Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-63-2026.pdf
PDF · 123.13 KB
Case nature
Subarea
11C/63/2026
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci sporu navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/ X, D., zastúpená: JUDr. Mária Staríčková, advokátka, Paulínska 19A, Trnava, proti protistrane: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Protistrane sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu Trnava bol dňa 03.08.2026 doručený návrh navrhovateľky zo dňa 03.08.2026, v ktorom navrhovateľka navrhuje vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil protistrane povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne nekontaktovala osobu navrhovateľky priamo ani prostredníctvom tretích osôb a nešírila o navrhovateľke verejne alebo neverejne akékoľvek informácie, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že navrhovateľka je svokra povinnej, voči ktorej návrh smeruje. Povinná je manželkou syna navrhovateľky, spolu majú dcéru. Povinná cca 7 rokov (vrátane obdobia materskej dovolenky) nepracovala a najmä (nie však iba) v tom období im navrhovateľka celej rodine dlhodobo materiálne i priamo finančne pomáhala. S nevestou mali komplikovanejší vzťah, nakoľko syn navrhovateľky od povinnej viackrát odišiel a vždy hľadal útočisko u navrhovateľky. V r. 2025 bol odídený z domácnosti od manželky 2 x a strávil cca 4 mesiace z roka v domácnosti navrhovateľky, v r. 2026 cca 2 mesiace. Povinná kládla vinu za nezhody v manželstve navrhovateľke. Keď mali finančné problémy, vždy sa obrátili na navrhovateľku so žiadosťou o finančnú pomoc. Finančné možnosti navrhovateľky však nie sú neobmedzené. Už v minulosti sa navrhovateľka úverovo zaviazala kvôli potrebám syna a povinnej. Nakoľko obaja neskôr prešli osobným bankrotom, v žiadnej banke by nezískali úver, preto navrhovateľka súhlasila s tým, že vybaví úver spolu s neterou navrhovateľky na auto pre syna a povinnú a oni ho budú splácať. Navrhovateľka peniaze skutočne poskytla, ale auto nekúpili. Záväzok zostal navrhovateľke. Rovnaká bola situácia aj s dcérou navrhovateľky, ktorá ešte predtým zakúpila pre povinnú a svojho brata nábytok na splátky, aby si zariadili bývanie, splátky však nesplácali a voči dcére bola vedená exekúcia. Keď sa navrhovateľka dopytovala syna a povinnej ohľadom neuhradených splátok, na ktorých sa dohodli, povinná bola voči navrhovateľke útočná, ironická s dovetkom, že „si nie je vedomá, že by bol na jej meno nejaký úver“, že by bola ako dlžník vedená voči nejakej banke alebo nebankovej inštitúcii. Povinná začala na navrhovateľku útočiť a osočovať ju priamo verbálne v súkromí, v telefonátoch, v sms správach, emailoch, dokonca aj verejne na ňu vykrikovala, obťažujúcim a vytrvalým spôsobom ju kontaktovala z rôznych emailových adries, oslovovala známych navrhovateľky, bývalých klientov a očierňovala navrhovateľku pre ňu ponižujúcim spôsobom. Dôkazy o tejto komunikácii navrhovateľka doručila polícii spolu s trestným oznámením dňa 25.11.2025, polícia vyhodnotila konanie ako priestupok v zmysle priloženého potvrdenia. Ďalšou komunikáciou doloženou k oznámeniu už navrhovateľka nedisponuje, táto bola doložená spolu s
