Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/116/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 925,54 eur s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi

sumu 925,54 eur,

úrok z omeškania 5 % p.a. zo sumy 925,54 eur od 05.09.2019 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 925,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. z predmetnej istiny od 05.09.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.06.2019 došlo v Kapušanoch pri Prešove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Hyundai i30, EČV:H., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť INFRAM SK, s.r.o., IČO: 43 864 350 (ďalej len „poškodený“). K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla VW Polo, EČV: H., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. 9528935534. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 43/2019 zo dňa 01.07.2019 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Peugeot Rifter, EČV: F. v období od 01.07.2019 do 01.08.2019. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0542019 zo dňa 22.07.2019, splatnú dňa 29.07.2019 na sumu 1.358,34 eur bez DPH. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 01.07.2019 do 01.08.2019 , t.j. 32 dní, pričom výška denného nájomného vozidla Peugeot Rifter predstavovala 41,67 eur bez DPH. V sume 1.358,34 eur bez DPH je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 25 eur bez DPH. Poškodený zároveň dňa 06.08.2019 postúpil svoju pohľadávku voči

žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej udalosti č. 9528935534 zo dňa 17.08.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.358,34 eur bez DPH, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 06.08.2019. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.08.2019 vyplýva, že dňa 20.08.2019 došlo k ukončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu škodovej udalosti. Dňa 22.08.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 432,80 eur. Krátenie poistného plnenie bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to v rozsahu 15 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla, na základe ktorého mala výška denného nájomného predstavovať sumu 38 eur s DPH. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, a to aj napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady. Takto určené poistné plnenie bolo následne znížené o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a paušálne zníženie predstavujúce náklady, ktoré by inak vznikli užívaním poškodeného vozidla. Náklady vo výške 1.358,34 eur bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou škodou a nie je možné prenášať povinnosť úhrady nákladov na poškodeného, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania. Dňa 20.08.2019 bolo ukončené prešetrovanie poistnej udalosti. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 05.09.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Uplatnený nárok vo výške 925,54 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.358,34 eur bez DPH uvedenej na faktúre č. 0542019 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 432,80 eur bez DPH.

2. Súd vydal dňa 30.04.2020 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , . Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Súčasne zo samotnej zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu náhradného motorového vozidla v rozsahu 32 dní, ktoré je dokladované zmluvou o nájme a nutnosť tohto vzťahu je zdôvodnená čestným prehlásením zo dňa 06.08.2019, v ktorom poškodený vyhlasuje, že na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti bol nevyhnutný prenájom náhradného motorového vozidla od 01.07.2019 do 01.08.2019, nakoľko až v ten deň bol doručený krycí list poisťovne, v zmysle čoho bol podľa žalobcu realizovaný nájom náhradného vozidla. S ohľadom na uvedené poukazujeme na skutočnosť, že žalobca predložil zmluvu o nájme, v ktorej došlo dňa 01.07.2019 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 01.08.2019, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude doručený krycí list žalovaného. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri jej uzavretí zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o nájme, nakoľko pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti - 01.08.2019, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporeného dôkazmi zo strany žalobcu, je potrebné vyvodiť záver o tom, že zmluva o nájme nemohla byť uzatvorená dňa 01.07.2019, tak ako to tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 01.08.2019, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná nedôveryhodná zmluva a súvisiaci preberací protokol. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k

postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením . K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení, ako to uvádza žalobca. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla uvádzal, že jeho vznik žalobca neopiera o žiadne zákonné ustanovenie. Tento nárok voči žalovanému vyslovene zákon o PZP neuvádza a takisto nevyplýva ani z . Žalobca zároveň nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 06.08.2019 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Toto tvrdenie nie je nijakým spôsobom špecifikované ani inak zdokladované, ide len o formulár, ktorý žalobca využíva vo viacerých súdnych sporoch bez rozdielu, preto ho považoval za účelový. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaným sa odvolal na odôvodnenie v oznámení o poistnom plnení zo dňa 21.08.2019, v zmysle ktorého bol žalovaným priznaný denný nájom vo výške 38 eur (vzhľadom na typ poškodeného vozidla) v rozsahu 15 dní s ohľadom na rozsah vykonaných opráv na motorovom vozidle. Z oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalobca pritom neuviedol ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnutie vyššej sumy, než aká už bola poskytnutá. Ďalej žalovaný uvádza, že namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. .

3. Vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného žalobca navrhol v predmetnom konaní pokračovať podľa o upomínacom konaní v rozhodnom znení na príslušnom súdu na prejednanie v zmysle príslušných ustanovení . Odpor podaný žalovaným považoval za nedôvodný a neopodstatnený. Žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v predmetnom spore od . Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to za predpokladu, že alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje (Fekete, I.: , Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1498.). Žalobca faktúrou č. 0542019 zo dňa 22.07.2019 uplatnil za prenájom vozidla zn. Peugeot Rifter podľa zmluvy o nájme sumu vo výške 1.358,34 eur bez DPH voči poškodenému. K zániku záväzku z predmetnej faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka zo strany postupcu mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.08.2019, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Pokiaľ ide o samotný vznik práva na náhradu škody v podobe odčerpania majetkových hodnôt z majetkovej sféry, poukázal na bod 5 zmluvy. V nadväznosti na to

možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa úpravy v spojení s , a zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 925,54 eur zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.358,34 eur a už poskytnutého plnenia v sume 432,80 eur (bez DPH). Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď vrátiť (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est); v rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia. (Fekete, I.: , Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 1708). V danej veci je relevantná skutočnosť, že poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, čím mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni, tzn. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. , v rámci ktorého sa súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie v obdobnej veci, keď došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodenej), a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodenej a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia . Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia alebo vodič vozidla podľa ustanovenia . Ďalej upozornil na zákona o PZP. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K náležitostiam žalobného návrhu uviedol, že žaloba spĺňa všetky zákonom predpísane náležitosti a zo strany žalovaného ide o nedôvodné námietky. Žalovaný nedostatok žaloby vidí v tom, že súdu nebola predložená doručenka k oznámeniu o postúpení pohľadávky, na druhej strane sám žalovaný nerozporuje, že by mu oznámenie o postúpení pohľadávky nebolo doručené, a z jeho úkonov - čiastočné plnenie dňa 22.08.2019 na účet žalobcu preukazuje, že mu bolo oznámenie riadne doručené. Žalovaný ďalej namieta, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla a k podpisu zmluvy o nájme č. 43/2019, údaje o vinníkovi škodovej udalosti, o samotnom priebehu škodovej udalosti. Poškodeným z poistnej udalosti, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok je spoločnosť PKZ Slovakia, spol. s r. o. Z údajov obchodného registra o žalobcovi vyplýva, že v mene spoločnosti koná a podpisuje každý konateľ samostatne. Konateľmi žalobcu sú I. Y. Z. V. I.. Z podkladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že boli podpísané konateľom I. Y., teda osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla nutný, považujeme za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Poukazujeme na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v

užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Na zabezpečenie chodu a organizácie práce si poškodená spoločnosť nevyhnutne na čas opravy svojho vozidla musela prenajať motorové vozidlo od žalobcu, pretože nemala iné voľné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.08.2019, ako aj z postupu žalovaného pri likvidácii vyplýva, že zapožičanie náhradného vozidla bolo priznané len v rozsahu 15 dní a s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu vozidla a rozsah vykonaných prác. Žalovaný si svojvoľne určil dobu trvania nájmu, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať, keďže ide z jeho strany len o nepreukázané tvrdenia. Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu a poskytnutím poistného plnenia. V prípade opravy poškodeného vozidla je jedným z pojmových znakov odplatnosť tohto záväzkového vzťahu. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (k uvedenému poukazujeme na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn. ). Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Okrem toho je postup prác v servise závislý aj od ďalších faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Ak sa žalovaný odvoláva na predložený výpočtu výšky škody, nie je zrejmé čo chcel s ním žalovaný preukázať. Z jeho obsahu nie je zrejmé, z akého záväzného právneho predpisu tento vychádza, a aký súvis má výpočet všeobecnej hodnoty vozidla s účelnosťou doby prenájmu náhradného vozidla. Okrem toho sa domnievame, že ide o vnútorný program žalovaného, ktorý slúži pre zamestnancov na rovnaké posudzovanie škodových udalosti, pričom nejde o objektívne určenie ceny vozidla a záväzné údaje, ktoré by mohli byť súdom akceptované ako nesporný, objektívny dôkaz. K preukázaniu dĺžky zotrvania poškodeného vozidla v servise súdu predložil potvrdenie autoservisu ALTERIA Žilina, z ktorého jednoznačne vyplýva, že poškodené vozidlo bolo odovzdané poškodenému po vykonaní opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa 01.08.2019. K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov a amortizácii poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.03.2013. K položkám 10,20 eur a 40,44 eur predstavujú náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn. zo dňa 22.11.2017. K výške denného nájmu žalobca upozornil na predložené cenníky (žalobca si účtoval denné nájomné vo výške 41,67 eur bez DPH, 50 eur s DPH), v zmysle ktorých je cena účtované žalobcom primeraná (cenník spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., z ktorého vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo Hyundai i30 vo výške 55 eur s DPH, z cenovej ponuky spoločnosti MK car s.r.o. zohľadňujúcu konkrétne miesto a čas, vyplýva cena denného nájomného za vozidlo značky Kia Ceed 1,6 CRDI vo výške 58,80 eur, autopožičovňa MIBACAR Žilina prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110 eur). Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu (bližšie pozri na rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. ). Žalobca sa vyjadril aj k námietke žalovaného týkajúcej sa úrokov z omeškania.

