Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-110-2021.pdf
PDF · 164.3 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/110/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, Česká republika, Praha, Spálená č. 75/16, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, zastúpený spoločnosťou AK Balara, s. r. o., IČO: 36 858 528, Bratislava, Mostová č. 2, za ktorú koná Mgr. Matúš Balara, (pôvodný žalobca: Generali Poiťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A) proti žalovanej: C. S. M. H. N. F. S. C. W. H. , J. O. XX.X.XXXX, Y. G. G., Y. Č.. XXXX/X, zastúpená doc. PhDr. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD. LL.M., advokátkou, Modra, Bernolákova č. 492/5, o zaplatenie sumy 7.484,19 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 26. mája 2021, č.k. 10 C 3/2019-363, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave p r i p ú š ť a , aby z konania vystúpil žalobca Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332, Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, Česká republika, Praha, Spálená č. 75/16, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A,
II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa zo dňa 26. mája 2021, č.k. 10 C 3/2019-363, p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 26.5.2021, č.k. 10 C 3/2019-363, I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.484,19 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 5.2.2019, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.484,19 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.1.2012 uzavrel so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, EČ: G. XXX U., na dobu neurčitú, s poistným obdobím bežný rok. Dňa 29.5.2015 vznikla škodová udalosť v Nemeckej republike, keď uvedené vozidlo žalovanej zozadu narazilo do osobného motorového vozidla zn. Porsche, EČ: U. M. XXX, žltej farby. Žalovaná nebola v čase nehody vodičom motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, pričom vznik škody mimo územia Slovenskej republiky nenahlásila poisťovateľovi v lehote 30 dní od jej vzniku v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., nahlásila ju
až dňa 26.10.2015, z dôvodu ktorého si uplatňuje v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poškodenému.
2.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 15, § 191 C.s.p. a dôvodil dôvodnosťou žaloby. Uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat, EČ: G. XXX U.. Dňa 29.5.2015 vznikla škodová udalosť v Nemeckej republike, keď vozidlo žalovanej zn. Volkswagen Passat zozadu narazilo do osobného motorového vozidla zn. Porsche, EČ: U. M. XXX, žltej farby. V čase nehody vodičom motorového vozidla zn. Volkswagen Passat bola priateľka žalovanej N. W., žijúca v Kyjeve, na Ukrajine. Podľa čestného prehlásenia N. W. v čase nehody sa vozidlá pohybovali rýchlosťou 5-10 km za hodinu, pretože na diaľnici prebiehali opravy a vozidlá sa pohybovali v kolóne. Nevedela presne popísať ako ku kolízii došlo, avšak pri ďalšom brzdení vodičom zn. Porsche sa vozidlo, ktoré viedla, dotklo zadnej časti vozidla zn. Porsche. Vodič tohto vozidla sa niekoľkokrát ospravedlnil a potom ako zistil, že je cudzinka povedal, že musia zavolať políciu, čo nenamietala a súhlasila s tým. Obaja presunuli vozidlá z ľavého pruhu do pruhu pre havarijné situácie (zastavenie) vpravo a vodič vozidla zn. Porsche niekoľkokrát volal políciu. Po dvoch hodinách čakania polícia neprišla, vodič vozidla zn. Porsche volal políciu a niečo vysvetľoval, potom si prefotil od nej doklady, ale svoje údaje jej neposkytol. Následne volala žalovanej o tejto kolízii a oznámila jej, že vodič zn. Porsche jej povedal, že škoda je malá a žiadala ju, aby zavolala do poisťovne. Žalovaná jej mala povedať, že pracovníčka call centra žalobcu jej oznámila, že poisťovňa to bude riešiť vtedy, ak budú a vzniknú výhrady. Z oznámenia o registrácii škodovej udalosti zo dňa 12.10.2015 je nesporné, že oznámenie o škodovej udalosti žalobca zaevidoval pod č. XXXXXXXXXX a toto oznámenie podpísala N. W., podacia pečiatka je s dátumom 28.10.2015. Žalobca dôkaz, ktorý sa týkal telefonického oznámenia škodovej udalosti žalovanou, ktorý mal spadať do mesiaca september 2015 nedohľadal. Rovnako prvoinštančnému súdu sa cestou mobilného operátora Orange Slovensko, a.s. nepodarilo žalovanou navrhovaný dôkaz o telefonickom oznámení škodovej udalosti žalobcovi zabezpečiť, pričom o vykonanie tohto dôkazu, a to zabezpečenie výpisu z hovorov od spoločnosti Orange na preukázanie tvrdenia žalovanej, že škodová udalosť bola nahlásená včas, požiadala žalovaná. Uvedená spoločnosť archivuje iba 90 dní mobilné komunikácie. Dopravná nehoda sa stala dňa 29.8.2015 a tak žalovaná mala do 29.9.2015, t.j. do 30 dní nahlásiť vznik škodovej udalosti žalobcovi. Žalovaná ako prostriedok procesnej obrany žiadala nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu a účelnosti nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla zn. Porsche. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany v sporovom konaní majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Každá strana konania teda nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať [aj keď je druhý účastník (správne strana, poznámka odvolacieho súdu) v konaní nečinný]. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Dokazovaním mal preukázané, že žalovaná poistnú udalosť neoznámila v zákonnej lehote v súlade s § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., opak nepreukázala, preto posúdiac žalobu za dôvodnú, skúmal aj dôvodnosť námietok žalovanej čo do výšky priznanej náhrady škody za poškodené vozidlo zn. Porsche. Žalobca zaslal škodový spis predmetnej poistnej udalosti, z ktorého, ako aj z listinných dôkazov uvedených v bode 10. odôvodnenia rozsudku zistil, že žalovaná listom zo dňa 13.5.2016 reagovala a vyslovila nesúhlasné stanovisko s ukončením poistnej udalosti a výškou poistného plnenia v sume 7.484,19 €, keďže z pripojených fotografií poškodeného vozidla zn. Porsche nevyplýva také poškodenie, čomu by zodpovedala požadovaná suma. Žalobca na základe tohto vyjadrenia žalovanej prešetroval postup likvidácie škodovej udalosti, preveril doklady preukazujúce nárok poškodeného na poukázanú výšku poistného plnenia a listom zo dňa 14.7.2018 žalovanej oznámil, že šetrením vo vyčíslení poistného
