Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cbi-18-2014.pdf
PDF · 285.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, proti žalovanému: PANAX - SK s.r.o., IČO: 36 374 075, Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária iTRUST Legal, s.r.o., IČO: 36 808 181, so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.06.2014 bola na súd doručená žaloba žalobcu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní sp. zn. 36R/5/2013 v zmysle ustanovenia § 157 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Žalobca v úvode svojho podania uviedol, že uznesením č.k. 36R/5/2013 zo dňa 18.10.2013, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 208/2013 dňa 28.10.2013 Okresný súd Trnava rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi PANAX F.C.S., spol. s.r.o., Štefánikova 26, 917 00 Trnava, IČO: 36 374 075 (ďalej aj ,,dlžník“). Uznesením č.k. 36R/5/2013 zo dňa 31.10.2013, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 215/2013 dňa 07.11.2013 Okresný súd Trnava povolil reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára, Sladovnícka 13, 917 01 Trnava. Žalobca v súlade s § 120 a nasl. ZKR prihlásil v svoje pohľadávky v celkovej výške 73.328,28 eur, a to Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.11.2013, ktoré boli zistené v plnom rozsahu. Oznamom v Obchodnom vestníku č. 78/2014 zo dňa 24.04.2014 správca oznámil, že veriteľský výbor schválil predložený návrh reštrukturalizačného plánu na zasadnutí dňa 16.04.2014, a zároveň bola správcom zvolaná schvaľovacia schôdza na deň 12.05.2014 za účelom schválenia reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán bol tvorený tromi skupinami: 1. veriteľská skupina pre zabezpečeného veriteľa SLOVAKIA GS, a.s., 2. veriteľská skupina pre nezabezpečených veriteľov a 3. veriteľská skupina pre veriteľov podriadených pohľadávok a veriteľov pohľadávok, ktoré by sa uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Pohľadávky žalobcu boli v záverečnom návrhu reštrukturalizačného plánu zaradené do 2. veriteľskej skupiny (nezabezpečení veritelia), teda do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výškou pomerného uspokojenia 2,5 % zistených pohľadávok pri odklade splatnosti pohľadávok na 3 mesiace odo dňa skončenia reštrukturalizácie. V zostávajúcej časti 97,5% hodnoty zistených pohľadávok sa pohľadávky považujú za odpustené. Dňa 30.04.2014 bola správcovi dlžníka doručená žiadosť žalobcu zo dňa 29.04.2014 - ako účastníka plánu o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov - poskytovateľov štátnej pomoci, a to skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi, patriacimi do oblasti verejného práva a žiadal zaradenie celej svojej pohľadávky do tejto skupiny. Žalovaný ako predkladateľ plánu sa písomne
vyjadril k žiadosti žalobcu, že nevytvoril osobitnú skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky z dôvodu, že pohľadávky navrhovateľa možno zaradiť do skupiny nezabezpečených pohľadávok vzhľadom na ich rovnaký ekonomický záujem, výšku pohľadávok a skutočnosť, že ide rovnako o nezabezpečené pohľadávky. Žalovaný v reakcii tiež uviedol, že predkladateľovi plánu ZKR neukladá povinnosť, aby bola v pláne pre veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci, vytvorená samostatná skupina. Dlžník sa vyjadril i k posúdeniu otázky, či ide o štátnu pomoc a to tak, že pokiaľ sa potenciálny poskytovateľ štátnej pomoci správa ako bežný trhový veriteľ, t.j. hlasuje za riešenie, ktoré mu fakticky prinesie lepšie uspokojenie, ako keby hlasoval proti, o štátnu pomoc nejde. Žalovaný (dlžník) má za to, že vzhľadom na štruktúru majetku dlžníka je uvedená podmienka trhového správania splnená štátnych veriteľov splnená, nakoľko ich uspokojenie v reštrukturalizácii je nepochybne vyššie ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Žalobca s uvedenými tvrdeniami nesúhlasil, nakoľko ZKR uvedené neukladá, ale pri vytváraní skupín by mal predkladateľ plánu brať do úvahy rovnaký ekonomický záujem veriteľov ako aj to, že právny dôvod vzniku pohľadávok verejnoprávneho veriteľa a veriteľov v obchodnom styku je odlišný. Žalobca ďalej v súvislosti s nesúhlasom so žalovaným uviedol, že žalobca na potrebu vytvorenia skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky s odôvodnením upozornil predkladateľa plánu už na 1. schôdzi veriteľov. Žalobca má za to, že bol dostatočný časový priestor na zváženie a vytvorenie žiadanej skupiny v čase vypracovávania návrhu plánu a teda nebolo potrebné meniť návrh plánu až po schválení veriteľským výborom. Žalobca ďalej uviedol, že status Sociálnej poisťovne ako poskytovateľa štátnej pomoci vyplýva zo znenia okrem iného, aj z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (viď bod 2 tohto odôvodnenia), záverov Komisie, že odpísanie dlhov v prospech iného dlžníka by vytvorilo s usmerneniami Európskej únie nezákonnú a nezlučiteľnú pomoc, ktorá sa musí od dlžníka vymôcť. Ďalej poukázal na na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky (rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbi/31/2012 - 43 zo dňa 05.02.2013 potvrdený Krajským súdom v Prešove č.k. 3CoKR/3/2013
- 64 zo dňa 18.02.2014). Žalobca ďalej uviedol, že dňa 12.05.2014 sa konala schvaľovacia schôdza, ktorá na základe výsledku hlasovania uznesením predložený reštrukturalizačný plán dlžníka prijala. Na schvaľovacej schôdzi žalobca v zmysle ustanovenia § 157 ZKR predložil ústne odôvodnené námietky proti prijatiu plánu k reštrukturalizačnému plánu, kde žalobca v zmysle ustanovenia § 157 ZKR predložil ústne odôvodnené námietky proti prijatiu plánu, v ktorých žalobca odôvodnil a špecifikoval viaceré svoje námietky k reštrukturalizačnému plánu. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 02.06.2014 sp. zn. 36R/5/2013 reštrukturalizačný plán potvrdil a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka.
2. Žalobca v žalobe poukázal na to, že v zmysle § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci (ďalej len „ZoŠP“) je poskytovateľom štátnej pomoci. Odpustenie poistného alebo penále, resp. odklad ich splatnosti (ktoré žalovaný deklaruje v reštrukturalizačnom pláne ako hlavné metódy reštrukturalizácie) je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 ZoŠP formou nepriamej štátnej pomoci. Žalobca v súlade s vnútroštátnym právom aj právom EÚ na uvedené upozornil predkladateľa plánu už na 1. schôdzi veriteľov. Týmto plánom dochádza k neuspokojeniu pohľadávky navrhovateľa vo výške 97,5% jej zistených pohľadávok a zmene lehoty splatnosti týchto pohľadávok na 3 mesiace. V zákonnej lehote pred konaním schvaľovacej schôdze písomne a na schvaľovacej schôdzi osobne navrhovateľ požadoval 100%-né uspokojenie svojej pohľadávky formou zaradenia do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktorá sa zmysle ust. § 148 ods. 2 ZKR považuje následne za skupinu súhlasiacu s plánom. Podľa zákona o štátnej pomoci je možné poskytnúť štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, avšak o štátnu pomoc by musel dlžník požiadať a to presne stanoveným postupom podľa § 17 zákona o štátnej pomoci. Do úvahy by preto prichádzalo len schválenie individuálnej štátnej pomoci dlžníkovi, pričom proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii, a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej pomoci (nie je na ňu právny nárok), no najmä s ohľadom na lehoty vyplývajúce zo ZKR. Podľa ust. § 22 ods. 1 sa štátna pomoc môže poskytnúť len ak je schválená Komisiou s výnimkou osobitného predpisu, kedy o schválení štátnej pomoci Komisia nerozhoduje, ale je iba informovaná. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) ZoŠP je možné poskytnúť štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, avšak o štátnu pomoc by musel dlžník požiadať, a to presne stanoveným postupom podľa § 17 ZoŠP. V súlade s uvedeným žalobca požadoval 100 % - né uspokojenie svojej pohľadávky formou zaradenia do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v súlade s vnútroštátnym právom a právom EÚ. Žalobca ďalej uviedol, že právnymi predpismi EÚ upravujúcimi procedurálny postup v oblasti štátnej pomoci je Nariadenie rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 a Nariadenie Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o založení ES. Uvedené vykonávacie Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 (ďalej len ,,nariadenie") určuje okrem iného postup pri predkladaní žiadosti o schválenie
poskytnutia štátnej pomoci (notifikácii) a spôsob predkladania notifikácie na úradných formulároch ES. Postup pri poskytovaní štátnej pomoci sa posudzuje aj podľa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre 2004/C 244/02. Uvedené usmernenie podľa žalobcu predstavuje základný rámec s uvedením predpokladov ako má reštrukturalizácia ako taká vyzerať a prebiehať. Usmernenie obsahuje základnú definíciu ,,pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu a z usmernenia okrem iného vyplýva, že dlžník už v čase reštrukturalizácie musí platiť svoje splatné záväzky ako aj skutočnosť, že musí priniesť na trh také aktivity, ktoré zabezpečia dlžníkovi konkurencieschopnosť, pričom metódy reštrukturalizácie nebudú spočívať len v odpustení, vzdaní sa pohľadávok zo strany veriteľov, príp. odpísaní pohľadávok. Doplnil, že v bode 35. sa uvádza, že reštrukturalizačný plán musí byť čo najkratší a realistický. Zároveň sa uvádza, že členský štát sa k reštrukturalizačnému plánu zaviaže. Vzhľadom na uvedené je neprípustné, aby Sociálna poisťovňa zodpovedala za reštrukturalizačný plán, s ktorým absolútne nesúhlasí a ktorý odporuje platnej slovenskej aj európskej legislatíve. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že formu pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach možno poskytnúť len v prípade, že jej predchádzala vyššie uvedeným spôsobom realizovaná notifikácia a súhlas Európskej komisie. Štátnou pomocou sa rozumie verejné financovanie spoločnosti, a to buď aktívne, vložením peňazí alebo pasívne, odpustením splatných daní, odvodov, ciel, z čoho vyplýva, že sa nemusí jednať o priame poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj poskytnutie určitej hospodárskej výhody, ktorú jej konkurenti nemajú. Dlžník takto môže získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania ci iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností vyplývajúcich z verejného práva. Štátna pomoc, ktorú by poskytla Sociálna poisťovňa napr. súhlasom s prijatím plánu, ktorého súčasťou je deklarované odpustenie (nevymáhateľnosť) časti dlhu a predĺženie splatnosti jeho pohľadávok bez uvedeného schvaľovacieho postupu a bez predchádzajúceho súhlasu EK by bola v rozpore s vnútroštátnou aj európskou legislatívou. Za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci môže byť Sociálnej poisťovni podľa § 27 ZoŠP pokuta až do výšky 30.000 EUR. Vzhľadom a použité metódy reštrukturalizácie v uvedenej reštrukturalizácii by táto pomoc spadala pod prevádzkovú pomoc, ktorá je v zmysle predpisov o štátnej pomoci zakázaná. V zmysle platných právnych predpisov SR a Európskej únie nie je možné takéto znenie plánu pre žalobcu pre rozpor s nimi a používanie súkromnoprávnych inštitútov akceptovať. Okrem toho zánik pohľadávky v podmienkach Sociálnej poisťovne upravujú kogentné ustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a návrh plánu v časti výšky plnenia , ale najmä čo sa týka lehôt a zániku pohľadávok Sociálnej poisťovne, považuje žalobca za nezákonný. Navrhovateľ na schvaľovacej schôdzi v rámci danej skupiny hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil v súlade s ust. § 157 ods. 1 písm. c) ZKR do zápisnice námietku proti prijatiu plánu s odôvodnením, čím podmienky pre podanie návrhu na neúčinnosť plánu voči Sociálnej poisťovni boli splnené. S poukazom na to má žalobca za to, že z pohľadu aplikácie verejného práva a zákona o štátnej pomoci by odpísanie dlhov, odklad ich splatnosti (ako to konštatuje plán) zvýhodnilo dlžníka v porovnaní s jeho konkurentmi, môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu a vytvorilo by tak nezákonnú a nezlučiteľnú pomoc. Uviedol, že ZKR nie náhodou vyčlenil od ostatných veriteľov skupinu veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci a zároveň im zo zákona určil postavenie veriteľa nesúhlasiaceho s plánom, iba ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi štátnu pomoc. Ak súd rozhodol o potvrdení plánu, mal by brať zreteľ aj na splnenie podmienok testu veriteľa v trhovom hospodárstve a to v nadväznosti na jeho uspokojenie, udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení a porovnateľnosť s iným právnym režimom. Má za to, že pri potvrdení reštrukturalizačného plánu sa malo vychádzať z a) či je preukázaná odôvodnenosť vytvorenia inej skupiny veriteľov, ak bola zaradená predkladateľom plánu v zmysle § 145 ods. 1 o písm. c) ZKR ako žiadal navrhovateľ, b) či je preukázané, že navrhovateľ sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu. K preukázaniu vytvorenia inej skupiny veriteľov, ako bola zaradená predkladateľom plánu v zmysle § 145 ods. 1 písm. c) ZKR žalobca uviedol, že čo sa týka použitých metód reštrukturalizácie, či už ide o odpustenie dlhu voči SP, o odpísanie dlhu alebo vzdanie sa časti dlhu - všetky tieto opatrenia sú považované za štátnu pomoc podľa § 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES a sú viazané na splnenie podmienok, za ktorých ju možno poskytnúť. Čo sa týka ďalších metód reštrukturalizácie, reštrukturalizácia by mala smerovať k oživeniu, ozdraveniu a revitalizácii podniku a preto metódy reštrukturalizácie nemôžu spočívať iba v uvedených spôsoboch, v jednorazových opatreniach týkajúcich sa zníženia prevádzkových nákladov či zníženie prácnosti, zlepšenie organizácie práce. V tomto prípade by šlo nie o oživenie podniku, presvedčenie veriteľov, že podnik bude fungovať po novom a lepšie, že sa oplatí dať mu ešte jednu šancu , ale jednoznačne ide o prevádzkovú pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne zakázaná. Sociálna poisťovňa ako subjekt verejnej správy je poskytovateľom štátnej pomoci za predpokladu, že ju poskytne subjektu, ktorý vykonáva hospodársku
(podnikateľskú) činnosť, pretože: 1. pomoc je poskytovaná z verejných zdrojov, 2. pomoc predstavuje ekonomickú výhodu pre príjemcu, 3. pomoc je selektívna (poskytuje sa individuálne len tomuto určitému podniku, ktorý týmto má výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na trhu). Podľa názoru žalobcu ide v uvedenom prípade jednoznačne o štátnu pomoc, pretože sa poskytuje dlžníkovi výhoda, ktorá sa poskytuj individuálne a konkrétne jemu a ohrozuje hospodársku súťaž, pretože sa neposkytuje iným subjektom. Uvedené tvrdenie opiera aj o rozsudky Európskeho súdneho dvora, ktoré sa zaoberajú problematikou poskytovania štátnej pomoci, konkrétne rozsudok C - 222/04 - Ministerstvo financií a ekonómie proti bankovej nadácii Cassa di Risparmio di firenze, rozsudok- prípad C- 387/92 Banco Exterior de Espana SA a Ayuntamiento de Valencia, rozsudok C - 36/99 Lenzing vs. Komisia Európskych spoločenstiev, prípad 2007/254/ES. Dodal, že Európska komisia môže preveriť poskytnutie štátnej pomoci a v prípade, že skonštatuje, že pomoc bola neoprávnene poskytnutá, je poskytovateľ pomoci povinný vymáhať celú dlžnú čiastku spolu s úrokom od príjemcu štátnej pomoci a do 2 mesiacov od zverejnenia rozhodnutia EK túto informovať o prijatých opatreniach. Ak subjekt zanikol a niet od koho neoprávnene poskytnutú pomoc vymáhať je štát, teda Slovenská republika zodpovedná za neoprávnené poskytnutie štátnej pomoci. Sociálna poisťovňa by mohla hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Je to možné len v prípade, ak by miera uspokojenia jej pohľadávok (%) ako veriteľa v trhovom hospodárstve bola porovnateľná s mierou uspokojenia jej pohľadávok (%) v konkurze - z pohľadu tzv. testu trhového veriteľa, pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené 3 podmienky: 1. musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu, 2. je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej novej akumulácii dlhu, 3. doba vrátenia „dlhu“ musí byť prijateľná, t.j. v podmienkach zákona č. 461/2003 Z.z. by doba nemala presahovať doby uvedené v § 146, t.j. 18 mesiacov pri splátkovom kalendári. V tejto súvislosti je žalobca názoru, že nie je zrejmé, či bude zabezpečené zachovanie a konkurencieschopnosť dlžníka na trhu. K preukázaniu, že navrhovateľ sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu uviedol, že plán, ktorý dlžník predložil na schvaľovacej schôdzi je podľa ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Zo znenia potvrdeného plánu možno konštatovať, že aj v prípade prijatia plánu aj v prípade neprijatia plánu pôjde vždy o pomerné uspokojenie veriteľov v trvaní niekoľkých mesiacov a pravdepodobné uspokojenie navrhovateľa v reštrukturalizácii (2,5%) a v prípade konkurzu vo výške 0,80- 1,68 %, je zanedbateľný rozdiel a neprináša navrhovateľovi žiadnu relevantnú výhodu. Účastník plánu zaradený do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu bude tak na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu.
