Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_74Ek-2717-2023.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Subarea
74Ek/2717/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 232 480, právne zastúp.: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO:47 232 471, proti povinnému: JUDr. Štefan Harabin, nar: 4.5.1957, bytom A. XXXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie 3.392,31 Eur s príslušenstvom o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Eva Ondrejková, Turčianska 50, 821 09 Bratislava pod sp. zn. 332EX 448/2023, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2717/2023 zo dňa 18. januára 2024,takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2717/2023 zo dňa 18. januára 2024 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 18.01.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 74Ek/2717/2023, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.11.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy 3.392,31 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenia Mestského súdu Bratislava IV., sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 20.09.2023, právoplatného a vykonateľného dňa 12.10.2023 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyšší súdny úradník preskúmal spolu s pripojenými a zadováženými listinami a skonštatoval, že tento nie je dôvodný. Poukázal na to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal nedoručenie exekučného titulu, z dôvodu čoho nemohol tento exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyšší súdny úradník v súčinnosti s Mestským súdom Bratislava IV. (ktorý viedol základné konanie sp.zn. 16C/279/2012) preskúmal tvrdenia povinného a istil, že konanie sp.zn. 16C/279/2012 je právoplatne skončené, uznesenie zo dňa 20.09.2023 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.10.2023, pričom toto uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu (povinného), ktorá ho zastupovala v základnom konaní, a ktorá je uvedená v záhlaví exekučného titulu, do jej elektronickej schránky dňa 20.09.2023 o 17:04 hod.. Doručenku o prevzatí uznesenia právnym zástupcom žalobcu dožiadaný súd zaslal v prílohe svojho oznámenia. Vyšší súdny úradník preto dospel k záveru, že exekučný titul bol povinnému náležite doručený, a preto toto súdne rozhodnutie mohlo a nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť Napokon uzavrel, že nebol naplnený ani jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré pripúšťa Exekučný poriadok, preto súd návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej zopakoval, že uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. 16C/279/2012 zo dňa 20.09.2023, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 3.392,31 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia, nebolo povinnému nikdy riadne doručené a preto nie je právoplatné a vykonateľné. Plnú moc právnemu zástupcovi povinný udelil iba pre súdne konanie do štádia právoplatného skončenia vo veci, ale udelil ju na konanie o trovách konania. Doručovanie uznesenia Mestského súdu Bratislava IV. č. k. 16C/279/2012-911 z 20.11.2023 právnemu zástupcovi povinného v základnom súdnom konaní je právne nulitné. Tvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica v odôvodnení napadnutého uznesenia pod bodom 5., že povinný Mestskému súdu Bratislava IV. nedoručil podanie, ktorým by som vypovedal plnú moc zvolenému právnemu zástupcovi je zavádzajúce, pretože povinný mu plnú moc na konanie o trovách konania po právoplatnom skončení vo veci nikdy neudelil. Zdôraznil tiež, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 74Ek/2717/2023 bolo doručované výhradne jemu, a nie jeho „domnelému právnemu zástupcovi". Preto povinný predpokladá, že Okresný súd Banská Bystrica nepovažuje JUDr. Elenu Ľalíkovú za právnu zástupkyňu povinného. Povinný si teda kladie otázku, prečo bol v rámci doručovania uznesenia o náhrade trov konania podľa názoru súdu zastúpený advokátom, a v rámci doručovania uznesenia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zastúpený nie je a exekučný súd doručoval napádané uznesenie priamo jemu a nie jeho „právnemu zástupcovi". Z uvedeného postupu je podľa názoru povinného nesporné, že splnomocnenie C. D. bolo udelené výhradne a len do právoplatného skončenia základného konania. S poukazom na uvedené povinný žiadal napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť pre jeho nezákonnosť a prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tom zmysle, že právna zástupkyňa bola oprávnená na zastupovanie povinného vo všetkých právnych veciach. Nie je preto pravdou, že plnomocenstvo bolo právnej zástupkyni povinného udelené iba na súdne konanie „do štádia právoplatného skončenia vo veci“. Nič také z plnomocenstva nevyplýva (fotokópiu tohto plnomocenstva oprávnený k svojmu vyjadreniu pripojil). Práve naopak, z plnomocenstva vyplýva zjavná vôľa povinného dať sa zastupovať na základe tohto plnomocenstva