4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 28.07.2020. Súd uznesením zo dňa 15.03.2021 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k predmetnej replike žalobcu s tým, že ho poučil o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany včas, inak na nemusí prihliadnuť. Žalovaný sa nevyjadril, a preto súd nariadil pojednávanie na deň 07.10.2022.

5. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie dňa 16.09.2022 tak, že upozornil na judikatúru súdov v skutkovo a právne rovnakých veciach, ktorou je jednoznačne ustálené, že v takomto prípade poškodený nie je povinný zisťovať si ceny na trhu a hľadať tak najlacnejšiu požičovňu, resp. najlacnejšie motorové vozidlo. Z hľadiska posúdenia nutnosti a účelnosti je podstatné iba to, či výška denného nájomného výrazne neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Za týmto účelom poukázal na cenové ponuky, z ktorých vyplýva denné nájomné za porovnateľné vozidlo v rozhodnom čase, a to vozidlo Hyundai i30 vo výške 63,60 eur s DPH (cenová ponuka MK Car s.r.o.) alebo takisto motorové vozidlo Hyundai i30 vo výške denného nájomného 48 eur s DPH (cenník Setcar sk, a.s.). Žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 50 eur s DPH, resp. 41,67 eur bez DPH, je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. K opodstatnenosti dĺžky trvania nájmu predložil žalobca potvrdenie autorizovaného servisu ALTERIA MOTOR s.r.o. o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri opravách vozidiel prostredníctvom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlo, a to celkom v súlade so zákonom, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Žalobca ani poškodený žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy v autoservise, a preto tieto skutočnosti nie je možné pričítať na úkor poškodeného, resp. žalobcu. Poškodený zároveň žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval dostatočnou hotovosťou na vyplatenie nákladov opravy servisu v hotovosti len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla autoservisom, a preto je plne akceptovateľné trvanie nájmu náhradného vozidla do 01.08.2019, kedy si poškodený po doručení krycieho listu poisťovňou vyzdvihol opravené vozidlo, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov

- čestného prehlásenia a z potvrdenia servisu ALTERIA MOTOR s.r.o. Ohľadom uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Nnáleze Ústavného súdu SR sp. zn. -33 zo dňa 14.10.2021, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018. V odôvodnení predmetného nálezu sa Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP. Následne žalobca oboznámil s obsahom rozhodnutí Ústavného súdu SR nálezmi vo veciach sp. zn. a . Najvyšší súd SR sa v zmysle prijatých rozhodnutí Ústavného súdu SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe, vzhľadom k čomu je nárok žalobcu v časti uplatneného príslušenstva nesporný. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2022 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.04.2022. Žalobca je teda toho názoru, že mu vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP.

