Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/21/2024

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: Z.. X. O., nar. X.X.XXXX, bytom K. T. XXX, adresa na doručovanie: K. T. XX, proti žalovanému: W. O., narodený XX.X.XXXX, bytom K. T. XXX, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.2.2024 žalobkyňa žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť I. odstrániť všetky predmety a prekážky brániace vstupu do rodinného domu, so súp. č. XXX, vstupu na pozemok registra C, parc. č. X/XX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 331 m2, na ktorom rodinný dom stojí; a vstupu na pozemok registra C, parc. č. X/XX, druh: záhrada, výmera 191 m2; zapísaných na liste vlastníctva č. 8, k.ú. K. T., obec K. T., okres K.; II. odovzdať žalobkyni kópie kľúčov od dverí do rodinného domu so súp. č. XXX; kópie kľúče od brán na pozemok registra C, parc. č. X/XX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 331 m2, na ktorom rodinný dom stojí; a na pozemok registra C, parc. č. X/XX, druh: záhrada, výmera 191 m2; zapísaných na liste vlastníctva č. X, k.ú. K. T., obec K. T., okres K.; III. umožniť žalobkyni vstup a nerušené užívanie rodinného domu so súp. č. XXX, pozemku registra C, parc. č. X/XX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 331 m2, na ktorom rodinný dom stojí; a pozemku registra C, parc. č. X/XX, druh: záhrada, výmera 191 m2; zapísaných na liste vlastníctva č. X, k.ú. K. T., obec K. T., okres K.; počas trvania vlastníckeho práva žalobkyne; IV. zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by žalobkyni sťažoval vstup a užívanie rodinného domu so súp. č. XXX, pozemku registra C, parc. č. X/XX, druh: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 331 m2, na ktorom rodinný dom stojí, a pozemku registra C, parc. č. X/XX, druh: záhrada, výmera 191 m2; zapísaných na liste vlastníctva č. X, k.ú. K. T., obec K. T., okres K.; počas trvania vlastníckeho práva žalobkyne.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu so súp. č. XXX, pozemku, na ktorom rodinný dom stojí, tj . parcely registra C s parc . č . X/XX, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 331 m2 a priľahlého pozemku parcely registra C, s parc. č. X/ XX, druh pozemku: záhrada, o výmere 191 m2 evidovaných na liste vlastníctva č. X, k.ú. K. T., obec K. T., okres K. (ďalej všetko spolu len ako „nehnuteľnosti"). Strany sporu zakúpili nehnuteľnosti počas manželstva kúpnou zmluvou v roku 2007. Manželmi boli od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Strany sporu mali manželské nezhody od roku 2014; a to najmä v nadväznosti na okolnosti fyzického napadnutia zo strany žalovaného voči manželovi svojej známosti. Spory medzi stranami sporu sa vyostrili 27.07.2021, kedy žalovaný žalobkyňu vyhodil z nehnuteľností (a vyhádzal osobné veci žalobkyne von na schody rodinného domu a zároveň určil čas, kedy si ich má žalobkyňa odniesť. Keď tak žalobkyňa neurobila, žalobca veci vyhodil na dvor. Táto skutočnosť nie je sporná; Žalovaný vo svojich písomných podaniach predložených v súdnych konaniach potvrdil, že žalobkyňu vyhodil z nehnuteľností, (vyjadrenie

