Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/67/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Vladimír Červeňák, v právnej veci žalobcu: P., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Krafčík, so sídlom Michalovce, Štefánikova 4, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00166481, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.370,15 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 29.1.2021 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi od žalovaného priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou došlou súdu dňa 1.10.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3370,15 Eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 29.1.2021 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX bolo uznesením povereného príslušníka PZ Prezídia PZ Národnej kriminálnej agentúry, národnej protikorupčnej jednotky, xxpozitúry N., U. vznesené žalobcovi obvinenie pre prečin nepriamej korupcie podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa . Po vznesení obvinenia žalobca využil svoje právo v zmysle ust. zvoliť si na ochranu svojich práv obhajcu. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca XX.X.XXXX . sťažnosť, ktorú však prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry zamietol dňa 23.6.2017 ako nedôvodnú. Dňa 129.2.2019 podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na trestný súd v Pezinku obžalobu pre prečin nepriamej korupcie podľa Tr.zákona. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp.zn. , zo dňa 30.4.2019 žalobca bol oslobodený spod obžaloby s konštatovaním, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nie je trestným činom. Voči uvedenému rozsudku podal prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní dňa 30.4.2019 odvolanie v neprospech obžalovaného. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.1.2020, sp.zn. zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry. Najvyšší súd v uznesení konštatoval, že rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 30.4.2019 o oslobodení obžalovaného spod obžaloby je správne, zákonné a odôvodnené v tomu zodpovedajúcej miere. V súvislosti s týmto konaním vznikli žalobcovi ako dôsledok nezákonného rozhodnutia náklady na právne zastúpenie (obhajobu) vo výške 3370,15 Eur. Poukázal na , tohto zákona. Zároveň uviedol, že nárok na náhradu škody možno priznať, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky, a to: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody a 3. kauzálny nexus medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Osobitnou zákonnou podmienkou pre prípad náhrady škody v tomto prípade je aj jej tzv. predbežné prerokovanie v zmysle ust. . Poukázal na veta prvá zkona č. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. , uvedeného zákona. Žalobcovi vznikli v súvislosti so začatím a vedením trestného stíhania ako dôsledok nezákonného rozhodnutia, náklady na právne zastúpenie, obhajobu vo výške 3370,15 Eur, ktoré žalobca

uhradil svojmu obhajcovi. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. . Zároveň uviedol, že dňa 9.10.2020 žalobca prostredníctvom svojho obhajcu podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v priebehu trestného konania vedeného Národnou kriminálnou agentúrou Prezídia PZ, pod č. U. a to uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 24.5.2017. Dňa 19.1.2021 Generálna prokuratúra SR odpovedala na žalobcovu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V odpovedi nároku nevyhovela a v argumentácii sa odvolávala na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.7.2008 sp.zn. a rozsudok ESĽP vo veci F. proti Českej republike. Zároveň žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.zn. , zo dňa 30.4.2019, ktorý sa rozsiahlo a vyčerpávajúco vysporiadal s podobnou, ak nie totožnou argumentáciou Generálnej prokuratúry SR. Aj napriek tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia nevydal priamo prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ten škodu však spôsobil tak, že svojím aktívnym konaním, t.j. zamietnutím sťažnosti žalobcu a podaním obžaloby, zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia. V zmysle ust. zákona o zodpovednosti za škodu, ak v trestnom konaní spôsobil škodu štátny orgán podľa osobitného predpisu, a síce podľa o prokuratúre, kde v tomto prípade patrí aj spôsobenie škody prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý je súčasťou Generálnej prokuratúry SR, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

