Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/125/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci návratu maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní za účasti: navrhovateľa: Z. E., nar. XX. B. XXXX, bytom Ž. XXXX, D., Č. Q., právne zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, PhD., LL. M., advokátka so sídlom Javorinská 13, Bratislava - Staré Mesto; tej, kto podľa navrhovateľa porušuje právo: H. D., nar. XX. X. XXXX, bytom O. X, R., právne zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava - Staré Mesto; a maloletého: Z. E., nar. XX. U. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlom Škultétyho 8, Topoľčany, o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky pri neoprávnenom zadržaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.06.2022, č.k. -280, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.06.2022, č.k. -280, p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 13.06.2022, č.k. -280, zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil návrat maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, do Českej republiky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že dňa 27. apríla 2022 bol súdu prvej inštancie doručený návrh navrhovateľa, ktorý je otcom maloletého, ktorým žiadal o nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky (ďalej aj „ČR“) z dôvodu jeho neoprávneného zadržania. Otec tvrdil, že rodičia spolu viedli partnerský život od roku 2018, bývali spoločne v byte otca na adrese V. K. XXXX/XXF, S. X. Po narodení maloletého sa dohodli, že byt predajú a kúpia si väčší byt. Začiatkom januára 2022 sa rodina presťahovala do nového bytu na adrese Ž. XXXX, D.P., Č., kde plánovali žiť spoločne ako rodina. Ďalej tvrdil, že pred Vianocami 2021 dňa 17. decembra 2021 matka s maloletým so súhlasom otca odcestovala na Slovensko na dovolenku za svojimi rodičmi. Otec za nimi následne odcestoval a spolu strávili Vianočné sviatky. Cieľom bolo, aby otec pripravil bývanie v novom byte, nielenže rodinu kompletne presťahoval, ale aj poskladal nové nábytky a zariadil byt tak, aby bol pripravený na nasťahovanie rodiny. Otec taktiež pricestoval za matkou s maloletým na Silvestra a Nový rok a oslávili spolu na Slovensku. Následne sa matka s maloletým v januári 2022 podľa vzájomnej dohody po ukončení dovolenky vrátila do D. (ČR) do nového bytu, kde spoločne žili, spali, bola so synom plávať, navštívil ich starý otec zo strany otca maloletého, s maloletým sa hral a stavali spolu vlakovú dráhu. Maloletý má v novom byte zariadenú izbičku, svoje veci, a rovnako aj matka má v byte v ČR ešte svoje veci. Následne matka s maloletým odišla na Slovensko, otec však netušil a dozvedel sa to

až neskôr, že matka už nemá v úmysle sa do ČR vrátiť a že plánuje ostať aj so synom na Slovensku v meste R.. Otec maloletého na Slovensku trikrát navštívil, aby sa mohol so synom stretnúť, avšak veľmi obmedzene. Nikdy však nedal matke súhlas s jej trvalým presťahovaním na Slovensko. Naposledy sa otec so synom osobne stretol 6. marca 2022, kedy otcovi bolo zjavné, že matka sa naozaj už neplánuje vrátiť s maloletým do ČR. Otcovi bol v daný čas znemožňovaný styk s maloletým, nebol vpustený do bytu. Maloletý má stále na základe poslednej dohody rodičov svoje bydlisko iba v Českej republike, kde sa narodil a vyrastal. Takto sa rodičia na starostlivosti a výchove maloletého naposledy dohodli a matka túto dohodu jednostranne porušila tým, že sa s maloletým nevrátila a to bez súhlasu otca alebo českého súdu. Otec podal žiadosť o návrat maloletého na územie ČR na centrálnej autorite v ČR dňa 16. maca 2022. Nesúhlas s trvalým presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) oznámil otec aj na oddelení sociálnej kurately v ČR. Matka podala dňa 24. marca 2022 na Okresný súd Topoľčany návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, kde jednoznačne prezentovala, že sa do ČR odmieta vrátiť s maloletým. Otec podal dňa 13. apríla 2022 návrh na Okresný súd Praha - západ návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému a rovnako aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Ten v uznesení z 19. apríla 2022, sp.zn. -16 rozhodol tak, že uložil matke, aby sa navrátila do rádiusu 15 km od existujúceho bydliska v D.L. a následne sa zdržala ďalšieho premiestnenia maloletého do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy starostlivosti a výživy maloletého a ustanovil maloletému opatrovníka pre konanie. Maloletý má aj české štátne občianstvo. Maloletý má v ČR vedenú zdravotnú dokumentáciu od narodenia a 23. marca 2022 bol objednaný na vyšetrenie v S., ale matka maloletého na dohodnutý termín nepriviezla. Maloletý má zubára v ČR a rovnako aj rodinu otca. Tiež počas detských narodeninových osláv sa stretávali s priateľmi otca z detstva a to D. T. a jej rodinou s deťmi. Otec nedal žiaden súhlas matke na trvalé presťahovanie maloletého na územie SR. Otec disponuje všetkými rodičovskými právami k maloletému a nebol ich pozbavený žiadnym súdnym rozhodnutím. O maloletého sa otec od jeho narodenia staral a žil s ním v spoločnej domácnosti. Otec sa so zadržaním maloletého na území SR nezmieril, nesúhlasí s ním a krajinou obvyklého pobytu maloletého je ČR.

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že matka vo vyjadrení uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiadala, aby súd návrh zamietol. Tvrdila, že obvyklý pobyt maloletého je Slovenská republika. Ďalej tvrdila, že otec a matka ukončili svoj vzťah v roku 2021. Dôvodom rozpadu boli opakované nevery zo strany otca a spolužitie s otcom sa pre ňu z tohto dôvodu stalo neznesiteľným. Otec a matka sa dohodli, že maloletý bude v starostlivosti matky a že sa matka s maloletým odsťahuje na Slovensko do R., kde aj podľa slov otca malo byť matke lepšie. Rodičia sa dohodli, že otec bude maloletého navštevovať na Slovensku a bude matke posielať výživné vo výške 7.000 Kč. Matka sa nenasťahovala v januári 2022 do nového bytu, ktorý si otec kúpil. Matka s maloletým v D. nikdy trvalo nebývali, boli tam len na návšteve u otca a dôvodom návštevy bol okrem zabezpečenia kontaktu otca s maloletým aj to, aby si matka odniesla na Slovensko svoje posledné veci. Matka definitívne odišla s maloletým na Slovensko v súlade s dohodou s otcom v decembri 2021 (nešlo teda o dovolenku, resp. dočasný pobyt na Slovensku), avšak aj predtým trávila na Slovensku čas minimálne v rovnakom rozsahu ako v ČR. Napríklad bola na Slovensku celý október a časť novembra 2021, potom bola mesiac v ČR a následne sa vrátila na Slovensko. V lete 2021 strávila matka na Slovensku rovnako dlhý čas ako v ČR. Poukázala na elektronickú komunikáciu medzi rodičmi, z ktorej vyplýva, že otec dal matke v decembri 2021 súhlas na presťahovanie maloletého s matkou na Slovensko, pomáhal jej s presťahovaním a spoločne sa dohodli aj na praktických otázkach života maloletého na Slovensku. Rodičia sa dohodli aj na realizácii návštev otca u maloletého na Slovensku. Z SMS komunikácie vyplýva, že otec súhlasil s presťahovaním matky a maloletého na Slovensko, dokonca to sám považoval za lepšie riešenie, matke aktívne s presťahovaním pomáhal a dohodol s matkou aj praktické veci súvisiace so životom dieťaťa na Slovensku (koľko bude stáť škôlka, kde bude maloletý poistený). Z konania otca je zrejmé, že k premiestneniu maloletého dieťaťa na Slovensko došlo za súčinnosti oboch rodičov. V okamihu ako dal otec matke súhlas s presťahovaním maloletého na Slovensko, vznikla medzi rodičmi dohoda o tom, že maloletý bude trvalo žiť na Slovensku. Túto dohodu nie je možné jednostranne zo strany otca meniť. Akákoľvek ďalšia zmena obvyklého pobytu maloletého dieťaťa, napríklad do ČR, musí byť urobená so súhlasom oboch rodičov. Navyše otec sa v súlade s dohodou niekoľko mesiacov aj správal a navštevoval maloletého. Voči uzneseniu Okresného súdu Praha - západ, č.k. -16, podala matka odvolanie. Premiestnenie maloletého dieťaťa do inej krajiny je neoprávnené iba vtedy, ak sa deje bez súhlasu oboch rodičov. Súhlas bol daný, čiže premiestnenie bolo oprávnené. Zadržanie maloletého dieťaťa v inej krajine je neoprávnené iba vtedy, ak bol síce súhlas daný, ale na určitú dobu. Z SMS komunikácie rodičov je zrejmé, že súhlas otca nebol obmedzený na žiadnu konkrétnu dobu; to otec

matke nikdy nenapísal. Otec nikdy netvrdil, že požaduje, aby sa matka po nejakej dobe s maloletým vrátili do ČR. Čiže pobyt maloletého na Slovensku je oprávnený. Maloletý je dieťaťom útleho veku, preto jeho miestom sociálnych vzťahov a jeho sociálne prostredie je sociálne prostredie matky. Maloletý je na Slovensku v R., plne začlenený do sociálneho prostredia. Je v pravidelnom, resp. dennom kontakte so starými rodičmi a s blízkymi rodinnými známymi. Matka je s maloletým na rodičovskej dovolenke a trávi s ním 24 hodín denne. Matka s maloletým začala chodiť na plávanie a zapísala ho do škôlky, kde môže nastúpiť od septembra 2022.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako súdom ustanovený kolízny opatrovník maloletého sa k veci nevyjadril, ani sa pojednávania nezúčastnil. Na pojednávanie bol kolízny opatrovník riadne predvolaný.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom otca a matky a listinami, ktoré predložil otec, a to: rodný list maloletého (č. l. 8), e-mail zo 16. marca 2022 (č. l. 8), e-mailová komunikácia otca s Úradom pre medzirnárodnoprávnu ochranu detí (č. l. 10-11), protokol z osobního jednání na oddelení sociálne právní ochrany z 23. marca 2022 (č. l. 12), fotografie z ČR (č. l. 13-27), usnesení Okresního soudu Praha

- západ z 19. apríla 2022, č.k. -16 (č. l. 2830), žiadosť Okresního soudu Praha - západ o doplnenie návrhu (č. 31), odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 19. apríla 2022 (č. l. 32-35), uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo 4. apríla 2022, č.k. -39 (č. l. 36-38), uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo 28. marca 2022, č.k. -38 (č. l. 39), návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností z 24. marca 2022 s prílohami tohto návrhu: plná moc, rodný list maloletého, potvrdenie o pobyte maloletého, zmluva o nájme bytu z 30. decembra 2021, potvrzení o odchozí úhrade, komunikácia medzi rodičmi, oznámení Úradu práce České republiky - Krajská pobočka pro hlavní mesto Prahu, e-maily zo 16. a 23. marca 2022, čestné vyhlásenie starej matky maloletého z 23. marca 2022 (č. l. 40-62), výpisy zo zdravotnej dokumentácie (č. l. 65), fotografie z bytu v ČR (č. l. 150-161), lekárska správa otca z 8. júna 2022 (č. l. 162), prehľad platieb otca matke (č. l. 163-165), fotografie z rodinného kruhu (č. l. 166-181), uznesenie Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2022, č.k. -129 (č. l. 182-194), správa o mediácii zo 7. júna 2022 (č. l. 195), potvrdenia o poistení (č. l. 196-199), ako aj listinami, ktoré predložila matka, a to: komunikácia rodičov (č. l. 104-115), e-mail z 23. marca 2022 (č. l. 116, 118), e-mail zo 16. marca 2022 (č. l. 117), e-mail z 8. apríla 2022 (č. l. 119), dodejka datové zprávy (č. l. 120), ako aj informáciou z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 13. mája 2022 (č. l. 92). Súd prvej inštancie nevykonal výsluch maloletého so zreteľom na jeho vek.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že maloletý pochádza zo vzťahu účastníkov konania. Z rodného listu maloletého vystaveného matričným úradom v ČR a z rodného listu maloletého vystaveného osobitnou matrikou Ministerstva vnútra SR je preukázané, že maloletý sa narodil dňa XX. U. XXXX v S. a jeho rodičmi sú účastníci konania. Z výsluchu rodičov bolo zhodne preukázané, že rodičia sa spoznali na Slovensku, neskôr žili v ČR, kde mala matka aj dlhodobý pobyt; žili v S., Č. S. X. Matka otehotnela, dohodli sa na predaji bytu. Vyhliadli si nový byt, ktorý kúpil otec; byt je vo vlastníctve otca. Kým sa byt skolaudoval, našiel otec dočasné bývanie na S. S.. Počas života v S. jazdili účastníci na Slovensko preto, aby sa maloletý stýkal s druhou polovicou rodiny na Slovensko; chodili sem formu dovolenky. Otec vždy matku aj maloletého poistil, čo je preukázané z dokladov o cestovnom poistení (z toho tiež vyplýva, že tieto cesty realizovali medzi 15. až 22. augusta 2020, 13. až 29. augustom, ako aj medzi 1. až 31. októbrom 2021). Aj slovenská (matkina) časť rodiny jazdila do ČR. To sa zmenilo, keď prišla pandémia, dosť času trávievali doma. Maloletý sa narodil krátko pred vypuknutím pandémie. Matka chodievala často na Slovensko aj bez otca, napr. keď bol otec pracovne dlhšie v zahraničí a bolo obvyklé, že matka aj na dlhšiu dobu chodila na Slovensko, kde zotrvala s maloletým aj niekoľko týždňov. Zo správ zaslaných medzi rodičmi dňa 14. decembra 2021 je preukázané, že otec napísal matke: „. A. K. S. R. K., „. L. B. E. B. E. C. K. Z.?“., „. K. C. A.?“., „.G. Z. K. H., „. R. A. C. „. T. C. K.. Zo správ zaslaných medzi rodičmi dňa 17. decembra 2021 je preukázané, že otec napísal matke: „. Z. S. M. N. K. R. K. B. N.L.; „. V. S. N. E. na SK E. H. L.; „.R. R. S. N.; „.; „. R. „. N. N. S.. „. Z. S. S.; „. C. S.; „. C. K. K.. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že začiatkom decembra 2021 mali účastníci opustiť prechodné bydlisko v byte na S.. Prišiel starý otec maloletého (otec matky) s tým, že odídu 17. alebo 18. decembra 2021 a otec za nimi pricestuje na sviatky na Slovensko a dokončí sa medzitým byt v D. a matka odcestovala na Slovensko. Výsluchy účastníkov sa rozchádzali v tom, že otec tvrdil, že nevedel, že matka sťahuje maloletého na Slovensko natrvalo. Matka tvrdí, že sa rozišli, čo súviselo aj s neverou otca; intímne tiež spolu od narodenia nežili. Z komunikácie tiež je preukázané, že dňa 22. decembra 2021 písal otec matke, že si má nájsť „.“. chlapa. Na Vianoce prišiel otec za matkou a maloletým do Topoľčian,

