Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Cbi-51-2013.pdf
PDF · 96.51 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/51/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: KIWA, spol. s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 34 129 227, o určenie neúčinnosti plánu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka KIWA, spol. s r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 34 129 227, voči žalobcovi Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo vzťahu dotknutej pohľadávke vo výške 122.744,25 eur.
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 06.11.2013, doručeným súdu dňa 08.11.2013 domáhal, aby súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči navrhovateľovi v reštrukturalizačnom konaní dlžníka KIWA spol. s.r.o., Pekárska 11, Trnava, IČO: 34 129 227 vo vzťahu k dotknutej pohľadávke v celkovej výške 122.744,25 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca vytvoril za účelom uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizačnom pláne 5 skupín veriteľov, pričom pohľadávky navrhovateľa zaradil do druhej skupiny, teda do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky 1- poskytovatelia štátnej pomoci s 15 % uspokojením v horizonte do 31.03.2017. Dňa 25.09.2013 bola správcovi dlžníka doručená žiadosť navrhovateľa o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov- a to skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktoré sa spravujú osobitnými predpismi patriacimi do oblasti verejného práva a žiadal zaradenie celej svojej pohľadávky do tejto skupiny. Žalobca ďalej uviedol, že je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci poskytovateľom štátnej pomoci a odpustenie poistného alebo penále resp. odklad splatnosti je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 citovaného zákona formou nepriamej štátnej pomoci a do úvahy by prichádzalo len schválenie individuálnej štátnej pomoci dlžníkovi, pričom proces schvaľovania individuálnej štátnej pomoci nie je kompatibilný so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu v reštrukturalizácii a to vzhľadom na spôsob udeľovania individuálnej štátnej pomoci, no najmä s ohľadom na lehoty vyplývajúce zo zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Štátnu pomoc je možné poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu firme v ťažkostiach avšak o túto by musel dlžník požiadať a to presne stanoveným postupom podľa zákona o štátnej pomoci. Žalobca požadoval 100 % uspokojenie svojej pohľadávky formou zaradenia do skupiny veriteľov- skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, ktorá sa v zmysle § 148 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Žalovaný sa na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 02.10.2013 vyjadril k žiadosti žalobcu zo dňa 23.09.2013 o zmenu plánu tak, že predkladateľ plánu vytvoril samostatnú skupinu veriteľov- poskytovateľov štátnej pomoci, čím podľa neho akceptoval námietku navrhovateľa domáhajúceho sa vytvorenia samostatnej skupiny, avšak pri reálnosti plánu sa zaviazal iba k 15 % uspokojeniu pohľadávok tejto skupiny a teda k zmene plánu v súlade so žiadosťou navrhovateľa nedošlo. V uvedenom reštrukturalizačnom konaní štátna pomoc vyplýva zo zániku časti pohľadávok, z odkladu splatnosti
