Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-9-2019.pdf
PDF · 248.13 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s., E.B. Lukáča 25, Komárno, IČO: 36 537 870, zastúpeného VGD Legal s.r.o., Moskovská 13, Bratislava, IČO: 51 019 957, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 15. 04. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100439731/2019 zo dňa 12. 02. 2019, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100439731/2019 zo dňa 12. 02. 2019 ako i rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 102109659/2018 zo dňa 23. 10. 2018 a v e c v r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že daňová kontrola na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011, ako i dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov za rok 2011 sa u žalobcu začala 21. 03. 2017 na základe oznámenia zo dňa 21. 02. 2017. Dňa 21. 03. 2017 bola s predsedom a členom predstavenstva žalobcu spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli predložené tam uvedené doklady.
2. Dňa 07. 06. 2017 a 10. 07. 2017 boli spísané ďalšie zápisnice o ústnom pojednávaní, na ktorých boli predložené ďalšie doklady, ktoré sú v zápisniciach označené.
3. Výzvou zo dňa 26. 07. 2017 správca dane požiadal žalobcu o predloženie dokladov a dôkazov, ktoré sú vo výzve uvedené.
4. Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní bola spísaná dňa 18. 10. 2017, na ktorej boli predseda predstavenstva a člen predstavenstva žalobcu oboznámení s výsledkami doterajších kontrolných zistení pri výkone daňovej kontroly za rok 2011.
5. Dňa 06. 11. 2017 bol spísaný protokol z daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 a kontroly dodržiavania ustanovení zákona č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou zo dňa 08. 11. 2017 na vyjadrenie sa k nemu.
6. Žalobca podal vyjadrenie zo dňa 01. 12. 2017 k protokolu a jednotlivým zisteniam v ňom uvedených a vyjadril nesúhlas. K vyjadreniu priložil v prílohe č. 1 zostavu prevádzkového softvéru USYS, v prílohe č 2. doložil zostavu z prevádzkového softvéru USYS, kde vidieť nevyfakturovanú sumu výkonom podľa jednotlivých odberným miest, v prípade č. 3 zaslal vzor zaúčtovania faktúr za dodávky pitnej vody a odkanalizovanie zrážkovej a splaškovej vody dodané v roku 2010 a vyfakturované v roku 2011. Uviedol, že pri vyhľadaní archívnych dokladov vie preukázať, že v sume 8.696,33 eur ide o zmluvné pokuty, ktoré spĺňajú definíciu uvedenú v § 21 ods. 2 písm. a/ a sú daňovým výdavkom po úhrade. V prílohe č. 4 priložil dôkazy preukazujúce zaúčtovanie týchto výdavkov ako aj ich úhradu v roku 2011.
7. Dňa 08. 12. 2017 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej boli o vrátenie dokladov a CD nosičov predložených k výkonu daňovej kontroly. Výzvou zo dňa 10. 01. 2018 správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní predložil správcovi dane písomnosti a listiny, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, preukázať, že náklady uvedené vyššie v liste sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c/ zák. č. 595/2003 Z. z. predložením vnútropodnikových prepisov, ktoré sú vypracované v zmysle príslušných právnych noriem týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predložiť zoznam zamestnancov, ktorým boli poskytnuté príspevky v súvislosti so starostlivosťou o zdravie zamestnancov. Žalobca v podaní zo dňa 24. 01. 2018 doložil vyjadrenie na výzvu zo dňa 10. 01. 2018 s prílohami tam uvedenými.
8. Súčasťou spisu je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26. 03. 2018, na ktorom bol štatutárny orgán žalobcu oboznámený s výsledkami vykonaného dokazovania pri daňovej kontrole a prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. V spise sa nachádza i daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov právnickej osoby z rok 2011, príprava daňového priznania pre rok 2011, účtovný rozvrh na rok 2011, súvaha k 31. 12. 2011, výkaz ziskov a strát k 31. 12. 2011, vnútropodniková smernica č. 5 pre vedenie účtovníctva, účtovné zápisy od 201101 do 201112, správa nezávislého auditora SISA auditing, spol. s r.o., účtovacie predpisy, obraty.
9. Daňový úrad Nitra vydal dňa 05. 04. 2018 rozhodnutie č. 100667506/2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 158.163,35 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 07. 05. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 09. 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a mal za to, že rozhodnutie je v časti zvýšenia základu dane o sumu 797.006,- eur nepreskúmateľné, považoval odôvodnenia zvýšenia z pohľadu zákona o dani z príjmov za nedostatočné, nakoľko správca dane neuviedol, aký vplyv malo nesprávne účtovanie o dodávkach vody na základ dane z príjmov a k porušeniu akého ustanovenia zákona o dani z príjmov v konaní žalobcu došlo.
10. Ústne pojednávanie o oboznámení žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní sa uskutočnilo dňa 23. 10. 2018, o čom bola spísaný zápisnica o ústnom pojednávaní.
11. Daňový úrad Nitra vydal v poradní druhé rozhodnutie dňa 23. 10. 2018 č. 102109659/2018, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 158.163,35 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 23. 11. 2018, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2019 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
12. V rozhodnutí č. 1004439731/2019 zo dňa 12. 02. 2019 žalovaný uviedol, že po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočnosti a predloženého administratívneho spisu zistil skutkový stav, ktorý aj podrobne v rozhodnutí popísal.
13. Správca dane vykonal u žalobcu, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovacom období bola výroba a dodávka pitnej vody, výroba a dodávka úžitkovej vody, odvod
odpadových a dažďových vôd, prevádzka, údržba a oprava kanalizácií a verejnej kanalizácie, prevádzka, údržba a oprava vodovodov a verejného vodovodu, výstavba inžinierskych sietí a ďalšie činnosti, kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, z ktorej vypracoval dňa 06. 11. 2017 protokol a na základe výsledkov kontroly vydal správca dane dňa 05. 04. 2018 rozhodnutie č. 100667506/2018, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v sume 158.163,35 eura.
14. Daňový subjekt vykázal za daňovom priznaní, podanom za kontrolované zdaňovacie obdobie dňa 20. 03. 2012 súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov v sume 4.555.704,22 eura, súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov v sume 4.513.636,53 eura, výsledok hospodárenia pred zdanením v sume 42.067,69 eura a základ dane v sume 48.923,11 eura.
15. Správca dane z podaného daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby zistil, že daňový subjekt si odpočítal na riadku 250 daňového priznania sumu 66.940,30 eura. t. j. sumu, o ktorú daňové odpisy hmotného majetku prevyšujú odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve. Odpisy hmotného majetku zahrnuté do základu dane v zmysle § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov boli podľa tabuľky „B - odpisy hmotného majetku“ daňového priznania v sume 403.581,52 eura a účtovné odpisy boli vyčíslené v sume 336.641,49 eura.
16. Žalobca predložil správcovi dane k výkonu daňovej kontroly Vnútropodnikovú smernicu č. 5 účtovnej jednotky KOMVaK. - Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s. „Smernica pre vedenie účtovníctva“ z decembra 2009 (ďalej „Vnútropodniková smernica“), kde podľa bodu č. 4 Odpisový plán, do účtovníctva vstupujú účtovné odpisy v rovnakej výške ako daňové. Žalobca zaradil dlhodobý nehmotný a hmotný majetok do príslušnej odpisovej skupiny podľa zaraďovacieho protokolu. Dlhodobý hmotný majetok s obstarávacou cenou do 1.700,- eur a dlhodobý nehmotný majetok s obstarávacou cenou do 2.400,- eur odpisuje daňový subjekt do nákladov vo výške 100 %, pričom vedie pri obstarávaní majetku nad cenu 150 eur operatívnu evidenciu, okrem vodomerov, prístrojov a meracej techniky, ktoré sú operatívne sledované bez ohľadu na cenu obstarania.
17. Správca dane z predloženej evidencie „Pohyb HIM v roku 2011“ zistil, že žalobca mal v účtovnom období roka 2011 evidovaný hmotný investičný majetok v sume 1.679.633,91 eura. Podľa predloženej hlavnej knihy k 31. 12. 2011, mal v účtovnom období roka 2011 zaradený hmotný investičný majetok v sume 1.698.875,09 eura. Podľa predloženej evidencie „Ročné odpisy 2011“ boli účtovné odpisy vo výške 336.641,49 eura a ročné daňové odpisy vo výške 403.581,52 eura. Podľa predloženej hlavnej knihy za rok 2011 žalobca účtoval účtovne odpisy v sume 337.006,49 eur. Správca dane na základe zistenej skutočnosti vyzval žalobcu, aby sa k zistenému rozdielu vyjadril a vykázané rozdiely odôvodnil.
18. Správca dane z predloženej Vnútropodnikovej smernice, bod 5. Spôsob evidencie zásob na sklade zistil, že žalobca tržby za nevyfakturované dodávky pitnej vody a stočného, doúčtoval úmerne k zmene nedokončenej výroby za cenu rozdielu medzi vlastnými nákladmi za nedokončenú výrobu cenu vody a stočného ustanovenú USRO za daný rok. Správca dane z predloženej účtovnej závierky k 31. 12. 2011 zistil, že žalobca v účtovnom výkaze Súvaha k 31. 12. 2011 zostavenom dňa 21. 03. 2012 deklaroval za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie v časti C. časové rozlíšenie na riadku 064 príjmy budúcich období - dlhodobé v sume 728.196,- eur a v tej istej časti za bežné účtovné obdobie na riadku 065. príjmy budúcich období - krátkodobé vo výške 929.234,- eur. Podľa predložených Poznámok k 31. 12. 2011 významnú Časť príjmov budúcich období tvorí nevyfakturované dodaná voda, ktorá je v predmetných poznámkach zaradená medzi príjmy budúcich období krátkodobé, ktoré k 31. 12. 2010 boli vo výške 652.184,- eur a k 31. 12. 2011 boli vo výške 797.006,- eur. Príjmy budúcich období dlhodobé daňový subjekt deklaruje vo výške 0,00 eur.
19. Na výzvu správcu dane žalobca predložil správcovi dane dňa 04. 08. 2017 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že na účte 385101/602100 účtoval zmenu stavu nevyfakturovaných dodávok podľa postupu, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 - Nedokončená výroba - voda vyrobená a odkanalizovaná. Prílohu č. 1 tvorí tabuľka, ktorá je uvedená na strane č. 6 v rozhodnutí správcu dane. Z tabuľky vyplynul stav nevyfakturovaných dodávok od 01. 01. 2011 do 30. 11. 2011 v sume 152.101,92 eura a od 01. 12. 2011 v sume 150.324,06 eura. Súčasťou prílohy bol aj zúčtovací predpis zo dňa 31. 12. 2011 „Predpis - zmena stavu nevyfakturovaných dodávok za mesiac december 2011 vo výške 1.777,86 eura.
20. Správca dane kontrolou predložených dokladov ďalej zistil, že žalobca si zaúčtoval na účet 385101
- Príjmy budúcich období nevyfakturované V+Skrátk, súvisiace s nevyfakturovanou dodávkou vody, na základe účtovných dokladov, ktoré sú uvedené v tabuľkách na strane 7 a 8 v rozhodnutí správcu dane na účte 385101 sumu - 107.643,24 eura a na účte 602100 - Tržba, sumu 144.822,29 eura (nevyfakturované dodávky vody, storno dokladov, predpis zmeny stavu nevyfakturovaných dodávok). Na základe zistenej skutočnosti vyslovil správca dane záver, že žalobca si účtovnými operáciami znížil na účte 602 100 - Tržba, zaúčtované tržby o sumu 107.643,24 eur na účte 385101 - Príjmy budúcich období nevyfakturované V+Skrátk, si zvýšil stav účtu o sumu 144. 822,29 eura.