čo je preukázané aj fotografiami, ktoré boli predložené otcom. Z fotografií (na č. l. 167) je preukázané trávenie vianočných sviatkov matky s jej rodičmi a maloletým v roku 2021. Aj fotografia s maloletým na kolenách matky je z Vianoc 2021 (č. l. 178). Otec kvôli práci odcestoval do ČR, pričom sa vrátil, aby trávili Silvestra a Nový rok. S obsahom nájomnej zmluvy korešponduje vyjadrenie otca z výsluchu, že mu matka oznámila, že si v R. našla nájom. Potom matka v polovici januára 2022 pricestovala na pár dní do D., čo obaja rodičia zhodne potvrdili. Z fotografie na č. l. 160 (hračky a sprchový gél) bolo preukázané, že táto fotografia vznikla pri návšteve matky v byte v januári 2022, počas ktorých tieto hračky a sprchový gél používala. Sporná bola interpretácia tejto návštevy, pretože podľa otca to bola zoznamovacia návšteva a bral to, že vzťah pokračuje. Nebolo ale preukázané, že by fotografia na č. l. 100 z prevzatia nového bytu bola vyhotovená v januári 2022, pretože na tejto fotografii nie je v byte nič, ani kuchynská linka a preto súd prvej inštancie uznal výhradu matky, že ide o fotografiu ešte zo septembra 2021. Nasvedčuje tomu aj letné oblečenie matky, ktoré nezodpovedá januáru. Z fotografií na č. l. 150-159 je preukázaná existencia hračiek maloletého. Sporné bolo, kedy boli fotografie vyhotovené a akého obdobia sa týkali. Súd prvej inštancie uviedol, že nemal za preukázané, že mali byť tieto hračky využívané v januári 2022 a neskôr a práve v novom byte a prisvedčil argumentu matky, že ide o hračky využívané menšími deťmi (odrážadlo, „kuchynský riad“). Inými slovami, išlo síce o hračky maloletého, ale o také hračky, ktoré využíval ako menší alebo v predošlom byte, t. j. nie v novom byte. Naopak, z fotografie s krabicou s nápisom „povlečení“ je preukázané, že táto krabica je otvorená, čo korešponduje s tvrdením matky, že z krabice vybrala veci a posteľné prádlo tam nechala. Z fotografií nie je preukázaná ani existencia tapiet v byte, o ktorých uvádzal otec, že ich vyberali spolu s matkou do nového bytu, čím preukazoval, že mala v úmysle v byte bývať tým, že participovala na jeho zariaďovaní. Obdobne ani fotografia so snímkami internetových stránok škôlok v ČR nedokazuje dohodu rodičov o dohode o návšteve maloletého v škôlke v ČR. Navyše je z nich zrejmé, že sa týkajú obdobia po 1. apríli 2022. Zo správ zaslaných medzi rodičmi dňa 25. januára 2022 je preukázané, že otec napísal matke: „. Z. S. R. S., „. S., „. C. XXti M. S. B. Z. K. N. B. Z. S., „. K. X.R., E. H. S., M. N. B. T. K. M.. Matka napísala otcovi, okrem iného, že „. C. L. K. B. A. M. S.Q.. Z fotografie na č. l. 177 (na pieskovisku) a z vyjadrenia matky je preukázané, že táto fotografia vznikla na začiatku februára 2022, kedy ich otec navštívil v R.. Zo správ rodičov zo 16. marca 2022 je preukázané, že otec napísal matke: „. D. teda N. S. XX.X. Q. R. K. R. S. R. S.R.. Z e-mailu otca zo 16. marca 2022 je preukázané, že otec napísal matke e-mail, že sa nikdy nebavili o tom, že by maloletý mal vyrastať na Slovensku. Napísal, že už naďalej („již nadále“) nesúhlasí, aby maloletý zostával a bol zadržovaný na Slovensku bez možnosti prevozu do trvalého bydliska. Pýtal sa tiež na adresu, kde sa zdržiava maloletý. Z e-mailu matky z 23. marca 2022 je preukázané, že matka napísala otcovi e-mail, že keď sa odsťahovali na Slovensko s maloletým, bolo to po dohovore a vedeli o tom obaja. Vzťah hodnotili ako nefunkčný. Odkazuje na to, že odišla domov, do Čiech išla len kvôli vzťahu s otcom. Keďže sa rozpadol, túžila žiť na Slovensku, kde má zázemie. Odkazuje na to, že sám jej otec povedal po rozhovoroch, že bude lepšie pre maloletého, ak budú žiť na Slovensku. Odkázala na to, že žijú v podnájme, adresu mu poslala, bol u nich. Z e-mailu z 23. marca 2022 je preukázané, že maloletý má od apríla v Topoľčanoch chodiť na plávanie. Z výsluchu matky je preukázané, že maloletý od septembra 2022 nastúpi do škôlky. Z výpisu zdravotnej dokumentácie z 24. marca 2022 je preukázané, že maloletý je v starostlivosti S. A. K..Q..X.., Praha, je zdravý, prospieva, posledný kontakt bol 8. septembra 2021. Boli mu realizované očkovania. Z potvrdenia zubnej lekárky Z.. F. K. z XX. B. XXXX je preukázané, že maloletému bolo realizované vstupné vyšetrenie. Z čestného vyhlásenia Ľ. D., H.. X. M. XXXX, z 23. marca 2022 je preukázané, že matka je jej dcérou s tým, že navštevovala matku v Prahe za prítomnosti otca. Viackrát jej otec pripomenul, že matke aj maloletému bude lepšie, keď budú presťahovaní na Slovensku, kde má matka zázemie a byt v podnájme a matka mu umožňuje styk s maloletým. Matka nie je zamestnaná. Aktuálne poberá rodičovský príspevok z ČR v sume 10.000 Kč mesačne do augusta 2022, čo je preukázané z oznámení Úradu práce České republiky - Krajská pobočka pro hlavní mesto Prahu z 23. júla 2020, č.k. XXXXXXX/XX/AB a z výsluchu rodičov. Z potvrzení o odchozí úhrade z 19. marca 2022 je preukázané, že matka uhradila z bežného účtu vedeného v B. C., Č. Q., sumu 430 Kč na účet XXXXXXXXXX/XXXX so správou pre prijímateľa „. H. D.. Z návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorý doručila Okresnému súdu Topoľčany je preukázané, že matka v ČR nemá žiaden majetok, záväzky, ani rodinu. V R. má rodičov, starú matku, ostatnú rodinu a dlhoročných známych. Matka sa do ČR vrátiť nemieni. Zo zmluvy o nájme bytu je preukázané, že matka ako nájomca uzatvorila so spoločnosťou Q.. R..SK, K..Q..X.. ako prenajímateľom dňa 30. decembra 2021 nájomnú zmluvu k bytu č. XX na X. p. v bytovom dome na ul. S.. X.. D. XXXX N. R.. Zmluva je uzatvorená na obdobie od 1. januára 2022 do 31. októbra 2022. Z potvrdenia o pobyte maloletého je preukázané, že maloletý má od 16. marca 2022 hlásený pobyt na adrese O. XXXX/X, R.. Z e-mailu z 23. marca 2022 je preukázané, že v tomto byte má maloletý jednu izbu, kde má postieľku, hračky, oblečenie, ktoré jej tam priviezol otec. Z

výsluchu otca vyplýva, že žije v byte v D.. Z návrhu, ktorý podala matka na Okresný súd Topoľčany je preukázané, že otec pracuje v marketingovom oddelení B. S., S.. Má dennú pracovnú dobu. Zo správy Z.. A. K. z 8. júna 2022 je preukázané, že otec má negatívny test na R.. Z prehľadov z bankového účtu otca je preukázané, že otec posielal matke v období od novembra 2020 do júna 2022 mesačné platby v rôznych výškach medzi 600 Kč do 12.500 Kč. Z výtlačku webstránky K.-K.-A.-S..L. je preukázaná snímka internetovej stránky tejto škôlky Z. K..Q..X.. s údajom o cenníku účinnom od 1. apríla 2022. Z výtlačku webstránky K..L. je preukázaný cenník tejto škôlky.

7. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zisteného skutočného stavu veci a svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením SR, čl. 1, 3, Dohovoru o Občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. , čl. 2 ods. 9 a 11, čl.11 ods. 1, čl. 60 písm. e), čl. 62 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, , . Vychádzajúc zo skutkových zistení a z vyššie uvedenej právnej úpravy dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh nie je dôvodný.

8. Vec posúdil súd prvej inštancie tak, že predovšetkým sa zaoberal otázkou, či môže skúmať otázku obvyklého pobytu, ak túto otázku riešili súdy v ČR a v SR, na čo poukazoval otec vo vyjadrení v návrhu, aj počas pojednávania. Konkrétne poukazoval na usnesení Okresního soudu Praha - západ z 19. apríla 2022, č.k. -16, a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo 4. apríla 2022, č.k. -39 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2022, č.k. -129. Súd prvej inštancie bol názoru, že nie je viazaný zisteniami v tejto otázke a existenciu obvyklého pobytu môže skúmať autonómne na ich záveroch. Dôvodom je, že v prípade viazanosti týmito rozhodnutiami by tunajší súd bol obmedzený v možnosti skúmať otázky, ktoré mu prislúcha skúmať podľa čl. 11 nariadenia Brusel IIa a Haagskeho dohovoru. Inými slovami, narušil by sa „užitočný účinok“ (effet utille) úniového práva. V súlade s súd prvej inštancie postupoval v konaní podľa Haagskeho dohovoru. Keďže v danom prípade ide o vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktoré sú členskými štátmi EÚ, súd prvej inštancie uviedol, že bol povinný aplikovať aj nariadenie Brusel IIa. Vzhľadom na to, že čl. 3 Haagskeho dohovoru je mierne odlišný od čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa, súd prvej inštancie s poukazom na čl. 60 písm. e) nariadenia Brusel IIa na danú vec aplikoval prednostne ustanovenia nariadenia Brusel IIa a vo zvyšku v zmysle čl. 62 ods. 1 nariadenia Brusel IIa aplikoval ustanovenia Haagskeho dohovoru. Súd prvej inštancie pritom aplikoval ustanovenia nariadenia Brusel IIa tak ako ho vykladá Súdny dvor a to v súlade s požiadavkou zabezpečiť plné uplatňovanie práva Únie jednotne vo všetkých členských štátoch a súdnu ochranu práv, ktoré pre jednotlivca vyplývajú z tohto práva (napr. rozsudok z 27. februára 2018, Associagäo Sindical dos Juízes Portugueses, C-64/16, EU:C:2018:117, bod 33). Podľa Súdneho dvora cieľom konania o návrat je preložiť toto dieťa do prostredia, ktoré mu je najznámejšie, a tým obnoviť kontinuitu jeho životných podmienok a podmienok rozvoja (rozsudok z 8. júna 2017, OL, C-111/17, EU:C:2017:436, bod 61). Rozhodnutie o návrate alebo zadržaní dieťaťa ale nerieši otázku opatrovníckeho práva k nemu. Cieľom konania o návrat upraveného Haagskym dohovorom a nariadením Brusel IIa je, aby jeden z rodičov nemohol posilniť svoje postavenie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo k dieťaťu tak, že sa svojím protiprávnym konaním vymaní z právomoci súdov, ktoré sú príslušné podľa pravidiel stanovených najmä citovaným nariadením rozhodovať o rodičovských právach a povinnostiach k tomuto dieťaťu (rozsudok z 2. augusta 2021, A., C-262/21 PPU, EU:C:2021:640, bod 47).

9. Súd prvej inštancie uviedol, že pojem „obvyklý pobyt“ predstavuje centrálny prvok na posúdenie dôvodnosti žiadosti o návrat. V rámci posudzovania žiadosti o návrat určenie miesta obvyklého pobytu dieťaťa predchádza identifikácii opatrovníckych práv, ktoré boli prípadne porušené (cit. rozsudok C-111/17, body 38 a 53). Inými slovami, kvalifikácia premiestnenia alebo zadržania dieťaťa ako neoprávneného si vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to jednak premiestnenie dieťaťa v rozpore s opatrovníckym právom priznaným podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt, čo si vyžaduje identifikovať obvyklý pobyt dieťaťa pred jeho premiestnením, a jednak opatrovnícke právo, ktoré sa skutočne vykonávalo alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že sami účastníci konania potvrdili, že je medzi nimi sporná otázka, kde mal maloletý pred premiestnením na územie SR obvyklý pobyt. Podľa otca mal maloletý obvyklý pobyt na území ČR a podľa matky došlo u maloletého k založeniu

obvyklého pobytu v SR. Súd prvej inštancie sa preto primárne zaoberal otázkou, v ktorej krajine má maloletý obvyklý pobyt, pretože táto otázka je kľúčová podľa čl. 2 ods. 11 písm. a) nariadenia Brusel IIa pre vyhodnotenie otázky, či otcom namietané premiestnenie alebo zadržiavanie bolo neoprávnené tak, ako sa chápe v zmysle tohto ustanovenia. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade, ak znenie ustanovenia právneho aktu EÚ neobsahuje definíciu určitého pojmu (tak je tomu v prípade pojmu „obvyklý pobyt“), vychádza sa z toho, že takýto pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad. Pojem „obvyklý pobyt“ používaný v nariadení Brusel IIa má pritom v celom texte tohto nariadenia jednotný význam aj vtedy, ak ide o aplikáciu na situácie podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia (rozsudok z 9. októbra 2014, C., C-376/14 PPU, EU:C:2014:2268, bod 54). Uviedol, že judikatúra Súdneho dvora dostupná k pojmu „obvyklý pobyt“ k ostatným článkom nariadenia Brusel IIa je použiteľná aj na konanie podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa. Pojem „obvyklý pobyt“ sa v zásade vyznačuje dvomi prvkami a to jednak vôľou dotknutej osoby zriadiť zvyčajné centrum svojich záujmov na určenom mieste a jednak prítomnosťou, ktorá predstavuje dostatočný stupeň stability na území dotknutého členského štátu (rozsudok z 25. novembra 2021, IB, C-289/20, EU:C:2021:955, bod 57). V prípade maloletého dieťaťa sa obvyklý pobyt určuje odvodene. Súdny dvor pritom považuje sociálne a rodinné prostredie rodičov dieťaťa za základné kritérium určenia miesta obvyklého pobytu tohto dieťaťa (cit. rozsudok C-289/20, bod 53). V prípade, že je dieťa v takom nízkom veku, jeho prostredie je v podstate rodina, ktorá je determinovaná referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými žije, ktoré ho naozaj opatrujú a starajú sa o neho. S nimi toto dieťa zdieľa nevyhnutne sociálne a rodinné prostredie. V dôsledku toho treba zohľadniť najmä jednak dĺžku, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu tohto rodiča na území členského štátu a jednak geografické a rodinné korene tohto rodiča, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré tento rodič a dieťa udržiavajú (porov. rozsudok z 22. decembra 2010, Mercredi, C-497/10 PPU, EU:C:2010:829, body 54 až 56). V prípade zmyslu a rozsahu pojmu „obvyklý pobyt“ tieto majú zodpovedať najlepšiemu záujmu dieťaťa (rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 2009, A., C-523/07, EU:C:2009:225, body 34 a 35).

