Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Cbi-7-2015.pdf
PDF · 89.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cbi/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, so sídlom: ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, proti žalovanému: ENTRA s.r.o., IČO: 36 789 747, so sídlom: Štúrova 41/1419, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči veriteľovi, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 24.02.2015 sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizačnom konaní vedenom na žalovaného na Okresnom súde Nitra, spis. zn. 32R/5/2014, ktorý bol potvrdený uznesením súdu zo dňa 05.02.2015, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 29/2014 zo dňa 12.02.2015 voči veriteľovi - žalobcovi vo vzťahu k jeho pohľadávke vo výške 26.710,08 eura.
V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2014 bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalovaného, uznesením zo dňa 04.07.2014 bola povolená reštrukturalizácia. Žalobca si prihlásil v zákonnej lehote do reštrukturalizácie vedenej na žalovaného svoje pohľadávky vo výške 26.710,08 eura súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.07.2014, ktoré boli zistené v plnom rozsahu. Správcom bola zvolaná schvaľovacia schôdza veriteľov na deň 15.01.2015 za účelom schválenia návrhu reštrukturalizačného plánu veriteľským výborom listom zo dňa 19.12.2014. Žalobca zistil, že žalovaný vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok veriteľov v reštrukturalizačnom pláne tri skupiny veriteľov.
- skupina pre zamestnancov (ZAM), ktorí mali byť uspokojení vo výške 100 % v lehote 2 rokov v rovnomerných polročných splátkach,
- bežných nezabezpečených veriteľov (skupina BNV), ktorí mali byť uspokojení vo výške 10 % v lehote 4 rokov v polročných splátkach,
- podriadených veriteľov (skupina PV), ktorí mali byť uspokojení vo výške 2 % v lehote 2 rokov v polročných splátkach.
Pohľadávky žalobcu boli v záverečnom návrhu reštrukturalizačného plánu zaradené do skupiny pre nezabezpečených veriteľov s 10% uspokojením v lehote 4 rokov v rovnomerných polročných splátkach počnúc dňom 30.06.2015. Dňa 08.01.2015 bola správcovi dlžníka doručená žiadosť žalobcu zo dňa 07.01.2015 o vytvorenie skupiny veriteľov, poskytovateľov štátnej pomoci a to skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného práva a žiadal zaradenie celej svojej pohľadávky do tejto skupiny. Žalobca poukázal na to, že je podľa Zákona o štátnej pomoci
poskytovateľom štátnej pomoci a odpustenie poistného alebo penále sú v zmysle § 5 Zákona o štátnej pomoci formou nepriamej štátnej pomoci. Takáto pomoc je zakázaná a schválený plán je rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný sa prostredníctvom správcu na schvaľovacej schôdzi dňa 15.01.2015 vyjadril k žiadosti žalobcu tak, že považuje jeho žiadosť za neopodstatnenú a nevyhovel jej. Žalobca s odôvodnením dlžníka nesúhlasil z viacerých dôvodov. Žalobca opakovane poukázal na judikatúru slovenských a európskych súdov a podľa názoru žalobcu schválením reštrukturalizačného plánu došlo k nedovolenému poskytnutiu štátnej pomoci. Odpísanie dlhov, odklad ich splatnosti, by zvýhodnil dlžníka v porovnaní s jeho konkurentmi, čo by bolo možné považovať za hospodársku výhodu a išlo by o nezákonnú a nezlučiteľnú pomoc. O štátnu pomoc by musel dlžník požiadať postupom upraveným v zákone. Proces poskytovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej pomoci, na ktorú nie je právny nárok. Štátnou pomocou sa rozumie verejné financovanie spoločnosti a to buď aktívne, vložením peňazí alebo pasívne, odpustením splatných daní, odvodov a ciel z čoho vyplýva, že sa nemusí jednať o priame poskytnutie peňažných prostriedkov, ale aj o poskytnutie určitej hospodárskej výhody, ktorú konkurenti nemajú. V prípade tejto reštrukturalizácie by žalobca svojim súhlasom s plánom poskytol štátnu pomoc žalovanému v rozpore s legislatívou. Žalobca okrem toho namieta zvýhodnenie časti nezabezpečených veriteľov - zamestnancov, v porovnaní s inými veriteľmi, čo je nedôvodné a nemá oporu v zákone, nakoľko ZoKR nepozná prioritné uspokojenie veriteľov. Na vytvorenie tejto skupiny, ktorá má byť uspokojená v rozsahu 100 % nie je žiadny zákonný dôvod. Dlžník v tomto prípade pod spoločný