Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_10Co-114-2022.pdf
PDF · 146.8 KB
Case nature
Subarea
10Co/114/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpenej spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 15/31, Trnava, proti žalovanej: G. E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, I., o určenie užívania veci patriacej do podielového spoluvlastníctva, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 28C/31/2022-26 zo dňa 16. júna 2022 – I. výrok, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: súd ukladá žalovanej, aby umožnila žalobkyni užívať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, a to stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený a stavba - letná kuchyňa, bez súpisného čísla, postavená na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, a to pozemok - parcela registra E, parcelné číslo 64, druh pozemku záhrada o výmere 677 m2 a pozemok - parcela registra E, parcelné číslo 65, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 488 m2 v celom rozsahu a ukladá žalovanej odovzdať žalobkyni kľúče od stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený, kľúče od letnej kuchynky bez súpisného čísla, postavená na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, kľúče od hlavnej brány oplotenia pozemkov evidovaných Okresným úradom Galanta zapísaných na LV č. XXXX E. XXXX, kľúče od garáže a prípadne od každého ďalšieho zámku, ktorý žalovaná na predmetné nehnuteľnosti umiestnila a žalobkyni znemožňujú prístup k nehnuteľnostiam, a to až do vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, II. výrokom vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie okresný súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330, ods. 1, 2, § 333, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 123, § 124, § 136 ods. 1, 2, § 139 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie vecne uzavrel, že neodkladné opatrenie v znení I. výroku uznesenia je dôvodné, vo zvyšku (časovo ohraničil trvanie neodkladného opatrenia a návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil žalovanej nebrániť vstupu do nehnuteľností iným osobám, ktorým to žalobkyňa umožní) návrh zamietol.
Okresný súd považoval za osvedčené, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra ,,C“, parc č. 41; stavba - letná kuchyňa, postavená na pozemku parcely registra ,,C“, parc č. 41 sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v podiele 1; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: pozemok - záhrada, parcela registra ,,E“, parc č. 64, o výmere 677 m2; pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,E“, parc č. 65, o výmere 488 m2, patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej, každá v podiele 1, tým je daná aktívna legitimácia žalobkyne a pasívna legitimácia žalovanej v konaní. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opisuje, že jej žalovaná bráni využívať jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti (a to i napriek výzve príslušníka policajného zboru), nemá zabezpečený prístup k elektromeru či plynomeru a nedisponuje kľúčmi od uzamknutých priestorov. K návrhu priložila aj videonahrávky, obsahom ktorých bol spor pravdepodobne medzi stranami sporu o odovzdanie všetkých kľúčov umožňujúcich vstup do spoločných nehnuteľností. Naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov zdôvodnila tým, že do času vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré aj vzhľadom na neúspešné mimosúdne rokovania so žalovanou, môže trvať dlhší čas, je dané značné riziko, že v dôsledku konania žalovanej môže dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľností, čo môže mať v konečnom dôsledku vplyv na ich hodnotu.
Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa riadne osvedčila tým, že spolu so žalovanou je podielovou spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ktoré užíva výlučne žalovaná, pričom vlastnícke právo žalobkyne nebolo ničím obmedzené. Do vyporiadania podielového spoluvlastníctva majú žalobkyňa aj žalovaná ako spoluvlastníci predmetných nehnuteľností rovnaké právo užívať a vstupovať do týchto nehnuteľností. Konaniu žalovanej, keď bráni vstupu žalobkyne do nehnuteľností a odmieta jej vydať kľúče od uzamknutých priestorov, nemožno poskytnúť právnu ochranu, pretože ide o svojvoľné zasahovanie do legitímneho užívacieho práva žalobkyne a preto nariadenie neodkladného opatrenia bolo jedným z možných legálnych prostriedkov, aby sa žalobkyňa dovolala ochrany svojich vlastníckych práv. Žalobkyňa je rovnako vlastníčkou predmetných nehnuteľností ako žalovaná, k týmto nehnuteľnostiam má rovnaké vlastnícke práva a povinnosti. Obaja spoluvlastníci požívajú rovnakú právnu ochranu svojho vlastníckeho práva a preto nariadením neodkladného opatrenia nebudú žiadnym spôsobom narušené práva a oprávnené záujmy žalovanej, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti v zmysle I. výroku vyhovel.
