Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/13/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. A., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpená: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., so sídlom Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanej: A. A. C., (predtým D.), nar. XX. X. XXXX, bytom E. F. X/XX, XXX XX A., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, v konaní o zaplatenie 47 000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -234 zo dňa 14. januára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalobu z a m i e ta .

Žalovanej p r i z n á v a vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov konania a trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni 47.000,- eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 07.05.2018 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po zrušení veci odvolacím súdom súd skúmal, či zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorená medzi sporovými stranami 07.04.2017, z ktorej žalobkyňa uplatňuje vo vzťahu k žalovanej v predmetnom konaní svoj nárok, je platná, a to i v súvislosti s ust. a ust. . Za preukázané považoval, že právna predchodkyňa žalobkyne A. D. uzatvorila 21.09.2016 s investorom, ktorý realizoval výstavbu bytového domu, a to spoločnosťou SANUS Real s.r.o. zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. V zmluve o budúcej zmluve sa investor výstavby bytového domu zaviazal odpredať dvojizbový byt vo výmere 34,30 m2 za sumu 77.760,- eur. Spoločnosť SANUS Real s.r.o. bola investorom výstavby bytového domu súpisné číslo XXXX, projektu „Apollis“, a to na základe stavebného povolenia, vydaného 09.08.2016. Byt, ktorý sa investor zaviazal budúcej kupujúcej odpredať, je v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy podrobne špecifikovaný, a to podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej spoločnosťou Atelier 008 s.r.o. Investor sa zmluvne zaviazal odpredať po ukončení výstavby bytového domu sľúbený 2-izbový byt právnej predchodkyni žalobkyne A. D. za cenu 77.760,- eur vrátane dane z pridanej hodnoty. V čase začatia výstavby a podpísania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, byt reálne neexistoval a nebolo ho možné obhliadnuť. Zákony trhu nútia investorov (v čase pred začatím výstavby bytového domu), aby budúce byty, ktoré vzniknú výstavbou, ponúkali za podstatne nižšie sumy, než za aké budú predávané po ich ukončení a po kolaudácii, to znamená, kedy si záujemca bude môcť dokončený bytový dom ohliadnuť a ohliadnuť bude možné aj byt, overiť si jeho dispozíciu a kvalitu. Záujemcovia o byty, v dome ktorého výstavba sa má len začať, nemajú úplnú istotu, či zálohu, ktorú na výstavbu domu investorovi zaplatia, sa im vráti a či na majetok investora nebude vyhlásený

