Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/47/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu LUX Prešov, s.r.o., so sídlom Za Kalváriou 118, Prešov, IČO: 36478598, zastúpeného BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101343417/2021 zo dňa 29.07.2021, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Prešov (ďalej aj ,,správca dane“) vydal dňa 07.01.2019 poverenie na výkon daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. Žalobcovi oznámil dňa 10.01.2019, že výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 u žalobcu začne 25.01.2019. Dňa 25.01.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu s hlavným predmetom: začatie výkonu daňovej kontroly a preverenie skutočností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

Správca dane vyhotovil dňa 25.01.2019 úradný záznam z telefonického hovoru s pracovníčkou Obecného úradu Vlčany, za účelom overenia trvalého pobytu A. B., ktorý je bývalým konateľom spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., pričom zistil, že menovanému rodinní príslušníci zrušili trvalý pobyt dňom 15.04.2016. Od uvedeného dátumu je jeho trvalý pobyt vedený na adrese Obecného úradu Vlčany (bezdomovec). Obec C., Obecná polícia Vlčany poskytla správcovi dane informáciu, že B. A. má trvalý pobyt v obci C. D. X a je vedený ako bezdomovec. Podľa udania menovaného firmu s názvom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nezaložil ani ju neprevádzkuje. Bol za ním jeden pán zo Šale, ktorého meno nepozná, a ten podľa jeho slov založil danú spoločnosť, za čo pánovi A. zaplatil 50,00 eur. Neohlásil žiadnu prevádzku v obci C..

Správca dane vyzval Nadáciu SPP a Slovenský zväz kickboxu, spol. CALOS, s.r.o. a AOS klub Poprad, aby správcovi dane oznámili informácie a zaslali písomnosti, dôkazy uvedené vo výzvach.

Správca dane si zaobstaral od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sekcia boja proti podvodom a analýzy rizík oznámenie o realizovaných nadobudnutiach slovenského nadobúdateľa a údaje z kontrolných výkazov daňových subjektov For Fight, s.r.o. a TOP Trading - J.O.L., s.r.o.

Dňa 01.04.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Hlavným predmetom bolo vypočutie svedka A. E., v postavení majiteľa motorového vozidla za účelom preverenia polepu reklám spoločnosti žalobcu na vozidle počas preteku 45. RALLYE TATRY konanej v dňoch od 25.05.2018 do 26.05.2018. Za žalobcu sa zúčastnil konateľ.

V spise sa nachádza zmluva o propagácii a reklame uzatvorená podľa medzi dodávateľom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. a objednávateľom žalobcom zo dňa 23.04.2018 a faktúry dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. pre odberateľa žalobcu s dátumom zdaniteľného plnenia 30.10.2018 za úhradu podľa zmluvy, cena 22 200 eur, DPH 4 440 eur, celková fakturovaná suma 26 640 eur. Predmetom zmluvy bola propagácia firmy objednávateľa u dodávateľa s cieľom zabezpečenia podpory predaja jeho tovarov a ponúkaných služieb a prostredníctvom činností, ktoré zabezpečuje dodávateľ v sezóne 2018 pri príležitosti prenájmu reklamnej plochy na súťažných vozidlách zúčastňujúcich sa Majstrovstiev Slovenskej republiky v Rally, voľných podujatí zapísaných v kalendári SAMŠ ako aj podujatí konajúcich sa v Českej republike. Dodávateľ sa zaviazal, že umiestni na dobre viditeľné miesto súťažného vozidla logo objednávateľa, ďalej sa zaviazal, že v rámci sprievodného programu zabezpečí výrobu a distribúciu letákov, brožúr, šiltoviek, tričiek, kľúčeniek, USB kľúčov, diárov a iných reklamných predmetov s logom objednávateľa za účelom propagácie spoločnosti tovarov a služieb objednávateľa. Zmluva sa uzavrela na dobu určitú od 23.04.2018 do 31.12.2018. Termín plnenia tejto zmluvy bol stanovený na celú sezónu MSR v rally 2018, MČR v rally 2018, Rally Sprint Série 2018, TRAIVA RALLY CUP 2018, voľné podujatia rally podliehajúcej evidencii SAMŠ a FAS AČR ako aj neevidované podujatia konajúce sa v SR a ČR. Objednávateľ mal uhradiť dodávateľovi sumu vo výške 75 000 eur bez DPH za účelom plnenia predmetu tejto zmluvy. Táto čiastka mala byť prevedená na účet dodávateľa na základe faktúr vystavených dodávateľom. Strany sa dohodli na nasledovnej fakturácii: v mesiaci október 2018 22 200 eur bez DPH, v mesiaci november 2018 26 650 eur bez DPH, v mesiaci december 2018 26 650 eur bez DPH.

Daňový úrad Banská Bystrica zaslal správcovi dane odpoveď na dožiadanie týkajúce sa vypočutia svedka B. A.. Žalobcovi bolo zaslané upovedomenie o vypočutí svedka, žalobca sa na vypočutí svedka nezúčastnil a zaslal ospravedlnenie. Svedok uviedol, že nepozná spoločnosť žalobcu, neobchodoval s ňou. Firmu kúpil od spoločnosti F. G.. Potom ju v roku 2018 predal rumunskej pani H. I.. Spoločnosť vyrábala dvere, žiadnou inou činnosťou sa nezaoberala v čase, kým bol konateľom. Potvrdil, že spoločnosť vystavila faktúru. Predmetom bol predaj dverí, ktoré spoločnosť vyrobila. Podpis na faktúre je jeho aj pečiatka, ktorú spoločnosť bežne používala, inú nemala. K zmluve o propagácii a reklame uviedol, že zmluvu uzatváral, podpis je jeho aj pečiatka. Predmetom faktúry bol predaj dverí, ktorú spoločnosť vyrobila. Nepamätal si ako nadviazal spoluprácu so žalobcom. Po upozornení dožiadaného správcu dane, že zmluva a faktúra, ktoré boli predložené sa týkajú reklamnej a propagačnej činnosti uviedol, že trvá na tom, že jeho spoločnosť vykonávala len výrobu interiérových dverí. Ku konateľovi žalobcu uviedol, že ho nepozná. Nevedel uviesť kde a s kým bola uzatváraná zmluva o propagácii a reklame. Na výzvu, aby popísal priebeh propagácie spoločnosti žalobcu, ktorú mal v zmysle zmluvy o propagácii a reklame realizovať uviedol, že nevie, pretože nič také nerealizoval. Uviedol, že nedošlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Na otázku, či má predmetnú faktúru zaúčtovanú a zaevidovanú v záznamoch DPH a či bola daň z faktúry odvedená v príslušnom zdaňovacom období uviedol, že nemá, bol v taktom stave, že sa nepamätá na nič. Na otázku, akým spôsobom boli uskutočnené úhrady predmetnej faktúry uviedol, že mal účet, na ktorý mu chodili úhrady, vedený vo VÚB. Jediným disponentom účtu bol on, chodili tam všetky platby, nevie o tom, či bola nejaká banková karta k tomuto účtu, so žiadnou nedisponoval, nikdy bankomatovú kartu na výber hotovosti z bankomatov nepoužil. Správca dane mu predložil výpis z účtu, podľa ktorého sa z účtu vyberala hotovosť práve bankovou kartou. Uviedol, že kartu nemal a nič nevyberal. Na otázku, akým spôsobom dochádzalo k dohodnutiu realizácie zdaniteľných plnení, ako bol nadviazaný kontakt medzi jeho spoločnosťou a žalobcom uviedol, že nevie uviesť, pretože spoločnosť žalobcu nepozná, nevie o žiadnej spolupráci. Nepamätá si na žiadne materiálno-technické zariadenie

ani priestory. Spoločnosť žalobcu nepozná. Nemá ani dôkazy o realizovanej reklame umiestnenej na súťažných vozidlách zúčastňujúcich sa Majstrovstiev Slovenskej republiky v Rally, nakoľko nevie, žeby realizoval túto kampaň. Na ďalšie otázky ohľadom dôkazov, zabezpečenia reklamy, realizácie, priebehu propagácie nevedel odpovedať a uviedol, že jeho spoločnosť to nerealizovala.

Ďalej správca dane v rámci dokazovania zaslal výzvy Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti a. s., Banskobystrickému samosprávnemu kraju, spol. BigKids, s.r.o.

V rámci medzinárodnej výmeny informácií si správca dane zaobstaral výsluch svedkov, a to G. J. a K. L..