21. Správca dane k zisteným skutočnostiam uviedol, že v zmysle § 5 Opatrenia MF SR zo dňa 16.12.2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej „Opatrenie MF SR“), sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. Správca dane ďalej uviedol, že v zmysle § 56 ods. 13 Opatrenia MF SR sa na účte 385 účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov v určitých budúcich obdobiach, napríklad ako je nájomné prijaté pozadu. Na účte 385 sa účtuje so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovnej triede 6. Následne sú v budúcich obdobiach účtovné úhrady týchto časovo rozlíšených príjmov.
22. Žalobca vo svojich Poznámkach k 31. 12. 2011 zo dňa 26. 03. 2012 doručených správcovi dane dňa 30. 03. 2012 na strane č. 11 v časti zb) Významné položky časového rozlíšenia nákladov budúcich období a príjmov budúcich období uviedol, že nevyfakturovaná dodaná voda k 31. 12. 2011 je z dôvodu neuskutočnenia odpočtu všetkých vodomerov k 31. 12. daného roku. K nárastu došlo z dôvodu rozšírenia regiónu spadajúceho pod správu žalobcu.
23. Žalobca za bežné účtovné obdobie k 31. 12. 2011 vykázal nevyfakturovanú dodanú vodu vo výške 797.006,- eur. V priebehu účtovného obdobia neboli na účte 385101- Príjmy budúcich období nevyfakturované V+Skrátk zaúčtované účtovné operácie so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovnej triede 6. v hodnote 797.006,- eur.
24. Žalobca ku dňu 01. 01. 2011 vykazoval počiatočný účtovný stav na účte 121100- Nedokončená výroba v sume 252.465,53 eura. Počas účtovného obdobia rok 2011 boli na uvedenom účte zaúčtované účtovné operácie, ktoré sú uvedené na strane č. 9 v rozhodnutí správcu dane. Žalobca uvedenými operáciami zmenil stav nedokončenej výroby na hodnotu 0,- eur. pričom v priebehu účtovného obdobia neúčtoval o žiadnom stave a pohybe nedokončenej výroby tak, ako to mal ustanovené vo vnútropodnikovej smernici, a ako to ustanovujú aj právne predpisy súvisiace s predmetom účtovníctva. O nedokončenej výrobe sa musí účtovať, ak do dňa, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka neboli výkony vlastnej činnosti dokončené, a to bez ohľadu nato, či výsledkom výroby alebo inej činnosti je hmotný produkt alebo ide o nedokončenú činnosť.
25. Na účte 121 sa účtuje stav a pohyb zásob nedokončenej výroby ocenenej vo vlastných nákladoch. Na ťarchu účtu 121 sa účtuje zvýšenie stavu zásob nedokončenej výroby so súvzťažným zápisom v prospech účtu 611 - Zmena stavu nedokončenej výroby. Zníženie stavu (úbytok) nedokončenej výroby sa účtuje v prospech účtu 121 a na ťarchu účtu 611. V prípade predaja služieb po ich dokončení a predaji odberateľovi účtovná jednotka účtuje o tržbách v prospech účtu 602 a na ťarchu účtu 311. Končený stav účtu 611 vyjadruje zvýšenie alebo zníženie stavu nedokončenej výroby v bežnom účtovnom období.
26. Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobca svojim konaním porušil § 43 ods. 3 pís. a) Opatrenia MF, v zmysle ktorého sa priebehu účtovného obdobia prírastky zásob vlastnej výroby ocenené vlastnými nákladmi účtujú na ťarchu účtovnej skupiny 12 - Zásoby vlastnej výroby so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob. Pri vyskladnení zásob sa účtuje na ťarchu príslušných účtov účtovej skupiny 61 - Zmeny stavu vnútroorganizačných zásob a v prospech príslušných účtov účtovej skupiny 12 - Zásoby vlastnej výroby. Žalobca tým, že v poznámkach k účtovnej závierke neuviedol všetky informácie spôsobil, že poznámky sú nedôveryhodné a mohli a mohli používateľov účtovnej závierky zaviesť do omylu, nakoľko dochádza k skresleniu údajov v rámci štruktúry zásob a k skresleniu výšky výnosových účtov. Žalobca tým, že v účtovnej evidencii v triede 6. neúčtoval ako o nevyfakturovanej dodanej vode a taktiež neúčtoval o stave a pohybe zásob nedokončenej výroby v sume 797. 006,00 eur, skreslil výsledok
hospodárenia, z ktorého sa vychádza pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
27. Správca dane ďalej kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si zaúčtoval do daňových nákladov na základe dokladov, ktoré sú uvedené v tabuľkách na stranách 10 a 11 v rozhodnutí správcu dane náklady na lekárske prehliadky zamestnancov v celkovej sume 283,28 eura, náklady na občerstvenie v celkovej sume 232,26 eura, z toho náklady na občerstvenie pre pracovníkov v sume v sume 193,55 eura. Ďalej zaúčtoval do daňových nákladov príspevok na rekondičný pobyt v sume 3.007,44 eura, náklady na injekcie a ostatné sociálne nedaňové náklady v sume 280,96 eura. Ďalej bolo zistené z predloženej účtovnej evidencie, že žalobca zaúčtoval do daňových nákladov na základe účtovných dokladov č. 40110173 zo dňa 31.05.2011 sumu 3.764,68 eur a č. 411120072 zo dňa 31. 12. 2011 sumu 3.645,25 eur, celkom sumu 7.409,93 eur za prenájom chaty Patince, na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 16. 01. 2009, ktorú uzatvoril s prenajímateľom Ing. F. E.. Nájomné na obdobie platnosti zmluvy bolo stanovené na 200,- eur mesačne + režijné náklady podľa skutočného využitia objektu.
28. Žalobca si zaúčtoval do účtovnej evidencie na základe dokladov, ktoré sú uvedené v tabuľke v rozhodnutí správcu dane náklady v sume 13.307,90 eur. Vo vnútropodnikovej smernici v bode 8. Výdavky na občerstvenie, pohostenie a dary žalobca stanovil, že výdavky na reprezentáciu nemožno uznať za výdavky vynaložené na dosiahnutie a udržanie príjmov, nakoľko tak ustanovuje zákon o dani z príjmov. Ďalej podľa bodu 13. Vnútropodnikovej smernice - Naturálne pôžitky, spoločnosť neposkytuje pracovníkom žiadne výhody majúce charakter naturálnych pôžitkov, preto nie je potrebné venovať pozornosť problematike zdaňovania. V zmysle Opatrenia MF SR. sa na syntetickom účte 527 účtujú zákonné sociálne náklady vynaložené zamestnávateľom, plnenie ktorých mu vyplýva z príslušných právnych predpisov voči zamestnancom na základe pracovnoprávnych vzťahov. Na syntetickom účte 528 sa účtuje o ostatných sociálnych nákladoch, na ktorom sa účtujú ostatné sociálne náklady vynaložené v prospech zamestnancov, nad rámec zákonom stanovených právnych predpisov. Analytické členenie predmetných účtov je potrebné prispôsobiť potrebám posudzovania sociálnych nákladov minimálne v členení podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z príjmov.
29. Na výzvu správcu dane žalobca doručil dňa 04. 08. 2017 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že rekondičné pobyty poskytol v zmysle § 11 zákona o BOZP zamestnancom, ktorí vykonávali vybrané povolania, a tieto náklady sú pre zamestnávateľa daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1. zákona o dani z príjmov. Prenájom chaty v Patinciach považoval za súčasť nákladov súvisiacich s rekondičnými pobytmi zamestnancov. K nákladom na lekárske prehliadky a nákup občerstvenia uviedol, že tieto taktiež považuje za daňové náklady, nakoľko boli poskytované zamestnancom, ktorí sa počas pracovnej body nachádzajú v teréne. Žalobca považoval zaúčtované náklady na lekárske prehliadky zamestnancov v sume 283,28 eura, náklady na nákup občerstvenia pre zamestnancov v sume 193,55 eura, príspevky na rekondičné pobyty v sume 3.007,44 eura a náklady na prenájom chaty v sume 7.409,93 eura, celkom v sume 10.894,20 eura, za daňové náklady vynaložené v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. Za daňový náklad nepovažuje dodatkovú tvorbu sociálneho fondu v sume 13.307,90 eur a výdavky na občerstvenie v sume 8.153,69 eur, ktoré sú pripočítateľnými položkami k základu dane.
30. K vyjadreniu žalobcu správca dane uviedol, že pri posudzovaní nákladov na preventívne prehliadky treba postupovať podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Podľa týchto zákonov je zamestnávateľ povinný zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu, vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku. V inom prípade sú náklady na preventívne lekárske prehliadky počas trvania pracovného pomení nákladmi nad rámec zákona, a preto nemôžu byť daňovými výdavkami. K rekondičným pobytom správca dane uviedol, že oprávnenosť poskytnutia rekondičného pobytu zamestnancovi sa riadi zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V prípade, že zamestnanci zamestnávateľa vykonávajú rizikovú prácu, zamestnávateľ spolu s lekárom pracovnej zdravotnej služby pripraví zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, po dohode so zástupcami zamestnancov. Periodicita rekondičných pobytov sa riadi charakterom a dĺžkou výkonu práce zamestnanca v rizikovom povolaní. Rozhodujúce je posúdenie lekárom pracovnej zdravotnej služby. Všetky náklady na tieto rekondičně pobyty je povinný hradiť zamestnávateľ, a preto sú aj daňovými nákladmi. Tak ako pri preventívnych lekárskych prehliadkach aj pri rekondičných pobytoch
vykonávaných nad rámec zákonných povinnosti, napr. úhrada rekondičných pobytov aj pre iné skupiny zamestnancov, sa tieto výdavky posudzujú ako daňovo neuznateľné. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadnu internú smernicu, ktorá by obsahovala konkrétne podmienky poskytovania starostlivosti o zamestnancov, a ani zoznam zamestnancov, ktorým boli vyššie uvedené príspevky na starostlivosť o zdravie zamestnancov poskytnuté. Na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane dôkazy, ktorými by preukázal, že uplatnené daňové náklady v sume 10.894,20 eur boli poskytnuté v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, a že boli preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 2 písm. i), v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov.
