Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/23/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore navrhovateľa: A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/X, XXX XX C. Š., právne zast.: JUDr. Ivana Orosová, advokátka, so sídlom kancelárie Masarykova 10, 080 01 Prešov, proti odporcom: 1.) K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., 2.) Š. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., zast. opatrovníkom: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX C. Š., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. XC/XX/XXXX -XX zo dňa 28.04.2021, takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie a vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že výrokom I. uložil žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade povinnosť odovzdať žalobcovi kľúče a sprístupniť rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku registra C KN parcela číslo XXX, pozemok registra C KN parcela číslo XXX o výmere XXX metrov štvorcových ako zastavaná plocha a nádvorie a pozemok registra C KN parcela číslo XXX/X o výmere XXX metrov štvorcových ako záhrada, zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX, evidovaný pre katastrálne územie C. Š., obec C. Š., okres N. počas celej doby trvania vlastníckeho práva žalobcu a výrokom II. priznal navrhovateľovi vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , veta prvá, veta prvá, , , , , , (ďalej len ,P“).

3. Skonštatoval, že navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie C. Š., a to v podiele X/X k celku. Zároveň predložením výzvy zo dňa 19.03.2021 na vydanie kľúčov a sprístupnenie nehnuteľnosti preukázal, že odporcovia v 1. a 2. rade bránia navrhovateľovi ako jednému z podielových spoluvlastníkov užívať predmet podielového spoluvlastníctva. Keďže odporcovia nie sú ochotní navrhovateľovi sprístupniť nehnuteľnosť a vydať kľúče od rodinného domu, ako aj kľúče od pozemkov, zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ má väčšinový majetkový podiel na nehnuteľnom majetku vo vzťahu k jednotlivým spoluvlastníkom (odporca v 1. rade 2/6 k celku a odporca v 2. rade 1/6 k celku) a je oprávnený podieľať sa na právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú zo spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľ ako spoluvlastník nehnuteľnosti musí mať aj zabezpečený prístup k týmto nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade odovzdať kľúče od predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľovi, ako aj umožniť mu užívať predmet podielového spoluvlastníctva.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že navrhovateľ bol úspešný vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade. Na základe toho mu postupom podľa priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia.

5. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že postupom podľa neuložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko je toho názoru, že výrok tohto neodkladného opatrenia je postačujúci na to, aby navrhovateľ ako jeden z podielových spoluvlastníkov mohol predmet svojho spoluvlastníctva aj riadne užívať. V prípade, ak spory medzi stranami sporu budú prebiehať, nič nebráni navrhovateľovi domáhať sa podania samostatnej žaloby na usporiadanie vzťahov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva na príslušnom súde.

6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia v 1. a 2. rade. Odvolanie odôvodnili ust. a . V odvolaní poukázali, že prvoinštančný súd vydal neodkladné opatrenie bez toho, aby bola splnená podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery a zasiahol ním do vlastníckeho práva odporcov a do ich práva na ochranu obydlia a do práva na súkromie. Skutkový stav tak ako ho prezentoval navrhovateľ v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nie je pravdivý. Prvoinštančný súd rozhodol iba na základe nepravdivých tvrdení navrhovateľa, ktorý zatajil podstatné skutkové okolnosti. Na výzvu navrhovateľa na vydanie kľúčov zo dňa 19.03.2021, ktorú predložil spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, odporcovia reagovali listom zo dňa 25.03.2021, v ktorom navrhovateľovi oznámili, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo ku porušeniu predkupného práva, že odporca v 2. rade je osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená a že odporcovia si budú svoje práva z porušenia predkupného práva uplatňovať u navrhovateľa. Taktiež nie je pravda, že nehnuteľnosť je už dva roky neobývaná. Rodinný dom je obydlím odporcov, ktorí sa prechodne v určitých obdobiach, kedy si to situácia vyžaduje zdržiavajú u svojho strýka a to či už z dôvodu potreby zvýšenej starostlivosti o odporcu v 2. rade a tiež z dôvodu obáv z konania navrhovateľa z dôvodu, že už predtým ako bolo jeho vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností, opakovane vyhľadával odporcov a žiadal, aby sa z domu vysťahovali, pretože dom kúpil. Uviedli, že ak navrhovateľ tvrdí, že dôvodom na vydanie návrhu na neodkladné opatrenie je zlý technický stav nehnuteľnosti, takéto tvrdenie nielenže nie je pravdivé, ale nikdy nemôže byť dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť.

