Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-22-2021.pdf
PDF · 212.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu TenOPP, s.r.o., so sídlom Čapajevova 9, 080 01 Prešov, IČO: 36 483 257, právne zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17.03.2021 č. 100449123/2021, na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Stručný priebeh administratívneho konania
Daňový úrad Prešov (ďalej tiež „správca dane“) vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019 u žalobcu, na základe oznámenia zo dňa 10.09.2019, s dňom začatia 14.10.2019.
Správca dane vyhotovil úradný záznam o miestnom zisťovaní vykonanom dňa 17.10.2019 u daňového subjektu MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorým bolo zistené, že na adrese sídla sa nachádza nehnuteľnosť s označením RP MOTO, autorizovaného predajcu motocyklov značky A.. Spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. mala v minulosti na uvedenej adrese sídlo, avšak už na adrese B. X, C. nesídli, nemá tam firemné označenie, poštovú schránku a ani vlastné či prenajaté priestory.
Správca dane výzvou zo dňa 29.10.2019 vyzval dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o., aby predložil doklady v súvislosti so zdaniteľným obchodom pre odberateľa TenOPP, s.r.o. Výzva bola dňa 06.11.2019 vrátená na daňový úrad s poznámkou „adresát je neznámy“.
Správca dane predvolal na pojednávanie D. E., konateľa spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., na deň 08.01.2020. Zároveň ho však aj vyzval na zapožičanie dokladov. Zásielku si prevzal dňa 09.01.2020. Správca dane opätovne predvolal D. E. na ústne pojednávanie a vyzval na zapožičanie účtovnej evidencie spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. D. E. si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Správcovi dane bolo doručené podanie zo dňa 04.02.2020, v ktorého prílohe bolo zaslané rozhodnutie spoločníka a zmluva o prevode obchodného podielu spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o.
Správca dane predvolal C. F., konateľa MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. na ústne pojednávanie a zároveň ho vyzval na zapožičanie dokladov. Zásielku si neprevzal v odbernej lehote. Správca dane požiadal OR PZ v Humennom o predvedenie C. F., avšak menovaného nebolo možné predviesť, pretože dvere domu nikto neotváral.
Správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 22.05.2020, aby predložil požadované doklady a poskytol vysvetlenie. Správca dane oznámil žalobcovi, že na základe vykonaných úkonov, ktoré vo výzve popísal, vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Vychádzajúc zo skutočnosti, že medzi dodávateľom a odberateľom existuje priamy a bezprostredný vzťah vyzval žalobcu, aby sa k vzniknutým pochybnostiam vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca doručil vysvetlenie k výzve.
Dňa 16.06.2020 sa konalo ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil ako svedok C. F. a konateľ žalobcu. Na tomto pojednávaní bol vypočutý svedok C. F.. Svedok predložil preberací protokol zo dňa 08.06.2020 o odovzdaní a prebratí dokumentácie spol. MAYSTER CENTRUM SK, s. r. o. novému konateľovi G. B..
Dňa 16.07.2020 sa konalo ústne pojednávanie s hlavným predmetom – oboznámenie žalobcu s úkonmi vykonanými správcom dane v prebiehajúcej daňovej kontrole a so zisteniami správcu dane, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu.
Správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly dňa 27.07.2020, podľa ktorého zistil za kontrolované zdaňovacie obdobie rozdiel dane v sume 8 176,37 eur. V protokole bol daňový subjekt vyzvaný, aby sa v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a označil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a predložil listinné dôkazy. Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 29.07.2020. Dňa 19.08.2020 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k protokolu.
Dňa 09.10.2020 sa konalo ústne pojednávanie – prerokovanie pripomienok a dôkazov v zmysle vyjadrenia k protokolu. Za žalobcu sa zúčastnil splnomocnený zástupca.
Správca dane rozhodnutím zo dňa 01.12.2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8 176,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 15.06.2019 2 229,55 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 10 405,92 eur, rozdiel dane v sume 8 176,37 eur.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 01.12.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 8 176,37 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019 žalobcovi, potvrdil.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj
2019, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., Bardejovská 2, 080 06 Prešov v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2019 z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Správca dane zistil porušenie ustanovení na základe nedôveryhodného konania dodávateľa, nedôveryhodnej výpovedi svedka C. F. (konateľ spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. odo dňa 02.03.2019 so zánikom funkcie dňa 31.05.2020) a údajov získaných z kontrolného výkazu dodávateľa za príslušné zdaňovacie obdobie, kde bol uvedený len nákup cez ERP, spoločnosť nedeklarovala žiadne údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb.
Zdaniteľné obchody v zmysle faktúr boli podľa žalobcu uskutočnené a fakturovaný stavebný materiál bol zabudovaný v stavbách bytových domov, preto namietal, že správca dane vôbec nevykonal dokazovanie priamo na jednotlivých stavbách bytových domov. Žalovaný uviedol, že dokazovanie formou miestneho zisťovania priamo na stavbách bolo v tejto súvislosti irelevantné, keďže spornou skutočnosťou nebolo dodanie stavebného materiálu, ale to, či fakturované plnenie bolo reálne dodané práve dodávateľom MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o.
Ďalej v odvolaní daňový subjekt uvádzal, že nie je pravdou to, že konateľ kontrolovaného daňového subjektu H. I. J., ktorý sa zúčastnil na ústnom pojednávaní so svedkom C. F. dňa 16.06.2020, s výpoveďou svedka súhlasil. Odvolací orgán túto námietku považoval za neopodstatnenú, keďže zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101047054/2020 zo dňa 16.06.2020 obsahuje podpis H. I. J., ktorým potvrdil, že s obsahom zápisnice súhlasí. V súvislosti s výpoveďou svedka C. F. žalovaný uviedol nezrovnalosti, ktoré nekorešpondujú s vyjadrením daňového subjektu k výzve č. 100931541/2020 zo dňa 08.06.2020, kde uviedol, že dodávky tovaru zabezpečil D. E. (bývalý konateľ spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. so zánikom funkcie dňa 01.03.2019). Svedok C. F. vo výpovedi uvádzal, že tovar zabezpečoval on, väčšinou priamo prostredníctvom svojho dodávateľa, ktorý tovar prepravil priamo k odberateľovi žalobcovi. Vo výpovedi uviedol, že faktúry za predmetný tovar boli uhradené v hotovosti, avšak vôbec si nepamätal, kde a od koho tento tovar spoločnosť kúpila. Svedok vo výpovedi uviedol, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nemala zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok, ani motorové vozidlá, a to po celú dobu, kým bol konateľom C. F., t. j. aj v predmetnom zdaňovacom období máj 2019. Aj napriek týmto skutočnostiam spoločnosť dokázala zabezpečiť tovar, ktorého bolo podľa vyjadrenia daňového subjektu k výzve č. 100931541/2020 zo dňa 08.06.2020 v inkriminovanom čase nedostatok a bolo ho problematické zabezpečiť. Svoje tvrdenia svedok C. F. nevedel podložiť žiadnymi listinnými dôkazmi, a to z dôvodu, že doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti, ktorého nepozná. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 16.06.2020 vyzval H. I. J., či na svedka nemá žiadne ďalšie otázky, a ten uviedol, že žiadne nemá, aj napriek tej skutočnosti, že z výpovede C. F. nie je zrejmé, kto bol dodávateľom spoločnosti MAYSTER CENTRUM, SK s.r.o., ktorá zabezpečovala stavebný materiál pre odberateľa žalobcu, ani to, akým spôsobom tento dodávateľ spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. fakturovaný tovar k odberateľovi prepravoval.