31. Z predložených dokladov bolo zistené, že žalobca zaúčtoval na syntetickom účte 544100 - Zmluvy, pokuty, penále - upomienky, sumu 550,97 eur a na syntetickom účte 544200 - Poplatky z omeškania - zmluvné penále, sumu 33.444,54 eur a podľa predloženého daňového priznania zahrnul medzi položky zvyšujúce výsledok hospodárenia náklady zaúčtované na účte 544100 v sume 1.125,48 eur. Na výzvu správcu dane žalobca uviedol, že na uvedených účtoch boli uvedené zmluvné pokuty a penále, ktoré boli v kontrolovanom zdaňovacom období daňovými nákladmi, až na neuhradenú zmluvné pokuty a penále v sume 1.125,48 eura, ktoré si daňový subjekt uplatnil ako připočítatelná položku k základu dane. 32. Správca dane ku konaniu žalobcu uviedol, že nakoľko v priebehu daňovej kontroly, ako aj na základe doručenej výzvy na predloženie dôkazov, nepredložil žiadnu písomnú zmluvu, ktorou by preukázal, že uplatnené náklady boli zmluvnými pokutami, neuznal mu uplatnené náklady v sume 32.869,85 eur za daňové náklady, vynaložené v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov, na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
33. Na základe vyššie uvedených výsledkov správca dane vyslovil záver, že žalobca svojim konaním porušil § 2 písm. i), § 19 ods. 1, § 21 ods. 1, § 21 ods. 2 písm. a), § 17 ods. 1 písm. b) a § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na základe výsledkov daňovej kontroly zvýšil žalobcovi položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami o sumu 840.770,05 eur, a položky znižujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami o sumu - 365,- eur, t. j. o rozdiel, o ktorý daňové odpisy hmotného majetku prevyšujú odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve.
34. Žalobca vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom k účtovaniu o nedokončenej výrobe uviedol, že predmetom jeho podnikateľskej činnosti je dodávka vody a odkanalizovanie dažďovej a splaškovej vody. Z povahy predmetu podnikania nie je možné účtovať o nedokončenej výrobe, nakoľko tovar a služby sú daňovým subjektom dodávané nepretržite. Z toho dôvodu po upozornení audítora zmenil spôsob účtovania o nevyfakturovaných tovaroch a službách. Ďalej uviedol, že stornoval prvotné zápisy na účte 121100 - nedokončená výroba a odúčtoval zostatky vykazované na tomto účte na účet 385101 - príjmy budúcich období. Tieto účtovné operácie mali za dôsledok, že pôvodné chybné účtovanie o nedokončenej výrobe na účtoch 121100 a 611100 nemali v roku 2011 žiadny vplyv na výsledok hospodárenia.
35. K zníženiu zaúčtovaných tržieb o sumu 107.643,24 eura uviedol, že konštatovanie správcu dane považuj za správne. Išlo o chybné účtovanie nastavené z minulosti.
36. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly upravil, zvýšil žalobcovi položky zvyšujúce výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami o sumu 832.438,72 eura. Správca dane z predložených dokladov zistil, že hodnota nevyfakturovaných dodávok k 31. 12. 2011 vykazovaná ako konečný stav nevyfakturovaných dodávok vo výške 797.006,- eur, nekorešponduje s údajmi uvádzanými vo vyjadreniach daňového subjektu a na predložených prílohách.
37. Žalobca vo svojich vyjadreniach sa opakovane odvolával na nesprávne účtovanie nevyfakturovanej dodávky vody a deklaruje rôzne prepočty nevyfakturovaných úkonov ku dňu k 31. 12. 2010 a ku dňu 31. 12. 2011, kde uviedol, aká mala byť výška príjmov budúcich období a výnosov v zdaňovacom období roka 2010 a 2011. Správca dane žiadal preukázať požadované skutočnosti v nadväznosti na účtovnú evidenciu, ktorú žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly, daňový subjekt preukázal iba skutočnosť, že nesprávnymi účtovnými zápismi preúčtoval stav nedokončenej výroby evidovaný ku dňu 01. 01. 2011 v sume 252.465,33 eura na syntetickom účte 121100 na syntetický účet 385101 príjmy budúcich období, čím si zvýšil počiatočný stav príjmov budúcich období zo sumy 652.183,58 eura na sumu 904.648,91 eur. Žalobca si následnými účtovnými zápismi vykonávanými v priebehu roku 2011
znížil stav príjmov budúcich období ako aj výnosov na syntetickom účte 602100 o sumu 107.643,24 eura a takýmto spôsobom vykázal ku dňu 31. 12. 2011 výšku nevyfakturovaných dodávok vody v účtovnej závierke v sume 797.006,- eur. Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobca nepredložil správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktorými by preukázal, na základe akých dokladov, a v ktorom období bola nevyfakturovaná dodaná voda vykazovaná na účte 385101 - Príjmy bud. obd. Nevyf.V+Skrát k 31. 12. 2011 vsunie 797.006,- eur zaúčtovaná v prospech príslušných účtov výnosov účtovnej triedy 6 v účtovnom období roka 2011. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že predmetné príjmy budúcich období boli zahrnuté do výnosov. Správca dane na základe zistených skutočností vylovil záver, že žalobca tým, že nepreukázal zdanenie príjmov (výnosov) v sume 797.006,- eur, porušil ustanovenie § 2 ods. f) v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.
38. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že správca dane postupoval vo vyrubovacom konaní v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu, ktorý rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie nie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v danej veci, ale z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebne opakovane preverovať dôkazy, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly preveril a zaujal k nim stanovisko v protokole z daňovej kontroly, a tiež vo vydanom rozhodnutí. Pretože správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu, nevykonával doplnenie dokazovania, ale svoje rozhodnutie iba doplnil o odôvodnenie zistených skutočností v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov. K spolupráci so správcom dane a k predloženým dôkazom žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca so správcom dane spolupracoval a predložil na preukázanie správnosti vedenia účtovnej evidencie a vykázanému výsledku hospodárenia všetky doklady a dôkazy, ktoré mal k dispozícii. K predkladaniu výstupov zo systému USYS, o ktorých žalobca tvrdí, že sú dôkazom o spôsobe vykonávania fakturácie, žalovaný uviedol, že žalobca napriek výzvam nepredložil správcovi dane doklady, ktoré by preukázali zúčtovanie faktúr v účtovnej evidencii na základe výstupov z programu USYS. Správca dane porovnaním predložených výstupov z fakturačného systému USYS zistil, že tieto nekorešpondujú s predloženou účtovnou evidenciou za zdaňovacie obdobie roka 2011. K námietke daňového subjektu, že správca dane sa nezaoberal systémom fakturácie, spôsobom, akým sú vystavovane a ako sa hodnoty z faktúr prenášajú do účtovníctva, a teda nemohol pochopiť a vyhodnotiť predložené dôkazy uviedol, že žalobca je povinný predložiť správcovi dane ku kontrole dôkazy, preukazujúce skutočnosti, ktoré uvádza vo svojej účtovnej evidencii. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby skutočnosti, o ktorých účtoval, preukázal predložením dokladov, na základe ktorých účtovné operácie vykonával, tieto doklady však správcovi dane nepredložil.
39. K namietanému § 46 ods. 5 daňového poriadku žalovaný uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly vyzýval žalobcu k preukázaniu všetkých zistených sporných skutočností, žalobca na výzvy správcu dane reagoval, predkladal správcovi dane doklady, ale konkrétne doklady požadované správcom dane nepredložil. K obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní, ktorú správca dane o priebehu ústneho pojednávania spísal, žalobca nevzniesol žiadne pripomienky a uviedol, že skutočnosti uvedené v zápisnici berie na vedomie. Žalobca mal možnosť pri ústnom pojednávaní do zápisnice o ústnom pojednávaní uviesť, že v lehote dohodnutej so správcom dane, podá k obsahu zápisnice písomné vyjadrenie, pričom túto možnosť nevyužil.
40. K námietke, týkajúcej sa opravy chyby žalovaný uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že upozornil žalobcu, že nakoľko pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, bol žalobca povinný v prípade, ak po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9 zákona o účtovníctve), opraviť ich v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistil a uviesť to v účtovnej závierke v poznámkach. Ak žalobca na základe zistení správcu dane v účtovných obdobiach, nasledujúcich po účtovnom roku 2011 uskutočnil opravné zápisy, bol povinný vykonať opravu v účtovnej evidencii a uplatniť postup v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 daňového poriadku, t. j. zistené nedostatky odstrániť podaním dodatočného daňového priznania, čo neurobil.
41. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa nahliadnutia do účtovnej evidencie za rok 2012 a nasledujúcich období uviedol, že v zmysle § 56 ods. 13 Opatrenia MF SR, sa na účte 385 účtujú časovo rozlíšené výnosy, ktoré časovo a vecne patria do bežného účtovného obdobia a týkajú sa príjmov
v určitých budúcich obdobiach. Na účte 385 sa účtuje v bežnom období so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovnej triede 6. Následne sú v budúcich účtovných obdobiach účtované úhrady časovo rozlíšených príjmov a nie výnosy. Čo sa týka prevádzkového systému USYS, žalobca vo svojich vyjadreniach tvrdil, že fakturáciu vykonával prostredníctvom programu USYS, a preto sa vystavené faktúry nenachádzajú v účtovnej evidencie, ktorú viedol v programe SOFTIP, pretože faktúry sa do účtovnej evidencie prenášajú dávkovo. Správca dane preto opakovane vyzval žalobcu, aby predložil doklady, ktorými by preukázal zaúčtovanie faktúr na základe výstupov z programu USYS, v účtovnej evidencii. Žalobca opakovane predkladal správcovi dane výstupy z programu USYS, ale bez nadväznosti na účtovnú evidenciu za kontrolované zdaňovacíe obdobie. Predložené výstupy z programu USYS nekorešpondujú s údajmi v účtovnej evidencii, ktorú žalobca predložil ku kontrole.
42. Poukázal na to, že žalobca opakovane namietal, že rozhodnutie bolo vydané v rovnaký deň, kedy bolo uskutočnené ústne pojednávanie. Správca dane mu tým neumožnil riadne sa oboznámiť s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku. K uvedenej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu vyrubovacieho konania nevykonával žiadne dokazovanie, ale vydával nové rozhodnutie vo veci s tým, že skutočnosti zistené v priebehu daňovej kontroly, ktoré mali vplyv na výšku daňovej povinnosti, bol povinný na základe rozhodnutia odvolacieho orgánu odôvodniť v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov.
43. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko v roku 2011 neúčtoval výnosy z nevyfakturovaných dodávok správne, počas výkonu daňovej kontroly zrekonštruoval skutkový stav nevyfakturovaných dodávok k 31. 12. 2010, ako aj k 31. 12. 2011, pričom na účte príjmy budúcich období mala byť ku dňu 31. 12. 2010 zaúčtovaná suma 223.253,09 eur a ku dňu 31. 12. 2011 suma 247.086,30 eur. Na základe uvedeného sa má výsledok hospodárenia v roku 2011 zvýšiť o sumu 131.476,45 eura, a nie o sumu 797.006,00 eur. Žalobca na základe výziev správcu dane opakovane predkladal správcovi dane rôzne prepočty nevyfakturovaných dodávok vody ku dňu 31. 12. 2010 a ku dňu 31. 12. 2011, v ktorých uvádzal, aká mala byť výška príjmov budúcich období a výnosov v zdaňovacích obdobia rokov 2010 a 2011. Správca dane vyzval žalobcu na preukázanie deklarovaných skutočností v nadväznosti na predloženú účtovnú evidenciu. Žalobca preukázal správcovi dane iba skutočnosť, že nesprávnymi účtovnými zápismi preúčtoval stav nedokončenej výroby evidovaný ku dňu 01. 01. 2011 v sume 252.465,33 eur na syntetickom účte 121100 na syntetický účet 385101, čím zvýšil počiatočný stav príjmov budúcich období zo sumy 652.183,53 eur na sumu 904.648,91 eur, a následne účtovnými zápismi uskutočňovanými v priebehu roka 2011 si znížil stav príjmov budúcich období ako aj výnosov na syntetickom účte 602100 o sumu 107.643,24 eura, čím vykázal k 31. 12. 2011 výšku nevyfakturovaných dodávok vody v účtovnej závierke v sume 797.006,00 eur. Žalobca namietal, že tvrdenie správcu dane v rozhodnutí, že neúčtoval na účte 385101 o účtovných operáciách so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovnej triede 6, je nepravdivé.
