slovensko nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu. Žiaden zákon nezakazuje českej spoločnosti následný predaj tovaru na Slovensko, keď pre českú spoločnosť ide tiež o dosiahnutie zisku z predaja tovaru. Platí to o to viac, keď správca dane nespochybňuje reálnu existenciu plnenia.

Zdôraznil, že dodávateľ spoločnosť Cardtech, s.r.o. má vystavenú faktúru riadne zaúčtovanú, uvedenú v záznamoch pre daň z pridanej hodnoty, daň bola riadne priznaná a odvedená. Dodávateľ označil svojho dodávateľa spoločnosť Green Tech Power, s.r.o., od ktorého nadobudol tovar a prepravnú spoločnosť HANSEATIC Slovakia, s.r.o., ktorá zrealizovala prepravu tovaru. Na základe uvedeného bolo uskutočnenie zdaniteľného obchodu zo strany dodávateľa jednoznačne a nespochybniteľné preukázané. Zároveň český odberateľ žalobcu spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. Praha zaslal českej finančnej správe faktúru - daňový doklad a ďalšie požadované doklady, čím došlo zo strany odberateľa k potvrdeniu uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Žalobca preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia pri nákupe tovaru od svojho dodávateľa a následný predaj tovaru svojmu odberateľovi. V danom prípade bola potvrdená aj prepravu tovaru k žalobcovi a následne preprava tovaru pre odberateľa žalobcu. Žalobca si splnil vlastnú dôkaznú povinnosť a konal v súlade so zákonom, čo potvrdzuje aj samotný správca dane, preto je rozhodnutie o určení rozdielu dane vydané v rozpore so zákonom a zisteným skutkovým stavom veci.

Uviedol, že v rámci výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania so správcom dane spolupracoval a predložil správcovi dane všetky doklady a vysvetlenie k zdaniteľnému obchodu. Žalobca vyčerpávajúcim spôsobom preukázal reálnu existenciu tovaru a jeho nákup a predaj svojim obchodným partnerom. Žalobca nebol iniciátorom obchodnej spolupráce. Konateľ dodávateľa spoločnosti Cardtech, s.r.o.

kontaktoval žalobcu za účelom nadviazania obchodnej spolupráce. Ponúkol žalobcovi možnosť nakúpiť SD karty za výhodné ceny. Žalobca ako podnikateľský subjekt, ktorého základným cieľom je dosiahnutie zisku z podnikateľskej činnosti, využil túto možnosť a SD karty nakúpil, aby ich následne mohol predať so ziskom. Žalobca predložil správcovi dane e-mail od konateľa dodávateľa, ktorý ho oslovil. Žalobca nerozumie na základe akých dôkazov a skutočností dospel žalovaný a správca dane k tomu, že žalobca údajne vedel, na akých obchodoch sa zúčastňuje, vedel o zneužití systému DPH. Ide iba o konštatovanie žalovaného, ktoré však nie je podporené žiadnym dôkazom. Pokiaľ obchodný partner žalobcu mal úmysel zneužiť systém DPH tak, za túto skutočnosť žalobca zodpovedať nemôže a nemôže byť pripísaná na vrub žalobcu. Žalobca bol a je poctivým podnikateľským subjektom, ktorý vykonáva svoju činnosť v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpisy s cieľom dosiahnuť zisk z podnikania. Žalobca predložil správcovi dane všetky doklady a poskytol podrobné vysvetlenie k zdaniteľnému obchodu, označil svojho dodávateľa a odberateľa, čím podľa jeho názoru si splnil vlastné dôkazné bremeno. Žalobca v plnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukázal všetky skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní. Preukázal údaje uvedené v daňovom priznaní listinnými dôkazmi a vyjadreniami a údaje uvedené v daňovom priznaním boli potvrdené aj materiálnou existenciou plnenia a potvrdené dodávateľom žalobcu a odberateľom žalobcu. Žalobca má za to, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi ním a dodávateľom a oprávnenosť odpočítania DPH z dodávateľskej faktúry. Namietal neuznanie odpočítania DPH žalovaným a vyrubený rozdiel dane považuje za svojvoľné a ničím neodôvodnené rozhodnutie žalovaného, ktoré je postavené iba na subjektívnom názore žalovaného, ktorý pripisuje žalobcovi účasť na daňovom podvode bez jediného relevantného dôkazu.