žalovaného k návrhu na rozvod sp. zn. podané žalovaným dňa 29.06.2023 a vyjadrenie k návrhu na výživné sp. zn. podané dňa 14.08.2023). O mesiac neskôr dňa 29.08.2021 žalovaný vyhodil z nehnuteľností aj syna W. O., nar. XX.XX.XXXX (vtedy maloletého), ktorý zostal bez svojich osobných a školských vecí do nasledovného dňa 30.08.2021. Na druhý deň syn W. O. si, za sprievodu matky žalobkyne, išiel do domu pre svoje osobné a školské veci, ktoré potreboval do ďalších dní. Po vysvetlení a naliehaní zo strany žalobkyne a syna, žalovaný syna do nehnuteľností vpustil. Žalovaný žalobkyňu do nehnuteľností vpustiť ale za žiadnych okolností nechcel, bol voči žalobkyni nepríjemný, sotil ju, čím žalobkyňu takmer zhodil zo schodov. Pri tomto strete si žalobkyňa poranila zápästie. Žalobkyňa z opatrnosti privolala hliadku polície (Obvodné oddelenie PZ K.), ktorá zotrvala na mieste, kým si syn W. O. neodniesol veci. Pre bolesti zápästia žalobkyňa navštívila dňa 31.08.2021 lekára, o čom Žalobkyňa predkladá lekársku správu. Po nejakom čase (asi od 10/2021 do 3/2023) sa žalobkyňa so žalovaným pokúšali situáciu medzi nimi udobriť. Počas tohto obdobia žalovaný dovoľoval žalobkyni pobyt v nehnuteľnostiach, a to aj na niekoľko hodín, spravidla v čase, keď tam bol prítomný aj žalovaný. Žalobkyňa sa počas tohto obdobia o nehnuteľnosti starala, upratovala, vysávala a vykonávala ostatné úkony týkajúce sa udržiavania domácnosti. V tomto období žalovaný tiež povedal žalobkyni, že sa môže vrátiť do nehnuteľností, k čomu však nedošlo, pretože sa čakalo na to, kedy žalovaný vec urovná so synom W.om O., ktorý sa odmietal vrátiť. V marci 2023 sa vzťahy medzi stranami sporu opäť zhoršili. Žalovaný mal opät' známosť a opäť nedovolil žalobkyni vstupovať do nehnuteľností Pri každom ďalšom pokuse o vstup bol žalovaný vulgárny, oplzlo žalobkyni nadával, obviňoval žalobkyňu z krádeži a vlámaní do nehnuteľností. Rovnaký prejav používal žalovaný aj v sms správach adresovaných žalobkyni a synovi. Snahy o návrat domov a komunikácia so žalovaným boli sprevádzané obvineniami z trestných činností, prekrútených faktov, výmyslov, nadávok a vyhrážok. Žalobkyňa v sprievode syna sa dostala na niekoľko minút do nehnuteľností dňa 08.05.2023, kedy ju žalovaný vpustil, aby si odniesla sobášny list. Dňa 28.05.2023, kedy nebol žalovaný zrejme doma (žalobkyňa klopala na dvere, nik neotvoril), sa žalobkyňa dostala na dvor a zobrala si motorovú pílu, ktorú vrátila na nasledovný deň. Žalovaný ju obvinil z krádeže. Dňa 16.06.2023 žalobkyňa potrebovala ísť do nehnuteľností. Z obáv požiadala kamarátku, aby ju sprevádzala, v domnienke, že pred treťou osobou bude žalovaný slušný. Žalovaný najskôr súhlasil so vstupom žalobkyne do domu, ale odišiel asi na 10 min preč, no ked' sa vrátil, tak už aj v prítomnosti tretej osoby žalobkyňu odmietal vpustiť dnu, vykrikoval, že žalobkyňa tam nemá čo robiť, nech odíde a vyložil pred dvere synov televízor a zamkol. Žalobkyňa privolala policajnú hliadku a čakala s kamarátkou v aute na príchod hliadky. Po krátkej chvíli žalovaný vyšiel von z domu a dom uzamkol a odišiel na neznáme miesto. Polícia, ktorá prišla na miesto sa so žalovaným snažila skontaktovať telefonicky, ale žalovaný nezdvíhal. Žalobkyňa preto za asistencie polície vošla do domu a odniesla si potrebné veci, ale zistila, že osobné veci už v dome nie sú a chýbalo vybavenie domácnosti. Nasledovný deň 17.06.2023 žalovaný vyhodil pred dom niekoľko vecí syna W. O., a vyzval ho, nech si po veci príde. Po incidente dňa 16.06.2023 sa správanie žalovaného vyhrotilo. Žalovaný vypisoval žalobkyni smsky, v ktorých ju obviňoval z krádeže a vylomenia dverí (bez akýchkoľvek dôkazov alebo fotiek o poškodení), o čom dokladá sms komunikáciu. Na žalobkyňu podal trestné oznámenia a očierňoval žalobkyňu aj v jej práci

- na Mestskom úrade v K.. Trestným stíhaním sa žalovaný vyhrážal aj synovi. Žalovaný podal:

- na žalobkyňu trestné oznámenie za vlámanie do domu a krádež hotovosti (výsluch na Obvodnom oddelení PZ K. bol 27.06.2023). Pri výsluchoch ju krivo obvinil a krivo svedčil žalovaný aj jeho priateľka, aby žalobkyni privodili trestné stíhanie;

- na žalobkyňu trestné oznámenie za ohováranie (výsluch na Obvodnom oddelení PZ K. bol dňa 30.08.2023).