Dňa 26.09.2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu s hlavným predmetom: podanie vysvetlenia k obchodným transakciám, ktoré realizoval žalobca aj s obchodným partnerom TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Žalobca k otázkam správcu dane, ako sa nakontaktoval na spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o., s kým jednal za uvedenú spoločnosť uviedol, že pán E. prišiel za ním, že reklamu na pretekárskych autách bude riešiť iná firma. Prišiel za ním s pánom A. do firmy na prevádzku Bardejovská 5 v Prešove. Podpísali zmluvu. Doniesli mu materiály za 01/2018 až 04/2018. Dohodli sa na spôsobe platby za celý rok, ako je uvedené v zmluve. Oni vystavili faktúru, ktorú žalobca uhradil čiastočne na dvakrát. Stretnutie s pánom E. a pánom A. sa konalo v období podpísania zmluvy na prevádzke Bardejovská 5 v Prešove. Informácie o spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. získal od pána E.. Na otázku, aby zdôvodnil prečo si za účelom propagácie firmy s cieľom zabezpečiť podporu predaja vybral ako svojho dodávateľa práve firmu TOP Trading - J.O.L., s.r.o. uviedol, že pán E. prišiel za ním, že reklamu na pretekárskych autách bude riešiť cez firmu TOP Trading - J.O.L., s.r.o. s tým, že sa ešte zväčší reklamná plocha a budú sa rozdávať reklamné predmety. Pred uzatvorením zmluvy so spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nemal žiadne informácie, ani o tom nepátral. Preveril si cez Finstat, s.r.o., či uvedená spoločnosť nie je dlžníkom. Na otázku, či videl výsledky práce činnosť spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. pred uzatvorením zmluvy o propagácii a reklame, kto bol prítomný pri obchodných rokovaniach a samotnom podpise zmluvy uviedol, že áno, videl výsledok práce TOP Trading - J.O.L., s.r.o. pred uzatvorením zmluvy o propagácii a reklame, materiál za obdobie od januára 2018 do apríla 2018 mu doniesol pán E. s pánom A. v 04/2018 a následne uzatvorili predmetnú zmluvu. Pri obchodných rokovaniach bol prítomný osobne so E. a A.. Na otázku, či sa pozná s B. A., konateľom spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ako sa s ním zoznámil uviedol, že pozná sa osobne s B. A., bol mu predstavený pánom E., že to je pán A., konateľ spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., zoznámil sa s ním cez pána E.. Pán A. bol chlap, normálny človek. Nepozná zamestnancov spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Podnikateľské priestory spoločnosti nevidel, ani ho to nezaujímalo. K otázke, aby popísal samotný priebeh poskytovaných služieb v oblasti propagácie firmy uviedol, že prišiel pán E. s pánom A. podpísali zmluvu. A. pán E. mal už dávno, dohodli sa na podmienkach zmluvy, aké bude veľké logo na pretekárskych autách, následne sa podpísala zmluva. Oni doniesli podklady, na základe ktorých sa následne uhradila faktúra. Na evidenčné číslo vozidla pána E., A. si už nepamätá, ale prichádzali na prevádzku I. X C. K. na vozidlách továrenských značiek G. M., I. N. X, E. O.. Na otázku, akým spôsobom mu bola kalkulovaná výsledná cena za reklamné služby, prečo nie sú prílohou faktúry kalkulácie ceny za jednotlivé položky reklamy uviedol, že pán A. a pán E. povedali cenu, rozmer a on súhlasil, podpísali zmluvu, žiadna firma mu nedáva kalkulačné listy. Na otázku, že v zmysle bodu III. zmluvy o propagácii a reklamy, zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 23.04.2018 do 31.12.2018, pričom termín plnenia bol stanovený na celú sezónu MSR rally 2018, MČR v rally 2018, Rally Sprint Série 2018, TRAIVA RALLY CUP 2018, voľné podujatia rally podliehajúcej evidencii SAMŠ a FAS AČR, ako aj neevidované podujatia konajúce sa v SR a ČR, aby správcovi dane špecifikoval, čo bolo v zmysle tejto zmluvy predmetom dodania na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 30.10.2018 v celkovej sume 26 540 eur vrátane DPH, presne konkretizoval, na ktorých podujatiach boli dodávateľom TOP Trading

- J.O.L., s.r.o. poskytnuté propagačné služby s cieľom zabezpečenia podpory predaja vyfakturované faktúrou uviedol, že zadarmo jazdili pol roka 2018, v období od 01/2018 až 04/2018, potom prišli za ním a spísali predmetnú zmluvu o propagácií a reklame. Predmetom dodania na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 30.10.2018 v celkovej sume 26 540 eur vrátane DPH bola realizácia športových podujatí v priebehu roka 2018. Dohodli sa, že im až koncom roka 2018 zaplatí za realizovanie reklamy.

Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzval ho na ich odstránenie a vyjadrenie sa. V prípade deklarovaného dodania služieb, podpory predaja tovarov a ponúkaných služieb prostredníctvom činností, ktoré zabezpečuje dodávateľ v sezóne 2018 pri príležitosti prenájmu reklamnej plochy na súťažných vozidlách zúčastňujúcich sa Majstrovstiev Slovenskej republiky v Rally poskytnutou spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., aby jednoznačne správcovi dane riadne a hodnoverne preukázal pravdivosť údajov a uskutočnenie zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre od dodávateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. predložil správcovi dane doklady, resp. dôkazy preukazujúce dodanie služieb - podpory predaja tovarov a ponúkaných služieb a prostredníctvom činností, ktoré zabezpečil dodávateľ v sezóne 2018 pri príležitosti prenájmu reklamnej plochy na súťažných vozidlách zúčastňujúcich sa Majstrovstiev Slovenskej republiky v Rally dodávateľom spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Žalobca zaslal správcovi dane odpoveď dňa 25.10.2019. V tomto vysvetlení uviedol, že zistenie daňového úradu o skutočnosti, že pán A. je bezdomovec ho prekvapilo, nikdy neskúmal, či pán A., ktorého mu pán E. predstavil v jeho firme žalobcu je správcom dane zistený pán A.. Tiež nikdy neskúmal, či motorové vozidlá, na ktorých bola umiestnená reklama patria tomu, či tomu majiteľovi. Pre neho a jeho firmu sú to nepodstatné informácie. Dôležitou informáciou pre neho je, či firma v čase spolupráce nemá dlhy voči štátnym ustanovizniam a či je splnený predmet zmluvy. Za výrobu a umiestnenie reklamy zodpovedala firma, s ktorou bola podpísaná zmluva. Toho dôkazom je aj skutočnosť, že faktúry uhrádza až po realizácii a po zdokladovaní plnenia predmetu zmluvy. Preto jednotlivé faktúry uhrádzal čiastkovo a to až po dodaní jednotlivých materiálov a dostatočnosti finančných prostriedkov na účte žalobcu. Spolupracuje s viacerými firmami a nikdy sa nezaujímal, kto je konateľom danej spoločnosti. Jediná vec, o ktorú sa zaoberá pri podpise zmluvy, či tá daná spoločnosť si plní svoje záväzky voči štátnym organizáciám. Mnohokrát pri podpise zmluvy sa nestretáva s konateľmi spoločnosti a podpísanú zmluvu mu pošlú Slovenskou poštou, alebo kuriérom. Nie je možné, aby si zisťoval a preveroval podľa dokladu totožnosti konateľov spoločnosti, pravosť a identitu ich podpisov. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o úkonoch správcu dane a o skutočnostiach zistených v priebehu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.

Správca dane dňa 16.12.2019 vypracoval protokol za zdaňovacie obdobie daň z pridanej hodnoty október 2018. Zároveň zaslal výzvu žalobcovi na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. K protokolu sa písomne vyjadril žalobca. Dňa 05.02.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu. Hlavným predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu.

Daňový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 12.02.2020 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8 440 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.07.2020 rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 12.02.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V rámci medzinárodnej výmeny informácii bol vypočutý svedok K. L. vo veci využitia prenájmu vozidiel v období 4.-12. mesiac roku 2018. Zároveň boli zaobstarané zmluvy o prenájme, faktúry.

Správca dane vyzval spoločnosti BOAT a.s., AR International, s.r.o. a Reklamné Predmety, s.r.o. v likvidácii, aby oznámili správcovi dane informácie a zaslali písomnosti, dôkazy k faktúram, ktoré mali vystaviť pre odberateľa TOP Trading - J.O.L., s.r.o. v priebehu zdaňovacieho obdobia október 2018.

Dňa 15.01.2021 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnili konatelia žalobcu s predmetom: oboznámenie so zisteniami a závermi správcu dane vo vyrubovacom konaní vykonávanom na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.07.2020.

