Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ek/691/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti povinnému: Q. U., A..: XX.XX.XXXX, W.: C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 303,69 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Špička, IČO: 42 341 795, sídlo exekútorského úradu: Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod č. exekúcie 399EX 226/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie,, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Špička, IČO: 42 341 795, sídlo exekútorského úradu: Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou, pod č. exekúcie 399EX 226/21 zastavuje v celom rozsahu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

II. Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 24.02.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy 303,69 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn. zo dňa 23.06.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.11.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica poveril dňa 15.03.2021 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Špička, IČO: 42 341 795, sídlo exekútorského úradu: Okulka 24/11, 093 01 Vranov nad Topľou (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod č. exekúcie 399EX 226/21. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 08.04.2021. Dňa 13.08.2020 povinný prostredníctvom elektronickej schránky doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie.

3. Dňa 20.05.2021 bol súdu súdnym exekútorom predložený na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k predloženému návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

4. Povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, dlh, ktorý oprávnený vymáha je dávno premlčaný a k podpisu splátkového kalendára malo dôjsť po tom, ako bol oklamaný pracovníčkou spoločnosti, že dlh je v zákonnej lehote. Napriek tomu podľa tvrdenia povinného mal uhradiť niekoľko splátok, no v súčasnosti povinný zistil, že istina pôvodnej zmluvy uzatvorenej medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného bola dávno zaplatená. Doklady o úhrade nevie predložiť, nakoľko od roku 2003 zmenil trvalé bydlisko niekoľkokrát a podľa jeho názoru nie je jeho

povinnosťou archivovať dokumentáciu k dlhu viac ako 17 rokov. Povinný má za to, že nakoľko bol splátkový kalendár podpísaný na dávno premlčaný dlh, tak je neplatný. V návrhu na zastavenie exekúcie žiadal súd o zastavenie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnom právnom úkone. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálne nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené žiadal povinný o zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, pričom vo svojom písomnom podaní datovanom dňom 17.05.2021 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Oprávnený má zato, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie na základe poverenia nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodnutie, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by súdny exekútor ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie, čo je priam absurdné. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v rozhodcovskom konaní, resp. povinný mal možnosť sa žalobou domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, o čom bol žalovaný poučený. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

6. O podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd konajúc vyšším súdnym úradníkom rozhodol Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 20.10.2021 tak, že vo výroku I. zastavil exekúciu v celom rozsahu podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a vo výroku II. oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Súd sa v prvom rade zaoberal argumentáciou povinného o nespôsobilosti exekučného titulu nakoľko rozhodcovské konanie podľa povinného prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle , resp. . Súd vyhodnotil ako nesporné, že medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom svoj nesplatený záväzok z tejto zmluvy povinný dňa 17.06.2019 na základe listiny označenej ako „Dohoda o výsledku mediácie“ nahradil novým záväzkom, a v ten istý deň oprávnený s povinným uzavreli spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o výsledku mediácie budú riešené v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Ďalej sa súd zameral na preskúmanie právomoci rozhodcovského súdu, ktorá mala vzniknúť na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Súd sa oboznámil so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvu zo dňa 17.06.2019, z ktorej zistil, že táto bola z hľadiska formy uzavretá na samostatnej listine, a nie je ani súčasťou zmluvy o úvere, ani všeobecných obchodných podmienok k nej prislúchajúcich, a nie je ani súčasťou uzavretej dohody o výsledku mediácie zo dňa 17.06.2019. Zároveň z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch uzavretia tejto zmluvy poučil. Súd rozhodcovskú zmluvu posúdil za dojednanú v takom rozsahu, že založila hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, a tento hrubý nepomer je smerovaný v neprospech spotrebiteľa, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného identifikoval to, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy spadá pod neprijateľnú zmluvnú podmienku, dôsledkom ktorej je absolútna neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom k uvedenému nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a vec rozhodnúť si rozhodcovský súd založil na rozhodcovskej zmluve zo dňa 17.06.2019. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu priložených príloh k návrhu, nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv

poučil povinného, a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve exekučný súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Keďže táto bola uzavretá na základe neplatného právneho úkonu (dohody o výsledku mediácii), má súd za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, a je neplatná. Predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 07.11.2020, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul. Podporne uviedol, že všetky dokumenty vrátane rozhodcovskej zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň. Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že takýto spôsob uzatvárania rozhodcovskej zmluvy nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov ale jeho prvotným záujmom bolo konanie oprávneného na základe, ktorého začne podpísaním dohody o výsledku mediácie (novácie) plynúť nová premlčacia doba. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha dohody o výsledku mediácie aj rozhodcovskej zmluvy je adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Súd tento záver oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom. V danom exekučnom konaní pri preskúmaní exekučného titulu súd akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné, z pohľadu princípov determinujúcich právny štát (princíp právnej istoty prameniaci z konečného súdneho rozhodnutia ) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľa a postarať sa aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali. Uviedol, že súd Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. V závere súd poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Súd má za preukázané, že spísaním Dohody o výsledku mediácie došlo medzi oprávneným a povinným k novácii záväzku povinného, teda pôvodný nesplatený dlh povinného bol nahradený novým záväzkom. Zároveň z obsahu Dohody o výsledku mediácie žiadnym relevantným spôsobom nevyplýva skutočnosť, že by oprávnený upozornil povinného na to, že predmetnou dohodou sa mení pôvodný záväzok na nový záväzok, a že pôvodný záväzok môže byť premlčaný. Súd dospel k záveru, že takéto konanie je konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa, pretože oprávnený využitím mylných informácii dosiahol nováciu záväzku povinného v záujme predĺženia, resp. začatia plynutia novej premlčacej doby, i keď povinný zrejme nemal vôbec vedomosť, a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Podľa názoru súdu je evidentné, že úmyslom oprávneného bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti povinného ako spotrebiteľa, a zabezpečiť si plynutie novej premlčacej doby, nakoľko v prípade nahradenia doterajšieho záväzku novým záväzkom začína plynúť nová premlčacia doba od okamihu, keď nastane splatnosť

nového záväzku. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle , a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle . Iná situácia by bola keby oprávnený priamo do dohody o výsledku mediácie (novácii) zahrnul informáciu o tom, že pôvodný dlh, ktorý sa nahrádza novým záväzkom podpísaním dohody o výsledku mediácie je premlčaný, a tak by bolo len na rozhodnutí povinného či dohodu o výsledku mediácii s oprávneným uzavrie alebo neuzavrie. K námietke povinného o neexistencii povinnosti archivovať dokumentáciu o splatení záväzku súd uviedol, že zákon uvedené neprikazuje, avšak nemožnosťou preukázania tvrdených skutočností môže mať za následok neúspech povinného v konaní.

7. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi oprávneného doručené dňa 02.11.2021 podal právny zástupca oprávneného sťažnosť, ktorá bola súdu doručená elektronicky dňa 16.11.2021. Súd preto konštatoval, že sťažnosť bola podaná včas. 8. V podanej sťažnosti oprávnený žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. V prvom rade oprávnený odmieta zásah exekučného súdu do právoplatne nadobudnutých práv oprávneného, ktoré nadobudol exekučným titulom. Poukazuje na to, že exekučný titul nebol v prekluzívnej lehote na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nikdy povinným napadnutý na všeobecnom súde. Pre vyslovenie takéhoto právneho záveru sa totiž vyžaduje riadne konanie pred všeobecným súdom, ktoré neprebehlo. Iba súd je oprávnený zrušiť Exekučný titul výrokom, ktorému predchádzalo riadne kontradiktórne konanie, vrátane dokazovania, za predpokladu včasne podanej žaloby. V druhej časti oprávnený opisuje nováciu záväzku a podmienok, za ktorých došlo k uzatvoreniu Dohody o výsledku mediácie zo dňa 17.06.2019. Vzhľadom k tomu, že si povinný splátky neplnil, upozornil povinného na možné zosplatnenie vymáhanej pohľadávky listom „Upozornenie na uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok pre neplnenie splátkového kalendára“ zo dňa 19.12.2019. Povinný mal možnosť výberu podpisu a nebol ničím nútený, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody o výsledku mediácie nebol podmienený podpisom iných dokladov, napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Každý z dokumentov bol tiež na samostatnom liste, zreteľne označený názvom, ktorý ozrejmuje obsah tohto dokumentu. Obsah Dohody o výsledku mediácie, ako aj Rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (oprávneným, resp. mediátorom v prípade Dohody) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď povinný na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Oprávnený poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. „Pre platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Pokiaľ je táto podmienka splnená, nemožno sa dovolávať bez ďalšieho neplatnosti takejto doložky. Nie je pritom rozhodujúce, či spotrebiteľ vyznačil súhlas s doložkou vedome alebo z nepozornosti.“ Vyššie uvedené platí o to viac, že rozhodcovská zmluva nebola viazaná na poskytnutie úveru, mala podobu osobitného dokumentu, jej uzavretie bolo na slobodnej vôli povinného, pričom uzavretie zmluvy nebolo ničím podmienené a povinný mal možnosť napr. rozhodcovskú zmluvu vôbec nepodpísať. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy oprávnený uviedol, že je obsahovo a formálne oddelená od Dohody o výsledku mediácie, na ktorú sa vzťahuje, obsahuje poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zákonom stanovenom rozsahu, nebola podmienkou poskytnutia úveru resp. uzatvorenia Dohody o výsledku mediácie (možnosti dlh uhrádzať v splátkach a v prípade riadneho splácania odpustenie trov právneho zastúpenia) a pripúšťa možnosť neprijať rozhodcovské konanie, resp. odmietnuť riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Oprávnený je názoru, že Rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetľuje podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu povinnému ako spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať, pričom povinný doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol nútený Rozhodcovskú zmluvu podpísať. Preto nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať za neplatnú z dôvodu, že by predstavovala neprijateľnú zmluvnú podmienku resp. by v nej absentovali náležitosti podľa § 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna, zbavujúca ho akýchkoľvek povinností plniť si svoje záväzky, a to len z titulu, že ide o spotrebiteľa. V závere oprávnený odmieta tvrdenie súdneho úradníka, ktorý podmieňuje platnosť Dohody o výsledku mediácie s povinnosťou veriteľa upozorniť dlžníka na premlčanie dlhu - zanikajúceho záväzku. Súdny úradník neprípustným spôsobom stotožňuje uznanie dlhu podľa ust. s urovnaním dlhu podľa ust. . Tieto dva inštitúty čo do právnych dôsledkov (či