44. Žalovaný k opakovaným námietkam žalobcu uviedol, že nepredložil správcovi dane doklady, ktorými by preukázal, kedy a komu boli vyfakturované zásoby nedokončenej výroby evidované ku dňu 01. 01. 2011 v sume 252.465,53 eur doklady, ktorými by preukázal že stav nevyfakturovanej dodanej vody vykazovaný na účte 385101 ku dňu 01. 01. 2011 v sume 652.183,53 eur bol zaúčtovaný v prospech príslušných účtov výnosov účtovnej triedy 6 v účtovnom období roka 2010, a tiež ani doklady, ktorými by preukázal, že stav nevyfakturovanej dodanej vody vykazovanej na účte 385101 k 31. 12. 2011 v sume 797.006,- eur bol zaúčtovaný v prospech príslušných účtov výnosov účtovnej triedy 6 v účtovnom období roka 2011.
45. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, rozhodnutie správcu dane považoval za zmätočné, nakoľko sa správca dane nevysporiadal so skutočnosťou, o čom má v tomto prípade žalobca a ako vlastne účtovať. Zo znenia nie je zrejmé, o koľko v skutočnosti žalobca skreslil výsledok hospodárenia a ako ho skreslil. Z naformulovaného rozhodnutia nevyplýva, že by žalobca nesprávnym účtovaním vykázal nižší výsledok hospodárenia a následne nižšiu daň z príjmov. Žalovaný k námietke žalobcu uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane považuje za dostatočné, nakoľko správca dane v rozhodnutí uviedol, akým spôsobom mal žalobca pri účtovaní výnosov postupovať a tiež v rozhodnutí uviedol, akým spôsobom nesprávnym účtovaním ovplyvnil výsledok hospodárenia.
46. K námietkam žalobcu, že z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že nehodnotil všetky dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a neprihliadal na všetko, čo pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom
konaní vyšlo najavo, najmä neprihliadal na dôkazy a skutočnosti svedčiace v prospech daňového subjektu žalovaný uviedol, že z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyplýva, že by postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Skutočnosť, že správca dane žalobcom predkladané dôkazy neposúdil ako dôkazy svedčiace v jeho prospech neznamená, že sa nimi nezaoberal. Žalobca nekonkretizuje, ktoré dôkazy a z akého dôvodu mal správca dane zohľadniť, a preto nevie k námietke zaujať relevantné stanovisko.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
47. Žalobca v podanej žalobne zo dňa 15. 04. 2019 žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2019, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 23. 10. 2018 z dôvodov uvedených nižšie. Poukázal na skutočnosť, že rozdiel na dani z príjmov právnických osôb vyrubený prvostupňovým rozhodnutím je neoprávnený z dôvodu, že výnos (príjem), z ktorého bol vyrubený rozdiel dane, bol už raz zdanený. Vydaním rozhodnutia došlo k dvojitému zdaneniu toho istého výnosu (príjmu).
48. Namietal, že žalovaný nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav, skutkový stav, ktorý vzal správca dane a žalovaný za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, žalovaný v dôsledku toho nesprávne vec právne posúdil a nesprávne aplikoval príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane ako aj pred žalovaným, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a porušenie procesných práv žalobcu Poukázal tiež na rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi.
49. Poukázal na to, že je povinný účtovať podľa Zákona o účtovníctve a vykazovať výsledok hospodárenia pred zdanením podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Opatrenie“). Žalobca dodávky vody počas roka účtoval do výnosov. Nakoľko nevie prakticky na konci roka vykonať odpočet spotrebovanej vody na meračoch vody u svojich odberateľov, je povinný vykonať k 31. decembru každého roka odhad dodanej a ešte nevyfakturovanej dodávky vody a tento odhad zaúčtovať do výnosov daného roka. Suma nevyfakturovaných dodávok vody sa účtuje podľa § 56 Opatrenia sa na ťarchu účtu 385 - Príjmy budúcich období so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6. Žalobca si v účtovnej osnove určil účet 602100 - Tržby z predaja služieb ako výnosový účet pre nevyfakturované dodávky vody.
50. Podstatou rozporu skutkového stavu tvrdeného žalobcom a stavu zisteného žalovaným je, či nevyfakturované dodávky vody a služieb odkanalizovania vody k 31. 12. 2011 boli zaúčtované na účet 602100 - Tržby z predaja služieb (ďalej len „Nevyfakturované dodávky vody“). Žalobca vykázal Nevyfakturované dodávky vody v bežnom zdaňovacom období k 31. 12. 2011 vo výške 797.006,- eur na účte 385101 - Príjmy budúcich období. Podľa správcu dane žalobca nezaúčtoval uvedené nevyfakturované dodávky vody vo výške 797.006,- eur súvzťažne s účtom 602100 - Tržby z predaja služieb. Napriek tomu, že takýto formálny účtovný zápis (suma 797.006,- eur súvzťažne na účtoch 385101/602100) v účtovníctve žalobcu chýba, nevyfakturované dodávky vody k 31. 12. 2011 boli v konečnom dôsledku (hoc cestou iných účtovných zápisov) zaúčtované v prospech účtu 602100 a teda boli zahrnuté do zdaniteľných výnosov žalobcu. Preto správca dane dospel k nesprávnemu záveru, že nesprávnym účtovaním došlo k skresleniu účtovného výsledku hospodárenia žalobcu o sumu 797.006,- eur. S poukazom na § 24 ods. 2 v spojení § 3 ods. 6 Daňového poriadku bol správca dane povinný zistiť aké výnosy žalobca skutočne zaúčtoval do zdaniteľných výnosov, pretože ide o skutočnosť rozhodnú pre správne určenie dane z príjmu. Správca dane a žalovaný tieto svoje zákonné povinnosti porušili. Ak by postupovali v súlade s cit. zákonnými povinnosťami, zistili by, že nie je dôvod na zvýšenie základu dane žalobcu o celú (formálne) chybne zaúčtovanú sumu 797.006,- eur.
51. Po začatí daňovej kontroly v predmetnom konaní dňa 21. 03. 2017 žalobca vykonal interné preverenie správnosti účtovania nevyfakturovaných dodávok vody vrátane toho, či na predpísaných správnych účtoch boli účtované sumy v správnej výške. Na základe tohto preverenia žalobca zistil, že nesprávnym účtovaním žalobcu došlo k reálnemu zníženiu výsledku jeho hospodárenia za zdaňovacie
obdobie roka 2011 len o sumu vo výške 131.476,45 eur (a nie o sumu 797.006,- eur, ako tvrdí žalovaný). Aj z tohto dôvodu žalobca žiada správny súd nie len to, aby rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného zrušil, ale aj to aby vrátil vec na ďalšie konanie pred správcu dane. Žalobca akceptuje zvýšenie základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2011 o sumu 131.476,45 eur.
52. Žalobca poukázal na to, že správca dane sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s nesprávnym účtovaním žalobcu, t. j. použitím nesprávnych účtov, resp. nesprávnou kombináciou dvoch účtov pri podvojnom účtovaní. Následne sa správca dane žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočným vplyvom nesprávneho účtovania na výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2011, a teda nepreveroval, či nevyfakturované dodávky vody boli na príslušný výnosový účet v konečnom dôsledku zaúčtované a teda aj zdanené. Tým správca dane porušil § 24 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku.
53. Žalobca ako jednu z hlavných príčin nesprávneho určenia výšky výnosov, o ktoré správca dane nesprávne zvýšil výsledok hospodárenia žalobcu za rok 2011, považoval nevykonanie potrebného a náležitého dokazovania. Dôkazy, ktoré správca dane a ani žalovaný nevyhodnotili a nevysporiadali sa s nimi, sú: a. výstup z prevádzkového systému USYS č. 1 ako podklad na vyčíslenie sumy nevyfakturovaných dodávok k 31. 12. 2011 (je tu viditeľné po jednotlivých odberných miestach počet dní od poslednej fakturácie do 31. 12. 2011. Zároveň pri každom odbernom mieste je uvedená historická priemerná spotreba na deň. Historická priemerná spotreba na deň je vyjadrená v EUR podľa platnej regulovanej ceny v zmysle rozhodnutia URSO), b. výstup z prevádzkového systému USYS č. 2 ako podklad na vyčíslenie sumy nevyfakturovaných dodávok k 31. 12. 2010. Suma týchto nevyfakturovaných dodávok bola zaúčtovaná do výnosov roku 2010 a zároveň omylom tiež zaúčtovaná do výnosov roku 2011 (je tu viditeľné po jednotlivých odberných miestach počet dní od poslednej fakturácie do 31. 12. 2010. Zároveň pri každom odbernom mieste je uvedená historická priemerná spotreba na deň. Historická priemerná spotreba na deň je vyjadrená v EUR podľa platnej regulovanej ceny v zmysle rozhodnutia URSO), c. vzorky zaúčtovania faktúr, za dodávky pitnej vody a odkanalizovanie zrážkovej a splaškovej vody dodané v roku 2010 a vyfakturované v roku 2011. Tieto výnosy boli správne zaúčtované do výnosov v roku 2010 a boli aj zdanené. Omylom boli pri fakturácii znova zaúčtované do výnosov roku 2011 aj napriek tomu, že vecne a časovo súviseli s účtovným obdobím roku 2010. Správca dane na túto skutočnosť, na ktorú ho žalobca upozornil, neprihliadol a neznížil výnosy roku 2011 o túto sumu, d. vzorky zaúčtovania 3 faktúr, za dodávky pitnej vody a odkanalizovanie zrážkovej a splaškovej vody dodané v roku 2011 a vyfakturované v roku 2012, e. detail z účtovného denníka roku 2011 preukazujúci, že žalobca účtoval počas roka 2011 na účte 385101 - Príjmy budúcich období súvzťažne s výnosovým účtom 602100 - Tržby z predaja služieb. Nie je preto pravdivé tvrdenie správcu dane, že žalobca vôbec neúčtoval uvedeným účtovným zápisom 385101/602100, f. zhrnutie úprav s vplyvom na výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2011 ako dôkaz, že žalobca si uvedomil nesprávne účtovanie súm nevyfakturovaných dodávok vody v roku 2011 na výsledok hospodárenia. Tento dôkaz obsahuje vyčíslenie sumy vo výške 131. 476,45 eur, o ktorú žalobca skreslil výsledok hospodárenia za rok 2011 a o ktorú je žalobca pripravený akceptovať zvýšenie základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2011.
54. K nesprávnemu právnemu posúdeniu a nesprávnej aplikácii právnych predpisov uviedol, že trvá na svojom tvrdení, že akýkoľvek zdaniteľný výnos (príjem) žalobcu možno zdaniť daňou z príjmov právnickej osoby u toho istého daňovníka (žalobcu) len raz. Táto zásada daňového práva bola porušená tým, že výnosy z nevyfakturovaných dodávok vody boli žalobcom zúčtované na výnosových účtoch, napriek tomu správca dane duplicitne zvýšil základ dane o výnosy z týchto nevyfakturovaných dodávok vody.