Daňový úrad Prešov rozhodnutím číslo 100139327/2021 zo dňa 28.01.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 440 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie október 2018. Daň vyrubená daňovým priznaním doručeným dňa 26.11.2018 5 631,44 eur. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 10 071,44 eur, rozdiel dane v sume 4 440 eur.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 28.01.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 4 440 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018 žalobcovi, potvrdil.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane vykonal u daňového subjektu LUX Prešov, s.r.o., Prešov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane vo výške 4 000,00 eur z faktúry č. 18027 vyhotovenej spoločnosťou For Fight s.r.o. a vo výške 4 440,00 eur z faktúry č. 201810012 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o.. Na základe výsledkov dokazovania správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykonaného po rozhodnutí FR SR o odvolaní č. 101224294/2020 zo dňa 27.07.2020 uznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 4 000,00 eur uplatnené podľa v nadväznosti na a z dodávateľskej faktúry č. 18027 s dátumom dodania 30.10.2018 vyhotovenej spoločnosťou For Fight s.r.o. Zároveň správca dane na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dospel k záverom, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o., Prešov v zdaňovacom období október 2018 neoprávnene odpočítal daň vo výške 4 440,00 eur z faktúry č. 201810012 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. za reklamné služby.

Z výsledkov dokazovania vykonaného tak v procese výkonu daňovej kontroly, ako aj v rámci vyrubovacieho konania na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu vyplýva, že spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. v čase, keď mali byť dodané predmetné služby pre daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o., nevykonávala reálne žiadnu ekonomickú činnosť ani na adrese svojho sídla a ani v iných prevádzkových priestoroch. Spoločnosť nedisponovala potrebným materiálnym, technickým a ani personálnym vybavením potrebným na vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti. Konateľom bola osoba vykazujúca znaky „nastrčenej“ osoby - osoba bez trvalého bydliska (bezdomovec), ktorej predchádzajúci konateľ vyplatil „odmenu“ za odkúpenie spoločnosti. B. A. ako jediný konateľ spoločnosti bez zamestnancov pri svojom vypočutí uviedol, že nepozná spoločnosť LUX Prešov, s.r.o. ani jej konateľa, nebol s ním v osobnom kontakte a nedodal uvedenej spoločnosti reklamné služby uvedené na preverovanej faktúre. Potvrdil iba podpis zmluvy a vystavenie faktúr, ale faktúry mali byť podľa jeho vyjadrenia za dodanie tovaru - dverí, nie za poskytnutie reklamných služieb. Výsledky dokazovania ďalej svedčia o tom, že konateľ spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nemal prístup k súťažným vozidlám, na ktorých mali byť realizované predmetné reklamné služby vo forme polepov, a teda de facto nemohol fyzicky zrealizovať reklamné služby uvedené na predmetnej faktúre. Zároveň neboli zistené žiadne obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, ktorým mali byť prenajaté súťažné vozidlá zúčastňujúce sa jednotlivých pretekov, a spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá mala vykonať polep týchto vozidiel. Na základe uvedeného mal správca dane za preukázané, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. služby uvedené na preverovanej faktúre, na základe ktorej si daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane, nedodala. Správca dane pritom vzal do úvahy to, že na súťažnom vozidle bol umiestnený reklamný polep - logo spoločnosti LUX Prešov, s.r.o., avšak táto skutočnosť sama osebe vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam nepreukazuje, že polep uskutočnila spoločnosť TOP Trading

- J. O. L., s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ predmetných reklamných služieb. Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a dospel k záveru, že uplatnením odpočítania dane z faktúry vyhotovenej za reklamné služby, ktorých dodanie platiteľom uvedeným na faktúre sa nepotvrdilo, porušil daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. ustanovenie v nadväznosti na a So závermi správcu dane sa žalovaný stotožnil a námietky daňového subjektu považoval za neopodstatnené.

K námietkam daňového subjektu, že správcovi dane predložil množstvo dôkazov, ktoré jednoznačne a nespochybniteľné preukázali, že dodávateľ mu dodal reklamné služby, žalovaný uviedol, že faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, je dôkazom, že právo na odpočítanie dane z neho je oprávnené, len vtedy, ak bol vyhotovený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom. Nepostačuje, pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchoduje je potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 24 Daňového poriadku, podľa ktorého je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorého povinnosťou je v daňovom konaní preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.

Žalovaný s poukázaním na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého dokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia považuje za preukázané, že správca dane v rámci dokazovania získal dostatok dôkazov a podkladov pre správne určenie dane a zároveň nevykonanie vypočutia svedkov na návrh daňového subjektu riadne odôvodnil. Súčasný pobyt B. A. nie je známy a ani predvedenie tohto svedka nebolo úspešné. Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. sa napriek včasnému upovedomeniu výsluchu tohto svedka nezúčastnil, a teda vedome nevyužil svoje právo klásť mu otázky pri vykonanom výsluchu. Vzhľadom na uvedené, ako aj na zistený skutkový stav veci a vykonané dôkazy, z ktorých vyplynuli jednoznačné závery správcu dane, nepovažoval ani odvolací orgán za opodstatnené vykonanie opakovaného výsluchu tohto svedka.

Z vykonaného preverovania vyplýva, že daňový subjekt LUX Prešov, s.r.o. nevykonal všetky opatrenia, ktoré bolo od neho možné v rozumnej miere očakávať, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu k DPH, naopak, predložené dokumenty vedú správcu dane k záveru, že daňový subjekt nedodržal zásadu starostlivosti riadneho hospodára (resp. náležitej starostlivosti), čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj v rozpore s a . Svedčia o tom aj tie zistené skutočnosti, že konateľ spoločnosti, ktorá mala v roku 2018 dodať predmetné reklamné služby, bol bezdomovcom už od 15.04.2016. Ďalej, že zmluva o propagácii a reklame medzi spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. a LUX Prešov, s.r.o. bola podpísaná 23.04.2018, pričom len dňa 21.04.2018 bola v Obchodnom registri SR zaregistrovaná zmena jediného spoločníka a zároveň konateľa B. A. (za odmenu 50,00 eur). Spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica (zaregistrovaná v Obchodnom registri SR odo dňa 21.04.2018), pretože nikdy nedošlo k podpisu zmluvy o poskytnutí sídla, spoločnosť nemala označené sídlo na uvedenej adrese a ani poštovú schránku.

Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu námietok uvedených v odvolaní konštatoval, že sú neopodstatnené. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, daňový subjekt oboznámil s výsledkami zisťovania a vyzval ho na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia a na jeho vyjadrenie. Tým zabezpečil právo daňového subjektu oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti - dobrovoľnej

účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V rámci vyrubovacieho konania sa riadil aj právnym názorom odvolacieho orgánu, doplnil dokazovanie a opätovne vyhodnotil všetky získané dôkazy. Správca dane svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Zároveň sa správca dane náležíte vysporiadal s návrhmi a námietkami daňového subjektu.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

Žalobca v podanej žalobe zastával právny názor, že si oprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, preto rozporuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pochybnosti a závery správcu dane a žalovaného považuje žalobca za neopodstatnené a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu daňovej veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom označeným na faktúre a uniesol vlastné dôkazné bremeno a preukázal väzbu reklamných služieb na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení a samotnú materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Žalobca preukázal dodanie fakturovanej služby nielen faktúrou, ale aj množstvom dôkazov a samotný správca dane potvrdil, že na motorovom vozidle s evidenčným číslom XX O. XXXX bola umiestnená reklama žalobcu. O materiálnej existencii zdaniteľného plnenia preto nie je možné pochybovať. Je potom logické, že ak reklamné služby boli poskytnuté a žalobca za ne dodávateľovi zaplatil, tak ich musel dodať dodávateľ uvedený na faktúre. Žalovaný a správca dane postavili neuznanie odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry na spochybnení dodávateľskej spoločnosti bez toho, aby doplnili dokazovanie v zmysle návrhov žalobcu. Žalobca uvádza, že reklamné služby boli riadne dodané, zaplatené a žalobca ich jednoznačne a nespochybniteľné preukázal správcovi dane na základe exaktných dôkazov. Preto názor žalovaného považuje za arbitrárny a v rozpore so zisteným skutkovým stavom daňovej veci.