konkurz. Z marketingových dôvodov ponúka investor byty pred začatím ich výstavby za uvádzacie ceny, teda za ceny nižšie ako obvyklé. Ponuka investora závisí od viacerých faktorov, napríklad od množstva vlastných finančných prostriedkov, od možností a podmienok na získanie úveru na výstavbu a podobne. Kvalitná marketingová a finančná analýza je predpokladom úspechu projektu. Výstavba bytového domu „Apollis“ sa vykonávala v širšom centre mesta, v mestskej časti G.. Táto lokalita má veľmi výhodnú polohu (peši dostupnú občiansku vybavenosť, v blízkosti projektu sa nachádzajú obchodné centrá, priestory pre zábavné aktivity). Právny zástupca žalobkyne tvrdil, že v súčasnosti bol rovnaký dvojizbový byt v objekte „Apollis“ predaný za sumu 150.000,- eur. Túto skutočnosť žalobca kúpnou zmluvou nepreukázal. Žalovaná sporný byt kúpila od investora SANUS Real s.r.o., a to kúpnou zmluvou zo dňa 11.07.2017. Cena nových dvojizbových bytov v polovici roku 2017 v širšom centre Bratislavy nebola nižšia ako suma 127.760,- eur, ktorú by žalovaná za sporný byt mala zaplatiť. Táto suma zodpovedá ponuke a dopytu po nových dvojizbových bytoch v širšom centre hlavného mesta Bratislava. Vývoj cien bytov na Slovensku býva často súčasťou finančných správ v masmédiách. Aktuálne ceny bytov je možné si overiť aj na webových stránkach realitných kancelárií. Vzhľadom na obmedzenú ponuku nových bytov v širšom centre hlavného mesta bola a je ich cena pomerne vysoká a konanie žalobkyne, ktorým odpredala práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej si žalovaná byt od investora SANUS Real odkúpila za sumu 77.760,- eur, nie je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Po ukončení výstavby bytového domu je cena práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve takmer identická s kúpnou cenou bytu. V roku 2016 a v roku 2017 boli úrokové sadzby, za ktoré banky poskytovali úvery na svojich minimách a hypotéky boli z toho dôvodu pre ľudí ľahko dostupné, čo malo za následok rast cien nehnuteľností. Vzhľadom na túto situáciu na trhu, sa ceny bytov v Bratislave (a zvlášť v jej širšom centre) udržujú na vysokej úrovni. Takýto kontinuálny rast cien bytov ovplyvňuje aj malá ponuka bytov. Iná je situácia ohľadne cien za prevod práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ekonomické správanie sa investora výstavby bytov vychádza z jeho vlastnej finančnej analýzy vo väzbe na situáciu na trhu s nehnuteľnosťami. Ak by žalobkyňa dobrovoľne predala nový dvojizbový byt žalovanej za sumu 77.760,- eur tak, ako si to predstavuje žalovaná, konanie žalobkyne by bolo možné považovať za nerozumné a nezodpovedné. Rozumné a uvážené ekonomické správanie sa nepovažuje za nemorálne. Pri uzatváraní zmlúv je potrebné rešpektovať autonómnu vôľu zmluvných strán. Pokiaľ by bola žalovaná ochotná zaplatiť za prevod práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve aj vyššiu ako dohodnutú sumu 50.000,- eur, aj v takomto prípade by bolo potrebné rešpektovať vôľu zmluvných strán. Pre kupujúceho môže byť aj vyššia suma, ako je obvykle požadovaná za rovnaké byty, akceptovateľná, a to vzhľadom na osobné záujmy a potreby. To znamená, že ak je kupujúci riadne o predmete kúpy informovaný a je ochotný zaplatiť aj podstatne viac, než je obvyklá cena nehnuteľnosti v danom mieste a čase, nie je možné ani takéto správanie sa predávajúceho považovať za nemravné. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o postúpení práv a povinností zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 7. 4. 2017, nie je uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a je platná a platný je aj záväzok žalovanej zaplatiť za postúpenie práv a povinností sumu 50.000,- eur. Z tejto sumy žalovaná žalobkyni zaplatila zálohu 3.000,- eur, a preto ju súd zaviazal, aby žalovanej zaplatila zostávajúcu časť dohodnutej ceny 47.000,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní bolo preukázané, že žalovanej bola doručená žaloba spolu s listinnými dôkazmi, spolu s platobným rozkazom dňa 05.05.2018 a nasledujúceho dňa, teda 06.05.2018, sa žalovaná pohľadávka stala splatnou. Žalobkyňa nepreukázala, že na splnenie dlhu žalovanú vyzvala. Z uvedených dôvodov súd žalobkyni priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania 5,25 % od 07.05.2018 z dlžnej sumy 47.000,- eur až do zaplatenia, a to podľa v spojení s nariadenia vlády č. V tejto súvislosti súd poukázal na ust. . O trovách konania rozhodol podľa v súvislosti s ust. a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v plnom rozsahu.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku prvoinštančného súdu doručila odvolanie žalovaná. Vytýkala, že prvoinštančný súd neposudzoval súlad právneho úkonu s dobrými mravmi komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti. Falšovanie, resp. pozmeňovanie dohody bez vedomosti druhej strany nemožno považovať za konanie, ktoré by malo byť považované za konanie v súlade s dobrými mravmi a ktoré by bolo možné považovať za konanie, ktoré zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti. Skúmanie zamerané na v tom čase aktuálne ceny bytov nie je možné považovať za relevantné východisko pre záver, ktorý v rozsudku II. súd z uvedeného odvodil, nakoľko zistenia, ku ktorým dospel, preukazovali úplný opak. Skúmal, resp. sa zaoberal otázkou dobrých mravov len vo vzťahu k výške dohodnutej ceny, ktorá je de facto v konečnom dôsledku vždy výsledkom dohody medzi zmluvnými stranami. V tomto prípade však došlo