Poukázal, že správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal štandardné dokazovanie a neumožnil žalobcovi konfrontovať sa s niektorými dôkazmi. Postup správcu dane, ktorým odmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní trpí vadou nezákonnosti. Správca dane konal v rozpore so základnými zásadami správy daní a odmietol žalobcovi daňovú spravodlivosť. Považuje napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. Správca dane porušil § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Namietal vedenie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z dôvodu odmietnutia návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania. Opakovane navrhoval vypočuť ako svedkov E. E. E., F. G. a zamestnanca spoločnosti Geis Parcel SK s.r.o. pána A.. Správca dane a žalovaný navrhované dôkazy nevykonali s odôvodnením, že ich svedecké výpovede by nemali vplyv na závery správcu dane. Žalobca je presvedčený, že títo navrhovaní svedkovia by ovplyvnili závery správcu dane, a preto bolo potrebné vykonať výsluch týchto svedkov. Správca dane paušálne zamietal návrhy na vykonanie dokazovania požadované žalobcom, čím znemožnil objektívne zistiť skutkový stav daňovej veci. Podľa názoru žalobcu týmto konaním správcu dane došlo k prenosu dôkaznej povinnosti zo žalobcu ako daňového subjektu na správcu dane. Správca dane neumožnil žalobcovi preukázať oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry ďalšími dôkazmi, keď všetky jeho návrhy na doplnenie dokazovania odignoroval. Postupom správcu dane boli žalobcovi odňaté základné procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť brániť sa v daňovom konaní a predkladať dôkazy. Žalobca preto namieta postup správcu dane, ktorý bol nečinný a nekonal v súlade s povinnosťami uloženými mu v článku 2 ods. 2 SR. Ide o zásadné zákonné porušenie práv daňového subjektu a postup správcu dane nemá oporu v Ústave SR, v daňovom poriadku a taktiež je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou vetou článku 1 ods. 1 SR. Za nečinnosť správcu dane treba v podstate považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na vyjadrenie ako hlavný dôkaz a návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré správca dane nevykonal. Nečinnosť spočíva v opomenutí vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony orgánu finančnej správy, a napriek tomu orgán finančnej správy nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať,

konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať. Nečinnosť je v podstate pasivita správcu dane vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správca dane konal a rozhodol. Nečinnosť správcu dane je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní konal v rozpore s ustálenou judikatúrou a neprimerane zasiahol do práv žalobcu ako daňového subjekt, keď odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom. Daňový poriadok priznáva žalobcovi ako daňovému subjektu viaceré práva, ktorých realizáciu mu správca dane odmietol, čím došlo k nezákonnosti v postupe správcu dane.

Poukázal, že správca dane a žalovaný sa dostatočným spôsobom nevyspriadali s námietkou týkajúcou sa nezákonného uskutočnenia miestneho zisťovania. Správca dane dožiadal Daňový úrad Nitra o preverenie dodania tovaru u dodávateľa Cardtech s.r.o.. Predmetom dožiadania boli otázky, ktoré bolo možné zodpovedať iba na ústnom pojednávaní s konateľom dodávateľa. Dožiadaný správca dane však výsluch konateľa dodávateľa neuskutočnil, a to ani na výslovný pokyn Finančného riaditeľstva SR. Dožiadaný správca dane vykonal miestne zisťovanie, na ktorom však kládol dodávateľovi žalobcu otázky, ktoré mali byť predmetom ústneho pojednávania, o ktorom mal byť žalobca oboznámený a mal právo sa ústneho pojednávania zúčastniť. Žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.: zo dňa 06.12.2011, v ktorom krajský súd vyslovuje právny názor, že fyzické osoby nepodávali vysvetlenia k miestnemu zisťovaniu, ale boli vypočúvaní ako svedkovia. Vyplýva to najmä z rozsahu informácií, ktoré svedkovia poskytli daňovému úradu. Podané vysvetlenia sa netýkali skutočnosti, ktoré mohli byť fyzicky zisťované u daňových subjektov v rámci miestneho zisťovania (napríklad vysvetlenia k ohliadke veci alebo prevádzkarne, k účtovnej evidencii). Naopak fyzické osoby vypovedali priamo k rozhodným skutočnostiam týkajúcich sa obchodných prípadov žalobcu. Vzhľadom k tomu, že išlo o výsluchy, žalobca bol oprávnený dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Na základe uvedené žalobca má za to, že zo strany orgánov finančnej správy došlo k porušeniu § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Neobstojí argumentáciu žalovaného v rozhodnutí, že je v kompetencii správcu dane, akým spôsobom si zabezpečí dôkazy a v žiadnom právnom predpise nie je definované, aké otázky má správca dane položiť v rámci miestneho zisťovania a aké pri ústnom pojednávaní. Odpoveď na túto otázku možno absentuje v právnom poriadku, ale je ustálená súdnou judikatúrou, kedy súdy niekoľkokrát judikovali, že nie je možné zneužívať miestne zisťovanie za účelom preverovania zdaniteľných obchodov otázkami na konateľov spoločností, ktoré sa netýkajú iba podávania informácii k miestnemu zisťovaniu. Sám žalovaný v napadnutom rozhodnutí priznáva, že okrem predloženia dokladov a účtovníctva bolo predmetom miestneho zisťovania preverenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou Cardtech, s.r.o. v roku 2016 so zameraním na november 2016. Žalobca je presvedčený, že predmetom miestneho zisťovania boli skutočnosti, ktoré mali byť predmetom ústneho pojednávania a také kvantum požadovaných informácii, aké žiadal správca dane od konateľa dodávateľa možno realizovať výlučne na ústnom pojednávaní, na ktorom má žalobca ako daňový subjekt právo byť a klásť svedkom otázky. Dožiadaný správca dane Daňový úrad Bratislava, ktorý preveroval subdodávateľa žalobcu spoločnosť Green Tech Power, s.r.o. zaslal konateľovi subdodávateľa L. E. predvolanie na ústne pojednávanie na deň 13.06.2017. O plánovanom výsluchu svedka nebol žalobca informovaný, čím bol v rámci daňovej kontroly opakovane zo strany správcu dane porušený § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Pritom je irelevantné, či sa ústne pojednávanie uskutočnilo alebo nie. Správca dane bol povinný pred termínom ústneho pojednávania upovedomiť o plánovanom výsluchu svedka daňový subjekt tak, aby mal možnosť sa ústneho pojednávania zúčastniť. Daňový úrad totiž nemohol dopredu vedieť, že svedka sa nepodarí predvolať. Správca dane sa dopustil viacerých procesných chýb, ktoré majú za následok nezákonnosť daňového konania a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, je rovnako nezákonné.