Pokiaľ žalovaný vyhodnotil žalobcom predložené dôkazy ako formálne, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že žalobca predloženými dokladmi nepreukázal splnenie podmienok pre nárok na odpočet DPH. Správca dane v prípade, ak má na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení podmienok odpočtu DPH, musí preukázať, že išlo o doklad falošný (nestačí teda len spochybniť pravosť dokladu) alebo vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. Preto nestačí dodanie služieb od dodávateľa spochybniť na taký skutkový záver, ako urobil žalovaný a správca dane. Za takejto dôkaznej situácie totiž musí správca dane vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení zákonom stanovených podmienok, čo sa v žalovanom prípade nestalo. Ani správca dane, ani žalovaný nepreukázali uvedené skutočnosti, preto má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je postavené na nesprávnom právnom názore. Žalobca namietal, že žalovaný sa síce vyjadril ku každej námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ale žiadnym spôsobom neuviedol vlastné právne posúdenie daňovej veci. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaný obmedzil na konštatovania, že správca dane konal správne a zákonne bez toho, aby sa žalovaný vysporiadal a právne relevantnými argumentami odôvodnil, v čom vidí nezákonnosť v konaní žalobcu ako daňového subjektu a k akému konkrétnemu porušeniu, akých konkrétnych právnych predpisov došlo zo strany žalobcu. Žalovaný v celom napadnutom rozhodnutí poukazuje na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia, pritom jeho vlastný rozbor dôkazov získaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní absentuje. Žalovaný okrem vyhodnotenia skutkového stavu správcom dane v napadnutom rozhodnutí neuvádza vlastné vyhodnotenie vo vzťahu ku skutkovému stavu a právnej kvalifikácii. Celý výsledok daňovej veci postavil žalovaný na svojom subjektívnom názore, nakoľko nešpecifikoval a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: je zrejmé, že k výsledkom vyrubovacieho konania správca dane dôjde správnou úvahou, v rámci ktorej sa musí vysporiadať i s tvrdeniami a dôkaznými návrhmi vznesenými daňovým subjektom v priebehu daňovej kontroly i vo vyjadrení k protokolu. Až hodnotenie dôkazov, ich konfrontácia s vyjadreniami a dôkazmi daňového subjektu proti protokolu umožňuje správcovi dane v štádiu vyrubovacieho konania vysloviť záver o vyrubenej dani. Námietkami a vyjadreniami

účastníka konania sa musí zaoberať už správca dane, a to najneskôr v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ tak neurobil, jeho rozhodnutie je arbitrárne, vydané jednostranne na základe zistení správcu dane. Z hľadiska právnej praxe nie je možné tieto nedostatky ponechať na odstraňovanie až v štádiu odvolacieho konania vlastnou činnosťou žalovaného. Správca dane sa nevysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu v žiadnom štádiu daňového konania. Správca dane neaplikoval ani ustanovenie, na základe ktorého neuznáva právo na uplatnenie odpočítania dane, a to ani v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalovaný namiesto toho, aby odstránil nezákonnosť v postupe správcu dane, pokračoval v nezákonnosti a s námietkami žalobcu sa nevysporiadal dostatočným spôsobom.

Žalovaný pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil v tom, že jeho rozhodnutie neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami stanovenými v Daňovom poriadku. Uvedené pochybenie žalovaného má preto dopad na preskúmateľnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Dokazuje to fakt, že s jednotlivými námietkami žalobcu a ním predloženými dôkazmi sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, neprihliadol na vysvetlenia žalobcu a dôkazy predložené žalobcom odignoroval a nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Správca dane má povinnosť v daňovom konaní dostatočne zistiť skutkový stav a musí pritom vykonať dokazovanie čo najúplnejšie. To síce neznamená, že ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav daňovej veci. V tomto bode je žalované daňové rozhodnutie vydané v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie v daňovom konaní obsahuje odôvodnenie, v ktorom má správca dane uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a má sa vysporiadať s návrhmi a námietkami daňového subjektu a uviesť aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Žalobca upriamuje pozornosť súdu, že žalovaný nenaplnil dikciu zákona v intenciách, že sa dostatočne nevysporiadal s námietkami a návrhmi na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. V žalovanom prípade správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom a nesprávne právne posúdil danú vec.

Žalobca zdôraznil, že nemožno na jeho vrub pripísať plnenie daňových povinností obchodného partnera. Žalobca nemá možnosti, aby prinútil obchodného partnera, aby bol súčinný správcovi dane. V čase realizácie zdaniteľných plnení si žalobca dodávateľa riadne preveril cez verejne dostupné zdroje a nič nenasvedčovalo tomu, aby išlo o problémovú spoločnosť. Žalobca si dodávateľa overil lustráciou na webovej stránke obchodného registra, na webovej stránke P. a na stránke Finančného riaditeľstva SR. Dodávateľ mal zapísaný predmet podnikania oprávňujúci ho na poskytovanie reklamných služieb. Žalobca pred začatím spolupráce mal o dodávateľovi informácie o sídle, identifikačnom čísle (IČO), daňovom identifikačnom čísle (DIČ) a identifikačnom čísle pre daň z pridanej hodnoty (IČ DPH). Žalobca prijal všetky potrebné opatrenia a do obchodnej spolupráce s dodávateľom vstúpil po tom, ako si ho riadne a zodpovedne preveril. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za následný chod v spoločnosti dodávateľa a za plnenie jeho povinností voči štátu. Ak by žalobca zobral teóriu správcu dane, potom by každý zdaniteľný obchod bol spochybnený a z každého zdaniteľného plnenia by mohol byť správcom dane vyrubený rozdiel dane, pretože je logické, že obchodní partneri v čase realizácie zdaniteľných plnení sa navzájom preveria a ide o aktívne spoločnosti, avšak nikto nevie ovplyvniť a objektívne ani nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré v spoločnostiach nastanú v budúcnosti. Žalobca uvádza, že ak v danom prípade došlo k pochybeniu, nebolo to na jeho strane. Žalobca si splnil všetky zákonom vyžadované povinnosti a bol správcovi dane súčinný a preukázal všetkými jemu dostupnými dôkazmi reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Preto zastáva názor, že postihnutý má byť ten subjekt, ktorý konal v rozpore so zákonom. Iný postup je neprijateľný pre spravodlivé daňové alebo súdne konanie. Nemôže byť postihnutý ten, kto konal v dobrej viere a v súlade so zákonom. Žalobca poukazuje na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorý vo veci C- 439/04 uviedol, že subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora ďalej vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov

na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platiteľa DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Obdobne sa ESD vyslovil v rozsudku Mahagében kft. a K. Q. č. C-80/11 a C-142/11.

Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 28.01.2021 a vec vrátiť žalovanému a správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca sa v argumentácii neodchýlil od námietok uvedených v odvolacom konaní. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Rovnako aj žalovaný na stranách 4 až 13 napadnutého rozhodnutia popisuje zistený skutkový stav a na stranách 14 až 17 uvádza svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. Trvá na tom, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca v zdaňovacom období október 2018 neoprávnene odpočítal daň vo výške 4 440,00 eur z faktúry č. 201810012 vyhotovenej spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. za reklamné služby a vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí. V danom prípade správca dane náležite zistil skutkový stav, svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval práva žalobcu. Napadnuté rozhodnutie považuje za správne, a preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a v zmysle na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 20.10.2022. Na pojednávaní sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, za žalobcu bol prítomný konateľ spoločnosti, ktorý sa k veci na základe návrhu právneho zástupcu žalobcu ústne vyjadril. Žalovaný sa nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v súlade s ust. .

Právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobných dôvodoch v žalobe. Poukázal na to, že aj správca dane priznal, že na súťažnom vozidle bolo umiestnené logo spoločnosti žalobcu, avšak táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje, že reklama bola uskutočnená spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Žalobca doložil dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia reklamných služieb. Na strane 17 napadnutého rozhodnutia finančné riaditeľstvo uvádza, že z vykonaného preverovania vyplýva, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, aby sa uistil, že nebude účastný dodávok poznačených neplnením alebo podvodom vo vzťahu DPH. Došlo k judikatórnemu posunu Európskeho súdneho dvora aj čo sa týka judikatúry Najvyššieho správneho súdu, sp. zn. , ktorý poukazuje na vec Súdneho dvora C 610/19. Žalobca povedal, že zaplatil dodávateľské faktúry, až keď dodávateľ doložil kompletný dôkazový materiál, čiže fotodokumentáciu, overoval si na Finstate, že či dodávateľ patrí medzi dlžníkov alebo nie. Dodávateľský subjekt nemal žiadne nedoplatky. Viac už ani nemohol žalobca urobiť. Nebola preukázaná účasť a vlastná vedomosť na daňovom podvode týkajúca sa obchodného reťazca.

Konateľ žalobcu k veci samej uviedol, že každá reklama je prínosom a keď mu je ponúknutá reklama, tak si stále len prepočíta, koľko ľudí to uvidí, koľko to bude mať náklad, kde sa to uverejní. Bez reklamy nevie fungovať. Reklama bola opodstatnená, pretože zdvihla obrat, zisk. Preveroval si firmy, faktúry, zmluvy. Bol v kontakte s pánom E.. Keď mu predstavili nejakého pána, že je konateľ firmy, nemá na to právo, aby pýtal občiansky preukaz. Nerobí daňové podvody. Spolupráca bola dlhodobejšia a tie sumy keď sa nasčítavajú, tak je to veľká suma, na tú sumu si musel zobrať hypotéku, pretože daňový úrad zablokoval autá, všetky účty.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom k príslušnému zdaňovaciemu obdobiu (ďalej len ,,“) dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane

a)prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b)poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c)prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d)služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,k“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

Podľa § 45 ods. 2 Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

d)predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e)predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

Správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 440 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2018.