k sfalšovaniu, resp. pozmeneniu dohody z 05.10.2016 a práve toto konanie bolo v rozpore s dobrými mravmi a malo za následok uzatvorenie dohody, to znamená, že právny úkon bol v konečnom dôsledku urobený v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko suma za predmetnú nehnuteľnosť bola pre žalovanú určujúcim faktorom uzatvorenia dohody najmä z hľadiska limitácie spôsobu financovania. Prvoinštančný súd ani len okrajovo nevenoval pozornosť namietanému sfalšovaniu, resp. pozmeneniu textu dohody z 05.10.2016. Absolútne zmätočným spôsobom posudzoval a následne aj vyhodnotil existenciu vedomosti žalovanej o obsahu zmluvy o budúcej zmluve ako rozhodujúcej skutočnosti preukazujúcej existenciu omylu na strane žalovanej. Žalobkyňa počas trvania sporu ani raz nevysvetlila, prečo preukázateľne cielene pozmenila dohodu z 05.10.2016, následne s takto pozmeneným textom zaslala žalovanej za účelom prípravy návrhu dohody, pričom žalovaná sa po celý čas spoliehala na tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpna cena za byt prestavuje sumu 120.000,- eur s tým, že prvú časť z tejto kúpnej ceny za byt vo výške 3.000,- eur bude potrebné uhradiť, resp. refundovať žalobkyni v hotovosti pri podpise dohody za to, aby spoločnosť SANUS Real odsúhlasila prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve zo žalobkyne na žalovanú (ust. čl. II. ods. 2 písm. a) dohody). Druhú časť tejto kúpnej ceny za byt vo výške 47.000,- eur žalobkyňa uhradila spoločnosti SANUS Real, k tomu zodpovedá ust. čl. II. ods. 2 písm. b) dohody, v ktorom sa suma 47.000,- eur explicitne definuje ako úhrada kúpnej ceny, v ktorých sa pojednáva o tom, že toto plnenie bude financované prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpu nehnuteľnosti a túto druhú časť kúpnej ceny za byt vo výške 47.000,- eur bude potrebné refundovať žalobkyni, nakoľko túto sumu žalobkyňa uhradila spoločnosti SANUS Real už v minulosti (tým, že ju nahradila svojej právnej predchodkyni p. A. D. ako prvotnej „platiteľke“ tejto sumy už v minulosti). Tretiu časť kúpnej ceny v sume 70.000,- eur zaplatí žalobkyňa už priamo spoločnosti H. G.. Na prípravu spornej dohody mala žalobkyňa veľmi krátky čas, v podstate jeden deň, konkrétne 06.04.2017, nakoľko to bola práve žalobkyňa, ktorá vyvíjala časový tlak na žalovanú, aby k podpisu spornej dohody došlo veľmi rýchlo (údajne z dôvodov veľkého množstva iných záujemcov o predmetný byt). Žalovaná vychádzala z informácii žalobkyne o tom, že suma 47.000,- eur bola uhradená spoločnosti SANUS Real ako kúpna cena. Žalovaná neprevzala pri koncipovaní spornej dohody doslovne text dohody z 05.10.2016, a teda spornou dohodou nezamýšľala v žiadnom prípade dosiahnuť rovnaký stav a rovnaké účinky. Uzatvorením spornej dohody žalovaná mienila dosiahnuť stav, kedy bude sporná dohoda pojednávať najmä o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny za byt. To potvrdzujú viaceré rozdiely v oboch dokumentoch. Dohoda z 05.10.2016 je označená ako „Dohoda o finančnom vysporiadaní“, pričom sporná dohoda je označená ako „Dohoda o postúpení práv a povinností“. Obsahom dohody z 05.10.2016 je iba výlučne prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve. Obsahom spornej dohody nie je iba výlučne prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve. Obsahom dohody z 05.10.2016 nie je absolútne žiadne dojednanie o spôsobe uhradenia kúpnej ceny za byt. Uvedená platba je identifikovaná ako „finančné vysporiadanie“, kdežto v spornej dohode sú dojednania o spôsobe uhradenia kúpnej ceny za byt. Tam uvedená platba je explicitne identifikovaná ako „kúpna cena“ a nie ako „odplata za postúpenie“. Žalovaná sa nemala prečo domnievať, že suma 47.000,- eur má byť suma, ktorá má byť žalobkyni uhradená titulom jej odplaty za postúpenie, resp. akýmkoľvek iným titulom odlišným od právneho dôvodu, ktorý spočíva v zaplatení kúpnej ceny za byt. Žalovaná sa po celý čas spoliehala na tvrdenia žalobkyne o tom, že suma 120.000,- eur je v plnom rozsahu výlučne sumou kúpnej ceny bez toho, aby mala akákoľvek jej časť predstavovať akúsi sprostredkovateľskú alebo inú odmenu žalobkyne. Zmluvu o budúcej zmluve žalovanej žalobkyňa neposkytla, táto jej bola predložená až po uzavretí dohody o postúpení práv a povinností medzi žalobkyňou a žalovanou spoločnosťou SANUS Real 18.04.2017. Žalobkyňa tieto tvrdenia žalovanej nerozporovala, dokonca nepriamo potvrdila na pojednávaní 07.02.2019. Za týchto okolností odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda akúkoľvek elementárnu logiku, čím je založený odvolací dôvod vyplývajúci z ust. , . Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu žalobkyne v plnom rozsahu zamietol.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej sa dôrazne ohradila proti opakovaným tvrdeniam žalovanej, o nepreukázanom sfalšovaní, resp. pozmeňovaní dohody bez vedomosti druhej strany, ktoré je nielen nepravdivé, ale voči žalobkyni aj urážlivé. Napokon bola to strana žalovanej, kto finálnu podobu dohody vypracoval a žalobkyňa túto žiadnym spôsobom nielenže nefalšovala ani nepozmeňovala bez vedomia druhej strany. Zdôraznila, že príprava textácie predmetnej dohody bola plne v dispozícii žalovanej a žalobkyňa túto textáciu nijakým spôsobom nemenila, teda tvrdenia žalovanej o akomkoľvek sfalšovaní sú hrubým zavádzaním konajúceho súdu. Žalobkyňa nikdy žalovanej žiadnu FALŠOVANÚ listinu, vec, dokument, proste čokoľvek NEPREDLOŽILA. Suma, ktorá bola v dohode uvedená, bola žalobkyňou a žalovanou riadne dohodnutá a v Dohode bola uvedená žalovanou. Žalovanou podsúvaná argumentácia o údajnom uvedení do omylu ohľadne sumy je absolútne irelevantná, nakoľko pri odplatnej