Zdôraznil, že je absurdné nepriznať odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, ak správca dane nemá pochybnosti o materiálnej existencii plnenia a nespochybnil ani účtovnú evidenciu žalobcu. Ak tovar existoval, čo nepopiera ani správca dane a ani žalovaný, potom je logické, že ho žalobca musel zaobstarať od dodávateľa. Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Uvedené zákonné ustanovenie má autonómny ekonomický význam. Ide o faktický stav ekonomickej výmeny, ktorý existuje napriek prípadným vadám v právnych úkonoch, ktoré tvorili právny základ ekonomickej výmeny. Správca dane preto musí preskúmať materiálu existenciu zdaniteľného plnenia. Ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti,

nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane. V žalovanom prípade nebola spochybnená materiálna existencia plnenia a preto žalovaný nezákonne neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry. Žalovaný dôkazy znejúce v prospech žalobcu odignoroval a vyrubenie rozdielu dane postavil na skutočnostiach, ktoré so žalobcom priamo nesúviseli, a ktoré žalobca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť. Žalovaný pripisuje žalobcovi vedomosť o tom, že bol zapojený do kolotoča pri obchodovaní s tovarom, pritom na podporu svojho názoru nepredložil jediný relevantný dôkaz. Postup žalovaného a správcu dane je v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutie vydal žalovaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom a tým porušil základné zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku. Žalovaný a správca dane si urobili vlastný subjektívny názor na dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a pre správcu dane boli smerodajné iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal a vyhodnotil dôkazy znejúce v prospech žalobcu.

Žalobca poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo veci C- 439/04 uviedol, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. S poukazom na konštantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora žalobca ďalej uvádza (v spojených veciach C-439/04 a C-440/04; C-4/94, C-408/98, C-98/98; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: ), že mu nemôže byť na škodu a nemôže mať vplyv na jeho nárok na odpočet DPH, ak boli ním vykonané obchody súčasťou reťazca obchodov typu kolotoč (karusel) žalobca o tom nevedel a ani nemal ako vedieť.

Zdôraznil, že mu mal byť uznaný nárok na odpočet DPH, lebo nevedel a ani nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim alebo ďalším kupujúcim. Žalobca urobil viaceré opatrenia proti fiktívnosti zdaniteľného obchodu a žiadal vykonať výsluch svedkov, ktorí by vyvrátili pochybnosti správcu dane. Predložil správcovi dane listinný dôkaz, ktorým preukázal, že obchodná spolupráca začala na podnet dodávateľa, ktorý žalobcovi ponúkol možnosť nákupu tovaru za výhodné ceny. Žalobca nemal vedomosť a v žiadnom prípade nemal úmysel zúčastniť sa na podvodnom obchodnom reťazci, ako sa mu to snaží pripísať žalovaný. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora ďalej vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12.01.2006 v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen Ltd), C-355/03 (Fulcrum Electronics Ltd) aC-484/03 (Bond House Systems Ltd), nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ dane nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcii nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutia ďalej konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.

Uviedol, že žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil v tom, že jeho rozhodnutie neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v daňovom poriadku. Uvedené pochybenie žalovaného má preto dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazuje to fakt, že s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetlenia

žalobcu a dôkazy predložené žalobcom odignoroval a nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Výsluchy svedkov zamietol bez relevantného zdôvodnenia. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a preto je podľa názoru žalobcu rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. V tomto bode je žalované daňové rozhodnutie vydané v rozpore § 63 ods. 5 Daňového poriadku.