Vykonaným dokazovaním v rámci daňovej kontroly zistil správca dane nasledovné skutočnosti: Na súťažnom vozidle s evidenčným číslom 14R 0359, ktoré sa zúčastnilo podujatia Rallye Tatry 2018 (konanom v dňoch 25.05.2018 až 26.05.2018) bola umiestnená reklama žalobcu. Dodávateľom týchto služieb spočívajúcich v podpore predaja tovaru a ponúkaných služieb prostredníctvom činností, ktoré

zabezpečuje dodávateľ v sezóne 2018 pri príležitosti prenájmu reklamnej plochy na súťažných vozidlách zúčastňujúcich sa Majstrovstiev Slovenskej republiky v Rally, tak ako je to uvedené v Zmluve o propagácii a reklame zo dňa 23.04.2018 nebola spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. Túto skutočnosť potvrdil správcovi dane vo svojej výpovedi aj B. A., konateľ spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť žalobcu a jej konateľa E. R. nepozná, nerealizoval žiadnu propagáciu spoločnosti žalobcu v zmysle vyššie uvedenej zmluvy a podľa jeho vyjadrenia k uskutočneniu zdaniteľného obchodu nedošlo. Spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nedisponovala materiálnymi a ľudskými prostriedkami, aby mohla reálne zabezpečiť poskytnutie týchto služieb. Tvrdenie žalobcu o tom, že si svojich dodávateľov overuje a postupuje pri ich výbere obozretne a že osobne rokoval s B. A. v sídle jeho spoločnosti, považoval správca dane za nehodnoverné vzhľadom na skutočnosť, že B. A., bývalý konateľ spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. (v období od 23.03.2018 do 15.11.2018) je bezdomovcom v obci C., a to už od 15.04.2016. Navyše aj svedok B. A. vo svojej výpovedi uviedol, že pána E. R., konateľa žalobcu nepozná a ani jeho spoločnosť. Žalobcom navrhnutý opakovaný výsluch svedka B. A., bývalého konateľa spoločnosti TOP Trading - J.O.L., s.r.o. (v období od 23.03.2018 do 15.11.2018), ktorý je vedený v obci Vlčany ako bezdomovec od 15.04.2016, nepovažoval správca dane za potrebné vykonať a to z dôvodu, že získané dôkazy boli podľa neho dostatočné pre prijatie záveru uvedeného v protokole z daňovej kontroly a tiež vzhľadom na zistenia, podľa ktorých spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nedisponovala materiálnymi, technickými ani ľudskými prostriedkami, aby mohla reálne zabezpečiť poskytnutie týchto služieb. Žalobca napriek tomu, že mu bol oznámený termín výsluchu svedka B. A. sa výsluchu svedka nezúčastnil a nevyužil tak klásť svedkovi otázky.

Správca dane v rámci vyrubovacieho konania po odvolacom konaní vykonal ďalšie úkony. Správca dane nahliadol do daňového spisu daňového subjektu žalobcu z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2018 až september 2018, november 2018 a december 2018. O nahliadnutí vyhotovil úradný záznam. Správca dane zistil, že dňa 15.11.2018 sa novou jedinou spoločníčkou a konateľkou stala H. I., O.. Dňa 16.07.2020 bola obchodná spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. ex offo vymazaná z obchodného registra. Dôvodom výmazu bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti podľa z dôvodu podľa . Spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica, nikdy nedošlo k podpisu zmluvy o poskytnutí sídla, spoločnosť nemala označené sídlo na uvedenej adrese ani poštovú schránku. Informácie boli získané od spoločnosti BIC Banská Bystrica, s.r.o. ktorá poskytuje služby súvisiace s poskytovaním sídla pre spoločnosti na adrese Rudohorská 33, Banská Bystrica. Podľa informácií zaslaných operačným strediskom Kriminálneho úradu Finančnej správy, (získané z databázy vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) o aktuálnom trvalom a prechodnom pobyte bývalého konateľa spoločnosti B. A., trvalým pobytom menovaného je obec C., okres E.. Obvodné oddelenie PZ vo Vlčanoch vykonalo previerku k osobe B. A., pričom bolo zistené, že by sa mal zdržiavať v obci S. T., ale presná adresa nie je známa a daná osoba sa v obci Vlčany nezdržiava. Z uvedeného dôvodu sa svedka nepodarilo predviesť na výsluch. Z dokumentov zaslaných Obvodným oddelením PZ Vlčany správca dane zistil, že B. A. má trvalý pobyt v Obci C., ako osoba bez domova prihlásený odo dňa 15.04.2016. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nikdy nesídlila na adrese sídla označeného v obchodnom registri SR, Rudohorská 33, Banská Bystrica, nemala na tejto adrese nikdy zriadenú poštovú schránku a jej konateľ B. A. bol už od 15.04.2016 vedený ako osoba bez domova s trvalým pobytom Obec Vlčany. Dokazovanie a preverovanie uvedeného dodávateľa preukázalo, že dodávateľ TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nemal žiadne materiálne, personálne ani technické zabezpečenie pre poskytnutie deklarovaných služieb.

Ďalej zamestnanci správcu dane v rámci vyrubovacieho konania použili za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o. informácie získané z kontrolných výkazov, ktoré sú daňové subjekty povinné predkladať v zmysle zákona číslo a zistili, že spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. síce uviedla vo svojich podaných kontrolných výkazoch údaje z faktúr, ktoré mali vystaviť rôzni dodávatelia a na základe ktorých si uplatnila odpočítanie dane v celkovej výške za rok 2018 265 952,44 eur, títo dodávatelia vo väčšine prípadoch v podaných kontrolných výkazoch neuviedli dodanie pre spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. Hodnota dane z týchto zdaniteľných plnení od daňových subjektov pre spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. za rok 2018 predstavovala sumu 9 255,68 eur. Uvedená skutočnosť znamená, že spoločnosť TOP Trading - J.

O. L., s.r.o. si neoprávnene uplatňovala odpočet DPH od viacerých dodávateľov v priebehu roka 2018 a tým si neoprávnene znižovala svoje daňové povinnosti.

Na základe preverovania vykonaného za účelom zistenia pohybov na bankovom účte vedenom v Československej obchodnej banke, a. s. za obdobie od 01.10.2018 do 31.12.2018, ktorý bol uvedený na predloženej Zmluve o reklame zo dňa 23.04.2018, ako aj na dodávateľských faktúrach vystavených obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. bolo zistené, že bežný účet patril spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o., bol zriadený dňa 24.04.2018 a zrušený dňa 01.11.2019. Dispozičné práva od otvorenia účtu až po jeho zrušenie mal štatutárny zástupca a jediný disponent B. A.. Uvedený účet zriadil štatutárny zástupca B. A. a bol uzatvorený z podnetu banky z dôvodu nepovoleného debetu. Z výpisov z bankového účtu vyplynulo, že akékoľvek finančné prostriedky, ktoré prišli na bankový účet, teda aj došlé úhrady od spoločnosti žalobcu, boli následne v hotovosti vyberané z bankového účtu prostredníctvom výberov z bankomatov. Z bankového účtu neboli počas celého roka 2018 uskutočnené prevody finančných prostriedkov na účty iných spoločností, ako úhrady prípadných dodávateľských faktúr.

Ďalej správca dane preveroval súvislosti týkajúce sa vlastníctva a využívania športových vozidiel. Zamestnanci správcu dane za účelom získania informácií o majiteľoch vozidiel, na ktorých boli umiestnené reklamné polepy spoločnosti žalobcu a ktoré mal zabezpečiť dodávateľ TOP Trading - J. O. L., s.r.o. v zmysle predloženej zmluvy o propagácií a reklame vykonali ďalšie úkony, pričom vychádzali z toho, že majitelia vozidiel by mali mať vedomosť o spôsobe a účele nakladania a využívania vozidiel, ktoré sú ich majetkom, o tom, kto na vozidle vykonáva rôzne úpravy, napr. lepenie reklamného loga. Účelom vykonaného dokazovania bolo tiež preveriť, či spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. mala nejaké obchodné vzťahy a väzby na majiteľov týchto vozidiel, resp. na osoby, ktoré vozidlá aktívne využívali a teda či mohla, resp. mala možnosť realizovať polepy s logom spoločnosti žalobcu na súťažné vozidlá. Z predložených materiálov v podobe katalógov, fotodokumentácií, videí a internetových odkazov na súťažné podujatia však nebolo jednoznačne jasné, kto mal tieto vyhotoviť, zabezpečiť a poskytnúť spoločnosti žalobcu. Zamestnanci správcu dane dospeli k záveru, že reklamné služby spočívajúce v umiestnení reklamného loga na súťažných vozidlách nedodala spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. Z predložených podkladov a materiálov kontrolovaného daňového subjektu nevyplynulo, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované. Daňový subjekt jednoznačne nepreukázal, že plnenie deklarované predloženými faktúrami bolo uskutočnené spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o. Preverením údajov uvedených v kontrolných výkazoch podaných daňovými subjektami, ktorým mali byť podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti DEMINGTON prenajaté súťažné automobily (ZANETI, s.r.o., BUFEX, s.r.o., RALU TRADE, s.r.o., Det systems s.r.o., Energetické systémy s.r.o.), bolo zistené, že žiadna z týchto obchodných spoločností vo svojich kontrolných výkazoch neuviedla údaje z vystavených faktúr za uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. Analýza kontrolných výkazov teda nepotvrdila existenciu obchodného vzťahu medzi odberateľmi spoločnosti DEMINGTON s.r.o., ktorým mali byť prenajaté súťažné vozidlá a obchodnou spoločnosťou TOP Trading - J. O. L., s.r.o., ktoré údajne zabezpečili reklamné služby vo forme polepov na súťažnom vozidle. Z výsledkov preverovania bolo ďalej zrejmé, že spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o., ani jej konateľ B. A. nemali žiaden prístup k športovým vozidlám, a teda nemohli na nich vykonávať akékoľvek reklamné polepy, keďže im vozidlá nikdy neboli poskytnuté ani prostredníctvom prenájmu, ani prostredníctvom poskytnutia iných služieb. Zamestnanci správcu dane, ktorí vykonali daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty, teda zistili, že nebolo potvrdené dodanie reklamných služieb týmito dodávateľmi v 2. rade v tzv. subdodávke.