55. Žalobca nesúhlasí „potrestaním“ nesprávneho účtovania duplicitným zdanením celej sumy nevyfakturovaných dodávok vody. Porušenie ustanovení Zákona o účtovníctve je možné premietnuť iba do príslušnej sankcie za nesprávne vedenie účtovníctva podľa § 38 Zákona o účtovníctve, ale nie do vyššieho, resp. duplicitného zdanenia žalobcu.
56. V Daňovom poriadku je zavedená zásada prednosti skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formou. V tomto zmysle aj skutočný obsah účtovníctva má prednosť pred jeho formou vyjadrenou v
účtovníctve prostredníctvom konkrétneho (nesprávneho) účtovného zápisu. Nie je právne obhájiteľný prístup správcu dane a žalovaného, keď za rozhodujúcu skutočnosť bral skutočnosť, že nevyfakturované dodávky vody vo výške 797.006,- eur zaúčtované na účte 358101 - Príjmy budúcich období neboli zaúčtované súvzťažne s účtom 602100 - Tržby z predaja služieb. Správca dane mal pritom zohľadniť obsah a zostatky na výnosových účtov, ktoré majú priamy dopad na výsledok hospodárenia pred zdanením, a preveriť, či sa nevyfakturované dodávky vody za rok 2011 v zdaniteľných výnosoch žalobcu nachádzajú, tak ako tvrdil žalobca. Tým správca dane porušil § 24 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 6 Daňového poriadku.
57. V žalobe žalobca namietal i porušenie jeho procesných práv, keď poukázal na nedodržanie základných zásad ustanovených v § 3 Daňového poriadku, ktoré citoval. Správca dane a žalovaný porušili ustanovenia Daňového poriadku najmä ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku tým, že neviedli dokazovanie takým spôsobom, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, t. j. nezaoberali sa všetkými predloženými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti. Najmä ako žalobca uviedol v bode 18 tejto žaloby, správca dane a žalovaný neskúmali v ňom uvedené dôkazy riadnym spôsobom s cieľom zistiť, ktoré nevyfakturované dodávky zaúčtované na účte 385101 boli už súčasťou výnosov a tým aj výsledku hospodárenia za rok 2011.
58. Porušenie zásady úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku) žalobca ilustroval súdu na priebehu spísania zápisnice zo dňa 23. 10. 2018, ktorej obsahom bolo prerokovanie výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní v rozsahu 62 strán. Správca dane neposkytol žalobcovi žiadnu lehotu na vyjadrenie. Žalobca pripravil k zápisnici vyjadrenie, ktoré odoslal správcovi dane dňa 26. 10. 2018. Správca dane vo svojom rozhodnutí vyjadrenie žalobcu nijako nezohľadnil, pretože rozhodnutie arbitrárne vyhotovil dňa 23. 10. 2018 tzn. v deň prerokovania výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní. V dôsledku toho je proces vedúci k vydaniu napádaných rozhodnutí nezákonný.
59. Správca dane porušil aj zásadu hospodárnosti daňového konania tým, že nečakal na vyjadrenie žalobcu, ale arbitrárne vydal rozhodnutie v deň prerokovania výsledkov vyrubovacieho konania. Tým fakticky zúžil právo žalobcu namietať výsledky vyrubovacieho konania, ktoré mu boli oznámené dňa 23. 10. 2019 na ústnom pojednávaní, len na podanie odvolania.
60. Nedodržaním vyššie uvedených povinností Daňového poriadku a nesprávnym a nezákonným postupom správcu dane a žalovaného došlo k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR a článku 59 ods.2 Ústavy SR. Žiadny právny predpis neoprávňuje správcu dane a žalovaného na dvojité zdanenie toho istého príjmu u toho istého daňovníka.
61. V závere správnej žaloby žalobca skonštatoval, že rozhodnutím správcu dane a žalovaného sa nepodarilo odstrániť právnu neistotu žalobcu spočívajúcu v tom, že rozhodnutia neboli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalobcovi nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na vydanie rozhodnutí, keďže správca dane ani žalovaný neprihliadli a riadne nevyhodnotili žalobcom predložené dôkazy o dvojitom zdanení tých istých výnosov (príjmu) predložené žalobcom. Žalobca žiadal správny súd, rozhodnutia zrušil, a vrátil vec na ďalšie konanie pred správcu dane. Žalobca je pripravený akceptovať zvýšenie svojho základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2011 o sumu 131.476,45 eur (čomu pri 19 % sadzbe dane z príjmov platnej pre zdaňovacie obdobie roku 2011 zodpovedá rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 24.980,52 eur).
IV. Vyjadrenie žalovaného
62. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v podaní zo dňa 06. 08. 2019 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom a vyššie uvedenom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu.
63. K námietkam uvedeným v žalobe zaujal nasledovné stanovisko: Žalobca uviedol že dodávky vody účtoval do výnosov, a nakoľko na konci roka nevie vykonať odpočet spotrebovanej vody na meračoch u svojich spotrebiteľov, je povinný vykonať k 31.12. každého roka odhad dodanej a ešte nevyfakturovanej dodávky vody a tento zaúčtovať do výnosov na ťarchu účtu 385-
príjmy budúcich období so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovnej triede 6. Uviedol, že k popisu postupu žalobcu pri odpisovaní spotrebovanej vody u spotrebiteľov nebude zaujímať stanovisko. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzýval žalobcu k predloženiu dokladov, ktorými by preukázal že nevyfakturované dodávky vody v sume 797.006,- eur boli zahrnuté vo výnosoch. Žalobca však dôkazy o tom, že nevyfakturované dodávky vody boli zaúčtované do výnosov, správcovi dane nepredložil. Správca dane v priebehu daňovej kontroly vykonal dokazovanie, v priebehu ktorého preveril všetky predložené doklady. Správca dane v rozhodnutí uviedol, akým spôsobom mal žalobca pri účtovaní výnosov postupovať a tiež to, akým spôsobom a v akom rozsahu nesprávnym účtovaním ovplyvnil výsledok hospodárenia. K porušeniu § 24 ods. 2 a § 3 ods. 6 daňového poriadku správcom dane a žalovaným uviedol, že správca dane vykonal dostatočné dokazovanie na vyslovenie právneho názoru a žalovaný v priebehu odvolacieho konania dokazovanie nevykonáva.
64. Žalobca uviedol, že po začatí kontroly vykonal interné preverenie správnosti účtovania nevyfakturovaných dodávok vody a zistil, že nesprávnym účtovaním došlo k reálnemu zníženiu výsledku hospodárenia, ale iba o sumu 131.476,45 eura, ktoré žalobca akceptuje. Stanovisko žalovaného: z konania správcu dane vyplýva, že upozornil žalobcu, že nakoľko pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, bol povinný v prípade, ak po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobie nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9 zákona o účtovníctve), opraviť ich v účtovnom období, keď tieto skutočnosti zistil a uviesť to v účtovnej závierke v poznámkach. Ak žalobca na základe zistení správcu dane v účtovných obdobiach, nasledujúcich po účtovnom roku 2011 uskutočnil opravné zápisy, bol povinný vykonať opravu v účtovnej evidencii a uplatniť postup v zmysle ustanovenia § 16 ods. 2 daňového poriadku, t. j. zistené nedostatky odstrániť podaním dodatočného daňového priznania, čo žalobca neurobil.
65. K námietke žalobcu, že sa správca dane žiadnym spôsobom nevysporiadal s nesprávnym účtovaním žalobcu, a ani s vplyvom nesprávneho účtovania na výsledok hospodárenia žalobcu v roku 2011, a teda nepreveroval, či nevyfakturované dodávky vody boli na príslušný výnosový účet v konečnom dôsledku zaúčtované a zdanené, čím správca dane porušil § 24 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 6 daňového poriadku žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly upozornil žalobcu na nesprávne účtovanie a na jeho vplyv na hospodársky výsledok v kontrolovanom zdaňovacom období. Taktiež ho upozornil na dodržiavanie ustanovení zákona o dani z príjmov, zákona o účtovníctve a tiež Opatrenia MF SR. K námietke žalobcu, že správca dane nepreveroval, či nevyfakturované dodávky vody boli na príslušný výnosový účet v konečnom dôsledku zaúčtované a zdanené, žalovaný uviedol, že správca dane preverovaním predložených účtovných dokladov zistil skutočnosti, ktoré mali za následok vyrubený rozdiel dane. Žalobca nepredložil správcovi dane doklady, ktorými by preukázal, kedy a komu boli vyfakturované zásoby nedokončenej výroby evidované ku dňu 01. 01. 2011 v sume 252.465,53 eur, doklady, ktorými by preukázal, že stav nevyfakturovanej dodanej vody vykazovaný na účte 385101 ku dňu 01. 01. 2011 v sume 652.183,53 eur bol zaúčtovaný v prospech príslušných účtov výnosov účtovnej triedy 6 v účtovnom období roka 2010, a tiež ani doklady, ktorými by preukázal, že stav nevyfakturovanej dodanej vody vykazovanej na účte 385101 k 31. 12. 2011 v sume 797.006,- eur bol zaúčtovaný v prospech príslušných účtov výnosov účtovnej triedy 6 v účtovnom období roka 2011. Správca dane vyzval žalobcu k predloženiu dokladov, ktoré boli podkladom účtovania úhrad časovo rozlíšených príjmov evidovaných na účte 385101 ku dňu 01. 01. 2011 a ku dňu 31. 12. 2011, žalobca však správcovi dane požadované doklady nepredložil.
66. Žalovaný ďalej uviedol že z konania správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že preveroval všetky doklady, ktoré mu žalobca predkladal. K predloženým výstupom zo systému USYS, o ktorých žalobca tvrdí, že sú dôkazom o spôsobe vykonávania fakturácie žalovaný uviedol, že žalobca napriek výzvam nepredložil správcovi dane doklady, ktoré by preukázali zúčtovanie faktúr v účtovnej evidencii na základe výstupov z programu USYS. Dôkazom o tom, že správca dane sa predloženými dôkazmi zaoberal je skutočnosť, že správca dane porovnaním predložených výstupov z fakturačného systému USYS zistil, že tieto nekorešpondujú s predloženou účtovnou evidenciou za zdaňovacie obdobie roka 2011. Žalobca bol povinný predložiť správcovi dane ku kontrole všetky dôkazy, preukazujúce skutočnosti, ktoré uvádza vo svojej účtovnej evidencii. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu, aby skutočnosti, o ktorých účtoval, preukázal predložením dokladov, na základe ktorých účtovné operácie vykonával. Žalobca správcovi dane požadované doklady nepredložil.
67. Žalovaný k námietke žalobcu uviedol, nespochybňuje skutočnosť, že v zmysle zákona o dani z príjmov je možné akýkoľvek výnos zdaniť iba raz. Žalobca však v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane žiadne požadované doklady, ktorými by preukázal, že výnosy z nevyfakturovaných dodávok vody boli zaúčtované na výnosových účtoch a teda boli predmetom zdanenia.