oznámením ORPZ. Navrhovateľka dlhodobo pracovala v bankovom sektore, v A. G. C., H. v rokoch 1995 – 2005 ako account manager, zástupca vedúcej prevádzky, v r. 2005 - 2006 ako poisťovací agent v poisťovni Generali a od r. 2006 – 2020 vo I. G., H. ako vzťahový manažér, osobný bankár VIP klientov J. K. I. D.. Napriek tomu, že už aktívne v sektore nepracuje, stále má z toho prostredia veľa známych a nakoľko od septembra 2024 do súčasnosti pracuje na dohodu na J. L. D., mnoho z nich stretáva. Od minimálne dvoch ľudí sa jej spätne dostala informácia, ako o nej povinná rozpráva, že je na psychiatrii v Pezinku, že kradla v banke, preto tam skončila, že nezaplatila daň pri predaji bytu, pričom ide o samé nepravdy, výmysly, s cieľom ublížiť navrhovateľke a zničiť jej dobré meno a povesť. Navrhovateľka je ako dôchodkyňa, po smrti manžela zraniteľnou osobou, navyše má zdravotné problémy, opakované zápaly hrubého čreva, v súvislosti s ktorými má podstúpiť operačný zákrok, aktuálne sa u nej prejavil pásový opar, ktorý je spôsobený aktiváciou vírusu vplyvom oslabenej imunity a stresu, k čomu dokladá lekársky záznam, preto by sa navrhovateľka mala vyvarovať stresu. Povinná jej však stresové situácie vyvoláva, situáciu navrhovateľka v minulosti riešila podaním oznámenia na polícii, oznámenie bolo postúpené M. L., odd. priestupkov, kde bolo konanie vedené pod č.k. M./XXXXXX. Navrhovateľka ako oznamovateľka nebola vyrozumená o ukončení konania doručením rozhodnutia o uznaní povinnou za vinnú z priestupku a uložení prípadnej sankcie povinnej a na osobitnú žiadosť jej nebolo umožnené nahliadať do spisu alebo vyžiadať si kópie dokladov predložených k oznámeniu, o čom prikladá komunikáciu s Okresným úradom, odd. priestupkov. Ak by však oznámenie navrhovateľky bolo odmietnuté či už zo strany M. M. N. alebo M. L. D., odd. priestupkov, toto by jej doručené bolo. Na základe dôkazu opaku bolo oznámenie navrhovateľky vyhodnotené ako dôvodné. Napriek tomu sa situácia nevyriešila a útoky smerom k navrhovateľke, resp. zásahy do jej osobnostných práv neustali, ale pokračovali, nie už síce priamo okrem pár výnimiek a často, prostredníctvom tretích osôb. Vždy aj keď navrhovateľka telefonovala so synom alebo vnučkou, vykrikovala povinná v pozadí urážky na navrhovateľku alebo prostredníctvom známych útočí na navrhovateľky. Navrhovateľka si našla po 5 rokoch od smrti manžela známosť, ani toto sa jej nepáčilo, urážala ju ako „starú kur..., pi...“ a podobne, „prečo nesedí na tej svojej starej pi... doma, že si našla nabijaka, chlapov že vodí domov“ a pod.. Navrhovateľke to bolo veľmi nepríjemné a túto známosť ukončila. Navrhovateľka, keďže žije sama a po smrti manžela, sa jej už nemal kto zastať voči povinnej, jej sestra vyčítavo napísala synovi navrhovateľky, manželovi povinnej ako svojmu krstnému synovi, aby sa tak nesprávali k navrhovateľke, že si to za všetku pomoc (finančnú pomoc, pomoc pri výchove a starostlivosti o vnučku, pomoc s vybavovaním lekárov, návštevy lekárov, doprovod a vybavovanie krúžkov) nezaslúži a aj tejto odpovedala priamo povinná (namiesto osloveného manžela) s vulgarizmami a osočovaním navrhovateľky, kde namiesto uznania pomoci útočila a uvádzala vymyslené skutočnosti, ako navrhovateľka kradla peniaze svojej dcére z účtu pre syna, ako ho údajne podporovala v hazarde a ponúkala mu peniaze na hry. Absurdne ju obvinila z toho, že navrhovateľka mala na povinnú povedať jej nadriadenému, že kradla peniaze. Navrhovateľka sa však nikdy k niečomu takému neznížila. Naopak, ak mali problém, požičala im, aby ho vyriešila, nie spôsobila, nikde to neprezentovala. Navrhovateľka