Z výsledkov dokazovania vykonaného tak v procese výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2018, ako aj v rámci vyrubovacieho konania na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu, správca dane uzavrel, že spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o. v čase údajného dodania služieb pre žalobcu nevykonávala reálne žiadnu ekonomickú činnosť ani na adrese svojho sídla a ani v iných prevádzkových priestoroch. Spoločnosť nedisponovala potrebným materiálnym, technickým a ani personálnym vybavením potrebným na vykonávanie akejkoľvek ekonomickej činnosti. Konateľom bola osoba vykazujúca znaky nastrčenej osoby - osoba bez trvalého bydliska, ktorej predchádzajúci konateľ vyplatil odmenu za odkúpenie spoločnosti. B. A., ako jediný konateľ spoločnosti bez zamestnancov

pri svojom vypočutí uviedol, že nepozná spoločnosť žalobcu ani jej konateľa, nebol s ním v osobnom kontakte, nedodal uvedenej spoločnosti reklamné služby uvedené na preverovanej faktúre. Potvrdil iba podpis zmluvy a vystavenie faktúr, ale faktúry mali byť podľa jeho vyjadrenia za dodanie tovaru dverí, nie za poskytnutie reklamných služieb. Výsledky dokazovania ďalej svedčia o tom, že konateľ spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o. nemal prístup k súťažným vozidlám, na ktorých mali byť realizované predmetné reklamné služby vo forme polepov, a teda de facto nemohol fyzicky zrealizovať reklamné služby uvedené na spornej faktúre. Zároveň neboli zistené žiadne obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, ktorým mali byť prenajaté súťažné vozidlá zúčastňujúce sa jednotlivých pretekov a spoločnosťou TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá mala vykonať polep týchto vozidiel. Na základe uvedeného mal správca dane za preukázané, že spoločnosť TOP Trading - J.O.L., s.r.o. služby uvedené na preverovanej faktúre, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, nedodala. Správca dane vzal do úvahy to, že na súťažnom vozidle bol umiestnený reklamný polep - logo spoločnosti žalobcu. Táto skutočnosť sama o sebe vo vzťahu k vyššie uvedeným zisteniam nepreukazuje, že polep uskutočnila spoločnosť TOP Trading - J. O. L., s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ predmetných reklamných služieb.

Uplatnením odpočítania dane z faktúry vyhotovenej za deklarované dodania, ktorých reálnosť sa nepotvrdila, platiteľ žalobca porušil ustanovenie zákona číslo z dôvodu, že si neoprávnene uplatnil právo odpočítania dane z dodania služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť z titulu ich dodania a zároveň porušil ustanovenie zákona číslo z dôvodu, že platiteľ môže odpočítať daň, len ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, pričom v preverovanom prípade k dodaniu služieb nedošlo. Zároveň došlo k porušeniu ustanovenia zákona číslo z dôvodu, že si daňový subjekt žalobca neoprávnene uplatnil právo odpočítania dane z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa . Na základe vyššie uvedeného správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom TOP Trading - J. O. L., s.r.o. v zdaňovacom období október 2018 vo výške 4 400 eur. E. R., konateľ kontrolovaného daňového subjektu mal v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveriť osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Ak sa skutočne E. R. osobne stretol s B. A., konateľom spoločnosti TOP Trading - J. O. L., s.r.o., musel zistiť, že sa jedná o osobu bezdomovca so závislosťou na alkohol. Je vecou opatrnosti a obozretnosti každého daňového subjektu, aby si v záujme minimalizácie obchodného rizika riadne preveril osoby, s ktorými uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť. Kontrolovaný daňový subjekt sa mal presvedčiť, či venoval náležitú pozornosť a pristupoval s náležitou a odbornou starostlivosťou, úmernou vnímanému riziku, pokiaľ ide o integritu svojich dodávateľov a odberateľov (zákazníkov), ako aj realizovaných dodávateľských reťazcov. Je povinnosťou riadneho starostlivého hospodára zistiť, akú formu kontroly (preverenia) je potrebné vykonávať a či následne uskutočniť takého transakcie s ohľadom na výsledky týchto preverení - kontrol.

Berúc do úvahy všetky zistené skutočnosti správca dane konštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal relevantnými dôkazmi poskytnutie služieb dodávateľom TOP Trading - J. O. L., s.r.o., čím došlo k porušeniu ustanovenia Daňového poriadku a ustanovenia zákona číslo v nadväznosti na zákona a zákona číslo , keď si ako platiteľ odpočítal od dane, ktorú bol povinný platiť daň z tovarov a služieb, pri ktorej dodávateľom nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku.

Základnou otázkou v tomto konaní je otázka unesenia dôkazného bremena daňovým subjektom vo vzťahu k hodnovernému preukázaniu skutočného dodania služieb v zmysle údajov uvedených na predloženej faktúre, t.j. či došlo k dodaniu služieb subjektom uvedeným na faktúre, či boli reálne dodané služby tak, ako deklaruje predložená faktúra; či vo veci došlo k oprávnenému nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z takto fakturovaného dodania služieb.

Správny súd poukazuje na to, že podmienky stanovené § 49 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a nárok na odpočet sa viaže na ich bezpodmienečné splnenie, pričom nesplnenie týchto

podmienok nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý si nárok uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon obligatórne stanovuje pre nárok na odpočet. Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý má ako platiteľ DPH možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečujú preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie DPH, zohľadňujúc, že odpočítanie DPH nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je výsostne viazaný na obchodnoprávny vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, t.j. daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre, a to tak, ako je to predmetným daňovým dokladom deklarované. Zároveň musí byť splnená podmienka, že platiteľ použije túto službu na účely svojho podnikania a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane zo služieb v tuzemsku. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia fakturovaných súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Formálne vystavená faktúra nie je sama osebe dôkazom, že právo na odpočet dane z nej je oprávnené. Takým dôkazom je až vtedy, ak bola vystavená na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom a údaje na nej uvedené vychádzajú z reálneho plnenia.

Správny súd konštatuje, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je kontrolovaný daňový subjekt povinný preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov. Toto ustanovenie zakotvuje, že daňový subjekt je povinný preukázať, že si nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uplatňuje oprávnene, dôvodne a za zákonom stanovených podmienok.

V zmysle Daňového poriadku správca vedie dokazovanie, ale povinnosť predkladať všetky dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z ustanovenia Daňového poriadku. neukladá správcovi dane povinnosť získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu. Daňový subjekt má právo predkladať v priebehu celej daňovej kontroly dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada, nie vyhľadávacia/vyšetrovacia zásada. Správca dane nevyhľadáva a nezisťuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platca mohol uplatniť nárok na zníženie daňovej povinnosti resp. na priznanie odpočtu dane. Povinnosťou správcu dane je prerokovať nároky platiteľa, umožniť preukázanie tvrdených relevantných skutočností, pričom správca dane preukazuje len tie skutočnosti, ktoré zo zákona nemá povinnosť predložiť kontrolovaný daňový subjekt. Povinnosť správcu dane podľa § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku uplatnenie tejto zásady nenarušuje, nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane v rámci dokazovania posudzuje závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a posudzuje ich preukaznosť. Zásada objektívnej pravdy nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia kontrolovaného subjektu ohľadne tvrdených a preverovaných skutočností. Je na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu vyvodí z realizovaného dokazovania, predovšetkým s prihliadnutím na všetky iné zistené skutočnosti, ktoré má správca dane k dispozícii.

Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. -18, v ktorom ústavný súd k dôkaznému bremenu v daňovom konaní uviedol ... „Ústavný súd SR už v uznesení sp. zn. z 23. februára 2011 konštatoval, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.

Najvyšší súd SR v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôraznil, že v daňovom konaní z daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku, vychádzajúca z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúry, zmluvy) je nepostačujúca, pokiaľ nepreukážu reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Nebolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na vyvrátenie alebo potvrdenie žalobcových tvrdení, na základe ktorých si uplatnil svoj nárok. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukazovali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k tomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadoch, ako aj všetkých dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.11.2018).

Ďalej správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súd SR sp. zn. , ktoré sa opiera o ustálenú judikatúru s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2009, z ktorého vyplýva záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávajúcej, ale v závislosti od priebehu odkazovania na jej vzájomnom prelínaní, uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení.

K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že judikatúra Najvyššieho súdu SR zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu, preberací protokol, a pod., ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , , a iné).

Obdobné závery vyplývajú tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.02.2017, kde tento súd o.i. zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že

daňový subjekt je oprávnený uplatniť si daňové výdavky. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Správny súd zdôrazňuje, s odkazom na uvedenú argumentáciu a citovanú judikatúru, že pre možnosť uplatnenia si odpočtu dane z pridanej hodnoty zo zdaniteľných plnení tak je podstatné preukázanie, že k obchodu reálne došlo tak, ako to preukazujú faktúry resp. iné relevantné doklady, t.j. že je zrejmý obsah a rozsah poskytnutých služieb, resp. dodaného tovaru, že tieto služby boli poskytnuté dodávateľom na dokladoch uvedených, že je zrejmé, kedy došlo k zdaniteľnému plneniu a aká je cena jednotlivých plnení.

Vykonané dokazovanie správcu dane preukázalo, že spol. TOP Trading - J.O.L., s.r.o., ktorá bola uvedená ako dodávateľ na faktúre, nedodala služby pre odberateľa žalobcu. Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze, pretože nevedel preukázať, neposkytol žiaden dôkaz, ani nenavrhol v tom smere vykonať žiadne dokazovanie, na preukázanie skutočnosti, aby mu služby dodal dodávateľ uvedený na faktúre.

Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry bolo teda nepreukázanie zákonných podmienok na odpočítanie dane a neunesenie dôkazného bremena žalobcu.

Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie dane nepreukázal, pričom je nutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol povinný ho uniesť. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil za zákonom stanovených podmienok, čo v predmetnom prípade nebolo splnené, keď závery správcu dane neboli žalobcom vyvrátené.

Správny súd v súvislosti s dôkazným bremenom poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ktorej .... „Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet uznaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.04.2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R26/2021, sp. zn. zo dňa 11.06.2019, bod 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR pod R6/2020).

Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.

novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).

Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je však akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Teda len taká pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise, je riadne identifikovaná (odôvodnená) a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 3. septembra 2019). Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

Správny súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.05.2018, kde tento súd uviedol, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.

V danom prípade sa správny súd zaoberal aj otázkou zákonného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu ( § 46 ods. 5 Daňového poriadku ), teda či bol žalobca riadne oboznámený s konkrétnymi pochybnosťami správcu dane, či bol vyzvaný aby sa k nim vyjadril.

Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie pochybností správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a vyzval ho na ich odstránenie a vyjadrenie sa. Pochybnosti žalobca neodstránil a teda svoje dôkazné bremeno neuniesol.

Správny súd konštatuje, že daňové orgány vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena. Zo strany daňových orgánov nešlo o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti a odbornej starostlivosti predpokladanej pri výkone podnikateľskej činnosti mal možnosť zabezpečiť hodnoverné dôkazy súvisiace s realizáciou deklarovaných plnení.

Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach logickej správnej úvahy, s oporou v zistenom skutkovom stave, žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu a správny orgán dospel k správnym právnym záverom. Rovnako správny súd konštatuje, že procesné práva žalobcu v konaní boli dodržané a nedošlo k takým procesným vadám v konaní, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca mal vytvorený priestor, aby sa k zisteniam vyplývajúcim z prebiehajúcej kontroly mohol vyjadriť a realizovať svoje procesné práva, o.i. právo predkladať dôkazy na

podporu svojich tvrdení. Správca dane postupoval v priebehu daňovej kontroly v súlade s príslušnými procesnými predpismi.

Možno konštatovať, že žiaden argument žalobcu k veci samej nebol podložený dôkazom, ktorý by tvrdenia správcu dane vyvrátil, že žalobné námietky nie sú takého vecného charakteru, aby odstránili pochybnosti vo vzťahu k priebehu fakturovaným obchodom, či samotnej reálnej existencii deklarovaných obchodoch od deklarovaného dodávateľa žalobcu. Nemožno preto ani v konaní pred správnym súdom konštatovať, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno.

Vo vzťahu k fakturovaným obchodom, ktoré boli správcom dane spochybnené, k predloženým dôkazom a tvrdeniam žalobcu, na podporu záverov prijatých správnym orgánom, správny súd odkazuje na zistenia správcu dane a stotožňuje sa so záverom, že tieto zistenia spochybňujú priebeh dodania služieb tak, ako je tvrdené deklarovanou faktúrou. V priebehu daňovej kontroly nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia materiálneho plnenia tak, ako to vyžaduje zákon o DPH, t.j. nebolo preukázané, že došlo reálne, fakticky k dodaniu služieb v zmysle deklarovanej faktúry. Počas daňového konania žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ani vysvetlenia, aby rozpory, na ktoré poukázal správca dane, odstránil a reálne uskutočnenie plnenia hodnoverne preukázal. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že došlo k plneniu v zmysle predloženej fakturácie tak, aby dôvodne dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť, z čoho by oprávnene vznikol nárok na odpočet DPH.

Správny súd preto konštatuje, že žalobca v priebehu daňového konania, ani na výzvu správcu dane nepredložil žiadne dodatočné dôkazy k zdaniteľným obchodom, nepreukázal, že došlo k plneniu v zmysle faktúry a ani inak nevysvetlil nezrovnalosti a rozpory, na ktoré poukázal správca dane, napriek tomu, že tie boli jasne určené a vymedzené správcom dane vo vyhotovenom protokole, v zápisnici o prerokovaní pripomienok a tiež v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane. Žiaden argument správcu dane nebol žalobcom vyvrátený vecnými námietkami, či predložením dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať, ako malo dôjsť k deklarovaným obchodom.

Správny súd sa na základe uvedených nezrovnalostí, pochybností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, stotožnil so závermi správneho orgánu, ktorý v priebehu daňovej kontroly dôvodne spochybnil priebeh deklarovaných zdaniteľných obchodov v rozhodujúcich skutočnostiach (dodanie služieb tak, ako bolo uvedené na faktúre), čím tak deklarované faktúry neodrážajú reálne dodanie deklarovanej služby, pričom nemožno konštatovať, aby daňový subjekt/žalobca tieto pochybnosti odstránil. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, čím nie je v konaní splnená primárna hmotnoprávna podmienka na uplatnenie odpočtu DPH.

K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza:

Žalobca tvrdil, že vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom označeným na faktúre a uniesol vlastné dôkazné bremeno. Žalobca však neuviedol ako konkrétne, akými dôkazmi preukázal dodanie služieb dodávateľom označeným na faktúre, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva opak, teda to, že služby žalobcovi nedodal dodávateľ uvedený na faktúre. Nie je správny ani názor žalobcu, že ak reklamné služby boli poskytnuté a žalobca za ne dodávateľovi zaplatil, tak ich musel dodať dodávateľ uvedený na faktúre. Takýto záver nie je ani logický, ako tvrdí žalobca, pretože jednak z vykonaného dokazovania vyplýva opak, teda že služby poskytol niekto iný, ale dodávateľ uvedený na faktúre to nebol a pokiaľ je niečo formálne deklarované, neznamená to automaticky, že aj reálne sa to takto udialo. Žalobca namietal, že daňové orgány nedoplnili dokazovanie v zmysle návrhov žalobcu. Žalobca neuviedol, aké dôkazy navrhol vykonať, ktoré neboli správcom dane vykonané.