68. K námietke žalobcu, že nesúhlasí s „potrestaním“ nesprávneho účtovania duplicitným zdanením celej sumy nevyfakturovaných dodávok vody, keď podľa žalobcu porušenie ustanovení zákona o účtovníctva je možné premietnuť iba do príslušnej sankcie za nesprávne vedenie účtovníctva, ale nie do duplicitného zdanenia, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že k zdaneniu nevyfakturovaných dodávok vody došlo duplicitne. Účtovné zápisy vykonané v účtovnej evidencii resp. na jednotlivých účtoch musia byť jednoznačné a preukázateľné. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktorými by preukázal, že nevyfakturované dodávky vody za rok 2011 sa v zdaniteľných výnosoch žalobcu nachádzajú, a z predloženej účtovnej evidencie tieto skutočnosti nevyplývajú.
69. K námietkam o porušení procesných práva žalobcu žalovaný uviedol, že z konania správcu vyplýva, že sa zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil. Správca dane vzhľadom na skutočnosť, že predložené doklady nepovažoval za dostatočné na preukázanie skutočností, ktoré vo svojich vyjadreniach uvádzal žalobca, opakovane vyzýval žalobcu na predloženie takých dôkazov, ktorými by svoje tvrdenia jednoznačne preukázal. K porušeniu zásady úzkej súčinnosti sa daňovým subjektom a námietke, že správca dane neposkytol žalobcovi žiadnu lehotu na vyjadrenie sa k zápisnici spísanej dňa 23. 10. 2018 pri prerokovaní výsledkov dokazovania vo vyrubovacom konaní uviedol, že nakoľko žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane z dôvodu nedostatočného odôvodnenia zistených skutočností v nadväznosti na zákona o dani z príjmov a správca dane nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie, oboznámil, resp. prerokoval so žalobcom iba tie skutočnosti, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly, ktoré boli predmetom ústneho pojednávania, konaného dňa 18. 10. 2017, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102206773/2017. Žalovaný do zápisnice o ústnom pojednávaní na výzvu správcu dane, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril uviedol, že sa k nim vyjadrí až po doručení protokolu z daňovej kontroly. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril dňa 01. 12. 2017 a zároveň predložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Správca dane prerokoval predložené vyjadrenie k protokolu pri ústnom pojednávaní, konanom dňa 26. 03. 2018. Žalovaný v zápisnici o ústnom pojednávaní, spísanej dňa 23. 10. 2018 v časti vyjadrenie daňového subjektu uviedol, že zistené skutočnosti uvedené v zápisnici berie na vedomie a po doručení rozhodnutia sa odvolá. Žalovaný považuje z uvedeného dôvodu námietku žalobcu za irelevantnú.
70. K námietke, že správca dane porušil zásadu hospodárnosti daňového konania tým, že nečakal na vyjadrenie žalobcu, ale arbitrárne vydal rozhodnutie v deň prerokovania výsledkov vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že správca dane postupoval vo vyrubovacom konaní v súlade s vysloveným právnym názorom žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie nie z dôvodu potreby doplnenia dokazovania v danej veci, ale z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ustanovení zákona o dani z príjmov. Z dôvodu, že správca dane nevykonával doplňovanie dokazovania, a tiež z dôvodu, že žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by bolo potrebné v priebehu vyrubovacieho konania preveriť, správca dane pri ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné opakovane preverovať dôkazy, ktoré správca dane v priebehu daňovej kontroly preveril a zaujal k nim stanovisko v protokole z daňovej kontroly, a tiež vo vydanom rozhodnutí. V závere vyjadrenia žalovaný skonštatoval, že správca dane a tiež žalovaný postupovali pri výkone daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní a tiež v odvolacom konaní v zmysle platných právnych predpisov. Žalovaný zastáva názor, že k dvojitému zdaneniu výnosov nedošlo.
V. Ďalší priebeh konania
71. V podaní zo dňa 02. 09. 2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že zotrváva na svojom závere, že správca dane a žalovaný primárne nesprávne zistili skutkový stav z dôvodu, že sa
riadne nezaoberali všetkými predloženými dôkazmi a nevykonali navrhované dôkazy, čoho dôsledkom bolo, že následne nevyhodnotili skutočný vplyv nesprávneho účtovania na výsledok hospodárenia a vo výsledku nesprávne stanovili výšku základu dane.
72. Dal do pozornosti správnemu súdu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 101785720/2018 zo dňa 12. 09. 2018 uviedol, že sa nebude k námietkam k porušeniu práv a právom chránených záujmov žalobcu, týkajúcich sa konania prvostupňového orgánu vyjadrovať, keďže rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, avšak zabudol vziať do úvahy skutočnosť, že sa správca dane nedokázal vysporiadať sa v predchádzajúcom odseku uvedenými námietkami ani v poradí v druhom vydanom prvostupňovom rozhodnutí. žalovaný vo svojom rozhodnutí len prebral závery a neúplné zistenia správcu dane, bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania a tým odstránenia nedostatkov v zistenom skutkovom stave.
73. Námietky žalobcu sa ďalej týkali § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Z rozhodnutia správcu dane, ako aj následne vydaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane pri dokazovaní nedbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre správne vyrubenie dane boli zistené čo najúplnejšie. Nezaoberal sa všetkými navrhovanými dôkazmi, nakoľko vôbec nereagoval na navrhnutú možnosť nahliadnuť do prevádzkového systému USYS, kde žalobca uskutočňoval fakturáciu ako aj evidenciu nevyfakturovaných dodávok. Rovnakej chyby sa dopustil aj žalovaný, ktorý je oprávnený v zmysle ustanovenia § 74 ods.3 vykonávať dokazovanie v rámci odvolacieho konania. Napriek žalobcom predloženým dôkazom správca dane ani žalovaný nevykonali dokazovanie, ktoré by viedlo k správnemu vyčísleniu vplyvu nesprávneho účtovania na priznanú daň z príjmov ako uvádzame ďalej. Žalobca pripustil, že zistenia žalovaného, resp. správcu dane sú uvedené rozsiahlym spôsobom v rozhodnutiach, avšak tieto zistenia nie sú v súlade so skutočným stavom veci.
74. Žalobca ďalej uviedol, že na výzvu č. 100090671/2018 zo dňa 10. 01. 2018 prvostupňového orgánu zareagoval a predložil k požadovaným dokladom a dôkazom spôsob účtovania o tržbách za dodávky pitnej vody a služby odkanalizovania v roku 2011 prostredníctvom vystavených faktúr, ako aj vyčíslenie výšky nevyfakturovaných dodávok za tieto služby k 31. 12. 2011, ktoré mali byť súčasťou výsledku hospodárenia za rok 2011. Predmetom daňovej kontroly bola daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2011. Správca dane bol povinný zistiť v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 Daňového poriadku správne určenie dane za zdaňovacie obdobie roku 2011. Žalobca v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viackrát upozorňoval, že účtovanie na účte 385101 - Príjmy budúcich období so súvzťažným zápisom na účtoch výnosov neboli v roku 2011 správne. Žalobca upozorňoval aj na nesprávny počiatočný stav a konečný stav na tomto účte ku dňu 01. 01. 2011 a ku dňu 31. 12. 2011, avšak správca dane si tieto tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom neoveril a riadnym spôsobom sa s nimi nevysporiadal. Žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania poskytoval súčinnosť Správcovi dane a žalovaného prostredníctvom podávania vysvetlení, predkladania dokladov a dôkazov, preukazujúce skutočnú výšku nevyfakturovaných dodávok pitnej vody a služieb odkanalizovania k 31. 12. 2011. Správca dane a žalovaný boli povinní zistiť skutočnú výšku výnosov, ktoré mali byť zaúčtované pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti v roku 2011. Správca dane, a žalovaný napriek všetkým predloženým dokladom a navrhnutým dôkazom len spochybnili stav účtu 385101 - Príjmy budúcich období k 31. 12. 2011 bez prijatia riadneho a podloženého záveru majúceho podklad v riadne zistenom skutkovom stave
75. Správca dane ako aj Žalovaný preto bez rešpektovania vecnej a časovej súvislosti rozhodli, že celý stav účtu 385101 - Príjmy budúcich období v hodnote 797.006,- eur mal byť zaúčtovaný do výnosov (a nebol) v roku 2011, bez ohľadu na skutočnosť, v akej výške boli skutočne nevyfakturované dodávky pitnej vody a služby odkanalizovania k 31. 12. 2011.
76. Žalobca ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 16 ods. 9 Daňového poriadku dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. K zisteniu nesprávneho účtovania nevyfakturovaných dodávok vody došlo zo strany žalobcu až po začatí výkonu daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2011 a po uplynutí tejto 15 dňovej lehoty. Podľa ustanovenia § 16 ods.8 Daňového poriadku znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že žalobca si už nijakým
spôsobom (ani prostredníctvom dodatočného daňového priznania) nebude môcť uplatniť zníženie dane (hrozba majetkovej ujmy žalobcu).
77. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania priznal, že o nevyfakturovaných dodávkach pitnej vody a služieb odkanalizovania účtoval nesprávne. V priebehu kontroly a následne aj vo vyrubovacom konaní preukázal vplyv tohto nesprávneho účtovania na výsledok hospodárenia a tým aj na základ dane roku 2011, viď. tabuľka nižšie.
Vplyv na výsledok hospodárenia 2011 dodávky z roku 2010 vyfakturované v roku 2011 zvýšenie +223 253,09 nevyfakturované dodávky za rok 2011 zníženie -247 086,30 nesprávne účtovanie na 602100 zníženie -107 643,24 Celkové zníženie výsledku hospodárenia v roku 2011 spôsobené nesprávnym účtovaním -131 476,45
Nakoľko účet 385101 - Príjmy budúcich období je účtom časového rozlíšenia, jeho primárnym účelom je zabezpečiť správne účtovanie účtovných prípadov v ich vecnej a časovej súvislosti. Správca dane a následne aj žalovaný preto chybne predpokladal, že stav súvahového účtu 385101 - Príjmy budúcich období k 31. 12. 2011 mal mať v celej výške vplyv na výsledok hospodárenia a následne základ dane roku 2011.
78. Správca dane vo Výzve č. 100090671/2018 zo dňa 10. 01. 2018, požadoval v bode č. 2 preukázanie príslušnými dokladmi, že stav nevyfakturovanej dodanej vody vykazovanej na účte 385101 - Príjmy bud. obd. Nevyf.V+Skrátk k 01. 01. 2011 bol zaúčtovaný v prospech príslušných účtov výnosov účtovnej triedy v účtovnom období roka 2010. Žalobca k uvedenému predložil zostavu z prevádzkového systému USYS, ktorá bola i súčasťou vyjadrenia k protokolu č. 102304745/2017 zo dňa 06. 11. 2017, kde podľa jednotlivých odberných miest vidieť nevyfakturovanú sumu výkonov za rok 2010, ktorá bola vyfakturovaná a aj zaúčtovaná v roku 2011. Išlo však o výnosy roku 2010. Vzhľadom na veľké množstvo odberných miest, a zložitý systém vykazovania dát z viacerých v súčasnosti už nepoužívaných programov, žalobca pre pochopenie postupu účtovania predložil vzorku vystavených faktúr a ich pozíciu v zostave prevádzkového systému USYS v tabuľke č. 1. Išlo o spárovanie účtovania nevyfakturovaných dodávok so skutočne vystavenými faktúrami a následnými úhradami týchto faktúr. Vzorku faktúr ako aj ich zaúčtovanie a úhradu žalobca priložil v prílohe č. 2. a ďalej v tabuľke č. 2, kde bolo možné vidieť nevyfakturované dodávky vody a odkanalizovanej dažďovej a splaškovej vody dodanej v roku 2010 zo zostavy prevádzkového systému USYS viažuce sa na priloženú vzorku faktúr.
