Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/50/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: DELTA GREEN ENERGY, s.r.o., Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 45 309 043, zast. JUDr. Matejom Sýkorom, advokátom, konateľom Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 256 206, proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská č. 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast. JUDr. Milošom Kvasňovským advokátom, konateľom KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 19 378,94 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.9.2020 č.k. -445 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok č.k. -445 zo dňa 18.9.2020.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 27.12.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 19.378,94 eur s príslušenstvom. Dôvodil, že je vlastníkom a prevádzkovateľom zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov – „OC A. B. – C. D. E.“ využívacej ako zdroj slnečnú energiu s celkovým inštalovaným výkonom 62,208 kW, uvedeným do prevádzky v júni 2011. V zmysle rozhodnutí vydaných ÚRSO má právo na podporu podľa Zákona o podpore , a to vrátane podpory podľa (t.j. doplatku na všetkú elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie po dobu 15-tich rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky). Za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 mu tak vznikol nárok na doplatok podľa Zákona o podpore v celkovej výške 19.378,94 eur. Uvedená suma mu žalovaným nebola zaplatená z dôvodu údajného nesplnenia podmienok upravených v Zákona o podpore . Žalobca tvrdí, že tieto si voči žalovanému splnil riadne a včas, a to oznámením podaným na poštovú prepravu dňa 15.8.2014 (podacie číslo zásielky: EPH002915761).

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc že oznamovacia povinnosť splnená nebola, pretože ide o hmotnoprávnu lehotu, kde oznámenie muselo byť najneskôr 15.8.2014 doručené.

Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:

žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení na výrobu elektriny pod názvom „OC A. B. – C. D. E.“, využívajúcej ako zdroj slnečnú energiu, s celkovým inštalovaným výkonom 62,208 kW, t.j 0,062208 MW, nachádzajúcej sa v kat. území B. na pozemkoch registra „C“ parc. č. XXXXX/XX, uvedeným do prevádzky v júni 2011. Žalobca je výrobcom s právom na získanie podpory výroby elektriny s podľa Zákona o podpore ;

žalovaný je subjektom, ktorý ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie žalobcu pripojené, je povinný zabezpečovať výkon podpory podľa Zákona o podpore ; žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu č. OZE_303_2011 o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku zo dňa 15.7.2011; žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu č. OZE_303_2011_15 (pre PDS), č. OZE_303_2011_15 VSE (pre VSE) o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za ochýlku a doplatku zo dňa 1.12.2014; doplatok za rok 2015 žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 10150001 splatnou do 25.02.2015 za obdobie 01/2015 vo výške 263,91 eur; faktúrou č. 10150003 splatnou do 29.03.2015, za obdobie 02/2015 vo výške 545,69 eur; faktúrou č. 10150004 splatnou do 24.04.2015, za obdobie 03/2015 vo výške 1.655,63 eur; faktúrou č. 10150005 splatnou do 25.05.2015, za obdobie 04/2015 vo výške 2.206,14 eur; faktúrou č. 10150008 splatnou do 29.06.2015, za obdobie 05/2015 vo výške 2.375,21 eur; faktúrou č. 10150010 splatnou do 29.07.2015, za obdobie 06/2015 vo výške 2.867,98 eur; faktúrou č. 10150012 splatnou do 24.08.2015, za obdobie 07/2015 vo výške 3.034,98 eur; faktúrou č. 10150014 splatnou do 21.09.2015, za obdobie 08/2015 vo výške 2.791,69 eur; faktúrou č. 10150017 splatnou do 26.10.2015, za obdobie 09/2015 vo výške 1.692,06 eur; faktúrou č. 10150020 splatnou do 20.11.2015, za obdobie 10/2015 vo výške 1.114,06 eur; faktúrou č. 10150022 splatnou do 29.12.2015, za obdobie 11/2015 vo výške 583,49 eur; faktúrou č. 10150024 vyhotovenou dňa 11.01.2016 splatnou do 25.01.2016, za obdobie 12/2015 vo výške 248,10 eur.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , a Zákona o o podpore a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Pri rozhodovaní rešpektoval ustálený právny názor najvyšších súdnych autorít v otázke povahy lehoty „k 15-tému augustu“ obsiahnutej v Zákona o podpore ako rozhodujúceho momentu pre splnenie povinnosti výrobcu energie z (uznesenie NS SR sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. , Nález Ústavného súdu SR sp.zn. ). Pre účely posúdenia (ne)splnenia povinnosti žalobcu v zmysle Zákona o , teda nie je dôležitý moment odoslania spornej zásielky, ale moment jej doručenia, pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že zásielka (bez ohľadu na jej obsah) bola žalovanému doručená až dňa 19.8.2014, pričom do jeho dispozičnej sféry sa dostala 18.8.2014, t.j. až niekoľko dní po zákonom stanovenom termíne.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v , a .

Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný, riadne neodôvodnený, založený na nesprávnych skutkových zisteniach, nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení veci s tým, že súd nesprávnym procesným postupom porušil práva žalobcu na spravodlivý proces, v svojom rozhodnutí sa nezaoberal všetkými okolnosťami súvisiacimi s prejednávanou vecou. Naďalej zotrváva na stanovisku, že lehota uvedená v ust. Zákona o podpore je lehotou procesnoprávnou, v zmysle čoho je povinnosť v citovanom ustanovení uvedená, splnená odovzdaním zásielky najneskôr dňa 15.8. na poštovú prepravu.

Odvolateľ argumentuje aj tým, že údaje o predpokladanom množstve vyrobenej a dodanej elektriny pre rok 2015 žalobca uviedol v žiadosti na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, na základe ktorej bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny č. 0360/2012/PoP-OZE z 8.12.2011, kde bolo výslovne uvedené, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny za roky 2012 až 2026 je 54,3 MWh ročne.

Porušenie práva na spravodlivý proces vidí odvolateľ v skutočnosti, že súd prvej inštancie sa v svojom rozhodnutí nevysporiadal s ďalšími tvrdeniami žalobcu preukazujúcimi uplatnený nárok. Zdôraznil, že žalobca v priebehu konania upozorňoval na skutočnosť, že ustanovenie , ktorým sa mení a dopĺňa o podpore sa na žalobcu nevzťahuje, vzhľadom na prechodné ustanovenia uvedené v Zákona o podpore a opätovne zdôraznil, že nárok žalobcu na podporu podľa ust. Zákona o podpore dokazuje tiež potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví dňa 28.9.2011 pod č. 1011/2011/PoP-OZE pre rok 2011 a dňa 8.12.2011 pod č. 0360/2012/PoP- pre roky 2012 až 2026 ( Zákona o podpore ).

Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opakuje argumenty uvádzané už v priebehu konania a žiada rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opätovne uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne zdôvodnený, pretože súd prvej inštancie sa nevyjadril k podstatným a relevantným argumentom odvolateľa. V ďalšom uvádza skutočnosti uvedené už v odvolaní.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2022 o 10:10 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

Podstatným pre posúdenie žaloby bolo vyhodnotiť, či žalobca má alebo nemá nárok na podporu. Vo vzťahu k tomuto nároku bolo podstatné vyhodnotenie, či žalobca podľa ním poskytnutých tvrdení a k tomu doložených dôkazov splnil zákonnom uloženú notifikačnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. Zákon o podpore . Pre rozhodnutie vo veci samej je teda právne významná iba skutočnosť, či žalobca doručil/nedoručil žalovanému akékoľvek podanie, ktorým by splnil bez akýchkoľvek pochybností povinnosti uložené mu ZOP. Základnou spornou otázkou v predmetnom konaní bolo teda posúdenie toho, či žalobca splnil svoju povinnosť danú mu zák. č. 309/209 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktoré žalobcovi ako výrobcovi elektriny s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť ÚRSO a žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa a zákona o , vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok a s

