Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/122/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Ing. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 25, IČO: 36 858 960, proti žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. -47 zo dňa 22. júla 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému zdržať sa voči žalobcovi vulgarizmov, vyhrážania sa smrťou a fyzickým ublížením, vo zvyšku zamietnutie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaného p o u č u j e , že môže podať voči žalobcovi žalobu, ktorej predmetom bude nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Strany n e m a j ú právo na náhradu trov konania v časti nároku zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči žalobcovi.

IV. Ohľadom zvyšných nárokov žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (uložiť povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči žalobcovi a osobám vstupujúcim v obci Y. na pozemky žalobcu parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 z miestnej komunikácii v obci Y. vybudovanej na pozemkoch parc. č. 1735/4, 1736/1 a 1724/8, zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania žalobcu a osôb nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v obci Y. na pozemkoch parc. č. 1736/1, 1753 a 1746, zdržať sa vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov žalobcu a vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov ďalších osôb na pozemkoch žalovaného v obci Y. parc č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 a na miestnej komunikácii medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, zdržať sa monitorovania nehnuteľností žalovaného v obci Y., pozemkov parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 prostredníctvom kamery a zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na miestnej komunikácii v obci Y., medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, v katastrálnom území Y. na pozemku parc. č. 1735/4 vo vlastníctve žalovaného), II. výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , veta prvá, , , , , , .

3. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinami dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Žalobca neosvedčil hodnoverne dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani prostredníctvom predložených listín. Žalobca podľa rozhodujúce listiny, na ktoré poukázal v návrhu, a ktoré by mohli osvedčiť rozhodujúce skutočnosti k návrhu nepripojil. Z obsahu návrhu možno vyvodiť, že prebiehalo viacero priestupkových konaní, avšak žalobca vôbec neosvedčil o aké konania išlo a k akým zisteniam sa na základe šetrení dospelo. Aby mohol byť žalobca úspešný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia je jeho povinnosťou osvedčiť ním opísané rozhodujúce skutočnosti a to predovšetkým listinnými dôkaznými prostriedkami, keďže súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Žalobca predložil súdu viacero čestných prehlásení jemu blízkych osôb týkajúcich sa správania žalovaného, taktiež uviedol, že podal viacero oznámení o podozrení zo spáchania priestupkov, avšak čo sa týka oznámení o podozrení zo spáchania priestupkov, ani jedno z týchto tvrdení nepreukázal listinami. Doložil iba záznam OR PZ v TT o podaní vysvetlenia k priestupku proti občianskemu spolunažívaniu W. T. (jeho sestry), z ktorého taktiež nevyplýva záver priestupkového konania. Zároveň uviedol, že na konanie žalovaného upozornil aj obec, avšak okresnému súdu predložil iba vyjadrenie k miestnej komunikácii starostky obce Y., že cesta vedúca k pozemku žalobcu je miestnou komunikáciou v zmysle Čo sa týka osvedčenia skutočností vo vzťahu k prekážkam vytváraným na miestnej komunikácii žalovaným, okresný súd tvrdenia žalobcu taktiež nepovažoval za osvedčené, nakoľko sám žalobca vo svojom návrhu uviedol, že na úzkej komunikácii potrebuje širší nájazd, aby mohol plynule zatočiť na svoj pozemok a nemusel opakovane 3-4 x cúvať a posúvať sa dopredu a dozadu pre dosiahnutie vhodného uhla nájazdu, z čoho okresnému súdu vyplýva, aj s ohľadom na žalobcom priloženú mapku s vyznačenými parcelami, že žalobca má možnosť sa po miestnej komunikácii dostať autom na svoj pozemok, aj keď za sťažených podmienok. Širším nájazdom pre plynule zatočenie na pozemok okresný súd rozumie, že žalobca svojím motorovým vozidlom pri vchádzaní na svoj pozemok zasahuje do mostíka medzi miestnou komunikáciou a bránou žalovaného a teda do parcely č. 1735/3 a preto nemal za osvedčené, že by žalovaný vytváral prekážky na miestnej komunikácii v obci Y., ktoré by bránili žalobcovi vo vjazde na svoj pozemok.

4. Podľa bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobca, ktorým navrhol jeho zmenu, vyhovenie v celom rozsahu, alternatívne v tej časti, v ktorej bude mať splnené podmienky na jeho vydanie s poukazom na , , , . Argumentoval tým, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je definovaný v právnych predpisoch normách občianskeho práva, na ktoré žalobca poukázal v čl. VI návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z nich vyplývajúce práva sú časovo neobmedzené, trvalé. Osvedčil konanie, ktorého sa dopúšťa V. K. vyhláseniami viacerých osôb: D. Y., Ing. C. O., I. J., W. T., Mgr. B. D., PhDr. P. J.. V návrhu vyhláseniami preukázal trvanie zásahov do jeho práv žalovaným aj v júni 2022, čo je osvedčené listinami priloženými k návrhu, záznamom o podaní vysvetlenia I. T., vyhlásením PhDr. J. z 22.6.2022 aj o vyhrážkach p. K. dňa 1.6.2022. Vyhlásenie Mgr. D. preukazuje aj neoprávnené vyhotovovanie obrazových snímok žalovaným. Okresný súd nevysvetlil, prečo by mali byť rozhodujúce práve listiny, ktoré žalobca nepredložil, možno mať za to, že tými listinami okresný súd myslí listiny zo zmienených priestupkových konaní a vôbec nevysvetlil, prečo za rozhodujúce listiny nemožno považovať vyhlásenia, ktoré žalobca predložil. Vyhláseniami v návrhu žalobca poukázal na to, že konanie V. K. bolo, resp. stále je predmetom viacerých konaní o priestupkoch. Žalobca ale na uvedené konania nepoukazoval ako na listiny, na ktoré sa odvoláva ako na dôkazy a skutočnosť, že sa proti niektorým už vykonaným útokom a porušovaniu svojim práv F. K. domáha ochrany svojich práv aj v iných konaniach. V uvedených konaniach orgány, ktoré ich vedú, môžu skúmať len zodpovednosť za jednotlivé konania v minulosti a v prípade preukázania zodpovednosti F. K. a naplnenia znakov jednotlivých priestupkov mu môžu uložiť zodpovedajúcu sankciu (pokarhanie, pokutu, zákaz činnosti, prepadnutie veci) alebo môžu uložiť ochranné opatrenie, ktorými sú obmedzujúce opatrenia a zhabanie veci. Žalobca na zmienené konania poukázal ako na skutočnosť, že konania F. K. proti právam žalobcu je rôznorodé, že konanie F. K. proti právam žalobcu nie je jednorazové a nespočíva len v zásahoch, voči ktorým sa domáha ochrany návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a na skutočnosť, že žalobca sa zatiaľ domáha ochrany svojich práv bezvýsledne. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáha ochrany svojich práv do budúcna. Domáha sa ochrany v civilnom konaní a to ochrany práv na ochranu osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, práva