zmluve je vedomosť strany, ktorá poskytuje finančné prostriedky o cene, za ktorú práva a povinností nadobudol prevádzajúci nepodstatná a ak by vôbec šlo o omyl žalovanej, tento nebol v súdnom konaní okrem tvrdenia samotnej žalovanej preukázaný. Ide jednoznačne o omyl v pohnútke a nie o omyl v prejave vôle. To, že by žalovaná na dohodnuté podmienky nepristúpila, keby vedela, za akú sumu práva nadobudla žalobkyňa, nebolo v prvoinštančnom súdnom konaní nijako preukazované a je výlučne v rovine tvrdenia žalovanej. Tvrdenia žalovanej o údajnom falšovaní, ktoré ako činnosť samotná, už bez ohľadu na primeranosť ceny, má mať za následok neplatnosť právneho úkonu, vychádza výlučne iba z tvrdenia žalovanej, ktoré hrubo zasahuje do osobnostných práv žalobkyne bez toho, aby bolo voči nej doposiaľ vedené akékoľvek trestné konanie v súvislosti s tvrdeniami žalovanej v tomto konaní. Žalobkyňa nikdy žalovanej netvrdila, že by sumu 47.000,- eur niekomu uhrádzala a ako sama žalovaná v odvolaní potvrdila, informovala ju o celkovom náklade za predmetný byt v sume 120.000,- eur, čo je náklad, ktorý žalovaná na byt nevynaložila do dnešného dňa, pretože v tejto sume je započítaných aj sporných 47.000,- eur, ktoré žalovaná doposiaľ nikomu za predmetný byt neuhradila. Nadobudla vlastnícke právo k bytu, ktorý bola ochotná nadobudnúť za 120.000,- eur o 47.000,- eur lacnejšie, pretože vyhlásila, že dohoda, ktorú sama, resp. treťou osobou vypracovala, má byť neplatná (najskôr relatívne, aktuálne, absolútne). Tvrdenie žalovanej, čo zamýšľala textáciou dohody vyriešiť je irelevantné, textácia dohody je pevné daná a je z nej zrejmé, že odplata vo výške 50.000,- eur, teda 3.000,- eur + 47.000,- eur je odplatou za postúpenie práv a povinnosti zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy - nie, ako tvrdí žalovaná, že je súčasťou kúpnej ceny určenej pre predávajúceho. Z dohody ani nevyplýva žiadna povinnosť žalobkyne s touto sumou ďalej nakladať smerom k predávajúcemu. Ďalšia argumentácia žalovanej v tom smere, že dohoda je dohodou o postúpení práv a povinností, a teda v takto označenom právom úkone je odplata definovaná nie ako odplata za postúpenie práv a povinností, ale ako kúpna cena za byt je nielen irelevantná, nemajúca žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, ale i nelogická. Akékoľvek zaťahovanie vzťahu žalovanej a jej financujúcej banky do tohto súdneho sporu je nad rámec a ide výlučne o vzťah žalovanej a financujúcej banky. Na jednej strane totiž žalovaná so skončeným právnickým vzdelaním de facto nemá potrebné vedomostí, je uvádzaná do omylu, na druhej strane jej má žalobkyňa vopred uviesť, koľko na predmetnom prevode má v úmysle zarobiť a má mať vedomosť o podmienkach financujúcej banky žalovanej, s ktorou ani žalobkyňa nemala byť prečo v kontakte. Naviac všetky tvrdenia žalovanej, ktorá sa snaží zo seba urobiť obeť, smerujú výlučne k omylu v pohnútke. V rámci svojej obrany žalovaná žalobkyňu de facto kriminalizuje de iure ako osoba s ukončeným právnickým vzdelaním s ohľadom na možnosť krivého obvinenia. Doposiaľ tak neurobila, resp. o tom žalobkyňa vedomosť nemá. Žiadala preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne rázne poprela, že by v dohode zo dňa 07.04.2017 vo vzťahu k čiastke 50.000,- eur sa jednalo o odplatu za postúpenie práv a povinností zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Od počiatku bola so žalobkyňou komunikovaná ako kúpna cena bytu a nie ako odplata za postúpenie práv a povinností. Kľúčovým je podľa žalovanej pojem „kúpna cena“, ktorý jednoznačne vyjadruje vôľu žalovanej uhradiť túto sumu titulom kúpnej ceny za byt nie titulom odplaty pre žalobkyňu. Žalovaná predpokladala, že žalobkyni bude stačiť, ak odplata za uzavretie dohody zo dňa 07.04.2017 = vrátenie zálohy za kúpnu cenu, čomu svedčí aj textácia dohody, pričom upozornila na znenie čl. III. ods. 2 písm. b) dohody. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení nerozlišuje medzi dohodou zo dňa 07.04.2017 a dohodou o finančnom vysporiadaní z 05.10.2016. Žalovaná ani jej právny zástupca nikdy netvrdili, že žalobkyňa pozmeňovala, resp. falšovala dohodu zo 07.04.2017. Žalobkyňa sfalšovala, resp. pozmenila pôvodnú dohodu z 05.10.2016. Pozmenila v nej uvedenú sumu 18.916,- eur na 47.016,- eur. S tým uviedla žalovanú do omylu ohľadne skutočnej kúpnej ceny bytu. Pri príprave dohody zo 07.04.2017 žalovaná vychádzala z nesprávneho skutkového stavu, pričom tento omyl vyvolala žalobkyňa. Žalobkyňa od počiatku konala so zlým úmyslom, tento sa premietol aj do textácie čl. 3 ods. 2 písm. b) dohody zo 07.04.2017. Tento nemôže byť v súlade s dobrými mravmi, preto je absolútne neplatný. Žalovaná vyjadrila presvedčenie, že skúmanie aktuálnej ceny obdobných bytov nie je pre konanie relevantné. Predmetom sporu nie je primárne kúpna cena, ale vôbec odplata za prenechanie práva uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný byt a okolnosti (ne)dojednania. Žalobkyňa si za postúpenie práv vypýtala sumu podstatne prekračujúcu 50 % ceny celého bytu, čo sa môže prinajmenšom javiť ako neprimerané a nesúladné s primeranou cenou, ktorú vyžadujú dobré mravy. Z uvedeného preto nemôže ísť len o omyl v pohnútke, ale aj o omyl v skutočnostiach rozhodujúcich pre urobenie právneho úkonu. Ak by tento omyl nenastal, žalovaná by vedela, že na takúto „odplatu“ nemá dosť finančných prostriedkov a že ho nemôže financovať z úveru. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že nie je ochotná uhradiť za byt aj zvyšnú sumu 47.000,- eur, avšak od počiatku tvrdila, že túto sumu môže uhradiť len ako kúpnu cenu za byt, nakoľko iba v takom prípade ju môže uhradiť z hypotekárneho úveru.