týchto pohľadávok, keďže dlžník je v stave takto získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností vyplývajúcich z verejného práva. Na schvaľovacej schôdzi žalobca hlasoval proti prijatiu plánu a predložil ústne aj písomne odôvodnené námietky proti prijatiu plánu, ktoré boli pripojené k zápisnici zo schvaľovacej schôdze a v ktorých žalobca špecifikoval viaceré svoje námietky k reštrukturalizačnému posudku. Žalobca tiež písomným podaním zo dňa 04.10.2013, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 10.10.2013 podal podnet konajúcemu súdu, aby pri rozhodovaní o potvrdení plánu zvážil všetky okolnosti ohľadom porušovania zákona o štátnej pomoci a zákona o sociálnom poistení, ako aj platnej legislatívy EÚ, ktoré neumožňujú nakladať s pohľadávkami tak, ako sa to navrhuje v napadnutom reštrukturalizačnom pláne. Žalobca ďalej uviedol, že v uvedenom prípade ide jednoznačne o štátnu pomoc, pretože sa poskytuje dlžníkovi výhoda, ktorá sa poskytuje individuálne a konkrétne jemu a ohrozuje hospodársku súťaž, pretože sa neposkytuje iným subjektom. Žalobca by mohol hlasovať za prijatie plánu, len ak by tým nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci a to je možné len v prípade, ak by miera uspokojenia jeho pohľadávok ako veriteľa v trhovom hospodárstve bola porovnateľná s mierou uspokojenia pohľadávok v konkurze z pohľadu tzv. testu trhového veriteľa, pri ktorom sa vyžaduje, aby boli kumulatívne splnené tri podmienky a to 1. musí dôjsť k zlepšeniu finančnej situácie dlžníka, ktorá mu zabezpečí zachovanie na trhu, 2. je urobené všetko, aby sa zabránilo ďalšej novej akumulácii dlhu a 3. doba vrátenia dlhu musí byť prijateľná a v podmienkach zákona č. 461/2003 Z.z. by nemala presahovať doby uvedené v § 146, pričom ako vyplýva z aktuálneho stavu plnenia si odvodových povinností dlžníka, nie sú splnené hneď prvé dve podmienky, nakoľko dlžník si od začatia reštrukturalizačného konania neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o sociálnom poistení na čo bol viackrát upozornený. Žalobca tiež uviedol, že postup pri poskytovaní štátnej pomoci sa posudzuje okrem iného aj podľa usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci pre záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, pričom z tohto vyplýva, že dlžník už v čase reštrukturalizácie musí platiť svoje splatné záväzky, vrátane bežného poistného, ako aj skutočnosť, že musí priniesť na trh také aktivity, ktoré zabezpečia dlžníkovi konkurencieschopnosť, pričom metódy reštrukturalizácie nebudú spočívať len v odpustení, vzdaní sa pohľadávok zo strany veriteľov príp. odpísaní pohľadávok. Predkladateľ plánu navrhol iba metódu zmeny pohľadávok veriteľov spočívajúcu v predĺžení ich splatnosti, čiastočnom odpustení alebo uznaní za nevymáhateľné a metódu pokračovania v prevádzkovaní podniku dlžníka, pričom ide o spôsob prevádzkovej pomoci, ktorá je zakázaná. K preukázaniu, že sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu žalobca uviedol, že pokiaľ dlžník v pláne tvrdí, že v konkurze by sa dosiahol nižší výťažok, ako sú účtovné hodnoty majetku, mal by uvedené tvrdenie v pláne riadne zdôvodniť, inak je nevyhnutné vychádzať z účtovných hodnôt majetku. V prípade konkurzu by uspokojenie pohľadávok žalobcu podľa plánu predstavovalo výšku približne 9 %, čo v porovnaní s uspokojením v reštrukturalizácii je zanedbateľný rozdiel.
Žalovaný sa k návrhu žalobcu v súdom stanovenej 30- dňovej lehote nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to so žiadosťou žalobcu v súlade s ustanovením § 145 ZoKR zo dňa 23.09.2013, s odpoveďou žalovaného na žiadosť o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov pre plánom nedotknuté pohľadávky, s podnetom veriteľa zo dňa 04.10.2013 a s obsahom spisu sp. zn. 25R/1/2013 a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca v konaní uviedol, že má osobitné postavenie medzi veriteľmi v reštrukturalizačnom konaní, vzhľadom na zákon o štátnej pomoci a zákon o sociálnom poistení a navrhované metódy, ktoré sú potvrdené v reštrukturalizačnom pláne, spočívajúce v odpise podstatných častí pohľadávok a odkladu splatnosti pohľadávok žalobca žiadal predkladateľa plánu o vytvorenie skupiny plánu nedotknutých pohľadávok so 100 % uspokojením pohľadávok uplatnených v reštrukturalizačnom konaní. Nakoľko žiadosti nebolo