na ochranu jeho súkromia, práva, aby bez jeho súhlasu neboli vyhotovované jeho obrazové snímky a obrazové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby, práva na pokojné užívanie jeho vlastníctva spočívajúce aj v práve obvyklého vstupu, vjazdu motorovým vozidlo na jeho pozemok. Okresný súd nepostupoval správne, keď jeho návrh zamietol z dôvodu, že žalobca nepredložil „listiny“, od ktorých ani nemožno dôvodne očakávať, že by mali osvedčiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie návrhu žalobcu.

6. Okresný súd nekonštatoval ani nevysvetlil, ani neodôvodnil, že by hrubé vulgárne správanie F. K., vyhotovovanie obrazových snímok a obrazových záznamov nebolo porušovaním práv žalobou vyplývajúcich zo súkromnoprávnych vzťahov, ktorých ochrany sa možno domáhať podľa občianskoprávnych predpisov uvedených v návrhu. Okresný súd nijako nevysvetlil, či a prečo priložené vyhlásenia neosvedčujú hodnoverne konanie F. K., okresný súd k tomu konštatoval len, že žalobca „predložil súdu viacero čestných vyhlásení jemu blízkych osôb“. Nejde ale ani o úplné konštatovanie všetkých predložených vyhlásení, lebo žalobca predložil aj návrhy iných ako blízkych osôb v zmysle . Skutočnosť, že ide o čestné vyhlásenie žalobcovi v zmysle blízkej osoby sama osebe neznamená, že okresný súd sa takým dôkazom nemusí zaoberať a už vôbec nie bez riadneho odôvodnenia. Okresný súd sa ale predloženými vyhláseniami vôbec nezaoberal, zaberal sa v odôvodnení uznesenia len „listinami“, ktoré podľa jeho názoru mali byť predložené, ale neboli.

7. Konštatovanie okresného súdu, že žalobca vôbec neosvedčil o aké konanie išlo je nesprávne. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na konanie v dôsledku poškodenia zámkov, teda o priestupku proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch, ktoré ale bolo odložené z dôvodu, že páchateľa sa nepodarilo zistiť, na konanie žalovaného v apríli 2021, keď žalovaný zničil oplotenie teda rovnako išlo o priestupok proti majetku podľa § 50 zákona o priestupkoch, na konanie žalovaného 29.5.2022, keď zvalil a teda poškodil bránku pri vstupe na pozemok žalobcu, rovnako ide o konanie pre spáchanie priestupku podľa § 50 zákona o priestupkoch, na konanie žalovaného umiestňovaní kameňov, konanie je vedené pre spáchanie priestupku podľa § 47 a 48 zákona o priestupkoch, ide o priestupky proti verejnému poriadku. V prvých troch prípadoch ide o priestupok proti majetku. Okresný súd ale neuviedol ani žiadne dôvody, prečo by v konaní o priestupku proti majetku mali byť alebo mohli byť zistené alebo uvedené skutočnosti významné pre toto konanie, také dôvody ani neexistujú. V bode 4 uvedenom konaní o priestupku žalobca ani nie je účastníkom priestupkového konania a správny orgán mu ani nemôže vydať žiadne listiny zo spisu. V návrhu poukázal aj na dve trestné oznámenie a neukončené konania o nich okresný súd, ale v bode 20. uznesenia zmienil len priestupkové konania, ktoré žalobca neosvedčil.

8. Žalobca má za to, že okresný súd žalobcom predložené vyhlásenia ako dôkazy predložené žalobcom ani nevykonal, hoci ide o rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce tvrdenia žalobou. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti zdržať sa vytvárania prekážok na miestnej komunikácii okresný súd uviedol, že tvrdenia žalobou nepovažoval za osvedčené, keďže žalobca hoci za sťažených podmienok ale môže sa dostať na svoj pozemok. Okresný súd teda mal za preukázané, že žalobca má sťaženú možnosť vjazdu na svoj pozemok, ale z dôvodu, že vjazd nie je úplne nemožný, okresný súd neposkytol žalobcovi ochranu vydaním neodkladného opatrenia, ktoré by zakázalo umiestniť prekážku na miestnej komunikácii. Okresný súd neuviedol žiadnu svoju voľnú úvahu a logické presvedčivé vysvetlenie, prečo nemôže poskytnúť žalobcovi ochranu uložením povinnosti žalovanému, keď ten hrubo vulgárne nadáva žalobcovi a osobám k nemu vchádzajúcim alebo nachádzajúcim sa na jeho nehnuteľnostiam, hrozí im napadnutím, fyzickým útokom, ublížením na zdraví a neodkladné opatrenie uložením povinnosti (v bode l a 2) navrhovaného petitu môže viesť k okamžitému zastaveniu hrubého vulgárneho správania, minimalizovanie kontaktu žalobou žalovaným a tým aj minimalizovaniu možnosti napadnutia a fyzického útoku, vyhotovuje neoprávnene obrazové snímky a obrazové záznamy a neodkladné opatrenie môže zakázaním takej činnosti viesť k okamžitému zastaveniu ďalšieho porušovania práv žalobcu, zámerne vedome sťažuje žalobcovi vjazd na jeho pozemok vytváraním prekážok brániacich mu v nerušenom práve prejazdu a hrozí spôsobením škody.