2. Z vyjadrenia žalovaného, došlého súdu dňa 11.11.2021 súd zistil, že žalovaný poukazuje najmä na tú skutočnosť, že žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Osobitne nepoukázali na žiadny nesprávny úradný postup prokuratúry SR, ktorý by bol konštatovaný na to oprávneným orgánom, resp. na nezákonný zásah orgánov prokuratúry do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Celý postup príslušných orgánov prokuratúry, ako aj jednotlivých prokurátorov bol v súlade s platnou právnou úpravou procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní upravenou . Mal zato, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody. Pre osvedčenie nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, tiež musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, tiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Poukázala na , citovaného zákona. Ďalej uviedla, že v rámci konania však nedošlo k zrušeniu žiadneho rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Názor, že každé uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné a konanie nebolo ukončené právoplatným a odsudzujúcim rozsudkom je zásadným spôsobom prelomený nálezom Ústavného súdu SR z 13.11.2013 sp. zn. . Z nálezu vyplynulo, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. mám zato, že prijatý názor, podľa ktorého z pohľadu nároku na náhradu škody, má rovnaký význam, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj oslobodenie spod obžaloby, nemôže byť prijímaný bezvýhradne, bez prihliadnutia na okolnosti trestnej veci. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre trestné stíhanie žalobcu. Mám zato, že nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené v rámci vedenia trestného konania. Žiadali, aby súd návrh zamietol ako nedôvodný.

3. Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej, došlého súdu 17.12.2021 súd zistil, že žalovaná poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 13.11.2013, sp.zn. . Žalobca v žalobe jasne poukázal na rozsudok KS Žilina sp.zn. , zo dňa 30.4.2019, ktorým má nález opačný názor. V bode 14 tohto rozsudku sa jasne hovorí, pokiaľ žalovaná poukazovala v odvolaní na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.11.2013, v ktorom bolo vyslovené, že nemožno automaticky bez akéhokoľvek odôvodnenia každé uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné len preto, že v trestnom konaní nedošlo k odsúdeniu obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd už vyššie poukazoval na nález Ústavného súdu SR č. k. -49 zo dňa 7.7.2016 s opačným názorom, ktorý bol prijatý neskôr ako nález označený žalovaným. Rovnako v ďalších neskorších nálezoch č. k. I.

ÚS 395/2016-26 zo dňa 14.9.2016, č. k. -33 zo dňa 13.12.2016 vyslovil obdobný právny záver , o zmene aktuálnej rozhodcovskej praxe súdov Slovenskej republiky. Žiadal žalobca rozhodnúť v zmysle podanej žaloby.

4. Z vyjadrenia žalovanej k vyjadreniu žalobcu, došlého súdu dňa 9.2.2022, že zotrváva v celom rozsahu na svojom vyjadrení zo dňa 11.11.2021. Žiadal pripojiť trestný spis Špecializovaného trestného súdu.

5. Z vyjadrenia žalovanej k uplatnenej náhrade škody, došlého súdu dňa 5.4.2022 súd zistil, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2021.

6. Z vyjadrenia žalovanej, doplnenia, došlého súdu dňa 26.7.2022 súd zistil, že pokiaľ by si súd neosvojil argumentáciu žalovanej obsiahnutú v uvedenom vyjadrení, tak žalovaná v súvislosti s požadovanou náhradou škody, tak ako ju uvádza žalobca, po preskúmaní trestného spisu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. nemá námietky k uplatneným trovám konania. Žalobca však v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 9. októbra 2020 žiadal uhradiť sumu 2.687,05 €. V tomto rozsahu bol nárok poškodeného aj predbežne prerokovaný, čo bolo žalobcovi oznámené listom Generálnej prokuratúry SR sp, zn. VI/4 Gc 117/20/1000-5 zo dňa 19.01.2021. Poukázala na § 15 ods. 4 Zákona č. 514/2013. Takže, pokiaľ sa poškodený žalobou z 29. septembra 2021 pomáha prisúdenia sumy 3 370,15 €, žiada uhradiť viac, ako bol rozsah predbežne prerokovaného nároku.