Žalobkyňa neuviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia časové určenie trvania neodkladného opatrenia, avšak okresný súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval a to konkrétne až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne so žalovanou, nakoľko má za to, že až vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva, či už mimosúdnou dohodou alebo rozhodnutím súdu, sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu vzhľadom na žalobkyňou opísaný skutkový stav.
Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala, aby súd nariadil žalovanej, aby nebránila vstupu iným osobám, ktorým to žalobkyňa umožní, do nehnuteľností, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Právo žalobkyne užívať nehnuteľnosti nemôže byť vykonávané neobmedzene, ale len v rozsahu práv a povinností zodpovedajúcich jej spoluvlastníckemu podielu, t.j. jej právo užívať vec má limity v rozsahu užívacích práv ostatných spoluvlastníkov. Tiež okresný súd nevidí dôvod priznávať právo na užívanie nehnuteľností neodkladným opatrením akýmkoľvek osobám, ktoré určí žalobkyňa (takéto právo im nevyplýva zo zákona a vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností iným osobám žalobkyňa návrh ani neodôvodňovala).
V súvislosti s tým, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha identického meritórneho výroku ako nariadením neodkladného opatrenia (určenia, že žalobkyňa a žalovaná sú oprávnené užívať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra ,,C“, parc č. 41; stavba - letná kuchyňa, postavená na pozemku parcely registra ,,C“, parc č. 41 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v podiele 1; nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: pozemok - záhrada, parcela registra ,,E“, parc č. 64, o výmere 677 m2; pozemok
- zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,E“, parc č. 65, o výmere 488 m2, v celom rozsahu, aby uložil žalovanej povinnosť odovzdať žalobkyni kľúče od stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený, kľúče od letnej kuchynky bez súpisného čísla, postavená na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, kľúče od hlavnej brány oplotenia pozemkov evidovaných Okresným úradom Galanta zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX E. XXXX, kľúče od garáže a prípadne od každého ďalšieho zámku, ktorý žalovaná na predmetné nehnuteľnosti umiestnila a žalobkyni znemožňujú prístup k nehnuteľnostiam, aby žalovanej uložil povinnosť nebrániť vstupu do nehnuteľnosti iným osobám, ktorým to umožní žalobkyňa a nebrániť im v bežnej činnosti v nehnuteľnostiach) konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia v zhodnom znení konzumuje vec samu, a preto je na zvážení žalobkyne, či aj po nadobudnutí právoplatnosti neodkladného opatrenia bude naďalej trvať na podanej žalobe, ktorou sa domáha totožného meritórneho rozhodnutia ako návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému bolo v prevažujúcej časti vyhovené.