záujem veriteľov subsumoval výlučný individuálny záujem skupiny veriteľov, čím podľa názoru žalobcu nespravodlivo zvýhodnil skupinu veriteľov, ktorí mali byť uspokojení v celom rozsahu a neposkytol spravodlivé riešenie veriteľom, ktorí majú status verejnoprávneho veriteľa. Schvaľovacia schôdza dňa 15.01.2015 predložený reštrukturalizačný plán prijala. Žalobca na tejto schôdzi predložil ústne aj písomné námietky, ktoré boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015 bol reštrukturalizačný plán potvrdený a reštrukturalizácia skončená. Uvedený dlžník prešiel procesom reštrukturalizácie už v rokoch 2010 až 2013. Prvá reštrukturalizácia bola ukončená splnením plánu a odpisom nezanedbateľnej výšky pohľadávok prihlásených veriteľov ako aj žalobcu, z čoho je zrejmé, že dlžník inštitút reštrukturalizácie opakovane používa na riešenie svojej nepriaznivej finančnej situácie. Žalobca by mohol za prijatie plánu hlasovať iba v prípade, kedy by nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci, teda ak by miera uspokojenia jeho pohľadávok bola porovnateľná s mierou uspokojenia pohľadávok v konkurze. Z potvrdeného plánu vyplýva, že aj v prípade prijatia plánu, aj v prípade jeho neprijatia, pôjde vždy o pomerné uspokojenie veriteľov v trvaní niekoľkých rokov, pravdepodobné uspokojenie žalobcu v reštrukturalizácii je 10 % a v prípade konkurzu 3,33 %, čo je zanedbateľný rozdiel.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca nepožiadal o zaradenie do inej skupiny ako bol zaradený, ale požiadal o vytvorenie samostatnej skupiny len pre neho, ktorá by bola plánom nedotknutá. Tento návrh žalovaný nemohol akceptovať. Uspokojenie žalobcu bude v reštrukturalizácii lepšie, ako by bolo uspokojenie v konkurze a to v rozsahu, ktorý nemožno považovať za zanedbateľný rozdiel. Vyjadrenia k poskytovaniu štátnej pomoci nepovažuje žalovaný za právne významné. Na základe uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že od začiatku reštrukturalizácie upozorňovala správcu, aby pre žalobcu ako iného veriteľa, odlišného od obchodných partnerov vytvoril samostatnú skupinu. Zákon umožňuje vytvoriť aj ďalšie skupiny, v ktorých sa nachádzajú veritelia, ktorí majú rovnaké ekonomické záujmy. Dlžník používa reštrukturalizáciu na odpis svojich pohľadávok v určitých časových intervaloch. V prípade, že boli žalovaným na základe predchádzajúceho reštrukturalizačného plánu pohľadávky uhradené, išlo o nútený výkon rozhodnutia, žalovaný ich neuhradil dobrovoľne.
Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015, č.k. 32R/5/2014-713, výpis z obchodného registra žalovaného, uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 04.07.2014, spis. zn. 32R/5/2014 zverejnené v OV č. 132/2014, súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok žalobcu, potvrdenie o doručení prihlášky nezabezpečenej pohľadávky zo dňa 30.07.2014, oznámenie o zvolaní schvaľovacej schôdze veriteľov zo dňa 19.12.2014 zverejnené v OV č. 246/2014, príloha C.8 reštrukturalizačného plánu, žiadosť žalobcu zo dňa 07.01.2015, zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 15.01.2015, námietka žalobcu zo dňa 15.01.2015, doklad o zverejnení potvrdenia reštrukturalizačného plánu v OV č. 29/2015, výpis
z Obchodného vestníka č. 117/2010, č. 142/2010, č. 61/2011, súhrnný prehľad pohľadávok žalobcu, vyhlásenie žalobcu zo dňa 05.08.2010, saldo neuhradených prednostných pohľadávok žalobcu.
Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 28.05.2014, spis. zn. 32R/5/2014, bolo začaté reštrukturalizačné konania na dlžníka ENTRA s.r.o., IČO: 36 789 747, so sídlom: Štúrova 41/1419, 949 01 Nitra.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 04.07.2014, spis. zn. 32R/5/2014, bola povolená reštrukturalizácia dlžníka a za správcu bola ustanovená spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k.s..
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2015, spis. zn. 32R/5/2014, súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15.01.2015 a skončil reštrukturalizáciu.
Žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 25.07.2014 prihlásil v reštrukturalizácii deväť pohľadávok v celkovej výške 26.710,08 eura.
Pohľadávky žalobcu vznikli ako nedoplatok na sociálnom poistení a penále za oneskorené úhrady poistného.