7. Z vyjadrenia žalobcu, došlého súdu dňa 16.8.2022 súd zistil, že žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie žiadal sumu 3370,15 Eur, suma 2687,05 Eur bola vytiahnutá z kontextu. Skutočnosť, že v závere žiadosti je uvedená suma 2.687,05, EUR iba poukazuje akú sumu žiada žalobca poukázať na účet advokátskej kancelárie, teda pre túto časť určil platobné miesto ako účet advokátskej kancelárie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná si zvolila nenáležitý postup a jednostranne v neprospech žiadateľa sa rozhodla pre možnosť, ktorá jej viac vyhovovala, teda považovať za žiadanú sumu 2687,05 Eur. Ďalej poukázal, že v prípade akýchkoľvek pochybností sa od žalobcu mohla dožadovať vysvetlenia namiesto skonštruovania nesprávneho výkladu. Zároveň dal žalobca do pozornosti, že žalovaná vo svojej odpovedi na žiadosť žalobcu zo dňa 19.1.2021 poprela základ nároku, pretože (teda že žalovaná nie je vôbec zodpovedná za škodu) a výškou nároku sa ani nezaoberala, preto to, čo žalovaná navrhuje nemôže požívať právnu ochranu, a nebráni rozhodnutiu o celom nároku.

8. Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp.zn. , zo dňa 30.4.2019, bol žalobca oslobodený spod obžaloby s konštatovaním, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nie je trestným činom. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22.1.2020, sp.zn. , zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Najvyšší súd uznesením skonštatoval, že rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu zn. , zo dňa 30.4.2019 oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je správne, zákonné a odôvodnené tomu v zodpovedajúcej miere.

10. Zo žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 9.10.2020 súd zistil, že tento bol adresovaný Generálnej prokuratúre SR. Z odpovede GP SR zo dňa 19.1.2021 o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody súd zistil, že základ nároku P. neuznali. Z vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 5.10.2020 súd zistil, že celkové trovy právneho zastúpenia činili 3370,15 Eur.

11. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

12. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

13. Podľa a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje a)

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

14. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

15. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Podľa . a , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

17. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

18. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

19. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

20. Podľa až 4 , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a) (1) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (2) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. (3) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. (4)

21. Podľa a , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (1) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. (3)

22. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavného (ďalej len „“), každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa čl. 39 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „LZPS“), každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.

24. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. (2)

26. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Ustanovenie rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. V prípade konkurencie príslušnosti Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR je rozhodujúce, či prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a či podal v trestnej veci obžalobu. Keďže v tu prejednávanej veci bola prokurátorom zamietnutá sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a následne bola prokurátorom podaná obžaloba, príslušnou na konanie v mene štátu je Generálna prokuratúra SR.

27. Súd mal v konaní za preukázané, že právnym titulom na základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody je uznesenie povereného príslušníka PZ Prezídia PZ, NAKA, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry N. o vznesení obvinenia, U. zo dňa 24.05.2017 žalobcovi, proti ktorému ako obvinený prostredníctvom obhajcu podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP uznesením sp. zn. VII/2 Gv 111/17/1000-15 zo dňa 23.06.2017 tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. V konaní mal rovnako súd za preukázané, že prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP podal na žalobcu ako obvineného dňa 19.02.2019 obžalobu pre prečin nepriamej korupcie podľa . Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. zo dňa 30.04.2019 bol žalobca oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu nie je trestným činom.

28. V tejto súvislosti súd odkazuje na nález Ústavného súdu SR č.k. -42 zo dňa 24.01.2017, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby (či zastavením trestného stíhania), je však potrebné hľadať nielen v a čl. 36 ods. 3 listiny, ale vo všeobecnej rovine aj v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorými zasahujú do základných práv jednotlivca. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie skutočne v trestnom konaní potvrdilo (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo 17. júna 2008 a sp. zn. z 28. augusta 2007). Je iste právom a povinnosťou štátu zabezpečovať ochranu spoločnosti vyšetrovaním podozrení zo spáchania trestnej činnosti a jednotlivec je povinný v určenom rozsahu znášať obmedzenia z toho vyplývajúce, avšak pokiaľ orgány činné v trestnom konaní dospejú k rozhodnutiu, ktoré sa neskôr ukáže ako nezákonné, ide vo vzťahu k takto stíhanej osobe o postup porušujúci jej základné ľudské práva. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť sa úkonom trestného konania, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nepáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený (Ústavný súd Českej republiky nález sp. zn. z 31. marca 2005).“ Obdobne sa vyjadril Ústavný súd SR aj v náleze č.k. -25 zo dňa 21.11.2017, kde uviedol, že „súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal, a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 23. februára 1990 sp. zn. publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp. zn. publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