10. V prvom rade súd prvej inštancie poukázal na to, že z dokazovania je preukázané, že od narodenia maloletý žil pôvodne s oboma rodičmi v ČR. Rodičia spolu intímne nežili, bývali ale v jednej domácnosti. Počas vzťahu účastníkov dochádzalo k návštevám rodiny matky na Slovensku v R.. Otec vo výsluchu uviedol, že chcel, aby maloletý poznal „slovenskú“ časť rodiny a aby sa stretávali generácie, nakoľko matka má ešte žijúcu starú matku (prastará matka maloletého). Tieto cesty sa vykonávali aj na dlhšie týždne, nakoľko otec pre pracovné povinnosti často cestoval do zahraničia a počas týchto ciest otca sa matka zdržiavala s maloletým na Slovensku. Premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky, ktoré prebehlo dňa 17. decembra 2021 bolo vykonané so súhlasom otca, čo potvrdil vo výsluchu s tým, že pri tomto pomáhal matke jej otec. Matka tvrdila, že toto premiestnenie maloletého na územie Slovenskej republiky malo byť trvalé a malo byť dôsledkom dohody oboch rodičov. S tým otec nesúhlasil, pretože uvedené premiestnenie pred Vianocami 2021 vnímal len ako jednu z ciest matky na Slovensko za rodinou, navyše v súvislosti s vianočnými sviatkami. Bolo preukázané, že otec až dňom 16. marca 2022 v e-maile oznámil matke, že nesúhlasí s ďalším zadržiavaním maloletého na Slovensku. V následnej komunikácii matka odmietla maloletého otcovi vydať za účelom cesty do ČR. S poukazom na čl. 2 ods. 11 písm. a) nariadenia Brusel IIa sa teda súd prvej inštancie zaoberal otázkou, kde mal maloletý obvyklý pobyt nie v čase jeho premiestnenia, ale v čase počiatku namietaného zadržiavania, čiže bezprostredne pred 16. marcom 2022. Uviedol, že rodičia žili v ČR pred premiestnením maloletého v decembri 2021. Poukázal na to, že česká právna úprava určenie miesta bydliska dieťaťa považuje za významnú záležitosť, na ktorú sa vyžaduje zhoda oboch rodičov (§ 877 Občanského zákoníku č. 89/2012 Sb.). Právny poriadok ČR nevyžaduje konkrétnu formu tohto právneho úkonu; do úvahy tak prichádza aj konkludentný prejav vôle. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania a tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp.zn. ). Podľa súdu prvej inštancie je v kontexte uvedených východísk kľúčové, že v

danom prípade došlo na strane oboch rodičov k takým vzájomným prejavom vôle, ktoré založili dohodu rodičov o súhlase s trvalým presťahovaním maloletého na územie Slovenskej republiky. Konkrétne, bolo preukázané, že na strane otca existovala vôľa, aby maloletý natrvalo žil na území Slovenskej republiky najneskôr dňa 14. decembra 2021. Táto vôľa je zrejmá práve z viacerých skutočností, ktoré vylučujú pochybnosti o tom, že tu táto vôľa otca bola a tiež to, aká je táto vôľa. Súd pritom vychádza z obsahu komunikácie rodičov. Konkrétne, otec sa pýtal matky, ako si predstavuje „. K.. Súd prvej inštancie to interpretoval tak, že uvedené muselo nasledovať po otvorení témy presťahovania sa maloletého na Slovensko, v rámci ktorej dospeli účastníci k dohode o tom, že maloletý bude žiť na Slovensku. Výslovne sa ďalej pýtal matky, ako často, kde a kedy bude s maloletým. Ak by sa otec pýtal len to, kedy a kde bude s maloletým, mohlo by sa jednať o jednorazovosť, ale vzhľadom na jeho otázku „. Č.B. je zrejmé, že malo ísť o dlhodobý alebo trvalý stav (podporený slovami otca: „., Ž.G. C. Š., čo nasvedčuje existencii novej etapy v živote matky, aj otca). Súd prvej inštancie uviedol, že vníma, že nie je možné správy vnímať izolovane, ako aj to, že vážnosť správ v neformálnej komunikácii cez aplikáciu mobilného telefónu alebo mail je menšia než, ak by sa tak stalo v písomnej alebo listinnej komunikácii. V danom prípade ale záver o trvalosti vysťahovania maloletého podporujú aj ďalšie správy. Napríklad, otec sa ďalej pýtal matky, kedy bude jazdiť do ČR. Uvedená diskusia pokračovala v správach zo 17. decembra 2021, v ktorých sa sám otec pýtal na „. veci a pýta sa na sedačku a veci; veci vie poslať na Slovensko. Ak by išlo o krátkodobý pobyt, nebolo by to nutné posielať v „.E., čiže vo viacerých krabiciach, ktoré indikujú trvalé presťahovanie väčšieho množstva vecí, nie iba vecí na krátkodobé presťahovanie, či pobyt. Otec sa ďalej pýta, koľko má posielať peňazí. Nepýta sa, koľko má poslať, ale koľko má posielať, čo opäť nasvedčuje dlhodobému až trvalému charakteru trvania posielania týchto peňazí. Otec sa tiež pýtal matky, kde bude maloletý poistený, čo jednoznačne smerovalo k otázke zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky. Nemožno prijať názor, že by malo ísť o komerčné, prípadne cestovné poistenie, pretože to bol schopný a mohol zriadiť aj otec bez súčinnosti matky a nemusel sa jej na to ani pýtať. Napokon z dôkazov (č. l. 196-199 spisu) bolo preukázané, že takéto poistenia spravidla pri cestách matky s maloletým aj zriaďoval, čiže ak by malo ísť len o cestovné poistenie, nedáva logiku, prečo by sa na to matky pýtal, ak by nemalo ísť o zdravotné poistenie, ktoré predpokladá trvalé umiestnenie centra svojich záujmov. Napokon, trvalosti pobytu, vyrastania a života maloletého na SR nasvedčuje aj otázka „.E. C. K. Š.. Otcovi pritom, s ohľadom na vek maloletého, muselo byť zrejmé, že do škôlky spravidla deti nastupujú až v určitom veku; nemal do nej nastúpiť začiatkom roka 2022. Preto táto otázka smeruje na budúcu starostlivosť o maloletého, ktorú bude zabezpečovať matka s participáciou otca, na čo sa otec aj pýtal. Uvedené dotvára ďalšia komunikácia, napr. 25. januára 2022, v ktorej otec priamo sa hlási k zaslaniu detskej izby maloletého matke, resp. že matka písala otcovi, že on bude chodiť k nim a oni do Prahy. Podľa uvedeného sa matka aj správala, keď ešte koncom decembra 2021 uzatvorila nájomnú zmluvu k bytu, kde aktuálne s maloletým žije a maloletý má zariadenú izbu v tomto byte. Tento nájom bol otcovi aj známy, pretože sám sa ponúkol, že maloletému pošle „. S., čo by bolo vylúčené, ak by malo ísť o bývanie u rodičov matky, kde by to priestorové podmienky vylučovali a nedávalo by logiku, aby sa na prípadnú krátku dobu (ako tvrdil otec) sťahovala detská izba maloletého a to aj keby išlo len o týždne. Uvedené napokon potvrdzuje i čestné vyhlásenie starej matky maloletého Ľ. D., ktorá potvrdila, že otec jej potvrdil vôľu, aby žil maloletý s matkou v SR v mieste, kde má zázemie. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že medzi účastníkmi došlo najneskôr v decembri 2021 k dohode o tom, že vzhľadom na rozpad vzťahu účastníkov, podporený aj nájdením správ otca s milenkou zo strany matky, bude maloletý v budúcnosti žiť s matkou na území Slovenskej republiky, pričom prejavy vôle oboch rodičov v tomto zmysle, akokoľvek konkludentné boli, sa stretli a účastníci sa podľa toho aj správali, čo vyplýva z uvedených správ a niet o tom rozumných pochybností. Z rodného listu maloletého vyplynulo, že obaja účastníci konania sú rodičmi maloletého a nebolo preukázané, že by na rodičovských právach bol ktorýkoľvek rodič obmedzený. Opatrovnícke právo môže byt podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa vykonávané aj na základe dohody rodičov a v danom prípade obaja rodičia iba spoločne boli oprávnení rozhodnúť o určení miesta pobytu maloletého, k čomu došlo a minimálne konkludentne sa dohodli na tom, že týmto miestom bude Slovenská republika. Súd prvej inštancie prisvedčil argumentácii matky, že takúto dohodu rodičov je možné zmeniť opäť len dohodou oboch rodičov v súlade s tým, že opatrovnícke právo vykonávajú obaja rodičia stále len spoločne. Bolo preto ďalej relevantné, či zadržiavanie maloletého, ku ktorému malo dôjsť 16. marca 2022 bolo oprávnené alebo nie a či po premiestnení maloletého na územie SR dňa 17. decembra 2021 došlo u neho k založeniu obvyklého pobytu na území SR. Bolo teda podľa súdu prvej inštancie ďalej dôvodné skúmať, či bezprostredne pred zadržiavaním mal maloletý obvyklý pobyt na území ČR alebo na území SR. Maloletý žije od decembra 2021 výlučne s matkou. V súlade s citovanou judikatúrou bolo potrebné obvyklý pobyt maloletého odvíjať od obvyklého pobytu matky, pretože matka ho opatrovala a fakticky

sa o neho starala. Dôležité preto bolo primárne preskúmať, či pobyt matky bol založený na vôli zriadiť v SR zvyčajné centrum svojich záujmov a jednak či v prospech obvyklého pobytu v SR svedčí taká prítomnosť, ktorá bude spĺňať parametre dostatočného stupňa stability (viď cit. rozsudok C-289/20, bod 57). Z hľadiska faktoru dĺžky a pravidelnosti pobytu (cit. rozsudok C-497/10 PPU) bolo z dokazovania preukázané, že matka s maloletým žila na území ČR do decembra 2021. Dňa 17. decembra 2021 sa matka z ČR vysťahovala do SR, s čím jej pomohol jej otec. Toto trvanie pobytu na území SR možno do okamihu vzniku namietaného zadržiavania z hľadiska dĺžky hodnotiť ako trvajúce približne tri mesiace. Tento pobyt nebol zmenený ani v čase rozhodnutia súdu. V prípade posudzovania obvyklého pobytu z hľadiska dĺžky pobytu však nie je možné takýto jednotlivý faktor obvyklého pobytu posudzovať izolovane, pretože každý takýto faktor predstavuje len indíciu k záveru o danosti obvyklého pobytu. O indíciu ide preto, že napr. aj v medzinárodnoprávnej aplikácii Haagskeho dohovoru sa vyskytujú prípady, kedy ani po 34 mesiacoch nedošlo k založeniu obvyklého pobytu, ale aj prípady, kedy už po 2 mesiacoch došlo k založeniu obvyklého pobytu [viď Ruiz v. Tenorio, 392 F.3d 1247, 1250, 1259 (11th Cir. 2004); tiež Silvestri v. Oliva, 403 F. Supp. 2d 378 (2005) v prípade krajín USA a Mexiko, resp. Argentína; dostupné v databáze www.incadat.com <http://www.incadat.com>]. Aj pri krátkom, niekoľkomesačnom pobyte môže dôjsť k založeniu obvyklého pobytu, čo je podľa súdu prvej inštancie aj daný prípad, ktorý je jednoznačne posilnený súhlasom rodičov so zmenou bydliska maloletého na územie SR. Na uvedenom nehrá rolu to, že došlo k jednorazovej návšteve v januári 2022 v novom byte v D.L.. Od polovice decembra 2021 až do dňa vzniku namietaného zadržiavania maloletého treba pobyt matky na území SR hodnotiť ako pravidelný a trvalý, aj keď bol tento pobyt len trojmesačný. Z hľadiska faktoru podmienok a dôvodov pobytu (cit. rozsudok C-497/10) súd prvej inštancie mal z dokazovania za preukázané, že matka sa presťahovala do SR koncom roka 2021 ako dôsledok ukončenia jej vzťahu s otcom maloletého. Keďže sa tento vzťah rozpadol, túžila žiť opäť na Slovensku, kde má zázemie. V ČR nemá matka vlastné bývanie okrem toho, ktoré deklaruje otec, že je stále miestom dlhodobého pobytu matky v ČR. Túto nehnuteľnosť však matka nevlastní, čo bolo preukázané aj z výsluchu otca, ktorý túto nehnuteľnosť zakúpil z prostriedkov z predaja predošlého bytu a sčasti z hypotekárneho úveru. Podľa judikatúry zámer rodičov môže byť ukazovateľom zmeny obvyklého pobytu, ak je sprevádzaný nájmom ubytovania (cit. rozsudok C-523/07, bod 40). Samotný zámer však vždy predstavuje len indíciu (cit. rozsudok C-111/17, bod 47). Súd prvej inštancie mal v tomto kontexte preukázané z dokazovania, že po presťahovaní na územie SR si matka prenajala byt v Topoľčanoch s trvaním nájmu do konca októbra 2022 počnúc 1. januárom 2022. Zámer vytvorenia obvyklého pobytu na určitom mieste je okrem založenia nájomného vzťahu podporený vtedy, ak je sprevádzaný sťahovaním rodinných vecí. O taký prípad ide aj v danej veci, pretože matka sa presťahovala na územie SR a dokonca otec jej ponúkol presťahovanie vecí z bytu v ČR. Skutočnosť, že niektoré veci zostali v ČR sama o sebe uvedené nijako neoslabuje, pretože založenie obvyklého pobytu nie je závislé od toho, či boli dieťaťu alebo rodičovi presťahované všetky veci (bolo však preukázané, že v ČR zostali už len nepoužívané alebo staršie hračky). Rozhodnutie rodiča zachovať si účty v banke v krajine, kde žil napriek tomu, že trávi čas v novej krajine môže byť dôkazom zachovania väzby rodiča na pôvodnú krajinu. Súd prvej inštancie to v danom prípade ale nevníma ako snahu matky zachovať si obvyklý pobyt v ČR, ale výlučne, ako vyplynulo z výsluchu matky, to súd dáva do spojitosti s tým, že matka poberá z ČR dávku zo sociálneho zabezpečenia a táto jej prichádza na daný účet a je preto logické, že tento používa aj na úhradu svojich potrieb. Ide pritom o ten istý účet, v prípade ktorého otec preukazoval, že naň zasiela platby (č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX; č. l. 54 a 163 spisu). Matkine ekonomické záujmy nie sú nijakým spôsobom orientované na územie ČR, nemá tam žiadne zamestnanie, ktoré by vykonávala. Existenciu účtu v ČR preto treba hodnotiť ako len dočasnú a ako dôsledok praktických dôvodov. Súd prvej inštancie konštatoval, že hoci zámer sám o sebe nie je v zmysle judikatúry relevantný faktor (cit. rozsudok C- 111/17, bod 47), no môže predstavovať indíciu, v danom prípade tento deklarovaný zámer matky zodpovedá všetkým ostatným okolnostiam nasvedčujúcim tomu, že matka založila svoj obvyklý pobyt na území SR v decembri 2021. Súd nemá za preukázané, že by tvrdenia o zámere matky žiť na Slovensku boli účelové alebo boli vykonané len so zámerom cielene premiestniť právomoc rozhodovať o opatrovníckych právach k maloletému na územie SR. Nebolo preukázané, že by od decembra 2021 vykonala matka akékoľvek faktické, či iné právne úkony, ktoré by potvrdzovali opätovné vytvorenie pobytu na území ČR. Práve naopak, aj z podania doručeného na Okresný súd Topoľčany vyplynulo, že o návrat do ČR záujem nemá. Podľa súdu preto je nepochybné, že matka si založila obvyklý pobyt na území SR počnúc jej premiestnením na územie SR v polovici decembra 2021. Nielen z hľadiska viazanosti obvyklého pobytu maloletého na obvyklý pobyt matky, ale aj z hľadiska vlastných možností maloletého kreovať obvyklý pobyt na území SR nezávisle od matky súd poukazuje na to, že návšteva školského, resp. predškolského zariadenia vo všeobecnosti vyznieva v prospech vytvárania obvyklého pobytu, pretože socializácia s deťmi v škole alebo mimo