vyhovené, žalobca má za to, že schválenie reštrukturalizačného plán v takej podobe ako bol schválený je v rozpore nielen so zákonmi slovenskej, ale aj európskej legislatívy. V rámci podobných konaní týkajúcich sa odpisov pohľadávok verejnoprávnych veriteľov na pôde EÚ bolo konštatované, že proces reštrukturalizácie narúša hospodársku súťaž v tom, že udržiava na trhu spoločnosť, ktorú by bez štátnej pomoci nebolo možno sa na nej udržať a štátna pomoc má byť poskytnutá len tým spoločnostiam, u ktorých je reálny predpoklad životaschopnosti a konkurencieschopnosti na trhu a na tieto účely sa vyžaduje splnenie podmienok, akým je aj schválený reštrukturalizačný plán, kde metódami reštrukturalizácie nie je len odpis pohľadávok, resp. odklad ich splatnosti. Životaschopnosť
dlžníka a pochybnosti sú dané tým, že dlžník si dlhodobo neplní odvodové povinnosti voči žalobcovi a to nielen ktoré boli súčasťou plánu, ale ani tie po začatí reštrukturalizačného konania, keď výška pohľadávky ku dňu 14.05.2014 predstavuje zhruba 69.000 eur. V rámci plánu mal dlžník zaplatiť prvú splátku k 31.03.2014, ktorá takisto nie je uhradená, čiže to svedčí o tom, že spoločnosť žalovaného nie je životaschopná. Nesúhlas žalobcu s predloženým plánom je dôvodný, nakoľko poskytnuté plnenie dlžníkovi, odpis pohľadávky a odklady splatnosti, je poskytnutím štátnej pomoci a ako verejnoprávnemu veriteľovi zo zákona nesúhlasiaceho s plánom, patrí zákonná ochrana na uspokojenie jej pohľadávok. Ustanovenie § 157 ods. 1 písm. c) zákona o konkurze umožňuje podanie žaloby o neúčinnosť plánu pričom súd pri posudzovaní by mal vychádzať z pravdepodobného uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní. Uspokojenie navrhovateľa v reštrukturalizačnom konaní neposkytuje navrhovateľovi žiadnu relevantnú výhodu, nakoľko v pláne uvádzané údaje pri uspokojovaní pohľadávok v prípadnom konkurznom konaní, nie sú konkrétne a do nákladov konkurzu sú napríklad zahrnuté aj také náklady, ktoré by v prípade konkurzu, hradil navrhovateľ ako sú mzdy zamestnancov, v podobe dávok garančného poistenia. Žalobca tiež poukázal na to, že výška odmeny dozorného správcu je 750 eur štvrťročne bez DPH, čo znamená za 4 roky sumu 12.000 eur bez DPH, čo takisto nie je suma, ktorá je zanedbateľná a do určitej miery je tým snáď ovplyvnená možno aj výška uspokojenia iných veriteľov. K testu veriteľa v trhovom hospodárstve žalobca uviedol, že ani jedna z podmienok, ktorú uvedený test predpokladá, nie je v danej reštrukturalizácii splnená, t.j. finančná situácia žalovaného sa nezlepšuje, jeho dlh sa akumuluje každým mesiacom, a doba splatenia pohľadávok pre žalobcu nie je prijateľná, nakoľko zákon o sociálnom poistení požaduje maximálnu dĺžku splátok v rozsahu 18 mesiacov. Zároveň dodal, že žalovaný uhradil prvú splátku v zmysle reštrukturalizačného plánu. Každý mesiac vznikajú prednostné pohľadávky a ich výška ku dňu 23.07.2014 predstavuje zhruba 86.000 eur.
Žalovaný v konaní uviedol, že úprava EÚ predstavuje veľmi všeobecné kritériá, ktoré sa dajú prispôsobovať a nemusia odpovedať danému prípadu. Zároveň uviedol, že je pravdou, že si neplní povinnosti, ale cieľom je neposlať zamestnancov na úrad práce. Rozhodujúcu položku firmy tvorí duševné vlastníctvo, pričom táto položka nevystupuje v účtovníctve. Konkurz na žalovaného predstavuje najhoršie riešenie. Žalovaný vedie rokovania so zahraničnou spoločnosťou, ktorá má záujem spoločnosť kúpiť, pričom sú si vedomí aké záväzky spoločnosť má. Prevzatie firmy potenciálnym partnerom je najvýhodnejšia alternatíva pre všetky zúčastnené strany, dôvod je ten, že i keď spoločnosť vykazuje stále značnú hodnotu majetku, majetok má veľmi špecifický charakter a teda ho nie je možné predať. Z hľadiska zhodnotenia majetku firmy tento nie, až na okrajové položky, použiteľný.