7. K odvolaniu odporcov v 1. a 2. rade. sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že uzatvoril kúpnu zmluvu so záložným veriteľom p. S. P. (pôvodná spoluvlastníčka), ktorý pre neplnenie zmluvných povinností dlžníčky (neuhrádzanie dlhu) ako záložný veriteľ pristúpil k realizácii výkonu záložného práva za podmienok stanovených v zmluve o záložnom práve v zmysle podmienok stanovených v uzatvorenej kúpnej zmluve (čl. I Preambula kúpnej zmluvy). Navrhovateľ nadobudol vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy v dobrej viere v to, že pre riadne a platné nadobudnutie vlastníckeho práva sú splnené všetky podmienky. Navrhovateľ je riadnym podielovým spoluvlastníkom 3/6 k celku, ktorého vlastnícke právo má mať rovnaký zákonný obsah ako vlastnícke právo ostatných podielových spoluvlastníkov odporcu v 1. rade 2/6 k celku a odporcu v 2. rade 1/6 k celku. Navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo závažných dôvodov, pretože odporcovia ako podieloví spoluvlastníci nechcú navrhovateľovi vydať kľúče a tak sprístupniť predmetný nehnuteľný majetok a navrhovateľ aj napriek tomu, že je spoluvlastníkom rodinného domu a pozemkov, nemá k ním zabezpečený prístup. Je potrebné zdôrazniť, že stavba rodinného domu je takmer dva roky neobývaná. Odporca v 1. rade ako aj odporca v 2. rade v dome nebývajú a zdržiavajú sa na inom mieste. Navrhovateľ neodkladným opatrením nijako nezasahuje do vlastníckeho práva odporcov a rovnako do práva na obydlie a súkromie. V konečnom dôsledku odporcovia môžu predmetné nehnuteľnosti užívať aj naďalej ako doteraz a navrhovateľ nebráni nijakým spôsob v ich užívaní a za žiadnych okolností ich z rodinného domu a priľahlých pozemkov nenúti k akémusi vysťahovaniu. Mal za to, že ako vlastník má rovnaké vlastnícke právo ako ostatní podieloví spoluvlastníci a podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa domáhal potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi podielovými spoluvlastníkmi, pretože v opačnom prípade navrhovateľovi ostáva len „holé“ vlastníctvo bez akýchkoľvek práv, ktoré tvoria obsah a podstatu vlastníctva. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a

contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého uznesenia.

9. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ust. ).

10. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrení (ust. ).

11. Z ust. vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala (ust. ).

13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa ust. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ust. ).

14. Ak súd nepostupoval podľa ust. , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa ust. , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ust. )

15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení, prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XM P. z 29.07.2010).

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.09.2018 sp.zn. XCdo/XXX/XXXX. Zo záverov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že zákon súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť. S poukazom na ust. až 3 , podľa ktorého, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa ust. neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

Teda v prípade, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľovi povinnosť podľa ust. neuloží, je súčasne povinný poučiť strany vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, pričom súd je povinný túto žalobu aj špecifikovať, teda uviesť strany a predmet konania žaloby vo veci samej.

17. Zákon tak súdu stanovuje obligatórnu poučovaciu povinnosť (poučiť stranu, proti ktorej neodkladné opatrenie pred začatím konania smeruje, o možnosti podať žalobu a o právnych následkoch s tým spojených), a to v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje. Súd je tak povinný týmto stranám poskytnúť v zmysle ust. a kvalifikované poučenie.

18. V uvedenom prípade súd súčasne s nariadením neodkladného opatrenia vo výrokovej časti odporcom v 1. a 2. rade kvalifikované poučenie neposkytol, čím došlo porušeniu rovnosti sporových strán a k zmareniu ich procesných oprávnení, a to zmareniu možnosti podať žalobu vo veci samej (vymedzenej súdom v zmysle ) a domáhať sa tak prípadnej procesnej ochrany, v dôsledku čoho ani nemohli nastať prípadné právne následky spojené s podaním takejto žaloby a s prípadným vyhovením tejto žalobe (ust. ).

19. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil odporcom v 1. a 2. rade, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

20. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa ust. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa ust.

21. Zároveň považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že v prvom rade je vecou všetkých podielových spoluvlastníkov, aby sa na tom, ako budú spoločnú vec užívať dohodli. Ustanovenie umožňuje, aby sa podieloví spoluvlastníci v prípade, že sa nedohodnú obrátili na súd. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/rozdelenie užívania vecí tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločných vecí, b/ jeden, alebo viacerí podieloví spoluvlastníci budú užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu /peňažnú/, c/ všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových intervaloch. Tieto spôsoby užívania možno aj kombinovať. Z obsahu spisu žiadna dohoda o užívaní nevyplýva. Rozdielne sú aj názory strán čo do charakteru nehnuteľností. Odporcovia tvrdia, že sa jedná o ich obydlie a navrhovateľ, že dom je neobývaný. Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj z dôvodu, či možno, alebo nemožno podielovému spoluvlastníkovi vydať kľúče od obydlia iba preto, že je zapísaný ako podielový spoluvlastník na liste vlastníctva.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).