O nároku na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude okresný súd rozhodovať až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (t.j. až v rozhodnutí vo veci samej) a to v zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalovaná výlučne I. výroku, ktorým navrhla zrušenie rozhodnutia, uvedenú nehnuteľnosť zablombovať až do zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nehnuteľnosť rozdeliť podľa návrhu priloženej Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a vyhotoveného priloženého geometrického plánu 2/2022 s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f, h) Civilného sporového poriadku. Argumentovala tým, že rozhodnutie je nevykonateľné, teda nesprávne, keďže žalovaná neznemožňuje žalobkyni, aby vstupovala do uvedených nehnuteľností a nevlastní kľúče, tak ako to uvádza žalobkyňa v žalobe. Ešte počas života rodičov vlastníkov uvedených nehnuteľností, žalobkyňa dňa 15.5.2020 (ako sama tvrdí v žalobe) vymenila zámok na vstupnej bráne z ulice do dvora, vymenila zámok na vonkajších vstupných dverách do domu s výstupom na prednú časť povaly, vymenila aj zámok na vnútorných vstupných sčasti presklených dverách, uzamkla všetky dvere prístupné len z dvora a to dvere do pivnice s kotolňou a vodárničkou, dvere do letnej kuchynky so špajzou, dvere do garáže a dvere do kurína s výstupom na zadnú časť povaly domu. Takto vlastnila sedem kľúčov od uvedených nehnuteľností. Po úmrtí K. K. žalobkyňa zatarasila prístup zo záhrady do dvora reťazami a rôznymi vecami (dôkaz č. 2 a a b fotografie), a tým žalovanej znemožnila akýkoľvek pohyb po uvedenej nehnuteľnosti v dome a dvore. Keď žalovaná dňa 15.2.2021 videla manžela žalobkyne (Borisa) ako sa pohybuje po dome a vyhadzuje aj veci, ktoré sú aj žalovanej, tak sms správou (dôkaz č. 3), požiadala žalobkyňu, aby dala kľúče od domu žalovanej, jej reakciou bol mail, že nevysporiadaný majetok nemôže užívať žiadny z dedičov ani dom ani záhradu (dôkaz č. 4). Žalovaná záhradu niekoľko rokov pred smrťou obrábala spolu s manželom na výslovnú žiadosť K. a L. K., o čom svedčí aj urobená bránka z vedľajšieho pozemku, prístup do ich záhrady, aby s manželom nemusela chodiť ulicou, keďže nemala kľuč. Dňa 23.2.2021 poslali technika elektrární, ktorý sa dožadoval, aby mu žalovaná otvorila bránu od nehnuteľnosti K., že to odkazuje manžel žalobkyne F. C.. Žalovaná namietala, že nemá kľúč od brány, no keď povedal, že musí odčítať stav elektromera požiadala svojho manžela, aby pomocou rebríka vošiel do dvora a otvoril vstupnú bránu (ide zvnútra otvoriť aj bez kľúča), žalovaná vyšla von a technik jej povedal, že odčituje stav elektromeru, lebo je nový vlastník B. C. (čomu žalovaná nerozumela, keď ešte dedičské konanie neprebehlo). Povedala manželovi, aby naspäť zatvoril bránu, technikovi povedala nech zavolá novú majiteľku, čo aj urobil a vzápätí došiel Boris manžel žalobkyne načo mu manžel žalovanej povedal, že ak chce, aby otvárali
bránu technikovi, tak nech im dá kľúč a vlastne všetkých sedem kľúčov, on povedal, že nedá. Na to žalovaná zavolala policajtov, a keď to technik počul rýchlo nastúpil do auta a zmizol. Privolaní policajti povedali F. (manželovi žalobkyne), aby dal žalovanej kľúče alebo jej manželovi, čo odmietol, lebo vraj kradne aj manžel žalovanej. Policajti sa ho spýtali, prečo má kľúče a žalovanej a jej manželovi ich nechce dať. Žalovaná žiadala policajtov, aby spísali zápisnicu, no nechceli. Na druhý deň po incidente s technikom elektrární zistil manžel žalovanej, že vstupná brána z ulice je pootvorená, manžel žalobkyne ju nezamkol, tak žalovaná s manželom poistili vstupnú bránu proti otvoreniu zábranou (ktorú používal K. K. pri odchode z domu), a ktorá sa ľahko odstráni aj z vonkajšej strany brány, preto poistili visiacimi zámkami aj dva vchody do záhrady po odstránení reťazí a vecí, ktoré tam umiestnil manžel žalobkyne (aby sa žalovaná nedostala do dvora). Aj ďalšie sms správy