Zo žiadosti žalobcu zo dňa 23.09.2013 súd zistil, že žiadal predkladateľa plánu o vytvorenie osobitnej skupiny verejnoprávneho veriteľa, ktorého pohľadávky nebudú plánom dotknuté a o následné zaradenie celej zistenej pohľadávky do tejto skupiny.
Z odpovede žalovaného na žiadosť o vytvorenie osobitnej skupiny veriteľov pre plánom nedotknuté pohľadávky a zaradenie zistených pohľadávok do tejto skupiny súd zistil, že pohľadávka žalobcu bola zaradená do skupiny nezabezpečených pohľadávok 1- poskytovateľov štátnej pomoci a predkladateľ plánu teda vytvoril samostatnú skupinu veriteľov, ktorí podľa osobitného predpisu sú poskytovateľmi štátnej pomoci. V zmysle § 134 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii však reštrukturalizačný plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov pri zachovaní reálnosti a udržateľnosti. V závere žalovaný uviedol, že sa rozhodol neakceptovať žiadosť žalobcu na zaradenie jeho pohľadávky do inej skupiny ako bola zaradená predkladateľom plánu.
Súd zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 25R/1/2014 zistil, že uznesením č.k. 25R/1/2013-267 zo dňa 28.03.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 68/2013 zo dňa 09.04.2013 súd rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči odporcovi. Uznesením č.k. 25R/1/2013-269 zo dňa 18.04.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 81/2013 dňa 26.04.2013 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Erika Bilského, Pekárska 11, Trnava. Uznesením č.k. 25R/1/2013- zo dňa 21.10.2013 súd nahradil súhlas skupiny veriteľov- skupiny nezabezpečené pohľadávky 1 s reštrukturalizačným plánom dlžníka, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil reštrukturalizáciu dlžníka- odporcu.
Podľa ustanovenia § 148 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.
Podľa ustanovenia § 157 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní.
Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci tento zákon sa vzťahuje na a) podnikateľov a združenia podnikateľov (ďalej len "podnikateľ"), b) štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona (ďalej len "poskytovateľ").
Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci nepriamou formou štátnej pomoci je najmä a) poskytnutie štátnej záruky alebo bankovej záruky, b) poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu, c) predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena, d) poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu, e) odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci štátna pomoc sa môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu.
Podľa článku 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.
Podľa článku 108 Zmluvy o fungovaní EÚ Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko tento hlasoval proti prijatiu plánu, uplatnil si do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu a zároveň sa v zákonom stanovenej lehote domáha určenia neúčinnosti plánu voči nemu. Žalobca je podľa osobitného predpisu v tomto prípade poskytovateľom štátnej pomoci a táto vyplýva zo zániku časti pohľadávok žalobcu, ktorý je verejnoprávnou inštitúciou. V danom prípade súd vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako aj článkov Zmluvy o fungovaní EÚ a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nesúhlas žalobcu s nezaradením do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky s požadovaným 100 % uspokojením je dôvodný a teda aj vzhľadom na poskytnuté plnenie úpadcovi, ktoré je poskytnutím štátnej pomoci veriteľa, ktorý sa zo zákona považuje za veriteľa nesúhlasiaceho s plánom mu patrí ochrana práva na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Zároveň má súd za to, že nezaradením pohľadávky navrhovateľa do ním uvedenej skupiny sa dostal
do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu, pričom rozdiel medzi uspokojením pohľadávok žalobcu v konkurze v porovnaní s uspokojením v reštrukturalizácii je zanedbateľný.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu. Nakoľko úspešný žalobca si trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ): z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.