poskytovala pomoc pre potreby celej rodiny (a teda aj pre povinnú, hoci tá tvrdí, že peniaze dávala synovi), na zaplatenie nájomného, elektriny, káblovky, mobilných služieb, kúpu auta, ktoré nakoniec nekúpili, televíziu, ...) V žiadnom prípade ho vedome nepodporovala v hazarde ani o tom nemala vedomosť. Tak jej to bolo tvrdené zo strany syna, povinnej aj vnučky. Sestra navrhovateľky to potvrdila písomným vyhlásením, ktoré navrhovateľka prikladá v prílohe vrátane komunikácie povinnej so sestrou navrhovateľky. Dcéra navrhovateľky bola dlhodobo ukracovaná čo do darov, starostlivosti, pozornosti a finančnej pomoci zo strany navrhovateľky, keďže vždy sa o potrebu financií (požičať si, hoci prevažnú väčšinu z toho nevrátili) prihlásil syn navrhovateľky s výhovorkami pre potreby rodiny (povinnej a ich dcéry) a navrhovateľka im vždy pomoc poskytla. Na krátko sa jej účelovo ospravedlnila povinná za urážky a ohováranie alebo poslala pýtať peniaze pod rôznymi zámienkami vtedy maloletú dcéru, ktorej navrhovateľka ako stará matka pomoc neodmietla. Navrhovateľka v záujme zachovať rodinu vždy ustúpila, no situácia sa potom opäť vyhrotila, keď sa navrhovateľka čo i len zmienila o tom, že by mali úver, ktorý si kvôli nim a na ich žiadosť vzala, splácať, opäť urážky a očierňovanie. Povinná traumatizuje navrhovateľku udalosťami spred uzatvorenia manželstva s navrhovateľkiným synom, ktorý mal problém so závislosťou, no podarilo sa mu vyliečiť, pričom navrhovateľka s ním chodila do centra drogových závislostí. Vždy ju ako zraniteľnú povinná prostredníctvom syna alebo vnučky alebo aj priamo dokázala primäť k tomu, aby si na riešenie ich problémov požičala, alebo inak zabezpečila peniaze a následne na ňu útočila. Ako spomína povinná v správe a navrhovateľka to nepopiera, navrhovateľka musela založiť svoje zlaté šperky, aby mohli zaplatiť nájomné alebo iný dlh za syna a povinnú, keď boli bez práce a keď si prirodzene potom prácu našli a dovolila si požiadať o vrátenie pomoci, na ulici na ňu vykrikovala, že je zlodejka, vychovala narkomanov a pod. Pre matku je to nesmierne bolestivé, pretože nikdy nevie, čo z detí vyrastie a napriek tomu, že dá a obetuje všetko pre deti, stať
sa môže čokoľvek. Ide však o rodinné záležitosti, s ktorými bola pred svadbou oboznámená a ktoré boli (závislosť syna) ešte v r. 2004 a určite nepatria širokej verejnosti na ulici ani rozprávať o nich a o zdravotnom stave navrhovateľky zákazníkom a personálu v kaviarni, kde povinná pracovala. Povinná pracovala ako predavačka v obchode a čašníčka v kaviarni a keď narazila v obchode alebo v kaviarni na známu navrhovateľky, neodpustila si poznámky o nej, nepravdivé a ohováračné klamstvá, ako si požičiavala peniaze, ako je psychicky labilná, vyhľadáva známosti a iné. Aj dcéra navrhovateľky sa snažila dohovoriť bratovi, následne ju kontaktovala namiesto brata povinná a opäť negatívne smerom na navrhovateľku. V lete 2024 vnučka po hádke s povinnou odišla z domácnosti povinnej a syna navrhovateľky a bývala u navrhovateľky, vtedy povinná pod oknom na sídlisku vykrikovala, očierňovala ju, že spáchala daňový podvod, keď navrhovateľka predala byt po tom, čo ho nevlastnila 5 rokov, no navrhovateľka mala o tom vedomosť, riešila predsa bankové úvery a nadobúdanie nehnuteľností a podala riadne daňové priznanie a zaplatila daň, nemohla už však s predajom čakať, bolo to po smrti manžela a všetko v byte