plnenia žiadne pochybenie nezistil. Z konečnej faktúry nemeckej spoločnosti Generali poisťovne zo dňa 25.2.2016 (č.l. 136 spisu) je zrejmé, že táto spoločnosť fakturovala žalobcovi z predmetnej poistnej udalosti v súlade s nemeckými právnymi predpismi náhradu škody v sume 8.639,31 €, pozostávajúcu z položiek: škoda na motorovom vozidle vo výške 5.439,53 €, znalecký posudok vo výške 737,32 €, ostatné náklady vo výške 25,- €, nemožnosť používať vozidlo vo výške 632,- €, náklady na právnikov vo výške 650,34 €, náklady vlastných odborníkov vo výške 32,50 €, manipulačný poplatok vo výške 1.122,62 €. Vozidlo poškodeného bolo v opravárenskej dielni od 31.8.2015 do 5.9.2015. Žalobca z predmetnej faktúry zaplatil sumu 7.372,19 € (náklady na opravu v sume 5.439,53 €, výdavky na znalecký posudok v sume 737,32 €, výpadok vozidla z používania za 8 dní á 65,- € = 520,- €, režijné výdavky v sume 25,- € a odmena advokáta v sume 650,34 €). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na návrh žalovanej nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou Ing. D. M., znalkyňou z odboru Cestná doprava, odvetvie Nehody v cestnej doprave, ktorá v znaleckom posudku č. 17/2021 uviedla, že: pri škodovej udalosti došlo podľa priloženej fotodokumentácie k poškodeniu zadného nárazníka a koncovky výfukového potrubia motorového vozidla EČ: U. M. XXX. Vzhľadom na absenciu farebnej fotodokumentácie‚ v elektronickej podobe nie je možné vidieť na predloženej fotodokumentácii viac poškodení, nakoľko na predložených dvoch farebných fotografiách je odfotené predmetné osobné motorové vozidlo s otvorenou zadnou kapotou. Ďalšie súvisiace poškodené diely za krytom zadného nárazníka nie sú viditeľné, ale ich poškodenie je prijateľné tak, ako je to uvedené v predloženej faktúre č. 5824 dodávateľa Amberger KG Automobile; podľa priloženej fotodokumentácie nie je možné posúdiť celkový rozsah poškodenia a stanoviť cenu za opravu poškodenia motorového vozidla s EČ: U. M. XXX, ale je z technického hľadiska na základe znaleckého skúmania potrebné konštatovať, že cena za opravu v predloženej faktúre č. 5824 dodávateľa Amberger zo dňa 17.9.2015, ktorá je v prílohe tohto znaleckého posudku, je prijateľná; vzhľadom na skutočnosť, že osobné motorové vozidlo zn. Porsche 911 GT3, vyrobené v roku 1999, je pretekárske auto na civilných značkách a nie je vyrábané vo veľkých sériách, nie je možné hodnotiť opravu jeho poškodenia porovnaním „štandardnej praxe (striekanie, lakovanie, gitovanie namiesto výmeny celých dielov)“; z analýzy predloženého spisového materiálu je možné konštatovať, že oprava osobného motorového vozidla zn. Porsche 911 GT3, EČ: U. M. XXX, žltej farby, vzhľadom na konštrukčné prvky vozidla bola účelná aj vzhľadom na jeho cenu a rozsah poškodenia; počas znaleckého skúmania predloženého spisového materiálu znalkyňa nezistila žiadne vykonané opravy poškodení v zmysle predloženej faktúry č. 5824 dodávateľa Amberger KG Automobile, Hauptstrase 26, Weidling zo dňa 17.9.2016, ktorá je prílohou znaleckého posudku, ktoré by neboli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 29.8.2015; vzhľadom na skutočnosť, že k škodovej udalosti došlo v Spolkovej republike Nemecko, náklady spojené s opravou sú primerané vzhľadom na krajinu, udalosti; o poškodenie Porsche 911 GT3, pretekárskeho na civilných značkách, pri oprave ktorého sú servisné postupy predpísané v autorizovaných opravovniach, teda tieto ceny sú obvyklé pre predmetný typ vozidla. Prvoinštančný súd s poukazom na závery odborného znaleckého posúdenia i na výsledky šetrenia žalobcu v zahraničnej partnerskej poisťovni a preverovania vyúčtovacej faktúry dospel k záveru, že výška škody zodpovedá oprave poškodeného pretekárskeho vozidla na civilných značkách, preto žalobný návrh aj v tomto smere posúdil za dôvodný a žalobe vyhovel. Žalovaná taktiež žiadala prihliadnuť na skutočnosť, že dopravnú nehodu a teda ani škodu na vozidle nespôsobila, škodovú udalosť telefonicky nahlásila a priznať jej ochranu ako spotrebiteľke s poukazom na inštitút dobrých mravov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dobré mravy, hoci ide o zákonný pojem, nie sú v zákone priamo definované. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných zásadách morálky, u ktorých je daný všeobecný záujem na ich rešpektovaní. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Dobré mravy posudzoval s ohľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, ktorá síce poškodenie vozidla nespôsobila, avšak ako vlastník vozidla, ktorým bola dopravná kolízia s následkami škody na vozidle zn. Porsche spôsobená, nesie následky podľa § 12 ods.1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. Táto skutočnosť nemôže byť považovaná za dôvod hodný osobitného zreteľa. Je na jej rozhodnutí ako sa vysporiada so skutočnosťou náhrady škody voči vodičke N.. Žalovaná mala dostatok času od vzniku škodovej udalosti zabezpečiť dôkazy preukazujúce telefonické oznámenie škodovej udalosti žalobcovi a podľa zákona v lehote 30 dní splniť oznamovaciu povinnosť písomne. 2.2. Žalovanej uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.5.2016 do zaplatenia.