79. V odpovedi na výzvu zo dňa 10. 01. 2018 žalobca uviedol, že dodávky vody a odkanalizovanej dažďovej a splaškovej vody za rok 2011 vyfakturoval v roku 2012. Išlo však o výnosy roku 2011. V prílohe č. 5 priložil zostavu z prevádzkového systému USYS, ktorá bola i súčasťou vyjadrenia k Protokolu č. 102304745/2017 zo dňa 06. 11. 2017, kde bolo vidieť nevyfakturovanú sumu dodávok vody a odkanalizovanej vody za rok 2011 vyfakturovaných v roku 2012 podľa jednotlivých odberných miest. Vzhľadom na veľké množstvo odberných miest, v tabuľke č. 4 uviedli vzorku vystavených faktúr a ich pozíciu v zostave prevádzkového systému USYS, ktorá bola tvorená rovnakým postupom ako tabuľka č. 1 v bode č. 2 tohto vyjadrenia.
80. Žalobca ďalej priložil vzorku faktúr v prílohe č. 6. V tabuľke č. 5 uviedol nevyfakturované dodávky vody a odkanalizovanej vody dodanej v roku 2011 zo zostavy prevádzkového systému USYS viažuce sa na priloženú vzorku faktúr. Takto vyfakturované dodávky v roku 2012 mali byť zaúčtované v roku 2011 na účte 385 súvzťažne s účtom 602. Následne v roku 2012 mali byť postupne vykazované na účte 311 súvzťažne s účtom 385, nakoľko išlo o výnosy vecne a časovo súvisiace s rokom 2011. Takto nesprávne zaúčtované výnosy ponížili výsledok hospodárenia roku 2011 o sumu 223.253,09 eur. Zároveň žalobca správcovi dane navrhol v prípade potreby, že je schopný preukázať v sídle žalobcu všetky rovnakým spôsobom spárované faktúry. Správca dane ani následne žalovaný na tento návrh na vykonanie doplnenia dokazovania nijakým spôsobom nereflektoval.
81. Žalobca uviedol, že je povinný vykonať k 31. decembru každého roka odhad dodanej a ešte nevyfakturovanej dodávky vody a tento odhad zaúčtovať do výnosov daného roka. Účtovným dokladom z ktorého možno zistiť skutočný obsah účtovného prípadu je príslušný interný doklad vystavený žalobcom. Suma nevyfakturovaných dodávok vody sa na podklade interných dokladov vystavených žalobcom
účtuje/zapisuje v zmysle ustanovenia § 56 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Opatrenie“) na ťarchu účtu 385 - Príjmy budúcich období so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovej triede 6. Žalobca si v účtovnej osnove na zapísanie/ zaúčtovanie určil účet 602100 - Tržby z predaja služieb ako výnosový účet pre nevyfakturované dodávky vody
82. Požiadavka prednosti podstaty pred formou sa v podmienkach SR aplikuje tak, že sa uprednostňuje ekonomická podstata transakcie pred právnou formou (t. j. jej formálno-právnym vyjadrením). Pod takýmto formálnym vyjadrením možno chápať účtovný zápis konkrétneho účtovného prípadu na podklade účtovného dokladu, ktorým je v skutočnosti hodnota nevyfakturovaných dodávok k poslednému dňu účtovného obdobia. Najvšeobecnejším vyjadrením zásady prednosti skutočného obsahu nad formou v oblasti slovenských daňových predpisov možno nájsť v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok), v zmysle ktorého pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe dani neprihliada.
83. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný nesprávne a nedostatočne zistili skutkový stav, ale okrem toho zvolili aj príliš formalistický postup pri výklade aplikovaných zákonných ustanovení, ktorého dôsledkom je zjavná nespravodlivosť voči žalobcovi, ktorá spočíva v tom, že správca dane a žalovaný prostredníctvom dvojitého zdanenia tých istých výnosov neoprávnene zasiahli do jeho Ústavou SR garantovaného práva na ochranu vlastníctva a majetku. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti správnemu súdu Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017, ako i Nálezy Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012. Žalobca týmto žiadal správny súd o zohľadnenie a aplikáciu záverov citovaných nálezov Ústavného súdu SR na prejednávanú vec aj z dôvodu, že žiada správny súd o ochranu svojho vlastníckeho práva ohrozeného dvakrát zdanením tých istých výnosov a nemožnosťou nápravy v podobe podania dodatočného daňového priznania ani inou formou. Žalobca sa odvolal na znenie dotknutých článkov Ústavy Slovenskej republiky čl. 12, čl. 46 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
84. Žalobca trval na svojom závere, že v dôsledku uvedených rozhodnutí dochádza tým, že žalovaný a správca dane opätovne zaťažili a zaťažujú žalobcu duplicitnou daňovou povinnosťou k rovnakému predmetu dane (identické výnosy), tiež k porušeniu základných ústavných práv žalobcu vyplývajúcich z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z čl. 20 ods. 1 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.
85. V závere svojho stanoviska k vyjadreniu žalovaného žalobca prezentoval názor, že rozhodnutím správcu dane a žalovaného sa nepodarilo odstrániť právnu neistotu žalobcu spočívajúcu v tom, že rozhodnutia neboli vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Napriek nezákonnému postupu správcu dane a žalovaného, ktorého výsledkom je vydanie nezákonných rozhodnutí, ktorými bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby vo výške 158.163,35 eur, žalobca žiadal nielen zrušenie rozhodnutí, ale aj vrátenie veci na ďalšie konanie pred správcu dane.
86. Právny zástupca žalobca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 09. 11. 2022 v rámci svojho prednesu zdôraznil dva žalobné dôvody, a to nedostatočne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie žalovaného a správcu dane a procesné pochybenia finančných orgánov, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly správne zistil, že žalobca zaúčtoval čiastku 797.006,- eur na účet 385, čo sú príjmy budúcich období a zároveň nezaúčtoval túto čiastku na súvzťažný účet 602100, čo sú tržby z predaja. Žalovaný a správca dane však predtým neriešili vecnú a časovú súvislosti tejto sumy, inak povedané, nevysporiadali sa s tým, že táto suma je premietnutá na iných účtoch, teda výnosových účtoch účtovnej triedy 6, čo je vecné rozlíšenie tejto sumy a časové rozlíšenie tejto sumy, že nie celá suma 797.006,- eur súvisí s účtovným obdobím roku 2011. Týmto porušili ust. § 24 ods. 2 ako i § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Po vydaní prvého rozhodnutia správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorému žalovaný vyhovel a zrušil rozhodnutie
správcu dane s tým, že uznal argumenty žalobcu a dal správcovi dane pokyn, aby uviedol, aký vplyv mal nesprávne účtovanie žalobcu na zvýšenie základu dane žalobcu z dane z príjmov za rok 2011, teda prikázal správcovi dane vysvetliť, alebo odôvodniť dovyrubenie dane z príjmov právnických osôb za rok 2011 a jeho príčinnú súvislosť s pochybením žalobcu pri účtovaní. V druhom rozhodnutí správca dane uviedol, aké účtovné predpisy porušil žalobca tým, že nevykonal súvzťažný účtovný zápis medzi účtom 385 a 602100 ohľadom sumy 797.006,- eur, avšak správca dane nerešpektoval pokyn žalovaného a neuviedol, aký vplyv malo toto nesprávne účtovanie žalobcu na dorubenie dane z príjmu právnických osôb za rok 2011 v sume 158.163,35 eur. Napriek vysvetleniu žalobcu pristúpil správca dane k veci arbitrárne a považoval predmetnú sumu za zníženie základu dane v účtovom období roku 2011. Opakovane poukázal i na procesné pochybenia správcu dane tak, ako vyplývajú z podanej správne žaloby.
87. V reakcii na vyjadrenie zástupkyne žalovaného uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žiadal správca dane, pretože nebol schopný technicky predložiť všetky faktúry, ktoré reprezentujú čiastku 797.006,- eur, pretože ide o desiatky tisíc faktúr z odberných miest, preto žalobca zvolil predloženie vzorky faktúr súvisiacich dokladov z evidenčného systému USYS a metodické vysvetlenie účtovného postupu.
88. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že správca dane v rámci daňovej kontroly opakovane vyzýval žalobcu, aby predložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje vyjadrenia a tvrdenia týkajúce sa účtovania príjmov. Žalobca predkladal množstvo dokladov, ktoré však skutočnosti, ktoré požadoval správca dane preukázať nepreukazovali. K procesných pochybeniam, na ktoré poukazoval žalobca, sa vyjadril totožne, ako uviedol v písomnom vyjadrení k žalobe.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
89. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 02. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne a preto rozhodnutie žalovaného, ako rozhodnutie správcu dane (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
90. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 191 ods. 1, písm. d/, ods. 3, písm. a/, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
91. Podľa § 2 písm. f), h), zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2011 (teda v kontrolovanom zdaňovacom období), na účely tohto zákona sa rozumie f) predmetom dane daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 1, písm. b), ods. 2 vyššie citovaného zákona, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza b) u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva 1) z výsledku hospodárenia, Výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane c) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a - k.
92. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 30. 06. 2019, teda i v čase vydanie rozhodnutia žalovaného, ) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 16 ods. 3, 9 vyššie citovaného zákona, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí, že a) daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný, b) daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie, c) daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 63 ods. 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
93. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 158.163,35 eur pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2011 a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby, keď žalobca za bežné účtovné obdobie k 31. 12. 2011 vykázal nevyfakturovanú dodanú vodu vo výške 797.006,- eur a počas celého účtovného obdobia neboli na účte 38511 zaúčtované účtovné operácie so súvzťažným zápisom v prospech príslušných účtov výnosov v účtovnej triede 6 v hodnote 797.006,- eur.
94. Dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci. 95. Medzi účastníkmi konania zostala spornou otázkou, či nevyfakturované dodávky vody a služieb odkanalizovania vody k 31. 12. 2011 boli zaúčtované na účet 602100 Tržby z predaja služieb, keď žalobca nevyfakturované dodávky vody v bežnom zdaňovacom období k 31. 12. 2011 vo výške 797.006,- eur účtoval na účte 385101 Príjmy budúcich období. Správca dane vytkol žalobcovi, že nezaúčtoval uvedené nevyfakturované dodávky vody súvzťažne s účtom 602100 napriek tomu, že takýto formálny účtovný zápis v účtovníctve žalobcu chýba, nevyfakturované dodávky vody k 31. 12. 2011 boli v končenom dôsledku zaúčtované v prospech účtu 602100 a teda boli zahrnuté do zdaniteľných výnosovo žalobcu.