jej ho a jeho skonanie pripomínali a povinná ešte aj túto ťaživú situáciu vyťahuje aby jej uškodila. Navrhovateľka si peniaze nikdy nepožičala pre seba ani od matky povinnej, jediný krát sa stalo, že mala zaplatiť rezervačnú zálohu za nehnuteľnosť 500 eur a predávajúci chcel hotovosť ihneď, lebo by byt posunul inému záujemcovi a s navrhovateľkou bola prítomná matka povinnej, tá jej požičala na krátky čas hotovosť, ale iba preto, že to bolo nepredvídateľné a potrebné okamžite a navrhovateľka jej hotovosť bezodkladne vrátila. Navrhovateľka to uvádza iba pre vysvetlenie správ a obvinení zo strany povinnej. V čl. I návrhu boli opísané zásahy povinnej do osobnostných práv navrhovateľky ako aj opísanie situácie navrhovateľky (vek, zdravotný stav, okolnosť, že žije sama, zraniteľnosť tým, že ide o osoby v rodinnom pomere), ktorá odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a povinnou. Povinná priamo alebo nepriamo využitím rod. pomerov a opísaním nepriaznivej finančnej situácie doposiaľ vždy dosiahla, že napriek urážkam, osočovaniu, navrhovateľka povinnej spolu s manželom (synom navrhovateľky) alebo vnučke finančne pomáhala, a to i nad svoje možnosti úvermi, pôžičkami a pod. Ak odmietla alebo iba naznačila nevôľu opätovne jednostranne pomôcť, urážky a zásahy do osobnostných práv sa stupňovali nielen priamo, lebo navrhovateľka si povinnú v elektronických prostriedkoch komunikácie (email) a telefóne zablokovala, ale aj prostredníctvom tretích osôb (syn, vnučka, bývalá kolegyňa navrhovateľky, dokonca účelovo novovytvorené emailové adresy, ktoré zriadila povinná), preto je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami priamo a prostredníctvom tretích osôb kontaktovať navrhovateľku ako osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená. Navrhovateľku ako stále aktívnu, pôsobiacu vo verejnom sektore na Mestskom úrade v Trnave informácie šírené povinnou o nej dehonestujú, urážajú, spôsobujú jej stres a zdravotné problémy a znižujú jej dôveryhodnosť, dobrú povesť a meno, ktoré si po celý profesijný život budovala. Rovnako čl. I obsahuje opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, keďže ide o konanie zo strany povinnej dlhodobejšie, avšak stupňujúce. Po podaní oznámenia na polícii zo strany navrhovateľky konanie povinnej ustálo iba na krátky čas, následne opäť kontaktovala a urážajúco sa vyjadrovala o navrhovateľke pred jej sestrou, kolegyňou a pod. Aktuálne lekárske správy navrhovateľky a prehlásenia svedkov svedčia o aktuálnosti, dôvodnosti a potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka žiada neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia, bez konania vo veci samej, nakoľko zmyslom a účelom tohto návrhu nie je dosiahnuť primerané finančné zadosťučinenie, nemá záujem sa ho domáhať ani osobitným konaním vo veci samej, úplne by jej postačilo, keby si povinná spolu s manželom, synom navrhovateľky splácali svoje záväzky a úver, na ktorého splácanie sa pre ich potreby navrhovateľka zaviazala. Keďže je ich postoj a finančná situácia navrhovateľke zrejmá, nežiada ani nebude žiadať finančné zadosťučinenie, preto by konanie vo veci samej ani nemalo význam, a teda ani časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia. Navrhovateľka žiada iba súdnu ochranu neodkladným opatrením bez časového obmedzenia, nakoľko zo zdravotných dôvodov by pravdepodobne konanie vo veci samej bolo komplikované.