- na žalobkyňu trestné oznámenie za ohrozenie mravnej výchovy mládeže (výsluch na Obvodnom oddelení PZ K. bol dňa )18.12.2023;

- sťažnosť na policajnú hliadku, ktorá bola prítomná dňa 16.06.2023 pri vstupe do nehnuteľností (žalovaný tvrdil, že polícia mala pomáhať pri páchaní trestnej činnosti). Na výsluchu kvôli tejto sťažnosti žalobkyňa bola dňa 06.07.2023 na Okresnom riaditeľstve PZ v Trnave. Všetky podania Žalovaného boli zamietnuté ako nedôvodné. Správanie žalovaného sa vystupňovalo do takej miery, že nehnuteľnosti „doslova" zabezpečil proti vstupu. Vymenil zámky na dverách, na bránu zavesil železnú reťaz so zámkom a zadné vchody zabarikádoval paletami a priklincovanými latami. Vzhľadom na toto spurné správanie žalovaného vychádzajúce zrejme z toho, že je bývalý príslušník PZ a držiteľom strelných zbraní, žalobkyňa sa už nepokúsila o ďalší vstup. Zabezpečenie domu proti vstupu žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod, kde potvrdzuje, že zámky vymenil (OS TT, sp. zn. zo dňa 29.06.2023).

V nasledovnom období prebehlo medzi stranami sporu konanie o rozvod (od 15.06.2023 do 08.09.2023). V konaní žalovaný predkladal vyjadrenia plné obvinení na žalobkyňu. Následne prebehlo konanie o určení výživného pre plnoletého syna W. O.. Podobne aj v tomto konaní žalovaný predložil niekoľko stranové vyjadrenie, ktoré sa týkalo obvinení na osobu žalobkyne, ale nie výživného. Tieto konania a výsluchy trvali asi do decembra 2023. Žalobkyňa preukázala, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností. Zároveň predložené dôkazy, vrátane výpovedí žalovaného v súdnych konaniach o rozvod a výživné, preukázali, že žalovaný vyhodil žalobkyňu z nehnuteľností a bráni žalobkyni vo vstupe a užívaní nehnuteľností a nie je ochotný žalobkyni tieto sprístupniť, hoci na to nemá žiadne oprávnenie. Navyše, bez súhlasu žalobkyne sa v nehnuteľnostiach dlhodobo zdržiava tretia osoba (priateľka žalovaného). Žalobkyňa sa snažila vec opakovane vyriešiť dohováraním žalovanému, aj prostredníctvom príslušníkov polície, aj predložením listu vlastníctva, čo však na žalovaného nemalo kladný vplyv, práve naopak. Žalovaný odmietal vec pochopit' (zrejme z pozície sily ako bývalý príslušník PZ). Podobne, počas výsluchov vo veci podaných trestných oznámení zo strany W. O. na jej osobu, muselo byť W. O. zo strany príslušníkov PZ poskytnuté poučenie v tejto veci. Žalobkyňa sa zo spoločnej domácnosti v nehnuteľnostiach, zo svojho obydlia a domova, sama a dobrovoľne neodsťahovala. Medzi žalobkyňou a žalovaným nedošlo nikdy k uzatvoreniu dohody o dočasnom užívaní nehnuteľností len zo strany žalovaného. Skutočnosť, že sa žalobkyňa nateraz zdržiava so synom v rodičovskom dome, v ktorom žije matka žalobkyne, a ktorý sa nachádza v rovnakej obci K. T., neznamená, že spoločnú domácnosť v nehnuteľnostiach opustila dobrovoľne a natrvalo. Žalobkyňa je rovnako ako žalovaný spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a je oprávnená podieľať sa právach a povinnostiach, ktoré jej vyplývajú zo spoluvlastníctva. Žalovaný nemá právo vylúčiť žalobkyňu z užívania nehnuteľností iba preto, že s pobytom žalobkyne a syna v nehnuteľnostiach nesúhlasí a tieto chce pre svoje potreby. Žalobkyňa sa obáva, že akýkoľvek ďalší pokus o návrat do nehnuteľností, aj keby bol sprevádzaný asistenciou policajnej hliadky, nedonúti žalovaného, aby odovzdal žalobkyni kľúče od nehnuteľností, odstránil prekážky brániace vstupu a dovolil jej ich nerušené užívanie. Za daného stavu nemožno vylúčiť, že žalovaný môže zábrany na nehnuteľnostiach dočasne odstrániť, aby tie mohol opätovne umiestniť. Preto len autoritatívne súdne rozhodnutie vo forme neodkladného opatrenia môže primeť žalobcu k tomu, aby upustil od svojho konania. Účelom takto nariadeného neodkladného opatrenia má byt' okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Vyporiadanie BSM po rozvode, ktoré musí žalobkyňa v najbližších dňoch iniciovať a ktorého predmetom budú aj nehnuteľnosti, bude mat' s veľkou pravdepodobnosťou náročný priebeh. Žalobkyňa si je istá, že žalovaný bude jeho priebeh úmyselne predlžovať, s tým, že proces môže skončiť aj o niekoľko rokov. Opísaný stav veci a správanie žalovaného vedú k záveru, že podmienka bezodkladnej úpravy pomerov je naplnená. Žalobkyňa preukázala, že je potreba nevyhnutne a okamžite upraviť pomery medzi stranami sporu tak, aby sa žalobkyňa konečne dovolala svojich majetkových práv. Tieto majetkové práva sú teraz obmedzené a to veľmi výrazným spôsobom. Od incidentu 16.06.2023 nemá žalobkyňa žiaden dosah k svojim nehnuteľnostiam, priľahlému dvoru a záhrade. Nemá vedomosť, v akom stave sa dom nachádza, či je udržiavaný a vetraný, čo všetko tam chýba. Vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyňa bude však môcť, rovnako ako predtým, realizovať prístup a užívacie právo vo vzťahu k svojmu obydliu. Zabezpečí sa navrátenie práv žalobkyne a to spôsobom, pri ktorom navyše nepríde k žiadnemu neželanému zásahu do práv žalovaného. Nariadením neodkladného opatrenia súd „prinavráti" právny režim, ktorý tu bol pred protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.

