Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/71/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci žalobcu V. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, M., právne zastúpeného AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému 2/ V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. ulica XXX/XX, C., právne zastúpeného JUDr. Luciou Luptákovou, advokátkou, so sídlom Čsl. armády 198/31, Kremnica, v konaní o zaplatenie sumy 5.500,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -199 zo dňa 26. októbra 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (výrok I.). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia v spojení s ust. , (ďalej v texte len „CSP“) tak, že „žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %“.

1.1 V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou podanou voči žalovanému V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. C. XXX/XX, XXX XX C. (označenému po pripustení pristúpenia žalovaného 2/ do konania ako žalovaný 1/) domáhal zaplatenia sumy 5.500,- Eur s príslušenstvom. Uznesením č. k. -120 zo dňa 17. 10. 2019, právoplatným dňa 19. 12. 2019, okresný súd pripustil na základe návrhu žalobcu pristúpenie V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX J. nad I. ako žalovaného 2/ do konania. Uznesením č. k. -178 zo dňa 22. 12. 2020 okresný súd konanie voči žalovanému 1/ pre späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovanému 1/ zastavil a rozhodol tak, že žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2021. Dňa 25. 10. 2021 bolo okresnému súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že berie žalobu aj voči žalovanému 2/ v celom rozsahu späť a žiada, aby okresný súd konanie zastavil.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na ustanovenie , , , a a uviedol, že z citovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho aplikácia vyžaduje zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania tej strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. „Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd skúmal otázku zavinenia zastavenia konania a hodnotil ju podľa procesného výsledku“. Konštatoval, že z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Žaloba bola vzatá späť bez uvedenia dôvodu späťvzatia. Žalobcom nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného (2/) a taktiež nebolo možné nájsť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie zastavenia konania v dôsledku správania žalovaného

(2/), preto vzhľadom na vyššie uvedené, vznikol žalovanému (2/) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov rozhodne v zmysle ustanovenia okresný súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník; o vrátení kráteného súdneho poplatku okresný súd nerozhodol s odôvodnením, že o ňom rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

2. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie sa čo do výroku II. o trovách konania žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že proti výroku II. o trovách konania podáva odvolanie, pretože má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania za nezákonné, nakoľko v danom prípade sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. . Absencia vyhodnotenia nároku na náhradu trov konania bez zohľadnenia okolnosti hodnej osobitného zreteľa spôsobuje podľa žalobcu nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia argumentoval iba tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Neopodstatnene sa podľa žalobcu nezaoberal tým, že na strane žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktorými sú v čase zakúpenia motorky nízky vek žalobcu a v čase konania minimálne zárobkové pomery žalobcu, ktoré s prihliadnutím na pomery žalovaného nie je možné hodnotiť ako rovnaké. Na strane žalovaného nebude mať podľa žalobcu aplikovanie ust. taký dopad, ako bude mať dopad na stranu žalobcu priznanie náhrady trov konania žalovanému. Nepomer daných životných situácií a majetkových pomerov strán sporu je podľa žalobcu značný a značný by bol aj dopad na žalobcu, pokiaľ by bol k náhrade trov konania žalovaného zaviazaný. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému by práve naopak nebolo zásahom do majetkových pomerov žalovaného, tak ako je to na strane žalobcu. Aplikovanie na rozhodnutie o trovách konania by sa v danom prípade malo podľa žalobcu uplatniť, a to aj s prihliadnutím na to, že osoba žalovaného zaviedla žalobcu pokiaľ ide o údaje potrebné na identifikovanie predávajúceho - žalovaného, a to neuvedením dátumu narodenia, „hoci s totožným menom, priezviskom a trvalým bydliskom“. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu prihliadnuť na to, že na strane žalovaného došlo po podaní žaloby k zmene adresy žalovaného, z čoho možno podľa žalobcu nadobudnúť dojem, že „žalovaný sa snažil znemožniť jeho identifikáciu v žalobnom návrhu“.

2.1 Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že ustanovenie bolo implementované do práve pre prípady, ktoré sú z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa výnimočné za účelom odstránenia neprimeranej tvrdosti zákona pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre strany sporu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach týkajúcich sa strán sporu. Nepriznanie náhrady trov konania sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie trov konania nie je rozhodujúce na základe akej procesnej zásady bola povinnosť nahradiť trovy konania uložená a ktorá strana sporu ich má platiť, moderovať možno aj trovy zastaveného konania. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18. 07. 2018 a sp. zn. zo dňa 02. 05. 2018. Záver súdu prvej inštancie o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov konania podľa žalobcu nevylučuje, aby súčasne súd prvej inštancie nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia , a to práve z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal za danej situácie, napriek existujúcemu procesnému zavineniu žalobcu na zastavení konania, možnosť o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že žalovanému neprizná nárok na náhradu trov konania alebo mu tento nárok prizná len v rozsahu 50 %, pretože vzhľadom na okolnosti daného prípadu a okolnosti na strane žalobcu je evidentné, že priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému by znamenalo neprimeranú tvrdosť zákona pre žalobcu. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že „keďže súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť zakúpenia motorky po ubezpečení žalovaného o jej nepoškodení ako spornú“ a dokazovanie na unesenie dôkazného bremena značne prekročilo finančné možnosti žalobcu, tak majetková situácia žalobcu znemožnila žalobcovi uplatnenie si zákonných práv v konaní pred súdom, kde mal žalobca uniesť dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia žalobcu, že motocykel, ktorý bol predmetom kúpy bol havarovaný. Toto dokazovanie však nebolo možné podľa žalobcu zvládnuť, preto pristúpil k späťvzatiu žaloby, pričom jeho nemajetnosť a finančná situácia ho pripravila o uplatnenie svojho práva pred súdom. Práve na takéto prípady sa podľa žalobcu vzťahuje aplikácia ust. . Neaplikovaním uvedeného ustanovenia súd prvej inštancie pochybil a vydal nezákonné rozhodnutie. V závere odvolania žalobca

navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva právo na náhradu trov konania.