3. Dňa 05.08.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný navrhol predmetnú žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania. Žalovaný argumentoval, že súd príslušný na preskúmanie reštrukturalizačného plánu nezistil žiadne dôvody zamietnutia predloženého reštrukturalizačného plánu, preto plán potvrdil. Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybňuje postavenie žalobcu ako poskytovateľa štátnej pomoci, ale pre neho je spornou skutočnosť, či sa žalobca postupom žalovaného ako predkladateľa plánu, t.j. tým, že žalovaný nezaradil pohľadávku do ním navrhovanej skupiny, dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom sa vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurze. Žalovaný tvrdí, že žalobca nebol na svojich právach dotknutý a svoju argumentáciu oprel o možnosť prekladateľa plánu vytvoriť skupinu v pláne, pričom táto nie je jeho povinnosť. Preto žalovaný nemohol porušiť povinnosť, ktorú mu zákon neukladá. Podľa žalovaného je dané právo príslušného veriteľa dožadovať sa len zaradenia pohľadávky do skupiny, ktorá už je v pláne vytvorená, a teda veriteľ nie je oprávnený dožadovať sa vytvorenia osobitnej skupiny s príslušnou (v danom prípade 100% - nou) mierou uspokojenia. V zmysle uvedeného žalovaný tvrdí, že postavenie žalobcu ako prípadného poskytovateľa štátnej pomoci nezakladá automaticky jeho právo na vytvorenie osobitnej skupiny v pláne a dokonca ani na požadovanie inej miery uspokojenia jeho pohľadávok, ako majú ostatní veritelia žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, čím nastalo zhoršenie postavenia žalobcu, keďže ako žalobca sám uznáva, nemal povinnosť vytvorenia skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Jediným relevantným kritériom je v danom prípade porovnanie miery uspokojenia v konkurze a v reštrukturalizácii, zohľadňujúc situáciu dlžníka a jeho prevádzkové možnosti. Uspokojenie veriteľov dlžníka je nepochybne vyššie ako v konkurze, preto sa žalobca nemohol dostať do horšieho postavenia. Žalovaný sa tiež vyjadril k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ prípad C-507/08 zo dňa 22.12.2010, ktorý podľa jeho názoru rieši skutkovo o právne odlišnú situáciu, a teda nie je použiteľný na daný prípad a uviedol vyjadrenie Komisie, ktorá rozhoduje v zmysle tzv. testu veriteľa v trhovom hospodárstve. To znamená, že ak v príslušnom reštrukturalizačnom procese je miera uspokojenia pohľadávok veriteľa, ktorým je štát zastúpený štátnym orgánom vyššia, teda výhodnejšia pre veriteľa, ako miera uspokojenia jeho pohľadávok v prípade
likvidačného konkurzu, resp. daňovej exekúcie alebo iného konania, ktoré právny poriadok SR umožňuje veriteľovi, ktorým je poskytovateľ štátnej pomoci, nejedná sa o štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 Zmluvy o ES (vyjadrenia Komisie č. K(2006)1533 zo dňa 04.04.2006, č. K(2008)1097 zo dňa 02.04.2008). Na podporu svojich tvrdení taktiež predložil rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 3R/10/2011, pričom vyzdvihol potrebu zvažovania testu veriteľa v trhovom hospodárstve.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom podaní doručenom súdu dňa 18.09.2014 uviedol, že na podanom návrhu na určenie neúčinnosti plánu trvá v celom rozsahu. Vo svojom podaní zdôraznil, že síce predkladateľ plánu je výlučne oprávnený rozhodovať o vytvorení skupín v pláne, s čím aj súhlasí, je potrebné vziať na zreteľ ustanovenie § 137 ods. 2 ZKR, ktoré priamo predpokladá vytvorenie skupiny, ktoré žalobca požadoval, čo žalovaný napriek splneniu podmienok uvádzaných v zákone na vytvorenie takejto skupiny nerešpektoval. Na podporu svojich tvrdení priložil rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/31/2012, Krajského súdu v Prešove sp zn. 3CoKR/3/2013 a Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/51/2013.
5. Dňa 29.05.2018 sa na Okresnom súde Trnava uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli prítomní splnomocnení zástupcovia žalobcu a žalovaného. Na predmetnom pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na podanej žalobe a pridržiava sa jej v plnom rozsahu a chcela by poukázať na rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/43/2015 zo dňa 02.06.2016, ktorý pojednával v obdobnej veci, a kde rovnaký žalobca žiadal o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Súd v rozhodnutí konštatoval, že žalobca je podľa osobitného predpisu zákona o štátnej pomoci poskytovateľom štátnej pomoci a je toho názoru, že predkladateľ plánu mal vytvoriť samostatnú skupinu plánu nedotknutých pohľadávok, keďže schválením reštrukturalizačného plánu by došlo k poskytnutiu nepriamej štátnej pomoci. V zmysle uvedeného rozhodnutia by veritelia, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, mali byť zaradení v samostatnej skupine tak, aby nevznikali pochybnosti o poskytovaní nepriamej štátnej pomoci dlžníkom bez dodržania zásad o poskytovaní štátnej pomoci určených predpismi Slovenskej republiky a predpismi Európskej únie, rovnosť strán by sa mala prejaviť aj v tom, že akákoľvek štátna pomoc, či priama, nepriama, by sa mala poskytovať všetkým subjektom na trhu a za rovnakých podmienok a nemôže byť zvýhodňovaný subjekt, ktorý sám vstúpil dobrovoľne do reštrukturalizácie, pred subjektom, ktorý do reštrukturalizácie nevstúpil a pre poskytnutie štátnej pomoci by musel splniť podmienky stanovené európskou legislatívou. Zástupkyňa žalobcu taktiež uviedla rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKr/20/2016 zo dňa 20.03.2018, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave uvedeného v rámci tohto rozhodnutia, reštrukturalizačný plán voči žalobcovi, ktorý je poskytovateľom štátnej pomoci, treba vyhodnotiť ako odpustenie poistného a penále, resp. odklad, či predĺženie lehoty splatnosti poistného a penále, t.j. poskytnutie nepriamej štátnej pomoci v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z., ktoré nie je prípustné, keď žalovaný žalobcu o štátnu pomoc nežiadal, ale pri posúdení metód reštrukturalizácie, či už ide o odpustenie dlhu voči žalobcovi, podpísanie alebo vzdanie sa časti dlhu, všetky tieto opatrenia sú podľa čl. 87 a 88 Zmluvy o ES považované za štátnu pomoc. Na záver zástupkyňa žalobcu uviedla, že z plánu boli uspokojení vo výške 1.833,21 eur, nemá vedomosť o tom, ako sa plní ostatným veriteľom a ďalšie návrhy na dokazovanie nemala.
6. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní predložil výpis z účtu žalovaného, kde sú uvedené platby v zmysle reštrukturalizačného plánu - v sumách 2 469,18 eur a 4 303,88 eur. Plán nebol doposiaľ splnený len vo vzťahu k veriteľom, ktorí neposkytli žalovanému číslo účtu. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s podaným návrhom žalobcu a v celom rozsahu trvá na svojich doterajších tvrdeniach uvedených vo vyjadrení zo dňa 01.08.2014 ako aj v zápisnici zo zasadnutia schvaľovacej schôdze zo dňa 12.05.2014. Okrem týchto tvrdení sa vyjadril, že v zmysle § 133 ods. 1 ZKR je výlučne predkladateľ plánu oprávnený rozhodovať o vytvorení skupín plánu a poukazuje priamo na textáciu ustanovení § 133 ods. 1 a 137 ods. 2 ZKR, v ktorých sa vyslovene uvádza, aké skupiny je predkladateľ plánu povinný vytvoriť a aké môže vytvoriť fakultatívne. Na tom nič nemení ani nesúhlasné stanovisko žalobcu. Pokiaľ ide o žalobcom doložené rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/51/2013, ktoré dokladal k svojmu vyjadreniu, v uvedenom prípade išlo o odlišnú skutkovú situáciu. Na vytvorenie inej skupiny, ako tých, ktorých vytvorenie zákon výslovne predkladateľovi plánu prikazuje, neexistuje zo strany veriteľa žiaden právny nárok, a teda žalovaný nevytvorením skupiny pre poskytovateľov štátnej pomoci neporušil žiadne z ustanovení ZKR pri vypracovávaní plánu, čo sa následne odrazilo aj v jeho schválení veriteľským výborom a jeho potvrdením súdom. K otázke tvorby skupín uviedol rozhodnutia súdov, ktoré sa touto vecou zaoberali: rozhodnutie
Okresného súdu Nitra sp. zn. 23 Cbi/7/2015, ktoré bolo následne potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.06.2017 sp. zn. 26CoKr/3/2016, kde sa súd vyjadril, že účastník plánu môže teda žiadať o preradenie pohľadávky do inej už existujúcej skupiny, ktorá bola v pláne vytvorená, účastník plánu však nemôže žiadať vytvorenie novej skupiny, ktorá v pláne neexistuje a následne žiadať o zaradenie svojej pohľadávky do takejto skupiny. To, že sa žiadosti žalobcu o vytvorenie novej skupiny a zaradenie jeho pohľadávky do nej nevyhovelo, nezakladá žiadny dôvod podľa § 157 ods. 1 ZKR, na základe ktorého by súd mohol žalobe vyhovieť. Zároveň nie je podľa názoru žalovaného splnená ani ďalšia podmienka podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR a to, že sa mal veriteľ - žalobca, dostať do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Sám žalobca, výslovne v podanom návrhu uvádza, že miera jeho uspokojenia je v prípade reštrukturalizácie vyššia ako by bola v prípadnom konkurze, čo vyplýva aj zo samotného plánu, pri porovnaní mier uspokojenia v konkurze a reštrukturalizácii, zohľadňujú situáciu dlžníka a jeho prevádzkové možnosti, a preto sa žalobca prijatím plánu nemohol v žiadnom prípade dostať do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Týmto poukázal na skutočnosť, že nevytvorenie skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, bolo v danom prípade plne v súlade s výsledkom testu veriteľa v trhovom hospodárstve. Žalovaným predložený a schválený plán považuje za plne v súlade so zákonom, nakoľko zabezpečuje čo najvyššou mieru uspokojenia veriteľov, ktorá je vyššia ako by bola v konkurze, čo je aj jedným z cieľov reštrukturalizácie. Ďalej má žalovaný za to, že ak by žalovaný postupoval tak, ako to navrhoval žalobca, teda vytvoril skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, došlo by k neodôvodnenému zvýhodneniu žalobcu pred ostatnými veriteľmi, čo by mohlo mať za následok rozpor plánu so zákonom, jeho neschválenie súdom, resp. veriteľským výborom a dlžník by bol nútený podať návrh na vyhlásenie konkurzu. K štátnej pomoci právny zástupca uviedol rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 11Cbi/71/2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajským súdom v Bratislave zo dňa 19.04.2017, sp. zn. 3CoKr/99/2016, kde súd uvádza, že postavenie žalobcu, ako poskytovateľa štátnej pomoci nepredstavuje zákonný nárok na bezpodmienečné 100 % uspokojenie v procese, odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že reštrukturalizáciou nebola narušená hospodárska súťaž a prijatím reštrukturalizačného plánu nedošlo k porušeniu čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ aproximovanej v § 5 zákona o štátnej pomoci. Právny zástupca žalovaného k štátnej pomoci uviedol, že argumentácia žalobcu z veľkej miery pozostáva z poukazovania na to, že splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci (§ 157 ods. 1 písm. e), avšak dôvod ochrany spočívajúci v tom, že splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci bol do ZKR implementovaný až novelou zákona č. 87/2015 Z. z., pričom konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona. Žalovaný má teda za to, že nie je daný skutkový stav, ktorý zákon predpokladá pre domáhanie sa neúčinnosti plánu podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR.
7. V zmysle § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd na pojednávaní konanom dňa 29.05.2018 určil, že nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sú schválenie reštrukturalizačného plánu, nevytvorenie skupiny plánom nedotknutých pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne a sporné tvrdenia, že prijatím reštrukturalizačného plánu sa žalobca dostal do horšieho postavenia, ako by bol bez prijatia plánu.
8. V predmetnej veci rozhodol Okresný súd Trnava dňa 29.05.2018 rozsudkom č.k. 25Cbi/18/2014
- 154, ktorým určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizačnom konaní 36R/5/2013 Okresného súdu Trnava žalovaného PANAX - SK s.r.o., IČO: 36 374 075, Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, potvrdeného Okresným súdom Trnava Uznesením č. 36R/5/2013 zo dňa 02.06.2014 voči žalobcovi Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. Augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 73.328,28 eur, pričom žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Krajský súd v Trnave o podanom odvolaní rozhodol uznesením č.k. 21CoKR/14/2018 - 209 zo dňa 26.11.2019 a to tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že prvoinštančné rozhodnutie trpí vadami s poukazom na ust. § 389 ods.1 písm. b) a c) CSP. Vyslovil, že je potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a vec opätovne právne posúdil. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2020.