Daňový subjekt v odvolaní uviedol, že ho nezaujíma, odkiaľ dodávateľ kúpil stavebný materiál, pretože podstatné bolo to, že bol dodaný a zabudovaný na stavbe. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Navyše v zmysle § 135a zákona č. 513/1991 Zb. je konateľ spoločnosti povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania.
K námietke daňového subjektu o tom, že pri ústnom pojednávaní dňa 16.07.2020 mu bola poskytnutá zavádzajúca informácia o výške neuznaného odpočítania dane, žalovaný uviedol že správca dane o tomto pochybení informoval už v protokole č. 101223792/2020 zo dňa 07.07.2020, teda predtým, ako bolo vyhotovené rozhodnutie č. 101872360/2020 zo dňa 01.12.2020.
Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami daňového subjektu, ktorý v odvolaní uvádzal, že správca dane postupoval nezákonným spôsobom, pretože správca dane postupoval tak, aby dostatočne zistil skutkový stav a aby mohol vec správne posúdiť po právnej stránke a riadil sa tak, ako mu to ukladá zákon č. 563/2009 Z. z. a zákon č. 222/2004 Z. z.. Správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.. Pri výkone daňovej kontroly konal v súčinnosti s daňovým subjektom tak, ako mu to ukladá § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., využíval prostriedky, ktoré ho najmenej zaťažujú a zachovával právne predpisy a prihliadal na predložené dôkazy. Správca dane je oprávnený zákonným spôsobom získať a použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., za zachovania objektívneho hodnotenia dôkazov a nie je limitovaný len dôkazmi, ktoré mu predloží daňový subjekt. Pri výkone daňovej kontroly správca dane zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane tak, ako mu to ukladá § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
Žalovaný namietal porušenie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. zo strany správcu dane, ktorý nezdôvodnil, na základe akých dôkazov dospel k záveru o porušení § 51 a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., keďže mal v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. vyhotovenú faktúru platiteľom dane. Žalovaný uviedol, že správca dane svoje odôvodnenie vyjadril na strane 19 až 20 napadnutého rozhodnutia. Predloženie faktúry vyhotovenej v zmysle § 71 zákona č. 222/2004 Z. z., spolu s dodacími listami, je len splnenie formálnej stránky na uplatnenie odpočítania dane, ak však vzniknú pochybnosti o pravdivosti faktúry, je na platiteľovi, aby tieto pochybnosti odstránil, čo daňový subjekt neurobil. Existencia faktúr a ani ich samotné zaúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu nie je preukazným dôkazom o tom, že plnenie, a to tovar, skutočne dodal daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., ktorý predmetné faktúry vyhotovil. To, že daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa, ešte nezakladá skutočnosť, že má nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže dodávateľovi MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov, či oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane musí preukázať daňový subjekt, a nie správca dane. V zmysle § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne za zákonom stanovených podmienok. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, pretože platí prejednávacia zásada, na základe ktorej prejednáva dôkazy, ktoré sú mu daňovým subjektom predložené.
Pri vyhodnocovaní zistených skutočností správca dane rozlišuje, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. alebo či platiteľovi dane bolo preukázané, že došlo k zneužitiu práva, alebo bolo preukázané, že ním prijaté plnenie bolo súčasťou podvodu v oblasti dane z pridanej hodnoty, o ktorom platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť. Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa podľa judikatúry Súdneho dvora má vykladať v tom zmysle, že správca dane nemôže zdaniteľnej osobe uznať právo na odpočítanie dane uvedené na faktúrach dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že takéto konanie predstavuje podvodné konanie alebo zneužitie práva. Keďže v danom prípade nedošlo k zneužitiu práva alebo k podvodnému konaniu platiteľom dane, ale k nesplneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z., k námietkam daňového subjektu o tom, že predmetné rozhodnutie je v rozpore so Smernicou Rady 112/2006/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, so zásadou zachovania daňovej neutrality a zásadou právnej istoty s poukázaním na rozsudky Európskeho súdneho dvora, žalovaný uviedol, že tieto námietky sú neopodstatnené, t. j. rozsudky Európskeho súdneho dvora uvedené v odvolaní sa na daný prípad nevzťahujú.
Keďže správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane z dôvodu porušenia hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., k námietke daňového subjektu, že správca dane nesprávne aplikoval rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-642/11 Stroj trans, žalovaný uviedol, že uvedený rozsudok správca dane uviedol podporne k tej skutočnosti, že dodávateľovi MAYSTER CENTRUM, SK s.r.o. vznikla povinnosť odviesť daň len z titulu uvedenia na faktúre v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu ako aj orgánu prvého stupňa vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu je vecne nesprávne a nezákonné.