3. Krajský súd ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanovením a , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. o trovách konania ako vecne správne podľa ustanovenia a potvrdil.

4. Podľa ustanovenia , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

5. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ), resp. zásadou procesného zavinenia zastavenia konania ( ). Aplikácia ust. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa , resp. podľa , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť spočíva tak v okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach strán sporu. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že okolnosťou hodnou osobitného zreteľa je v danom prípade skutočnosť, že motorku, ktorá priamo súvisí s predmetom sporu kupoval ako mladý a tiež to, že mu jeho majetkové pomery (tak ako to tvrdil v odvolaní) neumožňujú uniesť dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení prezentovaných v konaní, od ktorých tvrdení odvíjal svoj nárok uplatnený v žalobe. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (viď napr. ), každé rozhodnutie súdu, ktorým súd neprizná sporovej strane náhradu trov konania, musí byť vo svojej podstate výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania ( ). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani len exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu. V zmysle už ustálenej judikatúry (uznesenia NS SR sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ) ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie však nie je možné vykladať tak, že ho možno aplikovať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, resp. strane, ktorá nezavinila zastavenie konania nemožno nepriznať náhradu trov podľa tohto výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania, ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnej strane sporu, resp. strane sporu, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ), resp. zodpovednosti za procesné zavinenie zastavenia konania. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa tohto ustanovenia rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch, t. j. v prípadoch, kde sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa.

7. Žalobcom v odvolaní uvádzané okolnosti hodné osobitného zreteľa nemožno považovať za také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. , pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy, čo bolo dňa 24. 01. 2018 (č. l. 9 až 10 spisu) mal žalobca 28 rokov, ktorá skutočnosť vzhľadom na to, že spôsobilosť na právne úkony v zmysle , v plnom rozsahu vzniká plnoletosťou znamená, že okolnosťou hodnou

osobitného zreteľa odôvodňujúcou aplikáciu ust. nemôže byť „nízky vek žalobcu v čase kúpy motorky“, t. j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 24. 01. 2018. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že v Kúpnej zmluve zo dňa 24. 01. 2018, predmetom ktorej bol podľa článku I. zmluvy tam bližšie špecifikovaný motocykel Kawasaki Z 800, rok výroby 22. 12. 2012, sa v článku VII. nachádza prehlásenie kupujúceho - žalobcu, že „sa s technickým stavom predmetu kúpy oboznámil a súhlasí s ním“. To, že žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie dospel do štádia dôkaznej núdze, v dôsledku čoho bolo podľa jeho tvrdenia uvedeného v odvolaní potrebné vykonať ďalšie dôkazy, s ktorých vykonaním boli spojené náklady, ktoré pre svoje (nedeklarované) zlé finančné pomery nebol schopný znášať, a preto zobral žalobu späť, tiež nie je možné považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pretože povinnosť unesenia dôkazného bremena je základnou procesnou povinnosťou, ktorá zaťažuje vo vzťahu ku v konaní prezentovaným tvrdeniam strán sporu vždy strany sporu v každom konaní, pričom zákon - dáva napr. možnosť, aby súd tej strane sporu, u ktorej sú predpoklady na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (čo je však potrebné stranou domáhajúcou sa priznania oslobodenia od súdneho poplatku preukázať) neuložil povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania ( ). V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu okolnosti hodné osobitného zreteľa nie sú dané, pretože len vek žalobcu, kedy si kúpil motorku a tvrdené nepriaznivé finančné okolnosti na strane žalobcu, avšak nepreukázané, neumožňujúce mu pokračovať v konaní a uniesť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, nezakladajú záver o tom, že na strane žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania. Rovnako za okolnosť hodnú osobitného zreteľa odôvodňujúcu aplikáciu ust. na rozhodnutie o trovách konania nemožno považovať skutočnosť, že „žalovaný v priebehu konania, t. j. po podaní žaloby zmenil adresu“, ani to, že pri predávajúcom nie je v kúpnej zmluve uvedený dátum narodenia, ktorý nie je, tak ako to z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, uvedený ani pri kupujúcom (predávajúci aj kupujúci sú v kúpnej zmluve identifikovaní číslom občianskeho preukazu). V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca ako osoba v čase uzavretia kúpnej zmluvy z hľadiska veku plne spôsobilá na právne úkony, mal možnosť kúpnu zmluvu odmietnuť podpísať pokiaľ mal za to, že zmluvné strany sú z dôvodu neuvedenia dátumu narodenia v zmluve nedostatočne identifikované, preto ani túto skutočnosť nemožno považovať za okolnosť hodnú osobitného zreteľa odôvodňujúcu aplikáciu ust. na rozhodnutie o trovách konania.

8. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku II. podľa ustanovenia a ako vecne správne potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

10. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.