dokazujú, že žalovaná žiadala, aby mala kľúče od domu, kde sa nachádzali listy vlastníctva, ktoré bolo treba predložiť do dedičského konania. Sms potvrdzujú tvrdenie žalovanej, že až do odvŕtania zámku na vonkajších vchodových vstupných dverách do domu nemala žiadny kľúč (dôkaz č. 5: SMS: 12.4.2021, 12:17.... dajte nám kľúče od domu...). Žalobkyňa sms správou z 12.4.2021 o 20:47- (dôkaz č. 6) v znení - Kľúče od domu a brány vám odovzdáme na budúci týždeň po lockdowne. Mali by sme sa dohodnúť na užívaní záhrady do a po dedičskom konaní.....) priznáva, že má len ona kľúče a sľubuje, že nám ich odovzdá. Kľúče žalovanej neodovzdali. Neskôr žiadala telefonicky žalobkyňu, aby prišla opraviť padnuté škridle na dome, no keď neprišla na viaceré telefonické výzvy odvŕtali zámok od vonkajších vstupných dverí na dome, z ďalších vnútorných vstupných zamknutých dverí vybrali sklo a tak sa dostali do domu na strechu a opravili spadnuté škridle a vložili sklo naspäť a uzamkli vonkajšie dvere. Kľúče jej žalobkyňa neodovzdala, ale 24.6.2021, 16:52 sms správou (dôkaz č. 7) žiadala žalovaná žalobkyňu, aby jej vydala kľúče, tak sprístupnila dom, že potrebuje medomet, no vraj chceli ho žalovanej dať, no nemali kľúče od hlavného vchodu, v ten deň bola žalovaná doma a nezazvonili. Ale medomet bol jeden v garáži a druhý na povale cez kurín a tie kľúče mala len žalobkyňa. Zase sa odmlčali a na návrh žalobkyne sms správou zo dňa 1.10.2021 o 8:40 (dôkaz č. 8), aby pred bránou uvedenej nehnuteľnosti na ulici a vymenili si kľúče. Dohodli sa na 17:00 hod. (dôkaz č.9.). Žalobkyňa odomkla vstupnú bránu a žalovaná je povedala, tak daj kľúč od brány, žalobkyňa povedala, že nedá a pokračovala ďalej ku dverám domu, žalovaná išla za ňou, no počula buchnúť dvere na aute tak sa vrátila a manžel žalobkyne už otváral bránu, nato vybehla von na ulicu a znovu sa žalovaná opýtala či aj on chce ísť do domu, že ak áno tak žalovaná zavolá manžela, je doma a už ho aj volala, a cez okno jej odpovedal, že ide, keď to manžel žalobkyne počul volal štátnym policajtom, že je vo veľkom ohrození, že mu žalovaná bráni vstupu na pozemok. Po príchode mu policajti okrem iného povedali, že on nie je vlastník a nemá právo tam vstupovať, nato na nich kričal, okamžite volal mestským policajtom, ktorým prikázal, aby ho tam žalovaná pustila, ba dokonca aj 40 ďalších, čo si tam privedú. Žalovaná žiadala, aby spísali na mieste zápisnicu, no odmietli. Ale žalobkyni policajt G. D. poradil, aby išla podať trestné oznámenie na žalovanú. Keď sa žalovaná pýtala aké trestné oznámenie povedal, že aby išla aj žalovaná a druhý policajt asi K., povedal nebojte sa zaplatíte len 30,- Eur pokutu (dôkaz č. 10 mp4 3 sekvencie na USB kľúči). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni vôbec nešlo o výmenu kľúčov, chcela od žalovanej získať len kľúč od odvŕtaného zámku z vonkajších vchodových dverí od domu a tým by znovu mala len žalobkyňa všetkých sedem kľúčov. Dňa 13.10.2021 o 12:57 hod. oznámila sms správou žalobkyňa, že „Kľúč od brány od našich máš v schránke“ (dôkaz č. 11). Žalovaná nechápala prečo sa zrazu rozhodla žalobkyňa dať jej kľúč od vstupnej brány, zistila súvis, že práve 13.10.2021 podala žalobkyňa na žalovanú druhé oznámenie na políciu, v ktorom uvádza, že kľúč od brány žalovanej dala. Žalovaná podotkla, že žalobkyňa kľúč od vnútorných vstupných dvier domu nedala do schránky. Žalobkyňa sa sms správou opýtala (dôkaz č. 12a, 12b, 12c). Dňa 22.11.2021 žalobkyňa poslala výzvu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, načo reagovala žalovaná zadaním geodetovi s požiadavkou o vyhotovenie geometrického plánu na rozdelenie domu a záhrady tak, aby sa dali obidve polovice samostatne užívať. Geometrický plán (dôkaz č. 13) spolu s návrhom Dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (dôkaz č. 14) a Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (dôkaz č. 15) zaslala žalobkyni cestou jej právneho zastúpenia.
Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovanej uviedla, že odvolanie žalovanej navrhuje odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP, alternatívne napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaná v odvolaní žiadny z dôvodov podľa § 365 CSP) neuvádza. Jej odvolanie trpí vadou, na ktorej odstránenie nemá byť v zmysle § 373 ods. 1 CSP vyzvaná. Z odvolania žalovanej nevyplýva akou vadou má uznesenie trpieť. Konštatácia žalovanej, že uznesenie je nesprávne a nevykonateľné predstavuje len jej subjektívny názor, ktorý ale v ďalšom texte odvolania nie je podložený žiadnymi
relevantnými argumentami, ktoré by podporovali tvrdenia žalovanej. Sama žalovaná navyše v texte svojho odvolania priamo spochybňuje svoju vlastnú argumentáciu. Dôvodom odvolania má byť podľa žalovanej nesprávnosť a nevykonateľnosť uznesenia, ktorá je podľa žalovanej spôsobená tým, že kľúčmi k nehnuteľnosti má disponovať žalobkyňa, ktorá tak vraj má plný prístup k nehnuteľnostiam, v čom jej žalovaná podľa vlastných slov nijak nebráni. Pokiaľ, by žalovaná skutočne nebránila žalobkyni v prístupe k spoločným nehnuteľnostiam a ich užívaniu, logicky by potom nemala ani žiadny dôvod odvolávať sa voči uzneseniu, ktoré jej ukladá zachovať stav, aký v súčasnosti podľa jej odvolania už existuje. Žalovaná v odvolaní najprv uvádza, že z pozemku žalovanej vedie bránka s prístupom na spoločné nehnuteľnosti a teda žalovaná má neustále zabezpečený nerušený prístup na tieto pozemky z vlastnej nehnuteľnosti. Zároveň žalovaná v odvolaní uvádza, že vstupnú bránu z ulice zabezpečili s manželom zábranou a nakoľko táto podľa ich slov nebola dostatočná, oba vchody do záhrady poistili aj visiacimi zámkami. Od tých má logicky kľúče len žalovaná, ktorá tieto zámky na vchody do záhrady umiestnila. Následne žalovaná uvádza, že s manželom odvŕtali zámok z vonkajších vchodových dverí domu, ktorý tam bol osadený ešte počas života poručiteľov a následne vybrali sklenenú výplň z vnútorných vstupných dverí, čím získali voľný prístup do celej nehnuteľnosti. Následne žalovaná uvádza, že pri odchode z domu vložili sklenenú výplň a uzamkli vonkajšie dvere. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že od vonkajších dverí nemala kľúče a odvŕtala v nich zámok, pričom následne tieto dvere mala za sebou pri odchode zamknúť je zrejmé, že buď v rozpore so svojimi tvrdeniami v skutočnosti disponovala kľúčom od týchto dverí, ktorým ich následne zamkla, alebo pôvodný zámok na vonkajších dverách domu nahradila vlastným, od ktorého má logicky opäť kľúče len ona. V oboch prípadoch je jasné, že žalovaná disponuje prístupom do vyporiadavaného rodinného domu (to je pravda). Je zrejmé, že v súčasnosti výlučne žalovaná disponuje prístupom na spoločné nehnuteľnosti zo svojho pozemku, kľúčmi k bráne do záhrady orientovanej do ulice, ktorú žalovaná osadila visiacimi zámkami a žalovaná má tiež voľný prístup do spoločného rodinného domu, ku ktorému sa žalobkyňa, pokiaľ by aj mala kľúče od vstupných dverí, v ktorých žalovaná odvŕtala zámok, ani nemá možnosť dostať, nakoľko žalovaná jej odmieta umožniť vstup na spoločné pozemky. Z videí doložených žalobkyňou spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalovaná aj za prítomnosti polície odmietla vydať žalobkyni kľúče a umožniť jej tak v primeranej miere užívať jej nehnuteľnosť.