Namietal, že správca dane prvého stupňa ani v jednom z bodov odôvodnenia na strane 27 a 28 a 29 rozhodnutia neuvádza pochybenie žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Bod 1 na strane 27 označený ako „Nedôveryhodné konanie dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK s.r.o.“ sa týka spoločnosti MAYSTER CENTRUK SK s.r.o., ktoré nemohol ani nemôže žalobca žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôvody spochybnenia dodania stavebného materiálu žalobcovi zo strany MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. boli nekontaktnosť dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. (za ktorú žalobca ako kontrolovaný subjekt nemôže), ďalej že dodávateľská spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. reagovala na podanie, ktoré nebolo adresované jej, ale na adresu konateľa D. E. (za toto žalobca ako kontrolovaný subjekt taktiež nemôže), že počas výkonu daňovej kontroly boli v spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. realizované prevody obchodných podielov na občana Maďarskej republiky (za toto žalobca ako kontrolovaný subjekt nemôže). Správca dane prvého stupňa teda pričítaval žalobcovi ako kontrolovanému subjektu skutočnosti na strane dodávateľa, ktoré sa udiali dávno po dodaní stavebného materiálu, pričom pokiaľ dodávateľský subjekt nedodal účtovníctvo, bol nekontaktný a z rôznych dôvodov previedol firmu na občana Maďarskej republiky, čo je pre žalobcu ako kontrolovaný subjekt taktiež absolútne špekulatívne, nemôže za toto konanie dodávateľa niesť zodpovednosť žalobca ako kontrolovaný subjekt. Na druhej strane poukazuje žalobca na to, že akú výhodu by získal tým, že uviedol ako dodávateľský subjekt MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. na stavebný materiál, ktorý podľa správcu dane prvého stupňa bol preukázateľne zabudovaný v stavbách bytových domov, ak tento stavebný materiál nadobudol od inej stavebnej firmy, o to viac, ak by dodávateľ MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. vyvolával u žalobcu ako odberateľa vážne pochybnosti o jeho serióznosti. Pokiaľ správca dane uvádzal, že žalobca len chcel uplatniť nadmerný odpočet DPH za stavebný materiál, ktorý odobral od iného dodávateľského subjektu, k tomu žalobca uviedol, že v súčasnosti je nemysliteľné, aby materiál na opravu bytových domov kupoval žalobca ako kontrolovaný subjekt bez dokladu („podpultovo") a následne si na neho zháňal doklady za účelom dokladovania DPH, keďže opravy a zatepľovanie bytových domov podliehajú prísnej kontrole správcov bytových domov, ako aj samotných vlastníkov bytov, nakoľko tieto opravy sú financované z fondu opráv a bankových úverov. Bod 2 na strane 27 označený ako „Nedôveryhodná výpoveď svedka C. F." sa rovnako týka spoločnosti MAYSTER CENTRUK SK s.r.o., ktoré nemohol ani nemôže žalobca ako kontrolovaný subjekt žiadnym spôsobom ovplyvniť. Skutočnosť, že svedok na ústnom pojednávaní dňa 16.6.2020 uviedol, že bol odvolaný z funkcie konateľa i spoločníka MAYSTER CENTRUK SK s.r.o., ale nepredložil o tom žiadne listinné dôkazy o údajných zmenách, nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Z výpisu z obchodného registra voľne prístupného na K. totiž vyplýva, že svedok C. F. vypovedal pravdivo, keďže z úplného výpisu je zrejmé, že vo funkcii konateľa spoločnosti skončil dňa 31.05.2020 a prevod obchodného podielu do obchodného registra bol zapísaný dňa 25.06.2020. Ďalšie námietky správcu dane prvého stupňa, že svedok svoje tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných obchodov nevedel preukázať žiadnymi listinnými dokladmi, a to z dôvodu, že účtovníctvo odovzdal novému konateľovi, ktorý je občanom Maďarskej republiky, nemôže byť na ujmu žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Žalobca má svoje dodávateľsko-odberateľské dokumenty v poriadku, predložil ich správcovi dane, rovnako faktúry ako aj účtovný denník, pričom správca dane spochybňuje tieto doklady len na základe toho, že tieto nepredložila spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o., resp. že táto sa vyhýbala ich predloženiu a že C. F. vypovedal, že faktúry boli platené v hotovosti, ale nevedel si spomenúť, kde a od koho tento tovar spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. kúpila. Žalobcu nezaujíma, od
koho kúpila táto spoločnosť stavebný materiál, nakoľko pre neho bolo podstatné, že stavebný materiál bol na stavbu dodaný a zabudovaný. Pokiaľ spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. mala nejaké nekalé podnikateľské praktiky a v konečnom dôsledku došlo k prevodu obchodného podielu na občana Maďarskej republiky, nemôže za toto jej konanie niesť zodpovednosť žalobca. Bod 3 na strane 28 označený ako „Údaje získané z kontrolného výkazu" sa opäť týka len a len spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o., nie žalobcu ako kontrolovaného subjektu, nakoľko skutočnosť, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. v kontrolnom výkaze v mesiaci máj 2019 nedeklarovala žiadne údaje z prijatých faktúr o dodaní tovaru a služieb, t.j. neuviedla žiadny daňový subjekt, od ktorého by tovar alebo služby prijala, nemôže byť na ťarchu žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Správca dane prvého stupňa mal vyvodiť adekvátnu zodpovednosť voči spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o., a nie voči žalobcovi ako kontrolovanému subjektu, ktorý podniká od roku 2002 bez akýchkoľvek problémov s daňovým úradom a daňami.
Žalobca trvá na tom, že zdaniteľné obchody v zmysle faktúr boli uskutočnené. Ako dôkaz sú priložené potvrdené dodacie listy k faktúram, kde je aj podpísané prevzatie materiálu na stavbu Obnova BD Puškinova 19, 20 v Sabinove. Na str. 14 rozhodnutia správca dane prvého stupňa uviedol, že konateľ žalobcu sa zúčastnil na ústnom pojednávaní so svedkom C. F. dňa 16.6.2020 a „nemal na svedka žiadne otázky, s jeho vyjadrením súhlasil“, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko konateľ žalobcu sa k výpovedi svedka vôbec nevyjadroval, nie je teda pravdou, že s jeho výpoveďou súhlasil. Toto považuje žalobca ako kontrolovaný subjekt za účelový podvrh zo strany správcu dane s cieľom získať v konečnom dôsledku údajný súhlas konateľa s výpoveďou svedka. Na str. 14 rozhodnutia správca dane prvého stupňa uviedol, že v spoločnosti Mayster Centrum SK, s.r.o. bola zistená skutočnosť, že táto nedeklarovala žiadne údaje z prijatých faktúr o dodaní tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť dodané iným platiteľom dane. Žalobca nemá možnosť ani prostriedky zistiť takéto skutočnosti. Na to sú iné kontrolné orgány a orgány činné v trestnom konaní, na ktoré sa mal obrátiť správca dane a preveriť uvedené skutočnosti na mieste samom. Na str. 14 rozhodnutia správca dane prvého stupňa uviedol, že H. J. s uvedeným zistením, že nebude uznané odpočítanie dane vo výške 5.732,-Eur nesúhlasil. Celé konanie bolo vedené v tom smere, že nebude uznané odpočítanie zo základu dane v sume 5.732,-Eur a v rozhodnutí je už uvedené, že ide o sumu 8.176,37 € ako odpočítanie dane celkom. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje celú kontrolu za nedôveryhodnú a tendenčnú. Nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že z dôvodu akceptovania odpočítania dane je kontrolovaný platiteľ dane zaťažený dôkazným bremenom, nakoľko kontrolovaný subjekt nedisponuje listinami a účtovnou evidenciou dodávateľa, či rôznymi inými listinami, ktoré vystavuje dodávateľ, na ukázanie týchto listín pri dodaní stavebného materiálu nemá kontrolovaný subjekt ani nárok, pričom tvrdenie správcu sa zakladá na tzv. fixnej predstave, že každý obchodník by mal každého partnera dôsledne preverovať, čo sa v skutočnom trhovom hospodárstve vôbec nedá z dôvodu obchodných tajomstiev. Predložil správcovi dane nielen faktúry, ale aj dodacie listy , kde sú podpisy o prevzatí materiálu, ktoré sú „vecným plnením k nami vystaveným faktúram za Obnovu BD Puškinova 19, 20 v Sabinove. Na str. 17 rozhodnutia správca dane uvádza, že vyhotovovanie faktúr bez ekonomického opodstatnenia nie je ekonomickou činnosťou, čo znamená, že správca dane podozrieva kontrolovaný subjekt, že došlo len k vystaveniu tovaru bez dodania tovaru, k čomu však chýba relevantný vecný dôkaz. Žalobca vždy za obdobie od r. 2003 poctivo platil dane ako aj svoje záväzky voči poisťovniam, či obchodným partnerom, preto nesúhlasí s výrokom správcu, nakoľko toto konanie považuje za kriminalizáciu jeho spoločnosti bez akýchkoľvek dôkazov.