2.3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. 3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Prvostupňový súd (správne prvoinštančný súd, poznámka odvolacieho súdu) nesprávne uviedol na strane 2 napadnutého rozsudku, prvý riadok zhora, že k škodovej udalosti došlo dňa 29.5.2021 s tým, že táto bola ňou nahlásená riadne až dňa 26.10.2015. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé a teda doba medzi vznikom škodovej udalosti a jej skutočným nahlásením nepredstavuje takmer 5 mesiacov, ale len necelé 2 mesiace, takže súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho časového údaju. Škodovú udalosť nahlásila telefonicky ihneď potom, ako sa o nej dozvedela od N. W., ktorá škodovú udalosť spôsobila s jej vozidlom na území Nemecka. O uvedenej skutočnosti pani W. poskytla čestné vyhlásenie, v ktorom uviedla, že vie o tom, že hneď potom, čo jej oznámila, že spôsobila škodovú udalosť v Nemecku, túto skutočnosť ona telefonicky oznámila poisťovni, t.j. žalobcovi. Nie je teda pravda, že uvedená skutočnosť nebola preukázaná, ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Túto skutočnosť priamo i nepriamo potvrdzuje p. W. vo svojom vyjadrení, keď o komunikácii s poisťovňou bola taktiež informovaná, rovnako tak o tom, ako bola ona pracovníčkou na infolinke poučená ako má vo veci ďalej postupovať. Na preukázanie tejto skutočnosti uviedla dôkaz, ktorý bol vykonaný, ale nebol v rámci dokazovania nijakým spôsobom zohľadnený, ani posúdený jeho význam pre preukázanie sporného tvrdenia. Navyše sa s týmto dôkazom prvoinštančný súd nijako v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal, hoci vykonaný bol. Ďalej tvrdila, že do momentu tohto konania iniciovaného žalobcom nebolo sporné to, či poistnú udalosť nahlasovala telefonicky, ale len to, že podklady do poisťovne dodala (podľa vyjadrenia žalobcu) neskoro, až dňa 26.10.2015. Vzhľadom na to, že telefonický hovor, ktorý uskutočnila a o ktorom má p. W. vedomosť, nikdy do podania žaloby žalobca nespochybňoval, nemala najmenší dôvod pred týmto konaním žiadať výpis hovorov od svojho mobilného operátora. To, že v tomto čase sa už prehľad realizovaných hovorov nedá od operátora získať, jej nie je možné klásť za vinu. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by telefonický hovor neuskutočnila, iba konštatoval, že telefonický hovor z jej čísla sa nepodarilo dohľadať, o čom nepredložil žiadny dôkaz, len strohé konštatovanie. Súd prvej inštancie nijakým spôsobom od žalobcu nevyžadoval preukázanie tvrdenia o tom, že hovor sa neuskutočnil. Z jej strany bola vyvinutá všetka iniciatíva na to, aby mobilný operátor potrebné výpisy poskytol, boli vyžadované cestou prvoinštančného súdu na jej trovy a až následne bolo zistené, že už z takéhoto obdobia nie sú prehľady k dispozícii, resp. že spoločnosť Orange neuchováva prehľady hovorov takto dlho spätne. Má preto za to, že hoci ani jej sa priamo nepodarilo preukázať existenciu tohto hovoru výpisom, neexistenciu tohto hovoru nezdokladoval a nepreukázal ani žalobca, ktorý si mal v tomto prípade riadne uniesť dôkazné bremeno ak tvrdil, že hovor sa neuskutočnil. Na jej strane pritom existuje čestné vyhlásenie p. W., ktorá potvrdila, že s poisťovňou komunikovala telefonicky a ako ju pani na infolinke poisťovne inštruovala ako ďalej vo veci postupovať. Uvedené súd prvej inštancie nijako nezohľadnil a ani sa k týmto dôkazom detailnejšie v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril. Ďalej konštatovala, že vzhľadom na výšku spôsobenej škody, p. W. správne trvala na privolaní polície, na mieste nebol spísaný a podpísaný ani protokol o kolízii vozidiel s vyznačením vinníka, nakoľko tento spisovala s p. W. ona. P. W. správne trvala na tom, že mala byť privolaná polícia a na príchod polície chcela čakať. Iným spôsobom sa rozhodol majiteľ poškodeného motorového vozidla, ktorý z miesta odišiel bez toho, aby vyčkal na príchod hliadky. Uvedené nebolo predmetom skúmania prvoinštančného súdu a ani sa k tejto skutočnosti nevyjadril žalobca, ani k tomu, prečo bola udalosť v Nemecku nahlásená až dňa 12.10.2015, teda takmer mesiac a pol po reálnej kolízii motorových vozidiel, nakoľko poškodené motorové vozidlo bolo predmetom opravy už začiatkom septembra. Náhrada škody je v zjavnom nepomere k vyjadreniam majiteľa poškodeného vozidla, ktorý sám odmietol čakať na príchod polície s odôvodnením, že výška škody je len minimálna (aj o tomto vypovedá potvrdenie od p. W.) a tieto skutočnosti neboli predmetom posúdenia, nepremietli sa do napadnutého rozhodnutia. Pracovníčkou infolinky bola ubezpečená, že oznámenie telefonicky postačuje a doklady má doložiť potom ako ich bude mať k dispozícii a nepovedala jej, že tak má urobiť v nejakej konkrétnej lehote, v dobrej viere sa spoliehala na toto poučenie. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadal na nesprávne poučenie, ktoré jej bolo poskytnuté a odvoláva sa len na to, že ak dopravná nehoda bola spôsobená dňa 29.5./29.8.2015, mala dostatok času do 29.9. škodovú udalosť nahlásiť. Absolútne opomína nesprávne poučenie, ktorým sa spravovala a ktoré svedčí v jej prospech. S tým, že takéto právne princípy je potrebné rešpektovať a vychádzať z dobrej viery a najlepšieho úmyslu osoby, ktorá bola nesprávne poučená, prvoinštančný súd vôbec nezohľadnil, k týmto