nielen v prvoinštančnom konaní, ale aj v prípadnom odvolacom konaní, ba dokonca aj v dovolacom konaní či v konaní pred Ústavným súdom SR. Z plnomocenstva ďalej vyplýva, že právna zástupkyňa povinného v základnom konaní bola oprávnená na zastupovanie „vo všetkých právnych veciach“, a to dokonca aj vtedy, „ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Je preto ťažko uveriteľné, že povinný na základe takto široko koncipovaného plnomocenstva v skutočnosti nechcel byť zastúpený akurát v časti konania týkajúcej sa trov, ktorá navyše ani nie je samostatným či fakultatívnym štádiom konania, ale je integrálnou súčasťou základného konania. Oprávnený zdôraznil, že na konanie o trovách nie je podľa právnych predpisov potrebné žiadne osobitné splnomocnenie. Konanie o trovách je totiž súčasťou základného konania, a teda, ak strana sporu udelí plnomocenstvo na svoje zastupovanie v základnom konaní, toto plnomocenstvo sa bez ďalšieho vzťahuje aj na konanie o trovách. Oprávnený ďalej ozrejmil, že podľa § 92 ods. 2 CSP možno advokátovi v spore udeliť iba tzv. procesné splnomocnenie, a teda splnomocnenie na celé konanie, ktoré nemožno obmedziť. To znamená, že advokát je na základe splnomocnenia oprávnený uskutočňovať v mene zastúpeného všetky úkony, na ktoré je oprávnená zastúpená sporová strana. Pokiaľ povinný v sťažnosti zároveň poukazoval na to, že súd v tomto exekučnom konaní doručuje písomnosti priamo jemu, a nie jeho právnej zástupkyni zo základného konania, oprávnený k tomuto uviedol, že exekučné konanie – a ním vyvolané konanie o návrhu povinného za zastavenie exekúcie – totiž nie je (na rozdiel od konania o trovách) integrálnou súčasťou základného konania. Exekučný súd sa preto o prípadnom právnom zastúpení účastníkov konania môže dozvedieť jedine na základe oznámenia účastníka alebo jeho právneho zástupcu. Oprávnený pritom nemá vedomosť o tom, že by povinný (prípadne jeho právna zástupkyňa) predložil tunajšiemu súdu plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní. Je preto pochopiteľné, že exekučný súd koná priamo s povinným a písomnosti doručuje priamo jemu. To, že exekučný súd doručuje písomnosti priamo povinnému, teda znamená len to, že povinný súdu neoznámil, že má v tomto konaní právneho zástupcu a žiadne plnomocenstvo mu nepredložil. Nemá to však nijaký súvis s plnomocenstvom zo základného konania. Skutočnosť, že povinný v tomto konaní súdu neoznámil udelenie plnomocenstva na právne zastupovanie, neznamená, že jeho právna zástupkyňa v základnom (a teda v úplne inom) konaní nemohla prevziať uznesenie o trovách – a tým spôsobiť jeho následnú právoplatnosť a vykonateľnosť. S poukazom na uvedené vyplýva, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, preto oprávnený navrhol, aby súd podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
12. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinný nemal uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako mu to ukladal exekučný titul. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
13. Na tomto mieste súd prvej inštancie konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti určitému rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň aj povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Súd teda preskúmal exekučný titul a spôsob jeho doručovania s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, a to z dôvodu, že spôsob doručenia exekučného titulu predstavuje okolnosť, ktorá nastala po vzniku tohto exekučného titulu, a podmieňuje náležitosť formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, ktorá sa preukazuje doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
14. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 91 ods. 1, ods. 2 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a
splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
16. Podľa § 91 ods. 3 CSP, odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
17. Podľa § 110 ods. 1 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi.
18. Civilný sporový poriadok upravuje pomerne jednoznačne inštitút právneho zastúpenia advokátom v § 90 a nasl., pričom jednoznačne stanovuje, že plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť len na konkrétne, jednotlivé úkony. Zástupca môže na základe takéhoto plnomocenstva uskutočňovať v mene zastúpeného všetky procesné úkony, na ktoré je oprávnená samotná zastúpená sporová strana. Prípadné zamlčané (v splnomocnení neuvedené) dojednania v rámci vnútorného vzťahu medzi zástupcom a zastúpeným, ktoré limitujú alebo vylučujú zástupcu z realizácie niektorých úkonov, nemajú právne účinky voči súdu a iným tretím osobám. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 351) Rovnako jednoznačne je upravené aj doručovanie súdnych rozhodnutí či iných písomností, keď citovaný § 110 CSP určuje súdu povinnosť doručovať písomnosti výhradne právnemu zástupcovi strany konania, pokiaľ sa jedná plnomocenstvo udelené na celé konania.