Písomnou žiadosťou zo dňa 07.01.2015 požiadal žalobca správcu podľa § 145 ZoKR o zaradenie pohľadávky žalobcu do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu, teda požiadal o vytvorenie novej skupiny, v ktorej budú zaradené pohľadávky žalobcu a ktoré zároveň nebudú plánom dotknuté, teda budú uspokojené v rozsahu 100 %. Žiadosť bola správcovi doručená dňa 08.01.2015. Dňa 15.01.2015 sa konala schvaľovacia schôdza veriteľov dlžníka, na ktorej žalobca zniesol námietku v zmysle písomnej žiadosti zo dňa 07.01.2015.
Schvaľovacia schôdza schválila reštrukturalizačný plán v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze v zmysle § 148 ods. 1 ZoKR.
V reštrukturalizačnom pláne boli vytvorené nasledovné skupiny veriteľov: ZAM - nezabezpečení veritelia - zamestnanci, BNV - bežní nezabezpečení veritelia, PV - podriadení veritelia.
Pohľadávky žalobcu boli zaradené do skupiny bežných nezabezpečených veriteľov (BNV) s rozsahom uspokojenia 10 % zistenej sumy v polročných splátkach v lehote štyroch rokov počnúc dňom 30.06.2015.
Podľa § 157 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZoKR), účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/7/20150429>), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
Podľa § 145 ods. 1 písm. c) ZoKR, každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu.
Podľa § 137 ods. 1 ZoKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.
Podľa § 137 ods. 2 ZoKR, jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.
Zákon poskytuje právnu ochranu tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník vznesie odôvodnenú námietku do zápisnice na schvaľovacej schôdzi.
Jedným z dôvodov na vyslovenie neúčinnosti plánu je zaradenie pohľadávky veriteľa do inej skupiny ako žiadal veriteľ, v dôsledku čoho sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, súd vychádza z výšky pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Zákon umožňuje, aby predkladateľ rozdelil základné skupiny (zabezpečené pohľadávky a nezabezpečené pohľadávky) na ďalšie samostatné skupiny. V týchto skupinách musia byť pohľadávky veriteľov, ktorí majú rovnaké ekonomické záujmy. Kritériom na zaraďovanie pohľadávok by mala byť najmä výška alebo právny dôvod vzniku pohľadávky. Samostatne by mali byť zoskupené pracovnoprávne pohľadávky, pohľadávky, ktoré vznikli neplnením daňových a odvodových povinností, a tak ďalej. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne.
Súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, ktorá vyvracia dôvodnosť podanej žaloby.
Účastník plánu má právo žiadať o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu. To znamená, že môže žiadať o preradenie pohľadávky do inej, už existujúcej skupiny, ktorá bola v pláne vytvorená. Účastník plánu nemôže žiadať vytvorenie novej skupiny, ktorá v pláne neexistuje, a následne do tejto skupiny zaradiť svoju pohľadávku.
Nevyhovenie žiadosti žalobcu na vytvorenie novej skupiny a následné nezaradenie pohľadávky žalobcu do tejto skupiny nie je dôvodom podľa § 157 ods. 1 ZoKR, na základe ktorej by súd mohol žalobe vyhovieť.
Žaloba by bola dôvodná, ak by sa žalobca domáhal preradenia svojej pohľadávky do inej skupiny, ktorá už bola v pláne vytvorená, čo však v tomto prípade nebolo splnené.
Pre nesplnenie zákonného predpokladu oprávňujúceho žalobcu domáhať sa neúčinnosti plánu (§ 157 ods. 1 ZoKR), súd žalobu zamietol.
Na záver súd poznamenáva, že prijatím plánu súdom nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci dlžníkovi a teda jeho zvýhodneniu.
Podľa § 5 zák. č. 231/1991 Z.z. o štátnej pomoci rozlišujeme formy štátnej pomoci na priamu štátnu pomoc a nepriamu formu štátnej pomoci.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona sa poskytuje štátna pomoc (priama aj nepriama) na základe žiadosti o ktorej rozhoduje ministerstvo alebo iná právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa tieto prostriedky poskytujú. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný požiadal o poskytnutie štátnej pomoci žalobcu, teda sa na neho nemôže vzťahovať pre tento prípad zákon č. 231/1999 Z.z.. Súdu nebol predložený ani žiaden dôkaz, rozhodnutie žalobcu, ktoré by preukazovalo, že žalobca rozhodol o žiadosti žalovaného o poskytnutie štátnej pomoci a táto by mu aj bola poskytnutá.
O štátnej pomoci zo štátneho rozpočtu podľa uvedeného zákona nemôže rozhodovať predkladateľ reštrukturalizačného plánu.
Prijatý plán neodporuje právnym predpisom platným a účinným na území Slovenskej republiky.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaný mal v konaní plný úspech a preto má právo na náhradu trov konania. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a preto mu nebola priznaná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).