V napadnutom rozhodnutí aj rozhodnutí správcu dane sú uvedené zákonné ustanovenia, ktoré mal daňový subjekt porušiť (§ 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), pričom v opise skutkového stavu, konštatovaním, že daňový subjekt nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na odpočítanie DPH, keď nepreukázal, že služby boli dodané tak, ako bolo deklarované predloženou faktúrou, je jasne vyslovené, na akom právnom a skutkovom základe správca dane rozhodol. Žalovaný uviedol právne posúdenie správcu dane a odkázal na neho, keďže sa s ním stotožnil. Teda aj z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené. Ak odvolací orgán po vyhodnotení prvostupňového rozhodnutia, po posúdení odvolacích námietok dospeje k záveru, že rozhodnutie je vecne správne, že konanie prebehlo v súlade s príslušnými procesnými predpismi, nevykazuje procesné vady, a že odvolacie námietky nie sú dôvodné, vlastné hodnotenie skutkového stavu či právnej kvalifikácie je totožné s hodnotením prvostupňového správneho orgánu, je možné na neho odkázať. Rozhodnutie správcu dane a žalovaného tvoria jeden celok.

Žalobca iba všeobecne namietal, avšak neuviedol, s akými konkrétnymi návrhmi a námietkami žalobcu sa správca dane nevysporiadal. Správca dane uviedol ustanovenia (uvedené aj v predchádzajúcom bode), na základe ktorých neuznal právo na odpočítanie dane. Žalobca nekonkretizoval s ktorými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal, zároveň na str. 3 žaloby žalobca uviedol, že: žalovaný sa síce vyjadril ku každej námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane .....

K žalobcom vytýkaným námietkam odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd už uviedol, že žalobca nešpecifikoval s akými námietkami a dôkazmi sa žalovaný nevysporiadal a aké dôkazy navrhnuté žalobcom nevykonal. Nemožno prisvedčiť ani námietke žalobcu, že správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, pretože o rozsiahlom vykonanom dokazovaní svedčí obsah administratívneho spisu. Taktiež žalobca neuviedol v čom by malo spočívať nesprávne vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom. Správny súd poukazuje na to, že žalobné body (dôvody žaloby) musia byť formulované tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné ( ). Dôvody žaloby musia byť formulované konkrétne, žalobca by mal poukázať na konkrétne skutočnosti uvedené v napadnutých rozhodnutiach resp. konaní, s ktorými nesúhlasí. Ak sú námietky žalobcu iba všeobecné, aj odpovede správneho súdu na ne budú všeobecné. Správny súd preskúmava rozhodnutie žalovaného iba v rozsahu dôvodov žaloby ( ) s poukazom na princíp rovnosti účastníkov konania pred správnym súdom ( ). Správny súd teda nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

Žalobca zdôraznil, že nemožno mu pripísať plnenie daňových povinností obchodného partnera a že pochybenie nebolo na jeho strane. Žalobca tvrdí, že si dodávateľa riadne preveril a že prijal všetky potrebné opatrenia. Nebolo a nie je sporné, že žalobca si nepreveril, či jednal s konateľom dodávateľa, pričom táto skutočnosť sa dá jednoducho overiť v obchodnom registri verejne prístupnom aj na internete. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že si dodávateľa riadne preveril a prijal všetky potrebné opatrenia. Nešlo ani o okolnosť (osoba s ktorou uzavrel obchod žalobca), ktorá by nastala až po zrealizovaní obchodu, aby nebolo možné uvedené vyčítať žalobcovi. Pochybil preto aj žalobca, keď si dostatočne nepreveril s kým uzavrel obchod, že to nebol konateľ ani žiadna iná osoba, ktorá by mala poverenie na zastupovanie spoločnosti dodávateľa. Ak žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-439/04, tak aj žalobca cituje že : ,,subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať...“ Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré mohol, keď si nepreveril s kým vstupuje do obchodného vzťahu, preto sa nemôže dovolávať aplikácie záverov tohto rozhodnutia na jeho daňový prípad.

K námietke žalobcu ohľadom judikatórneho posunu a rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19, správny súd poukazuje na jednotlivé body uznesenia Súdneho dvora EÚ:

28.Okrem toho, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré treba rozumne požadovať od nadobúdateľa, daňový orgán nepovažoval za dostatočnú skutočnosť, že spoločnosť Vikingo pred uzatvorením zmlúv nahliadla do výpisu z obchodného registra týkajúceho sa jej zmluvného partnera a požiadala o podpisový vzor, ani skutočnosť, že konateľ spoločnosti Freest cestoval do prevádzkarne.

53.Ak podvod vo vzťahu k DPH nespáchala samotná zdaniteľná osoba, právo na odpočítanie dane je možné jej zamietnuť len vtedy, ak sa na základe objektívnych okolností preukáže, že vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zakladajúcimi právo na odpočítanie dane zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou tohto podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt na vstupe alebo na výstupe v tomto dodávateľskom reťazci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C-189/18, EU:C:2019:861, bod 35 a citovanú judikatúru).

54.Pokiaľ ide v tomto zmysle o mieru zodpovednosti požadovanej od zdaniteľnej osoby, ktorá chce uplatniť právo na odpočítanie dane, Súdny dvor už viackrát rozhodol, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 54 a 59, ako aj z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 52).

55.Je pravda, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosti alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti (rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 60).

56.Správny orgán však nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmania týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (rozsudok z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 51). Súdny dvor už konkrétne rozhodol, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vyhotovila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto práva, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi (rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 61).

57.Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora okrem toho platí, že keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňových úradov z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že nastali objektívne skutočnosti, na základe ktorých je možné domnievať sa, že sa zdaniteľná osoba dopustila podvodu alebo že vedela alebo mala vedieť, že konanie, na ktoré odkazuje na podporu svojho práva na odpočítanie, je súčasťou takéhoto podvodu. Vnútroštátnym súdom následne prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. apríla 2018, Biosafe – Indústria de Reciclagens, C-8/17, EU:C:2018:249, bod 39, ako aj zo 16. októbra 2019, U. G. S., V./XX, EU:C:2019:861, bod 36 a citovanú judikatúru).

58.Ak daňový orgán na základe existencie daňového podvodu alebo nezrovnalostí spáchaných osobou, ktorá vyhotovila faktúru, alebo inými subjektmi nachádzajúcimi sa na vstupe dodávateľského reťazca dospeje k záveru, že sa fakturované plnenia zakladajúce právo na odpočítanie naozaj neuskutočnili, tak na účely zamietnutia práva na odpočítanie a bez toho, aby príjemca faktúry musel vykonať kontroly, ktoré mu neprináležia, musí preukázať, že na základe objektívnych dôkazov tento príjemca vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie bolo súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. novembra 2016, Signum Alfa Sped, C-446/15, neuverejnené, EU:C:2016:869, bod 39 a citovanú judikatúru).

59.Z dôvodu, že právo Únie nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobu vykonávania dôkazov týkajúcich sa podvodu v oblasti DPH, daňový orgán musí tieto objektívne skutočnosti zistiť v súlade s pravidlami dokazovania stanovenými vnútroštátnym právom. Tieto pravidlá však nesmú ohroziť účinnosť práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 65, a zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C-189/18, EU:C:2019:861, bod 37).

Z uznesenia Súdneho dvora vyplýva, že prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či zdaniteľná osoba čo i len mala vedieť, že predmetná transakcia bola súčasťou podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru. Správca dane zistil a nie je ani v konaní pred správnym súdom sporné, že žalobca riadne nepreveril osobu s ktorou uskutočňoval podnikateľskú činnosť. Neoveril si s kým koná, uzatvára obchod. Nešlo o konateľa dodávateľa (tento je bezdomovcom), ani osobu splnomocnenú konať za dodávateľa. Pokiaľ by si túto skutočnosť preveril, mohol vedieť že nejde o konateľa dodávateľa a vyhnúť sa takejto transakcii. Na základe uvedeného správny súd nevzhliadol dôvod na zrušenie rozhodnutí, pretože je nesporné, že žalobca pochybil pri uzatváraní obchodu a prípadné zrušenie rozhodnutí, by následne pri vydávaní nových rozhodnutí, neprinieslo zmenu postavenia žalobcu. Žalobca nedokáže zvrátiť výsledky vykonaného dokazovania, nemožno ospravedlniť jeho pochybenie v takom rozsahu, aby mu mohol správca dane priznať právo na odpočet DPH aj s poukazom na novšiu judikatúru či už Súdneho dvora EÚ alebo Najvyššieho správneho súdu SR.

Taktiež aj k rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. správny súd poukazuje, že v predmetnej veci bolo konštatované porušenie povinnosti žalobcu, neoverenie si konateľa dodávateľa, čím sa daný prípad odlišuje od citovaného rozsudku Najvyššie správneho súdu SR, kde takéto zanedbanie povinnosti daňového subjektu nebolo preukázané.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa . Na priznanie úspešnému žalovanému náhrady trov konania správny súd nevzhliadol zákonný dôvod v zmysle .

Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Podľa

(1)Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a)ktorému správnemu súdu je určené, b)kto ho robí, c)ktorej veci sa týka, d)čo sa ním sleduje a e)podpis.

(2)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa

(1)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a)na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c)účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d)v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e)vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i)nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2)Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).