K vyjadreniu žalobkyni k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že žalobkyňa neuviedla ďalšie skutočnosti a neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v zmysle § 167 Doručenie žaloby a vyjadrení CSP. Nepoprela a nevyvrátila ani jeden dôkaz uvedený žalovanou v odvolaní. Nepoprela – nevyvrátila, že tri videá z udalosti zo dňa 1.10.2021 predložené ako jediný dôkaz v jej žalobe sú zostrihané účelovo a sama sudkyňa JUDr. Detvaiová uvádza v uznesení, že žalobkyňa k návrhu pripojila aj videonahrávky, obsahom ktorých bol spor pravdepodobne medzi stranami sporu o odovzdanie všetkých kľúčov. Žalovaná má za to, že podľa § 138 je žaloba zjavne nedôvodná a súd by mal žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby. Dňa 20.7.2022 sa žalobkyňa aj s manželom nachádzala na dvore domu aj v záhrade a vyhotovili si z tohto dňa aj foto. Ich pohyb zachytila aj bezpečnostná kamera na dome žalovanej, pričom manžel žalobkyne opäť manipuloval so zámkom na bráne domu (video – dôkaz č. 1). Žalobkyňa nemala a nemá záujem o práce v záhrade, a stále má bez súhlasu žalovanej v držbe elektromer aj plynomer. Dôkazmi predloženými preukázala v odvolaní, že žalobkyňa vlastnila kľúče všetkých sedem a ani na opätovné výzvy ich žalovanej nechcela dať, ani to jej nevyšlo, lebo tvrdila, že si žalovaná nikdy kľúče nepýtala. Odvolanie obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona a netrpí žiadnou vadou. V odvolaní pravdivo preukázala, že žalobkyňa vlastnila kľúče všetkých sedem a až potom čo na výzvy žalovanej, aby žalobkyňa zaistila padajúce škridle nereagovala, nechcela žalovanej sprístupniť nehnuteľnosti, v ktorých má žalovaná spoluvlastnícky podiel, musela žalovaná odvŕtať zámok – jeden a keďže žalobkyňa nechala otvorenú bránu musela žalovaná zabezpečiť nehnuteľnosti, aby do nich nevnikli cudzie osoby. Dňa 1.10.2021 žalobkyňa potvrdila, že chcela od žalovanej len jeden kľúč, aby len žalobkyňa mala všetkých sedem kľúčov. Žalovaná dokázala, že žalobkyňa jej nechcela vydať kľúče ani na výzvu policajtov. Dokázala, že všetkých sedem kľúčov vlastnila žalobkyňa. Vyvrátila tvrdenia, že sa žalovaná nikdy nedožadovala kľúčov od uvedených nehnuteľností a dokázala, že sa chcela mimosúdne dohodnúť, dala vypracovať geometrický plán na rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti. Dokázala, že žalobkyňa neuviedla pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností a na ich preukázanie použila účelovo zostrihané 3 videá, z odovzdávania kľúčov dňa 1.10.2021, kde žalobkyňa odmietla odovzdať žalovanej kľúč od vstupnej brány k sporovej nehnuteľnosti a neurobila tak ani na výzvu policajtov, ktorých zavolal jej manžel žalobkyne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 – ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, preto postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý I. výrok.