školy výrazne zvyšuje pravdepodobnosť aklimatizácie dieťaťa na nové prostredie a tým aj podporuje vytvorenie nového obvyklého pobytu aj nezávisle na rodičoch. Tento parameter v danom prípade nemožno uplatniť, pretože ako bolo preukázané, maloletý ešte nenavštevuje žiadne takéto zariadenie a ani ho aktuálne nenavštevuje (navštevovať ho bude od septembra 2022). To však nie je prekážkou pre faktický vznik obvyklého pobytu na území SR už pred návštevou predškolského zariadenia. Sú tu prítomné aj iné indikátory podporujúce sociálne interakcie maloletého s deťmi v rovnakom alebo podobnom veku. Matka poukazovala na to, že maloletý navštevuje v R. plávanie. Nebolo sporné, že matka má v R. zázemie, má tam priateľov, čo nepochybne zahŕňa aj prítomnosť jej rovesníkov a interakcií s ich deťmi v obdobnom alebo rovnakom veku, čo vytváranie sociálnych väzieb podporuje. Na tento faktor napokon poukazoval v prospech trvania obvyklého pobytu v ČR aj otec, ktorý odkazoval napr. na účasti na detských narodeninových oslavách, kde sa stretával s priateľmi z detstva, napr. s D. T. a jej rodinou s deťmi. Na druhej strane, vytváranie väzieb tohto typu nie je nič výnimočné a je to možné v danej situácii očakávať. Uvedené tak nehrá významnú rolu, pretože v tomto veku je obvyklý pobyt maloletého aj tak determinovaný obvyklým pobytom a sociálnym a rodinným začlenením rodiča, ktorý sa o neho stará (viď judikatúra vyššie). Inými slovami, vznik takýchto základných interakcií s okolím a deťmi na plavárni, či na detských oslavách je dané vekom maloletého a jeho prirodzeným záujmom o okolie a nie je teda ničím výnimočným. Súd to konštatuje v spojitosti s tým, že z dokazovania nevyplynuli žiadne významnejšie alebo zaujímavejšie väzby na dané prostredie, ktoré by rodičia vedeli opísať. Keďže tieto väzby si maloletý pred namietaným zadržiavaním dňa 16. marca 2022 vytváral už niekoľko mesiacov práve v SR aj za pomoci rodiny matky a jej rodinného kruhu, svedčí uvedený faktor v prospech založenia obvyklého pobytu v SR. Z výsluchu otca tiež vyplynulo, že maloletý absolvoval dňa X. Z. XXXX v R. krst, ktorý je nielen náboženskou, ale aj spoločenskou udalosťou a bol pôvodne plánovaný v ČR. Krst je symbol začlenenia do miestnej, nielen cirkevnej komunity. Ide o súčasť rodinných koreňov rodiča, ktoré tento rodič a dieťa udržiavajú (cit. rozsudok C-497/10 PPU, body 54 až 56). V neprospech založenia obvyklého pobytu maloletého v SR vyznieva ale len „na S. S. to, že matka nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s detským lekárom a zubárom na území SR, pretože posledné vyšetrenia a očkovania boli realizované v ČR. Tieto okolnosti považuje súd v kontexte deklarovanej vôle matky žiť v SR za zanedbateľný, pretože z výsluchu matky vyplynulo, že uvedenú otázku matka rieši na čas trvania sociálnej podpory v ČR prostredníctvom na to určeného formulára na cezhraničné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Súčasne nebolo nijako preukázané, že by mienila v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pokračovať u lekárov v ČR, čo bolo potvrdené aj tým, že plánovanú návštevu lekára v marci 2022 už nezrealizovala. Z e-mailu z 23. marca 2022 vyplynulo, že matka využila odborné služby ortopéda, takže trvanie zdravotného poistenia v ČR, resp. formálna evidencia maloletého u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v ČR nie je prekážkou pre založenie vzniku obvyklého pobytu v zhodne s matkou v SR. Existencia štátneho občianstva môže byť faktor v prospech danosti obvyklého pobytu (cit. rozsudok C-523/07, bod 39). Keďže ale maloletý je občanom ČR a súčasne aj štátnym občanom SR, nemá táto otázka významný dopad na posúdenie nastolených otázok.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že jednotlivé preukázané skutočnosti vo vzájomnej spojitosti neboli dostatočné na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že u maloletého došlo k zachovaniu obvyklého pobytu v ČR z čias jeho pobytu na území ČR pred jeho premiestnením v decembri 2021. Svedčia naopak v prospech toho, že maloletý si založil obvyklý pobyt v Slovenskej republike po tom, čo došlo v rámci výkonu opatrovníckeho práva rodičov k dohode o mieste bydliska na území SR. Konštatovanie okolnosti, že obvyklý pobyt mal maloletý pred počiatkom jeho zadržiavania v marci 2022 v Slovenskej republike vylučuje, aby súd s poukazom na čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa a čl. 3 Haagskeho dohovoru riešil ďalšie otázky tvrdené matkou (napr. či boli opatrovnícke práva skutočne vykonávané, či sú dané okolnosti pre nenariadenie návratu, a pod.), pretože riešenie týchto otázok by bolo nadbytočné. Namietané zadržiavanie, ku ktorému malo dôjsť dňa 16. marca 2022 nie je neoprávneným v zmysle čl. 2 ods. 11 nariadenia Brusel IIa, pretože nie je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého dohodou rodičov (t. j. dohodou o tom, že maloletý bude žiť v SR), ktorá má právne účinky podľa práva Slovenskej republiky, v ktorej mal maloletý obvyklý pobyt bezprostredne pred namietaným zadržaním. Keďže súd s poukazom na vyššie uvedené ustálil, že krajinou obvyklého pobytu maloletého bezprostredne pred namietaným neoprávneným zadržiavaním počnúc dňom 16. marec 2022 je Slovenská republika a nie Česká republika, nie je možné v zmysle čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa a ustanovenia čl. 3 Haagskeho dohovoru, podľa ktorého sa Haagsky dohovor použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu (v tomto prípade ČR) bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku, aplikovať na danú vec Haagsky

dohovor. Preto súd za týchto okolností nemal inú možnosť než návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

12. Proti tomuto uzneseniu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec namieta, že súd prvej inštancie rozhodol na základe toho, že ustálil, že obvyklý pobyt maloletého je na území SR a preto návrh otca na návrat zamietol. K uvedeným záverom dospel na základe toho, že mal za preukázané, že rodičia uzatvorili ústnu dohodu o tom, že matka sa s maloletým natrvalo premiestni na územie SR, čo malo byť preukázané komunikáciou medzi účastníkmi formou správ, ktoré prvostupňový súd vyhodnotil ako dôkaz kľúčový. Prvostupňový súd skúmal obvyklý pobyt maloletého a matky v období od 16.03.2022. Otec má to, že úvahy súdu prvej inštancie sú nesprávne a to tak po právnej stránke ako aj po stránke skutkového vyhodnotenia dôkazov v konaní. Otec uvádza, že účastníci spoločne žili na území ČR, kde sa rozhodli spoločne si založiť rodinu a mať potomstvo. Účastníci žili v byte vo výlučnom vlastníctve otca na adrese V. K. XXF N. S.. Po narodení maloletého sa rodičia spoločne dohodli, že daný byt predajú a presťahujú sa do nového väčšieho bytu. Uvedené sa aj zrealizovalo a spoločne vybrali byt na adrese Ž. XXXX, D.P.. Matka v rámci výsluchu potvrdila, že daný byt vybrala ona. Otec s tým súhlasil a tento zakúpil síce do výlučného vlastníctva avšak s úmyslom žiť natrvalo na území ČR a pre účely rodiny a výchovy spoločného syna. S uvedeným aspektom sa súd prvej inštancie nevysporiadal a vôbec nezobral do úvahy skutočnosť a otázku, prečo by si účastníci kupovali byt, síce legálne do výlučného vlastníctva otca, ale ktorý považovali za spoločný (aj navrhovateľka ho takto nazývala vo výpovedi) a bolo nesporné, že úmyslom bolo práve bývanie celej rodiny v danom byte. Uvedené má zásadný vplyv na posúdenie úmyslu rodiny žiť natrvalo na území ČR spolu s maloletým dieťaťom. Matka uvádza so začiatkom na zvukovom zázname 1:18:43 a následne, že byt sama našla, otcovi poslala a išli na obhliadku. Následne rodina žila v podnájme z kadiaľ sa mali sťahovať do nového bytu v D.P.. Matka tiež potvrdila vo výsluchu, že otec sťahoval domácnosť z podnájmu do nového bytu v D.. Uviedla, že domácnosť nasťahoval do pivnice. Potvrdila že všetky veci sa nachádzali v krabiciach. Matka ďalej uviedla, že byt bol zariadený, ale všetky veci rodiny boli v krabiciach. Aj potvrdila, že všetky veci maloletého boli zabalené v pivnici v januári 2022 a rovnako aj všetky veci matky. Uvedené je však v rozpore so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uvádza: „.Ak C. P. X. E. S., H. C. H. S. N. „., Č.P. N. N. E., E. P. R. S..“. Obaja účastníci pritom zhodne uviedli, že veci jednoducho mali v krabiciach z dôvodu ich sťahovania sa do novostavby, ktorú spoločne s úmyslom žiť v nej natrvalo vybrali pre život rodiny. Keďže neboli manželia na liste vlastníctva sa nachádzal otec, ktorý kúpu aj financoval. Pre tieto účely sa otec zadlžil do výšky 5.100.000 CZK hypotekárnym úverom. Byt sa zariaďoval koncom roka 2021 a otec mal presťahovať veci do bytu za účelom presťahovania sa celej rodiny do daného bytu. Uvedené potvrdili opäť obaja účastníci a predmetná skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná. S uvedeným sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Taktiež súd prvej inštancie uvádza, že malo byť preukázané, že sa v byte v D., nenachádzali žiadne veci údajne len nepoužívané alebo staršie hračky, pričom otec preukázal aktuálnou fotodokumentáciou zhotovenou v máji 2022 stav celého bytu, kde je jednoznačne kompletne zariadená detská izba, vrátane postieľky maloletého, rovnako tak hračiek maloletého a viaceré veci maloletého, detská stolička ku kuchynskému stolu, atď. Súd prvej inštancie ďalej v bode 9. uvádza, že odrážadlo a kuchynský riad je pre deti menšie, pričom prisvedčil v tomto tvrdeniam matky. Maloletý je vo veku X rokov a X mesiacov, kedy sám začína jesť, preto používa kuchynský riad z umelej hmoty, aby riady nerozbil a odrážadlo je jednoznačne pre deti od 2 rokov do 4 až 5 rokov, kedy až deti prechádzajú na bicykel. Hračky v izbičke tiež nie sú určené pre menšie deti ako 2 roky, ide o autíčka, húpacieho koníka, hrací bager, tatrovku oranžovú veľkú a malú. Uvedené hračky sú určené presne pre deti vo veku 2-4 rokov. Taktiež sa v byte nachádza stolička maloletého ku kuchynskému stolu používaná do veku 3 rokov. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nijako neodôvodnil, skôr bral ako relevantný dôkaz vo viacerých hodnoteniach výsluch a tvrdenia matky, ktoré neboli bližšie preukázané. Obaja rodičia uviedli, že na územie SR chodili len na občasné návštevy rodiny matky v trvaní niekoľkých týždňov približne v trvaní 2 týždňov. Uvedené nemohlo založiť obvyklý pobyt maloletého. Taktiež bolo nesporné medzi účastníkmi, na rozdiel od hodnotenia súdu prvej inštancie, že maloletý mal obvyklý pobyt pred premiestením matkou v Českej republike, pričom súd prvej inštancie v bode 28 uvádza: „.H., K. Ú.L. E. S., Ž. A. Z. H. K. X., E. Z. Z. S. S. na Ú. K. X.Ý. S..“. Nie je opäť zrejmé, z čoho to mal súd prvej inštancie za preukázané. Obaja účastníci zhodne tvrdili, že obvyklý pobyt maloletého pred premiestnením bol na území ČR, spornou bola len jediná otázka a to, či otec udelil ústny súhlas matke na trvalé presťahovanie alebo nie. Matka odchádzala na SR dňa 17.12.2021 s tým, že odchádza na dočasný pobyt. Uvedené bolo medzi účastníkmi sporné, keďže matka tvrdila, že