akýchkoľvek iných) nemožno stotožňovať. Žiaden právny predpis na ochranu spotrebiteľa veriteľovi neurčuje povinnosť pri urovnaní dlhu upozorňovať dlžníka na možné premlčanie tak, ako to implikuje súdny úradník v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie nie je vo svojej podstate žiadnym relevantným spôsobom zdôvodnené, čo zakladá vadu nepreskúmateľnosti (zmätočnosti). Zároveň sa jedná o rozhodnutie prekvapivé, nakoľko oprávnený dobromyseľne a právoplatne nadobudol právo, ktoré je predmetom exekučného konania. V tejto súvislosti naopak oprávnený považuje konanie povinného za konanie odporujúce dobrým mravom, ak tento v čase podpisu Dohody o výsledku mediácie preukázateľne mal záujem splácať dlžnú sumu a uisťoval svojho veriteľa o tejto skutočnosti. Následne v čase kedy splácať prestal bol absolútne nečinný v rozhodcovskom konaní ako aj po jeho skončení (čo do žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a následne potom už pri samotnom výkone exekúcie namieta skutočnosti spôsobom navodzujúcim dojem, ako veriteľ poškodzuje svojho dlžníka. Oprávnený záverom obdobné a ničím nepodložené tvrdenia povinného dôrazne odmieta a opätovne poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o exekučné konanie, ktorého predmetom je výkon práva a nie jeho nachádzanie.

9. Povinný sa vo svojom vyjadrení k sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením a navrhuje, aby bolo uznesenie bolo potvrdené. Dôrazne namieta, že oprávnený viedol s ním ako s dlžníkom mimosúdne rokovania, na základe ktorých bola prejavená vôľa a ochota povinného uhradiť predmetnú pohľadávku. Zdôraznil, že pracovníčkou, ktorá sa s ním stretla na benzínovej pumpe, mu bolo oznámené, že ide o pohľadávku, ktorá je zákonne vymožíteľná. Nebolo mu oznámené o akú dlžobu ide, a už vôbec nie o to, kedy bola daná zmluva uzatvorená. Uvádza, že bol oklamaný, pretože sa ho v tej chvíli pracovníčka len opýtala, či súhlasím so splátkami alebo nie. V dobrej vôlí túto dohodu podpísal, no až neskôr na základe konzultácie s právnym zástupcom zistil, že bol spoločnosťou EOS KSI s.r. o. zavádzaný. Ako už uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, je presvedčený, že zmluva, ktorú uzatvoril so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. bola vyplatená. Preto nechápe a nesúhlasí s tým, že spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. naďalej vymáha finančné plnenie, ktorého úhradu nemám ako dokázať, nakoľko nie som povinný archivovať doklady o platbe staršie ako 15 rokov.