Žalobca upriamuje pozornosť súdu, že žalovaný nenaplnil dikciu zákona v intenciách, že sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 23.04.2020 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na skutkových a právnych argumentoch, ktoré boli uvedené žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí. Nesúhlasil s návrhom žalobcu na odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia.

IV.

Skutkové a právne závery správneho súdu

Podľa účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane v sume 24 000,- eur za zdaňovacie obdobie november 2016, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eur a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur.

Uznesením zo dňa 21.05.2020 sp. zn. -50 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa .

Správny súd preskúmal rozhodnutia a postup žalovaného aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu, konal a rozhodol v súlade s bez prítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, lebo rozhodnutia aj postup daňových orgánov sú v súlade so zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, .a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia.

Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa , zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa , dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa , právo na odpočítame dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa , platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november 2016.

Na základe dôkazov získaných pri daňovej kontrole správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane v sume 24 000,00 eur z faktúry č. 0202016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Cardtech, s.r.o. za dodanie tovaru, SanDisc SD karta SDXC 512 GB Extreme PRO, v počte 400 kusov.

Dňa 04.06.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. 101091149/2018, ktorým žalobcovi určil za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel v sume 24 000,00 eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eura a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur.

Žalobca podal proti rozhodnutiu č. 101091149/2018 zákonným spôsobom a v zákonnej lehote odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 100127447/2019 zo dňa 11.01.2019 uvedené rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností a predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane si nezabezpečil dostatok dôkazov na vyhodnotenie skutkového stavu na prijatie záverov o neuznaní nároku žalobcu na odpočítanie dane a získané dôkazy nevyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

Správca dane vykonal v rámci ďalšieho konania dokazovanie a dňa 25.07.2019 vydal rozhodnutie č. 101811712/2019, ktorým určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2016 rozdiel dane v sume 24 000,00 eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 18 682,75 eur a vyrubil daň v sume 5 317,25 eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. 102926541/2019 zo dňa 18.12.2019 uvedené rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Správca dane na základe úkonov vykonaných pri daňovej kontrole, na základe získaných informácií, jednotlivých dôkazov a ich hodnotenia vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry číslo 0202016 (č. DF161267) od spoločnosti Cardtech, s.r.o..

Podľa predložených dokladov mal žalobca tovar, nakúpený od spoločnosti Cardtech, s.r.o., dodať českej spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky, česká spoločnosť mala tento tovar dodať slovenskej spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na Slovensko, a táto spoločnosť mala tento tovar dodať spoločnosti Cardtech, s.r.o..

Správca dane v rámci daňovej kontroly a v ďalšom konaní preveroval dodanie tovaru medzi uvedenými spoločnosťami.

Dokazovaním správcu dane, zameraným na fakturáciu nákupu a predaja tovaru, 400 ks SD kariet, bolo zistené, že tovar bol fakturovaný od 2. dodávateľa, spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., Bratislava, cez 1. dodávateľa, spoločnosti Cardtech, s.r.o., Komárno, žalobcovi ako tuzemský zdaniteľný obchod. Žalobca deklaroval dodanie tohto tovaru ako intrakomunitárne dodanie tovaru s uplatnením oslobodenia od dane, a to spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., Praha, Česká republika, ktorý tento tovar fakturoval ako intrakomunitárne dodanie späť na Slovensko spoločnosti Green Tech Power, s.r.o.

Schéma fakturačného reťazca:

1.dodávateľ

Cardech, s.r.o.

Faktúra č. 020216, 9.11.2016 ZD: 120 000,- DPH: 24 000,- ˇ

Kontrolovaný daňový subjekt DD21, s.r.o. Faktúra č. 161291, 30.11.2016 Fakturovaná čiastka: 000,-

ˇ

1.odberateľ

GRAHAMELO s.r.o., Praha Česká republika Faktúra č. 012016, 30.11.2016 Fakturovaná čiastka: 400,00 EUR

ˇ

2.dodávateľ

Green Tech Power, s.r.o. Faktúra č. 00292016, 9.11.2016 ZD: 119 200,- DPH: 23840,- ˇ

1.dodávateľ

Cardech, s.r.o.