Snahou žalovanej nikdy nebolo vyhnúť sa plateniu dohodnutej povinnosti, čo preukázala aj tým, že túto povinnosť, ak by bola taká, akou ju prezentovala žalobkyňa, bola pripravená uhradiť prostredníctvom hypotekárneho úveru, ale vinou žalobkyne a jej konania v rozpore s dobrými mravmi tak urobiť nemohla. Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej dala do pozornosti, že právny úkon dohoda o postúpení práv a povinností rieši ako už zo samotného názvu a vyplýva postúpenie práv a povinností, teda aj odplata uvedená v tomto úkone logicky a tiež systematicky je odplatou za poskytnutie plnenia, teda za predmet dohody. Vyhotovenie právneho úkonu bolo realizované stranou žalovanej. Údajne tvrdený nesprávny skutkový stav, ktorého nesprávnosť má spočívať podľa obrany žalovanej výlučne v tom, že či sa suma 50.000,- eur za postúpenie práv a povinností započítavala a kúpnu cenu alebo nie, nie je nesprávnym skutkovým stavom. Dôsledne sa ohradila voči tvrdeniam o akomkoľvek pozmeňovaní akýchkoľvek listín zo strany žalobkyne. Žalobkyňa nikdy nepozmeňovala, nefalšovala, nejak neupravovala žiaden text riadne uzavretého právneho úkonu. Textáciu dohody z 05.10.2016 použila ako základ pre svoj návrh dohody so žalovanou. V tomto texte odstránila osobné údaje právnej predchodkyne - uviedla inú sumu, ako bola uvedená v pôvodnom texte dohody z 05.10.2016. Takéto konanie nie je v žiadnom prípade sfalšovaním alebo pozmeňovaním akejkoľvek listiny. Bod II.3.3. vyjadrenia žalovanej je vyslovene útokom na osobnostné práva žalobkyne. Bod III.3.4., III.3.5. označila za prenášanie obchodného rizika žalovanej a jej vzťahu a podmienok hypotekárneho úveru, resp. jej vzťahu s treťou osobou, s ktorou žalobkyňa absolútne vôbec nemá žiaden vzťah a ani možnosť doňho zasiahnuť. Sama žalovaná potvrdila, že mala vedomosť, že náklady na obstaranie bytu budú 120.000,- eur, pričom žalobkyni do dnešného dňa uhradila iba zálohu 3.000,- eur a priebežne 70.000,- eur uhradila predávajúcemu, takže ako dobromyseľná nadobúdateľka bytu vedomá si nákladu vo výške 120.000,- eur uhradila za byt niečo dokopy 70.000,- eur a o 47.000,- eur sa súdi so žalobkyňou. Žiadala preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil a odvolanie žalovanej zamietol.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (, ), po zopakovaní dokazovania na pojednávaní 29. júna 2021 rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalovanej uložil uhradiť žalobkyni 27.000,- Eur s úrokom z omeškania 5,25 % zo sumy 27.000,- Eur od 07.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