9. Okresný súd k umiestňovaniu prekážok uviedol aj, že „rozumie, že žalobca svojim motorovým vozidlom pri vchádzaní na svoj pozemok zasahuje do mostíka medzi miestnou komunikáciou a bránou žalovaného a teda do parcely č. 1735/3 a preto nemal za osvedčené, že by žalovaný vytváral prekážky na miestnej komunikácii ...“ K prvej časti citovaného konštatovania okresného súdu žalobca zdôrazňuje, že pri vchádzaní na svoj pozemok nezasahoval a nezasahuje do mostíka medzi miestnou komunikáciou a bránou žalovaného. Do tohto priestoru žalobca nemôže vchádzať svojim vozidlom, keďže v tom bránia

kamene umiestnené žalovaným. Žalobca ale ani nepotrebuje vchádzať na uvedený mostík, pre vjazd na pozemok žalobcu je dostatočné využitie celej šírky cesty, miestnej komunikácie, ktorej využitiu ale bránia prekážky umiestnené žalovaným na miestnej komunikácii. Okresným súdom popísané, jeho porozumenie skutkového stavu, je nesprávne. Ide o zjavne nesprávne skutkové zistenie z predložených dôkazov, keď zo všetkých štyroch predložených fotografií je zrejmé, že prekážky sú umiestnené na cestnom telese, ktoré je podľa predloženého potvrdenia obce miestnou komunikáciou. Poukázal na nelogickosť konštatovania súdu, keď zo skutočnosti nesprávne predpokladanej súdom, že žalobca pri vchádzaní na svoj pozemok zasahuje do mostíka medzi miestnou komunikáciou a bránou žalovaného nemôže vyplývať záver, dôsledok, ako to spojkou „a preto“ vyjadril okresný súd, že by tým mohlo alebo nemohlo byť osvedčené vytváranie prekážky na miestnej komunikácii žalovaným. Ak by odvolací súd mal za to, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia možno vyhovieť iba čiastočne a nie v plnom rozsahu, súd má možnosť vyhovieť návrhu čiastočne. Tu žalobca má za to, že opomenul k návrhu pripojiť fotografie preukazujúce umiestnenie kamier žalovaného monitorujúce pozemok žalobcu a dianie u žalobcu, k tejto časti návrhu sa ale okresný súd nevyjadril. Žalobca zmienené fotografie k odvolaniu ale neprikladá, keďže si je vedomý skutočnosti, že pre posúdenie dôvodnosti odvolania je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia okresného súdu.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné preto postupom podľa napadnuté uznesenie v časti zmenil a vo zvyšku podľa potvrdil (I. výrok tohto uznesenia).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v celom rozsahu) zamietol.

12. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobkyne ako nedôvodný.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

19. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

20. Ustanovenie je súčasťou procesnej úpravy konania pred súdom od účinnosti - , t.j. od 01.07.2016. Dôvodová správa ako interpretačné pravidlo zákona k jeho zneniu, vypovedajúce o vôli a zámeroch zákonodarcu, k ust. , resp. spoločne k zneniu ust. a , len stroho uvádza, že v navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej, a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežných opatrení zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave. Pri absencii objasnenia dôvodu, pre ktorý zákonodarca pristúpil k zásadnej zmene procesnej úpravy rozhodovania súdu, aj úpravou danou ustanovením a okolností jej prijatia, tzv. occasio legis, je na interpretovi zákona identifikovať zmysel slovného textu normatívneho aktu, v ktorom je právna norma vyjadrená jeho výkladom. Platiť by pritom malo, že je žiaduce výrazovým prostriedkom použitým v právnej norme priradiť taký význam, resp. rozumieť im v zmysle právneho jazyka a jeho kontextu s ďalšími zákonnými ustanoveniami. Kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup podľa je nielen povaha veci, ale aj potreba bezodkladného upravenia pomerov ( ), účinky ktorého budú smerovať do budúcna. Vo všeobecnosti nie je možné vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným ako je výrok vo veci samej. Spravidla ide o špecifické zdržovacie nároky, z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne (, komentár, nakl. C.H. Beck, 2016, s. 1124).

21. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok ). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (pozri rozhodnutia NS SR sp. zn. , sp. zn. ).

22. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Neodkladné opatrenie má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžadovala okamžitý zásah súdu. Nepriznáva sa ním žiaden nárok a pri jeho nariaďovaní prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

23. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo strany ohrozené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Z charakteru neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

24. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

25. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

26. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu.

27. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, pričom osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti (na základe čoho súd z nich pri rozhodovaní vychádza). Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností na LV č. XXX (čl. 14), katastrálne územie Y. a to parciel registra „C“ parcelné číslo 1736/1 - záhrada o výmere 1168 m3, parcelné číslo 1746 zastavená plocha a nádvorie o výmere 511 m2, parcelné číslo 1753 zastavená plocha a nádvorie o výmere 149 m2, dom súp. číslo XXX postavený na parcele č. 1753 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 149 m2. Žalovaný a jeho manželka sú zapísaní ako vlastníci v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XX (čl. 17), katastrálne územie Y. a to parciel registra „C“ parcelné číslo 1735/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m3, parcelné číslo 1735/3 zastavená plocha a nádvorie o výmere 573 m2, parcelné číslo 1735/4 zastavená plocha a nádvorie o výmere 26 m2, dom súp. číslo XXX postavený na parcele č. 1735/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 573 m2. Obec Y. je zapísaná ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX (čl. 30), katastrálne územie Y., a to parcely registra „C“, parcelné číslo 1724/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 (spôsob využitia pozemku 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba

- cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Podľa vyjadrenia Obce Y. zo dňa 1.7.2022 (čl. 29) cesta vedúca k pozemku žalobcu je miestna komunikácia v zmysle Čestným prehlásením zo dňa 26.6.2022 (čl. 21) D.

Y. prehlásil, že bol minimálne trikrát svedkom veľmi nevhodného a neslušného správania sa osoby bývajúcej v dome č. XXX v obci Y., keď prvýkrát to bolo v roku 2021 v mesiaci september, keď jeho priateľovi I. Q. nadával, pričom použil veľmi neslušné výrazy „kokot, vyjebanec a podobne“, druhýkrát pri návšteve žalobcu dňa 31.12.2021, kedy dotyčný oproti bývajúci sused opäť používal podobné výrazy na adresu žalobcu, tretíkrát bol svedkom takéhoto správania sa tej istej osoby bývajúcej v dome č. XXX v Y. niekedy na jar 2022, keď táto osoba spoza brány nadávala žalobcovi a neskôr poslala do „pi...“ aj D. Y.. Čestným prehlásením zo dňa 17.6.2022 (čl. 21) Ing. C. O. oznámil, že koncom septembra 2021, keď stáli so žalobcom pred jeho bránou z domu oproti vyšiel starší muž a hneď im začal nadávať, žalobcu častoval opakovane viacerými urážkami a hrubými výrazmi ako „kokot, vyjebanec, a pod.“. Naposledy bol u žalobcu dňa 28.2.2022 a podobná situácia sa zopakovala, keď tento starší muž vyšiel z brány a hneď začal žalobcovi hrubo nadávať, použiť rovnaké výrazy ako už uviedol, bránu zabuchol so slovami na C. O., „aj ty si kokot“, zdvihnutou rukou sa vyhrážal a odišiel. Čestným prehlásením zo dňa 20.6.2022 (čl. 23) I. J. uviedol, že v októbri 2021 bol na návšteve žalobcu na adrese Y. č. XXX, keď pred domom oproti stál muž, ktorý začal žalobcovi I. Q. sprosto nadávať do „kokotov, vyjebancov a čurákov“, toto sa zopakovalo v decembri 2021, keď v bránke stál tento človek z domu oproti a bol svedkom spŕšky neslušných nadávok na adresu žalobcu, takúto situáciu zažil aj 19.4.2022, keď tento človek z domu č. XXX vyšiel von a začal hneď žalobcovi nadávať, okrem už uvedených nadávok použil výraz „skurvený buzerant“, opakovane nadával a v ruke mal nejaký čierny predmet, ktorým sa na nich zaháňal. Čestným prehlásením zo dňa 19.6.2022 (čl. 24) W. T. dosvedčuje, že v polovici júla 2021 bola svedkom toho ako sused žalobcu zvýšil hlas a žalobcovi vulgárne nadával „ty si nakazený...vyjebaný“ a potom povedal „zabijem ťa“. Žalobca ju potom informoval, že dotyčný sused je volá K.. Čestným prehlásením zo dňa 24.6.2022 Mgr. B. D. (čl. 25) ako dcéra žalobca uviedla, že na návštevách u žalobcu bola nie raz svedkom nevhodného a vulgárneho správania sa jedného obyvateľa obci Y., ktorý býva v dome č. XXX, o ktorom jej povedal žalobca, že sa volá K.. Často používal výrazy ako „k.... a j....“, ktoré nechce ani písať. Posledné návštevy v roku 2022 boli napr. , 26.-29.-5., 29.4.-1.5. atď. Po vyhrážkach typu obliatím kyselinou(?!?), „budeš ležať“ pod. má strach nielen o otca, ale i seba a deti. Videla mu v rukách foťák, ako s ním chodí po ceste a cez plot otcovej záhrady si ich fotí. Je neprípustné, aby si neznámy človek fotil jej deti bez súhlasu rodiča. Čestným prehlásením zo dňa 20.6.2022 (čl. 26) PhDr. P. J. prehlásila, že dňa 1.6.2022 v neskorších popoludňajších hodinách bola u žalobcu (jej priateľa) na návšteve, kde bola svedkom ako sa sused p. K. vulgárnym spôsobom vyjadroval na osobu žalobcu a zakončil to vyhrážkou „ja ťa raz zabijem sekerou a polejem kyselinou“. Má obavu nielen o život a zdravie žalobcu ale aj svoj, nakoľko aj jej sa tento pán takýmto spôsobom vyhrážal. Konkrétne v januári 2021, keď bola v Y., dotyčný pán po spŕške vulgárnych nadávok na jej adresu zakončil slovami „zabijem vás všetkých vy kurvy nakazené“. Trestné oznámenie v tom čase nemohla podať, starala sa o žalobcu, ktorý bol vážne chorý. Dňa 4.7.2022 PhDr. P. J. doručila Prezídiu PZ SR (do rúk policajného prezidenta) návrh na prešetrenie postupu konania OO PZ SR Piešťany (čl. 27). Zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 19.6.2022 č. ORPZ-TT-OPP9-2022/008596-00 W. T. uviedla, že dňa 18.6.2022, keď prichádzala na adresu svojho brata Y. XXX všimla si na ceste, pred bránou p. K. 2 ks kameňov o rozmere 40x20 cm, pri nich sa nachádzali roxorové tyče uviazané drôtom o kamene a zapichnuté v zemi a ďalej 2 ks nepravidelných tvarov, ktoré síce zasahovali čiastočne do jej jazdnej dráhy vozidla, pričom však dokázala s jej vozidlom obísť predmetné kamene a zaparkovať u brata. Následne dňa 19.6.2022 sa išla pozrieť na výjazdovú cestu pričom zistila, že 2 ks kameňov nepravidelného tvaru sa nachádzali posunuté viac do stredu cesty, čiže do jej jazdnej dráhy. Nevidela žiadnu osobu, ktorá by s kameňmi manipulovala. Od brata sa dozvedela, že tieto kamene patria susedovi K.. Podľa 4 kusov čiernobielych fotografií sa na ceste nachádzajú prekážky, ktoré vyzerajú ako kamene.

29. Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

30. Ustanovenia možno nazvať generálnou klauzulou ochrany a ochrana osobnostných práv zakotvených v je postavená na základných zásadách: 1. osobnostné práva sú absolútnym subjektívnym právom každej fyzickej osoby a majú nehmotný charakter, 2. ochrana osobnosti prináleží fyzickej osobe. Táto je aktívne legitimovaná na uplatnenie práva na ochranu osobnosti (zásahom môže byť porušené právo na ochranu viacerých občanov a potom všetci súčasne alebo ktorýkoľvek z nich /nezávisle od seba/ má právo obrátiť sa so svojím návrhom na súd) a ochrana právnických osôb je zakotvená v a v , 3. občianskoprávna ochrana osobnosti je zodpovednosťou objektívnou.

Zavinenie alebo úmysel nie sú potrebné, 4. osobnostné práva nemožno dediť (podľa prechádza právo na ochranu osobnosti po smrti občana manželovi a deťom, pokiaľ ich niet, jeho rodičom).

31. Neoprávneným zásahom je každé konanie objektívne spôsobilé dosiahnuť do práva fyzickej osoby chráneného v zmysle . Zásah do osobnostných práv musí byť neoprávnený, teda v rozpore s objektívnym právom. Predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby a to, že zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených . Stačí, aby zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto práva, nevyžaduje sa priame vyvolanie zásahov.

32. Podľa písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

33. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

34. Toto ustanovenie obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv. Ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany podľa tohto ustanovenia je, že ide o závažnejší zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Jedným z prostriedkov ochrany osobnostných práv je návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba). Návrh na upustenie od neoprávnených zásahov do osobnostného práva musí smerovať k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, že sa žiada právne zistenie, že zasahujúci subjekt nie je oprávnený na také zásahy, ako aj tým, že sa usiluje o vydanie zákazu ďalšieho rušenia.

35. Je potrebné zdôrazniť, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Riadne dokazovanie súd v zmysle a nasl. nevykonáva a o návrhu je povinný rozhodnúť v zákonnej lehote do 30 dní od jeho doručenia. V danom prípade predpokladom pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia bolo, aby navrhovateľ osvedčil splnenie dvoch základných podmienok, a to jednak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán ( ) a zároveň osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Neodkladným opatrením sa žalobca domáha upustenia od neoprávnených zásahov do jeho práv (aj do práv tretích osôb) na ochranu osobnosti ( a nasl. ).

36. Právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk (Listiny základných práv a slobôd), taktiež z občianskoprávnych (obchodných) predpisov, či už z hmotných alebo procesných. Predpokladom úspešnosti návrhu je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov a právnej náuky má iba ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu (práva), o ktorý v konaní ide. I v prípade neodkladného opatrenia, tento zabezpečovací právny inštitút nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Ak medzi stranami nie je vzťah, ktorý je upravený právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia netreba skúmať, pretože chýba základný stavebný kameň, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Potvrdením existencie právneho vzťahu medzi subjektmi (stranami) činnosti (konania) súdu o nariadenie neodkladného opatrenia je aj vzťah neodkladnej ochrany k ochrane vo veci samej.

37. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jedna strana je subjektom práva a opačná strana subjektom povinnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu skutočne patrí nárok, ktorý žalobu uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.

38. Správne posúdenie otázky vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), okrem iného, predpokladá, že súdy si náležitým spôsobom ujasnia, čo je na základe obsahu neodkladného opatrenia (v danej veci) predmetom konania a čo je právnym dôvodom nároku uplatneného neodkladným opatrením.

39. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže (prejaví) v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej aktívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom povinnosti, o ktorú išlo v konkrétnom konaní. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní.

40. Stranou v spore sa niekto môže stať bez toho, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či stranou objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

41. Odvolací súd má za to, že pokiaľ ide o návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému ukladá zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči osobám vstupujúcim v obci Y. na pozemky žalobcu parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 z miestnej komunikácii v obci Y. vybudovanej na pozemkoch parc. č. 1735/4, 1736/1 a 1724/8, zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania osôb nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v obci Y. na pozemkoch parc. č. 1736/1, 1753 a 1746, zdržať sa vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov ďalších osôb na pozemkoch žalovaného v obci Y. parc č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 a na miestnej komunikácii medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je žalobca aktívne vecne legitimovaný, keďže nároku na ochranu osobnosti ( ) sa môže domáhať fyzická osoba, ktorej ochrana osobnosti prináleží (tak ako je už uvedené v odseku 30), teda v návrhu bližšie neoznačené tretie osoby, a nie žalobca. S ohľadom na uvedené okresný súd správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uvedenej v tomto odseku zamietol, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