otázkam sa ani nevyjadril v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K škodovej udalosti došlo mimo územia Slovenska, ktorú spôsobila p. W., čo uviedla aj v protokole o nehode. Podklady k škodovej udalosti poisťovni doložila ihneď potom, ako ich sama mala k dispozícii od p. W. a ako ju inštruovala pracovníčka infocentra žalobcu. V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 10 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok. V bode 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poistnú udalosť neoznámila v zákonnej 30. dňovej lehote a nepreukázala opak. Má za to, že žalobca taktiež nepreukázal absenciu, resp. neexistenciu telefonického hovoru, ktorý do začatia konania sporný nebol. K samotnej výške škody spôsobenej dopravnou nehodou dôvodila, že do spisu bolo založené vyhlásenie p. W. o tom ako došlo ku kolízii motorových vozidiel, že žiadne zjavné poškodenia nebolo na motorovom vozidle vidieť, sám jeho majiteľ ani nechcel čakať na príchod polície a na vozidle odišiel. Otvorenou otázkou ostáva, či nemecká právna úprava nevyžaduje povinnosť príchodu polície na miesto dopravnej nehody, resp. nehodovej udalosti v prípade škôd v konkrétnej výške, ako je tomu na Slovensku a podľa slovenskej právnej úpravy. Touto otázkou, hoci ňou bola nastolená, sa prvoinštančný súd taktiež nezaoberal, hoci pre priznanie náhrady škody mala byť taktiež kľúčovou. Žalobca do spisu založil fotografie poškodeného motorového vozidla zn. Porsche GT3 len v čiernobielom vyhotovení, pričom ide o identické fotografie, ktoré p. W. vyhotovila na mieste kolízie v podobe farebných fotografií. Ďalšie fotografie sú vyhotovené až o niekoľko dní, dňa 1.9.2015, keď bolo motorové vozidlo odstavené v servise. Z predmetných fotografií jednoznačne nie je vidieť konkrétne poškodenia motorového vozidla, resp. konkrétne poškodenia sa dajú identifikovať veľmi nepresne, nie sú zreteľne vidieť. Dokonca sú na tejto fotodokumentácii naznačované aj také poškodenia, ku ktorým pri kolízii podľa farebnej fotodokumentácie vyhotovenej p. W. nedošlo (napr. poškodenie výfuku, bočnej časti vozidla). Zo žiadnej fotodokumentácie nevyplýva poškodenie takých dielov, resp. dielov v rozsahu, v akom sa vykonala oprava (napr. nápis GT3, ani z fotodokumentácie žalobcu nevyplýva poškodenie tohto nápisu, hoci vo faktúre je zahrnutý). Žalobca do spisu založil rad fotografií, z ktorých má vyplývať rozsah poškodenia motorového vozidla zn. Porsche GT3, pričom nie je preukázané, že vznikli v priamej súvislosti s kolíziou vozidiel, ktorú spôsobila p. W.. Fotodokumentácia je pomerne všeobecná, konkrétne poškodenia sa z nej nedajú vyvodzovať, alebo iba veľmi ťažko. Vzhľadom na to, že išlo o poistnú udalosť, je povinnosťou poisťovne zabezpečiť prostredníctvom svojich zamestnancov alebo tretích osôb obhliadku motorového vozidla a vyhotoviť z nej dôkladnú fotodokumentáciu, ktorá poukáže na konkrétne poškodenia častí motorového vozidla a konkrétnych dielov. Navyše je bežnou praxou, že poisťovne pristupujú k tejto povinnosti veľmi zodpovedne a fotodokumentáciu vyhotovujú veľmi dôsledne, nakoľko na strane poisťovní ide o jediný dôkaz o rozsahu a povahe poškodenia, od ktorého sa odvíja poistné plnenie. Je tiež bežnou praxou, že sa vyhotovujú aj fotografie konkrétnych poškodených dielov, ktoré sa menia alebo reparujú. Nič také sa v tomto prípade nestalo. Domnieva sa, že na strane poisťovne a jej pracovníkov mohlo dôjsť k zanedbaniu tejto povinnosti a z predloženej fotodokumentácie nevyplývajú konkrétne poškodenia, alebo je ich vidieť len málo zreteľne, nejasne. Nie je tak jasne a bez pochybností preukázané, k akým poškodeniam motorového vozidla došlo po kolízii vozidiel na území Nemecka. To preukazuje znalecký posudok Ing. D. M., ktorá priamo odpovedá, že z predloženej fotodokumentácie nie je možné vyvodzovať rozsah poškodenia motorového vozidla a ani ceny opráv. Na uvedený záver prvoinštančný súd taktiež neprihliadal a ani sa nijako nevysporiadal s týmto zodpovedaním na položenú otázku. Opravy a ceny uvedené v priloženej faktúre dodávateľa Amberger KG zodpovedajú nárazu