19. V prejednávanom prípade dospel súd prvej inštancie k záveru, že Mestský súd Bratislava IV. v základnom konaní nepochybil, keď uznesenie o výške trov konania doručoval iba právnej zástupkyni povinného do jej elektronickej schránky. Z predloženej fotokópie plnomocenstva zo dňa 15.10.2012 udeleného povinným jeho právnej zástupkyni v konaní sp.zn. 16C/279/2012 totiž vyplýva, že povinný ako žalobca splnomocnil advokátku C. E. D. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, najmä v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 300.000 Eur aj v prípadnom dovolacom konaní. Samotný text plnomocenstva dokonca výslovne uvádza, že toto splnomocnenie žalobca udelili v rozsahu práv a povinností podľa Trestného poriadku, Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti Civilného sporového poriadku), Správneho poriadku a tiež v rozsahu zákona o konaní pred Ústavným súdom. Z uvedeného široko koncipovaného plnomocenstva preto podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva, že povinného námietka neudelenia výslovného plnomocenstva pre účely prevzatia uznesenia o výške trov základného konania (ktoré je imanentnou súčasťou základného, civilného sporového konania) je nedôvodná a účelová. Je nepochybné, že uznesenie sp.zn. 16C/279/2012-911 zo dňa 20.09.2023, predstavujúce v tejto veci exekučný titul, bolo doručené v súlade s ustanoveniami CSP, a z dôvodu nepodania žiadneho opravného prostriedky proti tomuto uzneseniu nadobudlo následne právoplatnosť a vykonateľnosť.
20. Doručovanie súdnej písomnosti aj zástupcovi aj samotnému účastníkovi konania by mohlo prichádzať do úvahy v prípade, ak má účastník niečo v konaní osobne vykonať (napr. ustanoviť sa k znalcovi, vypovedať na pojednávaní a pod.) alebo ak o tom rozhodne súd s ohľadom na povahu veci. Za predpokladu, že o takéto situácie nejde, je doručovanie aj zástupcovi aj účastníkovi nesprávne, pretože v prípadoch kedy od doručenia písomnosti plynie lehota na vykonanie určitého procesného úkonu (napr. podanie odvolania), môže takéto doručovanie vyvolať mylný dojem, že účastníkovi plynie lehota odo dňa, keď bola písomnosť doručená jemu, avšak táto lehota plynie odo dňa doručenia písomnosti jeho zástupcovi, pretože písomnosť sa mala doručiť len zástupcovi účastníka. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. a kol., Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 444). Záverom je potrebné dodať, že pokiaľ by mal povinný záujem, aby súd doručoval písomnosti zvolenému právnemu zástupcovi aj v exekučnom konaní, bolo by potrebné udeliť samostatné plnomocenstvo na účely tohto vykonávacieho konania, ktoré je totiž odlišné od konania základného (počas ktorého povinného - tam žalobcu splnomocnená právna zástupkyňa zastupovala, a to nielen do momentu právoplatného skončenia tohto konania ako to tvrdí povinný v podanej sťažnosti, ale rovnako aj v prípadnom dovolacom konaní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej). Nakoľko v tomto exekučnom konaní povinný žiadne plnomocenstvo pre právneho zástupcu nepredložil, súd nemá dôvod doručovať písomnosti akejkoľvek inej osobe odlišnej od samotného povinného.
21. Možno tak sumarizovať, že oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený, ani inak zmenený a naďalej zo strany povinného nebol tento exekučný titul ani splnený. Exekučný súd tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone exekučného titulu, pretože oprávnený v exekučnom konaní len realizuje svoje právo, nekoná v rozpore s právom.
22. Vzhľadom na konštatované skutočnosti s poukazom na výsledky opätovného prešetrenia námietky nedoručenia exekučného titulu, súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 74Ek/2717/2023 zo dňa 18.01.2024 ako nedôvodnú zamietol.
23. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, keďže tieto neboli zo strany oprávneného ani povinného uplatnené.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 27. júna 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a