10. Súd o podanej sťažnosti rozhodol uznesením pod sp.zn. zo dňa 28.06.2022 tak, že napadnuté uznesenie zo dňa 20.10.2021 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil najmä tým, že po preskúmaní jednotlivých dokumentov súd zistil, že oprávnený predložil v konaní Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003, v ktorej je veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžníkom je povinný s manželkou Y. U.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000,- Sk a dohoda zmluvných strán o podmienkach poskytnutého úveru. Dňa 26.10.2004 došlo k uzatvoreniu dodatku č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere č. 0450782492/1/1, ktorým došlo k navýšeniu úveru na 50.000,- Sk. Ďalej bola súdu predložená Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty Žolík č. 2590489 zo dňa 27.06.2005. V tejto žiadosti/zmluve je veriteľom VÚB, a.s. zastúpená spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., IČO: 36 493 783 a dlžníkom bol povinný. Predmetom žiadosti/zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 6.000,- Sk. Zároveň boli dohodnuté podmienky poskytnutého úverového rámca, a súčasťou žiadosti/zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet. Ďalej zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 vyplýva, že postupcom bola spoločnosť VÚB, a.s. a postupníkom bol oprávnený. Postupovanou pohľadávkou bola pôžičková karta Žolík s tým, že výška zosplatnenej istiny bola 200,84 Eur a týkala sa zmluvy č. 2590489. Uvedené číslo zmluvy je priraditeľné k číslu zmluvy a variabilnému symbolu, ktorým bol špecifikovaný dlh povinného. Údaje o postupovanej pohľadávke vyplývajú z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2012. listín následne vyplýva, že sa uskutočnila mediácia. Z dohody o začatí mediácie vyplýva, že predmetom mediácie je pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvného vzťahu: Zmluvy o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003, pričom veriteľ (oprávnený v tomto konaní) sa mal dostať do tohto postavenia na základe postúpenia pohľadávky od pôvodného veriteľa - Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130. Rovnako aj predmetom Dohody o výsledku mediácie zo dňa 17.06.2019 bola vyššie špecifikovaná pohľadávka, konkrétne Zmluva o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.03.2003, ktorú oprávnený nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130. Pričom výška istiny vymáhanej pohľadávky, ktorá bola predmetom mediácie bola 200,84 Eur. Rovnako aj Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 17.06.2019 sa týkala sporov, ktoré mali vzniknúť z Dohody o výsledku mediácie, ktorá bola uzatvorená v rámci mediačného konania č. 2321431 a/alebo sporov, ktoré mali vzniknúť zo zmluvy o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a povinným. Po zosplatnení pohľadávky oprávneným bolo vedené spotrebiteľské rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bolo

vydanie exekučného titulu. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe zmluvy č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 medzi VÚB, a.s. v zastúpení spoločnosťou Správa kreditných kariet, a.s. a povinným. Pričom táto pohľadávka bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 spoločnosťou VÚB, a.s. a oprávnenému. Avšak z odôvodnenia vyplýva, že pre stanovenie takéhoto skutkového stavu bol použitý listinný dôkaz Zmluva zo dňa 27.06.2005 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami. Súd konajúc sudcom po preskúmaní uvedených dokumentov mal preukázané nezrovnalosti v predmete pohľadávky, ktorá by mala byť vymáhaná v tejto exekúcii. Rovnako sú tu pochybnosti o tom, či je oprávnený vlastníkom vymáhanej pohľadávky. Je totižto nesporné, že povinný uzatvoril dve zmluvy. 1.) Zmluvu o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.10.2004 a 2.) Žiadosť/Zmluvu o vydanie pôžičkovej karty Žolík č. 2590489 zo dňa 27.06.2005. Pričom prvú zmluvu uzatvoril so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a druhú zmluvu uzatvoril so spoločnosťou VÚB, a.s., ktorá bola zastúpená spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. Je rovnako nesporné, že oprávnený je vlastníkom len pohľadávky, ktorá vznikla z druhej zmluvy. Na základe uvedeného súd konajúc súdcom uviedol, že spornou otázkou je postavenie veriteľa ohľadom vymáhanej pohľadávky ako aj samotná pohľadávka. Predložené zmluvné dokumenty sú totižto zmätočné. Záväzkovým vzťahom je totižto právny vzťah, ktorý môže vzniknúť zo zmluvy. Avšak len v prípade jeho uzatvorenia veriteľovi vznikne právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vznikne povinnosť splniť záväzok. Z uvedeného vyplýva, že len subjekt, ktorému právne postavenie veriteľa vyplýva z uzatvoreného právneho vzťahu je v postavení veriteľa. A len tento subjekt si môže uplatňovať splnenie pohľadávky od dlžníka. V danom prípade sudca preskúmal všetky listiny, ktoré boli v spise predložené, vrátane listín, ktoré boli súdu zaslané zo spisu spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zo všetkých týchto listín vyplýva, že oprávnený nie je veriteľom obidvoch pohľadávok, ktorých existencia je deklarovaná vyššie uvedenými listinami. Je preukázané, že oprávnený na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.05.2012 a predloženej prílohy č. 1 má voči povinnému pohľadávku len z uzatvorenej Žiadosti/Zmluvy o vydanie pôžičkovej karty Žolík č. 2590489 zo dňa 27.06.2005. Táto pohľadávka však nebola predmetom mediačného konania. Predmetom mediačného konania bola pohľadávka z prvej zmluvy, a to zo Zmluvy o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.10.2004. Rovnako z predloženej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.06.2019 vyplýva, že táto sa týka sporov zo zmluvy o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a povinným a sporov, ktoré vzniknú z Dohody o výsledku mediácie zo dňa 17.06.2019. Z uvedeného vyplýva, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy dňa 17.06.2019, pretože veriteľ nebol oprávnený na jej uzatvorenie, keďže predmetnú pohľadávku nenadobudol na základe predloženej zmluvy postúpení pohľadávok zo dňa 12.05.2012.