3. K návrhu navrhovateľka priložila nasledovné listinné dôkazy: Čestné prehlásenie dcéry navrhovateľky zo dňa 13.07.2026, Čestné prehlásenie sestry navrhovateľky zo dňa 09.07.2026, e-mail protistrany zo dňa 24.11.2025 o 8:42, e-mail protistrany zo dňa 30.09.2025, e-mail protistrany zo dňa 24.11.2025 o 9:16, lekársky nález zo dňa 26.05.2026, lekársky nález zo dňa 09.07.2026, Potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 25.11.2025, správy protistrany na č.l. 16-19, správy dcéry protistrany na č.l. 20-24, e-mailová komunikácia s M. D.. Navrhovateľka navrhla v prípade pochybností súdu, aby sa oboznámil s konaním vedeným M. L. D., odd. priestupkov pod č.k. M./XXXXXX (rozhodnutím ako aj dôkazmi obsiahnutými v spise).
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 130/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d), g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
10. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
13. Podľa Čl. 19 ods. 1 a 2 ÚSR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. (1) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. (2)
14. Podľa § 11 zákona 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
15. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
16. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Neodkladné opatrenie
má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
17. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.
18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Co/88/2022 zo dňa 29.07.2022).
19. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia potreby bezodkladne upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).
20. Predovšetkým súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie sa vydáva len na základe osvedčených skutočností a bez vyjadrenia protistrany. Hoci právna úprava v Civilnom sporovom poriadku upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany (t.j. po nariadení neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej), nie je možné ju aplikovať bezvýhradne, ale je potrebné ju aplikovať vtedy, keď si to vyžaduje naliehavosť situácie. Súd pritom poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/109/2022 zo dňa 31.05.2022, podľa ktorého „legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 330 ods. 2 CSP nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. ..... práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej.“
21. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/122/2022 zo dňa 19.10.2022, podľa ktorého „kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup podľa § 330 ods. 2 CSP je nielen povaha veci, ale aj potreba bezodkladného upravenia pomerov (§ 325 ods. 1 CSP), účinky ktorého budú smerovať do budúcna. ... Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.“
22. V tu prejednávanej veci nebolo možné dospieť k záveru, že by bola daná naliehavá potreba upraviť pomery medzi stranami.
23. Predovšetkým, z predložených dôkazov nebolo možné mať za dostatočne osvedčené, že ide o kontaktovanie navrhovateľky protistranou takým spôsobom, že by mohla byť telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľky ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. g) CSP).
24. Súd nemal zo žiadneho z dôkazov za osvedčené, že by protistrana navrhovateľku osočovala vulgárne a takým spôsobom, že by objektívne hrozilo narušenie duševnej integrity navrhovateľky. V predložených e-mailoch zo dňa 30.09.2025 a 24.11.2025 sa protistrana síce vyjadruje emočne negatívne voči navrhovateľke, spôsob vyjadrovania však nedosahuje takú úroveň, aby bolo možné hovoriť o vulgárnom osočovaní. Rovnako to platí aj pre správu písanú sestre navrhovateľky. Zároveň je z obsahu elektronickej komunikácie zrejmé, že ide o výčitky protistrany voči správaniu sa navrhovateľky, pričom bez riadne vykonaného dokazovania nie je možné ustáliť, či v danom prípade nemôže ísť o vzájomné nepriateľské správanie sa medzi navrhovateľkou a protistranou.
25. Rovnako tak nebolo možné dospieť k záveru, že by protistrana šírila informácie o navrhovateľke takým spôsobom, že by bola daná naliehavá potreba zakázať jej to neodkladným opatrením (§ 325 ods. 2 písm. d) CSP).
26. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo správ protistrany vyplýva, že táto rovnako namieta šírenie informácií o jej osobe navrhovateľkou („všade špiníte a kydáte na mňa neprávom veci“), a preto bez riadne vykonaného dokazovania a bez možnosti protistrany sa vyjadriť, nie je možné dospieť k záveru, že uvedené šírenie informácií je len jednostranné a nejde o vzájomné robenie si priekov.