Skutočnosti a závery uvedené v rozhodnutí tak vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci; zistenie skutkového stavu, z ktorého správca dane vychádzal v rozhodnutí je v rozpore s obsahom spisov; zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci; rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov; v konaní Daňového úradu Prešov bola zistená taká vada, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane vydaného v neprospech kontrolovaného subjektu.
Konateľ spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o., ktorý bol vypočutý ako svedok a bol konateľom spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. v máji 2019 jednoznačne potvrdil, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo a tovar bol dodaný žalobcovi. Žalobca poukazuje na to, že na ústnom pojednávaní dňa 16.7.2020 informoval správca dane kontrolovaný subjekt o tom, že neuznáva odpočítanie dane
v sume 5.732,-Eur, ale v sume 8.176,37,-Eur. Tento rozpor je nelogický a preukazuje to, že správca dane nemal za preukázané nezákonné uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty ani jeho výšku. Žalobca pri daňovej kontrole doplatil v podstate len na to, že dodávateľská spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. menila personálne obsadenie, teda že svoj obchodný podiel previedol p. E. na p. F. a rovnako manželka p. E. bola odvolaná z funkcie konateľa a konateľom sa stal p. F. a nakoniec bol obchodný podiel prevedený na maďarského štátneho občana G. B.. Žalobca ako kontrolovaný subjekt však nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. bola prevedená podozrivou transakciou na občana Maďarskej republiky, pričom svedok p. F. tvrdí, že tomuto maďarskému štátnemu občanovi bolo odovzdané aj účtovníctvo. Žalobca ako kontrolovaný subjekt poukazuje na to, že k neuznaniu nadmerného odpočtu DPH došlo prakticky len z toho dôvodu, že nebolo možné v účtovníctve spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. skontrolovať, či došlo k dodaniu tovaru žalobcovi ako aj pravosť pokladničných dokladov. Vo vyjadrení kontrolovaného subjektu zo dňa 08.06.2020 k výzve č. 100931541/2020 žalobca podrobne uviedol, na aké účely použil stavebné materiály a na aké zákazky (napr. Poprad Sídlisko Západ - Bytový dom Hron, neskôr Sabinov - Bytový dom ul. Puškinova), ako aj to, že navýšením prostriedkov cez ŠFRB na zatepľovaní bytových domov bolo potrebné tieto prostriedky vyčerpať. Z dôvodu absencie minerálnej vlny na trhu kvôli výstavbe závodu Land Rover v Nitre bol kontrolovaný subjekt nútený nakúpiť minerálnu vlnu vopred aj do zásoby na zatepľovanie bytových domov. Ďalej poukazuje žalobca na to, že stavebný materiál bol menej objemový a preto sa prepravoval v dodávkových nákladných motorových vozidlách, pričom tovar preberal spravidla H. J.. Žalobca namieta, že správca dane vôbec nevykonal dokazovanie miestnym šetrením a preverením priamo na mieste na jednotlivých stavbách, kde by sa presvedčil o tom, že tieto dodané stavebné materiály boli riadne zabudované na stavbách bytových domov, resp. iných stavbách, a teda že nejde o fiktívne obchody za účelom uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Nezákonnosť rozhodnutia preukazuje jeho odôvodnenie a záver bez toho, aby správca dane prvého stupňa zobral do úvahy skutočnosť, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo, že stavebný materiál dodaný bol, o čom svedčia vykonané dôkazy vo veci, preto závery rozhodnutia sú v rozpore s § 49 a 51 zákona o DPH, keď je zrejmé, že dodávka plnenia bola zrealizovaná, riadne prevzatá a na strane dodávateľa vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH, ktorú aj tento riadne priznal.
Správca dane v rozhodnutí nespochybňuje reálne dodanie tovaru a tvrdí, že aj keď došlo k reálnemu dodaniu stavebného tovaru, dodávateľ kontrolovaného subjektu nepreukázal, že tento tovar nadobudol. V odôvodnení rozhodnutia správca dane logicky nezdôvodnil, na základe akých dôkazov dospel k záveru o porušení § 51 a následne § 19 ods. 1 zákona o DPH, čím by spochybnil vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a následné neuznanie nároku u jeho odberateľa. Len zo samotného záveru, že spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. bola prevedená na maďarského štátneho občana a od toho nebolo zabezpečené účtovníctvo spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o., nemožno vyvodiť záver o tom, že stavebný materiál nebol reálne dodaný. Kontrolovaný subjekt teda v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH uplatnil právo na odpočítanie dane z realizovanej dodávky na základe faktúry vyhotovenej platiteľom dane v zmysle § 71 zákona o DPH. Zistenia rozhodnutia sú nezákonné, v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH, ktorý priamu prepojenosť medzi prijatými zdaniteľnými plneniami a uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi nevyžaduje. Zistenia nezákonne správca dane odôvodnil tým, že zo strany spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. a daňového subjektu došlo k porušeniu ustanovenia § 19 zákona o DPH, avšak správca dane nevzal do úvahy v rozpore s § 2 a 24 Daňového poriadku skutočnosti, že: žalobca reálne prevzal stavebný materiál dodaný spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. a to väčšinou priamo na stavbách a tento zabudoval na stavbách, vypočutý svedok p. C. F., ktorý bol konateľom spoločnosti MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. v máji 2019, potvrdil dodávanie stavebného materiálu žalobcovi, v priebehu daňového konania teda bolo preukázané, že žalobca prevzal zdaniteľný obchod - stavebný materiál. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/48/2007.