11. Úlohou súdu je v tomto štádiu konania je opätovne rozhodnúť, a to tak, že najskôr je potrebné dať možnosť stranám, aby sa vyjadrili k zisteným nezrovnalostiam, ktoré sú opísané v odôvodnení uznesenia zo dňa 28.06.2022, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti. Následne je potrebné tieto zistenia spolu so stanoviskami strán právne posúdiť. Ak v tomto štádiu súd konajúc vyšším súdnym úradníkom dospeje k záveru, že nezrovnalosti boli stranami odstránené a veriteľ (oprávnený) by preukázal, že je vlastníkom obidvoch pohľadávok až následne súd opätovne pristúpi k prieskumu námietok, ktoré boli v konaní stranami predložené.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom po vrátení veci dňa 01.08.2022 vyzval povinného aj právneho zástupcu oprávneného, aby v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy súdu predložili vyjadrenie, v ktorom sa vyjadria k zisteným nezrovnalostiam, ktoré sú bližšie opísané v bodoch 23. až 25. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. zo dňa 28.06.2022 (doručené Vám dňa 22.07.2022), a súčasne predložili všetky dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Povinnému bola predmetná výzva doručená dňa 04.08.2022, a právnemu zástupcovi oprávneného bola predmetná výzva doručená dňa 09.08.2022.

13. Dňa 26.08.2022 bolo súdu doručené písomné podanie povinného, v ktorom v nadväznosti na výzvu súdu zo dňa 01.08.2022 uviedol, že sa plne stotožňuje s tým, že táto exekúcia je plná zmätočných a chýbajúcich dokladov a je postavená na neprávoplatnej rozhodcovskej zmluve. Naďalej je povinný presvedčený, že táto exekúcia je založená na nekalých praktikách a uvádzaní nepravdivých údajov zo strany oprávneného. V ostatnom poukázal na predchádzajúce svoje vyjadrenia.

14. Dňa 09.09.2022 bolo súdu doručené písomné podanie oprávneného, ktorý v ňom prostredníctvom právneho zástupcu, v nadväznosti na výzvu súdu zo dňa 01.08.2022 uviedol, že oprávnený zastáva názor, že v spornom prípade je predmetom vymáhania pohľadávka, ktorá vznikla na základe Zmluvy č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou VÚB, a.s., t.č. zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2020, bol žalovaný zaviazaný k úhrade žalovanej sumy vo výške 303,69 €, v zmysle zmluvy o postúpení a prílohy o postúpení zo dňa 10.05.2012. Inak identifikovaná zmluva s odlišným dátumom podpísania bola uvedená z dôvodu chyby v písaní.