odchádzala natrvalo. Súd prvej inštancie uviedol, že: „.S. Z. na Ú. K., E. S. M.B. XX.XX.XXXX C. N. K. K. X., Č. S. N. N. K. R., Ž. S. R. S. Z. A. X..“. Uvedený záver súdu prvej inštancie je nesprávny a nevyplýva ani z vykonaného dokazovania. Premiestnenie maloletého nebolo vykonané so súhlasom otca, uvedené otec namietal od začiatku, s tým, že otec súhlasil len s dovolenkou/dočasným pobytom maloletého na území SR. Uvedený záver je odlišný od ustálenej judikatúry súdov SR, a to tak, že súhlas s dovolenkou v krajine inej ako obvyklý pobyt je považovaný za premiestnenie dieťaťa. Dovolenka je pritom krátkodobý pobyt na území inej krajiny ako krajiny obvyklého pobytu a nie premiestnením. Premiestnením je iba odchod z krajiny obvyklého pobytu s cieľom natrvalo sa usadiť v inej krajine ako je krajina obvyklého pobytu. Otec pritom od začiatku deklaruje, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že matka sa neplánuje s maloletým vrátiť do ČR. Súd prvej inštancie týmto odôvodnil záver že neskúmal obvyklý pobyt maloletého ku dňu 17.12.2021, ale ku dňu 16.03.2022. Matka nijako neobjasnila okolnosti ústneho súhlasu, ktorý jej mal údajne otec udeliť. Na uvedené sa nedopytoval ani súd prvej inštancie. Až právna zástupkyňa otca kládla matke otázky ohľadom ústneho súhlasu otca udeleného matke. Matka v rámci výsluchu so začiatkom 1:21:10 na zvukovom zázname nevedela popísať situáciu ako konkrétne jej otec mal udeliť ústny súhlas. Uvádzala len všeobecne, že otec ju mal vyháňať na Slovensko, že tam jej bude údajne lepšie. Údajne to malo byť pri príležitosti, že spolu nefungujú ako pár a vtedy mal otec uviesť, že im bude lepšie na Slovensku. Následne dodáva, že to bolo časovo ešte predtým ako mu prišla na neveru a ako sa mali údajne rozísť ako partneri. Predmetné však nedáva logiku. Taktiež matka uvádza vo výsluchu so začiatkom 1:24:16, že si brala pri odchode na SR základné veci ako oblečenie, kočík. Prvostupňový súd však vyhodnotil, že otec doniesol veci matke v krabiciach, čo malo nasvedčovať dlhšiemu pobytu. Uvedené závery nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu. Matka v 1:29:00 a následne odpovedá na otázky ako vyzeral deň 17.12.2021. Ostáva veľmi neistá v opise tohto dňa, najskôr súhlasí s presnými slovami právnej zástupkyne otca, keď vraj uviedla v daný deň pri odchode otcovi a to že odchádza natrvalo na územie SR s maloletým, následne na podotázky sa opravuje, že to nebolo v daný deň, ale predtým bez určenia presného časového obdobia. Jej reč tela bola v danom čase veľmi neistá, škrabala sa na obočí, odvracala pohľad. Matka ďalej uvádza, že sa účastníci rozišli v decembri 2022 ako partneri. Otec tvrdí, že predmetné bolo až v januári 2022, čoho dôkazom boli fotografie ktoré založil z ktorých sú zrejmé pohľady matky smerom k otcovi, ktorý fotografie vyhotovoval, že tieto sú pohľadmi partnerky s láskou v očiach. Taktiež otec poukazoval na zanechaný odkaz matky na lístočku, ktorý zanechala otcovi po odchode v januári 2022 z bytu v D. s odkazom: ľúbim ťa a znakom srdca. Na uvedený odkaz matka veľmi neisto odpovedá, že si to nepamätá. Uvedené súd prvej inštancie nijako neposudzoval. Matka nevedela opísať za akej situácie mali s otcom rozhovor o jej presťahovaní sa na SR s maloletým a to natrvalo, kde sa mal tento rozhovor odohrať, aké konkrétne slová mal otec použiť. Ide len o všeobecné tvrdenia matky ohľadom nejakého vyháňania matky na Slovensko, kde jej malo byť lepšie. Aj keby otec tieto slová vyriekol, sú podstatné okolnosti, za akých sa to stalo, či to bol riadny rozhovor partnerov s právnymi následkami a vedomím ich spôsobiť, alebo hádka a hnev, v rámci ktorej sa každý z partnerov bez skutočného úmyslu a vôle vyhráža druhému partnerovi. Otec uvádza, že s matkou nemal riadny, uvedomelý a konštruktívny rozhovor o tom, že sa matka natrvalo presťahuje na územie SR s maloletým pred jej odchodom na SR. S týmto sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Nie je medzi účastníkmi sporné, že otec navštevoval maloletého počas jeho pobytu na SR, uvedené však nemožno vykladať ako súhlas otca s trvalým presťahovaním. Viacerý rodičia počas neoprávnených premiestnení detí na územie SR sa s deťmi aj naďalej stýkajú, pričom nesúhlasia s ich pobytom na území SR. Je to jediná možnosť ako ostať s deťmi v kontakte. Súd prvej inštancie vychádzal len z predloženej komunikácie zo strany matky, ktorá je útržkovitá, nie je z nej zrejmý celý obsah a súvislosti. Bolo povinnosťou súdu zistiť a zabezpečiť si kompletnú komunikáciu medzi rodičmi na jej objektívne posúdenie. Otec žiaľ nedisponuje komunikáciou z decembra 2021, ktorá sa mu vymazala z dôvodu zmeny mobilného telefónu. Nie je otcovi zrejmé, prečo súd prvej inštancie prikladal takú dôležitosť dátumu 16.03.2022 a to až do takej miery, že k danému dátumu skúmal obvyklý pobyt maloletého. Je potrebné zdôrazniť, že ani do daného dátumu sa maloletý nenachádzal na území SR so súhlasom otca na trvalé presťahovanie. Išlo o zjavný omyl v obsahu právneho úkonu, kedy matka tvrdí, že dané vnímala ako pobyt so súhlasom otca s trvalým presťahovaním, otec naopak uvádza, že pobyt maloletého na SR bol vždy len dočasného charakteru a nikdy nedal súhlas na trvalé presťahovanie. Súd prvej inštancie nemôže vyvodiť záver, že presťahovanie bolo oprávnené, keďže úmysel každého z rodičov bol iný. Všetky správy je potrebné interpretovať v duchu úmyslu oboch strán, čiže otec skutočne počítal s tým, že maloletý nejaký čas pobudne na území SR, ale to neznamená že natrvalo. Súd prvej inštancie nevysvetlil reakciu otca, zo 16.03.2022 kedy jasne deklaroval, že tento čas je už pridlhé obdobie zotrvania maloletého. Z kontextu je zrejmé, že predmetné slová nemôžu byť v žiadnom prípade vykladané ako odvolanie nejakého predchádzajúceho súhlasu s trvalým presťahovaním. Otec jasne deklaroval dočasnosť pobytu matky s maloletým na území

SR, skutočnosť, že dúfal že dôjde medzi nimi k dohode a zdôraznil, že domovom maloletého je Česká republika a nikdy sa nerozprávali o tom, že maloletý bude natrvalo žiť na území SR. Skutočnosť že dúfal, že dôjde medzi nimi k dohode je už odrazom toho, že sa ako partneri v januári 2022 rozišli. Nemyslel za žiadnych okolností dohodu takú, že by maloletý ostal natrvalo žiť na SR. Súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie prakticky na preukázanej dohode rodičov o trvalom presťahovaní sa maloletého na územie SR, ktorá mala byť uzatvorená v bližšie neurčený deň s bližšie neurčeným znením a za súdu neznámych okolností a súvislostí. Matka pritom uvádza, že jediné, čo jej otec hovoril je, že ju vyhadzoval na Slovensko, že tam jej bude lepšie. Ku komunikácii strán prostredníctvom správ otec uvádza, že súd prvej inštancie nedisponuje ani len kompletným znením, aby ju mohol objektívne posúdiť a dospieť k záverom tak závažného charakteru, ako je existencia rodičovskej dohody/ súhlasu o trvalom presťahovaním maloletého na územie SR. Súd disponuje útržkami, ktoré si dovolil interpretovať podľa vlastného uváženia, avšak k interpretácii textu je potrebné poznať minimálne celý text a nie len jeho zopár viet. Právne následky tejto komunikácie následne súd povýšil na rodičovskú dohodu, pritom v praktickom živote otec „prišiel“ o syna, ktorý na tomto základe má vyrastať na SR, 500 km od bydliska otca. Je zrejmé, že táto vzdialenosť už predstavuje zásadný problém pri výkone rodičovských práv. Na toto poukazoval otec v rámci komunikácie rodičov a dôvodil tým aj neudelenie súhlasu. Otec uvádza príklad komunikácie z 25.01.2022, ktorá je tiež vykladaná ako dôkaz súhlasu otca s presťahovaním maloletého. Otec prikladá celý text komunikácie z 24.01., 25.01. a 26.01., kde je zrejmé, že účastníci riešili svoju partnerskú krízu, otec sa snažil vyhovieť matke v jej požiadavkách, občasne zašiel do extrémov, a to sú situácie, kde uviedol, že predá D., avšak hneď za tým dodáva, že „. K. Z. D., A. R. R. C. H., R. H..“. Čiže je zrejmé, že otec nesúhlasí s pobytom maloletého na území SR, ale v kontexte skôr prinútenia partnerky nad zamyslením sa nad následkami toho, ak by ostali na SR uvádza tento príklad, aké následky by takýto stav mal, čiže, že by svoje dieťa nevidel. Táto situácia opätovne nastáva v ďalšej komunikácii, kedy rozoberajú presťahovanie na SR, pritom ako sa dohovárajú o trávení víkendu otca na Slovensku (XX.XX.XX XX:XX - Z.: A. R. H. B. Z. R. K. S., U. Z. R. za R. H.. S. Z. R. T. X. B. H. K.. V. A. K.. R. B. R., D.? XX.XX.XX XX:XX - Z.: Z. K. C. V. Z. H., XX.XX.XX XX:XX - H. D.: X. K. T.. A. V. R. N. H. Q.P.. H.. R. R. K. H. X., T. C. Z. S., XX.XX.XX XX:XX - Z.: D. Z. A. S., XX.XX.XX XX:XX

- Z.: X. K. H., XX.XX.XX XX:XX - Z.: E. K. H. C., XX.XX.XX XX:XX - Z.: B. Z. A. Z., XX.XX.XX XX:XX

- Z.: M. X,X K. R. H., XX.XX.XX XX:XX - Z.: C. Q. ". P. A..) Opäť z kontextu komunikácie je zrejmé, že otec s týmto riešením nesúhlasí, považuje ho za „. od matky, čiže jednostranné rozhodnutie matky, čo prezentuje spôsobom, že maloletý stratí tak otca a bude hovoriť otec aj inému. Uvedené myslí otec ironicky a nie vážne. Potom už komunikácia pokračuje o dohadovaní si konkrétneho víkendu. Podľa otca je z tejto komunikácie zrejmé, že partneri riešili partnerskú krízu, čo malo niekoľko fáz a štádií, práve z komunikácie v rozsahu 4 strán iba za deň 25.01.2022 nie je nikde zmienka o tom, že by matka mala ostať na území SR a toto by mala byť spoločná dohoda rodičov. Uvedené rodičia diskutujú, avšak reakcia otca je odmietavá, čo prezentuje tým, že maloletý stratí otca. V komunikácii sú aj hlasové správy, ktorých obsah sa však v prepisoch nenachádza a rovnako ani obrázky, fotografie, ktoré si navzájom posielali. Súd prvej inštancie ďalej uvedené oprel na konci bodu 33. aj o prehlásenie matky navrhovateľky „.V. H. S. P. Č. S. K. Z. Z. Ľ. D., E. S., Ž.G. X. A. S. N., B. Ž. Z. K. Z. na K. N. Z., E. Z. T..“. Pričom uvedené tiež narúša dlhodobo zaužívanú judikatúru vo vzťahu k váhe a hodnoteniu predkladaných čestných prehlásení rodinných príslušníkov účastníkov. Tie isté skutočnosti a dôkazy ako súdom prvej inštancie boli posúdené a vyhodnotené aj ďalšími súdmi a to je Okresný súd v Prahe, a Krajským súdom v Nitre (). Uvedené súdy pritom disponovali tými istými dôkazmi a tvrdeniami oboch účastníkov. Okresný súd v Prahe pritom vydal uznesenie a nariadil matke návrat do Českej republiky a to do okolia 15 km a Krajský súd Nitre vyhlásil, že slovenské súdy nemajú právomoc vo veci ÚPP k mal. konať a rozhodovať. Na uvedené súd prvej inštancie neprihliadol a to odôvodnil veľmi stručne len konštatovaním, že nie je týmto právnym názorom viazaný. Je však otázne, že senát Krajského súdu v Nitre v zložení troch sudcov a samosudca v Českej republike majú rozdielny právny názor na vec a posúdenie obvyklého pobytu maloletého ako tunajší súd. Otec tvrdí, že rozhodnutie Okresného súdu v Prahe z hľadiska právneho posúdenia obvyklého pobytu maloletého je záväzné pre tunajší súd, keďže ide o právomocný súd krajiny obvyklého pobytu maloletého, ktorý vo veci ÚPP začal konať z titulu obvyklého pobytu maloletého v danej krajine. Otec ďalej uvádza v odvolaní, že súd prvej inštancie sa následne odvoláva na všeobecné ustanovenia o výklade prejavu vôle. Podľa ust. . Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa ust. , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Otec namieta, že nie je zrejmé, akými metódami výkladu súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu, ktoré