96. Z administratívneho spisu žalovaného bolo zrejmé že prvým rozhodnutím žalovaného (zo dňa 12. 09. 2018), ktorým zrušil prvé rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 04. 2018, ktorým bol na základe vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za rok 2011 žalobcovi vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 158.163,35 konštatoval žalovaný nepreskúmateľnosť rozhodnutie správcu dane v časti zvýšenia základu dane o sumu 797.006,- eur. Žalovaný považoval odôvodnenie zvýšenia základu dane z pohľadu zákona o dani z príjmov za nedostatočné nakoľko správca dne neuviedol, aký vplyv malo nesprávne účtovanie o dodávkach vody na základ dane z príjmov a k porušeniu akého ustanovenia zákona o dani z príjmov konaním daňového subjektu došlo. Preto mal správca dane v ďalšom konaní zaujať k účtovaniu nevyfakturovaných dodávok vody stanovisko a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov tak, aby bolo z rozhodnutia jasné, o akú sumu si daňový subjekt znížil v kontrolovanom zdaňovacom období dosiahnuté výnosy a aké ustanovenia zákona o dani z príjmov svojim konaním porušil. Z rozhodnutia tiež vyplýva tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa ďalšími námietkami žalobcu obsiahnutými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 05. 04. 2018 nezaoberal z dôvodu, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
97. V poradí druhom rozhodnutí zo dňa 23. 10. 2018 správca dane dospel k rovnakému záveru, ako v prvom, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011 v sume 158.163.35 eur. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie podaním zo daň 07. 05. 2018, kde namietal, že účtovná jednotka si účtovnými operáciami znížila na účte 602100 Tržba- zaúčtovaná tržby vo výške 107.643,24 eur na účet 385101 Príjmy bud. období nevyfakturov V +skrátk si zvýšila stav účtu o 144.822,29 eur. Tieto účtovné operácie vychádzali z predchádzajúceho nesprávneho postupu vyčíslovania zmeny stavu nedokončenej výroby. Uviedol, že účtoval v roku 2011 v programe SOFTIP, avšak pre prevádzkové účely sledovania spotreby, fakturácie, vyúčtovania opakovaných dodávok tovaru a služieb používal program USYS. Sám uviedol, že v roku 2011 neúčtoval výnosy z nevyfakturovaných dodávok správne a preto počas výkonu daňovej kontroly zrekonštruoval skutkový stav nevyfakturovaných dodávok 31. 12. 2010, ako i k 31. 12. 2011 a na základe týchto skutočností zhodnotil vplyv nesprávneho účtovania na vykázaný výsledok hospodárenia ako aj priznania základu dane. Výsledok hospodárenia sa mal v roku 2011 zvýšiť o sumu 131.476,45 eur, a nie o sumu 797.000,- eur, ako uvádza správca dane.
98. Ďalej namietal, že sa správca dane nezaoberal skutočným vplyvom chybného účtovania na výsledok hospodárenia a na základ dane. Nezaoberal sa hlavne rešpektovaním vecnej a časovej súvislosti zaúčtovaných účtovných prípadov. Správca dane porovnanie vykonal bez overenia spôsobu zaúčtovania vystavených faktúr nakoľko fakturáciu vykonáva žalobca v prevádzkovom programe USYS, správca dane nemohol faktúry nájsť v účtovnom programe SOFTIP. Správca dane preto nesprávne vyhodnotil, že žalobca o predloženej vzorke faktúr neúčtoval. Správca dane sa vôbec nezaoberal spôsobom fakturácie u žalobcu nijako neoveril, ako sa hodnoty z vystavených faktúr v prevádzkovom systéme USYS prenášajú do účtovného programu SOFTIP, z toho dôvodu ani nemohol overiť výšku fakturácie za dodávku vody a poskytnuté služby odkanalizovania, ktoré sa týkali roku 2011, ale boli vyfakturované v nasledujúcich účtovných obdobiach. Namietal, že z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé v akej výške jeho nesprávne účtovanie skreslilo výsledok hospodárenia a následne vykázanú daň z príjmov za rok 2011.
99. Správny súd konštatuje že v rozhodnutí žalovaného nie sú jasne a zrozumiteľne vyriešené námietky žalobcu uvedené vyššie. V rozhodnutí žalovaný konštatuje zistenia správcu dane, ktoré prevzal z jeho rozhodnutia. K námietkam žalobcu sa vyjadruje všeobecne a to konštatovaním, že daňový subjekt je povinný predložiť správcovi dane ku kontrole dôkazy preukazujúce skutočnosti, ktoré uvádza vo svojej účtovnej evidencii. Správca dane opakovane vyzýval daňový subjekt, aby skutočnosti, o ktorých účtoval, preukázal predložením dokladov, na základe ktorých účtovné operácie vykonával, daňový subjekt požadované doklady správcovi dane nepredložil.
100. K námietke týkajúcej sa opravy chyby uviedol, že z konania správcu dane vyplýva, že upozornil daňový subjekt, že nakoľko pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa v zmysle § 17 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z prímov vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, bol daňový subjekt povinný v prípade, ak po schválení účtovnej závierky zistí, že údaje za predchádzajúce účtovné obdobia nie sú porovnateľné (§ 17 ods. 9 zákona o účtovníctve), opraviť ich v účtovnom o období, keď tieto skutočnosti zistil a uviesť to v účtovnej závierke v poznámkach. Ak daňový subjekt na základe zistení správcu dane v účtovných obdobiach nasledujúcom po účtovnom roku 2011 uskutočnil opravné zápisy, bol povinný vykonať opravu v účtovnej evidencii a uplatniť postup v zmysle ust. § 16 ods. 2 daňového poriadku, t. j. zistené nedostatky odstrániť podaní dodatočného daňové priznania, čo daňový subjekt neurobil.
101. Z uvedených stanovísk nevyplýva, že by sa bol žalovaný zaoberal konkrétnymi námietkami žalobcu smerujúcimi k tomu, aký vplyv a v akej výške malo na zistené výsledky hospodárenia nesprávne účtovanie žalobcu, čo žalobca nepopieral. Pritom postup, na ktorý ho navádza žalovaný, už nie je možný vzhľadom na to, že nemôže podať dodatočné daňové priznanie, lebo mu v tom bráni zákonná úprava uvedená v ust. § 16 ods. 9 daňového poriadku.
102. Súd nepovažoval za riadne vysporiadanie sa s námietkou žalobcu, keď žalovaný v rozhodnutí uviedol že žalobca iba cituje zo svojho vyjadrenia predloženého správcovi dane v priebehu daňovej kontroly a nebude k nemu zaujímať stanovisko. Išlo pritom o vyjadrenie žalobcu, kde podrobne uvádza, čo bolo uvedené v prílohe č. 1 nedokončená výroba, že na základe predložené vyjadrenie a údajov uvedených v tabuľke sa mal výsledok hospodárenia zvýšiť o sumu 131.476,45 eur, a nie sumu 797.006,- eur. K uvedenej námietke teda žalovaný nezaujal žiadne stanovisko, pričom súd považuje túto námietku žalobcu za podstatnú.
103. Žalovaný taktiež nezaujal stanovisko k námietke žalobcu, že žalobca vyzýval správcu dane, aby nahliadol do dokladov - faktúr, ktoré technicky pre ich neúmerne vysoký počet, ktorý súvisí s charakterom činnosti žalobcu, nemohol fyzicky predložiť, čo vyplýva z viacerých vyjadrení žalobcu, ktorý práve pre uvedenú skutočnosť predkladal niektoré dôkazy príkladmo, aby z nich mohol správca dane zistiť spôsob účtovania
104. Podľa zistenia súdu medzi účastníkmi v konaní neboli sporné otázky skutkového charakteru týkajúce sa zaúčtovania nákladov súvisiacich s lekárskymi prehliadkami zamestnancov žalobcu, ich občerstvením, rekondičnými pobytmi, nájmom rekreačnej chaty v Patinciach, ako i rozdiely v odpisoch hmotného majetku prevyšujúce odpisy tohto majetku uplatnené v účtovníctve. Uvedené zistenia nie sú ani obsahom podanej správnej žaloby.
105. Sporným zostalo posúdenie, aký vplyv na výsledok hospodárenia v konečnom dôsledku i na výšku dane z príjmov právnickej osoby v roku 2011 u žalobcu malo zistenie, že žalobca nezaúčtoval nevyfakturované dodávky vody v sume 797.006,- eur súvzťažne s účtom 602100, hoci nevyfakturované dodávky vody k 31. 12. 2011 boli v konečnom dôsledku (cestou iných účtovných zápisov) zaúčtované v prospech účtu 602100 a teda boli zahrnuté do zdaniteľných výnosovo žalobcu. Podľa žalobcu nesprávnym účtovaním došlo k reálnemu zníženiu výsledku hospodárenia žalobcu za zdaňovacie obdobie roku 2011 o sumu 131.476,45 eur, a nie o sumu 797.006,- eur, ako tvrdí žalovaný.
106. Napriek zásadnému významu tejto otázky správne orgány oboch stupňov v obsahu svojich rozhodnutí zrozumiteľne nevysvetlili, ako pri jej posudzovaní vyhodnotili zistené skutkové okolnosti, z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akým spôsobom sa vysporiadal z námietkami, ktoré sú obsahom podaného odvolania zo strany žalobcu a neozrejmili, v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou pre odôvodnenie rozhodnutia z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku (vzťahuje sa nepochybne
primerane aj na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho orgánu, s výnimkou rozhodnutia, ktorým sa vyhovuje odvolaniu), akými úvahami sa pri vyhodnocovaní dôkazov riadili. Žalovaný sa dôsledne nevysporiadal s tvrdením a výpočtami, ktoré predkladal žalobca, nevysporiadal sa s tvrdením žalobcu o duplicitnom zdanení, nevysporiadal sa s výstupmi z fakturačného systému USYS a nezistil, resp. nevysvetlil, v akej sume ovplyvnilo nesprávne účtovanie o nevyfakturovaných dodávkach vody základ dane z prímu právnickej osoby u žalobcu za rok 2011. Žalovaný tak v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol jasné odpovede na zásadné otázky daňového konania súvisiace so zistením, aké výnosy žalobca skutočne ne/zaúčtoval do zdaniteľných výnosov, ktoré majú vplyv pre správne určenie dane z príjmu právnickej osoby a zrozumiteľné argumentácie k nie zjavne nedôvodným námietkam žalobcu. Rozhodnutie správcu dane i žalovaného musí byť zrozumiteľné nielen pre správne orgány, ale i pre účastníkov konania a v končenom dôsledku i pre súd pre prípad preskúmania rozhodnutia pri podaní správnej žaloby.
107. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych (v predmetnej veci daňových) orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy a či splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
108. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou daňových orgánov svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia týchto orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré daňové orgány k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany týchto orgánov. Rozhodnutie daňového orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Daňové orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle z ich strany. Preto aj rozhodnutie musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojím rozhodnutím zasiahol do majetkového práva žalobcu. Je úlohou žalovaného v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody vyrubenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí žalovaného.
109. Ďalšími námietkami žalobcu sa už súd nezaoberal, aby neprejudikoval výsledok ďalšieho konania daňových orgánov, ktoré sú v predmetnej veci zmysle ust. § 191 ods. 6 SSP viazané právnym názorom súdu, pričom bude ich povinnosťou vo veci opätovne konať a vydať rozhodnutie, ktoré bude dostatočne odôvodnené, s dôrazom na námietky žalobcu, ktoré vznášal v priebehu konania a ktoré boli i obsahom podanej správnej žaloby.
110. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. a SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil, pričom vyhovel návrhu žalobcu a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, výsledkom ktorého po vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu musí byť rozhodnutie odôvodnené tak, aby po všetkých stránkach zodpovedalo ako všeobecným požiadavkám na jeho jasnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, tak aj požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku.
111. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP).
112. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.