Žalobkyňa žiadala odvolanie žalovanej odmietnuť podľa § 386 písm. d) CSP pre vadu odvolania – absenciu náležitostí. Odvolací súd sa s jej názorom nestotožňuje, nakoľko pri posúdení odvolania žalovanej podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a 2 a § 124 ods. 1 CSP) odvolateľka výslovne označila napadnutý výrok, aj argumentačne odôvodnila svoje odvolanie. Odvolací súd v odvolaní identifikoval aj odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), hoci odvolateľka výslovne odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 CSP neuviedla.
Zamietajúci II. výrok nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného I. výroku uznesenia i jednotlivé argumenty žalovanej predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak I. výrokom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel (súd ukladá žalovanej, aby umožnila žalobkyni užívať nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, a to stavba - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený a stavba
- letná kuchyňa, bez súpisného čísla, postavená na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, a to pozemok - parcela registra E, parcelné číslo 64, druh pozemku záhrada o výmere 677 m2 a pozemok - parcela registra E, parcelné číslo 65, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 488 m2 v celom rozsahu a ukladá žalovanej odovzdať žalobkyni kľúče od stavby rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený, kľúče od letnej kuchynky bez súpisného čísla, postavená na parcele registra C, parcelné číslo 41, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 479 m2, kľúče od hlavnej brány oplotenia pozemkov evidovaných Okresným úradom Galanta zapísaných na LV č. XXXX E. XXXX, kľúče od garáže a prípadne od každého ďalšieho zámku, ktorý žalovaná na predmetné nehnuteľnosti umiestnila a žalobkyni znemožňujú prístup k nehnuteľnostiam, a to až do vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva).
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha voči žalovanej určenia, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra ,,C“, parcela č. 41, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie o výmere 479 m2; stavba - letná kuchyňa bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcely registra ,,C“, parcela č. 41, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie o výmere 479 m2, list vlastníctva (k stavbe letná kuchyňa) nezaložený (v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v podiele 1) a nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: pozemok - parcela registra ,,E“, parcela č. 64, druh pozemku záhrada o
výmere 677 m2, pozemok parcela registra „E“ parcela č. 65, druh pozemku zastavená plochá a nádvorie o výmere 488 m2 (v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v podiele 1) sú oprávnené užívať žalobkyňa aj žalovaná v celom rozsahu. Žalovaná je povinná odovzdať kľúče od stavby rodinného domu súp. číslo XXXX, postavený parcele registra ,,C“, parcela č. 41, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie o výmere 479 m2; list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nezaložený, kľúče od letnej kuchynky bez súpisného čísla, postavená na parcele registra ,,C“, parcela č. 41, druh pozemku zastavená plocha a nádvorie o výmere 479 m2, kľúče od hlavnej brány oplotenia pozemkov evidovaných Okresným úradom Galanta zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX E. XXXX, kľúče od a prípadne od každého ďalšieho zámku, ktorý žalobkyňa na predmetné nehnuteľnosti umiestnila a žalobkyni znemožňujú prístup k nehnuteľnostiam. Žalovaná nesmie brániť vstupu na nehnuteľnosti iným osobám, ktorým to umožní žalobkyňa. Žalovaná nesmie brániť v bežnej činnosti v nehnuteľnostiach osobám, ktorým to umožní žalobkyňa.
Zároveň žalobkyňa podala na okresnom súde žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorou navrhla nehnuteľnosti prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 74.103,50 Eur, titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Odvolací súd zistil, že uvedená žaloba bola podaná na okresný súd dňa 3.6.2022, konanie je vedené pod sp. zn. 35C/32/2022 s tým, že vec nie je právoplatne skončená.