zo zadnej časti, nevypovedajú o tom, či aj v prípade tejto konkrétnej škodovej udalosti došlo reálne k vzniku takejto škody. Aj znalkyňa odpovedala len veľmi neurčito, že takéto opravy sú pri nárazoch do zadnej časti vozidla možné a v úvode, že z priloženej dokumentácie nie je možné určiť takýto, resp. žiadny konkrétny rozsah poškodenia. Otázkou preto je, na základe čoho bola vyčíslená celková výška - hodnota opravy, keď k nej absentuje potrebná fotodokumentácia. Ani uvedené argumenty súd prvej inštancie potrebným spôsobom nezohľadnil a bez konkrétneho odôvodnenia sa priklonil na stranu žalobcu, hoci aj ohľadom tejto skutočnosti existujú zásadné pochybnosti. Má za to, že v rámci dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že priložená fotodokumentácia je veľmi všeobecná a takmer žiadne poškodenia motorového vozidla nepreukazuje. Skutočnú výšku škody spôsobenej pri kolízii, v rozsahu ktorého poisťovňa realizovala poistné plnenie, sa tak žalobcovi nepodarilo v tomto konaní preukázať, nakoľko žalobca nemá k dispozícii dostatočnú fotodokumentáciu, ktorá by to umožňovala. Rozsah poškodenia vozidla zn. Porsche GT3 nie je možné preukázať ani znalecky, pretože fotodokumentácia je neurčitá a nedostatočne podrobná a konkrétne poškodenia z nej neplynú. Záverom ešte poukázala na to, že v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľka s radom pravidiel, ktorými sa ochrana spotrebiteľa spravuje. V jej prípade je možná aplikácia ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z., keď okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré sa toto ustanovenie odvoláva, sú na jej strane jednoznačne naplnené. Podľa svojich
možností a schopností a poučenia v poisťovni, v najlepšej viere vykonala všetko čo sa od nej požadovalo, aj keď s časovým odstupom. To, že pri kolízii nebola, kolíznu situáciu nespôsobila, p. W. nemala žiadne údaje o majiteľovi poškodeného vozidla, tento na vozidle sám odišiel z miesta nehody, nehoda sa udiala v Nemecku, p. W. sa na Slovensko vrátila až s odstupom času, pracovníčkou infolinky bola nesprávne poučená, to všetko sú skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré je tiež potrebné pri jej postupe zohľadniť. Odvolaciemu súdu preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že škodová udalosť sa stala dňa 29.8.2015, zákonná lehota, v ktorej mu mala žalovaná písomne oznámiť vznik škodovej udalosti márne uplynula dňa 28.9.2015, ale žalovaná oznámila vznik škodovej udalosti oznámením doručeným dňa 28.10.2015. Tvrdenia žalovanej o čase, kedy malo dôjsť k telefonickému oznámeniu sú nekonzistentné, nakoľko v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 14.8.2019 tvrdila, že škodovú udalosť mu nahlásila telefonicky v septembri 2015 po návrate zo zahraničia; v podaní zo dňa 6.3.2020, že nahlásenie škodovej udalosti bolo dňa 21.9.2015 o 17,12 hod., slovami „poisťovňa nepopiera oznámenie poistnej udalosti (telefonicky s uvedeným dátumom a zaznamenanými časmi)“, čím sa žalovaná snažila odvodiť čas jej údajného telefonického ohlásenia vzniku škodovej udalosti od času, kedy on škodovú udalosť zaevidoval na základe emailu spoločnosti Generali Schadenmanagement GmbH; na pojednávaní dňa 11.3.2020 tvrdila, že o vzniku škodovej udalosti sa dozvedela približne o mesiac; v odvolaní uviedla, že telefonické oznámenie vzniku škodovej udalosti preukázala vyhlásením svedkyne N. W., ktorej povedala, že dvakrát telefonovala s poisťovňou bezprostredne po vzniku škodovej udalosti. Nech už malo dôjsť k telefonickému ohláseniu vzniku škodovej udalosti kedykoľvek, vyzval žalovanú predžalobnou výzvou doručenou jej dňa 3.5.2016, na náhradu poistného plnenia z dôvodu omeškania s oznámením vzniku škodovej udalosti. V danom okamihu muselo byť žalovanej zrejmé, že jej vytýka nesplnenie oznamovacej povinnosti v zákonnej lehote 30 dní a tak jej nič nebránilo vyžiadať si v tom čase od mobilného operátora výpis zoznamu telefonických hovorov z jej telefónneho čísla, ktorým by preukázala svoje údajné telefonické ohlásenie. Pri komunikácii s poisťovňou bola žalovaná právne zastúpená a zrejme bola poučená o tom, že bude v prípadnom súdnom spore niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o telefonickom oznámení vzniku škodovej udalosti. Žalovaná si však vtedy výpis zoznamu telefonických hovorov z jej telefónneho čísla od mobilného operátora nevyžiadala a teraz dodatočne tvrdí, že nie je možné jej telefonát preukázať, pretože jej mobilný operátor nearchivuje záznamy o hovoroch tak dlhú dobu spätne. Tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenie žalovanej o telefonickom oznámení vzniku škodovej udalosti. Nemožno zohľadniť námietku žalovanej, že nepreukázal neexistenciu