Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-71-2021.pdf
PDF · 95.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/71/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, M., právne zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému 2/ V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. ulica XXX/XX, C., právne zastúpeného JUDr. Luciou Luptákovou, advokátkou, so sídlom Čsl. armády 198/31, Kremnica, v konaní o zaplatenie sumy 5.500,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/21/2018-199 zo dňa 26. októbra 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že „žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %“.
1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou podanou voči žalovanému V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. C. XXX/XX, XXX XX C. (označenému po pripustení pristúpenia žalovaného 2/ do konania ako žalovaný 1/) domáhal zaplatenia sumy 5.500,- Eur s príslušenstvom. Uznesením č. k. 24C/21/2018-120 zo dňa 17. 10. 2019, právoplatným dňa 19. 12. 2019, okresný súd pripustil na základe návrhu žalobcu pristúpenie V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX J. nad I. ako žalovaného 2/ do konania. Uznesením č. k. 24C/21/2018-178 zo dňa 22. 12. 2020 okresný súd konanie voči žalovanému 1/ pre späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanému 1/ zastavil a rozhodol tak, že žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2021. Dňa 25. 10. 2021 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že berie žalobu aj voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť a žiada, aby okresný súd konanie zastavil.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a uviedol, že z citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je zrejmé, že jeho aplikácia vyžaduje zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. „Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd skúmal otázku zavinenia zastavenia konania a hodnotil ju podľa procesného výsledku“. Konštatoval, že z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Žaloba bola vzatá späť bez uvedenia dôvodu späťvzatia. Žalobcom nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného (2/) a taktiež nebolo možné nájsť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie zastavenia konania v dôsledku správania žalovaného
(2/), preto vzhľadom na vyššie uvedené, vznikol žalovanému (2/) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP okresný súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník; o vrátení kráteného súdneho poplatku okresný súd nerozhodol s odôvodnením, že o ňom rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa čo do výroku II. o trovách konania žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti výroku II. o trovách konania podáva odvolanie, pretože má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania za nezákonné, nakoľko v danom prípade sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP. Absencia vyhodnotenia nároku na náhradu trov konania bez zohľadnenia okolnosti hodnej osobitného zreteľa spôsobuje podľa žalobcu nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia argumentoval iba tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Neopodstatnene sa podľa žalobcu nezaoberal tým, že na strane žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktorými sú v čase zakúpenia motorky nízky vek žalobcu a v čase konania minimálne zárobkové pomery žalobcu, ktoré s prihliadnutím na pomery žalovaného nie je možné hodnotiť ako rovnaké. Na strane žalovaného nebude mať podľa žalobcu aplikovanie ust. § 257 CSP taký dopad, ako bude mať dopad na stranu žalobcu priznanie náhrady trov konania žalovanému. Nepomer daných životných situácií a majetkových pomerov strán sporu je podľa žalobcu značný a značný by bol aj dopad na žalobcu, pokiaľ by bol k náhrade trov konania žalovaného zaviazaný. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému by práve naopak nebolo zásahom do majetkových pomerov žalovaného, tak ako je to na strane žalobcu. Aplikovanie § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania by sa v danom prípade malo podľa žalobcu uplatniť, a to aj s prihliadnutím na to, že osoba žalovaného zaviedla žalobcu pokiaľ ide o údaje potrebné na identifikovanie predávajúceho - žalovaného, a to neuvedením dátumu narodenia, „hoci s totožným menom, priezviskom a trvalým bydliskom“. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu prihliadnuť na to, že na strane žalovaného došlo po podaní žaloby k zmene adresy žalovaného, z čoho možno podľa žalobcu nadobudnúť dojem, že „žalovaný sa snažil znemožniť jeho identifikáciu v žalobnom návrhu“.