oprel takmer výlučne o interpretáciu správ medzi rodičmi. Je zrejmé, že súd prvej inštancie nedisponoval celými správami, otca na dané správy a ani ich kontext nedopytoval a nezisťoval okolnosti daných správ. Otec sa pritom vyjadril, že dané správy boli smerované výlučne len na dočasný pobyt maloletého na Slovensku, poistenie bolo myslené komerčné pripoistenie, čo súd prvej inštancie odôvodnil, že toto by sa nemusel dopytovať ale priamo mal poistiť. Prečo by sa na to nemohol spýtať otec, veď išlo o dátum tesne pred odjazdom na Slovensko. Prečo je aj takáto skutočnosť interpretovaná v neprospech otca. Ide o dátum dva dni pred odchodom na Slovensko, kde sa obaja účastníci rozprávajú ako to bude prebiehať v kontexte dočasného pobytu, ktorého koniec je definovaný presťahovaním vecí do nového bytu v ČR, čiže nemá presné dátumové ohraničenie. Nikde nie je zmienka o trvalom presťahovaní na SR. Pod škôlkou otec myslel denné škôlky, ktoré súdu predkladal ako príklad, ktoré existujú v českej republike a takéto podobne myslel aj na území SR počas dočasného pobytu maloletého, ktorý mal byť dlhší ako bežné doterajšie pobyty maloletého. Uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie nesprávne zhodnotil, kedy dôkaz o škôlkach hodnotil v iných súvislostiach ako bol prekladaný. Nejde o škôlky do ktorých bol maloletý prihlásený ale o príklady jednodňových škôlok, ktoré mal otec namysli pri otázke na škôlku v komunikácii. Súd prvej inštancie uvedené zhodnotil ako skutočnosť, že otec mal mať vedomosť o tom v akom veku deti navštevujú škôlky a toto použil ako interpretačné pravidlo pre interpretáciu vôle otca. Otec pritom založil dôkaz ohľadom škôlok pre deti vo veku maloletého, ktoré sú na dennej báze a tak sú aj hradené a teda ktoré mal na mysli. Matka predloženými správami vytrhnutými z kontextu s otcom nijako nepreukázala tak zásadnú skutočnosť ako súhlas otca s trvalým premiestnením maloletého na územie SR. Otec uvádza, že považoval odchod matky s maloletým na územie SR aj v inkriminovanom čase v decembri 2021 len za návštevu Slovenskej republiky do času presťahovanie domácnosti a rodiny do nového bývania. Skutočnosť, že otec doniesol nejaké veci bežnej potreby pre maloletého matke (príklad autosedačka o ktorej rodičia diskutujú v komunikácii zo dňa 17.12.2021) ešte neznamená, že otec sa zrozumiteľne a jasne vyjadril, že súhlasí s trvalým presťahovaním maloletého z ČR. Otec sa v tomto konaní dožaduje návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu, ktorou je Česká republika, nakoľko je maloletý matkou neoprávnene zadržiavaný na území Slovenskej republiky, a to bez súhlasu otca, pričom rodičia spolu neuzavreli žiadnu dohodu o mieste bydliska maloletého v Slovenskej republike. Dohodu medzi rodičmi, či súhlas otca nemožno vyvodiť z nejednoznačných a neurčitých sms správ, ktoré si rodičia vymenili a ktoré považoval súd prvej inštancie za smerodajné. Na tomto mieste poukazujeme na to, že aby súhlas toho ktorého rodiča s trvalým premiestnením maloletého dieťaťa do inej krajiny, ako je krajina jeho obvyklého pobytu, bol akceptovaný, musí byť zrealizovaný takou formou (napr. osobne ústne, písomne v liste, sms správe, v maile) a takým obsahom (musí byť jasne, uvedené, že otec súhlasí s vysťahovaním, do akej krajiny a ak sa dá alebo sa rodičia tak dohodnú i určenie časového rozmeru), aby bol súhlas s vysťahovaním nezameniteľný, neodškriepiteľný, nesporný a zrozumiteľný. V prípade akýchkoľvek pochybností o jasnosti, zrozumiteľnosti, určitosti prejavu vôle je toto potrebné vykladať tak, že súhlas daný nebol. Taktiež prejav vôle musí byť jednoznačný a to aj v prípade ak je po jazykovej stránke zrozumiteľný a musí z neho vyplývať jasný vecný obsah a to súhlas s trvalým pobytom na území iného štátu ako je štát obvyklého pobytu maloletého. Neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel. Otec uvádza, že je zrejmé, že žiadna z predkladaných správ neobsahovala jasný, zrejmý a určitý súhlas otca s trvalým presťahovaním maloletého na územie SR. Otec nikde neuviedol, súhlasím s tým, že Z. bude s tebou bývať na Slovensku trvalo, ani iné podobné slová nepoužil. Snaha interpretovať útržkovitú komunikáciu prostredníctvom chatu cez WhatApp tak, aby táto bola „. na udelenie súhlasu je v rozpore s výkladovými pravidlami textov a takýto súhlas je potrebné pre neurčitosť, nejasnosť prejavenej vôle považovať za neplatný. Otec pritom podnikal kroky na návrat maloletého veľmi skoro, hneď v marci 2022 poslal e- mail matke, podal správu na USPOD, kontaktoval centrálnu autoritu, podal návrh na príslušný súd v Prahe. Otec nečakal ani rok, získal informácie o postupe v danej situácii, našiel právnych zástupcov v oboch krajinách a zahájil legálny postup na návrat svojho syna do ČR ako krajiny jeho obvyklého pobytu. Celé správanie otca je potrebné interpretovať vo vzájomných súvislostiach a kontexte situácie ako celku. Otec uvádza, že taktiež sa nie je možné stotožniť s právnym názorom súdu, že by išlo o dvojstranný úkon a to rodičovskú dohodu a súhlas druhého rodiča je možné odvolať len dohodou oboch rodičov. Uvedený právny názor súdu je odlišný od ustálenej judikatúry súdov SR, kde sa posudzuje súhlas rodiča s trvalým presťahovaním, teda súhlas, ktorý je jednostranným právnym úkonom a nie dvojstranným právnym úkonom. Viaceré právne názory prvostupňového súdu prezentované v tomto uznesení sa odchyľujú od ustálenej judikatúry súdov SR vo veciach návratov maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu. Otec namieta v odvolaní aj absenciu kolízneho opatrovníka, ktorý nezaslal ani svoje stanovisko k prípadu a odporúčanie súdu pred rozhodnutím. Otec navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol tak, že súd nariaďuje návrat maloletého Z. E., H..: XX.XX.XXXX do krajiny

jeho obvyklého pobytu Českej republiky. Súd nariaďuje matke maloletej H. D., H..: XX.XX.XXXX, aby maloletého navrátila na územie Českej republiky do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V prípade, že matka maloletého v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Českej republiky nenavráti, je otec maloletého Z. E., H..: XX.XX.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletého prevziať za účelom jeho navrátenia do krajiny obvyklého pobytu maloletého, t. j. na územie Českej republiky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a preto navrhuje, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Matka uvádza, že s otcom boli dohodnutí na tom, že sa s maloletým synom na trvalo odsťahuje na Slovensko. SMS správy medzi rodičmi, ktoré v konaní predložila súd prvej inštancie vyhodnotil správne ako dôkaz o existencii súhlasu zo strany otca s presťahovaním maloletého. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť uzavrieť rodičovskú dohodu o presťahovaní maloletého dieťaťa do inej krajiny písomne a rovnako nevyplýva povinnosť vydať si, či disponovať písomným súhlasom otca maloletého dieťaťa s presťahovaním. Je prirodzené, že v osobnej rodinnej komunikácii ako rodičia komunikujú ústne a dohadujú sa ústne. Rovnako je v rodinných vzťahoch bežné, že detaily dohody sa dohadujú/upravujú/ menia dodatočne. Obsah ich dohody bol však jasný a jednoznačný, dohodli sa, že maloletý bude s matkou žiť na Slovensku. Napriek ich v tom čase už zlému partnerskému vzťahu otcovi dôverovala v tom, že to na čom sa dohodli (presťahovanie maloletého na Slovensko) platí a jeho následné konanie ju v tom len utvrdzovalo. V tejto súvislosti matka poukazuje na skutočnosť, že sám otec pripúšťa, že mohol vysloviť súhlas na presťahovanie sa s maloletým na Slovensko (str. 5 odvolania), avšak on uvádza, že to mohlo byť v hneve alebo pri hádke. V skutočnosti to otec povedal opakovane, počas viacerých situácií a viacerých bežných hovorov medzi nimi a matka s tým súhlasila. Skutočnosť, že si nepamätá matka od slova do slova, čo presne otec povedal (aké konkrétne slová použil), nie je nijako zvláštna, nakoľko k tomu došlo pred viac ako pol rokom pred pojednávaním. Matka má za to, že otec existenciu ústnej dohody svojimi vyjadreniami v SMS, jednoznačne potvrdil, došlo k založeniu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa na území Slovenska. Zmena obvyklého pobytu maloletého do Českej republiky je rovnako možné iba novou rodičovskou dohodou, ale nie jednostranným vyhlásením otca, že „.V. H. H., B. Z. C.N. na K.“., ako jej otec napísal v emaili zo dňa 16.03.2022, čas 18:18. Skutočnosť, že pred rozpadom partnerského vzťahu rodičov sa chceli presťahovať a vybrali byt v D.Ě. na tom nič nemení. Matka uvádza, že rozhodnutie zmeniť bývanie a presťahovať sa do iného bytu časovo predchádzalo ich rozchodu a následne dohode o tom, že sa s maloletým presťahuje na Slovensko. Nový byt vyberali v lete (ako je zrejmé z fotografie, ktorú otec v konaní predložil, na ktorej je matka letne oblečená), avšak s otcom sa rozišli na prelome jesene a zimy 2021 a 17.12.2021 sa so súhlasom otca definitívne s maloletým presťahovala na Slovensko. Do nového bytu sa však už sťahoval otec sám. Otec nikdy jej a synove veci nevybalil (s výnimkou skutočne len zopár vecí na krátkodobé pobyty syna v jeho domácnosti) a tieto krabice jej posielal potom na Slovensko (časť si matka odviezla sama). Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že ak by išla na Slovensko na krátky čas (napr. na niekoľko týždňov, ako tvrdí otec), nebolo by potrebné, aby si vzala toľko vecí, že by ich musela mať v krabiciach a už vôbec by nebolo potrebné, aby jej otec sám v decembri písal nasledovné SMS, z ktorých je zrejmé, že jej okrem vecí, ktoré si odniesla, poslal ďalšie krabice s vecami, ponúkol sa, že jej so všetkými vecami pomôže a chcel vedieť, čo má urobiť s autosedačkou. Matka poukazuje v tomto smere na SMS otca zo dňa 17.12.2021: „. Z. S. M. N. K. R. K. B. N..'', „. V. S. N. E. na SK E. H. L.,,,R. R. S. N., „., „. R., „. N.G. N. S.. Otec vo svojom odvolaní správne poukazuje na to, že obaja s matkou potvrdili, že veci maloletého boli zbalené v krabiciach. Z citovanej SMS otca zo dňa odchodu matky je zrejmé, že otec nemal v úmysle tieto veci vôbec v novom byte vybaľovať, ale matke ich chcel rovno poslať na Slovensko. Fotografie zariadeného bytu nie sú dôkazom o neexistencii súhlasu otca s presťahovaním maloletého na Slovensko a nie sú ani dôkazom o tom, že by rodina skutočne plánovala v roku 2022 žiť v tomto byte. Matka predpokladá, že otec byt dozariaďoval po tom, ako zmenil názor na presťahovanie maloletého na Slovensko a vytvoril tieto fotografie pre potreby súdu. Otec sám uvádza, že fotografie vyhotovil v máji 2022, čo časovo zodpovedá podaniu návrhu na nariadenie návratu maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti matka poukazuje na SMS komunikáciu otca z januára 2022, ktorá sa nachádza v súdnom spise: SMS otca z 25.1.2022: „.R. Z. S. R. S.. D. S..“. K. X. T. XX.X.XXXX: „.N. C. XXti M. S. B. Z. K. N. B. Z. S.. R. K. X., E. H. S., M. N. B. T. K. M.“.. Z SMS otca je zrejmé, že veci zo synovej izby mal v januári 2022 v úmysle jej poslať a plánoval byt v D. predať. Jeho tvrdenie, že ešte v máji 2022 očakával, že maloletý bude bývať v D. je tak účelové a nepravdivé. Tieto SMS/vyjadrenia otca nie sú nejasné, či dvojzmyselné a nedajú sa interpretovať nijako inak, len ako úmysel otca ukončiť bývanie v D. a v úmysle otca poslať jej veci v krabiciach a zariadenie synovej izby na Slovensko. Matka ďalej uvádza, že zariadenie, ktoré otec pravdepodobne má (resp. tvrdí, že

má) je potrebné mať, pokiaľ otec chce realizovať styk maloletého vo svojej domácnosti, čomu matka nikdy nebránila a otca s maloletým navštevovala. Avšak bez ohľadu na to, či otec dané zariadenie a hračky má alebo nemá nie je dôkazom o tom, že otec nedal súhlas s presťahovaním maloletého na Slovensko. Z otcových vlastných vyjadrení v SMS komunikácií je zrejmé, že otec so spolužitím v byte v D. nepočítal, dokonca chcel byť predať. Fotografie vyhotovené otcom účelovo niekoľko mesiacov po ich rozchode a niekoľko mesiacov po zaslaní vyššie citovaných SMS správ otca obsah daných správ nijako nespochybňujú. Matka uvádza, že otec presne vedel, že 17.12.2021 odchádza na Slovensko s maloletým natrvalo. Otec jej už niekoľko dní predtým, 14.12.2021 písal: SMS otca z 14.12.2021: „. A. K. S. R. K. „. Č. B. E. B. E. C. K. Z.?“. „. K. C. A.?". „. Z. K. H.G. .... ". R. A. C. „. T. C. K.. Komunikácia ohľadom praktických vecí - SMS otca z 17.12.2021 (teda z dňa, kedy matka odišla): „. Z. S.F. S., „.E. C. S., „. C. K. Š.. Podľa matky je zrejmé, že otec riešil niekoľko dní pred jej odchodom ako aj v deň odchodu praktické otázky života maloletého na Slovensku. Nie je dôvod, aby sa jej otec pýtal, koľko bude stáť škôlka pre maloletého, keby si myslel, že odchádzam so synom len na dovolenku/krátky pobyt, čiže by som vôbec nemala dôvod a ani možnosť (z časového hľadiska) dávať maloletého do škôlky. Rovnako nebol dôvod pýtať sa, koľko má „.S.F.“. peňazí (otec sa nepýtal na jednorazovú sumu, to by napísal „.S.“., pýtal sa na pravidelný, opakujúci sa finančný príspevok). Čo sa týka poistenia, túto vetu napísal otec bezprostredne s oboma vyššie citovanými vetami o škôlke a posielaní peňazí, t.j. je zrejmé, že sa nepýta na cestovné, krátkodobé poistenie, ako tvrdí. Otec sám v odvolaní uvádza, že je dôležité, v akom kontexte dané správy matke posielal, pričom v prípade tejto SMS je kontext jasný. Otec premiestnenie maloletého na Slovensko nenamietal od začiatku - z vyššie uvedeného je zrejmé, že to začal namietať až v marci 2022 (konkrétne 1x až 16.03. v emaili), pričom aj tento email otec formuloval tak, že je z neho zrejmé, že dovtedy s pobytom maloletého na Slovensku súhlasil. Na základe uvedeného je argument otca maloletého, že súd mal dovolenku matky vyhodnotiť nesprávne ako spôsob založenia obvyklého pobytu na Slovensku, irelevantný. Súd nemal dôvod uvažovať, či dovolenka je spôsob založenia obvyklého pobytu, lebo matka na Slovensko nešla na dovolenku, toto vôbec nebolo predmetom diskusie medzi rodičmi. Je jednoznačné, že matka išla s maloletým na Slovensko na trvalo žiť, čoho si bol otec dobre vedomý. Matka si so sebou brala veci, ktoré dokázala odniesť, pričom vyberala tie, ktoré bude nevyhnutne potrebovať od prvých dní, keďže jej otec v deň jej odchodu napísal, že jej ostatné veci pošle na Slovensko v krabiciach. Matka trvá na tom, že sa s otcom rozišli v decembri 2021. Skutočnosť, že otec vyhodnotil jej pohľad na nejakej fotografii ako láskyplný, je jeho hodnotenie. Voči otcovi nechová žiadnu zášť, určite sa na neho nebude tváriť nenávistne. Otca rešpektuje ako človeka, ktorý je otcom jej dieťaťa a snaží sa s ním komunikovať korektne. Čo sa týka odkazu so srdiečkom, tieto otcovi zvykla počas spolužitia písať. Na pojednávaní neuviedla, že si nepamätá, že dané srdiečko zanechala, ale že si nepamätá, kedy to bolo, ktorý konkrétny deň, keďže sa to stalo niekedy pred ich rozchodom, teda pred viac ako pol rokom od pojednávania. Skutočnosť, že dané srdiečko bolo nakreslené na zľavovom kupóne, ktorý bol použiteľný aj niekoľko dní na začiatku januára neznamená, že dané srdiečko napísala na začiatku januára. Tieto zľavové kupóny firmy posielajú zákazníkom celé týždne aj mesiace pred ich platnosťou. Matka uvádza, že k návštevám maloletého na Slovensku musela otca motivovať. Otec za maloletým niekoľkokrát prišiel, pričom uprednostnil bývanie v hoteli, hoci mal možnosť bývať v domácnosti matky. Matka poukazuje na SMS z 25.01., kde otec píše, že za maloletým bude jazdiť hlavne cez víkendy. Otec sa teda opäť vyjadruje k istému nastaveniu fungovania rodiny, k pravidelnosti jeho návštev. Žiadnymi slovami neuvádza, že by sa mu nepáčilo, že je maloletý na Slovensku, že by s tým nesúhlasil, nepýta sa napr., prečo by mal jazdiť na Slovensko, keď má syn bývať v ČR, nijako nedáva najavo, že by chcel, aby sa s maloletým vrátili, ani sa nepýta dokedy bude táto situácia trvať (napr. ako dlho má dochádzať na Slovensko). Matka poukazuje na SMS matky z 25.1.2022: „.S.K. K. Z.. N. E. C. K. N.. R. C. L. K. B. A. M. S.. P. K. R. H. L. H. V. S. X. R.. N. R. K. H.K.. B. S. R. N. Z. S. E. S. R. K.? L. S. C. N. K. C. M.? H. K. B. A. T..“. SMS otca z 25.1.2022: „.. SMS otca z 25.1.2022: „. D. N.E.. B. K. K. Z. C. C. H. S..“. „. K. N. S. B. R. C. H..“., „.R. H. B. A. R..". SMS matky z 25.1.2022: „. E. Z. H. E. Z.. S. D. B. K. C. K. H.Z. H. K. Z.. R. S. R. K. H. H. C.R. C. N., Q. R..". Matka poukazuje i na to, že pravidelne otcovi posielala aj fotky maloletého, avšak otec na ne zvyčajne nereagoval. Keď sa jej otec neozval po dlhšiu dobu, písala mu, či je v poriadku. Matka uvádza aj, že SMS komunikácia, ktorú v konaní predložila je z daného obdobia kompletná, nijako ju neskracovala ani neupravovala. Otec na pojednávaní vo veci dňa 13.06.2022, resp. nikdy pred podaním odvolania netvrdil, že by ich SMS komunikácia nebola predložená ako kompletná. Na pojednávaní mal pri tom otec dostatok priestoru na vlastné vyjadrenie sa k správam v rámci jeho výsluchu a otec sa aj k správam vyjadroval. Otec v rámci svojho výsluchu uviedol rozporuplné tvrdenia, keď jednak tvrdil, že dal matke dočasný súhlas s presťahovaním sa na Slovensko, pričom matka sa mala vrátiť do jeho domácnosti v januári 2022, následne sa opakovane vyjadril, že žiadny súhlas matke nedal (ani dočasný) a potom nevedel vysvetliť,