9. V nadväznosti na výzvu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.02.2022, aby žalobca v zmysle záverov odvolacieho súdu zaslal vyjadrenie k rozhodnutiu odvolacieho súdu s návrhmi na vykonanie dokazovania, žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie dňa 04.03.2020, v ktorom na doplnenie uviedol,
že podľa predloženého reštrukturalizačného plánu, podmienkami uskutočniteľnosti zvolených metód reštrukturalizácie sú pokračovanie v prevádzkovaní podniku, zmena pohľadávok veriteľov a poskytnutie nového úveru. Ďalej uviedol, že čo sa týka použitých metód reštrukturalizácie, či už ide o odpustenie dlhu voči Sociálnej poisťovni v plnej výške alebo v časti, alebo či ide o odpísanie alebo vzdanie sa časti dlhu - všetky tieto opatrenia sú považované za štátnu pomoc č. 87 ods. 1 Zmluvy o založení ES. Taktiež, čo sa týka ďalších metód reštrukturalizácie, reštrukturalizácia by mala smerovať k oživeniu, ozdraveniu, revitalizácii podniku, nie len spočívať v jednorazových opatreniach týkajúcich sa prepustenia zamestnancov, zníženia prevádzkových nákladov a v jednorazovom rozpredaji majetku. V tomto prípade by šlo nie o oživenie, presvedčenie veriteľov, že podnik bude fungovať po novom a lepšie, že sa oplatí dať mu ešte jednu šancu, ale jednoznačne o prevádzkovú pomoc, ktorá je z pohľadu štátnej pomoci výslovne zakázaná. Vo veci poskytovania štátnej pomoci, žalobca ako subjekt verejnej správy je poskytovateľom štátnej pomoci, za predpokladu, že ju poskytne subjektu, ktorý vykonáva hospodársku (podnikateľskú) činnosť, pretože: pomoc je poskytovaná z verejných zdrojov, pomoc predstavuje ekonomickú výhodu pre príjemcu, pomoc je selektívna (poskytuje sa individuálne len tomuto určitému podniku ktorý týmto má výhodu oproti iným subjektom pôsobiacim na trhu). V prípade žalobcu ide podľa jeho mienky jednoznačne o štátnu pomoc, pretože sa poskytla dlžníkovi výhoda, ktorá sa poskytuje individuálne a konkrétne jemu a ktorá ohrozuje hospodársku súťaž, pretože sa neposkytuje iným subjektom. Žalobca by mohol hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Je to možné len v prípade, ak by zhodnotil, aká by bola miera uspokojenia jeho pohľadávok (%), ako veriteľa v trhovom hospodárstve v porovnaní s mierou uspokojenia jeho pohľadávok (%) v konkurze - tzv. test trhového veriteľa pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené 3 podmienky: musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu, je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej, novej akumulácii dlhu, doba vrátenia dlhu musí byť prijateľná, t. j. v podmienkach zákona č. 461/2003 Z. z. by nemala presahovať doby uvedené v § 146, t.j. 18 mesiacov pri splátkovom kalendári. V tomto prípade však žalobca nesplnil podmienku zachovania sa na trhu. Nakoľko dlžník od začatia reštrukturalizácie nemal zamestnancov, len príležitostných, predkladal nulové výkazy, jeho prevádzka nebola životaschopná, stala sa nefunkčná, prestala vyvíjať aktivity, až ku dňu 30.6.2018, kedy bol zo systému Sociálnej poisťovne odhlásený. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v reštrukturalizačnom pláne zaviazal naďalej pokračovať v prevádzkovaní podniku. Prevádzkovanie podniku je základným cieľom zákonného procesu reštrukturalizácie. Uspokojenie veriteľa vo výške 2,5 % je neúmerné. Usmernenie Európskeho spoločenstva obsahuje základnú definíciu „pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu”, pričom v článku 2.2 - bod 17 sa uvádza, že reštrukturalizácia bude založená na uskutočniteľnom, koherentnom a ďalekosiahlom pláne na obnovu životaschopnosti firmy. Reštrukturalizácia obyčajne zahŕňa jeden alebo niekoľko nasledujúcich prvkov: reorganizáciu a racionalizáciu aktivít firmy na výkonnejšom základe, kde je zanechanie stratových činností, reštrukturalizáciu takých existujúcich aktivít, ktoré sa môžu opäť stať konkurencieschopnými, a prípadne diverzifikáciu nasmerovanú na nové a životaschopné aktivity. Finančnú reštrukturalizáciu (kapitálové injekcie, zníženie dlhov) musí obvykle sprevádzať fyzická reštrukturalizácia. Reštrukturalizačné operácie v rámci rozsahu týchto usmernení však nemôžu byt' obmedzené na finančnú pomoc určenú na úhradu minulých strát bez toho, aby sa pozornosť venovala príčinám takýchto strát. Jednoznačne teda z usmernenia vyplýva, že dlžník už v čase reštrukturalizácie musí platiť svoje splatné záväzky, vrátane bežného poistného, ako aj skutočnosť, že musí priniesť na trh také aktivity, ktoré zabezpečia konkurencieschopnosť, pričom metódy reštrukturalizácie nebudú spočívať len v odpustení, vzdaní sa pohľadávok zo strany veriteľov, pripadne odpísaní pohľadávok. Predkladateľ plánu navrhol iba metódu zmeny pohľadávok veriteľov spočívajúcu v predĺžení ich splatnosti a ich čiastočným odpustením alebo uznaním za nevymáhateľné (97,5% pohľadávky) a metódu pokračovania v prevádzkovaní podniku za použitia radikálnych úsporných opatrení smerujúcich zefektívneniu podnikateľskej činnosti, a za zvýšenia tržieb, príjmov a dosiahnutia kladného výsledku hospodárenia bližšie nekonkretizovaným postupom. Stále ide o spôsob prevádzkovej pomoci, ktorá je zakázaná. K preukázaniu, že žalobca sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu, žalobca uviedol, že celkové uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii sa predpokladá vo výške 36.774,78 EUR (str. 34-35 RP). V konkurze sa predpokladá výťažok zo speňaženia 49.644,00 EUR ( str. 31 RP) + obchodný podiel, ktorého predaj nie je zahrnutý do speňaženia v prípade vyhláseného konkurzu a výška podielu závisí od výšky vkladu spoločníka, ktorý bol 338.578,00 EUR. Uvedený podiel bol prevedený na nového spoločníka, a v prípade prevodu - predaja pred začatím reštrukturalizácie išlo by o odporovateľný právny úkon. Z uvedeného vyplýva, že uspokojenie v konkurze alebo v reštrukturalizácii podľa reštrukturalizačného plánu je minimálne a výška uspokojenia v konkurze môže vychádzať jedine z účtovných alebo znaleckých údajov a nie zo subjektívnych odhadov, pričom žalobca preukazuje vyššiu
mieru uspokojenia, keby bol zahrnutý do speňaženia majetku obchodný podiel spoločnosti, ktorý je vo výške 338.578,00 EUR. Podľa usmernení EU pre porovnanie výhodnosti reštrukturalizácie a konkurzom by bolo potrebné preukázať výhodnosť reštrukturalizácie oproti konkurzu minimálne vo výške 30%. Navyše žalobca preukazuje, že pre žalobcu je výhodnejší konkurz ako reštrukturalizácia. Žalovaný previedol obchodný podiel z D. na P.. P. J., čo je zapísané vo vložke Sro 30031/T-Zbl. v zbierke listín na Okresnom Súde v Trnave. Zverejnené v OV č. 240/2013 z 12.12.2013, pričom reštrukturalizácia začala 18.10.2013. Pokiaľ bola zmluva uzatvorená pred začatím reštrukturalizácie, v konkurznom konaní by išlo o odporovateľný právny úkon, o ktorý by sa navýšila konkurzná podstata a v reštrukturalizácii by sa zvýšili náklady reštrukturalizácie. Podľa názoru odvolacieho Krajského súdu Trnava v podobnom konaní č. 21CoKR/20/2016 o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, v rovnakom zložení senátu, odpustenie poistného a penále, resp. odklad či predlženie lehoty splatnosti poistného a penále voči žalobcovi (Sociálna poisťovňa), ktorý je poskytovateľom štátnej pomoci treba vyhodnotiť ako poskytnutie nepriamej štátnej pomoci v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z. z., ktoré nie je prípustné, i keď žalovaný žalobcu o štátnu pomoc nežiadal, ale pri posúdení metód reštrukturalizácie, či už ide o odpustenie dlhu voči žalobcovi, odpísanie, alebo vzdanie sa časti dlhu, všetky tieto opatrenia sú podľa čl. 87 a čl. II. Zmluvy o ES považované za štátnu pomoc. Žalobca nie je zvýhodnený oproti iným veriteľom, pretože rovnaké možnosti v reštrukturalizácii majú všetci prihlásení a zistení veritelia s rovnakými zákonnými právami a pokiaľ ich neuplatnili a nevyužili vo vzťahu k účinnosti plánu, nemožno konštatovať, že by voči žalobcovi došlo k ich znevýhodneniu. Žalobca na žalobe aj naďalej trvá.
10. K podaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.06.2020, v ktorom poukázal na to, že žalobca sa v celom reštrukturalizačnom konaní správal mimoriadne pasívne - nezaujímal sa o opatrenia vykonané žalovaným na zlepšenie jeho situácie a udržanie sa na trhu a neprejavoval žiadny záujem o poskytnutie informácií týkajúcich sa obsahu plánu či jeho prípravy. Až bezprostredne pred konaním schvaľovacej schôdze a následne na schvaľovacej schôdzi predniesol požiadavku na zaradenie svojej pohľadávky do osobitnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky a jej uspokojenie v celom rozsahu, namietajúc, že v opačnom prípade sa jedná o nedovolenú štátnu pomoc. Z bodu 17 a 18 uznesenia Krajského súdu v Trnave vyplynulo, že súd je povinný predovšetkým aplikovať kritérium správania súkromného veriteľa, z ktorého je možné určiť, či sa poskytla výhoda predstavujúca štátnu pomoc a v akom rozsahu. K tomu je potrebné porovnať konanie orgánov štátnej moci s konaním bežného trhového subjektu v podobných podmienkach. Ak by bežný trhový veriteľ konal rovnako ako štát, teda opatrenia by v podobných podmienkach boli komerčne racionálne aj pre súkromných veriteľov, existenciu výhody by nespĺňali a štátnu pomoc by bolo možné vylúčiť - t.j. nešlo by o štátnu pomoc vôbec. V tomto smere je v zmysle predmetného uznesenia smerodajná predovšetkým opisná časť plánu, v ktorej je uvedené pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miera uspokojenia pohľadávok v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu. Až na základe tohto zistenia možno dospieť k záveru, či schválením reštrukturalizačného plánu vôbec bola dlžníkovi poskytnutá výhoda a ak áno, či táto výhoda obstojí v teste trhového veriteľa. Poukázal na to, že je potrebné, aby súd posúdil reštrukturalizačný plán, pričom v konaní je nutné zohľadniť nielen obsah samotného plánu, ale celé reštrukturalizačné konanie, z ktorého sú zrejmé okolnosti na komplexné posúdenie reštrukturalizácie žalovaného. Jedným z kľúčových skutkových zistení v konaní je odpoveď na otázku, či reštrukturalizáciou žalovaného bol dosiahnutý zámer a cieľ konania - t.j. návrat k životaschopnosti a konkurencieschopnosti žalovaného a vyššia miera uspokojenia jeho veriteľov, než akú by bolo možné dosiahnuť ako v konkurze. Hodnotenie reštrukturalizácie žalovaného zo strany žalobcu označil žalovaný za nesprávne. Zdôraznil, že reštrukturalizácia je zložitý a štruktúrovaný proces a nie je možné ju posudzovať len z pohľadu plánu, ktorý bol prijatý schvaľovacou schôdzou a následne potvrdený súdom. Tak, ako uvádza aj Usmernenie ES ohľadne pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu, schválený plán je základom reštrukturalizácie. Plán musí spĺňať požiadavku udržateľnosti, uskutočniteľnosti a koherentnosti. Je však potrebné prijať aj racionalizačné a reorganizačné opatrenia spočívajúce v zanechaní stratových činností, reštrukturalizáciu existujúcich aktivít, ktoré sa môžu opäť stať konkurencieschopnými, prípadne nasmerovať podnikanie na nové a životaschopné aktivity. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že reštrukturalizácia spočívala len v odpísaní časti dlhov žalovaného bez uskutočnenia potrebných vyššie uvedených opatrení. Naopak, uvedené opatrenia žalovaný realizoval v plnom rozsahu s cieľom zabezpečiť si zachovanie ďalšej prevádzky a existencie na trhu. Ešte pred začatím samotného reštrukturalizačného konania žalovaný začal a následne pokračoval v uskutočňovaní racionalizačných a ozdravných opatrení zameraných na zvýšenie efektivity prevádzky a zníženie fixných nákladov a podporu produktového portfólia. V oblasti zamestnanosti skutočne v priebehu rokov 2009 až 2013 došlo k zníženiu počtu zamestnancov