3. K návrhu žalobkyňa ako dôkaz predložila výpis z listu vlastníctva č. X pre k.ú. K. T., rozsudok tunajšieho súdu č.k. , vyjadrenie žalovaného k návrhu na rozvod zo dňa 29.6.2023, vyjadrenie žalovaného k návrhu výživného zo dňa 14.X.2023, fotografie (č.l. 15-17 a č.l. 24-31), čestné vyhlásenie zo dňa 5.2.2024, lekársku správu zo dňa 31.X.2021, elektronickú komunikáciu (č.l. 21-23) informácia policajného zboru zo dňa 16.2.2024.

4. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

X. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa X ods. 1 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa X ods. 2 druhá veta , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa (ďalej len „“), je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § X53 ods. 1 , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

16. Podľa a (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (1) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. (2)

17. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

1X. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.3)

19. Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

20. Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

21. Podľa a , ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. (1) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. (2)

22. Podľa X ods. 1 , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

23. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

24. Súd mal z predložených listinných dôkazov za osvedčené, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (LV č. X pre kat. úz. K. T. - čl. 7), pričom ich BSM doposiaľ nebolo vyporiadané dohodou ani rozhodnutím súdu. Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. zo dňa X.9.2023 (rozsudok č.l. 7). Žalovaný nehnuteľnosti užíva sám od augusta 2021, kedy najskôr došlo k vysťahovaniu žalobkyne a neskôr aj syna sporových strán, následne sa všetci spolu opätovne stretávali, žalovaný chcel aby sa žalobkyňa s ich synom vrátili späť, ale syn žalovaných nesúhlasil. Situácia s úplným vysťahovaním sa zopakovala a dňa 16.6.2023 si žalobkyňa sama a dňa 17.6.2023 syn sporových strán vyzdvihol veci, ktoré mu žalovaný vyhodil z detskej izby pred dom (čestné prehlásenie W. O. zo dňa 5.2.2024 (č.l. 19). Podľa čestného prehlásenia syna sporových strán (č.l. 19), dňa 29.5.2023 bol prítomný pri tom, ako žalovaný na nehnuteľnostiach (kde boli vrátiť žalovanému pracovné náradie) kričal na žalobkyňu, že má vypadnúť z jeho pozemku a opakovane jej bránil vo vstupe na pozemok. Rovnako bol dňa 27.7.2021 prítomný pri tom, ako žalobkyňu žalovaný vyhadzoval z domu, správal sa k nej agresívne a vyhadzoval jej veci.

25. Súd po oboznámení sa s návrhom, ako aj s prílohami, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.

26. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity) (viď. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 29.07.2022).

27. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal najprv princíp opodstatnenosti, a síce naliehavosť a nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu. Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia urgentnej potreby bezodkladne upraviť pomery strán ( ). Neodkladné opatrenie v súvislosti s ochranou vlastníckeho práva k nehnuteľnosti slúži na ochranu aktuálne

ohrozených práv, teda pri takej náhlej zmene situácie, že iné opatrenia sú neúčelné alebo zdĺhavé a z uvedeného dôvodu nevhodné.

2X. Súd mal za to, že žalobkyňa opísaním rozhodujúcich skutočností súd nepresvedčila o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, keď ňou požadovanej úprave pomerov chýba prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, keďže žalobkyňa neosvedčila bezprostrednosť existujúcej hrozby vážnou ujmou. Žalobkyňou osvedčené okolnosti prejednávanej veci nie sú tak závažné, aby na ich základe bolo potrebné pristúpiť k použitiu inštitútu neodkladného opatrenia. Samotný konflikt ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou nie je vo všeobecnosti dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia a riešenie takéhoto konfliktu súdom musí prebiehať v riadnom civilnom sporovom konaní, s možnosťou vyjadrenia sa sporových strán a rozhodnutím až po riadnom posúdení veci a vykonaní navrhovaného dokazovania.

29. Súd poukazuje tiež na to, že výlučné užívanie nehnuteľností žalovaným a bránenie v užívaní nehnuteľností žalobkyni trvá už dlhší čas, a síce (po ostatnom vyhodení žalobkyne z domácnosti) od júna roku 2023, resp. problematický vzťah medzi sporovými stranami i ohľadne užívania nehnuteľností existoval už dlhšie (od roku 2021 - podľa čestného prehlásenia č.l. 19 ako i tvrdení samotnej žalobkyne, keď ju žalovaný prvýkrát vyhodil z nehnuteľností). Vzhľadom na uvedený časový odstup od rozhodujúcich skutočností, na ktorých žalobkyňa stavia svoj návrh, tu nepochybne nejde o bezprostredne hroziacu ujmu žalobkyni uvedenou situáciou, a preto tu nemožno konštatovať nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle , keď zásah do práv žalobkyne už trvá a to dlhšiu dobu. Žalobkyňa totiž mala už počas uplynulých mesiacov možnosť domáhať sa žalobou vo veci samej riešenia uvedenej situácie (napr. žalobou o určenie spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, vydania vecí, bezdôvodného obohatenia atď.).

30. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 12.10.2022, v ktorom odvolací súd v obdobnom prípade uviedol, že „s poukazom na obsah predmetného spisu, odvolací súd konštatuje, že medzi stranami sporu sa jedná o dlhodobejší (nie práve ideálny) vzťah ohľadom užívania predmetných nehnuteľností a od 23.9.2021 (právoplatné uznesenie č. k. -73 zo dňa 23.9.2021) nie je sporný spoluvlastnícky vzťah k predmetným nehnuteľnostiam. Posledný kontakt medzi stranami sporu týkajúci sa výmeny kľúčov od predmetných nehnuteľností (riešenia užívania nehnuteľností) sa uskutočnil v mesiaci v októbri 2021, pričom žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu so žalobou) na okresný súd až 3.6.2022, čo jednoznačne popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako to má na mysli v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Odvolací súd má za to, že žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti riešiť spornú situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, alebo podaním žaloby ohľadom užívania, domáhania vydania kľúčov, vstupu do nehnuteľností, resp. hospodárenia so spoločnou vecou (úprava užívania spoločnej veci podľa a nasl. ) oveľa skôr, keďže vzájomný vzťah strán nie je bez problémov už dlhšie. Teda z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania, ktoré „spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa v konaní pokračovalo bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého ide, bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní hmotnoprávne postavenie účastníkov konania“ (W., J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, 1997, str. X7 - XX).“

31. Zároveň žalobkyňa neosvedčila možnosť vzniku bezprostrednej ujmy takej závažnosti, ktorá by odôvodňovala vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa poukazovala všeobecne na ochranu jej vlastníckych práv, rovnosť práv spoluvlastníkov a nadužívanie nehnuteľností samotným žalovaným, keď nehnuteľnosti užíva sám. Argumentovala tým, že jej majetkové práva sú výrazným spôsobom obmedzené, keď od júna 2023 nemá žiaden dosah k nehnuteľnostiam, nevie, v akom stave je dom, či je udržiavaný, vetraný, čo všetko tam chýba. Taktiež poukazovala na to, že z nehnuteľností sa sama nikdy dobrovoľne neodsťahovala, medzi ňou a žalovaným nedošlo k dohode o dočasnom užívaní nehnuteľností iba žalovaným. Nateraz sa so synom zdržiava u matky v rodičovskom dome v K. T., ktorý je písaný formálne na ňu, ale nemá záujem tam trvalo žiť v matkinej domácnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná ani netvrdila, že by aktuálne nemala vyriešenú bytovú otázku, a že by sa chcela do nehnuteľností opäť nasťahovať, čo sa vzhľadom na ňou uvádzané konflikty medzi sporovými stranami v minulosti, počas súdnych konaní, ako aj skutočnosť, že v nehnuteľnostiach býva spolu so žalovaným aktuálne aj jeho priateľka, javí ako nanajvýš nepravdepodobné. Žalobkyňa tiež dôvodila