prečo potom matke napísal až 16.03.2022 email, v ktorom tvrdil, že „. Ď.B. H....". Vyjadrenia otca v SMS však nie je možné vysvetliť si inak, otec sa vyjadruje pomerne jednoznačne. Z SMS zo dňa 25.01.2022 nevyplýva, že otec nesúhlasí s premiestnením syna na Slovensko, nič také otec neuviedol, pričom v iných veciach sa vyjadril presne (napr. že predá byt). Matka poukazuje aj na to, že v konaní predložila aj SMS zo dňa 16.03.2022, ktorú jej otec poslal v rovnaký deň ako email zo 16.03.2022 ale o cca hodinu skôr. Z tejto SMS komunikácie je zrejmé, že otec si mal v piatok 25.03.2022 prevziať maloletého v R.H.. Čiže otec v rovnaký deň, ako jej poslal email predpokladal, že 25.03.2022 bude maloletý na Slovensku. Pokiaľ otec tvrdí, že súhlasil s dočasným pobytom maloletého na Slovensku, ide o účelové tvrdenie. Otec jej nikdy nepovedal, že by dával súhlas na dočasný pobyt do istej doby. Otec sa ani v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 13.06.2022 nevedel vyjadriť, čo mal myslieť tým dočasným súhlasom, teda dokedy si myslel, že bude so synom na Slovensku, hoci sa na túto otázku mohol vopred pripraviť, keďže poznal jej vyjadrenie v tejto veci. Súd sa správne zaoberal v rámci dokazovania aj emailom otca z 16.03.2022, keďže tento email otec použil ako jeden z kľúčových dôkazov pre jeho tvrdenie, že matke nedal súhlas s presťahovaním na Slovensko. Matka uvádza aj, že vzdialenosti medzi bydliskami si je vedomá, ale to si bol aj otec a napriek tomu súhlasil s jej odchodom. Preto mu aj navrhla, že budem so synom chodievať do Prahy, aby nemusel cestovať len on. Matka k rozhodnutiu Okresného súdu v Prahe uvádza, že ide o rozhodnutie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže nariadiť aj súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Ani Mestský súd v Prahe, ani Krajský súd v Nitre (ktorý tiež konal o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) nekonali vo veci nariadenia návratu maloletého a jediným súdom, ktorý môže záväzne rozhodnúť o otázke obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je ako miestne príslušný Okresný súd Bratislava I a môže tak urobiť jedine v konaní o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V čase vydania rozhodnutí Okresného súdu v Prahe a Krajského súdu v Nitre ešte neexistovalo právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v konaní o nariadení návratu maloletého. Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave nie sú viazané rozhodnutiami týchto súdov ani spôsobom akým hodnotili predložené dôkazy. Tieto súdy ani nemali k dispozícii rovnaké dôkazy ako Okresný súd Bratislava I, keďže ten vykonal o.i. aj výsluchy účastníkov konania, čo sa na súde v Prahe ani v Nitre (resp. Topoľčanoch ako súde prvej inštancie) nestalo. Matka má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil SMS komunikáciu medzi rodičmi tak, že došlo k dohode o presťahovaní sa maloletého na Slovensko. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd posúdil vec jednak na základe slovného vyjadrenia otca v SMS a jednak podľa jeho správania sa, kedy v súlade s prejavom vôle aj v praktickom živote prejavil snahu s realizáciou sťahovania matky na Slovensko, kedy jej poskytol pomoc (napr. zaslaním vecí v krabiciach). Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany matky na Okresný súd v Topoľčanoch, nie je dôkazom, že by matka nemala súhlas s presťahovaním maloletého na Slovensko. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedla to, čo tvrdí otec vo svojom odvolaní. Matka tam uviedla, že sa na Slovensko presťahovala so súhlasom otca s tým, že otec sa v čase podania návrhu (v marci 2022) začal domáhať toho, aby bol syn u neho 2 týždne nepretržite, s čím ona nesúhlasila a nechcel, aby sa dieťa stalo medzi nimi rukojemníkom. Je zrejmé, že matka nepodala návrh bezprostredne po presťahovaní sa na Slovensko, ale až viac ako 3 mesiace potom a nežiadala zákaz styku s otcom. To, že otec považoval odchod matky s maloletým na územie SR v decembri 2021 len za návštevu Slovenskej republiky do času presťahovania domácnosti a rodiny do nového bývania otec uviedol aj v rámci výsluchu na pojednávaní vo veci dňa 13.06.2022. Následne však nevedel vysvetliť, prečo teda, keď on bol v novej domácnosti presťahovaný už v polovici januára 2022, kedy za ním bola matka s maloletým na návšteve (z tejto návštevy pochádza aj fotografia matky s údajne láskyplným pohľadom na otca), netrval na tom, aby matka zostala, resp. prečo jej po jej návrate na Slovensko po skončení návštevy nenapísal, že nesúhlasí s pobytom maloletého na Slovensku, resp. že trvá na jeho návrate, ale prečo jej to prvýkrát oznámil až emailom dňa 16.03.2022. Na záver matka uvádza, že otec je závislý na drogách a alkohole a niekoľkokrát sa zo závislosti liečil v S. H. C., Č.. V januári 2022 si o tom otec a matka vymenili niekoľko správ, v ktorých otec matke priznáva isté psychické problémy a sklony ku klamaniu. Matka napriek tomu súhlasí, aby sa otec s maloletým pravidelne stretával, čo mu umožňuje od začiatku rozpadu ich spoločnej domácnosti, resp. otca do stretávania sa so synom motivuje, avšak premiestnením maloletého do ČR, kde matka nemá žiadne zázemie a teda pravdepodobné zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca by mohlo maloletého, jeho zdravie a duševný vývin poškodiť. Matka zdôrazňuje, že premiestnenie maloletého dieťaťa do inej krajiny je neoprávnené iba vtedy, ak sa deje bez súhlasu oboch rodičov. V posudzovanom prípade bol súhlas daný, čiže premiestnenie bolo oprávnené. Zadržanie maloletého dieťaťa v inej krajine je neoprávnené iba vtedy, ak bol síce súhlas daný, ale na určitú dobu. Z SMS komunikácie rodičov je zrejmé, že súhlas otca nebol obmedzený na žiadnu konkrétnu dobu; to otec matke nikdy nenapísal a ani v rámci výsluchu na pojednávaní na súde

prvej inštancie nevedel uviesť žiadnu konkrétnu dobu, na ktorú sa mal jeho údajne dočasný súhlas vzťahovať. Otec nikdy netvrdil, že požaduje, aby sa matka po nejakej dobe s maloletým vrátili do ČR a to ani po tom, ako bol presťahovaný do novej domácnosti, kde ho matka s maloletým navštívili. Čiže pobyt maloletého na Slovensku je oprávnený. Čo sa týka právneho názoru otca, podľa ktorého je možné už udelený súhlas odvolať (str. 12 odvolania dole), takýto právny konštrukt by podľa matky v praxi znamenal, že dieťa nebude mať nikdy nikde obvyklý pobyt, keď si jeden z rodičov zmyslí, že odvoláva svoj daný súhlas bez ohľadu na to, kde by dieťa žilo. Žiadne konanie o nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu by nemalo zmysel, lebo neoprávnenému premiestneniu dieťaťa by sa dalo jednoducho vyhnúť tým, že rodič, únosca by odvolal svoj súhlas, ktorý dal v minulosti na pobyt dieťaťa v danej krajine. Pri realizácii rodičovských práv a povinností však platí, že o otázkach týkajúcich sa dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne. Udelením súhlasu otca teda došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorú je možné meniť iba novou dohodou, alebo rozhodnutím súdu v konaní o úprave rodičovských práv a povinností, ale nie v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V tomto konaní súd skúma výlučne to, či došlo alebo nedošlo k udeleniu súhlasu a k dokonaniu rodičovskej dohody o premiestnení dieťaťa do inej krajiny.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nevedia k veci vyjadriť, nakoľko boli za kolízneho opatrovníka ustanovení len uznesením Okresného súdu v Topoľčanoch, č.k. -38 zo dňa 28.03.2022, a to v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia k mal. dieťaťu. Dňa 29.06.2022 Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, odd. SPODaSK obdržalo z Okresného súdu v Bratislave Uznesenie č.k. zo dňa 13.06.2022 o zamietnutí návrhu otca na nariadenie návratu maloletého do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky pri neoprávnenom zadržaní a dňa 24.08.2022 bola oddeleniu SPODaSK z Okresného súdu v Bratislave I. doručená výzva k vyjadreniu sa k odvolaniu otca voči tomuto uzneseniu. Kolízny opatrovník však uvádza, že doposiaľ neobdržali Uznesenie o ustanovení za kolízneho opatrovníka a ani predvolanie na pojednávanie týkajúce sa konania .

15. Otec doručil odvolaciemu súdu vyjadrenie k vyjadreniu matky dňa 27.09.2022, v ktorom zopakoval už predošlé argumenty a namietol neustanovenie kolízneho opatrovníka v konaní pred súdom prvej inštancie. Doplnil do spisu rozhodnutie Krajského súdu v Prahe zo dňa 11.07.2022 č.k. -106, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného súdu v Prahe -západ zo dňa 19.04.2022, č.k. -16 a poukázal na odôvodnenie daných rozhodnutí.

16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), na prejednanie veci nariadil pojednávanie, nakoľko bolo potrebné zopakovať dokazovanie a odstrániť pochybenie súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia kolízneho opatrovníka) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (387 ods. 1 ).

17. Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.

18. Podľa o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. (ďalej len ""), cieľom tohto dohovoru je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

19. Podľa premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

20. Podľa Čl. 4 sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

21. Podľa Čl. 5 na účely tohto a) „opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) „právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

22. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.

23. Podľa , ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

24. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

25. Podľa bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

26. Podľa pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť.

27. Podľa rozhodnutie podľa tohto o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

28. Podľa úvodu bodu 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len nariadenie Brusel IIa), v prípadoch neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky z 25. októbra 1980, doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä jeho článkom 11. Súdy členského štátu, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané, majú mať možnosť zabrániť jeho návratu v osobitných a náležite odôvodnených prípadoch. Takéto rozhodnutie by sa však mohlo nahradiť následným rozhodnutím súdu členského štátu, v ktorom malo dieťa svoje obvyklý pobyt predtým, než došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu. Ak by takýto rozsudok ukladal návrat dieťaťa, návrat by sa mal uskutočniť bez potreby osobitného konania o uznaní a výkone takéhoto rozsudku v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané.

29. Podľa čl. 2 nariadenia Brusel IIa Na účely tohto nariadenia: pojem "neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; b) za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k

premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

30. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Brusel IIa keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku podľa Haagskeho 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len "Haagsky z roku 1980"), aby dosiahla návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8.

31. Podľa čl. 11 ods. 3 nariadenia Brusel IIa súd, ktorému sa podala žiadosť o návrat dieťaťa podľa odseku 1, koná o žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok. Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku, súd vydá rozsudok najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti.

32. Podľa čl. 11 ods. 4 nariadenia Brusel IIa súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

33. Podľa čl. 11 ods. 5 citovaného Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým sa osobe, ktorá požiadala o návrat dieťaťa, nedala možnosť vyjadriť sa.

34. Podľa ust. § 877 ods. 1 a 2 z. č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník nedohodnou-li se rodiče v záležitosti, která je pro dítě významná zejména se zřetelem k jeho zájmu, rozhodne soud na návrh rodiče; to platí i tehdy, vyloučil-li jeden rodič z rozhodování o významné záležitosti dítěte druhého rodiče. Za významnou záležitost se považují zejména nikoli běžné léčebné a obdobné zákroky, určení místa bydliště a volba vzdělání nebo pracovního uplatnění dítěte.

35. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie a to aj z dôvodu, že bolo zistené, že síce súd prvej inštancie ustanovil pre konanie maloletému kolízneho opatrovníka, avšak uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka, ako aj návrh na vyjadrenie a predvolanie na termín pojednávania mu nebol doručený. Bolo zistené, že pri doručovaní došlo ku chybe pri uvedení identifikačného čísla Úradu práve soc. vecí a rodiny Topoľčany, a táto chyba viedla k tomu, že neboli listiny úradu reálne doručené. Odvolací súd napravil dané pochybenie tak, že všetky potrebné listiny a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka doručil Úradu práce, soc. vecí a rodiny Topoľčany a nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré riadne predvolal aj kolízneho opatrovníka, a na pojednávaní zopakoval dokazovanie.