z 49 (r. 2009) až na 35 (r. 2011) resp. 4 zamestnancov v r. 2012/2013. Zároveň však v rokoch 2013 až 2018 žalovaný zaznamenal značný rast tržieb, a to z 15.787 EUR (r. 2013) na 863.500 EUR (r. 2015) resp. 433.879 EUR (r. 2016). Zároveň žalovaný na odvodoch do Sociálnej poisťovne zaplatil od začatia reštrukturalizácie až po 05/2018 spolu sumu 30.421,38 EUR. Žalobcom uvádzaná údajná kumulácia nových dlhov súvisí v skutočnosti s tým, že s ohľadom na krátkosť času medzi potvrdením plánu rozhodnutím súdu a jeho faktickým plnením (cca 1 mesiac) nebolo možné akumulovať potrebné zdroje z prevádzkovej činnosti, čo riešil Žalovaný externými zdrojmi (equitou), ktoré použil na vyplatenie záväzkov uvedených v pláne. Nie je preto zrejmé, na základe akých skutočností žalobca tvrdí, že reštrukturalizácia žalovaného nebola komplexná, úspešná a že nepriniesla udržanie žalovaného na trhu. V skutočnosti žalovaný splnil aj podmienky pre reštrukturalizáciu uvádzané v Usmernení ES. Na záver tejto časti svojho vyjadrenia žalovaný zároveň uvádza, že len samotná skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti nezamestnáva žiadnych zamestnancov nepreukazuje, že by žalovaný nemohol pokračovať v podnikateľskej činnosti, ako potvrdzuje aj existujúca judikatúra. K tvrdeniu žalobcu, že je možným poskytovateľom štátnej pomoci, žalovaný poukázal na bod 25 zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave, v ktorom bolo uvedené, že len samotná skutočnosť, že žalobca môže byť poskytovateľom štátnej pomoci sama o sebe neznamená, že k poskytnutiu štátnej pomoci aj skutočne došlo, pričom žalobca nemá ani nárok na vytvorenie osobitnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v samotnom pláne. Žalovaný v zmysle uvedeného zdôraznil, že prijatím plánu nebola žalovanému poskytnutá žiadna výhoda. Žalovaný vytvoril v pláne skupinu nezabezpečených veriteľov, do ktorej zaradil aj pohľadávku žalobcu, pričom vychádzal z toho, že záujem žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky je rovnaký, ako záujem ostatných nezabezpečených veriteľov, t.j. že ich ekonomické záujmy a právne postavenie sú totožné. S ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou zabezpečenou, nebol dôvod na to, aby žalovaný vytvoril pre pohľadávku žalobcu osobitnú skupinu príp. aby mu navrhol inú (vyššiu) mieru uspokojenia ako ostatným nezabezpečeným veriteľom, nakoľko na to nebol ekonomický ani právny dôvod a žalovaný by sa dopustil zvýhodňovania veriteľa, čo je v rozpore s princípmi reštrukturalizácie. Vo vzťahu k porovnaniu miery uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii, ktorá je základným kritériom na posúdenie výhodnosti reštrukturalizácie pred konkurzom a v zmysle usmernenia odvolacieho súdu aj základom pre aplikáciu testu trhového veriteľa žalovaný uviedol, že v tomto smere je potrebné vychádzať zo znenia schváleného reštrukturalizačného plánu, najmä jeho časti 8 na str. 31 až 35. Z hľadiska porovnania miery uspokojenia pohľadávok veriteľov je smerodajná hlavne opisná časť Plánu, ako to konštatoval aj Krajský súd v bode 21 svojho uznesenia. V súlade s ust. § 135 ods. 1 písm. b) ZKR musí opisná časť plánu obsahovať osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. Žalovaný pritom poukázal na skutočnosť, že predkladateľ plánu je zodpovedný za obsah plánu a za jeho vecnú správnosť, pričom pri jeho príprave musia byť dodržané náležitosti ustanovené najmä v § 134 ZKR. Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať a predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť. Z ust. § 134 ods. 3 ZKR je zrejmé, že predkladateľ plánu je povinný konzultovať predbežné znenia plánu s veriteľským výborom a správcom a žiadať ich o ich stanoviská, návrhy či podnety. Príprava plánu a jeho obsah je tak pod kontrolou nielen veriteľského výboru, ktorý zastupuje záujmy všetkých veriteľov, ale aj správcu ako odborne spôsobilej osoby, ktorá je z pohľadu ZKR osobou kvalifikovanou a oprávnenou na posúdenie nielen formálnych, ale aj obsahových náležitostí plánu a zhodnotenie jeho reálnosti a udržateľnosti. Nie je preto možné akceptovať námietku žalobcu o tom, že žalovaný ako predkladateľ plánu postupoval svojvoľne pri odhade výťažku zo speňaženia majetku v konkurze resp. pri porovnaní miery uspokojenia pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii a že je potrebné vychádzať z účtovných údajov alebo posúdenia znalca v danom odbore, nakoľko ZKR takúto požiadavku nezakotvuje. Navyše námietka žalobcu smerovala predovšetkým k výške uspokojenia jeho pohľadávky v rozsahu 2,5%, ktoré považuje s ohľadom na predpokladanú mieru uspokojenia pohľadávky v konkurze v rozsahu 0,8-1,68% za neprimeranú a uvádza, že v zmysle usmernení EÚ je potrebné preukázať výhodnosť reštrukturalizácie oproti konkurzu minimálne vo výške 30 %. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nevie, z akých zdrojov žalobca uvedené tvrdenie ohľadne miery výhodnosti v rozsahu najmenej 30% čerpal, no ak by sa aj takéto tvrdenie žalobcu ukázalo ako pravdivé, tak žalovaný poukázal na skutočnosť, že suma 1.833,21 EUR vyplatená žalobcovi dňa 26.08.2014 na uspokojenie jeho pohľadávky podľa Plánu (čo predstavuje 2,5% zo zistenej sumy pohľadávok 73.328,28 EUR), je o viac ako 48,8% vyššia oproti sume 1.231,92 EUR, ktorú by Žalobca inkasoval v prípade konkurzu a ktorá by zodpovedala miere uspokojenia na úrovni 1,68%, t.j. na hornej hranici odhadu žalovaného uvedeného
v pláne. Žalovaný dodal, že účelom reštrukturalizácie nie je maximalizácia uspokojenia jediného veriteľa, a to ani v prípade, ak je veriteľom majoritným, ale výhodnejšie uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov (poukázal na nálezu Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 200/2011 zo dňa 07.12.2011). Účelom reštrukturalizačného konania je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov dlžníka (§5 ZKR) pri súčasnom zachovaní prevádzky dlžníka, a to na základe realistického a udržateľného reštrukturalizačného plánu. Len samotná subjektívne pociťovaná nízka miera uspokojenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa v príslušnej skupine pritom automaticky neznamená, že plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, ktorým je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov pohľadávok, ak preukázateľne uspokojenie veriteľov v prípadnom konkurze by bolo nižšie ako je navrhované v pláne. K namietaniu žalobcu miery predpokladaného uspokojenia jeho pohľadávky v konkurze a v reštrukturalizácii, projektovanú žalovaným ako predkladateľom plánu v časti 8 na str. 31 až 35, kedy žalobca poukazuje na to, že (podľa jeho názoru) súčasťou predpokladaného výťažku zo speňaženia v konkurze má byť aj výťažok zo speňaženia obchodného podielu žalovaného zodpovedajúceho vkladu spoločníka vo výške 338.578,00 EUR, ktorý bol prevedený z D. na P.. P. J. a ktorému by v konkurze bolo zrejme možné odporovať, žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu ako aj jeho názor, že zo samotného plánu vyplýva vyššia miera uspokojenia jeho pohľadávky v konkurze ako v reštrukturalizácii považuje za nesprávne a založené na nesprávnom právnom posúdení veci a sú v rozpore s faktami vyplývajúcimi z listinných dôkazov. Žalovaný zdôraznil, že obchodný podiel zodpovedajúci vkladu spoločníka vo výške 338.578,00 eur do základného imania žalovaného, nie je majetkom žalovaného (spoločnosti), ale výlučne majetkom spoločníka. V danom prípade spoločníka D., ktorý svoj obchodný podiel previedol zmluvou na P.. P. J., ako nadobúdateľa. Obchodný podiel je majetkovou hodnotou, ktorá patrí spoločníkovi, a nie spoločnosti a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Preto akákoľvek úvaha žalobcu o tom, že príjem zo speňaženia obchodného podielu D. resp. P. by zvyšoval výťažok zo speňaženia majetku žalovaného v konkurze, je v celom rozsahu nesprávna. Jedná sa o majetkovú hodnotu, ktorá nepatrí žalovanému, a preto nie je možné uvažovať o jej speňažení v rámci prípadného konkurzu na majetok žalovaného. Nad rámec uvedeného žalovaný podotýka, že vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného by sa navyše trhová hodnota obchodného podielu spoločníka na majetku žalovaného limitne blížila hodnote 0,00 Eur, a nie hodnote podielu zapísanej v obchodnom registri. Žalovaný poukázal aj na zrejmú nesprávnosť argumentov žalobcu vo vyjadrení, ktorými zdôrazňuje údajne vyššiu mieru uspokojenia svojej pohľadávky v konkurze ako v reštrukturalizácii, poukazujúc na údaje na str. 31 až 35 plánu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca si pletie pojmy „výťažok“ resp. „výška výťažku“ s pojmom „výška uspokojenia,“ čo sú pojmy diametrálne odlišné. Žalovaný zdôraznil, že na str. 34-35 Plánu sa uvádza výška plnenia určená na uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze podľa skupín, pričom celková výška plnenia v reštrukturalizácii predstavuje sumu 36.774,78 EUR (súčet plnenia pre 1. a 2. skupinu) a v konkurze sumu v rozpätí od 15.811,62 EUR až do 26.600,13 EUR. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že výťažok zo speňaženia v konkurze vo výške 49.644,00 Eur nie je sumou určenou na uspokojenie veriteľov úpadcu ako to mylne uvádza žalobca, nakoľko z uvedenej sumy (tak ako to uvádza opisná časť plánu) je potrebné odpočítať náklady konania (pohľadávky proti podstate) v závislosti od spôsobu predaja majetku úpadcu a až takto upravenú sumu je možné vyplatiť veriteľom úpadcu. Žalovaný zdôrazňuje, že skutočne odhadovaná suma na uspokojenie veriteľov v prípade konkurzu sa tak pohybuje v rozpätí od 15.811,62 Eur do 26.600,13 Eur, a to v závislosti od dĺžky trvania procesu (konkurzu), spôsobu speňaženia majetku úpadcu ako aj skutočnosti, či by správca dlžníka bol/nebol platcom DPH. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v žiadnom prípade miera uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurze nemôže byť vyššia než jeho uspokojenie v reštrukturalizácii. Žalovaný zdôraznil, že žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že prijatím plánu sa dostal do nevýhodnejšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Tvrdenia Žalobcu sú v rozpore s faktami obsiahnutými v pláne. Žalovaný zdôraznil, že v prípade, ak by reštrukturalizácia žalovaného predstavovala štátnu pomoc, je potrebné v zmysle záverov Krajského súdu v Trnave aplikovať test trhového veriteľa a posúdiť, ako by sa bežný veriteľ správal v prípade, ak by sa ocitol v analogickej situácii, v ktorej je poskytovateľ štátnej pomoci. Jediným kritériom je v danom prípade výška a rýchlosť uspokojenia jeho pohľadávok a samozrejme tiež perspektíva ďalšej spolupráce veriteľa s dlžníkom. Žalovaný uviedol, že z opisnej časti plánu je jednoznačné, že miera uspokojenia pohľadávok všetkých veriteľov podľa schváleného Plánu je výhodnejšia, ako by bola v prípade konkurzu. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je to zároveň jediné kritérium na posúdenie výhodnosti reštrukturalizácia a spoločného záujmu všetkých veriteľov. Tvrdenie žalobcu, že rozdiel medzi navrhovaným uspokojením v pláne a odhadom uspokojenia v konkurze na úrovni 0,8%-1,68% je nízky a neprináša žalobcovi žiadnu relevantnú výhodu,
čím podľa názoru žalobcu je v zjavne horšom postavení než v akom by bol v prípade neprijatia plánu, je len subjektívnym vnímaním situácie a opomenutím skutočnosti, že jediným relevantným kritériom je v danom prípade miera uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurze a v reštrukturalizácii. Uspokojenie veriteľov žalovaného navrhnuté v pláne odsúhlasenom schvaľovacou schôdzou a potvrdenom súdom je nepochybne vyššie ako v konkurze, preto sa žalobca nemohol dostať do horšieho postavenia. Žalovaný dodal, že Plán splnil v určenej lehote 3 mesiacov vo vzťahu k svojim veriteľom a vykonal aj potrebné racionalizačné opatrenia potrebné pre udržanie prevádzky, čím splnil zároveň aj požiadavky požadované žalobcom vo vzťahu k zlepšeniu svojej finančnej situácie a primeranosti doby vrátenia dlhu, ktorá navyše nepresiahla dobu 18 mesiacov uvedenú v § 146 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorej sa dovoláva žalobca v jeho vyjadrení. Žiadne z rozhodnutí citovaných žalobcom vo vyjadrení ani v podanej žalobe nespochybňuje právne závery odvolacieho súdu vyslovené v uznesení Krajského súdu v Trnave o tom, že jedine test trhového veriteľa je spôsobilým kritériom na posúdenie otázky, či sú splnené podmienky na vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného. Žalovaný uviedol, že tento názor KSTT má navyše oporu aj v početných rozhodnutiach Komisie - poukázal napr. na rozhodnutie Komisie č. 2007/254/ES vo veci nezákonnej štátnej pomoci spoločnosti FRUCONA Košice.
11. Dňa 06.08.2020 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe a poukazuje na doterajšie písomné a ústne vyjadrenia na podklade stanovísk obsiahnutých v žalobe a tiež zohľadnenie dôkazov a súdnych rozhodnutí navrhnutých a predložených. Dodal, že súhlasí s rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/18/2014 zo dňa 29.5.2018 a navrhuje, aby súd žalobe vyhovel.
12. Na Okresnom súde Trnava sa dňa 15.02.2022 konalo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil len PZ žalovaného, pričom uviedol, že tak ako konštatoval aj odvolací súd v rámci svojho zrušujúceho rozhodnutia, podstatné v tejto veci je posúdenie konania veriteľa, pričom je podstatné vychádzať z opisnej časti reštrukturalizačného plánu ale aj z ďalších opatrení a organizačných zmien a úprav, ktoré žalovaný vykonával v rámci reštrukturalizácie alebo priamo pred ňou samotnou. V tomto smere spolu s vyjadrením predložil aj príslušné prílohy, ktoré uvedené opatrenia preukazujú a zhodne s tým, ako konštatoval Krajský súd v Trnave, má za to, že pokiaľ tvrdí žalobca, že sa prijatím plánu dostal do nevýhodnejšieho postavenia ako by zostal bez prijatia plánu, tak tieto skutočnosti jednoznačne nevyplávajú z opisnej časti resp. porovnaním miery uspokojenia pre prípad konkurzu a uspokojením navrhnutým v pláne jednoznačne preukazujú, že plán bol výhodný aj pre žalobcu kde samozrejme je potrebné zdôrazniť, že v procese, resp. sa kladie dôraz na spoločný záujem všetkých veriteľov dlžníka, teda nie len žalobcu. Prípadná odplata za prevod obchodného podielu v žalovanom z X. I. na P. J. nespadá medzi potencionálny výťažok z majetku dlžníka, nakoľko sa nejedná o majetkovú hodnotu patriacu dlžníkovi ale tretej osobe, teda spoločníkovi. Rovnako poukázal na to, že žalobca si zrejme zamieňa pojem výťažok zo speňaženia s pojmom miera uspokojenia, kde je potrebné zohľadniť aj náklady konkurzného konania v podobe tzv. pohľadávok voči podstate. V ostatnom odkázal na zrušujúce uznesenie krajského súdu a má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobe nie je dôvodná. Navrhuje žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.