2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že ustanovenie § 257 CSP bolo implementované do Civilného sporového poriadku práve pre prípady, ktoré sú z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočné za účelom odstránenia neprimeranej tvrdosti zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre strany sporu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strán sporu. Nepriznanie náhrady trov konania sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie trov konania nie je rozhodujúce na základe akej procesnej zásady bola povinnosť nahradiť trovy konania uložená a ktorá strana sporu ich má platiť, moderovať možno aj trovy zastaveného konania. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018 zo dňa 18. 07. 2018 a sp. zn. III. ÚS 98/2018 zo dňa 02. 05. 2018. Záver súdu prvej inštancie o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov konania podľa žalobcu nevylučuje, aby súčasne súd prvej inštancie nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a to práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal za danej situácie, napriek existujúcemu procesnému zavineniu žalobcu na zastavení konania, možnosť o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania alebo mu tento nárok prizná len v rozsahu 50 %, pretože vzhľadom na okolnosti daného prípadu a okolnosti na strane žalobcu je evidentné, že priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému by znamenalo neprimeranú tvrdosť zákona pre žalobcu. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že „keďže súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť zakúpenia motorky po ubezpečení žalovaného o jej nepoškodení ako spornú“ a dokazovanie na unesenie dôkazného bremena značne prekročilo finančné možnosti žalobcu, tak majetková situácia žalobcu znemožnila žalobcovi uplatnenie si zákonných práv v konaní pred súdom, kde mal žalobca uniesť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia žalobcu, že motocykel, ktorý bol predmetom kúpy bol havarovaný. Toto dokazovanie však nebolo možné podľa žalobcu zvládnuť, preto pristúpil k späťvzatiu žaloby, pričom jeho nemajetnosť a finančná situácia ho pripravila o uplatnenie svojho práva pred súdom. Práve na takéto prípady sa podľa žalobcu vzťahuje aplikácia ust. § 257 CSP. Neaplikovaním uvedeného ustanovenia súd prvej inštancie pochybil a vydal nezákonné rozhodnutie. V závere odvolania žalobca
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva právo na náhradu trov konania.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania ako vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
4. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
5. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP), resp. zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, resp. podľa § 256 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť spočíva tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že okolnosťou hodnou osobitného zreteľa je v danom prípade skutočnosť, že motorku, ktorá priamo súvisí s predmetom sporu kupoval ako mladý a tiež to, že mu jeho majetkové pomery (tak ako to tvrdil v odvolaní) neumožňujú uniesť dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení prezentovaných v konaní, od ktorých tvrdení odvíjal svoj nárok uplatnený v žalobe. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (viď napr. I. ÚS 387/2019), každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná sporovej strane náhradu trov konania, musí byť vo svojej podstate výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani len exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu. V zmysle už ustálenej judikatúry (uznesenia NS SR sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp. zn. 5Cdo/67/2010, či sp. zn. 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP však nie je možné vykladať tak, že ho možno aplikovať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, resp. strane, ktorá nezavinila zastavenie konania nemožno nepriznať náhradu trov podľa tohto výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane sporu, resp. strane sporu, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP), resp. zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia § 257 CSP vyplýva, že súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch, t. j. v prípadoch, kde sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa.
7. Žalobcom v odvolaní uvádzané okolnosti hodné osobitného zreteľa nemožno považovať za také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy, čo bolo dňa 24. 01. 2018 (č. l. 9 až 10 spisu) mal žalobca 28 rokov, ktorá skutočnosť vzhľadom na to, že spôsobilosť na právne úkony v zmysle § 8 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v plnom rozsahu vzniká plnoletosťou znamená, že okolnosťou hodnou
osobitného zreteľa odôvodňujúcou aplikáciu ust. § 257 CSP nemôže byť „nízky vek žalobcu v čase kúpy motorky“, t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 24. 01. 2018. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v Kúpnej zmluve zo dňa 24. 01. 2018, predmetom ktorej bol podľa článku I. zmluvy tam bližšie špecifikovaný motocykel Kawasaki Z 800, rok výroby 22. 12. 2012, sa v článku VII. nachádza prehlásenie kupujúceho - žalobcu, že „sa s technickým stavom predmetu kúpy oboznámil a súhlasí s ním“. To, že žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel do štádia dôkaznej núdze, v dôsledku čoho bolo podľa jeho tvrdenia uvedeného v odvolaní potrebné vykonať ďalšie dôkazy, s ktorých vykonaním boli spojené náklady, ktoré pre svoje (nedeklarované) zlé finančné pomery nebol schopný znášať, a preto zobral žalobu späť, tiež nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pretože povinnosť unesenia dôkazného bremena je základnou procesnou povinnosťou, ktorá zaťažuje vo vzťahu ku v konaní prezentovaným tvrdeniam strán sporu vždy strany sporu v každom konaní, pričom zákon - Civilný sporový poriadok dáva napr. možnosť, aby súd tej strane sporu, u ktorej sú predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (čo je však potrebné stranou domáhajúcou sa priznania oslobodenia od súdneho poplatku preukázať) neuložil povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania (§ 253 ods. 2 CSP). V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti hodné osobitného zreteľa nie sú dané, pretože len vek žalobcu, kedy si kúpil motorku a tvrdené nepriaznivé finančné okolnosti na strane žalobcu, avšak nepreukázané, neumožňujúce mu pokračovať v konaní a uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nezakladajú záver o tom, že na strane žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania. Rovnako za okolnosť hodnú osobitného zreteľa odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania nemožno považovať skutočnosť, že „žalovaný v priebehu konania, t. j. po podaní žaloby zmenil adresu“, ani to, že pri predávajúcom nie je v kúpnej zmluve uvedený dátum narodenia, ktorý nie je, tak ako to z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, uvedený ani pri kupujúcom (predávajúci aj kupujúci sú v kúpnej zmluve identifikovaní číslom občianskeho preukazu). V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca ako osoba v čase uzavretia kúpnej zmluvy z hľadiska veku plne spôsobilá na právne úkony, mal možnosť kúpnu zmluvu odmietnuť podpísať pokiaľ mal za to, že zmluvné strany sú z dôvodu neuvedenia dátumu narodenia v zmluve nedostatočne identifikované, preto ani túto skutočnosť nemožno považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 na rozhodnutie o trovách konania.
8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
10. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.