6. Strany na pojednávaní dňa 07.10.2022 zopakovali rozhodné argumenty vzťahujúce sa k predmetnej veci a odkázali na svoje predchádzajúce stanoviská a prednesy. Žalovaný rozporoval predložené cenníky autoservisov, namietal, že žalobca nepreukázal dobu opravy, pričom vyjadrenie servisu o vydaní vozidla po úhrade krycieho listu je v rozpore so zákonom.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Zo zmluvy o nájme č. 43/2019 zo dňa 01.07.2019 uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou INFRAM SK s.r.o., ako nájomcom vyplýva, že predmetom nájmu bol osobný automobil Peugeot Rifter, EČV: F., v dobe od 01.07.2019 do 01.08.2019 s denným nájomným vo výške 50 eur vrátane DPH a poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30 eur.

9. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla číslo 43/2019 súd zistil, že zapožičané motorové vozidlo bolo odovzdané dňa 01.07.2019 a vrátené dňa 01.08.2019.

10. Z faktúry č. 0542019, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla podľa zmluvy o nájme č. 43/2019 vyplýva celková cena 1.630 eur s DPH. Okrem prenájmu vozidla v období od 01.07.2019 do 01.08.2019 za 32 dní v sume 1.600 eur faktúra zahŕňa aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur.

11. Z potvrdenia autoservisu ALTERIA MOTOR s.r.o. vyplýva, že vozidlo bolo po poškodenej udalosti prevzaté do servisu za účelom opravy dňa 01.07.2019. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne bolo poškodené vozidlo odovzdané držiteľovi dňa 01.08.2019.

12. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že žalovaný poukázal sumu 432,80 eur na účet žalobcu. Likvidátor žalovaného sa k osobitostiam likvidácie vyjadril tak, že zmena technickej hodnoty vozidla-predpokladané zníženie THV poškodeného vozidla za predpokladu jeho používania po dobu priznanú za zapožičanie náhradného vozidla. Vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť opravy zapožičanie náhradného vozidla priznané max 15 dní. Zo strany servisu nebola preukázaná nutnosť opravy nad rámec času vymedzeného výrobcom pre danú značku vozidla. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného upravená na 38 eur s DPH.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 06.08.2019 vyplýva, že poškodený ako postupca postúpil podľa na žalobcu peňažnú pohľadávku voči žalovanému týkajúcu sa náhrady účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla vo výške 1.358,34 eur za odplatu, ktorá v zmysle bodu 4 vo výške 1.358,34 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0542019. V bode 5 si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, teda na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítavajú. Žalobca si bude vymáhať predmetnú pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet.

14. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.08.2019, s oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.08.2019, s dokladom o úhrade, s predžalobnou výzvou, s potvrdením autoservisu, s cenníkom autopožičovne Náhradné vozidlo, s cenníkom autopožičovne MIBACAR Žilina, s potvrdením spoločnosti ALTERIA MOTOR s.r.o. o bežnej obchodnej praxi, s rozhodnutiami súdov predloženými stranami, ako aj ústnymi a písomnými prejavmi strán konania.

15. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

16. Podľa (ďalej len „“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

17. Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. Podľa § 153 ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

20. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Podľa , skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

24. Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

25. Podľa poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

27. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

28. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

29. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

30. Podľa , , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa ods. 1 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

32. Podľa ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

33. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

34. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla povinne zmluvne poisteným u žalovaného, tým, že v čase opravy poškodeného motorového vozidla značky Hyundai i30, EČV:H., mu vznikli náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v období od 01.07.2019 do 01.08.2019 v celkovej sume 1.358,34 eur bez DPH. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 06.08.2019.

35. V konaní nebolo sporné, že dopravná nehoda sa stala dňa 17.06.2019 v dôsledku prevádzky motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Sporným nebola ani tá skutočnosť, že v nadväznosti na vykonanie opravy poškodeného motorového vozidla značky Hyundai i30, EČV:H. poškodený uzavrel zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 43/2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému spoločnosti INFRAM SK, s.r.o. motorové vozidlo značky Peugeot Rifter, EČV:F.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 0542019

zo dňa 22.07.2019 splatnú dňa 29.07.2019 na sumu 1.630 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 32 dní a jednorazový príspevok za pristavenie, prevzatie a čistenie vo výške 30 eur. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 41,67 eur bez DPH (50 eur s DPH). Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 06.08.2019, ktorý mu listom zo dňa 23.08.2019 oznámil, že dňa 20.08.2019 ukončil prešetrenie poistnej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom motorového vozidla sumu 432,80 eur za 15 dní prenájmu náhradného vozidla a účtovanou sadzbou 38 eur s DPH denného nájomného. Poškodený uzavrel so žalobcom dňa 06.08.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce zo škodovej udalosti, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla.