27. Súd dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o vulgárnom vyjadrovaní sa protistrany o navrhovateľke neboli ničím osvedčené a zostávajú len tvrdeniami navrhovateľky, ktoré však pre vydanie neodkladného opatrenia nepostačujú. Hoci miera osvedčenia potrebných skutočností nie je taká ako pri dokazovaní, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nesmie zostať iba v rovine tvrdení. Súd v tu prejednávanej veci nemal za osvedčené, že by existovali závažné dôvody domnievať sa, že by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita navrhovateľky zo strany protistrany.
28. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že protistrana na ňu útočila a osočovala ju verbálne v súkromí, v telefonátoch, v SMS správach, emailoch, verejne na ňu vykrikovala, obťažujúcim a vytrvalým spôsobom ju kontaktovala z rôznych emailových adries, oslovovala známych navrhovateľky, bývalých klientov a očierňovala navrhovateľku pre ňu ponižujúcim spôsobom, sú len všeobecné, bez uvedenia časových súvislostí a bez uvedenia spôsobu osočovania. Nebolo možné ich považovať ani za osvedčené, keď v čestných prehláseniach sa neuvádzajú žiadne konkrétne situácie, ktorých by osoby čestne prehlasujúce boli účastné ako svedkovia. Nebolo tiež možné mať za osvedčené, že by protistrana o navrhovateľke na verejnosti rozprávala, že je na psychiatrii v Pezinku, že kradla v banke, preto tam skončila, že nezaplatila daň pri predaji bytu. Rovnako tvrdenie navrhovateľky o tom, že informácie šírené protistranou znižujú dôveryhodnosť, dobrú povesť a meno navrhovateľky, nebolo možné mať za osvedčené žiadnym dôkazom. K predloženým lekárskym nálezom súd uvádza, že bez ďalšieho dokazovania nie je možné ani dospieť k záveru, že by bola daná príčinná súvislosť medzi konaním protistrany a zhoršeným zdravotným stavom navrhovateľky.
29. Súd zároveň poukazuje na to, že napriek k tomu, že navrhovateľka v novembri 2025 pociťovala konanie zo strany protistrany ako priestupok v zmysle robenia schválností, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala až po viac ako ôsmich mesiacoch. Nejde tak o bezprostredne hroziacu ujmu navrhovateľke, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 CSP.
30. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/114/2022 zo dňa 12.10.2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že „s poukazom na obsah predmetného spisu, odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná o dlhodobejší (nie práve ideálny) vzťah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a od 23.9.2021 (právoplatné uznesenie č. k. 8D/41/2021-73 zo dňa 23.9.2021) nie je sporný spoluvlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam. Posledný kontakt medzi stranami sporu týkajúci sa výmeny kľúčov od predmetných nehnuteľností (riešenia užívania nehnuteľností) sa uskutočnil v mesiaci v októbri 2021, pričom žalobkyňa podala
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu so žalobou) na okresný súd až 3.6.2022, čo jednoznačne popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli § 325 ods. 1 CSP v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Odvolací súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo podaním žaloby ohľadom užívania, domáhania vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou (úprava užívania spoločnej veci podľa § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka) oveľa skôr, keďže vzájomný vzťah strán nie je bez problémov už dlhšie. Teda z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. 87 - 88).“
31. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľka ničím neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zo strany protistrany navrhovateľke, a teda že bez nariadenia neodkladného opatrenia by jej mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď súd dodáva, že neodkladné opatrenie nemôže byť prostriedkom na riešenie bežných vzťahových konfliktov v rámci rodiny, vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných vzťahov (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/7/2021-63 zo dňa 23.02.2021).
32. Len samotná skutočnosť, že vzhľadom na vek a zdravotný stav navrhovateľky by bolo konanie vo veci samej pre ňu náročne, nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, kde súd vyhovie návrhu navrhovateľky bez riadne vykonaného dokazovania a bez toho, aby mala protistrana možnosť sa vyjadriť. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na svoje finančné nároky voči protistrane, rovnako jej nič nebráni domáhať sa ich súdnou cestou.