telefonického oznámenia zo strany žalovanej v zákonnej lehote, keďže nemôže dokazovať, že sa niečo nestalo (negatívna dôkazná teória). Dôkaz existencie tvrdenej skutočnosti je dôkazným bremenom žalovanej, ktoré v spore neuniesla. Telefonické oznámenie žalovanej o vzniku škodovej udalosti teda ostalo v rovine nepreukázaného tvrdenia, ktoré rozporuje. To platí aj o tvrdeniach žalovanej o okolnosti hodnej osobitného zreteľa, ktorou má byť údajné nesprávne poučenie žalovanej jeho zamestnancom v rámci údajného telefonátu. Písomné vyhlásenie svedkyne N. W. o tom, že žalovaná telefonovala bezprostredne po vzniku škodovej udalosti do ich poisťovne nie je relevantným dôkazom. V písomnom vyhlásení svedkyňa W. iba vyhlasuje to, čo jej povedala žalovaná, takže sa jedná zasa o tvrdenie žalovanej, ktoré sa jej nepodarilo preukázať. Navyše je tento dôkaz v rozpore s tvrdením žalovanej v odpore (že mu vznik škodovej udalosti oznámila telefonicky až v septembri 2015 po návrate z dovolenky). K tvrdeniu žalovanej, že nemohla oznámiť vznik škodovej udalosti, pretože „nemala k tomu všetky potrebné údaje“ konštatoval, že pre potreby relevantného oznámenia vzniku škodovej udalosti stačilo oznámiť čas a miesto vzniku škodovej udalosti, motorové vozidlá účastné na škodovej udalosti a potvrdiť zavinenie vodičky poisteného motorového vozidla. Nie je mu zrejmé, ktoré údaje uvedené v oznámení doručenom mu dňa 28.10.2015 žalovaná nemala. Údaje o svojom vozidle nepochybne mala, ako aj fotografiu poškodeného vozidla, z ktorej bola zrejmá továrenská značka a evidenčné číslo poškodeného vozidla. Nepochybne vedela i o tom, ako škodová udalosť vznikla a kto ju zavinil. Ak žalovanej vodička motorového vozidla, ktorej žalovaná svoje vozidlo požičala, neoznámila skutočnosti týkajúce sa škodovej udalosti (z vyhlásenia svedkyne N. W. vyplýva opak), môže sa žalovaná domáhať voči vodičke motorového vozidla práva na náhradu škody. Poukázal na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a na to, že ani telefonát žalovanej by nebol splnením jej zákonnej povinnosti. Akceptoval by aj telefonické ohlásenie, avšak nedošlo k nemu. Potom, ako sa žalovanej nepodarilo preukázať svoje tvrdenie o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa (telefonického oznámenia vzniku škodovej udalosti), zamerala sa jej procesná obrana na spochybňovanie výšky poistného plnenia, pričom sa obmedzila len na spochybňovanie informácií z
poistného spisu, avšak žiadne dôkazy nepredložila. Poistné plnenie vykonal potom, ako Dipl. Ing. T. S., znalec v oblasti cestných dopravných nehôd, škôd na motorových vozidlách a v oblasti ohodnotenia vozidla pôsobiaci na území Spolkovej republiky Nemecko, vypracoval znalecký posudok, v ktorom potvrdil, že náklady vynaložené na opravu poškodeného vozidla tretej osoby boli dôvodné. Túto skutočnosť potvrdila tiež spoločnosť Claims controlling GmbH, zaoberajúca sa preverovaním škôd a znaleckými posudkami, ktorá definovala náklady na opravu ako „primerané a oprávnené,“ voči ktorým „nemožno nič namietať.“ Opravu poškodeného vozidla definovala ako „v každom prípade rentabilnú,“ pretože „náklady na opravu sú výrazne pod reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla.“ Na návrh žalovanej bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom, z ktorého vyplynulo, že poškodenie vozidla zn. Porsche 911 GT3 je prijateľné tak, ako je uvedené vo fakturácii opravy, fakturovaná cena za opravu je prijateľná, výmena a oprava poškodených dielov je z technického hľadiska prijateľná, oprava poškodeného vozidla bola účelná, znalec nezistil vykonanie žiadnych opráv nesúvisiacich so škodovou udalosťou a náklady na opravu sú primerané krajine, v ktorej došlo k vzniku škodovej udalosti (Spolková republika Nemecko). V spore preukázal vykonanie poistného plnenia v rozsahu prevyšujúcom uplatnenú náhradu časti poistného plnenia. Záverom dodal, že nebolo sporné, že žalovaná mu písomne oznámila škodovú udalosť zo dňa 29.8.2015 až dňa 28.10.2015, teda neskôr ako v zákonnej lehote do 30 dní po vzniku škodovej udalosti, keď nepreukázala existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý by nemohla splniť svoju zákonnú povinnosť ohlásiť vznik škodovej udalosti včas a ani nepreukázala, že by poistné plnenie, ktoré vykonal, nebolo vykonané dôvodne. Na predídenie vzniku tohto sporu stačilo iba to, aby mu žalovaná oznámila vznik škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote, čo neurobila. Súd prvej inštancie vykonal všetky predložené dôkazy a všetky návrhy na vykonanie dokazovania a s vykonanými dôkazmi sa riadne vysporiadal. Považuje napadnutý rozsudok za správny a spravodlivý. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu nevyjadrila.