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu povinného z neodkladného opatrenia. Je preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia a zároveň navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany práv navrhovateľa poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy.
Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.
S ohľadom na uvedené bolo potrebné skúmať existenciu zákonného predpokladu, a to osvedčenie existencie právneho (nie faktického) vzťahu medzi sporovými stranami s poukazom na žalobkyňou formulovaný požadovaný petit (neodkladného opatrenia). Neodkladné opatrenie predstavuje procesné zabezpečenie, ktoré musí mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej (§ 326 ods. 1 CSP). Neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže jeho podstatou je obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností. Bez tvrdenia a osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia ani do úvahy.
Z obsahu spisu je nesporné, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na pozemku parcely registra ,,C“, parcela č. 41; stavba - letná kuchyňa, postavená na pozemku parcely registra ,,C“, parcela č. 41 sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovanej v podiele 1, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie I. J., obec I., okres Galanta, vedených Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor: pozemok - záhrada, parcela registra ,,E“,
parcela č. 64, o výmere 677 m2; pozemok - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,E“, parcela č. 65, o výmere 488 m2, patria do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej v podiele 1, čo vyplýva z predložených LV č. XXXX a LV č. XXXX. Sporové strany nadobudli podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 12D/172/2020, Dnot 117/2021 (právoplatné dňa 25.8.2021) a z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 8D/41/2021, Dnot 244/2021 (právoplatné dňa 23.9.2021) titulom dedičstvo po svojich rodičoch. Dňa 1.10.2021 sa pred nehnuteľnosťami stretli osobne strany sporu (so svojimi manželmi) za prítomnosti príslušníkov policajného zboru za účelom vydania kľúčov, ktoré boli neúspešné.
S poukazom na obsah predmetného spisu, odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná o dlhodobejší (nie práve ideálny) vzťah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a od 23.9.2021 (právoplatné uznesenie č. k. 8D/41/2021-73 zo dňa 23.9.2021) nie je sporný spoluvlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam. Posledný kontakt medzi stranami sporu týkajúci sa výmeny kľúčov od predmetných nehnuteľností (riešenia užívania nehnuteľností) sa uskutočnil v mesiaci v októbri 2021, pričom žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu so žalobou) na okresný súd až 3.6.2022, čo jednoznačne popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli § 325 ods. 1 CSP v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Odvolací súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo podaním žaloby ohľadom užívania, domáhania vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou (úprava užívania spoločnej veci podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka) oveľa skôr, keďže vzájomný vzťah strán nie je bez problémov už dlhšie. Teda z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88). Na rozdiel od súdu prvej inštancie má odvolací súd za to, že samotná žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je tým nárokom, ktorým by bol osvedčením existencie práva, ktorému sa má navrhovaným nariadeným neodkladným opatrením poskytnúť neodkladná ochrana, keďže takáto žaloba sa týka nezhody podielových spoluvlastníkov, ktorí už nemajú záujem zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve a k zrušeniu, ktorého nedošlo medzi nimi dohodou. Žalobkyňa síce v návrhu o neodkladnom opatrení tvrdí, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže trvať dlhšiu dobu, čím je dané riziko, že v dôsledku konania žalovanej môže dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľnosti, ale uvedené vo vzťahu k existencii takého nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nijako svojím návrhom neosvedčuje. Žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie teda nemá jednoznačne súvis s konaním o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, hoci žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala aj podaním žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a okresný súd nesprávne obmedzil trvanie ním nariadené neodkladného opatrenie do vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
S poukazom na uvedené v odseku 37 súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď napadnutým I. výrokom vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k osvedčeniu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami (§ 325 ods. 1 CSP) vo vzťahu k nároku žalobkyne, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto napadnutý I. výrok uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh (žalobkyne) na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.
Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľky už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).