Odpočítanie dane patrí medzi fundamentálne princípy fungovania systému DPH, garantované Smernicou, sa uplatňuje v zásade na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe a „je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené”. Rozhodnutie je v rozpore s § 49 a 51 zákona o DPH, ale aj v rozpore so Smernicou Rady 112/2006/ES o spoločnom systéme DPH, keď kontrolovaný subjekt postupoval v súlade s § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. V súlade so zákonnými podmienkami, základným princípom správneho fungovania dane z pridanej hodnoty je, že podnikateľ - platiteľ dane z pridanej hodnoty musí byť zbavený ťarchy DPH
zaplatenej v cene prijatých tovarov alebo služieb, ktoré sú u neho určené na následné uskutočňovanie zdaniteľných plnení, ktoré sú predmetom dane. Zachovanie daňovej neutrality je obsiahnuté v rozsudku ESD vo veci C-408/98 Abbey National plc. Problematikou daňovej neutrality sa zaoberal Európsky súdny dvor aj vo veci C-268/83 Rompelman. Problematiku daňovej neutrality a práva odberateľa na odpočítanie dane zahŕňa aj rozsudok ESD C- 37/95 v odseku 15, ako aj C-98/98 v odseku 19. Neutralita DPH znamená, že podnikateľ neznáša bremeno uplatnenej DPH za podmienky, že tovar použije na svoju ekonomickú činnosť podliehajúcu dani. Čl. 168 písm. a) Smernice sa chápe v tom zmysle, že otázka, či DPH splatná za predchádzajúci alebo nasledujúci predaj dotknutých tovarov bola, alebo nebola odvedená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo zdaniteľnej osoby na odpočítanie dane. Inými slovami, zásada daňovej neutrality vylučuje, aby kontrolovaný subjekt, ktorý v súvislosti s prijatými zdaniteľnými plneniami má DPH na vstupe, nemohol uplatniť právo na jej odpočet, nakoľko dodávateľ - spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. priznala daňovú povinnosť na DPH z reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu a odberateľ - kontrolovaný subjekt splnil všetky vecné aj formálne povinnosti na uplatnenie nároku v zmysle zákona o DPH. Týmto by bola porušená nielen zásada daňovej neutrality, ale na strane štátu by vznikol naviac neoprávnený majetkový prospech, keďže je overené, že dodávateľ daňovú povinnosť priznal.
Bod 47 rozhodnutia ESD vo veci C-395/11, BLV Wohn- und Gewerbebau GmbH proti L. M. uvádza v súvislosti s aplikáciou princípu právnej istoty ohľadom úpravy povinností DPH (v členských štátoch EU), že podľa ustálenej judikatúry právna úprava EU musí byť jasná a jej uplatnenie musí byť pre subjekty podliehajúce právomoci EU predvídateľné. Táto požiadavka právnej istoty je mimoriadne naliehavá, ak ide o právnu úpravu, ktorá môže mať za následok finančné bremeno, s cieľom umožniť dotknutým osobám presne spoznať rozsah povinností, ktoré im právna úprava ukladá. Zásada právnej istoty sa tiež vzťahuje na všetky vnútroštátne orgány poverené uplatňovaním práva EU (viď tiež Rozhodnutie ESD vo veci C-347/06, ASM Brescia, bod 65 a tam citovaná judikatúru a Rozhodnutie ESD vo veci C-288/07, Isle of Wight Council, bod 47 a tam citovaná judikatúru). Správny orgán môže iba vychádzať výlučne zo zákonných podmienok pre uplatňovanie DPH a neprislúcha mu vykladať zákon extenzívnym spôsobom, podmieňujúc uplatnenie práv podľa zákona o DPH plnením aj iných povinností uložených inými zákonmi, na ktoré sa zákon o DPH vôbec neodvoláva. Keďže správny orgán nerešpektoval ustanovenia zákona o DPH a tam stanovené zákonné podmienky uplatňovania nároku na odpočet DPH, jeho postup sa stal nepredvídateľný a porušil tiež Smernicu o spoločnom systéme DPH. Takéto porušenie Smernice, resp. neuprednostnenie eurokonformného výkladu Smernice má za následok nezákonnosť jeho postupu. Nesprávny a nezákonný postup kontrolovaného subjektu pri uplatnení nároku na odpočítanie dane v súlade s § 19 a § 49 a § 51 zákona o DPH nebol správcom dane preukázaný, čím nedošlo zo strany kontrolovaného subjektu k porušeniu zákona. Naopak kontrolovaný subjekt postupoval tak, ako si to vyžaduje citovaná zákonná úprava. Správca dane svojim nepodloženým tvrdením porušil zákonom stanovené práva platiteľa dane na uplatnenie si nároku na odpočítanie dane na vstupe. Platiteľ - kontrolovaný subjekt vecné podmienky určené zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane splnil, k svojím tvrdeniam doložil listinné dôkazy, ktorých pravosť ako aj tvrdenia správca dane žiadnym spôsobom nevyvrátil ani nenapadol. Žalobca namietal, že správca dane prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď aplikoval na danú vec rozsudok ESD C-642/11 - Stroj trans a uzavrel podľa neho, že MAYSTER CENTRUM SK s.r.o. vyhotovila faktúru a uviedla na nej sumu DPH bez toho, aby vôbec došlo k dodaniu tovaru a preto je povinná príslušnú daň odviesť a na druhej strane žalobcovi ako kontrolovanému subjektu nevznikla daňová povinnosť a preto príjemca faktúry/platiteľ DPH nemá nárok na odpočítanie dane. Žalobcovi riadne vznikla daňová povinnosť a preto žalobca ako príjemca faktúry/platiteľ DPH má nárok na odpočítanie dane.
Nesprávny a nezákonný postup žalobcu pri uplatnení nároku na odpočítanie dane v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH nebol správcom dane prvého stupňa ani žalovaným preukázaný, čím nedošlo zo strany platiteľa k porušeniu zákona. Naopak platiteľ dane - žalobca postupoval tak, ako si to vyžaduje zákonná právna úprava. Správca dane prvého stupňa svojim nepodloženým tvrdením porušil zákonom stanovené práva platiteľa dane - žalobcu na uplatnenie si nároku na odpočítame dane na vstupe. Platiteľ dane - žalobca vecné podmienky určené zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane splnil, k svojím tvrdeniam doložil listinné dôkazy, ktorých pravosť ako aj tvrdenia správca dane prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyvrátil ani nenapadol. Žalobca naviac poukazuje na to, že niekoľko rozsudkov Európskeho súdneho dvora, na ktoré sa nedávno v odpovedi na otázku z praxe odvolali
metodici z Finančnej správy SR: "....odpočítanie dane zaplatenej na vstupe musí byť priznané aj keď boli opomenuté určité formálne požiadavky, pričom však musia byť splnené hmotnoprávne požiadavky." Ide o rozsudky ESD C-18/13 MaksPen a C-277/14 PPUH Stehcemp, hovoriace o nemožnosti spochybniť právo na odpočítanie DPH, ak odberateľ nevedel, že na strane dodávateľa bola dodávka súčasťou daňového úniku či podvodu. S poukazom na uvedené, ak spoločnosť MAYSTER CENTRUM.SK s.r.o. vykonala daňové úniky alebo daňové podvody, pričom žalovaný sa odvoláva na výklad Smernice Rady 2006/112/ES, nemôže byť spochybnené právo žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak žalobca ako odberateľ nevedel, že na strane dodávateľa MAYSTER CENTRUM.SK s.r.o. bola dodávka súčasťou trestnej činnosti spoločnosti MAYSTER CENTRUM.SK s.r.o. alebo jej daňového úniku. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov a vrátiť vec žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dôvody uvedené v žalobe sú totožné s dôvodmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov č. 101872360/2020 zo dňa 01.12.2020 a s týmito námietkami sa žalovaný už vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia č. 100449123/2021 zo dňa 17.03.2021, na tomto odôvodnení v plnom rozsahu trvá a nesúhlasí s tvrdením žalobcu.