13. Na Okresnom súde Trnava sa dňa 14.04.2022 konalo pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava jeho doterajších písomných aj ústnych podaní. Považuje rozsudok Okresného súdu Trnava za vecne správny a zdôvodnenie okresného súdu za postačujúce, keď uviedol, že sú splnené všetky podmienky pre vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Cieľom každej reštrukturalizácie a aj tejto je záchrana podnikateľského subjektu pri zachovaní zamestnanosti a majetku dlžníka pri rýchlejšom uspokojení veriteľov. V danej reštrukturalizácií toto absentuje. Žalovaný od začiatku reštrukturalizácie nemal zamestnancov, boli len príležitostní zamestnanci. Predkladal žalobcovi nulové výkazy, jeho prevádzka nebola životaschopná, stala sa nefunkčná. Dospelo to k tomu, že ku dňu 30.06.2018 bol zo systému sociálnej poisťovne odhlásený. Na základe tohto poukázal na to, že žalovaný v reštrukturalizačnom pláne sa zaviazal na to, že bude naďalej pokračovať v prevádzkovaní podniku, čo je základným cieľom zákonného procesu reštrukturalizácie. Žalovaný neprevádzkuje podnik, čiže účel reštrukturalizácia nesplnila, nebola úspešná a spoločnosť nezachránila. Žalovaný vo svojom vyjadrení zdôrazňuje, že, mu nebola poskytnutá žiadna výhoda čo sa nezakladá na pravde nakoľko odpustenie resp. uznanie za nevymáhateľné je pre žalobcu 97,5 % pohľadávky čo predstavuje 71.495,07 eur. Dlhy, ktoré boli upravené teda znížené reštrukturalizáciou splnil vytvorením ďalších pohľadávok z pôžičiek a nie zo zisku z podnikateľskej činnosti. Uvádzať rast tržieb ako uviedol žalovaný za roky 2013-2015 je nepodstatná informácia, dôležitý je hospodársky výsledok a z verejne prístupných zdrojov
je známe, že v roku 2018 sa žalovaný dostal do straty - 574. 479 eur. Odpustením časti pohľadávok a odložením splatnosti došlo k poskytnutiu nepriamej štátnej pomoci. Štátnu pomoc je možné poskytnúť len spoločnostiam, u ktorých je reálny predpoklad životaschopnosti a konkurencieschopnosti na trhu. Žalovaný nespĺňa podmienky aplikácie testu trhového veriteľa, pri ktorom je potrebné splnenie tých troch podmienok. Prvou podmienkou je, že musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu. 2. zabrániť ďalej akumulácii dlhu. 3. doba vrátenia dlhu musí byť primeraná čo v podmienkach zákona č. 461/2003 Z.z. by nemala presahovať 18 mesiacov pri splatnom kalendári. Reštrukturalizácia má poskytovať veriteľovi nepomerne vyššiu výhodu uspokojenia jeho pohľadávky oproti prípadnému konkurzu. Ako vyplýva z reštrukturalizačného plánu uspokojenie žalobcu v reštrukturalizácií 2,5 % a v prípade konkurzu deklarované žalovaným 0,8-1,68 % je zanedbateľný rozdiel. Poukázal tiež na to, že v pláne je uvedené, že je to len odhad subjektívny a nevychádza z ďalších účtovných alebo znaleckých údajov. Možno konštatovať, že reštrukturalizácia nesplnila účel, nebola úspešná a spoločnosť nezachránila. Žiada, aby súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka.
14. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom jeho PZ uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších písomných vyjadreniach a stanoviskách. Poukazovanie žalobcu na vecnú správnosť zrušeného rozsudku konajúceho súdu je celkom iste neprimerané vzhľadom na to, že práve pre svoju nesprávnosť bol odvolacím súdom zrušený a vrátený súdu na ďalšie konanie. Čo sa týka žalobcom tvrdeného účelu reštrukturalizácie - zachovaniu zamestnanosti a prevádzky podniku, uviedol, ZKR jednoznačne uvádza, že účelom reštrukturalizácie je dosiahnutie vyššej miery uspokojenia veriteľov dlžníka než pri konkurze a pri súčasnom zachovaní prevádzky dlžníka. Zákon neobsahuje žiadne údaje o zachovaní zamestnanosti, počte zamestnancov, či akýchkoľvek ekonomických ukazovateľov opisujúcich efektivitu či výkonnosť podniku dlžníka. Jednoznačným kritériom je tak vyššia miera uspokojenia pohľadávok veriteľov, pričom zdôraznil, že nie jedného konkrétneho veriteľa ale všetkých veriteľov teda celkovo priaznivejšie uspokojenie veriteľov ako v konkurze. Žalovaný je podnikateľským subjektom s majetkovou účasťou súkromných osôb to zn. že jeho účelom nie je zachovanie zamestnanosti, nie je to sociálny podnik, ale je to podnikateľský subjekt, ktorého cieľom je dosahovať zisk a prinášať profit jeho majiteľom. Čo sa týka údajnej výhody ktorá mala byť žalovanému poskytnutá formou odpustenia jeho dlhov, k tomu uviedol, že sa jedná o jednu z možných foriem reštrukturalizácie, ktorá však musí byť doplnená aj ďalšími racionalizačnými opatreniami. Tieto podrobne opakovane opísal vo svojich vyjadreniach takže odmieta, že by sa reštrukturalizácia realizovala len formou odpustenia dlhov bez vykonania súvisiacich racionalizačných opatrení vo vzťahu k prevádzke a efektivite dlžníka. Vo vzťahu k údajnému poskytnutiu štátnej pomoci resp. nedovoleniu štátnej pomoci na ktorý poukazuje žalobca a ktorá predstavuje ťažisko jeho argumentácie, uviedol, že tak ako konštatoval aj odvolací súd a ako to vyplýva aj z judikatúry európskeho súdneho dvora, jediným kritériom je test trhového veriteľa - teda posúdenie či by sa daný veriteľ ktorý je potencionálnym poskytovateľom štátnej pomoci správal spôsobom, ako by sa správal aj bežný trhový veriteľ. Splnenie týchto podmienok sa teda posudzuje pri konkrétnom veriteľovi a nie pri dlžníkovi ako tvrdí žalobca. Vo vzťahu k skutočnosti, že porovnanie uspokojenia veriteľov reštrukturalizačného plánu je len subjektívnym dohadom ktorý sa neopiera o žiadne účtovné doklady ani znalecký posudok uviedol, že sa jedná o odhad vykonaný reštrukturalizačným správcom, ktorý je v zmysle zákona kvalifikovanou osobou oprávnenou na jeho vykonanie ktorá je oprávnená vykonať posúdenie predpokladaného uspokojenia v konkurze a navrhovaného v reštrukturalizačnom pláne. Vždy sa môže jednať len o odhad nakoľko sa modeluje hypotetická situácia, pretože podnik sa v konkurze nenachádza. Je to teda odhad vykonaný kvalifikovanou odborne spôsobilou osobou, ktorá je pre tento účel určená zákonom. Tvrdenie že reštrukturalizácia dlžníka bola neúspešná nakoľko dlžník nevykonáva aktuálne podnikateľskú činnosť resp. nemá žiadnych zamestnancov je len subjektívnym názorom žalobcu. Dlžník splnil to čo mu schválený plán uložil a reálny výkon podnikateľskej činnosti v aktuálnom období nie je podmienkou schválenia reštrukturalizačného plánu prípadne určenia jeho neúčinnosti.
15. Na tomto pojednávaní súd vykonal aj dôkaz - výsluch konateľa žalovaného p. D. Ten v úvode výsluchu uviedol, že má vedomosť o tom, že Sociálna poisťovňa bola jedným z veriteľov. On sám je konateľom žalovaného od roku 2017. Dodal, že predtým bol konateľom a majiteľom jeho otec. Ďalej uviedol, že spoločnosť aktuálne nemá zamestnancov. Ide o projektovú firmu. Spoločnosť sa venuje výrobe sanitných špeciálnych vozidiel, čo však nie je činnosť nepretržitá, nakoľko sa odvíja od verejného obstarávania a verejných súťaží. V prípade, že je firma žalovaného v takom procese úspešná, uskutočnia nábor zamestnancov a rozbehnú výrobnú činnosť. Na otázku žalobcu, či sú to príležitostní zamestnanci a na základe čoho u žalovaného pracovali (dohody atď.), konateľ žalovaného uviedol, že od roku 2016
nemali takýchto zamestnancov, nakoľko nemali zákazku, ale v roku 2015, 2016 mali takúto aktivitu a tam mali trvalých zamestnancov aj príležitostných. Žalobca poukázal vo vzťahu k firme žalovaného, že v roku 2013 bol rast tržieb, ale v roku 2018 sa dostal do straty (pol milióna eur) a spýtal sa, čo spôsobilo túto stratu, konateľ žalovaného odpovedal, že v roku 2013, 2014, 2015 zákazky boli, neskôr už nie. Napriek tomu bolo potrebné hradiť nájomné, pokračovali aj niektoré zamestnanecké vzťahy a výdavky boli vyššie ako výnosy, to podľa neho spôsobilo stratu.
16. Na Okresnom súde Trnava sa dňa 14.06.2022 konalo pojednávanie, na ktorom strany uviedli, že poukazujú na doterajšie písomné aj ústne vyjadrenia a pridržiavajú sa ich. Na otázku súdu, či žalobca zotrváva na svojom vyjadrení, že bol uspokojený v plnej miere - určenej reštrukturalizačným plánom, žalobca odpovedal kladne. Na otázku súdu, či môže žalobca súdu uviesť odkiaľ čerpal údaj, že pre porovnanie výhodnosti reštrukturalizácie a konkurzu by bolo potrebné preukázať výhodnosť reštrukturalizácie oproti konkurzu min. vo výške 30%, žalobca uviedol, že sa k tomu nevie momentálne vyjadriť. Na tomto pojednávaní sudca konštatoval predbežný právny názor na danú vec, pričom uviedol, že žaloba sa javí v tomto štádiu konania ako nedôvodná. Súd nemá za to, že v danej veci došlo k poskytnutiu nedovolenej štátnej pomoci. V ďalšom je potrebné vykonať dokazovanie reštrukturalizačným spisom - reštrukturalizačným plánom (tak ako to naznačil Krajský súd v Trnave v bode 21). Sudca ďalej uviedol, že k spisu 25Cbi/18/2014 je pripojený reštrukturalizačný spis 36R/5/2013 a stranám uviedol, že počas lehoty 45 dní môžu do spisu nahliadať za účelom navrhnutia vykonávania dôkazov - konkrétnych listín z reštrukturalizačného plánu.
17. Dňa 19.07.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom v nadväznosti na posledné pojednávanie uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na doterajšie písomné a ústne vyjadrenia na podklade stanovísk obsiahnutých v žalobe, súhlasí s rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cbi/18/2014 zo dňa 29.5.2018 a navrhuje aby Okresný súd Trnava rozhodol v znení žalobného návrhu.
18. Na pojednávaní konanom dňa 04.10.2022 sa zúčastnil len PZ žalovaného. Súd konštatoval, že na poslednom pojednávaní bola stranám poskytnutá lehota 45 dní za účelom navrhnutia dôkazov, konkrétnych listín z reštrukturalizačného plánu (k spisu bol pripojený reštrukturalizačný spis 36R/5/2013). Žalobca ani žalovaný v tejto súvislosti žiadne dôkazy nenavrhli (žalobca vo svojom písomnom podaní poukázal na doterajšie písomné a ústne vyjadrenia, z ktorých vyplýva, že poukazoval na l.č. 34-35 plánu). PZ žalovaného uviedol, že sa pridržiava doterajších jeho písomných aj ústnych vyjadrení v celom rozsahu (žalovaný v konaní tiež skôr poukazoval na konkrétne listiny plánu). Žiadal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v plnom rozsahu. PZ žalovaného právo záverečnej reči nevyužil.
19. Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii účinného v čase prijatia plánu (ďalej len „ZKR“), veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.
20. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
21. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
22. Podľa ustanovenia § 153 ods. 2 ZKR, plán potvrdený súdom tvorí súčasť súdneho spisu. Účastníci plánu a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, ako aj plánu potvrdeného súdom a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.
23. Podľa ustanovenia § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
24. Podľa ustanovenia § 155 ods. 1 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
25. Podľa ustanovenia § 155 ods. 3 ZKR, plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
26. Podľa ustanovenia § 157 ods. 1 ZKR, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b)majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
27. Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 ZKR, právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.
28. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 písm. c) ZKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.
29. Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
30. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
31. Podľa ustanovenia § 132 ods. 2 ZKR, plán sa člení na opisnú časť a záväznú časť.
32. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.
33. Podľa ustanovenia § 133 ods. 2 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu veriteľa, plán vypracuje a na schválenie veriteľskému výboru, schvaľovacej schôdzi a súdu predloží správca.
34. Podľa ustanovenia § 134 ods. 3 ZKR, predkladateľ plánu je povinný priebežne zasielať členom veriteľského výboru a správcovi alebo dlžníkovi predbežné znenia návrhu plánu a žiadať ich o stanoviská, návrhy alebo podnety. Stanoviská, návrhy alebo podnety členov veriteľského výboru a správcu alebo dlžníka je predkladateľ plánu povinný s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť.
35. Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 ZKR, opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením, b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.
36. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 ZKR, opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä a) zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné, b) prevod podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu na inú osobu, či už existujúcu alebo založenú na tento účel podľa plánu v budúcnosti (ďalej len „preberajúca osoba“), c) vydanie akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, či už na účel ich výmeny za pohľadávky alebo na iný účel určený plánom, d)pokračovanie v prevádzkovaní podniku dlžníka alebo jeho časti dlžníkom na účel jeho výhodnejšieho predaja v budúcnosti, e) zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka alebo zmena jeho právnej formy, f) prevod majetku dlžníka zaťaženého zabezpečovacím právom, vecným bremenom alebo inou ťarchou bez tohto zaťaženia, g) zmena majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby, zmena obsahu zakladateľských zmlúv alebo iných dokumentov podobného charakteru dlžníka alebo preberajúcej osoby alebo prevod majetkových práv akcionárov dlžníka alebo preberajúcej osoby na iné osoby.
37. Podľa ustanovenia § 135 ods. 3 ZKR, opisná časť plánu obsahuje aj ďalšie náležitosti predpokladané týmto zákonom, ako aj všetky ďalšie údaje potrebné pre účastníkov plánu tak, aby mohli s odbornou starostlivosťou hlasovať o prijatí plánu.
38. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.
39. Podľa ustanovenia § 137 ods. 2 ZKR, jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.
40. Podľa ustanovenia § 114 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
41. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoŠP“) tento zákon sa vzťahuje: a) na podnikateľov a združenia podnikateľov (ďalej len „podnikateľ“), b) štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona (ďalej len „poskytovateľ“).
42. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) ZoŠP, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.
43. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 ZoŠP, nepriamou formou štátnej pomoci je najmä a) poskytnutie štátnej záruky alebo bankovej záruky, b) poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu, c) predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena, d) poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, e) odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.
44. Podľa ustanovenia § 5 ods. 3 ZoŠP, štátna pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako individuálna štátna pomoc.
45. Podľa § 22 ods. 1 ZoŠP, štátna pomoc sa môže poskytnúť, len ak je schválená komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu.
46. Podľa ustanovenia § 146 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení účinnom v čase prijatia plánu, sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.
47. Podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
48. Podľa článku 108 čl. 1 a 2 (1. a 2. veta) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie.
49. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok žalobcu, so žiadosťou žalobcu o zaradenie pohľadávky do inej skupiny v súlade s ust. § 145 ods. 1, písm. c) zo dňa 29.04.2014 s doručenkou, so Zápisnicou zo zasadnutia schvaľovacej schôdze zo dňa 12.05.2014, zápisnicou zo zasadnutia schôdze veriteľov zo dňa 10.01.2013, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/5/2013, výsluchom konateľa žalovaného, rozhodnutím jediného spoločníka žalovaného zo dňa 22.11.2013, Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 28.11.2013, prehľadom opatrení žalovaného, prehľadom obchodných aktivít žalovaného za roky 2013 - 2019, prehľadom platieb žalovaného do Sociálnej
poisťovne + ako aj s celým obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
50. Zo súhrnnej prihlášky žalobcu zo dňa 25.11.2013 súd zistil, že žalobcu si ňou v konaní 36R/5/2013 prihlásil pohľadávky v počte 21 v celkovej výške 73.328,28 eur.