42. Pokiaľ ide o návrh žalobcu (v časti o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania žalobcu), odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že návrh nie je (v tejto časti) dôvodný. Neodkladné opatrenie podľa ustanovenia (niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať) spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Tento pomerne široký zákonný obsah umožňuje poskytnúť efektívnu ochranu v rôznych skutkových situáciách. Rovnako ako pri neodkladnom opatrení na obmedzenie dispozičného oprávnenia podľa je však súd povinný zohľadniť reálne dôsledky jeho nariadenia s osobitným dôrazom na prevenciu vzniku neprimeranej ujmy na strane povinnej osoby. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Príliš všeobecne formulovaný zákaz akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Ak sa vo výroku uvedie zákaz akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania, bez toho, aby sa uviedlo v súlade s návrhom na vydanie

takého súdneho rozhodnutia, aké konkrétne čiastkové oprávnenie žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nemôže vykonať, keď oslovovanie (prihováranie sa) a kontaktovanie (nadväzovanie s niekým styk, vyhľadávanie spojenia) môže byť spojené nielen s negatívnym dôvodom a spôsobom ale aj s pozitívnym, dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahujúci všeobecnú formuláciu „zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania“. Vymedzenie obsahu a rozsahu navrhovaného obmedzenia je obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný ( ) a preto ak žalobca nevymedzili konkrétne spôsob/druh kontaktovania a oslovovania, nemohol tak za žalobcu urobiť súd, ktorý rozhoduje medzi dvoma sporovými stranami a nemôže priznať niečo iné než bolo žiadané. Navrhovaná všeobecná formulácia neodkladného opatrenia, ktorou súd zakazuje povinnej osobe oslovovať a kontaktovať (akokoľvek), vedie potom k zamietnutiu návrhu (návrh nemá vady, pre ktoré by bol daný dôvod podanie odmietnuť). K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že žalobca neosvedčil potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia ako jeden zo základných predpokladov pre jeho nariadenie, keď neosvedčili žiaden konkrétny hmotnoprávny nárok, ktorému sa malo poskytnúť procesné zabezpečenie, formou navrhovaného neodkladného opatrenia v uvedenej časti. S ohľadom na uvedené okresný súd správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zamietol, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

43. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v časti zdržať sa monitorovania nehnuteľností žalovaného (zrejme žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) v obci Y., pozemkov parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 prostredníctvom kamery, ako aj v časti zdržať sa vyhotovovania obrazových záznamov žalobcu, odvolací súd konštatuje, že žalobca neosvedčil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu osobnostných práv žalobcu spôsobom, ktorého zdržania sa žalobca neodkladným opatrením domáha. Nielenže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia smerujúce k existencii kamery/kamier žalovaného, prípadne dôkaz o jej/ich existencii, ale aj v samotnom odvolaní žalobca sám vedomí si neosvedčenia tejto skutočnosti, potvrdil, že opomenul k návrhu pripojiť fotografie preukazujúce umiestnenie kamier žalovaného monitorujúce pozemok žalobu a dianie u žalobcu. S ohľadom na uvedené, okresný súd správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uvedenej v tomto odseku zamietol, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

44. Návrh žalobcu v časti zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na miestnej komunikácii v obci Y., medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, v katastrálnom území Y. na pozemku parc. č. 1735/4 vo vlastníctve žalovaného okresný súd s ohľadom na nižšie uvedené správne zamietol. Odvolací súd má za to, že žalobca neosvedčil potrebnosť nariadenia neodkladného opatrenia v časti uvedenej v tomto odseku ako jeden zo základných predpokladov pre jeho nariadenie, keď neosvedčil konkrétny hmotnoprávny nárok, ktorému sa malo poskytnúť procesné zabezpečenie, formou navrhovaného neodkladného opatrenia v uvedenej časti. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd vychádza predovšetkým z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom má jeho navrhovateľ povinnosť (ak chce byť v konaní úspešný) uviesť rozhodujúce skutočnosti o opodstatnenosti (dôvodnosti) svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami (o to viac ak je strana právne zastúpená), nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinností (inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní). Bez vymedzenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Pričom nie je prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany na súd, apelovaním na povahu protistrany a obzvlášť závažný charakter jej protiprávnej činnosti. Je nutné poukázať aj na to, že podľa obsahu spisu označeného v odseku 28 má odvolací súd za osvedčené, že cesta vedúca k pozemku žalobcu je miestna komunikácia v zmysle veta prvá o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (miestne cesty sú vo vlastníctve obcí), pričom správu pozemných komunikácií podľa uvedeného zákona vykonávajú obce (prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, ak osobitný predpis 2caa) neustanovuje inak), a podľa uvedeného zákona vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Teda pokiaľ ide o cestu vedúcu k pozemku žalobcu, subjektom, ktorý je povinný zabezpečiť prejazdnosť cesty (aj pre žalobcu) je Obec Y.. S ohľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný vo vzťahu prejazdnosti predmetnej cesty nie je ani pasívne vecne legitimovaný. S ohľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

45. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v časti zdržať sa vyhotovovania obrazových snímok žalobcu, odvolací súd má za to, že žalobca neosvedčil, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu osobnostných práv žalobcu spôsobom, ktorého zdržania sa žalobca neodkladným opatrením domáha. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca (iba) tvrdil, že Mgr. D. videla ako žalovaný chodil po ceste s fotoaparátom a cez plot fotil ľudí na pozemkoch žalobcu, čo mu aj vytkla, ale žalovaný od fotenia neupustil. K návrhu pripojil (aj) List Mgr. B. D. (označený už v odseku 28), z ktorého vyplýva okrem iného, že Mgr. B. D. uviedla, že „Videla som mu v rukách foťák, ako s ním chodí po ceste a cez plot otcovej záhradu si nás fotil. Je neprípustné, aby si neznámy človek fotil moje deti (akékoľvek deti) bez súhlasu rodiča a ja som p. K. súhlas v žiadnom prípade nedala ani nedám, neberie však do úvahy náš striktný nesúhlas a namietanie voči fotografovaniu a natáčaniu.“. Keďže súd v konaní o neodkladnom opatrení nevykonáva dokazovanie, vychádza zo skutkových okolností, ktoré má osvedčené, preto pri rozhodovaní o tomto návrhu žalobcu musel vychádzať z tých skutočností, ktoré medzi stranami nastali a ktoré má listinnými dokladmi osvedčené. S ohľadom na uvedený obsah návrhu žalobcu ako aj List Mgr. B. D., odvolací súd konštatuje, že nemá osvedčené tvrdenie žalobcu o (neoprávnenom) vyhotovovaní obrazových snímok žalobcu žalovaným, keďže žalobca okrem uvedeného iné skutkové tvrdenie a ani iný dôkaz vo vzťahu k žalobcom tvrdenému vyhotovovaniu obrazových snímok žalobcu neoznačil, a ani nepredložil. Okresný súd správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uvedenej v tomto odseku zamietol, preto odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

46. Pokiaľ ide o návrh žalobcu v časti zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov voči žalobcovi, odvolací súd poukazuje na už uvedené v odseku 42 s tým, že návrh nie je v tejto časti dôvodný. Neodkladné opatrenie podľa ustanovenia (niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať) spočíva v uložení povinnosti niečo aktívne vykonať, zdržať sa istých rušivých zásahov, alebo naopak, strpieť určité obmedzenia. Výrok neodkladného opatrenia môže znieť na individuálny výkon alebo zákaz niektorej z uvedených možností, prípadne kumuláciu všetkých alebo niektorých z nich. Príliš všeobecne formulovaný zákaz akéhokoľvek slovných útokov k neprimeranému obmedzovaniu povinnej osoby. Ak sa vo výroku uvedie zdržanie sa akéhokoľvek slovných útokov, bez toho, aby sa uviedlo v súlade s návrhom na vydanie takého súdneho rozhodnutia, aké konkrétne čiastkové oprávnenie žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nemôže vykonať, keď slovné útoky môžu mať rôznu intenzitu, dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahujúci všeobecnú formuláciu „akékoľvek slovné útoky“. Vymedzenie obsahu a rozsahu navrhovaného obmedzenia je obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je súd viazaný ( ) a preto ak žalobca nevymedzil konkrétne slovné útoky, nemohol tak za žalobcu urobiť súd, ktorý rozhoduje medzi dvoma sporovými stranami a nemôže priznať niečo iné než bolo žiadané. Navrhovaná všeobecná formulácia neodkladného opatrenia, ktorou súd zakazuje povinnej osobe slovné útoky (akékoľvek), vedie potom k zamietnutiu návrhu (návrh nemá vady, pre ktoré by bol daný dôvod podanie odmietnuť). S ohľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa napadnutý výrok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil.

47. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu žalobcu (okrem iných aj) v časti zdržať sa nadávok a vyhrážok žalobcovi odôvodnil tým, že žalobca rozhodujúce skutočnosti prostredníctvom predložených listín náležitým spôsobom neosvedčil, s čím sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvej inštancie ku konkrétnemu obsahu žalobcom predložených čestných prehlásení označených odvolacím súdom v odseku 28 sa v napadnutom uznesení náležite s poukazom na nevyjadril, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa , avšak odvolaciemu súdu nebránilo nič, aby uvedené napravil. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol skutkové tvrdenia, že už v roku 2020 ho začal žalobca slovne urážať a napádať ho, vyhrážať sa mu. Pri nadávkach žalovaný používa výrazy ako „kokot, vyjebanec, buzerant“ opakovane viackrát za sebou. Žalovaný urážky, nadávky, vulgárne správanie opakuje aj pred inými osobami. Pričom žalobca uviedol aj poukazoval na konkrétny obsah prehlásenia D. Y., písomného svedectva Ing. O., písomného svedectva I. J., písomného vyhlásenia W. T., písomného vyjadrenia Mgr. B. D., čestného vyhlásenia PhDr. J., ktoré aj pripojil k svojmu návrhu. Odvolací súd má za to, že žalobca osvedčil, že žalovaný už od roku 2021 žalobcovi nadáva s použitím výrazov „kokot, vyjebanec“, a to s poukazom na čestné prehlásenie D. Y. (čl. 21), písomné svedectvo Ing. C. O. (čl. 22), písomné svedectva I. J. (čl. 23), čestné prehlásenie Mgr. B. D. (čl. 25). Taktiež osvedčil, že žalovaný sa mu vyhrážal smrťou a fyzickým ublížením a to s poukazom na čestné prehlásenie W. T. (čl. 24), keď žalovaný v júli 2021 žalobcovi povedal „zabijem ťa“, čestné prehlásenie

Mgr. B. D. (čl. 25), podľa ktorého žalovaný sa vyhrážal žalobcovi obliatím kyselinou, „budeš ležať“, čestné prehlásenie PhDr. P. J. (čl. 26), keď sa žalovaný dňa 1.6.2022 vyhrážal žalobcovi „ja ťa raz zabijem sekerou a polejem kyselinou“. Pritom uvedené skutočnosti neboli zo strany žalovaného nijakým spôsobom spochybnené (popreté podľa ), keďže k návrhu ani k podanému odvolaniu sa žalovaný v určenej lehote odvolacím súdom nevyjadril. S ohľadom na uvedené je podľa odvolacieho súdu poskytnutie ochrany osobnostným právam, keď zásahom boli urážlivé, dehonestujúce, výroky žalovaného, obsahujúce dokonca vyhrážky násilím, dôvodné.

48. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

49. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

50. Žalobným návrhom sa rozumie tzv. petit a ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania (čo sa podaním sleduje). Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Žaloba je však procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný návrh, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevzatý do výroku rozsudku vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Preto neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález ÚS SR sp. zn. z 26.9.2002).

51. Požiadavka ustanovenia vety druhej , aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

52. Súd je teda viazaný obsahom žalobného návrhu a nie doslovným znením petitu žaloby (neodkladného opatrenia). Súd v sporovom konaní nemôže svojvoľne meniť obsah návrhu, t.j. rozhodovať o niečom, čo žalobca neučinil predmetom konania. Presná formulácia výroku rozhodnutia súdu musí vychádzať z obsahu návrhu (aj na nariadenie neodkladného opatrenia), nemusí však byť formulačne doslovne totožná so znením petitu navrhnutého neodkladným opatrením. Teda v danej veci je súd viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého súčasťou sú aj skutkové tvrdenia žalobcu, pričom s prihliadnutím na práve skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu bolo podľa odvolacieho súdu dôvodné pristúpiť aj k formulačnej zmene navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti. Žalobca už v návrhu označil nadávky ako „kokot, vyjebanec“, ktoré voči nemu používa žalovaný, keď podľa odvolacieho súdu ide jednoznačne o vulgarizmy, teda hrubé výrazy, ktoré vyjadrujú citový postoj takým spôsobom, ktorý sa spoločensky hodnotí ako neprimeraný a neslušný. Taktiež žalobca už v návrhu konkretizoval vyhrážky adresované mu žalovaným (okrem zabitia) aj poliatie kyselinou, čo podľa odvolacie súdu možno označiť za ublíženie na zdraví. Odvolací súd má za to, že ním preformulovaný návrh (výroku) neodkladného opatrenia presne vymedzuje požiadavku žalobcu v tejto časti nároku neodkladného opatrenia. S poukazom aj na uvedené v odseku 47 odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil a návrhu v tejto časti vyhovel tak, že uložil žalovanému zdržať sa voči žalobcovi vulgarizmov, vyhrážania sa smrťou a fyzickým ublížením.

53. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

54. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

55. Odvolací súd neuložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej v zmysle , pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením, ktorému bolo (čiastočne) vyhovené možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto postupoval podľa a rozhodol tak ako je uvedené vo II. výroku tohto uznesenia.

56. V zmysle , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2, ak odvolací zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

57. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania v danej veci sú viaceré nároky žalobcu (zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči žalobcovi a osobám vstupujúcim v obci Y. na pozemky žalobcu parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 z miestnej komunikácii v obci Y. vybudovanej na pozemkoch parc. č. 1735/4, 1736/1 a 1724/8, zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči osobám vstupujúcim v obci Y. na pozemky žalobcu parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 z miestnej komunikácii v obci Y. vybudovanej na pozemkoch parc. č. 1735/4, 1736/1 a 1724/8), zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania žalobcu a osôb nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v obci Y. na pozemkoch parc. č. 1736/1, 1753 a 1746, zdržať sa vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov žalobcu a vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov ďalších osôb na pozemkoch žalovaného v obci Y. parc č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 a na miestnej komunikácii medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, zdržať sa monitorovania nehnuteľností žalovaného v obci Y., pozemkov parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 prostredníctvom kamery a zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na miestnej komunikácii v obci Y., medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, v katastrálnom území Y. na pozemku parc. č. 1735/4 vo vlastníctve žalovaného), preto odvolací súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri každom nároku samostatne, pričom prvoradým kritériom pri posudzovaní náhrady trov konania je procesný úspech tej - ktorej strany sporu.

60. Čo sa týka nároku (zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči žalobcovi), žalobca aj žalovaný dosiahli čiastočný úspech 50 % (žalovaný bol úspešný v časti zamietnutia slovných útokov a žalobca v časti nadávok a vyhrážok), preto odvolací súd postupoval podľa a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho).

61. V prvoinštančnom aj odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému ohľadom zvyšných nárokov (zdržať sa akýchkoľvek slovných útokov, nadávok a vyhrážok voči osobám vstupujúcim v obci Y. na pozemky žalobcu parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 z miestnej komunikácii v obci Y. vybudovanej na pozemkoch parc. č. 1735/4, 1736/1 a 1724/8), zdržať sa akéhokoľvek kontaktovania a oslovovania žalobcu a osôb nachádzajúcich sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v obci Y. na pozemkoch parc. č. 1736/1, 1753 a 1746, zdržať sa vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov žalobcu a vyhotovovania obrazových snímok a obrazových záznamov ďalších osôb na

pozemkoch žalovaného v obci Y. parc č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 a na miestnej komunikácii medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, zdržať sa monitorovania nehnuteľností žalovaného v obci Y., pozemkov parc. č. 1753, parc. č. 1746 a parc. č. 1736/1 prostredníctvom kamery a zdržať sa vytvárania akýchkoľvek prekážok na miestnej komunikácii v obci Y., medzi domami súp. č. XXX a č. XXX, v katastrálnom území Hubina na pozemku parc. č. 1735/4 vo vlastníctve žalovaného) vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v prvoinštančnom a odvolacom konaní nevznikli.

63. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

64. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

65. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalovanému nárok (ohľadom zvyšných nárokov označených v odseku 61) voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania nepriznal.

66. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

67. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).