Žalobca opakovane namietal, že disponoval faktúrami a dodacími listami, a že nesúhlasí s tým, že z dôvodu odpočítania dane je zaťažený dôkazným bremenom, keďže on nedisponuje účtovnou evidenciou dodávateľa, a že preverovanie každého obchodného partnera v skutočnom trhovom hospodárstve nie je možné z dôvodu obchodných tajomstiev. Žalovaný uviedol, že žalobca si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pričom poukázal na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku a skutočnosť, že pri posudzovaní práva na odpočítanie dane musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Nevyhnutným pre právo na odpočítanie dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, t. j. že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúrach, bol skutočne dodaný. Skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje so závermi správcu dane, ešte nepreukazuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane. Existencia tovaru spochybnená nebola. Išlo pritom o jeho dôkaznú povinnosť, nie dôkaznú povinnosť jeho dodávateľa či správcu dane. Správca dane teda nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva, ale požadoval preukázať to, čo sám deklaroval.
Žalobca poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora C-18/13 MaksPen a C-277/14 PPUH Stehcemp, kde sám potvrdzuje to, že tieto rozsudky sa týkajú nemožnosti spochybniť právo na odpočítanie dane, ak odberateľ nevedel, že na strane dodávateľa bola dodávka súčasťou daňového úniku či podvodu. Žalovaný k rozsudkom uviedol, že skutkový stav v napadnutej veci nie je aplikovateľný na skutkový stav v namietaných rozsudkoch, keďže správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., Prešov z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., keďže dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.. Je potrebné zdôrazniť, že podmienky stanovené v zákone č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri dobromyseľnosti platiteľa prijímajúceho zdaniteľný obchod. Naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, čo sa v tomto prípade nestalo. Správca dane postupoval zákonným spôsobom keď preveroval splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom.
Vzhľadom na uvedené žalovaný nepovažoval argumentáciu žalobcu v žalobných námietkach za opodstatnenú. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadou objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom
rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby žalobca mohol realizovať svoje práva, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa náležite vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu. Z uvedených dôvodov považuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky za zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 06.10.2022. Na pojednávaní sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na žalobnom návrhu aj na žalobných bodoch v celom rozsahu. Za žalobcu bol prítomný konateľ spoločnosti, ktorý sa k veci na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu ústne vyjadril. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v súlade s ust. § 114 SSP.
Konateľ žalobcu poukázal na doterajšiu bezúhonnosť obchodnej spoločnosti. Uviedol, že nemá dosah na dodávateľov, sú rodinnou firmou, nemajú možnosť zisťovať pozadie firiem, s ktorými obchoduje. V predmetnom období bol na trhu nedostatok izolačného materiálu, musel čakať 3 - 5 mesiacov na stavebný materiál, a preto nakupoval aj od spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., nemohol čakať dlhšie, aby nemal prestoje. Spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. zrejeme zabezpečovala cezhraničný tovar, ktorý však mal certifikáty, dal sa použiť do zateplenia. Dohodnutý tovar mu bol riadne dodaný a zaplatil zaň.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len ,,zákon č. 222/2004 Z.z.“) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.
Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8 176,37 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že plnenia v zmysle faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. sa reálne neuskutočnili a žalobca ani na základe písomných výziev nepreukázal opak. Predložené faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane nezobrazujú skutkový stav, faktúry sú bez ekonomického opodstatnenia. Žalobca preto nemá nárok na odpočítanie dane. Táto daň je u dodávateľ splatná nie z dôvodu dodania tovaru podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., ale len z titulu jej uvedenia vo faktúre, a preto je dodávateľ povinný daň odviesť v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. Podľa správcu dane v predložených faktúrach deklarované obchody nespĺňajú ani základné a reálne princípy ekonomickej činnosti. Vyhotovovanie faktúr bez ekonomického opodstatnenia nie je ekonomickou činnosťou v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane mal za to, že znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom fungovania riadneho obchodného styku a výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí.
Správca dane uzavrel, že uplatnením odpočítania dane celkom v sume 8 176,37 eur z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. porušil žalobca § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 2 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.
Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k hodnovernému preukázaniu skutočného dodania tovaru v zmysle údajov uvedených na predložených faktúrach, t.j. či došlo k dodaniu tovaru subjektom uvedeným na faktúre, či bol reálne dodaný materiál tak, ako deklarujú predložené faktúry; či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaných dodaní tovaru.
Správa daní, vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, je príslušnými právnymi predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň tvrdené skutočnosti hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania daňový subjekt nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH.
Správny súd poukazuje na to, že podmienky stanovené § 49 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujú preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.
Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia fakturovaných súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej uvedené vychádzajú z reálneho plnenia.
Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov. Toto ustanovenie zakotvuje, že daňový subjekt je povinný preukázať, že si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje oprávnene, dôvodne a za zákonom stanovených podmienok.
V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku. Daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu celej daňovej kontroly dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia/vyšetrovacia zásada. Správca dane nevyhľadáva a nezisťuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platca mohol uplatniť nárok na zníženie daňovej povinnosti resp. na priznanie odpočtu dane. Povinnosťou správcu dane je prerokovať nároky platiteľa, umožniť preukázanie tvrdených relevantných skutočností, pričom správca dane preukazuje len tie skutočnosti, ktoré zo zákona nemá povinnosť predložiť kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosť správcu dane podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku uplatnenie tejto zásady nenarušuje, nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a posudzuje ich preukaznosť. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia kontrolovaného subjektu ohľadne tvrdených a preverovaných skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu vyvodí z realizovaného dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím na všetky iné zistené skutočnosti, ktoré má správca dane k dispozícii.
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2018-18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol ... „Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúca z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) je nepostačujúca, pokiaľ nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018).
Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, ktoré sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/136/1999 zo dňa 30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávajúcej, ale v závislosti od priebehu odkazovania na jej vzájomnom prelínaní, uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.
K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod., ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016, 2Sžf/93/2014, a iné).
Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžf/60/2015 zo dňa 28.02.2017, kde tento súd o.i. zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené
údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.
Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení tak je podstatné preukázanie, že k obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah a rozsah poskytnutých služieb, resp. dodaného tovaru, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na dokladoch uvedených, že je zrejmé, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu a aká je cena jednotlivých plnení.
Konateľ deklarovaného dodávateľa žalobcu, spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o., v čase deklarovaných obchodov, C. F., uviedol, že v predmetnom zdaňovacom období konal za spoločnosť, nikoho na konanie za spoločnosť nesplnomocnil. Predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti hlavne bola dodávka tovaru, stavebný materiál, minerálna vata, minerálne panely, spadovací systém na balkóny, lišty, silikónové omietky, parapety, hydroizolácia, nákup a predaj týchto materiálov. Spoločnosť nemala zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok ani motorové vozidlá. Tovary kupoval v hotovosti. Spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. obchodovala so žalobcom, zásobovala stavebným materiálom žalobcu. K predloženým faktúram sa vyjadril, že ich vystavil, opečiatkoval, podpísal. S konateľom žalobcu sa dohodol telefonicky, alebo sa zastavil osobne v Prešove. Žalobca uhradil faktúry v hotovosti. Prijímal peniaze od konateľa žalobcu a následne vystavil pokladničné doklady na prenosnej pokladnici. Tovar dodal. Tovar bol prepravovaný väčšinou priamo jeho dodávateľom, od dodávateľa spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. priamo k odberateľovi žalobcovi. Tovar nikde neskladoval. Kde a od koho tovar kúpil si nepamätal. Faktúry za nákup uhrádzala spoločnosť MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. svojim dodávateľom v hotovosti. Faktúry odovzdal spolu s inými dokladmi novému konateľovi.
Vykonané dokazovanie správcu dane nepreukázalo dodanie tovaru spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. pre odberateľa žalobcu. Okrem verbálneho tvrdenia konateľa spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. o dodaní tovaru, avšak s poukazom na ostatné skutočnosti, najmä ak nevedel od akej spoločnosti tovar nakúpil, skutočné dodanie tovaru žalobcovi spol. MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. nebolo preukázané. Žalobca predložil správcovi dane len doklady, avšak žiaden iný dôkaz neposkytol ani nenavrhol vykonať.
Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr bolo teda nepreukázanie zákonných podmienok na odpočítanie dane a neunesenie dôkazného bremena žalobcu.
Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie dane nepreukázal, pričom je nutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol povinný ho uniesť. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil za zákonom stanovených podmienok, čo v predmetnom prípade nebolo splnené, keď pochybnosti správcu dane neboli žalobcom vyvrátené.
Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).
Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).
Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31.05.2018, kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.
V danom prípade sa správny súd zaoberal aj otázkou zákonného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu ( § 46 ods. 5 Daňového poriadku ), teda či bol žalobca riadne oboznámený s konkrétnymi pochybnosťami správcu dane, či bol vyzvaný aby sa k nim vyjadril.
Správca dane zaslal žalobcovi výzvu zo dňa 22.05.2020, aby predložil požadované doklady a poskytol vysvetlenie. Správca dane oznámil žalobcovi, že na základe vykonaných úkonov, ktoré vo výzve
popísal, vznikli pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedený daňový subjekt MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. Vychádzajúc zo skutočnosti, že medzi dodávateľom a odberateľom existuje priamy a bezprostredný vzťah vyzval žalobcu, aby sa k vzniknutým pochybnostiam vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil, nepravdivé údaje opravil a pravdivosť údajov riadne preukázal.
Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.07.2020 súd zistil, že o pochybnostiach správcu dane o reálnom dodaní tovaru spoločnosťou MAYSTER CENTRUM SK, s.r.o. bol žalobca opätovne riadne upovedomený, pričom uvedené pochybnosti žalobca neodstránil a teda svoje dôkazné bremeno neuniesol.
Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení.
Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými procesnými predpismi. V napadnutom rozhodnutí boli uvedené zákonné ustanovenia, ktoré mal daňový subjekt porušiť (§ 19, § 49 a § 51 zákona o DPH), pričom v opise skutkového stavu, konštatovaním, že daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie DPH, keď nepreukázal, že tovar bol dodaný tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami, je jasne vyslovené, na akom právnom a skutkovom základe správca dane rozhodol. Ak odvolací orgán po vyhodnotení prvostupňového rozhodnutia, po posúdení odvolacích námietok dospeje k záveru, že rozhodnutie je vecne správne, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými predpismi, nevykazuje procesné vady, a že odvolacie námietky nie sú dôvodné, vlastné hodnotenie skutkového stavu či právnej kvalifikácie je totožné s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, je možné na neho odkázať.
Možno konštatovať, že žiaden argument žalobcu k veci samej nebol podložený dôkazom, ktorý by tvrdenia správcu dane vyvrátil, že žalobné námietky nie sú takého vecného charakteru, aby odstránili pochybnosti vo vzťahu k priebehu fakturovaným obchodom, či samotnej reálnej existencii deklarovaných obchodoch od deklarovaného dodávateľa žalobcu. Nemožno preto ani v konaní pred správnym súdom konštatovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno.
Vo vzťahu k fakturovaným obchodom, ktoré boli správcom dane spochybnené, k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu, na podporu záverov prijatých správnym orgánom, správny súd odkazuje na zistenia správcu dane a stotožňuje sa so záverom, že tieto zistenia spochybňujú priebeh dodania tovaru tak, ako je tvrdené deklarovanými faktúrami. V priebehu daňovej kontroly nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia materiálneho plnenia tak, ako to vyžaduje zákon o DPH, t.j. nebolo preukázané, že došlo reálne, fakticky k dodaniu tovarov v zmysle deklarovaných faktúr. Počas daňového konania žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ani vysvetlenia, aby rozpory, na ktoré poukázal správca dane, odstránil
a reálne uskutočnenie plnenia hodnoverne preukázal. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že došlo k plneniu v zmysle predloženej fakturácie tak, aby dôvodne dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť, z čoho by oprávnene vznikol nárok na odpočet DPH.