Faktúra č. 020216, 9.11.2016 ZD:120 000,- DPH: 24 000,-

Dokazovaním vedeným správcom dane zameraným na pohyb tohto tovaru - teda jeho prepravu - bolo zistené, že tovar bol 10.11.2016 prepravený zo spoločnosti TRIV, s.r.o., s ktorou má 2. dodávateľ, teda spoločnosť Green Tech Power, s.r.o., uzatvorenú zmluvu o skladovaní, priamo žalobcovi, následne bol tovar odovzdaný dňa 30.11.2016 na prepravu do ČR, kde bol dňa 02.12.2016 doručený prepravnej spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., a následne bol tovar dňa 12.01.2017 prepravený naspäť na Slovensko a doručený dňa 13.01.2017 spoločnosti TRIV, s.r.o. Tovar mal byť prevzatý zamestnancom tejto spoločnosti podľa mailových pokynov konateľa 2. dodávateľa, spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., a podľa jeho mailových pokynov bol tento tovar dňa 16.01.2017 odovzdaný 1. dodávateľovi, spoločnosti Cardtech s.r.o.

Schéma pohybu tovaru:

TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava (spoločnosť poskytujúca služby uskladnenia pre Green Tech Power, s.r.o. 2.dodávateľ) ˇ

Kontrolovaný daňový subjekt DD21, s.r.o. Faktúra č. 161291, 30.11.2016 Fakturovaná čiastka: 127 000,- ˇ

Joppa Logistics s.r.o., Písečná 509/5, Brno, ČR (spoločnosť poskytujúca službu uskladnenia a následnej prepravy pre GRAHAMELO s.r.o., Praha, ČR – 1.odberateľ) ˇ

TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava (spoločnosť poskytujúca služby uskladnenia pre Green Tech Power, s.r.o. 2.dodávateľ) ˇ 1.dodávateľ Cardtech, s.r.o., Komárno

Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho postupu správneho orgánu je posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda musel skúmať namietané pochybenia správneho orgánu v žalobe, či uvedené pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že konkrétne vymedzenie dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia správnych orgánov za nezákonné - tzv. žalobných bodov- je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby.

Vymedzenie žalobných bodov má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať, a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať nemôže a nebude, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej stanovené inak. Zo žaloby musí byť preto pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné body uvádza žalobca na podporu svojho tvrdenia podľa a . Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozodnutia, iba ak by išlo o vady, ktoré musí posúdiť ex offo (, a ). Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia, má včasné, správne a úplne formulovanie žalobných bodov zásadný význam.

Podľa , treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, pričom musí ísť o subjektívny práva vyplývajúce z právneho predpisu. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet paragrafov Správneho poriadku, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu, bez akejkoľvek špecifikácie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. ). Skutkové tvrdenia obsiahnuté v správnej žalobe nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis.

Správny súd preskúmava rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (takzvane v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. Od miery precizácie žalobných bodov do značnej miery závisí, akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Čím je žalobný bod všeobecnejší, tým všeobecnejšie k nemu správny súd pristúpi a posúdi ho.

Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov.

V zmysle § 24 ods.2 Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. -18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol... „ Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúcu z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) sú nepostačujúce pokiaľ nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.11.2018).

Je teda na správcovi dane aké dôkazy vykonáva, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosti zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nej vyvodí a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania po preverení k dispozícii.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR č.k. , ktoré sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávajúcej, ale v závislosti od priebehu odkazovania na jej vzájomnom prelínaní, uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.

K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod., ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ,

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , , a iné).

Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 14.11.2018 č. - 53 o.i. uviedol: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“.

Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.05.2018, kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

Žalobca v žalobe vzniesol námietky v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine, ktoré sú takmer totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný podrobne uviedol skutkový stav a rozsah vykonaného dokazovania správcom dane a vysporiadanie sa s odvolacími námietkami podanými žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Správny súd už na tieto skutočnosti podrobne poukázal v tomto rozsudku v časti I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto na ňu odkazuje.

Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia oboch inštancií daňových orgánov tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Asan/2/2016 zo dňa 27.03.2019).

Správny súd k námietkam žalobcu vznesených v hmotnoprávnej rovine na základe preskúmania rozhodnutí oboch daňových orgánov a celého administratívneho spisu konštatuje, že sú nedôvodné.

Skutkové zistenia správcu dane preukazujú, že žalobca bol jedným z článkov reťazca spoločností, obchodujúcich s SD kartami na základe predstieraných zdaniteľných obchodov, ktorých podstata spočíva vo vývoze toho istého tovaru z územia Slovenskej republiky a jeho spätnom dovoze na územie Slovenskej republiky. Deklarované obchody, v ktorých tovar obiehal medzi jednotlivými spoločnosťami, nemajú ekonomické opodstatnenie, avšak ich výsledkom bolo získanie daňového zvýhodnenia pre žalobcu, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z nákupu SD kariet a následne si uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tohto tovaru do Českej republiky, ktorý bol znovu prevezený na Slovensko.