6. Žalobca podaním zo dňa 10.3.2022 navrhol vstup spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, Česká republika, Praha, Spálená č. 75/16, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54 228 573, Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, do konania namiesto doterajšieho žalobcu z dôvodu uzavretia zmluvy o predaji podniku s účinnosťou od 19.12.2021, ktorej obsahom bol prevod celého poistného kmeňa a celého zaistného kmeňa pôvodného žalobcu, ako aj všetkých pohľadávok a záväzkov na spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s.
7. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a to že pôvodný žalobca (Generali Poisťovňa, a.s.) ako predávajúci uzavrel dňa 17.12.2021 so spoločnosťou Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, Praha 1, Nové Město, Spálená č. 75/16 ako kupujúcim zmluvu o predaji podniku, ktorej súčasťou bol, okrem iného, aj prevod všetkých pohľadávok a záväzkov spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s. (č.l. 398 spisu).
8. Postupom podľa ustanovenia § 80 ods. 1 C.s.p. [zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako C.s.p.)], podľa ktorého ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom, nadväzne tiež na ustanovenie § 378 ods. l C.s.p., odvolací súd rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu označeného vo výroku I. tohto rozsudku, keď právny nástupca žalobcu súhlasil so svojim vstupom do konania na miesto žalobcu podľa § 80 ods. 2 C.s.p.
9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. októbra 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje
s dôvodmi rozsudku ohľadne zaplatenia uvedenej sumy ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
12. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdeniami žalovanej uvedenými v jej odvolaní, že škodovú udalosť - dopravnú nehodu, ktorá sa stala v Nemecku dňa 29.8.2015 a ktorú spôsobila N. W. osobným motorovým vozidlom žalovanej zn. Volkswagen Passat, EČ: G. XXX U., na ktoré uzavrela so žalobcom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, dňa 9.1.2012, pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, telefonicky nahlásila ihneď potom, ako sa o tejto škodovej udalosti dozvedela od N. W., ktorá o tejto skutočnosti poskytla čestné prehlásenie, preto nie je pravdivá argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že uvedené tvrdenie nepreukázala. Odvolací súd má za to, že prvoinštančný súd na základe dostatočne vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalovaná nepreukázala, že uvedenú škodovú (poistnú) udalosť oznámila žalobcovi v zákonom stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná oznámila predmetnú škodovú udalosť žalobcovi dňa 26.10.2015 písomne, v ktorom oznámení uviedla, že škodovú udalosť zavinila N. W., ktorá jej motorovým vozidlom poškodila motorové vozidlo zn. Porsche, EČ: U. M. XXX (č.l. 8 spisu). V žiadosti zo dňa 13.5.2016 adresovanej žalobcovi, žalovaná nesúhlasila s ukončením poistnej udalosti, pretože škoda ktorá sa stala bola nízka (č.l. 24 spisu), avšak nenamietala, že škodovú udalosť nahlásila telefonicky v zákonom stanovenej lehote, napriek tomu, že vo výzve na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 25.4.2016 žalobca uviedol žalovanej, že porušila povinnosť podľa § 10 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. a vznik škodovej udalosti po jej vzniku nenahlásila v lehote 30 dní (č.l. 22 spisu). Ak žalovaná v konaní tvrdila, že škodovú udalosť nahlásila telefonicky žalobcovi (v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v konaní tvrdila, že to malo byť v septembri 2015), mala na preukázanie tohto tvrdenia označiť dôkazy, čo aj urobila, keď predložila čestné prehlásenie N. W. zo dňa 15.5.2020 (č.l. 210 spisu) a zároveň žiadala prvoinštančný súd o vykonanie dôkazu - výpis hovorov od svojho operátora, keďže nebolo v jej možnostiach uvedené zabezpečiť. V čestnom vyhlásení N. W. je, okrem iného uvedené, že po vzniku škodovej udalosti volala majiteľke vozidla, t.j. žalovanej a poprosila ju, aby zavolala do poisťovne a zistila aké úkony má vykonať; podľa slov žalovanej spolupracovník poisťovne povedal, že má prísť polícia a že tiež volala žalovanej nech ešte raz zavolá do poisťovne a objasní poisťovni, že polícia nepríde a vodič Porsche neposkytuje žiadne dokumenty; žalovaná povedala, že pracovník call centra povedal(a), že ak budú akékoľvek výhrady, bude to riešiť poisťovňa vtedy, ak vzniknú. Z uvedeného ale jednoznačne nevyplýva, že by žalovaná telefonicky žalobcovi predmetnú škodovú udalosť nahlásila dňa 29.8.2015, t.j. v deň vzniku škodovej udalosti. Operátor žalovanej, spoločnosť Orange Slovensko, a.s. na základe žiadosti súdu prvej inštancie, písomným podaním zo dňa 22.5.2020 oznámil prvoinštančnému súdu, že prevádzkové údaje za obdobie od 29.8.2015 do 30.9.2015 už nie sú archivované. Na základe uvedeného je potom zrejmé, že žalovanej sa nepodarilo preukázať jej tvrdenie, že žalobcovi nahlásila v zákonom stanovenej lehote predmetnú škodovú udalosť, keď toto jej tvrdenie žalobca poprel. Neobstojí ani tvrdenie žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na nesprávne poučenie pracovníčky infolinky žalobcu pri jej telefonickom nahlasovaní škodovej udalosti o tom, že má doklady doložiť ako ich bude mať k dispozícii, keďže podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je povinnosťou poisteného písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehotách tam uvedených. V prípade nedoloženia potrebných dokladov by žalobca vyzval žalovanú na ich doloženie, prípadne by ich žalovaná predložila žalobcovi dodatočne po ich zabezpečení. Nebolo možné súhlasiť ani s argumentáciou žalovanej v jej odvolaní,