7. Na základe dovolania žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 29. novembra 2023 rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. -321 zo dňa 29. júna 2021 zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z procesných dôvodov. Na podklade zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR, odvolací súd vytýčil termín pojednávania na deň 28.5.2024, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na 25.6.2024 o 9,25 hod.

8. Podľa (ďalej len „“), rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

9. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, zopakovaní dokazovania a zohľadnenia skutočností tak, ako z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynuli, odvolací súd zastal názor, že právny základ, od ktorého žalobkyňa uplatňuje svoj nárok na plnenie vo vzťahu k žalovanej, je daný, zostalo posúdiť iba primeranosť žalobkyňou požadovaného plnenia.

10. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že strany sporu uzatvorili 07.04.2017 dohodu o postúpení práv a povinností, predmetom ktorej bol prevod všetkých práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s budúcim predávajúcim SANUS Real s.r.o. na prevod nehnuteľností, bližšie špecifikovanej v dohode. V čl. III tejto sa žalovaná ako postupník zaviazala zaplatiť žalobkyni ako postupcovi za prevod práv a povinností z uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve kúpnu cenu vo výške 50.000,- eur spôsobom, že za a) prvá časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- eur bude zo strany postupníka postupcovi zaplatená v hotovosti pri podpise dohody, b) druhá časť kúpnej ceny vo výške

47.000,- eur bude zo strany postupníka postupcovi uhradená prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého na kúpnu nehnuteľností, čerpaného kupujúcim H. H. a.s.

11. Z vykonaného dokazovania bolo taktiež preukázané, že žalobkyňa nadobudla právo na odkúpenie nehnuteľnosti na podklade dohody, uzatvorenej 05.10.2016, dohodou o finančnom vysporiadaní, uzatvorenou s pani D., predmetnom ktorej bol prevod práv zo zmluvy o budúcej zmluve, na podklade ktorej žalobkyňa uhradila pani D. za prevod práv na odkúpenie spornej nehnuteľnosti 18.916,- eur.