Dokazovaním správcu dane, berúc do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, je jednoznačne preukázané, že fakturácia a preprava tovaru bola vykonávaná bez ekonomického opodstatnenia s cieľom získania daňovej výhody - uplatnenia odpočítania dane. Na právny úkon, alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňových povinností, alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol žalobca oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie

daňových povinností, sa pri správe daní v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada, preto správca dane v súlade so zákonom neuznal žalobcovi odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 0202016 zo dňa 09.11.2016 od spoločnosti Cardtech, s.r.o..

Tovar bol podľa faktúr prepravovaný medzi tými istými spoločnosťami medzi SR a ČR, ale ktorá zo spoločností v konečnom dôsledku využila fakturovaný tovar na svoje podnikanie, resp. na svoju konečnú spotrebu, nebolo preukázané. V reťazci spoločností sa navyše nachádza spoločnosť, ktorá je nekontaktná, ktorá správcovi dane nepredložila žiadne doklady a dôkazy o tom, že tovar reálne dodala (spoločnosť Green Tech Power, s.r.o.), a česká spoločnosť GRAHAMELO s.r.o. je nekontaktná, s českou finančnou správou nekomunikuje, s konateľom spoločnosti sa nepodarilo skontaktovať, okrem dokladov, ktoré predložil správcovi dane aj žalobca, uvedená spoločnosť žiadne iné dôkazy nepredložila. Spoločnosť Cardtech, s.r.o. zmenila sídlo a z Komárna sa presťahovala sa do Sniny, a novým konateľom spoločnosti sa od 17.01.2019 stal občan Maďarska, pán G. K..

Správcovi dane žiadne informácie, resp. potvrdenie o zdaniteľných transakciách, neboli predložené.

Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom a s poukazom na žalobnú námietku poukazuje na posun v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk NSS SR a rozhodnutí súdov pod R26/2021, sp. zn. zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk NSS SR a rozhodnutí súdov pod R6/2020 ).

Žalobca namietal, že neporušil žiaden právne záväzný právny predpis, a že žiaden zákon nezakazuje českej spoločnosti následný predaj tovaru na Slovensko, keď jej ide o dosiahnutie zisku z predaja tovaru.

Správny súd argumentuje, že podstatou, resp. princípom a podmienkou na uplatnenie nároku na odpočítanie dane je použitie prijatých zdaniteľných plnení na podnikanie, teda uskutočňovanie zdaniteľných plnení. V tomto prípade sa jedná o zneužitie princípu dane z pridanej hodnoty, t. j. iba o fakturáciu 400 ks SD kariet bez označenia konečného odberateľa, ktorý by ich mal využiť na konečnú spotrebu.

Tvrdenie žalobcu, že skutočnosť, že nebol iniciátorom obchodnej spolupráce, pretože ho kontaktoval konateľ spoločnosti Cardtech s.r.o. z možnosťou nakúpiť SD karty za výhodné ceny, daňové orgány nespochybnili a nebolo to dôvodom na neuznanie odpočtu dane z faktúry od tejto spoločnosti. Podstatou problému je, že tento tovar namiesto jeho využitia na konečnú spotrebu bol fakturovaný českej spoločnosti GRAHAMELO, s.r.o., ktorá ho fakturovala slovenskej spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., ktorá ho fakturovala spoločnosti Cardtech s.r.o., od ktorej tovar na začiatku reťazca nakúpil žalobca. Takéto obchodovanie nenesie znaky poctivého obchodného styku a štandardných princípov obchodovania podľa .

Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Sžfk/9/2019 zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR pod č.4/2020, ktorého právna veta znie: Zneužitie práva sa odlišuje od daňového podvodu, kedy nedochádza k reálnej hospodárskej činnosti. Zatiaľ čo pri zneužití práva dochádza k uskutočneniu zdaniteľných plnení, pri daňovom podvode nedochádza k ich reálnemu uskutočneniu na všetkých stupňoch dodávateľsko-odberateľského reťazca (najčastejšie vo vzťahu subdodávateľ-dodávateľ)“.

Tovar jednotlivé spoločnosti nekontrolovali a žalobca predložil správcovi dane len doklady, ale dôvod tohto neštandardného podnikania, resp. obehu tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami takým spôsobom, ako nastali, nikto zo zúčastnených subjektov správcovi dane nevysvetlil. Reálne ani jedna spoločnosť nepreukázala, či vôbec nejaký tovar bol reálne prepravovaný a dodávaný medzi jednotlivými spoločnosťami, ktoré boli súčasťou reťazca, nakoľko sa nejednalo o objemovo veľké množstvo tovaru.

Formálne boli dodržané všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane, ale šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že išlo o neštandardné obchodovanie, cieľom ktorého bolo získanie daňovej výhody v podobe odpočítania dane z fakturovaných zdaniteľných

plnení a uplatnenie princípu oslobodenia dodania tovaru od dane pri jeho fakturovaní žalobcom spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. do Českej republiky. Takéto neštandardné konanie bez ekonomického opodstatnenia nie je možné považovať za zdaniteľné plnenie v zmysle , pretože nenapĺňa definíciu predmetu dane uvedenú v . Takéto obchodovanie s tovarom nemožno považovať za dodanie tovaru v zmysle s nárokom na odpočítanie dane.