Slovenskej republiky, ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. augusta 2010).“

29. Rovnako mal súd v za preukázané, že žalobca dňa 09.10.2020 podal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vydaným v priebehu trestného konania podľa ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pričom generálna prokuratúra dňa 19.1.2021, sp. zn. VI/4 Gc 177/20/1000-5 oznámila žalobcovi, že nárok ani čiastočne neuspokojí, lebo pre taký postup nie sú splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR z 13.11.2013 sp. zn. z ktorého vyplýva, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.

30. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca ako obvinený po vznesení obvinenia za účelom jeho ochrany práv a právom chránených záujmov bol zastúpený od 24.05.2017 JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátom, advokátska kancelária Michalovce a za poskytnutie obhajoby bola zo strany žalobcu vykonaná úhrada za poskytnuté právne služby v predmetnej trestnej veci v celkovej výške 3.3370,15 eur, čo mal súd za preukázané z pokladničného dokladu na prijatú zálohu č. 0001 zo dňa 12.06.2017 a úhrady faktúry č. 0002 zo dňa 12.10.2020. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom opätovne poukazuje na to, že zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na akékoľvek zavinenie a v tejto súvislosti platí pre ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania skončeného oslobodením spod obžaloby, treba hľadať nielen v ustanovení článku 46 ods. 3 SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods. 1 SR, teda v princípoch materiálnoprávneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. V tejto situácii nie je rozhodné ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodne podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo.

31. V zmysle ustálenej judikatúry rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj rozsudok oslobodzujúci spod obžaloby. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa

32. Súd si teda v prejednávanej veci osvojil právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v cit. uznesení NS SR spis. zn. zo dňa 14.11.2012, ktorý odzrkadľuje doterajšiu judikatúrnu prax najvyššieho súdu, zdôrazňujúc objektívny charakter zodpovednosti štátu podľa ust. , t. j. vychádzajúc z toho, že táto zodpovednosť je zodpovednosťou za výsledok trestného konania. Pre účely posudzovania vzniku zodpovednosti štátu podľa ust. Z. z .tak nie je zásadne rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní v akomkoľvek jeho štádiu vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo v konečnom rozhodnutí. Ak tomu tak nie je a obvinený (resp. obžalovaný po podaní obžaloby prokurátorom) bol súdom spod obžaloby oslobodený, niet logického dôvodu, aby aj napriek tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo nikdy v rámci trestného konania formálne zrušené pre jeho nezákonnosť, toto uznesenie nebolo považované pre účely ust. a ust. za nezákonné rozhodnutie.

33. V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie týchto kumulatívnych podmienok: 1. vydanie nezákonného rozhodnutia, 2.vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom, 5.podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať, 6. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V špecifickom prípade, ako je oslobodenie spod obžaloby sa nevyžaduje splnenie podmienky zrušenia nezákonného rozhodnutia a

podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu z dôvodov, ako bolo vyššie uvedené, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 16 ods. 4 zákona odo dňa 29.01.2021.

35. Súd žalovanej povolil vykonať úhradu žalovanej sumy v lehote 15 dní, nakoľko poskytnutie takejto lehoty požadovala žalovaná a žalobca s tým súhlasil.

36. O trovách konania rozhodol súd podľa a keďže žalobca mal plný úspech vo veci, tak mu priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %. Po právoplatnosti tohto rozsudku o ich výške rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.