36. Spornou bola v konaní pasívna vecná legitimácia, ktorú žalovaný namietal v tej súvislosti, že predmetný nárok nevyplýva ani z a ani zo . Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného na žalobcu. Právnu argumentáciu doplnil aj námietkou nemožnosti uplatňovania úrokov z omeškania v prípade skončenia šetrenia poistnej udalosti včas s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Žalovaný namietal neprimeranosť dĺžky opravy v rozsahu 32 dní, keď uznal len 15 dní s ohľadom na pracnosť opravy, ako aj výšku primeraného denného nájomného vo výške 50 eur s DPH, keď uznal len sumu 38 eur s DPH. Žalovaný v konaní okrem iného namietal náležitosti zmluvy o nájme a nesplnenie náležitostí žaloby podľa .

37. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ).

38. Žalovaný v tomto smere namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenej pohľadávky, ktorá v čase postúpenia neexistovala. Súd v tomto smere dáva do pozornosti rozhodnutie týkajúce sa vzájomného započítania pohľadávok v rámci zmluvy o postúpení pohľadávok a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , v odôvodnení ktorom sa uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorá má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa v spojení so , t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“ S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil, je potrebné zdôrazniť, že rovnako tak v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vzniku práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva

žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 predmetnej zmluvy.

39. K pasívnej vecnej legitimácii a námietke právneho posúdenia, resp. absencie zákonných ustanovení o aké žalobca svoj nárok v žalobe opiera, súd konštatuje, že právne posúdenie je vecou súdu. Žalovaný je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, čo v konaní nebolo sporné. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení , pričom na predmetný nárok žalobcu na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa vzťahuje . S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to že ide o prevádzateľa sa na zmluvné poistenie vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa . Na zmluvné poistenie sa môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

40. Súd sa v ďalšej časti zaoberal námietkou žalovaného týkajúcu sa náležitostí zmluvy o nájme dopravného prostriedku, keď žalovaný namietal, že žalobca neuviedol skutočnosti napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla. Súčasne zo samotnej zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatvára, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V predmetnej zmluve, ako ani v prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného motorového vozidla.

41. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD37410SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia , ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny s príslušenstvom z titulu povinne zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu povinne zmluvne poisteným u žalovaného a spôsobeného škodovou udalosťou dňa 17.06.2019, zaznamenaná u žalovaného pod č. 9528935534, čo súd považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k záveru, potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v žalobe. Neuvedenie samotného priebehu škodovej udalosti, mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného motorového vozidla, nepreukázanie oznámenia o postúpení v žiadnom prípade nie je vadou žaloby, ktorá by zakladala jej nepreskúmateľnosť. Navyše v predmetnej veci tieto skutočnosti ani sporné neboli.

42. Podľa ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

43. Podľa štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

44. Z náležitostí zmluvy je zrejmé, kto zmluvu o nájme dopravného prostriedku uzavrel, a to spoločnosť žalobcu ako prenajímateľ a právny predchodca žalobcu ako nájomca, čo potvrdili aj podpismi na predmetnej zmluve. V tomto smere súd podotýka, že žalovaný nevzniesol námietku, že zmluvu podpísala neoprávnená osoba, teda samotný žalovaný mal za to, že zmluvu podpísali štatutárne orgány konajúce v mene spoločnosti, a preto nebolo potrebné sa uvedenou námietkou podrobnejšie zaoberať. Neuvedenie funkcie osoby konajúcej za spoločnosť, nespôsobuje jej neplatnosť pre formálne nedostatky v zmysle .