51. Zo žiadosti žalobcu o zaradenie pohľadávky do inej skupiny v súlade s ust. § 145 ods. 1, písm. c) zo dňa 29.04.2014 súd zistil, že bola adresovaná správcovi dlžníka a žalobca v nej uviedol, že Sociálna poisťovňa má v reštrukturalizačnom konaní osobitné postavenie, nakoľko ako poskytovateľ štátnej pomoci podľa osobitného predpisu sa v zmysle § 148 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za veriteľa nesúhlasiaceho s plánom. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o vytvorenie osobitnej skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorého pohľadávky nebudú plánom dotknuté a o následné zaradenie celej zistenej pohľadávky Sociálnej poisťovne v sume 73.328,28 eur do tejto skupiny. Z doručenky vyplýva, že žiadosť bola správcovi doručená dňa 30.04.2014.
52. Zo Zápisnice zo zasadnutia schvaľovacej schôdze zo dňa 12.05.2014 vyplynulo, že jedným z bodov jej programu malo byť hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu. Správca otvoril v súlade s ust. 147 ods. 1 ZKR rozpravu, kde skonštatoval, že mu boli doručené 2 žiadosti veriteľa Sociálna poisťovňa (žalobca) - dňa 10.01.2013 na prvej schôdzi veriteľov navrhol, aby jeho pohľadávky boli zaradené do skupiny plánom nedotknutých pohľadávok a druhá žiadosť žalobcu, ktorá je špecifikovaná v predchádzajúcom bode odôvodnenia. Dlžník na uvedené žiadosti reagoval stanoviskom, v zmysle ktorého v reštrukturalizačnom pláne nebola na základe žiadosti žalobcu ani druhého veriteľa - Všeobecnej zdravotnej posiťovne, a.s. vytvorená osobitná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky pre veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, nakoľko dlžník má za to, že pohľadávky týchto veriteľov možno zaradiť do skupiny nezabezpečených pohľadávok vzhľadom na ich rovnaký ekonomický záujem, výšku pohľadávok a skutočnosť, že ide rovnako o nezabezpečené pohľadávky. Z porovnania uspokojenia uvedených veriteľov v reštrukturalizácii a konkurze je zrejmé, že postavenie uvedených veriteľov by bolo rovnaké, aj v prípade vyhlásenia konkurzu a v reštrukturalizácii je navrhované uspokojenie nepochybne vyššie. ZKR neukladá povinnosť, aby bola v pláne pre veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci, vytvorená samostatná skupina. Dlžník pri posúdení otázky, či ide o štátnu pomoc, aplikoval tak vnútroštátnu legislatívu ako aj normy komunitárneho práva, pričom vychádzal aj z odbornej literatúry. V princípe platí, že pokiaľ sa potenciálny poskytovateľ štátnej pomoci správa ako bežný trhový veriteľ, t.j. hlasuje za riešenie, ktoré mu fakticky prinesie lepšie uspokojenie, ako keby hlasoval proti, o štátnu pomoc nejde. Ak títo veritelia v zmysle uvedeného súhlasia s plánom, ich hlasy sa započítajú na hlasovanie za prijatie plánu. V prípade dlžníka vzhľadom na štruktúru jeho majetku je uvedená podmienka trhového správania štátnych veriteľov splnená, nakoľko uspokojenie týchto veriteľov v reštrukturalizácii je nepochybne vyššie ako v prípade vyhlásenia konkurzu, čo odôvodňuje zaradenie týchto veriteľov do skupiny veriteľov nezabezpečených pohľadávok a možnosť zhodnotiť ekonomický prínos reštrukturalizácie a hlasovať tak za prijatie plánu. Dlžník má za to, že súhlas veriteľov - Sociálna poisťovňa so sídlom v B. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako potenciálnych poskytovateľov štátnej pomoci prešiel testom trhového veriteľa. V zmysle uvedeného je dostatočne zdôvodnené zaradenie veriteľov - Sociálna poisťovňa so sídlom v B., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. medzi nezabezpečených veriteľov a nie do samostatnej skupiny, hoci o to požiadali. Na schvaľovacej schôdzi žalobca v zmysle ustanovenia § 157 ZKR predložil ústne odôvodnené námietky proti prijatiu plánu k reštrukturalizačnému plánu, v ktorých žalobca odôvodnil a špecifikoval viaceré svoje námietky k reštrukturalizačnému plánu. Na základe výsledku hlasovania schvaľovacia schôdza uznesením predložený reštrukturalizačný plán dlžníka prijala.
53. Zo zápisnice zo zasadnutia schôdze veriteľov zo dňa 10.01.2013 súd zistil, že žalobca na nej v rámci zisťovania stanovísk prihlásených veriteľov uviedol, že navrhuje, aby jeho pohľadávky boli zaradené do skupiny plánom nedotknutých pohľadávok z dôvodu, aby sa neposudzovali ich pohľadávky ako nedovolená štátna pomoc. Žiaden z veriteľov nevyslovil nesúhlas s reštrukturalizáciou a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom správca opakovane vyzval veriteľov na vyjadrenie svojho stanovísk k reštrukturalizácii alebo konkurzu).
54. Súd zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/5/2013 zistil, že uznesením č. k. 36R/5/2013
- 139 zo dňa 18.10.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 208/2013 zo dňa 28.10.2013 rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému. Uznesením č. k. 36R/5/2013 - 142 zo dňa 31.10.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 215/2013 dňa 07.11.2013 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava. Uznesením č.k. 36R/5/2013 - 1221 zo dňa 02.06.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 108/2014 zo dňa 09.06.2014, súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného.
55. Z opisnej časti reštrukturalizačného plánu súd zistil, že časť 8 je zameraná na Porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok Dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu. Za predpokladu, že tak v konkurznom ako aj v reštrukturalizačnom konaní si svoje pohľadávky prihlási rovnaký počet veriteľov a v rovnakom rozsahu (bez ohľadu na prihlásené a zistené podriadené pohľadávky), ktoré budú zároveň zistené v rovnakej posudzovanej výške 1.340.069,35 Eur (z toho vo výške 6.128,33 Eur zaradené a uspokojované ako zabezpečené pohľadávky a 1.225.858,18 Eur ako nezabezpečené pohľadávky), možno po zohľadnení do úvahy prichádzajúcich relevantných faktorov predpokladať uspokojenia veriteľov v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní nasledovne: Odhadovaný výťažok na uspokojenie v konkurznom konaní by predstavoval sumu 26.600 Eur - 15.800 Eur (z toho 6.000 Eur na uspokojenie zabezpečeného veriteľa), celkové priemerné uspokojenie zabezpečeného veriteľa v % je vo výške 4,27% - 5,12 %, uspokojenie nezabezpečených veriteľov je vo výške 0,80 % - 1,68 % a uspokojenie podriadených veriteľov by bolo vo výške 0%. Odhadovaný výťažok na jednorazové uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii (kalkulované v prípade, ak by nezabezpečení veritelia v reštrukturalizácii súhlasili s jednorazovým plnením vo výške 2,5%, a zabezpečený veriteľ /v rozsahu 6.128,33 Eur/ v reštrukturalizácii súhlasil s jednorazovým plnením vo výške 100%, a to z nového úveru poskytnutého dlžníkovi), by predstavoval sumu 30.646,45 Eur, celkové priemerné uspokojenie zabezpečeného veriteľa v % by bolo vo výške 5,99%, uspokojenie nezabezpečených veriteľov by bolo vo výške 2,50 % a uspokojenie podriadených veriteľov by bolo vo výške 0%. Odhadovaný výťažok na uspokojenie v reštrukturalizačnom konaní (postupné uspokojovanie počas 5 rokov) by predstavoval sumu 81.000,00 Eur (z toho 6.000 Eur na uspokojenie zabezpečeného veriteľa), celkové priemerné uspokojenie zabezpečeného veriteľa v % je vo výške 9,40 %, uspokojenie nezabezpečených veriteľov je vo výške 6,12% a uspokojenie podriadených veriteľov by bolo vo výške 0%. Čo sa týka výšky zistených pohľadávok, v konkurznom konaní by išlo o predpoklad výšky zistených pohľadávok veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že reštrukturalizácia dlžníka s navrhovanou metódou uspokojenia veriteľov umožňuje vyššie % uspokojenia veriteľov ako by tomu bolo v prípade konkurzu. Dlžník v súčinnosti so správcom detailne analyzoval alternatívy speňažovania v prípadnom konkurze vyhlásenom na majetok Dlžníka. Prihlásená pohľadávka zabezpečeného veriteľa SLOVAKIA GS, a.s. voči dlžníkovi v časti, v akej bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, sa uspokojí v rozsahu 100% zo sumy, v akej bola táto pohľadávka zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, v súlade s týmto plánom a podľa nasledovných podmienok: 1. skupina, v ktorej bol zastúpený zabezpečený veriteľ SLOVAKIA GS, a.s. v zmysle č.l. 5.2.2 plánu s mierou uspokojenia v rozsahu 100%, výškou zistených pohľadávok vo výške 6.128,33 eur, výškou plnenia určenej na uspokojenie pohľadávok v sume 6.128,33 eur a lehotou na uspokojenie - Odklad splatnosti pohľadávok na 3 mesiace odo dňa skončenia reštrukturalizácie, individuálne uspokojenie, 2. skupina, v ktorej boli zastúpení nezabezpečení veritelia v zmysle č.l. 5.2.3 plánu s mierou uspokojenia v rozsahu 2,5%, výškou zistených pohľadávok vo výške 1.225.858,18 eur, výškou plnenia určenej na uspokojenie pohľadávok v sume 30.646,45 eur a lehotou na uspokojenie - Odklad splatnosti pohľadávok na 3 mesiace odo dňa skončenia reštrukturalizácie, pomerné uspokojenie z nového úveru do výšky 2,5% zistených pohľadávok, v zostávajúcej časti 97,5 % hodnoty zistených pohľadávok sa pohľadávky považujú za odpustené, 3. skupina, v ktorej boli zastúpení veritelia podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré by sa uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky v zmysle čl. 5.2.4 plánu s mierou uspokojenia v rozsahu 0%, výškou zistených pohľadávok vo výške 108.082,84 eur, výškou plnenia určenej na uspokojenie pohľadávok v sume 0 eur a lehotou na uspokojenie - pohľadávky sa v celom rozsahu hodnoty zistených pohľadávok považujú za odpustené. Pre porovnanie uspokojenia veriteľov v konkurze podľa skupín (napriek skutočnosti, že v konkurze sa nevytvárajú skupiny pre účely uspokojenia pohľadávok, ZKR aj v prípade konkurzu počíta s oddeleným uspokojením zabezpečeného veriteľa - na účely Plánu 1. skupina a s osobitným uspokojením veriteľov podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré by sa uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky - na účely plánu 3. skupina): 1. skupina, v ktorej bol zastúpený zabezpečený
veriteľ SLOVAKIA GS, a.s. v zmysle č.l. 5.2.2 plánu s mierou uspokojenia v rozsahu 100%, výškou zistených pohľadávok vo výške 6.128,33 eur, odhadovaným výťažkom určeným na uspokojenie v rozsahu 6.000,00 - 6.128,33 eur a spôsobom uspokojenia - individuálne uspokojenie zabezpečeného veriteľa konkrétneho zálohu, speňaženie pohľadávok Zmluvou o postúpení pohľadávok, 2. skupina, v ktorej boli zastúpení nezabezpečení veritelia v zmysle č.l. 5.2.3 plánu s mierou uspokojenia v rozsahu 0,80% - 1,68%, výškou zistených pohľadávok vo výške 1.225.858,18 eur, výškou plnenia určenej na uspokojenie pohľadávok v sume 20.600 eur - 9.800 eur (výpočet: zaokrúhlený čistý výťažok v zmysle čl. 8.4 Plánu - 6.000 Eur /uspokojenie zabezpečeného veriteľa/) a lehotou na uspokojenie - uspokojenie z výťažku zo speňaženia všeobecnej podstaty, 3. skupina, v ktorej boli zastúpení veritelia podriadených pohľadávok a pohľadávok, ktoré by sa uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky v zmysle čl. 5.2.4 plánu s mierou uspokojenia v rozsahu 0%, výškou zistených pohľadávok vo výške 108.082,84 eur, výškou plnenia určenej na uspokojenie pohľadávok v sume 0 eur a lehotou na uspokojenie - pohľadávky sa v zmysle § 95 ods. 2 ZKR v zistenom rozsahu uspokoja z výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý vo všeobecnej podstate zvýšil po úplnom uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že miera uspokojenia každého veriteľa v reštrukturalizácii podľa tohto plánu je vyššia než pravdepodobná miera ich uspokojenia v prípade, ak by bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Z uvedeného je zrejmé, že reštrukturalizačný plán bol tvorený tromi skupinami: 1. veriteľská skupina pre zabezpečeného veriteľa SLOVAKIA GS, a.s., 2. veriteľská skupina pre nezabezpečených veriteľov a 3. veriteľská skupina pre veriteľov podriadených pohľadávok a veriteľov pohľadávok, ktoré by sa uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Pohľadávky žalobcu boli v záverečnom návrhu reštrukturalizačného plánu zaradené do 2. veriteľskej skupiny (nezabezpečení veritelia), teda do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výškou pomerného uspokojenia 2,5 % zistených pohľadávok pri odklade splatnosti pohľadávok na 3 mesiace odo dňa skončenia reštrukturalizácie. V zostávajúcej časti 97,5% hodnoty zistených pohľadávok sa pohľadávky považujú za odpustené. Z tohto bodu odôvodnenia vo vzťahu k žalobcovi zároveň vyplýva, že rozdiel medzi uspokojením pohľadávok žalobcu v konkurze v porovnaní s reštrukturalizáciou, sa pohybuje v rozmedzí 0,82% - 1,70%.
56. Z rozhodnutia jediného spoločníka zo dňa 22.11.2013 a Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 28.11.2013 súd zistil, že došlo k prevodu obchodného podielu predstavujúceho 100% účasti na spoločnosti dlžníka z jediného spoločníka spoločnosti D. nar. XX.XX.XXXX na osobu stojacu mimo spoločnosti P.. P. J. za odplatu 5.000,00 eur. P. sa stal zároveň konateľom spoločnosti.