12. Podľa uplatnený právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Pojem dobré mravy nedefinuje zrejme preto, že podliehajú spoločenskému vývoju a tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich definovať, vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

15. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015 sp.zn. pri poskytovaní súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania má byť táto založená, okrem iného, i na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

16. Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa článku 2 ods. 3 . Ústavný súd zároveň zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Za ústavne nesúladnú ústavný súd považuje i interpretáciu foriem podústavného práva v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku prílišného formalizmu. Spravodlivosť je totiž kritériom, ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie v súdenej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení. Ústavný súd považuje za samozrejmé a určujúce, že vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda konkrétnych zistení, založených rozmerom každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické, to však nezbavuje všeobecné súdy urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité ().

17. Vychádzajúc z uvedeného, z okolností prejednávanej veci, ako i samotného správania sa žalovanej, ktorá v priebehu sporu sama navrhovala tento ukončiť mimosúdne dohodou a ponúkala žalobkyni na uspokojenie ňou uplatneného nároku 26.500,- eur, i odvolací súd dospel k záveru, že uzatvorenú dohodu o postúpení práv a povinností zo 07.04.2017 nemožno považovať za dohodu v extrémnom rozpore s dobrými mravmi, naviac, ak z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že samotná žalobkyňa za postúpenie práv na odkúpenie bytu uhradila svojej právnej predchodkyni, resp. poskytla svojej právnej predchodkyni, finančné prostriedky vo výške 18.916,- eur ako „odmenu za prenechanie poradia na odkúpenie bytu“.

18. Pokiaľ i žalovaná v konaní namietala, že jej žalobkyňa mala zaslať pozmenenú dohodu z 05.10.2016, na podklade ktorej právna predchodkyňa žalobkyne žalobkyni postúpila práva na odkúpenie bytu, uvedené pri posudzovaní platnosti dohody zo 07.04.2017 nie je relevantné, nakoľko predmetnú dohodu pripravovala žalovaná a do textu tejto dohody žalobkyňa žiadnym spôsobom nezasahovala. Za právne významné nepovažoval odvolací súd ani tvrdenia žalovanej o uvedení do omylu pri oznámení kúpnej

ceny bytu, nakoľko tieto skutočnosti si žalovaná mohla u predajcu bytu overiť skôr, ako dohodu zo 07.04.2017 podpísala.

19. Nesporným zostalo, že na podklade dohody, uzatvorenej so žalovanou 07.04.2017, žalovaná nadobudla právo na odkúpenie bytu v lukratívnej časti Bratislavy, ktorého hodnota od uzatvorenia kúpnej zmluvy nepomerne vzrástla. Pri posudzovaní odôvodnenosti nároku žalobkyne odvolací súd preto zvažoval, že žalovaná na jednej strane „robí zo seba obeť“, ktorá bola „podvedená“ žalobkyňou, na druhej strane, bez overenia si ňou uvádzaných informácií o cene bytu, bola ochotná uhradiť žalobkyni, resp. za odkúpenie bytu, cenu uvádzanú žalobkyňou.

20. Vo väzbe k výsledkom vykonaného dokazovania, vyhodnoteniu jednotlivých dôkazov vo vzájomných súvislostiach, zohľadniac i ochotu samotnej žalovanej poskytnúť žalobkyni „odmenu“ za postúpenie práv na odkúpenie bytu, odvolací súd z hľadiska spravodlivého usporiadania vzťahov oboch strán sporu dospel k záveru, že primeranou sumou za „prenechanie poradia na odkúpenie bytu“ je suma 30.000,- eur ako jednu tretinu skutočnej ceny bytu v čase kúpy. Mal zato, že požiadavka žalovanej, presahujúca 50 % kúpnej ceny, je značne premrštená i po odpočítaní ňou uhradenej odmeny v prospech pani D.. Limitom, ktorým sa odvolací súd riadil, bola hodnota príležitosti odkúpiť byt, a nie dorovnanie straty v stúpajúcej hodnote bytu, ktorá žalobkyni prenechaním poradia na kúpu bytu vznikla a vzniká. Túto si totiž neschopnosťou cenu bytu dofinancovať založila sama. Za jediné kritérium odvolací súd považoval hodnotu príležitosti, ktorú žalobkyňa žalovanej poskytla v podobe možnosti odkúpiť byt v lukratívnej časti B..

21. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ i na pojednávaní vyslovil predbežný právny názor, v zmysle ktorého považoval nárok žalobkyne za odôvodnený v celom rozsahu, vo väzbe na účel ust. , dodáva, že účelom a zmyslom stanoviska súdu k skutkovým tvrdeniam a navrhovaným dôkazom a jeho predbežného právneho posúdenia veci je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. Vyslovenie predbežného právneho názoru na vec má zásadný význam pre ďalší procesný postup strán v kontradiktórnom sporovom konaní a pokiaľ i sudca dané zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve zhrnúť svoje návrhy na záver pojednávania a pod. Striktné nedodržanie postupu podľa zo strany súdu teda samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou konania v zmysle ust. .

22. Vo väzbe na uvedené preto odvolací súd i napriek vyslovenému právnemu názoru dospel k záveru o tom, že nárok žalobkyne je potrebné modifikovať, a to najmä z dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd poukázal. Prioritnou pre zmenu vysloveného právneho názoru bola najmä požiadavka žalobkyne presahujúca 50% kúpnej ceny. Limitom, ako odvolací súd poukázal už v predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým sa odvolací súd riadil, i po zrušení veci Najvyšším súdom, bola hodnota príležitosti odkúpiť byt a nie dorovnanie straty v stúpajúcej hodnote bytu, ktorá žalobkyni prenechaním poradia na kúpu bytu vznikla a vzniká.

23. Na pojednávaní pred odvolacím súdom, žalovaná uviedla, že si svoje povinnosti v zmysle dovolaním zrušeného rozsudku odvolacieho súdu, vo vzťahu k žalobkyni, splnila. Uvedenú skutočnosť právny zástupca žalobkyne nerozporoval, a preto vyjadrenie žalovanej o tom, že si svoje finančné povinnosti vo vzťahu k žalobkyni na podklade rozsudku odvolacieho súdu, splnila, odvolací súd považoval za nesporné. Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp.zn. , sp.zn. , sp.zn. a Ústavný súd v rozhodnutí sp.zn. sa zaoberali otázkou vzniku bezdôvodného obohatenia v prípade poskytnutia plnenia, na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušené. Súdna prax je jednotná v tom, že zrušenie právoplatného rozhodnutia deklaratórnej povahy, nezakladá bez ďalšieho právo strany v konaní na vrátenie poskytnutého plnenia, lebo rozhodujúce je, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotno-právnom základe. Zrušením rozhodnutia na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve. Vo všetkých prípadoch, keď bolo poskytnuté plnenie, na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskôr

v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku zrušené, môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotno-právnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku.

24. Nakoľko v predmetnej veci odvolací súd pri opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyni vznikol vo vzťahu k žalovanej nárok na zaplatenie 30.000,- Eur, „ako odmeny za prenechanie poradia na odkúpenie bytu“ (po odpočítaní sumy 3.000,- Eur) a túto žalovaná podľa prednesu pred odvolacím súdom v prospech žalobkyne uhradila, (čo právny zástupca žalobkyne nespochybnil), odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v konečnom dôsledku zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.

25. Podľa , splnením dlh zanikne.

26. Nakoľko zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené iba vtedy, ak by právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve a v predmetnej veci žalovaná v prospech žalobkyne plnenie poskytla na základe dohody o postúpení práv a povinností uzatvorenej 7.4.2017, teda na hmotno-právnom základe, dospel odvolací súd k záveru, že splnením súdom uloženej povinnosti dlh žalovanej zanikol a tento nebolo možné opätovne priznať. V konečnom dôsledku preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietol, žalovanej vo vzťahu k žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% (, ). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania odvolací súd zohľadnil, že právny zástupca žalobkyne na skutočnosť, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni plnila v rozsahu stanovenom pôvodným rozsudkom odvolacieho súdu, procesným spôsobom nereagoval, a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nebolo možné aplikovať ust. , a to ani analogicky podľa Čl. 4 Základných princípov . Podľa ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania.

27. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd priznal žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu vychádzajúc z toho, že výrok nároku na náhradu trov konania je závislým výrokom od výroku, ktorým súd rozhodol vo veci samej, a nakoľko bola žalovaná v konečnom dôsledku vo vzťahu k žalobkyni úspešná, vychádzajúc z jednoty konania priznal žalovanej vo vzťahu k žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia neprihliadal na dôkazy predložené žalovanou na odvolacom pojednávaní.

29. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )