Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/11/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: M. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - M. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom: G. XX, G., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom: Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757 a otec - Z. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom: A. XX, G., zast. Niku & partners, s.r.o., so sídlom: Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008, v konaní o návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 12.10.2021, č.k. -69, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 12.10.2021, č.k. -69, p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 12.10.2021, č.k. -69 nariadil rodičom mal. M. a to, Z. S., nar. XX.XX.XXXX a M. A., nar. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému sociálno-psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Referáte poradenskom - psychologických služieb Bratislava, pracovisko Bratislava V so sídlom Svoradova 1, Bratislava za účelom zlepšenia ich schopnosti vzájomne komunikovať ohľadom mal. M., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov a to aj vo vzájomných interakciách, a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol, že výchovné opatrenie bude realizované v rozsahu 15 hodín samostatného poradenstva otcovi, v rozsahu 10 hodín samostatného poradenstva matke, s tým, že po skončení samostatného poradenstva každého z rodičov sa rodičia podrobia spoločnému odbornému poradenstvu v rozsahu 3 hodín. Spoločné poradenstvo rodičov bude poskytované za účelom schopnosti efektívne spolupracovať a komunikovať pri výchove maloletého. Uložil rodičom povinnosť zúčastniť sa nariadených stretnutí, ktorých presná špecifikácia, trvanie a miesto realizácie budú určené povereným pracovníkom subjektu označeného vo výroku I. uznesenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2021 domáhal uložiť jemu a matke dieťaťa výchovné opatrenie formou odborného sociálno - psychologického poradenstva na Referáte poradensko - psychologických služieb v rozsahu 15 hodín pre matku a 15 hodín pre neho, a to za účelom zlepšenia komunikácie rodičov v záujme akceptovania postavenia druhého rodiča. Návrh odôvodnil otec tým, že preberanie dieťaťa je často sprevádzané konfliktnými situáciami

zo strany matky, ktorá má na otca verbálne útočiť, zosmiešňovať ho, podkopáva jeho autoritu pred maloletým. Podľa názoru otca dieťa reflektuje postoj matky k otcovi, pritom má otec s malým pozitívny vzťah. Podľa názoru otca sa matka neprimerane dlho lúči so synom pri odovzdávaní, potom maloletý odchádza smutný. Ďalej v návrhu konštatoval, že mal. M. bola zistená histamínová intolerancia a to je podľa neho následok vznikajúcich stresových situácií. Matka ho má atakovať aj telefonicky a v SMS správach, komunikuje s ním hrubo a bez rešpektu, čo opakuje aj syn. Matka podľa otca syna neustále kontaktuje dopytujúc sa na to, čo jedol, kde bol, následne verbálne napáda otca. Otec je toho názoru, že matka ho neuznáva ako rovnocenného rodiča a z toho sú aj emocionálne a verbálne reakcie maloletého. Otec chce tieto problémy riešiť, ale bez pomoci iného odborného subjektu to nevie zvládnuť. Matka s návrhom nesúhlasila.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka a výsluchom mal. M., písomnými vyjadreniami rodičov, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. , v ktorom sú pripojené aj spisy sp.zn.: , , písomnou komunikáciou medzi rodičmi ako aj fotografiami rodičov s mal. M., ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci. Maloletý M. je dieťa M. A. a Z. S.É.. Naposledy boli práva a povinnosti rodičov k maloletému upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -42 z 12.08.2019, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. V zmysle dohody bol upravený styk otca s dieťaťom každý týždeň v utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod., v párnom týždni od 10,00 hod. v sobotu do 18,00 hod. v nedeľu a v nepárnom týždni od 15,00 hod. v štvrtok do 8,00 hod. v piatok, osobitne boli upravené sviatky a prázdniny. Aktuálne je na súde vedené aj konanie (pod sp.zn. ) vo veci návrhu rodičov ohľadom úpravy styku dieťaťa s druhým rodičom. Otec na pojednávaní uviedol, že s matkou sa rozišli, keď bola v 1. mesiaci tehotenstva a pred narodením dieťaťa ho kontaktovala za účelom dohodnúť sa na podmienkach výživného, výbavičke, mene a priezvisku. Za hlavný dôvod jeho návrhu uviedol, že ho matka dieťaťa nerešpektuje ako rovnocenného partnera a z toho plynú následne emocionálne a verbálne prejavy mal. M.. Ako začiatok problémov medzi nimi uviedol čas, keď žiadal o širší rozsah styku, matka žiadala zvýšiť výživné. Podľa neho je potrebné zjednotiť výchovné postupy rodičov, nastaviť vzájomnú komunikáciu. Hlavne pri preberaní dieťaťa vznikajú konfliktné situácie priamo pred M. a to sa aj prenáša do jeho vzťahu so synom. S matkou majú väčšinu výmeny názorov pri preberaní M. za jeho osobnej účasti - toto potvrdila aj samotná matka. Podľa otca sa matka s M. pri odchode lúči 10 - 15 minút, aj keď sa on ponáhľa. Otec má vedomosť o zvýšenom histamíne syna, ale matka príliš zasahuje do toho, čo dáva synovi jesť a kam spolu chodia. Istý čas sa syn k nemu správal drzo a mal to odôvodniť tým, že aj matka sa tak k nemu správa. Otec chce, aby sa s matkou viac tolerovali a vychádzali si, ale aktuálne ju má na telefóne zablokovanú a ona ho vraj neinformuje ani o zdravotnom stave dieťaťa. Na druhej strane potvrdil, že bol so synom a známou v zmiešanej saune v bezplavkovej zóne. Otec poprel, že by malému dával polotovary alebo že by sa stretával so ženami stále, no niekedy príde na návštevu sused či suseda. O bolestiach bruška syna vie, ale podľa jeho názoru to má M. zo stresu a psychosomatického charakteru. Podľa názoru otca maloletý pri svojom vyjadrení len tlmočil vyjadrenia matky. Otec je presvedčený, že má dobrý vzťah so synom, ale výchovné opatrenie sa musí týkať oboch rodičov. K správaniu matky voči nemu doložil na druhom pojednávaní papier (čl. 44), ktorý mala so svojou matkou odovzdať inému mužovi za prítomnosti dieťaťa, na ktorom je text: „. K. I. Ž. a matka tento svoj čin ani nepoprela na pojednávaní. Dodala, že nie je dôležité, či nejaký lístoček písala. Medzi inými fotkami doložil otec fotku matky so synom nachádzajúcej sa aj na sociálnej sieti matky, kde má syn v ústach hlaveň pištole. Matka k tomu dodala, že ide o detskú pištoľ, M. má X rokov, držal si ju sám a chcel takú fotku.

4. Matka k návrhu otca uviedla, že nevidí dôvod na ukladanie výchovného opatrenia jej, lebo si plní svoje povinnosti, styk otca so synom umožňuje, nebráni im. Ak by jej bolo uložené výchovné opatrenie, považovala by to za faktický zásah do jej rodičovských práv. Dala súdu do pozornosti, že otec je ten, ktorý dieťa nepočúva, bez kričania s ním nedokáže nadviazať vzťah. Konfliktné situácie vyvoláva otec, lebo ju ako matku uráža pri odovzdávaní jej maloletého, maloletý sa potom otca bojí, uteká preč. Podľa slov matky maloletý v poslednom čase pri návrate od otca trpí bolesťami žalúdka, zvracia, pritom dieťa má histamínovú intoleranciu a alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Otec však situáciu nadľahčuje, dieťaťu nedáva lieky, aj keď ich má zbalené v taške. Matka tvrdila na pojednávaní, že otec dieťaťu nenavarí a kŕmi ho polotovarmi. Syn jej vraví o kamarátkach otca, preto má otec vážne ohrozovať mravnú výchovu a vývoj dieťaťa. Ona sa so synom nelúči dlho, ale syn sa lúči s ňou. Podľa matky „. Č. robí scény na parkovisku, že huckajú dieťa a nechce pochopiť, že by s ním mal. M. išiel, ak by sa mu venoval. K telefonovaniu M. s ňou počas jeho pobytu uviedla, že M. má svoj telefón, ona mu nevolá, avšak on jej volá za víkend aj 10 krát. Telefón mu dala z dôvodu, aby pre neho mohla prísť ak bude smutný a bude

chcieť ísť domov. Matka je presvedčená, že ak by sa otec dieťaťu venoval, tak by jej syn nevolal. Pokiaľ jej syn volá a tvrdí, že ho bolí brucho, tak sa ho pýta na stravu, lebo sama má histamínovú intoleranciu. Matka označila jej komunikáciu s otcom za „., ale je len na vôli oboch účastníkov, aby sa komunikácia medzi nimi zlepšila. Samotné nariadenie výchovného opatrenia zo strany súdu nepomôže vyriešiť ich vzťahy. Návrh považuje za nedôvodný a za šikanózny výkon práva s cieľom poškodiť matku. Otec by sa mal snažiť byť vzorom pre dieťa a prispôsobiť k tomu správanie aj voči nej, neatakovať ju a vážiť si ju. Taktiež matka poukázala na fakt, že ak volá otcovi v záujme zistiť, čo syn u neho jedol, keď ho bolí brucho tak otec jej položí telefón a syn je pritom prítomný. Na sms správu jej odpovedá tak, aby jej dal pokoj. Sama matka si dala otázku, aký to má význam komunikovať s „. Č.. Matka predložila súdu správu z psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 25.2.2020 od detskej klinickej psychologičky K.. O.. Z obsahu správy vyplýva, že matka jej uviedla, že od januára 2020 nechce maloletý chodiť k otcovi hlavne z dôvodu, že otec sa s ním nehrá. Zo správy vyplýva, že otec absolvoval individuálnu konzultáciu dňa 25.02.2020 a bol oboznámený ako s priebehom tak aj s výsledkami vyšetrenia. Z obsahu lekárskej správy z detskej A.. M. S.. H. z 25.02.2021 (čl. 19) predloženej matkou súd zistil, že maloletý má v správe uvedenú diagnózu: V.- E. F. a ďalšiu kontrolu mal mať v máji 2021. Zo správy vstupného U. - F. vyšetrenia z 19.7.2021 (čl. 20) vyplýva, že dieťaťu bola uvedená diagnóza: M., E. D. M.. Bola mu odporučená prísna G. a J. diéta. Otec predložil súdu sms - ky od matky, ktorými tiež zdôvodňoval svoj návrh, v ktorých ho hanlivo označovali použijúc aj vulgarizmy. Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že k ich vzájomným konfliktom a slovným výmenám názorov dochádza aj na verejných miestach, pri odovzdávaní M. za jeho osobnej účasti.

5. V rámci konania súd prvej inštancie vypočul maloletého M. k otázke jeho vzťahu k rodičom a otázke stretávania rodičov pri odovzdávaní dieťaťa, tiež k otázke ich vzájomnej komunikácie. Súd prvej inštancie uviedol, že maloletý je na svoj vek dostatočne inteligentný, chápavý v akej veci boli na súd zavolaný a k čomu sa mal vyjadriť. V septembri 2021 nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Chodí na športový krúžok, kam ho rodičia striedavo vodia, ale otec ho už priviedol aj oneskorene, pričom podľa otca to bolo z dôvodu, že on (M.) jazdí na bicykli ako spomalený film. Maloletý sa pekne vyjadroval o oboch rodičov, ale na otcovi mu niekoľko vecí vadí. V prvom rade mu vadí, že otec na mamu stále hučí, tiež že sa mu nevenuje a stále k otcovi chodia jeho susedy. Podľa M. otec použije na mamu aj škaredé slová a ona mu to potom vráti, lebo si to nedá. M. potvrdil, že otec mu nedal lieky (antibiotiká) počas pobytu u neho, síce mu to matka vravela a lieky mal so sebou zbalené. Podľa maloletého obaja rodičia doma varia. S rodičmi chodí aj na dovolenky. Ak je na dovolenke s mamou, tak ona posielala jeho fotky aj otcovi , ale otec to nerobí na dovolenke. Mama s ním chodí na prechádzky, hrá sa s ním, ale otec sa mu počas pobytu u neho nevenuje z jeho pohľadu. A to uviedol aj ako dôvod, že on telefonuje matke. M. túži po tom, aby sa mu otec viac venoval a hral sa s ním.

6. Kolízny opatrovník navrhol nariadiť výchovné opatrenie za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi.

7. Súd prvej inštancie posúdil návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia obom rodičom ako dôvodný. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a aktuálneho skutkového stavu rozhodného pri rozhodovaní súdu a dospel k záveru, že výchovné opatrenie je nutné nariadiť len vo vzťahu k rodičom maloletého. Pri samotnom dokazovaní a rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal primárne z pozitívneho záväzku štátu mať na zreteli prioritný záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvej inštancie uviedol, že vo všeobecnosti nie je jeho úlohou „vychovávať“ rodičov, ktorí sú dospelé a svojprávne osoby, pokiaľ neboli zistené okolnosti oprávňujúce súd prijať záver, že dochádza z ich strany k porušovaniu, či dokonca zneužívaniu ich rodičovských práv vo vzťahu k maloletému. Je na osobnostnej, emocionálnej a psychickej vyspelosti oboch rodičov, aby práve v záujme maloletého, ku ktorému majú „obaja“ nesporne veľmi silný citový vzťah, sa pokúsili upraviť aj formu a tón vzájomnej komunikácie nezaťahujúc svoje osobné výhrady jeden voči druhému do výkonu ich rodičovských práv a povinností na úkor a v rozpore so záujmami maloletého. Maloletý veľmi citlivo vníma napätie medzi rodičmi a ich vzájomné napádanie sa. Súd prvej inštancie uviedol, že dieťa nemôže riešiť problémy dospelých a nemôže byť zneužívané ako nástroj ventilovania vzájomných rozporov rodičov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že problémy majú rodičia vyplývajúce z ich nevyjasnených a nejednotných postupov vo výchove dieťaťa, tiež výhrad voči sebe navzájom, neakceptujú sa ako rodičia. Súd prvej inštancie sa najprv vysporiadal s tým, či je vôbec návrh podaný dôvodne aplikujúc obsah § 37 Zákona o rodine. Mal na zreteli, že základným predpokladom uloženia výchovných opatrení je preukázanie existencie závažného, resp. narušeného správania sa rodičov pri

vzájomnej komunikácii. Súd prvej inštancie mal v konaní zhodným tvrdením rodičov preukázané, že medzi rodičmi pri osobných stretnutiach hlavne pri odovzdávaní si dieťaťa skoro vždy pretrvávajú slovné útoky, hádky, žiaľ často neberúc ohľad na osobnú prítomnosť maloletého. Každý z rodičov sa bránil jedine tým, že hádku začal ten druhý, avšak súd prvej inštancie uviedol, že to nie je podstatné. Ide o dvoch dospelých rodičov, s plnou zodpovednosťou pre výchovu a zdravý psychický vývoj maloletého X ročného dieťaťa, preto pre súd bolo dôležité, že sa pred maloletým hádajú, osočujú. Súd prvej inštancie skúmal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vyhovenie návrhu, teda či je správanie sa rodičov tak nevhodné alebo do takej miery zásadne porušujúce rodičovské práva, že to nevyhnutne vyžaduje nariadiť výchovné opatrenie obom rodičom. Súd prvej inštancie vychádzal primárne z vyjadrení a konania samotných „oboch“ rodičov odprezentovaných aj priamo na pojednávaniach. Matka tvrdila, že nariadenie výchovného opatrenia bude zásahom do jej rodičovských práv a že ona maloletého otcovi na styk dáva. Na druhej strane otec apeloval na nariadení výchovného opatrenia obom rodičom, lebo je potrebné cestou odborného sociálno - psychologického poradenstva naučiť ich schopnosti medzi sebou lepšie komunikovať, keďže terajšia ich vzájomná komunikácia nemá dobrý vplyv na maloletého. Z vykonaného dokazovania a aj samotných vyjadrení rodičov vyplýva, že rodičia spolu preukázateľne „ako rodičia“ nevedia komunikovať aspoň za osobnej prítomnosti dieťaťa tak, aby to bolo vecné a bez emócií. Na jednej strane matka odmieta výchovné opatrenie voči nej, ale na druhej strane otca dieťaťa na pojednávaní označuje ako „.. Súd prvej inštancie vyslovil otázku, keď na súde ho označuje takto, ako ho označuje pri ich osobných kontaktoch. Súd prvej inštancie mal z vyjadrení matky preukázané, že ona samotná nezvláda spôsob komunikácie s otcom, nie je stotožnená s inými vzťahom (vzťahmi) otca, čo vyplynulo aj z jej sms správy zasielanej otcovi a toho, že mala nejaký lístoček písať inému mužovi ohľadom otca M.. Matka to na pojednávaní ani nepoprela. Súd prvej inštancie si však z toho ustálil, že aj matka potrebuje odborné poradenstvo s účelom ako je uvedený vo výroku rozhodnutia, lebo bez toho sa nevie dostatočne odosobniť pri osobných kontaktoch s otcom. Ako ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie akceptoval návrh na výchovné opatrenie aj voči matke je jej pasívne konanie v podobe doloženej fotografie s hlavňou detskej zbrane v ústach dieťaťa, zavesená dokonca na sociálnych sieťach, pritom matka to zľahčuje tým, že M. má X rokov a ide o detskú zbraň a že malý to chcel. Súd chápe, že matka ako aj otec svoje dieťa ľúbi, snaží sa mu vyhovieť vo všetkých požiadavkách, avšak má nie len rodičovské práva ale aj povinnosti, ku ktorým patrí aj riadna výchova dieťaťa, učiť ho čo je dobré a čo nie. Súd prvej inštancie uviedol, že keďže otec sám návrh podal a preukázateľne z jeho vyjadrenia vyplynulo, že pri stretnutí s matkou a odovzdávaní dieťaťa sa to len málokedy obíde bez hádok a vzájomného osočovania, je potrebné aj otcovi nariadiť výchovné opatrenie. Ďalej sa súd prvej inštancie vysporiadal s počtom hodín, ktoré rodičom v rámci poradenstva nariadi. Súd prvej inštancie vychádzal primárne z vyjadrení samotného otca na prvom pojednávaní, ktorý za všetko a za celý spôsob jeho vzťahu či komunikácie so synom viní matku dieťaťa. Ďalej súd prihliadal na výsluch maloletého (čl. 29 v spise), ktorému vadí, že otec sa s ním nehrá a venuje sa skôr návštevám (hlavne susedám), ktoré k nemu chodia. Súd prvej inštancie si porovnal vyjadrenie dieťaťa a matky v konaní a dospel k záveru, že rétorika dieťaťa je z väčšej miery kopírovaním slovných vyjadrení matky (napr. že sa otec malému nevenuje alebo že je otec so susedami), čo vyhodnotil ako pasívny zásah matky pri výchove dieťaťa do budovania vzťahu otca so synom a zas to len umocnilo rozhodnutie súdu, aby výchovné opatrenie nariadil aj matke. Z vyjadrení dieťaťa však vyplynulo, že matka trávi so synom viac spoločných aktivít ako otec, v prípade problému ako príklad s neskorým príchodom na tréning skôr otec hľadá spôsob vyviniť sa z omeškania aj za cenu, že dôvod zmeškania nechá na maloletom. Súd prvej inštancie po výsluchu rodičov dospel k názoru, že pokiaľ sa má dosiahnuť, aby sa začali rodičia k sebe správať ako „. aspoň za osobnej prítomnosti maloletého, čím mu ukážu že sa k sebe slušne správajú ako dospelí, komunikujúc vecne, bez emócií a striedmo, je potrebné nariadiť výchovné opatrenie. Maloletý je veľmi inteligentné a senzitívne dieťa, ktorému neprospieva byť účastníkom zvád svojich rodičov, lebo oboch rodičov ľúbi a je samozrejmé, že ak je prítomný pri tom, ako si rodičia nadávajú, či po sebe „., je z toho smutný, dostáva sa do stavu nepohody, z čoho môžu prameniť aj jeho brušné problémy. Aktuálne M. vníma, že viac „. otec na matku. Úlohou súdu má byť rodinné väzby sceľovať a nie ničiť. Vzhľadom na výsledky dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil, že nateraz sa bude výchovné opatrenie realizovať samostatným poradenstvom s každým rodičom a to u otca v rozsahu 15 hodín, ktoré aj sám navrhol a u matky v rozsahu 10 hodín, následne sa rodičia podrobia spoločnému odbornému poradenstvu v rozsahu 3 hodín. Rodičia budú povinní riadiť sa pokynmi psychológa, dodržiavať stanovené termíny stretnutí.

8. Proti uzneseniu a to všetkým jeho výrokom podala matka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie pri posudzovaní skutočností rozhodujúcich pre uloženie výchovného opatrenia podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine podľa matky na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. skutočný stav veci nezistil úplne a správne, a zároveň nesprávne vec právne posúdil. Podľa matky, súd prvej inštancie pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, vo vzťahu k matke maloletého bez preukázania porušenia jej povinností, vyplývajúcich z rodičovských práv a povinností, prípadne ich zneužívania. Zákon o rodine pritom jasne proklamuje, za akých podmienok pripadá uloženie výchovného opatrenia do úvahy a zároveň pripúšťa uloženie výchovného opatrenie aj len jednému z rodičov, obom rodičom, spoločne obom rodičom, niektorému z rodičov a dieťaťu alebo obom rodičom a dieťaťu. Ak podmienky na uloženie výchovného opatrenia vo vzťahu ku konkrétnej osobe nie sú naplnené, nemožno tejto osobe uložiť výchovné opatrenie, pretože takýto neoprávnený a bezdôvodný faktický zásah zákon nepripúšťa a určitým spôsobom by privodil až obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie sa mal podľa matky zaoberať dôvodnosťou uloženia výchovného opatrenia a to osobitne vo vzťahu k obom rodičom. Ich ukladanie totiž predstavuje reálny zásah do práv a povinných rodičov. Závažnosť ich ukladania možno pripísať aj tomu, že v prípade ak sa uloženie výchovného opatrenia ukáže ako neefektívne (čo môže byť spôsobené aj v dôsledku nespolupracujúceho správania sa navrhovateľa, ktorý takto aj v minulosti absolvoval psychologické poradenstvo bez naplnenia jeho účelu o čom matka založila súdu potvrdenia príslušného psychológa), bude daný dôvod na pristúpenie k prísnejšiemu výchovnému opatreniu (napr. až v podobe nariadenia ústavnej starostlivosti). Matka má za to, že výchovné opatrenie môže byť uložené len tomu, voči komu sú preukázateľne dané dôvody ich ukladania. Súd nemôže svojvoľne zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností garantovaných v najvyššej rovine článkom 41 SR, v znení ktorého v ods. 4 je starostlivosť o deti a ich výchova právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Takýto až nezákonný zásah je obzvlášť nepredstaviteľný u rodiča, ktorý svoje rodičovské práva a povinnosti vykonáva v najlepšom záujme dieťaťa, ktorý sa o dieťa príkladmo stará, všestranne rozvíja, a po emocionálnej aj materiálnej stránke zabezpečuje. Starostlivosť o maloletého je pritom sťažená v dôsledku diagnostikovaných intolerancii, pričom stav prerástol do vypuknutia syndrómu dráždivého čreva, nakoľko navrhovateľ podával maloletému nevhodnú stravu a neriadil sa pokynmi ošetrujúcich lekárov. Matka si je pritom od začiatku vedomá rizikami spojenými s nedodržiavaním stravovacieho režimu, preto tak dbá a zaujíma sa, akú stravu zabezpečuje otec počas pobytu syna. Navrhovateľ zdravotnú situáciu maloletého od začiatku zľahčoval, o to ťažšia bola úloha matky, ktorá musela na podávanú stravu dohliadať. Pritom navrhovateľ dobre vie, čo môže a čo nemôže zjesť, matka mu vždy radila pri výbere potravín. Avšak ležérny prístup navrhovateľa len potvrdzuje jeho "opravdivý" záujem o maloletého. Vzhľadom na neodôvodnený zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý je faktickým zásahom do rodinného života účastníkov konania a maloletého, matka poukazuje i na judikované závery Ústavného súdu, konkrétne rozhodnutie ÚS SR , ktorý konštatuje, že orgány verejnej moci, fyzické a právnické osoby môžu zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Podmienkou ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade so všeobecnými normami SR, ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie. Takouto normou je aj SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Z kontextu a dikcie zákonného ustanovenia Zákona o rodine, upravujúceho výchovné opatrenia, je nutné mať na zreteli, že zákon ako predpoklad uloženia týchto výchovných opatrení predpokladá určité, už závažnejšie narušenie správania sa detí, či rodičov. Matka poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 11.06.2013, sp.zn. , kde uviedol, že uloženie výchovného opatrenia naliehavo a nevyhnutne vyžaduje nevhodné správanie sa detí, zásadnejšie porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv. Pokiaľ problémy v komunikácii majú len rodičia voči sebe navzájom, vyplývajúce z ich nezhôd, ktoré viedli k rozvratu manželstva a ak neboli zistené okolnosti, ktoré by súd oprávňovali prijať záver, že dochádza z ich strany k porušovaniu, alebo až zneužívaniu ich rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom, výchovné opatrenie podľa Zákona o rodine spočívajúce v uložení povinnosti podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu nemá opodstatnenie." Z obsahu spisu súdu prvej inštancie podľa matky jasne vyplýva, že na strane matky nie sú dané dôvody, pre ktoré by mal súd rozhodnúť o uložení akéhokoľvek výchovného opatrenia, pretože svoje rodičovské práva

a povinnosti si zodpovedne a riadne plní, pritom dbá i na náležitý styk navrhovateľa s maloletým. Matka uvádza, že výkon rodičovských práv a povinností realizuje v najlepšom záujme dieťaťa, poskytuje mu ochranu, dbá na jeho všestranný duševný, telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový rozvoj. Maloletý má skutočne krásny citový vzťah s matkou, ktorá sa o neho vzorne stará. Žiadne nedostatky vo výchove poskytovanej zo strany matky neboli v priebehu konania zistené, ani súd ich v odôvodnení svojho rozhodnutia nekonštatoval. Skutočným problémom, ktorý je zdrojom konfliktných situácii, je neochota navrhovateľa viesť bezproblémovú komunikáciu s matkou, ktorou sa podľa názoru matky snaží navrhovateľ len kompenzovať niečo, čo nemá vyriešené z minulosti. Napokon svoje dlhodobé problematické správanie sa navrhovateľ pokúšal riešiť psychologickým poradenstvom aj v minulosti, avšak bezúspešne. Matka odvolaciemu súdu poukazuje na "kvalitu" výchovy poskytovanej maloletému zo strany navrhovateľa, a to za účelom dotvorenia celkovej predstavy odvolacieho súdu o výchovnom prostredí vytváranej navrhovateľom a porovnania, voči ktorému z rodičov možno uvažovať o uložení výchovného opatrenia. Skutočnosť, že sa navrhovateľ maloletému nevenuje (a to nielen po stránke vypĺňania spoločných chvíľ voľnočasovými aktivitami, ale aj z pohľadu plnenia školských povinností maloletého), potvrdzuje aj fotografia, z ktorej vyplýva, že v čase keď bol maloletý u otca, otec nebol schopný dohliadnuť na to, aby si syn splnil svoje školské povinnosti v dôsledku čoho domácu úlohu nemal maloletý na druhý deň v škole splnenú. Dokonca navrhovateľ maloletého priviedol na školské vyučovanie s omeškaním, čo sa stalo až dvakrát a to mesiac po začatí navštevovania školského zariadenia. Matka vždy dohliada, aby syn mal splnené všetky svoje povinnosti a až následne zvyšok voľného času trávia spoločnými aktivitami. Matka sa snaží naučiť syna mnohým aktivitám, spoločné chvíle trávia najmä kreslením, prechádzkami, matka sa aktívne venuje dieťaťu aj na ihrisku, dbá na jeho pohyb, spolu cvičia čo maloletého nesmierne baví, no snaží sa ho viesť aj k vareniu, maloletý veľmi rád s matkou pečie rôzne koláče. Z priložených fotografií je vidieť, že matka svojim aktívnym prístupom pôsobí priaznivo na maloletého, snaží sa aby prežil čo možno najkrajšie detstvo, ale zároveň ho vedie aj k zodpovednosti pretože si uvedomuje dôležitú úlohu rodiča v procese výchovného pôsobenia na dieťa. Okrem toho, maloletého učila bicyklovať, plávať, korčuľovať všetkým aktivitám ho viedla od začiatku výlučne matka bez najmenšieho pričinenia otca. Bolo úlohou súdu prvej inštancie zistiť úplný skutočný stav veci, tak aby mohol vo veci spravodlivo rozhodnúť, avšak ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, tento nedostatočne a neúplne zistil. Matka má za to, že nie je úlohou súdu vychovávať rodičov, ktorí sú dospelými jedincami, osobami spôsobilými v plnom rozsahu, a to až do momentu, kým nedochádza zo strany rodičov k porušovaniu, či až zneužívaniu rodičovských práv vo vzťahu k maloletému. Je na osobnostnej, emocionálnej a psychickej vyspelosti oboch rodičov, aby v záujme maloletého dieťaťa prispeli k jeho harmonickému a správnemu vývoju. Preto ak súd za základný predpoklad uloženia výchovného opatrenia vyhodnotil narušené správanie sa rodičov pri vzájomnej komunikácii, nie je len táto vzájomná komunikácia bez ďalšieho postačujúcim dôvodom na uloženie tak závažného prostriedku akým výchovné opatrenie je, tobôž nie vo vzťahu k matke, ktorá nemôže týmto spôsobom niesť zodpovednosť za morálnu a emocionálnu nevyspelosť navrhovateľa. Matka pritom viackrát v konaní zdôrazňovala, že pôvodcom a zdrojom konfliktných situácií je navrhovateľ. Posúdenie súdu prvej inštancie, že skutočnosť, kto hádku začal ako prvý, nie je pre súd podstatná, nie je správne, pretože práve táto skutočnosť poukazuje na povahu účastníkov konania a možno z nej vyvodiť i potrebu uloženia výchovného opatrenia práve vo vzťahu k tej osobe, ktorá konfliktné situácie vyhľadáva a spôsobuje. Súd prvej inštancie podľa matky vychádzal len z domnelých tvrdení navrhovateľa, pričom vôbec nevzal do úvahy kladné stránky výchovy poskytovanej matkou dieťaťu, na ktoré matka v konaní upriamila pozornosť v rámci svojich prednesov. Nemožno opomenúť, že matka sa neustále snažila nadviazať konštruktívnu a vecnú komunikáciu s navrhovateľom, ktorému opakovane písala správy ohľadne zdravotného stavu maloletého, spôsobu podávania liekov, a tiež sa snažila navrhovateľovi dávať rady, aké potraviny je potrebné maloletému vzhľadom na jeho stav kupovať. Namiesto toho, aby sa však navrhovateľ zaujímal o zdravotný stav maloletého, častokrát sa stalo, že telefón si vypol a na správy matky nereagoval. Ďalší dôvod, prečo súd prvej inštancie vo vzťahu k matke uložil výchovné opatrenie uviedol tú skutočnosť, že matka otca na pojednávaní označila ako "človeka", pričom súd si kládol otázku, ako ho matka potom označuje pri iných osobných kontaktoch. Podľa matky takáto argumentácia súdu na podporu uloženia výchovného opatrenia nemôže obstáť. Ani z pohľadu osobnostných práv sa matka nijakým spôsobom nemohla dotknúť navrhovateľa, ktorého neoslovila žiadnym nedôstojným alebo neprimeraným spôsobom. Matka namieta, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy argumenty matky, ktorou sa snažila poukázať na riadnu starostlivosť o maloletého. Rovnako súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani snahu navrhovateľky viesť konštruktívnu komunikáciu s navrhovateľom. Matka má však dôvodnú obavu, že problém v navrhovateľovi je psychického pôvodu. Navrhovateľ počas osobnej účasti na pojednávaniach konaných pred súdom prvej inštancie sa ani raz nevedel vyjadriť, či dokonca

predniesť svoj návrh na začatie konania, a tento nevedel ani v rámci svojho prednesu odôvodniť. Neskôr sa z dôvodu neschopnosti nachádzania pádnych argumentov nechal zastúpiť právnym zástupcom, ktorý rafinovaným spôsobom vykázal snahu matku negatívne vykresliť, napr. doložením dávnej fotografie, na ktorej sa matka nechala odfotiť so synom s detským plastovým nožíkom, zakúpeným v obchode s detskými hračkami, a to po ustavičnom naliehaní syna, ktorý chcel fotku poslať navrhovateľovi. Maloletý je chlapec, a ako chlapca ho vždy bavili bojové a strategické hry. Rád sa ocitol v role rytiera, bojovníka, ako azda každý chlapec v jeho vekovej skupine. Matka preto nerozumie, prečo navrhovateľ týmto spôsobom opäť potrebuje vzbudzovať napätosť vo vzájomných vzťahoch, hoci tvrdiac, že jeho cieľom je zlepšenie komunikácie. Pritom sám navrhovateľ kupuje maloletému obdobné detské hračky, naposledy to bol set švajčiarskych nožíkov. Predkladanie takýchto dôkazov v súvislosti s predmetom tohto konania, je nerelevantné, a ak súd prvej inštancie o tieto dôkazy opieral svoje rozhodnutie, nekonal správne. Ako ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie uložil výchovné opatrenie aj vo vzťahu k matke, mala byť okolnosť súvisiaca so známosťami navrhovateľa, ktorý bez akýchkoľvek morálnych zábran sa stretáva s rôznymi ženami za prítomnosti maloletého, pričom neraz za stavu plnej obnaženosti. Ak matka napísala list manželovi jednej jeho známosti, urobila tak len v záujme maloletého, ktorý sa jej po príchode od otca sťažoval, že otec sa mu nevenuje. Maloletý opísal situáciu, ktorej očitým svedkom aj bol. V snahe uchrániť dieťa od podobných morálne pohoršujúcich výčinov navrhovateľa, matka informovala manžela známosti. Na prekvapenie, od tohto času k stretnutiu s dotyčnou známosťou a navrhovateľa za prítomnosti maloletého nedošlo. Ani táto okolnosť však nie je dôvodom, aby súd prvej inštancie ukladal výchovné opatrenie matke, ktorá sa len snažila hájiť záujem maloletého. Práve nekonanie matky by bolo posúdenia hodným dôvodom vo vzťahu k zabezpečovaniu riadnej výchovy. Táto udalosť však len potvrdzuje, aké morálne hodnoty navrhovateľ vyznáva. V žiadnom prípade však nie je dôvodom na "potrestanie" matky maloletého v podobe ukladania výchovného opatrenia. Súd síce ako jeden z dôkazov, z ktorého vychádzal, uviedol výsluch maloletého, avšak výrok rozhodnutia tomu nezodpovedá. Súd prvej inštancie v konaní vyslúchol maloletého a konštatoval, že maloletý je na svoj vek dostatočne inteligentný, chápavý, rozumný, pekne sa o oboch rodičoch vyjadroval. Len na otcovi mu vadí pár vecí, a síce že otec kričí na matku, nevenuje sa mu a vadia mu aj známosti otca. Dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky. Súd z výsluchu maloletého posúdil rozumovú aj duševnú vyspelosť maloletého. Sám súd prvej inštancie na základe vlastného pozorovania zistil, že maloletý je inteligentný, chápavý, rozumný, rodičov má oboch veľmi rád. Už len z týchto vnímaní mal súd prvej inštancie mať za preukázané, že o maloletého sa matka vzorne stará a správne vychováva, dbá na jeho všestranný rozvoj, ochraňuje ho, poskytuje mu emocionálne aj materiálne zabezpečenia. Už len z toho mohol súd prvej inštancie ustáliť, že svoje rodičovské práva a povinnosti matka plní v najlepšom záujme dieťaťa a že vo vzťahu k nie je dôvod prečo ukladať akékoľvek výchovné opatrenie. Súd bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia konštatoval ovplyvňovanie výpovede maloletého matkou. Matka sa výslovne ohradzuje voči takémuto vyhláseniu súdu a zdôrazňuje, že matka na pojednávaní len reprodukovala slová maloletého, ktorý sa jej viackrát po príchode od otca na tieto skutočnosti sťažoval. Práve naopak, zhoda v tvrdeniach len potvrdzuje pravdivosť otcových skutkov. Ak by mal navrhovateľ vybudovaný pevný citový vzťah k maloletému, je jasné, že súdu by maloletý nemal dôvod tieto skutočnosti spomínať. Výsluch maloletého realizoval súd osamote, bez prítomnosti matky. Matka žiadnym spôsobom nevplývala na výpoveď maloletého, nemá na to žiaden dôvod, pretože jej cieľom je aby vzťah otca a syna sa zlepšil, aby maloletý po príchode od otca sa nesťažoval na incidenty otca, či brušné bolesti (z dôvodu nepodania liekov, a poskytnutia nevhodnej stravy). Nemožno opomenúť ani nízky vek dieťaťa, ktoré sa nevie pretvarovať, či dokonca hrať akúsi hru v prospech jedného z rodičov. Ani výsluch maloletého nepreukázal žiadne pochybenie vo výchove matky maloletého, a voči matke nezakladá tak žiadny dôvod na akýkoľvek zásah súdu do výkonu rodičovských práv a povinností. Práve naopak, maloletý poukázal na nedostatky vo výchove zo strany navrhovateľa. Matka namieta aj rozsah poradenstva, ktoré súd prvej inštancie matke uložil, ktorý značne zasiahne do výkonu práce a reálne hrozí strata finančného zárobku, čo v konečnom dôsledku pocíti nielen matka, ale aj maloletý, ktorého matka aj po finančnej stránke plne zabezpečuje. Aj z toho dôvodu uloženie výchovného opatrenia vo vzťahu k matke nie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka poukázala na to, že všetky potreby maloletého zabezpečuje ona a na to aby ich maloletému mohla dopriať, si musí v prvom rade plniť svoje pracovné povinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na začatie konania podal navrhovateľ, pričom vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má matka za to, že zo strany navrhovateľa ide o šikanózny návrh, pričom matka s návrhom nesúhlasí, na vytýčené termíny sa dostavila, zabezpečila i účasť maloletého na výsluchu, matka navrhuje, aby jej súd spravodlivo priznal s poukazom na nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.

9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že argumentácia matky v odvolaní je scestná, keď tvrdí, že vzhľadom k tomu, že sa ona riadne stará o dieťa, nie sú splnené zákonné dôvody na uloženie výchovného opatrenia. Otec podotýka, že matka sa vo svojom odvolaní uchyľuje k sebaprezentácii a ku glorifikácii svojej osoby, odmieta prijať spoluzodpovednosť za ich súčasnú rodinnú situáciu, odmieta si uvedomiť svoj negatívny dopad ňou riadenej manipulácie syna na jeho ďalší emocionálny, psychický a duševný vývin, odmieta urobiť čokoľvek a podriadiť sa akejkoľvek odbornej pomoci v záujme maloletého a zlepšenia nielen ich vzájomnej komunikácie, ale aj zjednotenia výchovných postupov. Namiesto toho matka pokračuje v devastovaní psychiky maloletého, ktorého aktuálne sýti nenávistnými prejavmi voči osobe otca a veľmi výrazným spôsobom zasahuje takto do ich vzťahu s maloletým. Otec zastáva názor, že práve tvrdošijný a odmietavý postoj matky sám o sebe predstavuje veľmi dôležitý dôkaz o nevyhnutnosti a potrebe absolvovania spoločného odborného poradenstva na základe rozhodnutia súdu, keďže je nepochybne v najlepšom záujme maloletého, aby sa komunikácia medzi rodičmi zlepšila. Matka na jednej strane tvrdí, že ona nepotrebuje sa podriaďovať odbornému poradenstvu, na druhej strane vyvoláva konfliktné situácie medzi rodičmi, dokonca si vynucuje svoju prítomnosť pri odovzdávaní maloletého, kedy zneužíva prítomnosť otca aj syna a vyvoláva pred očami syna napätie a následné konflikty. Otec založil do súdneho spisu nahrávku z jedného odovzdávania maloletého, z ktorej je zrejmé, kto z rodičov vyvoláva konflikty v prítomnosti dieťaťa. Otec tvrdí, že matka na seba púta pozornosť za každú cenu, nedovolí synovi sa od nej osamostatniť a odpútať sa a vôbec si neuvedomuje škodlivosť takéhoto prístupu pre maloletého. Otec nemá záujem bojovať s matkou, ale normálne a racionálne sa s ňou dohodnúť ohľadne starostlivosti o maloletého. Žiaľ, matka akúkoľvek dohodu so ním odmieta a maloletého používa ako nástroj na vybavovanie si účtov s otcom, a to pri rôznych nezmyselných a malicherných problémoch a témach. Matka svoju nenávisť k otcovi premieta na dieťa, neučí ho rešpektu k druhému rodičovi, nazýva otca pred dieťaťom „., E., I., K., G., M..."., číta dieťaťu SMS, ktoré si vymenia a zaťahuje dieťa do ich nezmyselných až absurdných a vykonštruovaných konfliktov. Matka synovi neustále vsugeruváva, že má kvôli otcovi psychické problémy, nadváhu, vyhráža sa otcovi v prítomnosti maloletého, že nastane deň, keď maloletý už k nemu nepríde vôbec. V poslednej dobe matka otcovi v prítomnosti maloletého nahráva zvukové odkazy, ktoré mu následne posiela cez aplikáciu whatsapp ako reakciu na niektorú z písomnej komunikácie. Vzhľadom k tomu, že matka tak robí v prítomnosti maloletého, ktorý všetko počuje a dokonca sa niekedy aj zapája do týchto odkazov adresovaných otcovi, čo je počuť aj na niektorých zvukových nahrávkach, otec tvrdí, že ide o jednoznačný dôkaz o negatívnom vplyve matky na maloletého, úmyselného a cieleného narúšania vzťahu otca so synom a ohrozovanie jeho ďalšieho emocionálneho vývinu. Otec uvádza v odvolaní obsah zvukových nahrávok, ktoré sú posielané v prítomnosti maloletého, v ktorých matka otcovi odkazuje napríklad nasledovné: „. Č. Y. Y. Y. Y.? Z. J., Č. N. W. J. M. Č., S. Y. O. V., Y. W. N. N., Y. N. J. M. O. N. O. K., „. S. K.X.É., S. Q. K. S. M. S. Y. K....“., Z. Y. L. N., Z. Y. L. Y., E. po J., Y. Š. N. I. Q. S. K. S., S. N. I. Q. Y. Q. N., J. N. J. K., N. S. I. U., H. G. U., J. Y. na Q....". (kde počuť maloletého v pozadí zapájať sa do nahrávania), „. H. Y. na J. E. N. Y. M. preto J. H. Y. U...“....M. Z. J., keďže I. S. I. I. K., N. Y. K., N. H. I. Z. N. H. S. U., N. H. E. po W. M. W. J. O. D. Š. N., Y. Y. Z. Z. L. I., H. Q. Z. K. N., Y. S. N. V. Č. U., S. S. Q., K. S. Y. Z. Ú. Š., X. N. I. Y. J. Y., O.? K. I. na K., G. S. N. Š. O. M. H. G. Y., G. S. K. Q. Y., Y. Y...". - (rovnako počuť maloletého zapájať sa do nahrávania zvukovej nahrávky), „. K. K. S. Y. M. Y. Q. S., „. Q., Č. V., Č.Q. J. K., „. Y. M. S. O. E. M. H., „. K. N. J. Š. M. N. O. N. K., J. Y. E., O. K.. Otec uvádza, že matka mu zaslala dňa 15.03.2022 aj videonahrávku po návrate maloletého zo styku s ním, ktorou mu matka chcela preukázať stav syna, v akom sa vrátil z jeho domácnosti. V uvedenej nahrávke je zachytené zvracanie syna, ktoré si matka točí na svoj telefón, syn si vyvoláva zvracanie strkaním dvoch prstov do hrdla a matka sa ho pri tejto príležitosti opakovane vypytuje na dôvody zvracania (akokeby X-ročné dieťa bolo schopné analyzovať príčiny svojho zdravotného stavu), a na záver nahrávky M. uvádza, že „. H. Y. P....".. Po tejto odpovedi matka kladie ďalšiu otázku, „. N.?"., no nahrávanie vzápätí vypne. Otec poukazuje aj na to, že matka stupňuje svoj negatívny vplyv na syna aj tým, že ho vedie k neúcte voči otcovi, keď napríklad počas jeho karantény mu syn zo svojho mobilného telefónu zaslal odfotený holý zadok ako odpoveď na fotky, ktoré mu otec posielal na pripomenutie spoločne stráveného času v poslednom období. Z fotografie je zrejmé, že túto syn nevyhotovil sám, ale bola vyhotovená matkou. Maloletý M. a aj matka sa totižto následne vyjadrili, že „. Z. Y. I.. Maloletý M. na fotkách s matkou (ktoré sú súčasťou súdneho spisu) ukazuje nevhodné gestá, nemá žiadne mantinely v správaní a ak sa otec snaží o jeho výchovu, je negovaný zo strany matky a aktuálne už aj zo strany syna. Namiesto toho, aby s matkou M. nastavili jasné a zrozumiteľné hranice v správaní, matka takéto prejavy podporuje a priam až iniciuje a následne sa na tom spolu so synom zabáva. Uvedené otec považuje za absolútne nevhodné, a tvrdí, že matka tak ohrozuje mravnú výchovu maloletého, na čo otec poukazoval aj v konaní o uloženie výchovného opatrenia. Otec opakovane poukazujem na správanie matky, ktorá dieťa manipuluje, je na ňom závislá a

jej záujem je nadradený najlepšiemu záujmu dieťaťa. Nepodporuje pozitívny vzťah maloletého k otcovi, naopak snaží sa o úplnú deštrukciu ich vzťahu. Matka rozpráva pred maloletým o otcovi nevhodne až výsmešne a toto maloletý následne reflektuje vo svojom správaní. Podľa otca maloletý je neustále vystavovaný konfliktu lojality, matka mu rozpráva ako otec stále klame a maloletý M. potom otcovi hovorí, že od mamy vie, že všetko čo mu otec povie je aj tak klamstvo. Vo vzťahu k matkou uvádzaným skutočnostiam ohľadne zhoršeného zdravotného stavu maloletého otec tvrdí, že matka v konaní túto záležitosť iba účelovo zneužíva a súdu komunikuje selektívne tak, ako jej to kedy vyhovuje a otca neustále zavádza, klame a osočuje. Ako príklad otec uvádza poslednú komunikáciu s matkou ohľadne aktualizácie zdravotného stavu maloletého. Dňa 16.02.2022 sa otec prostredníctvom komunikácie cez aplikáciu whatsapp dopytoval u matky, aby mu poslala aktuálny výsledok N. testu, ktorý mal maloletý absolvovať za účelom sledovania zmien v tráviacom trakte. Matka odpovedala, že „. Z. W. O.. A.. Otec sa teda obrátil na S.. A., ktorá ho však informovala, že od augusta 2021 matka nezaložila do zdravotnej karty dieťaťa žiadne lekárske správy a podľa tohto syn nebol od augusta 2021 vyšetrovaný. Na základe tejto informácie otec objednal termín pre absolvovanie N. testu pre maloletého v zdravotníckom zariadení Y.

- A. U., Y. XX, G. na deň 14.3.2022, ktorý však matka telefonicky zrušila a preobjednala maloletého na iný termín, a to na deň 11.3.2022. Keď sa otec dňa 11.3.2022 prostredníctvom ich komunikácie opýtal matky na výsledok N. testu, matka mu oznámila, že ho syn neabsolvoval z dôvodu údajného zrušenia termínu vyšetrenia zo strany zdravotníckeho zariadenia, a to z dôvodu COVID-19. Otec si uvedené tvrdenie matky overil v zdravotníckom zariadení, ktoré mu telefonicky uviedlo, že k zrušeniu termínu zo strany zdravotníckeho zariadenia v žiadnom prípade nedošlo, ale že sa matka bez ospravedlnenia na vyšetrenie s maloletým nedostavila. Do dnešného dňa otec nebol riadne informovaný, či maloletý nakoniec N. test a test na potravinové intolerancie absolvoval a aký je výsledok tohto vyšetrenia, a to aj napriek tomu, akú vážnosť matka pripisuje v písomnostiach adresovaných súdom zdravotnému stavu maloletého. Matka samotná už aktuálne nedodržiava tak prísnu diétu, ktorú vyžaduje dodržiavať od otca, pričom otec na uvedené prišiel úplnou náhodou, keď mu matka zaslala odfotenú desiatu, ktorú zbalila maloletému minulý týždeň do školy. Na fotografii boli totižto odfotené jahody v desiatovom boxe a keďže jahody ako také sú veľmi silný alergén a taktiež nie sú vhodné pre ľudí s histamínovou intoleranciou, otec zostal zaskočený a opýtal sa matky, či už maloletý môže jedávať takéto potraviny. Matka v ich ďalšej komunikácii potvrdila, že jahody už jedávať môže a rovnako tak bôčikovú paštétu. Otec uvádza, že matkine tvrdenia o tom, že maloletý sa s ním nepripravuje na školské povinnosti nie sú pravdivé, nakoľko otec domácu úlohu s maloletým opomenul iba jedinýkrát, a aj to z dôvodu, že maloletý ju mal nesprávne poznačenú, o čom otec nevedel. Otec dbá na poriadnu prípravu syna do školy. Otec poukazujem aj na tú skutočnosť, že samotná matka dieťa aj v súčasnosti do školy privádza na poslednú chvíľu, hoci neustále poukazuje na to, že práve otec je ten kto chodí neskoro. Otec upriamujem pozornosť odvolacieho súdu aj na tú skutočnosť, že po doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie začala matka objednávať maloletého k rôznym psychológom za účelom získania „. O. pre súd, dokonca údajne na základe odporúčania kolízneho opatrovníka, o čom otec nemá vedomosť zo strany kolízneho opatrovníka. Prvýkrát nechala syna vyšetriť bez jeho vedomia a súhlasu v ambulancii O.. K.. O. Č., K... Matka však syna priviedla na psychologické vyšetrenie iba jediný krát a na nasledujúce stretnutie, ktorého sa mal maloletý zúčastniť s otcom, syna už nedoviedla. V deň, keď mal otec maloletého vyzdvihnúť zo školy a odprevadiť ho na spoločné sedenie u psychologičky sa matka dostavila do školy skôr, syna vyzdvihla prvá, následne po príchode otca vyvolala absurdnú hádku pred maloletým a maloletého odviedla domov. Otec sa podľa dohody dostavil k psychologičke, ktorá ho informovala, že u syna nevidí žiaden problém, avšak vzhľadom na to, že v ich prípade dominuje rodičovský konflikt, mal by sa riešiť primárne tento. Matka sa na žiadne ďalšie poradenstvo či konzultáciu, resp. terapiu s maloletým viac k tejto psychologičke nedostavila. Neskôr sa otec dozvedel, že maloletý je objednaný k ďalšiemu psychológovi, tentokrát S.. K. P., opäť bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Otec si dohodol s uvedeným detským psychológom v záujme maloletého osobnú konzultáciu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti otec tvrdí, že sú splnené hmotnoprávne podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, keď práve matka preukázateľne porušuje svoje povinnosti, resp. zneužíva svoje postavenie preferenčného rodiča, zámerne deštruuje jeho vzťah s maloletým, a teda koná v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého. Otec má za to, že absolvovanie výchovného opatrenia bude mať bezpochyby ďalší vplyv na samotné stretávanie sa maloletého s ním a rovnako tak aj na odvolacie konanie vedené pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. značkou .

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

11. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel ku správnemu záveru o dôvodnosti nariadenia výchovného opatrenia obom rodičom, v podobe podrobenia sa psychologickému poradenstvu za účelom odstránenia rodičovského konfliktu, zlepšenia ich schopnosti vzájomne komunikovať ohľadom maloletého M., za účelom zvládnutia svojej role vo vzťahu k druhému rodičovi a rešpektovania role druhého rodiča v rámci vzájomných vzťahov a to aj vo vzájomných interakciách. súd prvej inštancie riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a vysvetlil, prečo uložil výchovné opatrenie aj matke maloletého. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné. Z obsahu spisu, ako aj ostatného spisového materiálu týkajúceho sa maloletého a to konania vo veci zvýšenia výživného a zmeny úpravy styku vedeného Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. , toho času vedenom na odvolacom Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. , vyplýva, že je tu prítomný výrazný rodičovský konflikt, nezvládnutá komunikácia medzi rodičmi navzájom, ktorá prebieha aj v prítomnosti samotného maloletého. Z priloženého výpisu komunikácie, je zrejmé, že rodičia pred maloletým si vulgárne nadávajú, osočujú sa. Matka sa bráni, že ona nevyvoláva tieto vyhrotené situácie, že konflikt vyvolá vždy otec a ona len reaguje. Z predloženej komunikácie sa však takýto záver nedá prijať. Je z nej zrejmé, že aj matka vyvoláva takéto situácie. Pred maloletým otca označuje ako blázon, psychopat, had a podobne. Znevažuje v komunikácii otca, znevažuje rolu otca a všetko sa to deje pred maloletým. Matka sa v odvolaní bráni tým, že ona si plní svoje rodičovské práva a povinnosti, maloletého dáva na styk s otcom, o maloletého sa riadne stará a maloletý nemá žiadne výchovné problémy. Zo spisu sp.zn. na druhej strane vyplýva, že matka napríklad podala návrh na neodkladné oparenie v rámci odvolacieho konania, ktorým žiadala zúžiť styk otca s maloletým s poukazom na zhoršujúci sa psychický stav maloletého a za tento stav viní jedine otca. Odvolací súd je názoru, že matka si neuvedomuje dôležitosť role aj otca v živote maloletého, o otcovi sa pred maloletým vyjadruje dehonestujúco, za prípadný zhoršený psychický stav maloletého ihneď viní otca, hoci bolo obom rodičom počas konania, či už v rámci výchovného opatrenia, či v rámci výkonu rozhodnutia, či v rozhodnutí krajského súdu, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, opakované a zdôrazňované, že v záujme maloletého musia obaja rodičia si uvedomiť, že ich konfliktné správanie sa pred maloletým zaťažuje maloletého, a je nevyhnutné takúto komunikáciu odstrániť. Otec si uvedomuje, že vzájomná komunikácia rodičov nie je v záujem maloletého, sám podal aj návrh na nariadenie výchovného opatrenia, ktorému sa je ochotný podriadiť. Z vyjadrení matky vyplýva, že si neuvedomuje, že komunikácia, ktorá je medzi rodičmi a prebieha často pred maloletým nie je v jeho záujme, a môže mať negatívne následky na psychike maloletého. Účelom výchovného opatrenia je aj prevencia, či zabránenie tomu, aby sa stav zhoršoval. Odvolací súd má za to, že je v záujem maloletého, aby obaja rodičia za odbornej pomoci sa pokúsili tento svoj nezvládnutý rodičovský konflikt odstrániť, nakoľko tento prebieha pred maloletým, ktorý je takto priamo vystavovaný konfliktu medzi rodičmi, čo určite nie je v jeho záujme. Hoci má maloletý dobré výsledky v škole, je mu poskytovaná starostlivosť zo strany matky, aj otca na po materiálnej stránke dobrej úrovni, neznamená, že tu nie je potreba odstránenia výrazne nevhodnej komunikácie rodičov. Pretrvávanie takejto komunikácie, ktorá ako je vyššie uvedené, nie je spôsobovaná len otcom, sa odstupom času môže negatívne na maloletom prejaviť, a práve takémuto stavu môže nariadené výchovné opatrenie predísť. Odvolací súd navyše poznamenáva, že otec signalizuje, že maloletý preberá nevhodné označovanie otca, ktoré počúva zo strany matky, a otca označuje ako foter, a podobne. Súd musí vždy prihliadať na záujem maloletého a ten je aby vyrastal vo výchovnom prostredí, ktoré nie je konfliktné, ktoré je harmonické. Medzi povinnosť rodičov patrí riadne maloletého vychovávať, riadne sa o neho starať, čo v sebe zahŕňa aj rešpektovanie sa rodičov navzájom, rešpektovanie ich rodičovských rolí. V danom prípade sa tak nedeje a je to aj matka, ktorá má pred maloletým výrazne nehodné poznámky na adresu otca. Taktiež nie je zo strany matky vhodná reakcia, že otcovi pošle spolu s maloletým na jeho správu odfotený zadok, s tým, že matka to hodnotí ako vtipné. Taktiež ak otec neurobí s maloletým všetky úlohy do školy a stane sa že ich dorába s maloletým matka, nie je vhodné, že matka fotí maloletého ako neskoro večer dorábajú úlohy a pred maloletým posiela otcovi správy, v ktorých otcovi nadáva. Ak sa aj stane, že otec nejakú úlohu opomenie s maloletým urobiť, určite nie je vhodné riešiť to spôsobom, aký volí matka. Výchovné opatrenie rodičom odporučil aj kolízny opatrovník, dohováral im v tomto smere aj vyšší súdny úradník v rámci konania o výkon rozhodnutia o úprave styku. Taktiež pracovať na odstránení rodičovského konfliktu odporučil psychológ, ktorého matka s maloletým navštívila, ktorý síce skonštatoval, že maloletý nemá problém, ale

na druhej strane skonštatoval, že problém je v komunikácii rodičov a je potrebné ho riešiť. Odvolací súd reaguje v odôvodnení na odvolanie matky, ktorá nevidí dôvod, aby sa ona tiež podrobila výchovnému opatreniu, preto v odôvodnení zdôraznil a poukázal na to, že aj na strane matky ide o správanie, ktoré možno považovať za také, ktoré nezodpovedá riadnej výchove o maloletého. Týmto však odvolací súd nespochybňuje, že aj otec má nedostatky v komunikácii, že aj zo strany otca dochádza k negatívnym prejavom pred maloletým na matku. Otec na rozdiel od matky si však uvedomuje, že takáto situácia medzi rodičmi je spôsobilá do budúcna narušiť riadny zdravý psychický vývin maloletého a má snahu pracovať na odstránení konfliktu, ktorý je medzi rodičmi, o čom svedčí už len to, že podal sám otec návrh na nariadenie výchovného opatrenia. Dôležité je si uvedomiť, že na odstránení tohto konfliktu musia pracovať obaja rodičia, nakoľko podiel viny na tejto vyhrotenej komunikácii medzi sebou majú obaja rodičia, obaja rodičia sa nevhodne k sebe správajú pred samotným maloletým a nemožno konštatovať, že zdrojom konfliktu je len otec, ako to tvrdí matka. Matka v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.06.2013, sp.zn. . Odvolací súd konštatuje, že každý prípad je individuálny a rozhoduje množstvo faktorov a skutočností, ktoré vyjdú v priebehu konania najavo. V danom prípade je dôležitá tá skutočnosť, že nevhodná komunikácia rodičov navzájom sa deje pred maloletým, je svedkom tejto komunikácie a v takomto prípade nemôžeme prijať záver, že ide len o problém dvoch svojprávnych dospelých, ktorý nemá negatívny vplyv na výchovné prostredie maloletého. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa. V danej veci je nariadené výchovné opatrenie rodičom maloletého v jeho záujme, nakoľko je spôsobilé odstrániť pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, pomôže vytvoriť lepšie, harmonické výchovné prostredie, ktoré je pre zdravý psychický vývoj dieťaťa nevyhnutné. Námietka matky, že je pracovne činná, a nemá čas sa podrobiť nariadenému poradenstvu neobstojí, nakoľko prijatím tejto námietky, by nebolo vôbec možné pracujúcim rodičom výchovné opatrenia nariaďovať.

12. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci, správne posúdil splnenie podmienok k nariadeniu výchovného opatrenia obom rodičom. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny (, ).

13. Odvolací súd záverom dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Návrh matky na priznanie jej trov odvolacieho konania vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodný, nakoľko tu nie je žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala ako spravodlivé jej náhradu trov konania priznať. Matka odôvodnila návrh na priznanie trov tým, že otec podal šikanózny návrh. Odvolací súd návrh otca ako šikanózny nevyhodnotil, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že úspech, či neúspech v konaní, nie je sám o sebe dôvodom v poručenských konaniach k priznaniu trov konania.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).