potrebou kontroly stavu nehnuteľností, avšak žiadne aktuálne riziko obývania bytu žalovaným, ktorý tam má svoje obydlie, neosvedčila. Súd opätovne dodáva, že samotná skutočnosť, že byt patrí do BSM a žalovaná je vylúčená z jeho užívania pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje. Vzhľadom na uvedené sa nariadenie neodkladného opatrenia nejaví ako opodstatnený prostriedok nápravy.

32. Neodkladné opatrenie slúži na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy, a nie na zabezpečenie a ochranu tých práv, ktoré majú byť chránené v riadnom civilnom sporovom konaní. Žalobkyni nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv osobitnou žalobou, ktorou sa bude domáhať či už určenia spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, vydania bezdôvodného obohatenia, prípadne náhrady škody.

33. Súd odkazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 17.06.2021, v ktorom odvolací súd vyjadril záver, že „v prvom rade je vecou všetkých podielových spoluvlastníkov, aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Ustanovenie umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/rozdelenie užívania vecí tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločných vecí, b/ jeden, alebo viacerí podieloví spoluvlastníci budú užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu /peňažnú/, c/ všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových intervaloch. Tieto spôsoby užívania možno aj kombinovať. Z obsahu spisu žiadna dohoda o užívaní nevyplýva. Rozdielne sú aj názory strán čo do charakteru nehnuteľností. Odporcovia tvrdia, že sa jedná o ich obydlie a navrhovateľ, že dom je neobývaný. Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj z dôvodu, či možno, alebo nemožno podielovému spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva.“

34. Naviac, súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, ak by neodkladným opatrením nebolo porušené žiadne zaručené právo alebo sloboda povinného z neodkladného opatrenia. V tu prejednávanej veci ide o obydlie žalovaného chránené článkom 21 SR, pričom je nedotknuteľné a nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Z vyjadrení žalovaného v súdnych konaniach (č.l. 12-14) je pritom zrejmé, že žalovaný považuje nehnuteľnosti za „svoj dom“, v týchto býva a súčasne sa snaží zabrániť vstupu doň iným osobám, a to rôznymi spôsobmi zabezpečení (fotografie č.l. 24-31), čo všetko poukazuje práve na ochranu obydlia žalovaným. S poukazom na uvedené by právne účinky neodkladného opatrenia (ktorým by žalobkyňa získala prístup do nehnuteľností, ktoré sú obydlím žalovaného) obmedzili žalovaného neprimeraný spôsobom, a teda boli by neproporcionálne.

35. V tu prejednávanej veci dospel súd k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa ničím neosvedčila, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené práve neodkladné opatrenie, a prečo nie je namieste, aby sa svojich práv spoluvlastníka domáhala v riadnom sporovom konaní s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mal žalovaný možnosť vyjadriť sa k žalobe. Zároveň by nariadené neodkladné opatrenie bolo neproporcionálne tomu, že predmetný dom je už dlhší čas obydlím žalovaného, ktoré je chránené.

36. S poukazom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že neboli preukázané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce nebola preukázaná naliehavosť a dôvodnosť úpravy pomerov medzi stranami (princíp opodstatnenosti), ako ani, že by vzhľadom na obydlie žalovaného išlo o proporcionálny prostriedok ochrany (princíp proporcionality).

37. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia zamietol.

3X. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne aj konečným rozhodnutím, súd vo výroku II. rozhodol o náhrade vzniknutých trov konania v zmysle ustanovenia . V konaní mal v plnom rozsahu úspech žalovaný, ktorý by tak mal i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale keďže v konaní mu dosiaľ žiadne účelne vynaložené

trovy ani nemohli vzniknúť, keď mu nebol doručený ani návrh, súd mu nárok na náhradu trov konania v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).