45. Žalovaný námietku existenciu zmluvy odvodzoval aj od tzv. nedôveryhodnosti zmluvy, keď zmluvné strany už pri uzatvorení nemohli mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti - 01.08.2019. K podstatným náležitostiam písomnej zmluvy o nájme dopravného prostriedku patrí okrem iného aj stanovenie doby dočasného užívania. V tejto súvislosti súd uvádza, že strany uzavreli zmluvu dňa 01.07.2019, pričom už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá do 01.08.2019. Strany nemohli vedieť, kedy bude zo strany žalovaného doručený krycí list, to však nebráni zmluvným stranám v rámci zmluvnej autonómie dojednať aj dlhší časový úsek prenájmu motorového vozidla ako v skutočnosti bude poškodené vozidlo v oprave, čo však neznamená, že takéto náklady (nad rámec nevyhnutnosti a účelnosti) by boli z povinného zmluvného poistenia aj uhradené. Zmluvným stranám nebráni žiadne zákonné ustanovenie v takomto postupe, najmä ak je možné vrátiť motorové vozidlo aj pred určenou dobou nájmu.

46. K otázke účelnosti a nutnosti predmetných nákladov je treba uviesť, že v konaní bolo nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. <http://merit.slv.cz/2Cob/134/2014>). Úhrada za nájom náhradného vozidla bola dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou auta bol poškodený nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. <http://merit.slv.cz/3Cob/189/2014>). Potrebou využívať náhradne vozidlo tak ako poškodené vozidlo, ktoré práve v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať, a to na výkon podnikateľskej činnosti, a preto si musel vypožičať náhradné vozidlo, je odôvodnená samotnou skutočnosťou, že poškodený bol podnikateľským subjektom, ktorý motorové vozidlo využíval. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 06.08.2019 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti.

47. Z nájomnej zmluvy, ako aj protokolu o odovzdaní náhradného vozidla je zrejmé, že počet dní prenájmu trval 32 dní, t.j. od 01.07.2019 do 01.08.2019, pričom cena za deň bola dohodnutá na 50 eur s DPH. K vráteniu vozidla došlo dňa 01.08.2019, ako vyplýva z protokolu (prehlásenia autoservisu). Z prehlásenia autoservisu (č.l. 84) vyplýva, že poškodené vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 01.07.2019 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne bolo poškodené vozidlo odovzdané držiteľovi dňa 01.08.2019. Z uvedených skutočností je možné jednoznačne ustáliť, že predmetné náhradné vozidlo bolo vrátené v deň vrátenia poškodeného vozidla zo servisu. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu nezodpovedá za dĺžku doby, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v servise. Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie boli závislé od ďalších faktorov, ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného. Poškodený preto z objektívnych príčin

nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a odôvodnene si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo (bližšie pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. <http:// merit.slv.cz/2Co/240/2014>).

48. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok.

49. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. Rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti. S ohľadom na uvedené bolo potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Samotná výška opravy, teda sumu 50 eur za 1 deň prenájmu náhradného vozidla bola žalovaným namietaná ako neprimeraná. Žalobca k uvedenému v konaní predkladal cenníky spoločnosti vykonávajúcich nájom vozidiel v danom regióne v rozhodnom čase. S ohľadom na uvedené súd nemal pochybnosti o primeranosti výšky denného nájomného v sume 50 eur s DPH na jeden deň za predmetné náhradné motorové vozidlo. Táto cena je primeraná typu požičaného i poškodeného vozidla. Z cenníka spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o., vyplýva štandardná denná sadzba nájomného za náhradné vozidlo Hyundai i30 vo výške 55 eur s DPH. Z cenovej ponuky spoločnosti SetCar sk, a.s. zohľadňujúcu konkrétne miesto a čas, vyplýva cena denného nájomného v strednej kategórii vo výške 48 eur s DPH. Okrem toho autopožičovňa MIBACAR Žilina prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110 eur. Žalobcovi v tomto smere nevyplýva povinnosť zisťovať najlacnejšie ceny požičovného.

50. Vo vzťahu k poplatku vo výške 30 eur za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, súd konštatuje, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom a zabezpečením škody, čo celkom bez pochybností predmetné náklady za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla predstavovali. K položkám 10,20 eur a 40,44 eur súd uvádza, že tieto predstavujú náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo.

51. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa zníženia náhrady škody, ktorá má predstavovať výdavky na prevádzku poškodeného vozidla a pokles jeho všeobecnej hodnoty, ku ktorej došlo používaním, žalovaný dôvodnosť tejto námietky v konaní nepreukázal. Tvrdenia ohľadom výšky týchto nákladov či poklesu všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla, ku ktorej nemalo dôjsť v dôsledku jeho nepoužívania, nevyplýva zo žiadnych vykonaných dôkazov. Vo vzťahu k tomuto

odpočtu zo strany žalovaného absentuje skutkové či právne odôvodnenie takéhoto postupu. Žalovaný v tomto smere tvrdil, že nejde o amortizáciu, pričom z vyjadrenia likvidátora v oznámení, že časť náhrady škody žalovaný nepriznal z dôvodu zmeny technickej hodnoty vozidla-predpokladané zníženie THV poškodeného vozidla za dobu používania náhradného vozidla. Závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 28.03.2013, ktorý sa zaoberal amortizáciou náhradných dielov, je možné aplikovať aj na predmetnú argumentáciu žalovaného najmä v tom smere, že „žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere

- nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona“. Z uvedeného vyplýva, že ak by sa žalobcovi, resp. poškodenej v plnej miere nekompenzovali škody v celom rozsahu v dôsledku účelne vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla, došlo by k porušeniu práva riadneho a spravodlivého procesu v zmysle SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navyše, predpoklad žalovaného o akú sumu malo dôjsť k zníženiu technickej hodnote vozidla za v prípade jeho používania po dobu priznanú za zapožičanie vozidla, je len v rovine domnienok, ktorým nie je možné priznať právnu relevanciu.

52. Na základe úpravy (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu , a to , , , súd žalobe v časti celej požadovanej istiny vyhovel ako skutkovo a právne dôvodnej a priznal žalobcovi celú žalovanú istinu v sume 925,54 eur, ktorá zodpovedá rozdielu sumy uplatneného poistného plnenia 1.358,34 eur bez DPH eur a sumy žalovaným vyplateného poistného plnenia 432,80 eur bez DPH.

53. Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

54. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

56. Podľa poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

57. Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

58. Podľa Nariadenia Vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 do 26.07.2022 bola vo výške 0,00 %.

60. Okrem iného sa žalobca domáhal aj z predmetnej istiny úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. od 05.09.2019, teda v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.01.2018 vyplýva, že žalovaný poukázal sumu 432,80 eur na účet žalobcu. Náhrada škody, ktorú mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jej plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti, teda po skončení šetrenia škodovej udalosti, dňom 05.09.2019. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením v príslušnej základnej úrokovej sadzbe, teda vo výške 5 % denne, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

61. K námietke žalovaného týkajúcej sa úrokov z omeškania v nadväznosti na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , poukazuje súd na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky v nálezoch Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a zo dňa 14. októbra 2021 a sp. zn. zo dňa 28. októbra 2021 zhodne skonštatoval, že výklad až 8 prijatý všeobecnými súdmi v zrušovaných rozhodnutiach vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody a dostáva sa tak do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Súdy zároveň neaplikovali eurokonformný výklad v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie), keď všeobecné súdy sú zároveň súdmi Európskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-106/77 vo veci Simmenthal). V odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.02.2022 poukazuje na citované nálezy ústavného súdu a konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia až 8 vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a výklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili, že žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo logické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ bol Ústavným súdom SR označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné súdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver prijať aj v tejto veci.

62. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené poukazuje na citované zákonné , ktoré upravuje povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie do 15 dní a to jednak po doručení mu právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, alebo do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že sankcia v prípade omeškania s poskytnutím poistného plnenia v zmysle , v spojení s je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) . Zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, vyplývajúca z vzniká pri omeškaní s plnením, a nie je podmienená ďalším zákonným ustanovením. Preto, ak poisťovateľ neposkytne poistné plnenie v lehote podľa , a to bez ohľadu na to, či porušil, alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z , vznikne mu zákonná povinnosť zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Poisťovňa je tak v prípade nesplnenia si nepeňažnej povinnosti sankcionovaná úrokom z omeškania podľa , a v prípade omeškania s nesplnením peňažnej povinnosti podľa je sankcionovaná úrokom z omeškania podľa . Obidve sankcie preto existujú vedľa seba, nie sú podmienené a každá z nich má svoj samostatný skutkový a právny základ.

63. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením veta prvá , podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

64. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( -Exekučný poriadok).