15. Súd po vrátení veci na ďalšie rozhodnutie ako prvé posúdil či oprávnený skutočne nadobudol pohľadávku od právneho predchodcu. Právny zástupca oprávneného vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2022 uviedol, že predmetom vymáhania je pohľadávka, ktorá vznikla na základe Zmluvy č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou VÚB, a.s., t.č. zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. Oprávnený v rámci návrhu na vykonanie exekúcie predložil súdu o.i. aj Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 10.05.2012 prílohou, ktorej bola aj identifikovaná pohľadávka povinného zo Zmluvy č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou VÚB, a.s., t.č. zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že oprávnený je vlastníkom postúpenej pohľadávky, ktorá vznikla zo Zmluvy č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou VÚB, a.s., t.č. zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty. 16. Ďalej sa súd zameral na skúmanie existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy a následne k skúmaniu právomoci rozhodcovského súdu, a zistil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 17.06.2019 sa týka sporov zo zmluvy o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a povinným a sporov, ktoré vzniknú z Dohody o výsledku mediácie zo dňa 17.06.2019. Mediačné konanie sa tiež týkalo pohľadávky zo Zmluvy o kreditnej karte č. 450782492/1/1 zo dňa 29.05.2003 v znení dodatku č. 1 zo dňa 26.10.2004. Ako už bolo vyššie uvedené, a ako to aj sám oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol vo vyjadrení zo dňa 09.09.2022, vymáhaná pohľadávka v tejto exekúcii sa týka pohľadávky zo Zmluvy č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou VÚB, a.s., t.č. zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, teda nie zo zmluvy, ktorá bola predmetom mediačného konania a uzavretia Dohody o výsledku mediácie zo dňa 17.06.2019.

17. Súd ďalej opätovne preskúmal Zmluvu č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou VÚB, a.s., t.č. zastúpenou spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a má za nesporné, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy č. 2590489 o vydaní pôžičkovej karty Žolík zo dňa 27.06.2005, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatuje, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy, najmä z ustanovenia tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými zmluvami podľa sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -118 zo dňa 26. 10. 2012). V danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle

písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.

18. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných predpisov (najmä podľa o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01. 01. 2015 podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

19. Podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

20. Pre úplnosť exekučný súd ešte dopĺňa, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

21. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.

22. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v čl. XI. bod 59 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s. (ďalej len ako „OP“) v nasledovnom znení: ,, Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi nimi vznikli zo Zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému zástupcovi. Účinky doručenia nastanú vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a Klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik Zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“

23. Podľa - („ďalej len ako ) platného a účinného v období od 01.05.2005 do 30.06.2005, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy..

24. Podľa ust. platného a účinného v období od 01.05.2005 do 30.06.2005, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. platného a účinného v období od 01.05.2005 do 30.06.2005, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „").

26. Podľa ust. platného a účinného v období od 01.05.2005 do 30.06.2005, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa platného a účinného v období od 01.05.2005 do 30.06.2005, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

28. Podľa platného a účinného v období od 01.05.2005 do 30.06.2005, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

30. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 01.07.2002 do 31.12.2005, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

31. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení od 01.07.2002 do 31.12.2005, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

32. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení od 01.07.2002 do 31.12.2005, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

33. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 27.06.2005 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014. V zmysle citovaných ustanovení o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011).

34. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16. 01. 2013).

35. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatuje, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených OP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či práve predložené OP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom OP povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Predložená zmluva o úvere síce obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že súhlasí so OP, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, a potvrdzuje ich prevzatie, uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom OP je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považuje postup oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do OP bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.

36. Za neprijateľné súd považuje aj to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v OP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami v OP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany

spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 04. 2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 30. 03. 2021).

37. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

38. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009).

39. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti a s poukazom na uvedenú európsku a slovenskú judikatúru dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je dôvodný, a preto v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu v celom rozsahu zastavil (výrok I. tohto uznesenia). Súd konštatuje, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 23.06.2020, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.

40. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 197 ods.1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor / platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

42. Podľa § 198 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

43. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

44. Podľa § 199c ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

45. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.

46. Podľa vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), je základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia. To platí rovnako aj vtedy, ak ide o exekúciu na vymoženie výživného.

47. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

48. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

49. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

50. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.

51. V zmysle ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur avšak v prípade, že do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 50%. Súd zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur (30,- Eur + 6,- Eur DPH) oprávneného, nakoľko v súlade s ust. § 199c ods. 1 Exekučného poriadku sa v danom prípade exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a vzhľadom na neoprávnene podaný návrh na vykonanie exekúcie ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (výrok II. tohto uznesenia).

52. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil v celom rozsahu, povinnému vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže ale povinný nie je v konaní právne zastúpený, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie mu tak žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách povinného nerozhodoval. Oprávnený nemal v konaní úspech, nevznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (výrok III. tohto uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.