Správny súd preto konštatuje, že žalobca v priebehu daňového konania, ani na výzvu správcu dane nepredložil žiadne dodatočné dôkazy k zdaniteľným obchodom, nepreukázal, že došlo k plneniu v zmysle faktúr a ani inak nevysvetlil nezrovnalosti a rozpory, na ktoré poukázal správca dane, napriek tomu, že tie boli jasne určené a vymedzené správcom dane vo vyhotovenom protokole, v zápisnici o prerokovaní pripomienok a tiež v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Žiaden argument správcu dane nebol žalobcom vyvrátený vecnými námietkami, či predložením dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať, ako malo dôjsť k deklarovaným obchodom.
Správny súd sa na základe uvedených nezrovnalostí, pochybností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, stotožnil so závermi správneho orgánu, ktorý v priebehu daňovej kontroly dôvodne spochybnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov v rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie tovaru tak, ako bolo uvedené na faktúrach), čím tak deklarované faktúry neodrážajú reálne dodanie deklarovaného tovaru, pričom nemožno konštatovať, aby daňový subjekt/žalobca tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, čím nie je v konaní splnená primárna hmotnoprávna podmienka na uplatnenie odpočtu DPH.
K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza:
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, aj zo strán 27, 28, 29, na ktoré poukazoval žalobca, je zrejmé, aké povinnosti žalobca nesplnil, teda pochybenia žalobcu ako kontrolovaného subjektu, a to nesplnenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu a zároveň neobozretnosť pri výbere dodávateľa. Žalobca mohol ovplyvniť výber svojho dodávateľa, resp. pre toho sa sám rozhodol.
K žalobcom tvrdenému pričítaniu skutočnosti na strane dodávateľa žalobcovi, ktoré sa udiali po dodaní stavebného materiálnu, nedodanie účtovníctva, nekontaktnosť, prevod firmy na občana Maďarskej republiky, je potrebné uviesť, že nielen tieto skutočnosti boli dôvodom záverov správcu dane, ale najmä aj to, že konateľ dodávateľa nevedel uviesť odkiaľ tovar nadobudol. V zmysle vyššie uvedeného dôkazné bremeno primárne zaťažovalo žalobcu, keďže výber dodávateľa je len v kompetencii daňového subjektu a tiež odpočítanie dane nie je jeho povinnosťou, ale iba právom. Nie je účelné a ani relevantné špekulovať o tom, akú výhodu by žalobca získal deklarovaním predmetného dodávateľa na faktúrach, podstatné je, či boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane. Skutočnosť, že bývalý konateľ dodávateľa nepredložil o zmenách v spoločnosti listinné dôkazy, je len jednou z viacerých vo vzájomnej súvislosti, na ktorých správca dane založil posúdenie veci. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ho nezaujíma, od koho kúpil jeho dodávateľ stavebný materiál, tak potom nemôže namietať, že nemôže niesť zodpovednosť za konanie dodávateľa. Za výber dodávateľa nesie zodpovednosť iba kontrolovaný daňový subjekt, teda žalobca.
Je pravdou, ako tvrdí žalobca, že konateľ žalobcu nevyjadril výslovný súhlas s výpoveďou svedka, bývalého konateľa dodávateľa, správne mal správca dane uviesť, že sa k jeho výpovedi konateľ žalobcu nevyjadril. Avšak takéto konštatovanie správcu dane, nemá žiaden vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane.
Žalobca bol v protokole z daňovej kontroly upovedomený na vyčíslený rozdiel dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie máj 2019 vo výške 8 176,37 eur. Nemožno len z tohto dôvodu, že bol pôvodne nesprávne vyčíslený rozdiel dane, ktorá skutočnosť bola už v protokole napravená, považovať celú kontrolu za nedôveryhodnú a tendenčnú.
Bývalý konateľ dodávateľa iba ústne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, avšak s poukazom na celý obsah jeho výpovede, keď nevedel uviesť od koho nakúpil tovar, nemožno jeho tvrdenie o dodaní tovaru mať za preukázané. Žalobca nedoplatil iba na to, že spoločnosť dodávateľa menila personálne obsadenie, ani k neuznaniu nadmerného odpočtu DPH nedošlo len z toho dôvodu, že nebolo možné v účtovníctve spoločnosti dodávateľa skontrolovať, či došlo k dodaniu tovaru spoločnosti žalobcu ako aj pravosť pokladničných dokladov. Nešlo len o tieto izolované okolnosti samé osebe, ale všetky zistené skutočnosti v rámci daňovej kontroly viedli správcu dane k prijatému záveru. Správca dane odôvodnil, prečo nevykonal dokazovanie miestnym šetrením, keď uviedol, že v konaní nebolo spornou skutočnosťou, či došlo k dodaniu fakturovaného stavebného materiálu, ale bolo sporné, či fakturované plnenie bolo dodané práve deklarovaným dodávateľom. Miestne zisťovanie by nepreukázalo, kto žalobcovi tovar dodal.
Správca dane v rozhodnutí zdôvodnil na str. 26, 27 a 28, na základe akých dôkazov dospel k záveru o porušení § 51 a § 19 ods. 1 zákona o DPH. K žalobnej námietke, že § 49 ods. 2 zákona o DPH priamu prepojenosť medzi prijatými zdaniteľnými plneniami a uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi nevyžaduje a k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/48/2007, správny súd poukazuje na vyššie citovanú novšiu judikatúru, z ktorej takáto prepojenosť vyplýva.
K zásade daňovej neutrality a právnej istoty, správny súd odkazuje aj na samotnú žalobu, kde žalobca uvádza, že deň vzniku nároku na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti, čo je základom zachovania daňovej neutrality ako základnej zásady. Základné pravidlo, ktoré je uvedené v § 49 ods. 1 zákona o DPH, podmieňuje nárok na odpočítanie dane odberateľom tovaru alebo služby vznikom daňovej povinnosti u jeho dodávateľa. Teda aj sám žalobca konštatuje, že na vznik nároku na odpočítanie dane u odberateľa, musí vzniknúť daňová povinnosť u dodávateľa. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa nebol preukázaný. Z námietky žalobcu o nesprávnej aplikácií rozsudku ESD C-642/11 nie je zrejmé, prečo je podľa názoru žalobcu právny záver správcu dane nesprávny.
K rozsudkom ESD C-18/13 a C-277/14 správny súd uvádza, že v danej veci neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nie formálne, preto nie je ani dôvodný odkaz žalobcu na možný daňový únik či podvod na strane dodávateľa.
Žalobca v replike opätovne zopakoval resp. doplnil niektoré žalobné námietky. Žalobca nekonkretizoval ako dostatočne a riadne nebol vypočutý p. E., pretože jeho výsluchu sa zúčastnil konateľ žalobcu, mal možnosť mu klásť otázky. Výsluch p. F. a G. B. žalobca nenavrhol vykonať v daňovom konaní.
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP. Na priznanie úspešnému žalovanému náhrady trov konania správny súd nevzhliadol zákonný dôvod v zmysle § 168 SSP.
Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 2:1 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.
(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).