33. V tu prejednávanej veci tak dospel súd k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovateľka neosvedčila, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie, a prečo nie je namieste, aby prebehlo riadne konanie o ochranu osobnosti s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mala protistrana možnosť vyjadriť sa. Navrhovateľka ani nekonkretizovala, ani ničím neosvedčila, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v prípade, ak by ňou navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané, čím neosvedčila, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo je podľa § 325 ods. 1 CSP podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
34. Súd nevykonal dokazovanie priestupkovým spisom v zmysle návrhu navrhovateľky, a to z nasledovných dôvodov. Predovšetkým, v prípade rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie spravidla nevykonáva. Najmä však súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 132 ods. 2 CSP nemožno opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. Navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne také skutkové tvrdenia, ktorých pravdivosť by mala byť preukázaná navrhnutými dôkazmi, pričom len za účelom overenia pravdivosti skutkových tvrdení navrhovateľky súd vykoná dokazovanie. Dokazovanie neslúži na to, aby súd z vykonaných dôkazov skutkové tvrdenia zisťoval resp. vytváral sám. Okrem toho, ak by aj bolo konanie protistrany posúdené ako priestupok, išlo by o priestupok oznámený pred viac ako polrokom, čo znamená, že z takéhoto skutku (ak by aj ako priestupok posúdený bol) by nebolo možné vyvodiť neodkladnosť zásahu neodkladným opatrením v súčasnosti. Vzhľadom na to by bolo dokazovanie priestupkovým spisom nadbytočné, a aj preto ho súd nevykonal.
35. V tejto súvislosti súd dodáva, že hoci navrhovateľka uviedla, že po podaní oznámenia na polícii konanie protistrany na krátky čas ustalo, následne opäť kontaktovala a urážajúco sa vyjadrovala o navrhovateľke, uvedené tvrdenie je jednak nekonkrétne a bez časových údajov a zároveň ho nebolo možné mať za osvedčené. Ak by malo ísť o správu písanú sestre navrhovateľky (na č.l. 16-19), táto nemá taký charakter, aby bolo možné konštatovať zásah do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti, a to s poukazom na spôsob vyjadrovania (ktorý nie je vulgárny) a s poukazom na skutočnosť, že
nebol verejný (ale určený len sestre navrhovateľky). Pokiaľ ide o čestné prehlásenia, ako už súd uviedol, tieto nepovažuje za dostatočné dôkazy, keďže sa v nich neuvádzajú žiadne konkrétne situácie, ktorých by osoby čestne prehlasujúce boli účastné ako svedkovia. Predložené prehlásenia svedkov tak nesvedčia o aktuálnosti, dôvodnosti a potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Rovnako to platí aj o lekárskych nálezoch, keďže, ako už súd uviedol, tieto bez ďalšieho dokazovania nie sú dôkazom o vplyve konania protistrany na zdravie navrhovateľky, keďže nemožno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať príčinnú súvislosť medzi konaním protistrany a zhoršeným zdravotným stavom navrhovateľky.
36. T.j., ak by aj bolo konanie protistrany do novembra 2025 takého charakteru, že by bolo vyhodnotené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nebolo osvedčené, že by takéto konanie protistrany pokračovalo. Vzhľadom na to, ani v prípade záveru o priestupku protistrany spáchanom v novembri 2025 by nebolo možné dospieť k záveru o potrebe neodkladného opatrenia v auguste 2026.
37. Súd tak dospel k záveru, že v danom prípade nie je daná nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu, a to ani v časti zákazu kontaktovať navrhovateľku, ani v časti zákazu šíriť informácie o navrhovateľke. S poukazom na uvedené, predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia v celom rozsahu zamietol.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že navrhovateľka ani netvrdila, že by prebiehalo konanie vo veci samej, v ktorom prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo veci samej.
42. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď protistrana bola v konaní úspešná, z čoho by vyplýval nárok protistrany na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. Keďže však protistrane žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) protistrane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).