57. Z prehľadu opatrení žalovaného realizovaných za účelom zvýšenia efektivity prevádzky a zníženia fixných nákladov vyplýva, že išlo o jednak o opatrenia prijaté za účelom stabilizácie a zefektívnenia fixných nákladov spoločnosti PANAX-SK, s.r.o., konkrétne zníženie počtu zamestnancov (vo výrobnej sfére bol počet zamestnancov za obdobie rokov 2013 - 2019 v pracovnom pomere od 3 do 35, výrobní zamestnanci boli prioritne viazaní na práve realizované zákazky tak, aby sa osobné náklady stali najmä variabilnými nákladmi v závislosti od výkonnosti spoločnosti, spôsob zamestnávania na trvalý pracovný pomer bol zmenený na dočasný pracovný pomer, v administratíve boli interní zamestnanci nahradení subdodávateľmi a kooperujúcimi spoločnosťami, najmä pre oblasť: poskytovania právnych služieb, ekonomických služieb, predajných a po-predajných servisných činností, odborných konzultačných služieb napr. verejné obstarávanie, podpora pri schvaľovaní vozidiel a ich homologizácií, pričom spolupráca bola nastavená na báze vykonaných a vopred dojednaných výkonov a nie paušálnych výdavkov, čo tiež výrazne zlepšilo financovanie spoločnosti), zníženie množstva skladových zásob a orientácia len na pokrytie zásobami pokrývajúcimi materiálové vstupy pri realizácii jednotlivých projektov a zákaziek - systém just in time, úprava obchodných podmienok s vyššou participáciou spolufinancovania zo strany obchodných partnerov, subdodávateľov a konečných zákazníkov, zefektívnenie využívania výrobných priestorov dočasným prenájmom, vylúčenie administratívnych a kancelárskych plôch, orientácia len na výrobu bez nutnosti obslužných priestorov ako sklady, jednotlivé špecializované operátorské priestory (stolárske dielne, zámočnícke dielne a pod.) a jednak o opatrenia prijaté za účelom zvýšenia predajnosti produktov spoločnosti PANAX-SK, s.r.o., konkrétne zmena orientácie spoločnosti na zákazky s vyššou pridanou hodnotou (z portfólia produktov spoločnosti bola ukončená výroba zameraná na špeciálne prestavby vozidiel s nižšou pridanou hodnotou, najmä chladiarenské prestavby vozidiel, pohrebné vozidlá, rôzne úpravy dielenských vozidiel a servisných vozidiel a orientácia bola najmä na sanitné vozidlá a tiež iné špeciálne vozidlá pre silové rezorty), v oblasti produktov sanitnej výroby bolo hlavnou zmenou prechod z individuálnej zákazkovej výroby sanitných vozidiel s vysokým podielom na mieru vyrábaných jednotlivých komponentov pri
veľkom počte pracovného fondu na modulárnu stavbu sanitných vozidiel, pričom jednotlivé komponenty stavby sanitného vozidla (elektrické káble, interiérové obloženie stien sanitného priestoru, podlaha, nábytok, atď.) sa obstarávali subdodávateľsky alebo interne vďaka investíciám do príprav na mieru vytvorených foriem a prípravkov, čím došlo k výraznej úspore celkového fondu pracovného času na výrobu sanitného vozidla, pričom hlavnou prioritou bol „štíhly“ model výroby a orientácia len na finalizáciu tzv. assembling využívaný v automobilovom sektore hromadných sériových automobilov, realizácia vývoja nového dizajnu sanitného vozidla v oblasti modulárnej výroby, výroba foriem externých a interiérových komponentov sanitného vozidla, realizácia vývoj špeciálneho vozidla s pohonom 6x6 pre hasičské a horské záchranárske zložky.
58. Z prehľadu obchodných aktivít žalovaného za roky 2013 - 2019 vyplýva, že žalovaný bol aktívny na domácom i zahraničnom trhu, pričom na domácom trhu bol opätovne zapísaný do zoznamu Hospodárskych subjektov vedenom ÚVO SR, samostatne, prípadne ako subdodávateľ sa aktívne podieľal na účasti v desiatkach ponukových konaní prostredníctvom výziev na stránke www.uvo.gov.sk v sekciách „Výzva na predkladanie ponúk“, aktívne sa zúčastňoval na verejnom obstarávaní prostredníctvom predložených ponúk riadnych verejných zákaziek, Realizoval prestavby pre prepravu ZŤP osôb v spolupráci s autorizovaným predajcom RENAULT v I., zúčastnil sa nadlimitnej verejnej súťaže na hasičské záchranné vozidlá s pohonom 6x6, zúčastnil sa verejnej súťaže na modernizáciu sanitných vozidiel pre Záchrannú Zdravotnú službu B. so spoločnosťou Sleek invest s.r.o., zúčastnil sa verejnej nadlimitnej zákazky na dodanie 152 ks sanitných vozidiel pre Záchrannú zdravotnú službu B., dodával sanitné vozidla RZP pre významných súkromných poskytovateľov Záchrannej zdravotnej služby, spoločnosť ZAMED s.ro., LSE-Life Star Emergency, dodával sanitné vozidla pre DZS niekoľkých významných súkromných poskytovateľov napr. PETVAL, WESPA, ARVAL, Bane Nováky, realizoval vyhliadkové autobusy PREŠPORÁČIK pre B.. V rámci zahraničného trhu spolupracoval s partnerom FD Servis X. formou aktívnej účasti na niektorých vybraných verejných zákazkách na území ČR a realizoval verejnú zákazku pre I. kraj, spolupracoval so slovenskou firmou pri založení joint venture spoločnosti na výrobu sanitných vozidiel v B., spolupracoval s najväčším poľským výrobcom sanitných vozidiel firmou AMZ Kutno - spoločne pripravili nový dizajn model sanitného vozidla a absolvovali aj dynamické crash testy, spolupracoval s firmou Scorpio Ltd, B. v niekoľkých verejných ponukových konaniach, zúčastnil sa verejnej súťaže na dodanie sanitných vozidiel v spolupráci s partnerom firmou SELVIT (B.), spolupracoval s firmou OOO Medigran so sídlom v A. - realizácia sanitných vozidiel a napokon spolupráca s firmou Infinity Grand LLP so sídlom v E. - realizácia sanitných vozidiel.
59. Z prehľadu platieb žalovaného do Sociálnej poisťovne vyplýva, že za obdobie od októbra 2013 do mája 2018 uhradil do Sociálnej poisťovne platby v celkovej výške 30.421,38 eur.
60. Žalobca v konaní uviedol, že v predmetnom reštrukturalizačnom konaní č.k. 36R/5/2013 zastáva spomedzi veriteľov osobitné postavenie a to so zreteľom na ZoŠP a zákon o sociálnom poistení. Žalobca požiadal predkladateľa plánu , ktorým bol dlžník o vytvorenie skupiny plánu nedotknutých pohľadávok so 100 % uspokojením pohľadávok uplatnených v reštrukturalizačnom konaní. Žiadosti žalobcu však nebolo vyhovené, na základe čoho má žalobca za to, že takto schválený reštrukturalizačný plán je v rozpore so zákonmi slovenskej i európskej legislatívy. Poukázal na to, že v rámci podobných konaní týkajúcich sa odpisov pohľadávok verejnoprávnych veriteľov na pôde EÚ bolo konštatované, že proces reštrukturalizácie narúša hospodársku súťaž v tom, že udržiava na trhu spoločnosť, ktorú by bez štátnej pomoci nebolo možno udržať a štátna pomoc má byť poskytnutá len tým spoločnostiam, u ktorých je reálny predpoklad životaschopnosti a konkurencieschopnosti na trhu a na tieto účely sa vyžaduje splnenie podmienok, akým je aj schválený reštrukturalizačný plán, kde metódami reštrukturalizácie nie je len odpis pohľadávok, resp. odklad ich splatnosti. Pochybnosti o životaschopnosti dlžníka čerpá dlžník zo skutočnosti, že tým, že dlžník si dlhodobo neplní odvodové povinnosti, pričom celková (zistená) výška pohľadávky predstavuje sumu 73.328,28 eur. Nesúhlas žalobcu s predloženým plánom je dôvodný, keďže poskytnuté plnenie dlžníkovi a odpis pohľadávky, je poskytnutím štátnej pomoci a ako verejnoprávnemu veriteľovi zo zákona nesúhlasiacemu s plánom, patrí zákonná ochrana na uspokojenie jeho pohľadávok. Ustanovenie § 157 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze umožňuje podanie žaloby o neúčinnosť plánu, pričom súd pri posudzovaní by mal vychádzať z pravdepodobného uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní. Žalobcu uviedol, že z plánu bol uspokojený vo výške 1.833,21 eur, čo medzi stranami nebolo sporné.
60.1 Po zrušení meritórneho rozhodnutia okresného súdu súdom odvolacím sa žalobca v predmetnej veci opäť vyjadril, pričom uviedol, že žalobca nesplnil podmienku zachovania sa na trhu ako jednu z kumulatívnych podmienok viažucich sa k testu trhového veriteľa, keďže dlžník od začatia reštrukturalizácie nemal zamestnancov, len príležitostných, predkladal nulové výkazy, jeho prevádzka nebola životaschopná, stala sa nefunkčná, prestala vyvíjať aktivity, pričom ku dňu 30.6.2018 bol zo systému Sociálnej poisťovne odhlásený. Žalobca uspokojenie seba ako veriteľa vo výške 2,5 % považuje za neúmerné. K preukázaniu, že žalobca sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu, žalobca poukázal na strany 34-35 reštrukturalizačného posudku, kde celkové uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii sa predpokladá vo výške 36.774,78 EUR. V konkurze sa predpokladá výťažok zo speňaženia 49.644,00 EUR ( str. 31 RP). K tejto sume je však ešte podľa žalobcu potrebné pripočítať obchodný podiel, ktorého predaj nie je zahrnutý do speňaženia v prípade vyhláseného konkurzu, pričom výška podielu závisí od výšky vkladu spoločníka, ktorý bol vo výške 338.578,00 EUR. Tento obchodný podiel bol prevedený na nového spoločníka. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva záver, že uspokojenie v konkurze alebo v reštrukturalizácii podľa reštrukturalizačného plánu je minimálne a výška uspokojenia v konkurze, pri ktorej určovaní sa môže vychádzať jedine z účtovných alebo znaleckých údajov a nie zo subjektívnych odhadov, pričom žalobca preukázal vyššiu mieru uspokojenia, keby bol zahrnutý do speňaženia majetku aj obchodný podiel spoločnosti, ktorý je vo výške 338.578,00 EUR. Žalobca tiež tvrdil, že podľa usmernení Európskej únie pre porovnanie výhodnosti reštrukturalizácie a konkurzom je potrebné preukázať výhodnosť reštrukturalizácie oproti konkurzu minimálne vo výške 30%.
61. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že reštrukturalizačný súd preskúmal reštrukturalizačný plán a v prípade, že by bol v rozpore so zákonom, nepotvrdil by ho, ale naopak, uznesením by ho zamietol. Nakoľko však reštrukturalizačný plán bol potvrdený uznesením reštrukturalizačného súdu, žalovaný vyjadril presvedčenie, že predmetný reštrukturalizačný plán je v súlade so zákonom a neboli zistené také porušenia zákona, ktoré by mali negatívny dopad na niektorého účastníka plánu. Ďalšie tvrdenia žalovaného sa týkali ustanovenia § 145 ZKR, v tom zmysle, že žalobca sa môže domáhať zaradenia pohľadávky do skupiny, ktorá už bola predkladateľom v pláne vytvorená, a že samotné postavenie žalobcu ako poskytovateľa štátnej pomoci automaticky nezakladá právo na vytvorenie samostatnej skupiny. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca nie je oprávnený požadovať inú mieru uspokojenia ako majú ostatní veritelia žalovaného, ako aj to, že postavenie žalobcu ako poskytovateľa štátnej pomoci bez ďalšieho nezakladá, že aj v skutočnosti došlo k poskytnutiu štátnej pomoci. Žalovaný mal za to, že nebola splnená podmienka, že nezaradením pohľadávky žalobcu do skupiny, do ktorej žiadal, sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, nakoľko z reštrukturalizačného plánu vyplýva miera uspokojenia vo výške 2,5 % a v prípade konkurzu by bola predpokladaná miera uspokojenia nižšia, t.j. 0,80 % - 1,68 %. Správne poukázal na to, že sám žalobca, výslovne počas konania uviedol, že miera jeho uspokojenia je v prípade reštrukturalizácie vyššia ako by bola v prípadnom konkurze, čo vyplýva aj zo samotného plánu, pri porovnaní mier uspokojenia v konkurze a reštrukturalizácii, zohľadňujúc situáciu dlžníka a jeho prevádzkové možnosti, a preto sa žalobca prijatím plánu nemohol v žiadnom prípade dostať do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu.
61.1 Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný odmietol tvrdenia žalobcu, že jeho reštrukturalizácia spočívala len v odpísaní časti dlhov žalovaného Žalovaný realizoval rôzne opatrenia s cieľom zabezpečiť zachovanie ďalšej prevádzky a existencie na trhu. Už pred začatím reštrukturalizačného konania žalovaný začal a následne pokračoval v uskutočňovaní racionalizačných a ozdravných opatrení cielených na zvýšenie efektivity prevádzky a zníženie fixných nákladov a podporu produktového portfólia. Dodal, že len samotná skutočnosť, že žalobca môže byť poskytovateľom štátnej pomoci sama o sebe neznamená, že k poskytnutiu štátnej pomoci aj skutočne došlo, pričom žalobca nemá ani nárok na vytvorenie osobitnej skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v samotnom pláne. So zreteľom na skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nie je pohľadávkou zabezpečenou, nevzhliadol dôvod na to, aby ako predkladateľ plánu vytvoril pre pohľadávku žalobcu osobitnú skupinu príp. aby mu navrhol inú (vyššiu) mieru uspokojenia ako ostatným nezabezpečeným veriteľom, nakoľko na to nebol ekonomický ani právny dôvod. Ohradil sa voči námietke žalobcu, v zmysle ktorej mal žalovaný ako predkladateľ plánu postupovať pri odhade výťažku zo speňaženia majetku v konkurze resp. pri porovnaní miery uspokojenia pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii svojvoľne a že je potrebné vychádzať z účtovných údajov alebo posúdenia znalca v danom odbore, nakoľko ZKR takúto požiadavku vo vzťahu k predkladateľovi plánu neobsahuje. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že nevie, z akých zdrojov žalobca čerpal tvrdenie ohľadne požiadavky na mieru výhodnosti
reštrukturalizácie oproti konkurzu v rozsahu najmenej 30. Tvrdenie žalobcu, že o príjem zo speňaženia obchodného podielu D. by mal byť zvýšený výťažok zo speňaženia majetku žalovaného v konkurze označil za nesprávny.
62. Konajúci súd v zhode s Krajským súdom v Trnave (tak ako to uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení) akcentuje, že čl. 107 ods.1 ZFEÚ definuje štátnu pomoc ako pomoc poskytovanú v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ak sa má niečo kvalifikovať ako „štátna pomoc“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyžaduje sa, aby boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé, musí ísť o zásah zo strany štátu alebo zo štátnych prostriedkov. Po druhé, tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie, musí svojmu príjemcovi poskytovať selektívnu výhodu. Po štvrté, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením (porov. rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia proti FRUCONA Košice, C-300/16, ods. 19). Podmienky, ktoré musí opatrenie spĺňať, aby sa mohlo považovať za „pomoc“ v zmysle článku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak zvýhodnený podnik, ktorý je prijímateľom, môže za okolností zodpovedajúcich bežným trhovým podmienkam získať rovnakú výhodu, ako mu bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov. Ak verejnoprávny veriteľ poskytuje úľavy pri platení dlhu, ktorý mu dlhuje podnik, toto posúdenie sa uskutočňuje v zásade uplatnením kritéria súkromného veriteľa. Takéto platobné úľavy predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ vtedy, ak vzhľadom na význam takto získanej hospodárskej výhody by prijímajúci podnik takéto úľavy zjavne nezískal od súkromného veriteľa nachádzajúceho sa voči nemu v situácii, ktorá by bola najbližšia možná situácii verejnoprávneho veriteľa usilujúceho sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach (porov. rozsudok SD EÚ z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, C-150/16, ods. 25).