V tomto prípade sa jednalo o spoločnosti, ktoré medzi sebou fiktívne obchodovali v rámci jedného kolotoča. Tovar bol prefakturovaný medzi viacerými spoločnosťami a mal byť dodávaný medzi spoločnosťami na Slovensku, následne vyvezený do Českej republiky a potom sa tovar mal vrátil pôvodnému dodávateľovi na Slovensko a zasa distribuovať v rámci Slovenska.

Námietky žalobcu vznesené v procesnoprávnej rovine, že správca dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevykonal štandardné dokazovanie, že neumožnil žalobcovi konfrontovať sa s niektorými dôkazmi že, odmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, dávať svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, sú tiež nedôvodné .

Správca dane oboznamoval žalobcu s vykonávanými úkonmi, v žiadnom prípade neodmietol žalobcovi priamo sa zúčastniť procesných úkonov. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle § 3 Daňového poriadku, zaoberal sa a preveroval všetky dokumenty a dôkazy, ktoré žalobca správcovi dane predkladal.

K námietkam žalobcu, že správca dane nevykonal svedecké výpovede svedkov, E. E., pána A. a F. G. správny súd argumentuje, že žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil potrebu vykonania týchto výsluchov, čo konkrétne by sa malo týmito výsluchmi ozrejmiť. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že návrh na vypočutie svedkov zo strany žalobcu počas daňovej kontroly nebol navrhnutý.

Správca dane v ZÚP č. 101081627/2018 zo dňa 01.06.2018 konateľa splnomocneného zástupcu žalobcu, JUDr. Patrik Benčíka, informoval, že návrhy na vypočutie svedkov neakceptuje, pretože skutočnosť, že tovar bol doručený do priestorov žalobcu, bol v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázaný listinnými dôkazmi, a tieto skutočnosti správca dane uviedol v protokole v časti „Zistenia správcu dane, týkajúce sa pohybu tovaru“.

K návrhu žalobcu na vypočutie pána A., ktorý mal podľa neho prepraviť tovar do Českej republiky, sa správca dane taktiež vyjadril v uvedenej ZÚP. Skutočnosť, že tovar bol prepravený do ČR, bola v priebehu daňovej kontroly preukázaná listinnými dôkazmi, čo správca dane uviedol v protokole v časti „Zistenia správcu dane, týkajúce sa pohybu tovaru“. Spoločnosť GRAHAMELO s.r.o., ktorej bol tovar fakturovaný, s českou finančnou správou nespolupracuje, má virtuálne sídlo, na písomnosti nereaguje, s konateľom spoločnosti sa nepodarilo skontaktovať. Tovar bol doručovaný do skladov spoločnosti Joppa Logistics s.r.o., nebol prepravený a doručený spoločnosti GRAHAMELO s.r.o., a odtiaľ mal byť opätovne dopravovaný na územie SR.

Správny súd konštatuje, že práva žalobcu porušené neboli, postup správcu dane pri daňovej kontrole bol v súlade s Daňovým poriadkom .

K námietkam žalobcu k preverovaniu spoločnosti Cardtech s.r.o. v rámci miestneho zisťovania, správny súd poukazuje, že je v kompetencii správcu dane, aký spôsob preverovania zdaniteľných plnení využije. Preverovať skutočnosti formou miestneho zisťovania a postup správcu dane pri miestnom zisťovaní umožňuje ustanovenie § 37 Daňového poriadku.

Miestne zisťovanie je vyhľadávacia činnosť správcu, na účely zabezpečenia dôkazov pre prípadnú daňovú kontrolu, ktorú môže začať alebo ktorá už prebieha a ktorej účelom je zistiť a overiť skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, pričom správca dane vychádza z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát (rozsudok NS SR sp.zn. zo dňa 29.09.2016). Predmetom miestneho zisťovania bolo predloženie dokladov a účtovníctva a preverenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a spoločnosťou Cardtech s.r.o. v roku 2016 so zameraním na november 2016.

V rámci miestneho zisťovania poskytol konateľ spoločnosti Cardtech s.r.o. zamestnancom Daňového úradu Nitra vyjadrenie, resp. vysvetlenie k obchodným vzťahom so žalobcom, nešlo o svedeckú výpoveď, na ktorej by sa mal žalobca zúčastniť. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v súlade s Ddaňovým poriadkom a výsledky miestneho zisťovania uvedené v zápisnici z miestneho zisťovania sú dôkazom získaným zákonným spôsobom.