že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by telefonický hovor neuskutočnila, nakoľko žalobca nemôže dokazovať niečo, čo sa nestalo, ako správne konštatoval žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p., v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu, t.j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V danej veci sa súd prvej inštancie správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s vykonanými dôkazmi (uvedenými v bode 13. odôvodnenia tohto rozsudku), preto odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej o tom, že sa prvoinštančný súd s dôkazom, a to vyjadrením N. nijako nevysporiadal, považoval za nedôvodnú. Sama žalovaná v odvolaní tvrdila, že ani jej sa nepodarilo priamo preukázať existenciu telefonického hovoru so žalobcom, takže v konaní neuniesla dôkazné bremeno, čo má za následok rozhodnutie v jej neprospech. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa toho, že neprihliadol na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovanej, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje a nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej uvedenými v jej odvolaní, že na jej strane boli okolnosti hodné osobitného zreteľa jednoznačne naplnené. Žalovaná mala o predmetnej nehode vedomosť od jej vzniku, t.j. od 29.8.2015, pričom nepreukázala žiadnym spôsobom, že by jej nejaké nepredvídateľné okolnosti alebo udalosti bránili v tom, aby v zákonnej lehote (30 dní) škodovú udalosť ohlásila žalobcovi.
14. K odvolacím námietkam žalovanej ohľadne výšky škody spôsobnej predmetnou škodovou udalosťou odvolací súd dôvodí, že nakoľko žalovaná namietala v konaní výšku opravy poškodeného motorového vozidla zn. Porsche, na jej návrh súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo záveru znaleckého posudku zo dňa 19.2.2021, č. 17/2021 vyplýva, že k škodovej udalosti došlo v Spolkovej republike Nemecko, náklady spojené s opravou sú primerané na krajinu, v ktorej došlo k škodovej udalosti, jedná sa o poškodenie Porsche 911 GT3, pretekárskeho auta na civilných značkách, pri oprave ktorého sú servisné postupy predpísané v autorizovaných opravovniach, teda tieto ceny sú obvyklé pre predmetný typ vozidla. Žalovaná nemala žiadne námietky k uvedenému znaleckému posudku, poukazovala iba na to, že znalkyňa v uvedenom znaleckom posudku konštatovala, že podľa
priloženej fotodokumentácie nie je možné posúdiť celkový rozsah poškodenia a stanoviť cenu za opravu poškodenia uvedeného motorového vozidla a že cena za opravu v predloženej faktúre č. 5824 dodávateľa Amberger KG Automobile, Hauptstrasse 26, Weidling zo dňa 17.9.2015, ktorá je v prílohe znaleckého posudku, je prijateľná. Odvolací súd odkazuje na body 12., 13. odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa dôkazného bremena a opätovne uvádza, že ak žalovaná namietala výšku škody, ktorá podľa nej nebola v takom rozsahu v akom ju plnil žalobca, mala na preukázanie tohto tvrdenia doložiť dôkazy, resp. označiť dôkazy, čo neurobila. Odvolací súd súhlasí preto aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že výška škody zodpovedá oprave poškodeného pretekárskeho vozidla na civilných značkách, ktorý záver aj riadne odôvodnil.
15. K odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nesprávne na strane 2 napadnutého rozsudku uviedol nesprávne deň kedy došlo k škodovej udalosti 29.5.2021, odvolací súd konštatuje, že uvedené pochybenie nemá za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, pretože išlo len o pisársku chybu, keď z dôvodov uvedených v ďalšom odôvodnení napadnutého rozsudku je už dátum škodovej udalosti uvedený správne. K ďalším tvrdeniam žalovanej v jej odvolaní týkajúce sa priebehu škodovej udalosti a toho, že prvoinštančný súd sa nezaoberal tým, či nemala byť privolaná k škodovej udalosti v Nemecku polícia, že žalobca nevykonal ohliadku poškodeného vozidla, že zo strany žalobcu tak mohlo dôjsť k zanedbaniu povinností pred plnením poškodenému, odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V danej veci, ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie náležite zistil vykonanými dôkazmi, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť oznámiť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote škodovú udalosť a že žalobca poistné plnenie vyplatil poškodenému oprávnene, z dôvodu ktorého sa správne nezaoberal uvedenými tvrdeniami žalovanej.
16. Žalovaná svoje odvolanie voči napadnutému rozsudku odôvodnila aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), avšak vôbec vo svojom odvolaní nekonkretizovala aké konkrétne vady mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poukazuje na to, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalovaná neurobila.
17. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, jasne a výstižne vysvetliť aké skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil v časti priznania žalovanej sumy žalobcovi. Okolnosti namietané žalovanou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
18. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).