63. Žalovaný je subjektom, ktorý bol podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení platiteľom poistného a za včas neodvedené poistné mu Sociálna poisťovňa predpíše penále. Odpustenie penále by za určitých okolností mohlo byť vyhodnotené ako poskytnutie nepriamej štátnej pomoci, avšak najskôr by bolo potrebné vyhodnotiť, či výhodu, ktorú žalovaný takto získal, by ju bol získal aj za bežných trhových podmienok - musel by sa aplikovať test trhového veriteľa (market economy creditor principle). Z testu trhového veriteľa je možné určiť, či sa poskytla výhoda predstavujúca štátnu pomoc a v akom rozsahu. Za tým účelom je potrebné podrobiť komparácii konanie orgánov štátnej moci s konaním bežného trhového subjektu v obdobných podmienkach. Pokiaľ by bežný trhový veriteľ konal rovnako ako štát, teda opatrenia by v podobných podmienkach boli komerčne racionálne aj pre súkromných veriteľov, existenciu výhody by nespĺňali a štátnu pomoc by bolo možné vylúčiť. Uvedený princíp musia mať súdy vždy na zreteli pri posudzovaní všeobecných zásad postupu poskytovateľov štátnej pomoci pri porovnaní predpokladaného uspokojenia veriteľov dlžníka v konkurze oproti uspokojeniu v reštrukturalizácii. Je dôležité zdôrazniť, že štátna pomoc nemusí spočívať len v konaní verejnoprávneho veriteľa, ale aj v konaní iného štátneho orgánu, pričom takým orgánom môže byť napríklad aj súd. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ opatrením, ktoré môže byť právnym základom štátnej pomoci, môže byť aj rozhodnutie súdu (porov. rozsudok z 26. október 2016, 590/14 P, ods. 59, 77 a 81). Odvolací súd v tejto súvislosti vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil názor, že takýmto opatrením môže byť aj uznesenie súdu o nahradení súhlasu niektorej skupiny veriteľov s reštrukturalizačným plánom a takisto aj uznesenie o schválení reštrukturalizačného plánu, ak dôsledkom tohto plánu štátna pomoc tak, ako ju definuje čl. 107 ZFEÚ a vyššie označená judikatúra. Odvolací súd zároveň uviedol, že test trhového veriteľa sa nemôže týkať žalovaného (ktorý je dlžníkom a možným prijímateľom štátnej pomoci), ale posúdenia opatrenia, ktoré je základom potenciálnej štátnej pomoci, a to uznesenia súdu o schválení reštrukturalizačného plánu. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že test trhového veriteľa slúži ako argument pre určenie, či ide o poskytnutie štátnej pomoci, a tiež z neho možno dať odpoveď na otázku miery uspokojenia pri porovnaní reštrukturalizácie a konkurzu. Kľúčovou z tohto hľadiska je najmä opisná časť plánu, v ktorej musí byť uvedené pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miera uspokojenia pohľadávok v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu. Až na základe takéhoto zistenia možno dospieť k záveru, či schválením reštrukturalizačného plánu bola dlžníkovi poskytnutá výhoda, a ak áno, až následne vyhodnocovať, či táto výhoda obstojí v teste trhového veriteľa.
64. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu o určenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu ako veriteľovi nie je dôvodný. Žalobca ako veriteľ v reštrukturalizačnom konaní hlasoval proti prijatiu plánu, pričom si uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, a zároveň sa v zákonom stanovenej lehote domáhal určenia neúčinnosti plánu voči nemu. Žalobca je podľa osobitného predpisu, zákona o štátnej pomoci, za určitých okolností poskytovateľom štátnej pomoci. Predkladateľovi plánu zákon neukladá povinnosť vytvoriť samostatnú skupinu pre poskytovateľov štátnej pomoci. Skutočnosť, že v reštrukturalizačnom pláne zanikla časť pohľadávky veriteľa (žalobcu), automaticky, bez splnenia ďalších podmienok, neznamená poskytnutie štátnej pomoci žalovanému. Nemožno teda dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdí, že jeho pohľadávky sa reštrukturalizácia nemôže dotknúť, a tak pre neho ňu musí byť vždy vytvorená samostatná skupina reštrukturalizáciou nedotknutých pohľadávok. Postavenie žalobcu zároveň, i keď by bola v zmysle ZoŠP poskytovateľom štátnej pomoci, neznamená, že má nárok na uspokojenie pohľadávky v celom rozsahu. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil, že je povinnosťou strán tvrdiť a dokázať také skutočnosti, z ktorých bude možné súdom dospieť k záveru o nesprávnosti opisnej časti plánu, keď žalobca musí tvrdiť a dokázať, že by uspokojenie jeho pohľadávky v konkurze bolo bývalo vyššie, a naopak, žalovaný môže tvrdiť a dokázať, že uspokojenie pohľadávky žalobcu v konkurze by bolo bývalo nižšie než uvádza opisná časť plánu. Až na základe takýchto tvrdení a dôkazov môže súd dospieť k záveru, že reštrukturalizačný plán nevychádza zo správnych údajov, takže miera uspokojenia veriteľov v konkurze mohla byť vyššia prípadne aj nižšia než uvádzal predložený reštrukturalizačný plán. Súd konštatuje, že žalobca v konaní netvrdil a ani nedokázal také skutočnosti, že by uspokojenie jeho pohľadávky v konkurze bolo bývalo vyššie, čo by mohlo mať za následok záver súdu o tom, že opisná časť plánu nie je správna.
65. V konkrétnostiach súd uvádza, že zmyslom reštrukturalizácie je docielenie vyššej miery uspokojenia veriteľov dlžníka než pri konkurze a pri súčasnom zachovaní prevádzky dlžníka (pre úplnosť súd na tomto mieste uvádza, že predmetné reštrukturalizačné konanie sa začalo dňa 29.10.2013, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka dňa 8.11.2013, reštrukturalizačný plán bol schválený dňa 12.05.2014, pričom potvrdený bol uznesením reštrukturalizačného súdu zo dňa 02.06.2014, právoplatným dňa 10.06.2014). Predkladateľ reštrukturalizačného plánu je plne zodpovedný za obsah plánu a za jeho správnosť. Pri zostavovaní plánu musia byť dodržané náležitosti ustanovené predovšetkým v § 134 ZKR. Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní vzájomne spolupracovať a predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytnúť informácie, ktoré si vyžiadajú, ako aj ďalšiu súčinnosť. Z ustanovenia § 134 ods. 3 ZKR vyplýva, že predkladateľ plánu je povinný konzultovať predbežné znenia plánu s veriteľským výborom a správcom a žiadať ich o ich stanoviská, návrhy či podnety. Príprava plánu a jeho obsah sú tak pod dohľadom nielen veriteľského výboru, ktorý zastupuje záujmy všetkých veriteľov, ale aj správcu ako odborne spôsobilej osoby, ktorá je z pohľadu ZKR osobou kvalifikovanou a oprávnenou na posúdenie formálnych aj obsahových náležitostí plánu a zhodnotenie jeho reálnosti a udržateľnosti. Z hľadiska porovnania miery uspokojenia pohľadávok veriteľov je smerodajná hlavne opisná časť plánu. V súlade s ust. § 135 ods. 1 písm. b) ZKR musí opisná časť plánu obsahovať osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, a to ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. Súd predložený a schválený plán považuje za plne v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania má za preukázané, že v rámci reštrukturalizácie zabezpečuje vyššiu mieru uspokojenia veriteľov, ako by tomu bolo v konkurze, čo je aj nepochybne jedným z cieľov reštrukturalizácie. Vo vzťahu k žalobcovi z reštrukturalizačného plánu vyplýva, že rozdiel medzi uspokojením pohľadávok žalobcu v konkurze v porovnaní s reštrukturalizáciou, sa pohybuje v rozmedzí 0,82% - 1,70%. V tejto súvislosti súd dáva za pravdu žalovanému, ktorý v rámci jeho procesnej obrany uviedol, že suma 1.833,21 EUR vyplatená žalobcovi dňa 26.08.2014 na uspokojenie jeho pohľadávky v zmysle plánu predstavujúca 2,5% zo zistenej sumy pohľadávok 73.328,28 EUR, je o viac ako 48,8% vyššia oproti sume 1.231,92 EUR, ktorú by žalobca získal v prípade konkurzu a ktorá by zodpovedala miere uspokojenia na úrovni 1,68%, t.j. na hornej hranici odhadu žalovaného uvedeného v pláne. Pokiaľ žalobca v konaní uvádzal, že súčasťou predpokladaného výťažku zo speňaženia v konkurze mal byť aj výťažok zo speňaženia obchodného podielu žalovaného zodpovedajúceho vkladu spoločníka vo výške 338.578,00 EUR, ktorý bol prevedený z D. na P.. P. J., súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej obchodný podiel zodpovedajúci vkladu spoločníka vo výške 338.578,00 eur do základného imania žalovaného nie je majetkom žalovaného (obchodnej spoločnosti), ale majetkom spoločníka. Tvrdenie žalobcu, že príjem zo speňaženia obchodného podielu D.. X. I. resp. P.. P. J. by znamenal zvýšenie výťažku zo speňaženia majetku žalovaného v konkurze, je
neopodstatnené, nakoľko ide o majetkovú hodnotu, ktorá patrí společníkovi a nie žalovanému, a preto nie je možné uvažovať o jej speňažení v rámci prípadného konkurzu na majetok žalovaného. Odplata vo výške 5.000,00 eur za prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti - žalovanom z D.. X. I. na P.. P. J. teda nespadá medzi potencionálny výťažok z majetku dlžníka, nakoľko sa nejedná o majetkovú hodnotu patriacu dlžníkovi ale tretej osobe - spoločníkovi. Žalobca v konaní tiež uviedol, že sa prijatím reštrukturalizačného plánu dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu, pričom poukázal na strany 34-35 reštrukturalizačného posudku, kde celkové uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii sa predpokladá vo výške 36.774,78 EUR, avšak v konkurze sa predpokladá výťažok zo speňaženia 49.644,00 EUR (str. 31 RP). Súd v zhode so žalovaným uvádza, že na l.č. 34-35 reštrukturalizačného plánu sa uvádza výška plnenia určená na uspokojenie veriteľov v reštrukturalizácii a v konkurze podľa skupín, pričom celková výška plnenia v reštrukturalizácii predstavuje sumu 36.774,78 EUR (súčet plnenia pre 1. a 2. skupinu) a v konkurze sumu v rozpätí od 15.811,62 EUR až do 26.600,13 EUR. Pokiaľ žalovaný poukázal na skutočnosť, že výťažok zo speňaženia v konkurze je vo výške 49.644,00 Eur, túto sumu nemožno považovať za sumu určenú na uspokojenie veriteľov úpadcu, keďže z uvedenej sumy (tak ako to uvádza opisná časť plánu) je potrebné odpočítať náklady konania (pohľadávky proti podstate) v závislosti od spôsobu predaja majetku úpadcu a až takto upravenú sumu by bolo následne možné vyplatiť veriteľom úpadcu. V zmysle opisnej časti plánu sa tak odhadovaná suma na uspokojenie veriteľov v prípade konkurzu pohybuje v rozpätí od 15.811,62 Eur do 26.600,13 Eur, pričom by závisela od dĺžky trvania konkurzu, spôsobu speňaženia majetku úpadcu ako aj skutočnosti, či by správca dlžníka bol alebo nebol platcom DPH. So zreteľom na uvedené je zrejmé, že miera uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurze by nemohla byť vyššia než jeho uspokojenie v reštrukturalizácii. Súd zároveň na tomto mieste uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil, že podľa usmernení Európskej únie pre porovnanie výhodnosti reštrukturalizácie a konkurzom je potrebné preukázať výhodnosť reštrukturalizácie oproti konkurzu minimálne vo výške 30%, toto tvrdenie nijako nekonkretizoval ani nepreukázal.
66. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že prijatím reštrukturalizačného plánu sa dostal do nevýhodnejšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia reštrukturalizačného plánu. Tvrdenia žalobcu sú v rozpore s vykonaným dokazovaním - najmä obsahom reštrukuralizačného plánu, jeho Opisnej časti.
67. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje správnosť opisnej časť plánu, v ktorej bolo uvedené pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miera uspokojenia pohľadávok v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu.
68. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepodporil jeho tvrdenie, že bez prijatia reštrukturalizačného plánu by sa ocitol vo výhodnejšom postavení, teda že by jeho pohľadávka bola uspokojená vo vyššej miere resp. v kratšom čase ako tomu bolo v spojitosti s reštrukturalizačným konaním. Žalobca síce tvrdil, že miera jeho uspokojenia v reštrukturalizácii bola menšia ako by bola jeho miera uspokojenia v konkurze, avšak tieto tvrdenia neboli preukázané obsahom listín, ktoré označil z reštrukturalizačného plánu na preukázanie svojich tvrdení. Súd vykonal dokazovanie obsahom opisnej časti reštrukturalizačného plánu, pričom zistil, že z neho vyplýva opak tvrdení žalobcu. Bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a dokázať také skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnosti opisnej časti plánu. Nebolo teda žalobcom preukázané, že schválením reštrukturalizačného plánu bola poskytnutá žalovanému výhoda a preto súd nepristúpil k testu trhového veriteľa. Súd konštatuje, že zároveň ani sám nezistil, že schválením reštrukturalizačného plánu bola poskytnutá žalovanému výhoda. Reštrukturalizačný plán vychádza zo správnych údajov.
69. Po vykonanom dokazovaní má súd za to, žaloba je nedôvodná. Žalobca netvrdil a ani nedokázal také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnosti opisnej časti plánu, teda nepreukázal, že by uspokojenie jeho pohľadávky v konkurze bolo bývalo vyššie.
70. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazné bremeno o tom, že miera uspokojenia v konkurze by bola vyššia ako v reštrukturalizácii, znášal žalobca, ktorý však na preukázanie jeho tvrdení neoznačil taký dôkaz, ktorý by toto jeho tvrdenie preukázal, Preto súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v danej otázke. Žalobca v konaní teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu, vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 73.328,28 eur.
71. Súd na základe vyššie uvedeného mal za to, že nie sú splnené podmienky pre vyslovenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu PANAX - SK s.r.o. potvrdeného Okresným súdom Trnava Uznesením č. 36R/5/2013 zo dňa 02.06.2014 voči žalobcovi vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 73.328,28 eur.
72. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
74. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. Podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
76. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
77. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a za použitia zásady úspechu tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu (vrátane trov odvolacieho konania). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
78. Súd na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).