V prípade preverovania spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. vykonal Daňový úrad Bratislava na základe dožiadania správcu dane č. 100578463/2017 zo dňa 06.04.2017 miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. na ulici Q. X, B., ale zistili, že spoločnosť sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza. Spoločnosť nereagovala ani na žiadosť o zapožičanie dokladov, hoci ju prevzala. Predvolanie číslo 100834578/2017 zo dňa 11.05.2017 bolo zaslané konateľovi spoločnosti na adresu jeho bydliska v Maďarsku za účelom predloženia dokladov, z ktorých by bolo možné preveriť dodávku tovaru, ale zásielka sa vrátila s poznámkou maďarskej pošty „adresát je odsťahovaný“.

Žalovaný posúdil preverovanie dodania tovaru v tejto spoločnosti ako nedostatočné, a aj z tohto dôvodu pôvodné rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane v rámci ďalšieho konania zaslal žiadosť o MVI aj maďarskej finančnej správe, aby preverila dodanie tovaru od spoločnosti Green Tech Power, s.r.o. spoločnosti Cardtech, s.r.o. a dodanie tovaru od spoločnosti GRAHAMELO s.r.o. spoločnosti Green Tech Power, s.r.o., avšak , s pánom E., konateľom spoločnosti, sa maďarskej daňovej správe nepodarilo skontaktovať, svoje daňové povinnosti si neplnil a žiadne dokumenty nepredložil. Z informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky bolo zistené, že spoločnosť Green Tech Power, s.r.o. za zdaňovacie obdobia 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty podávala, uvádzala v nich údaje, podľa ktorých uskutočňovala zdaniteľné obchody v tuzemsku a dodala tovar do iných členských štátov. V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 vykazovala spoločnosť Green Tech Power s.r.o. výnosy vo výške 0,00 EUR, náklady vo výške 0,00 eur a hospodársky výsledok 0,00 eur, čo sa nezhoduje s údajmi, vykazovanými v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty. Za rok 2017 podala uvedená spoločnosť daňové priznania k dani z pridanej hodnoty len za obdobia január - apríl, daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podané nebolo.

K námietke žalobcu, že správca dane odignoroval dôkazy v prospech žalobcu a vyrubenie rozdielu dane postavil na skutočnostiach, ktoré so žalobcom priamo nesúviseli, a ktoré žalobca žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť, správny súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že žalobca musel mať vedomosť o prebiehajúcich obchodných transakciách a presne vedel, ako prebiehal pohyb tovaru, aj fakturačne. Správca dane jednoznačne preukázal, že žalobca vedel, na akých obchodoch sa zúčastňuje, vedel o zneužití systému dane z pridanej hodnoty aj vzhľadom na to, že druh tovaru sa nemenil, množstvo tovaru zostávalo rovnaké, a že sa tovar fakturoval a dodával v rámci toho istého kolotoča subjektov. Správca dane šetrením v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania získal dôkazy o fakturačnom a fyzickom pohybe tovaru medzi jednotlivými spoločnosťami. Ani jedna spoločnosť nepreukázala opodstatnenosť takýchto dodávok, ani to, kto bol vlastne konečným spotrebiteľom tovaru, kto reálne tento tovar využil a na aké praktické účely. Podstatou obchodnej činnosti nemôže byť len vzájomná fakturácia tovaru bez jeho praktického využitia konečným spotrebiteľom.

Žalovaný v rozhodnutí správne poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02 Halifax a vo veci C-653/11 Paul Newey, v ktorých sa Súdny dvor EÚ problematikou zneužitia práva zaoberal.V rozsudku vo veci C - 255/02 Halifax plc., na ktorý sa odvoláva aj správca dane vo svojom rozhodnutí, Súdny dvor EÚ pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou. Zásada zneužívania práva teda znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Najvyšší súd SR v rozsudku č. zo dňa 17.10.2017 konštatuje, že pri zneužití práva obvykle nedochádza k priamemu porušeniu právnych noriem. Ide o situácie, kedy nenáležitým obídením vnútroštátnych pravidiel s využitím slobôd podľa práva Európskej únie v konečnom dôsledku vznikne neodôvodnená ujma inému, v danom prípade štátu. Keďže zásada zákazu zneužitia práva je silnejšia ako dovolenie dané právom, prestáva byť takéto konanie subjektu výkonom práva, ale je protiprávnym konaním. Zásada zákazu zneužitia práva je v slovenskom zákonodarstve zakotvená tiež v druhej vete ustanovenia zákona číslo v znení neskorších predpisov - „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je

obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

Námietka žalobcu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku; že správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci, nie je dôvodná.

Správca dane počas výkonu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s Daňovým poriadkom, dodržal všetky zásady daňového konania a práva žalobcu porušené neboli. Správca dane dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Všetky získané dôkazy, podávané návrhy žalobcu, ako aj prijaté závery, sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v , preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).