tým súvisiace právne posúdenie charakteru lehoty k 15. augustu. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že túto povinnosť si splnil, a to aj napriek skutočnosti, že zásielka bola žalovanému doručená až dňa 18.8.2014 (na prepravu daná dňa 15.8.2014). Pri posúdení tejto lehoty súd prvej inštancie vychádzal najmä z právneho názoru Ústavného súdu SR vysloveného v Náleze sp.zn. zo dňa 31.1.2019 a z právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení zo dňa 27.8.2019 sp.zn. , , , ktoré vyslovili, že lehota na podanie oznámenia o uplatnení podpory je lehotou hmotnoprávnou, pričom právne závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu sp.zn. prešli aj testom ústavnosti, keď ústavná sťažnosť voči uvedenému rozhodnutiu bola Ústavným súdom SR dňa 6.2.2020 pod sp.zn. odmietnutá. V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej sa dovolací súd (sp.zn. ) zaoberal základnou spornou otázkou, ktorá bola nastolená, a ktorá vyvstala aj v tomto konaní, a tou bol výklad lehoty k 15.8. obsiahnutej v ust. Zákona o podpore . Dovolací súd dospel k záveru, že logickým a gramatickým výkladom ust. Zákona o podpore je zrejmé, že výrobca elektriny je povinný vykonať 2 úkony, a to oznámiť uplatnenie podpory a súčasne uviesť predpokladané množstvo dodanej elektriny, všetko k 15.8. na nasledujúci kalendárny rok. Tieto dve povinnosti musia byť splnené kumulatívne s tým, že nevykonanie niektorej z nich znamená porušenie zákonom uloženej povinnosti; inými slovami; ak výrobca elektriny oznámi uplatnenie podpory, avšak neuvedie predpokladané množstvo dodanej elektriny k určenému dátumu alebo naopak, nesplní svoju oznamovaciu povinnosť riadne. Dovolací súd dospel k záveru, že ak zákonodárca uložil výrobcovi elektriny v ust. Zákona o podpore , dve samostatné povinnosti, avšak na seba nadväzujúce, a to s výslovne uvedenou lehotou, ktorá je vyjadrená číselne a určená na presne stanovený dátum dňa 15.8., je takúto lehotu potrebné považovať za hmotnoprávnu a nie procesnú. Tento záver oprel dovolací súd aj o Nález Ústavného súdu SR sp.zn. , ktorý nespochybniteľne dospel k záveru, že sankčný mechanizmus vyjadrený v ustanovení Zákona o podpore , má súkromnoprávny charakter, pričom spôsobuje právne následky v oblasti hmotného práva a predmetná právna norma musí mať povahu hmotnoprávnej a rovnako aj lehota v nej obsiahnutá, musí mať povahu hmotnoprávnu.

Odvolací súd poukazuje v ďalšom na skutočnosť, že právny názor o hmotnoprávnom charaktere lehoty je potvrdený aj uznesením Najvyššieho súdu sp.zn. zo dňa 27.7.2021, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalobcu (výrobcu elektriny a prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie), proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -546 zo dňa 23.10.2019.

Odvolací súd preto tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju povinnosť v zmysle Zákona o podpore . Žalobca má vydané cenové rozhodnutie na roky 2014 - 2026, má teda právo na podporu, avšak z dôvodu nesplnenia vyššie uvedenej povinnosti stráca možnosť uplatniť si ju pre rok 2015. Ako už bolo uvedené, ustanovenie jednoznačne stanovuje, že ide o opakovanú činnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, ku komu smeruje (vôľa) a v akom rozsahu. Nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege na nasledujúci kalendárny rok.

Ďalej odvolací súd udáva, že s aplikáciou Zákona o podpore sa vysporiadal Ústavný súd SR Nálezom sp.zn.: , v ktorom uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia Zákona o podpore je z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiadúce, pričom mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia s tým, že sa jedná o súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ustanovenia o podpore v zmysle Zákona o podpore sú tak relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu, bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky.

Zhrnúc na záver, žalobca teda nepreukázal, že splnil svoju povinnosť v zmysle Zákona o podpore . Pokiaľ postup podľa Zákona o podpore nebol dodržaný, nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti. Výrobca má určité zákonné povinnosti, ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu. Bez jednoznačného prejavu vôle nemôže mať žalovaný

vedomosť, či má výrobca záujem uplatniť si podporu, ani to, že žalobca má zámer uplatniť si podporu doplatkom, výkupom na straty, resp. obidvomi druhmi tejto podpory, vrátane predpokladaného množstva „dodanej“ elektriny na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný tak postupoval v zmysle Zákona o podpore a podporu na rok 2015 žalobcovi neposkytol dôvodne.

Pokiaľ postup podľa Zákona o podpore nebol zo strany žalobcu dodržaný, nemožno dospieť k záveru, že konanie žalovaného podľa Zákona o podpore je v rozpore s dobrými mravmi a bežnými obchodnými zvyklosťami.

Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu, ktorou si uplatnil voči žalovanému právo na podporu vo forme doplatku zamietol, z dôvodu nesplnenia si zákonných povinností žalobcu voči žalovanému podľa Zákona o podpore , v dôsledku čoho mu podľa Zákona o podpore právo na podporu na rok 2015 zaniklo.

Odvolacie dôvody udávané odvolateľom tak nie sú naplnené.

Rozsudok súdu prvej inštancie je aj náležite odôvodnený a spĺňa atribúty uvedené v , a to vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).