36. Kolízny opatrovník predložil správu zo šetrenia pomerov u matky maloletého, uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky ku starostlivosti o maloletého a starostlivosť riadne zabezpečuje a umožňuje aj styk otca s maloletým. Ďalej na pojednávaní uviedol, že k otázke, či je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, alebo nesprávne mu neprináleží sa vyjadrovať a posúdenie tejto otázky je na odvolacom súde.

37. Odvolací súd po oboznámení sa s návrhom a zopakovaní dokazovania, v prvom rade uvádza, že dôležitou otázkou, ktorou je v danom prípade potrebné sa zaoberať je, či matka maloletého premiestnila na územie Slovenskej republiky neoprávnene, teda bez dohody s otcom maloletého, alebo so súhlasom otca, po ich vzájomnej dohode. Matka totiž uvádza, že otec súhlasil s jej odsťahovaním sa s maloletým natrvalo na územie SR, otec naopak tvrdí, že na trvalé premiestnenie maloletého nedal matke súhlas. Odvolací súd dospel k záveru, že momentom premiestnenia je deň 17.12.2021, čo vyplýva z tvrdení oboch rodičov. Nie je ani sporné, že pred týmto dňom obvyklý pobyt maloletého bol v Českej republike, keď maloletý do tohto dátumu žil s oboma rodičmi v Českej republike, mal v nej situované všetky aktivity bežného života, lekárov, poistenie. Na územie SR chodil dovtedy s matkou, ale len na účel dovolenky. V prípade medzinárodného únosu, musí ísť o premiestnenie dieťaťa, ktoré je neoprávnené. Za neoprávnené premiestnenie sa považuje také, ktoré je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba buď samostatne, alebo spoločne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením. Odvolací súd sa zameral preto na posúdenie spornej skutočnosti medzi rodičmi a to, či došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého,

či matka mala od otca maloletého súhlas s presťahovaním sa s maloletým na trvalo na územie Slovenskej republiky. Podľa vyššie citovaného § 877 Občanského zákoníka, platného v štáte obvyklého pobytu maloletého pred jeho premiestnením, sa na zásadnú zmenu týkajúcu sa maloletého, kde sa radí aj zmena pobytu, vyžaduje dohoda rodičov. Zákon však nepredpisuje povinú písomnú formu takejto dohody, to znamená, že môže k takejto dohode dôjsť aj ústne. Touto otázkou sa zaoberal aj súd prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že otec s premiestnením maloletého na územie SR, teda s tým, že matka sa presťahuje s maloletým na územie SR súhlasil. Súd prvej inštancie záver o súhlase otca s premiestnením matky s maloletým natrvalo na územie SR vyvodil z ich whatsappovej komunikácie, a podporne z čestného prehlásenia starej matky maloletého Ľ. D.. V odôvodnení k tejto otázke súd prvej inštancie uviedol, že: „.X. Ž. N. Č. S. S. Z.D. N. M. XXXX. S. na R., Ž. Č. S. Ú. V. Z. C. M.B. S. za N. T., na E. K. N.B. T. X. Q. (§. XXX X. T. Č.. XX/XXXX K..). Právny S. Č. H. E. U. R. S. Ú.; M. Ú. R. S.M. B. E. S. N.. M. N. A. T. S. E.D. S. K. B. R. S., H. B. H.Í. H. (N. H.) H. S. Ú.. Právny Ú. A. S. N., K. E. právny S. K.A. N., T. B. T. S. B. S. Ú. S. N.. S. S.N. Ú. R. S. N.. N. A. H.Z. G. (S.) S. N.. S. A. X. (N.) S. N. Č. Q. N. X. Q.. B. K. N. Z. N. X. Q. (H.) V., Z. C. N. R., B. C. Q. B. V.. S. P. X. S. N.F. N. (N. H. K., S., E. B. S..) K. Ľ. Z.H. N. Ň. P. V. Q. T. L. N. B. A. X. K.H.. T. K. H., ak A. S. N. V.H. Z. (E.), N. R. S. K. V. S., E. M. na Ň.V. S., F. S. (vzhľadom na N. X.) K. N. B.E. S. X. R., Ž. R. N. A. B. R. P. R., B. A. táto N. (S.X.. V. H. K. K. T. XX. A. XXXX, K..T.. X Z. L. XX/XXXX). Podľa K.M. S. P. A. N. E. V. N. E., Ž. N. M. S.S. M. na K. X. Q. E. R. N. S. N., E. T.P. M. Q. X. K. K. R. S. Z. na Ú.T. K. Q.. E., C. S., Ž. na K. X. G. N., B. Z. H. Ž.P. na Ú. K. Q. H. M. XX. M. XXXX. Táto N. A. T. S.Q. T. N. K., E. N. S. X. R., Ž. R. táto N. X. C. B. R. R., B. A. táto N.. K.M. S. N. T. X. E. Q.. E., X. K. S. Z., B. K. S. „. K.. Súd S. P. R. P. R., Ž. V. Z. H. po X.Í. R. S. K. Z. na K., N. Q. E. M. Ú. E. M. X. R., Ž.G. Z. C. Ž. na K.. N. K. Ď. S. Z., B. Č., E. B. E. C. K. Z.F.. Ak C. K. X. S. F. R., E. B. E. C. K. Z., Z. C. K. A. X. A., B. vzhľadom na A. X. „. Č. A. T., Ž. Z. Í. X. M. B. R. K. (S. K. X.: „., Ž. C. Š., Č. H. G. H. G. N. Ž. Z., B. X.). Súd S. P. V., Ž. N., Ž. H. A. Z. K. N. P., B. B. R., Ž. N.Á. K. N. H. E. L. B. Z. R.H. B. Z. A. Z. H., ak C. K. R. K. N. písomnej B. F. E.. N. M. S.S. B. T. X. R. N. Z. S. B. Ď. K.. H.E., X. K. Ď. S. Z., E. C. A. M. Č.. V. M. S. N. K.N. T. XX. M. XXXX, N. E. K. K. X. S. na „. N. B. S.R. K. na K. B. N.; N. N. S. na K.. Ak C. P. X. E. S., H. C. R. H. S. N. „., Č. N. N. E., E. P. R. S. N. Z. N., H. P. N. na E. S., Č. S.. X. K. Ď. S., E. Z. S. S.. H. K., E. Z. S., B. E. Z. S., Č. X. H. M. B. R. L. R. S. R. S.B.. X. K. R. S. Z., E. C. Z. S., Č. A.H. K. E. X. T. S. na Ú. K. Q.. H. S. H., Ž.G. C. Z. Í. X. E., S. L. S., S. R. C. K. B. Z. T. B. X. C. K. Z. B. H. K. A. na R. B. S.. H. T. M.E. (Č.. F.. XXX-XXX K.) C. S., Ž. R. S. K. S. L. Z. K. Z.Z. B. T., Č. ak C. Z. Í. F. X. L. S., H. F.V., S. C. K. na R. Z. S., ak C. H. Í. X. T. S., E. S. R. V. L. K. T.. H., R. S., N. B. Ž. Z. na K. H.V. B. X. „. C. K. Š.. X. S.X., K. X. na N. Z., Z. C. T., Ž. M. Š.F. K. M. H. B. N. V. N.; H. M. H. H. T. Q. XXXX. Preto táto X.T. K. na C. K. X. Z., E. C. T. Z. K. S.Á. X., na Č. K. X. B. S.. V. M. Ď. E.L., H.. XX. A. XXXX, N. E. X. S. K. D. E. T. M. P. Z. Z., Q.. Ž. Z. S. X., Ž.G. X. C. L. E. H. B. X. M. S.. Podľa V. K. Z. B. K., E. G. E. M. XXXX V. H. T. E. C., E. B. K. Z. Ž. B. Z. Z. T. P. N. R. C.. R. H. C. X. B. T., S. K. K. S., Ž.G. Z. S. „. S., Č. C. C. N.G., ak C. Z. Í. X. C. V. Q. Z., E. C. R. S. S. N. B. H.N. C. F., B. K. na S. E. M. (B. R. X.) K. M. P. Z.D. B. R. B. E. P. F. X. R.. V. H. S. P. Č. N.K. K. Z. Z. Ľ. D., E. S., Ž. X. A. S. N., B. Ž.P. Z. K. Z. N. K. N. Z., E. Z. T..“. Odvolací súd sa stotožnil s týmto odôvodnením súdu prvej inštancie a dospel rovnako k záveru, že matka pred premiestnením maloletého na územie SR dňa 17.12.2021 mala súhlas od otca maloletého s jej odsťahovaním sa s maloletým natrvalo na územie SR a preto nešlo v danom prípade o neoprávnené premiestnenie. Nedošlo k porušeniu opatrovníckeho práva, keď tu bola dohoda rodičov o premiestnení maloletého.

38. Odvolací súd rovnako z komunikácie rodičov zo dňa 14.12.2021, 17.12.2021 má za to, že táto potvrdzuje, že sa rodičia dohodli na odsťahovaní matky s maloletým na územie SR. Tejto whatsappovej komunikácii predchádzal rozchod rodičov, ku ktorému došlo v mesiaci november 2021 a matka uviedla, že opakovane mali s otcom rozhovory, ako budú pokračovať ďalej a otec sa opakovane vyjadroval, že matke bude lepšie s maloletým na Slovensku, kde má matka rodičov a zázemie. Otec matke dňa 14.12.2021 píše, ako si predstavuješ Slovensko, ako často, kde a kedy budem s Z., kedy budete sem jazdiť. Dňa 17.12.2021 otec matke píše so všetkými vecami pomôžem, tak daj vedieť ako s tými vecami a sedačkou, veci viem poslať v krabiciach na SK keď nie je cesta, koľko mám posielať peňazí, kde bude poistený, koľko bude stáť škôlka. Z daných otázok otca sa dá prijať záver, že sa s matkou museli ešte pred 14.12.2021 dohodnúť o odsťahovaní sa matky na územie SR a otázky kladené otcom jasne preukazujú, že otec vedel, že nejde len o krátkodobý pobyt matky na Slovensku, ako sa dialo pred tým, ale že ide o trvalé odsťahovanie sa matky s maloletým. Následne 25.01.2022, a to potom, čo sa otec stretol cez vianočné sviatky a Silvester s maloletým na území SR a nevzniesol požiadavku návratu matky do ČR, potom, ako matka prišla s maloletým na krátkodobú návštevu za otcom s maloletým do ČR a po tejto návšteve sa vrátila na územie SR, jej otec píše, že jej pošle Z. izbu a D. predá. Matka pri výsluchu

na odvolacom súde uviedla, že otcovi v čase jeho návštevy v období Silvestra ukázala bytový dom, v ktorom si ide prenajať byt. Taktiež otec potvrdil že vedel o tom, že matka si prenajala byt a že pred tým, keď chodila na krátkodobé návštevy byt si neprenajímala. Matka uviedla, že otec jej v priebehu mesiaca január a február 2022 pomáhal so sťahovaním, nosil jej na Slovensko veci v krabiciach. Je nelogické tvrdenie otca, že nemalo ísť o dlhodobé, či trvalé premiestnenie matky na územie SR, keď z jeho otázok z uvedených správ je zrejmé, že pobyt matky na území SR je nie dočasný, či za účelom krátkodobej dovolenky. Odvolací súd nerozumie potom, prečo otec písal matke v deň odchodu na SR, že jej pošle veci v krabiciach, a dohadujú si praktické veci ohľadom starostlivosti o maloletého, ako je posielanie peňazí, úpravu stretávania sa s maloletým a pod. a následne v januári, prečo otec píše matke, že jej pošle nábytok z izby maloletého v byte v ČR a píše, že byt predá. Aj z následného konania otca v priebehu mesiacov január a február 2022 presvedčivo vyplýva, že išlo o odsťahovanie sa matky trvalé. Vôľu strán a ich komunikáciu, ktorá prebehla medzi nimi v decembri 2021 a januári 2022 je potrebné vykladať aj v spojitosti s reálnym konaním oboch rodičov, teda aj otca, ktorý vykonával úkony, z ktorých je jednoznačné, že pobyt matky s maloletým nemal byť krátkodobého charakteru. Navyše už v čase návštevy matky v januári 2022 v mieste bydliska otca bol byt obývateľný, nebol teda už dôvod, aby matka znovu odchádzala na Slovensko, ak ako tvrdí otec jej odchod na Slovensko mal byť len za účelom trávenia sviatkov na Slovensku, kým on zariadi byt, a nebol ani dôvod, aby následne potom matke nosil na Slovensko jej veci a veci maloletého, vrátane detskej postieľky. Argumentácia otca, že v byte v Čechách sa nachádzajú veci maloletého, hračky, stolička jedálenská, či že tam má zariadenú izbu, nemá vplyv na posúdenie, či súhlasil s presťahovaním trvalým. Je zrejmé, že sa rodičia dohadovali na stretávaní sa otca s maloletým, a matka otcovi navrhovala, že bude s maloletým aj ona chodiť za otcom do ČR, a je preto logické, aby otec mal v byte vytvorené podmienky k realizácii styku s maloletým. To, že otec až dňa 16.03.2022 napísal matke, že naďalej nesúhlasí s tým, aby bol maloletý na území SR, nemení nič na tom, že matka dňa 17.12.2021 s maloletým išla bývať na trvalo na územie SR so súhlasom otca. Odvolací súd je rovnako názoru, že súhlas rodiča nie je možné zobrať späť a na ďalšiu zmenu pobytu maloletého sa rovnako vyžaduje dohoda zo strany oboch rodičov. V prípade, ak by sa predchádzajúci súhlas s premiestnením, zmenou pobytu mohol účinne zobrať späť, nikdy by druhý rodič nemal istotu v tom, či premiestnil dieťa oprávnene, či sa nedopustil medzinárodného únosu a vždy by na zmenu pobytu potreboval rozhodnutie súdu. Zákon však nevyžaduje, že na zmenu pobytu je nevyhnutné rozhodnutie súdu, ale postačuje aj dohoda rodičov, ktorá nemusí byť písomná. Odvolací súd poukazuje i na to, že ide o komunikáciu dvoch ľudí, ktorý nemajú právne vzdelanie, a nie je nevyhnutné, aby sa pri dohode o zmene pobytu dieťaťa vyjadrovali presnými termínmi. Odvolací súd dospel k záveru, že obsah predložených správ, teda písomnej komunikácie, ktorá sa udiala medzi rodičmi 14.12.2022, 17.12.2022 a následne v januári 2022, svedčí o tom, že matka mala od otca súhlas s premiestnením maloletého na územie SR, a to nie len na dočasný krátkodobý pobyt, ale na trvalý pobyt, čomu svedčí aj konanie otca, ktorý vedel o prenájme bytu zo strany matky, a pomáhal jej so sťahovaním. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie predložením celej komunikácie rodičov z obdobia december 2021, ktoré navrhol otec a to z dôvodu, že nič by sa nezmenilo na tom, že komunikácia obsahuje už predložené správy, z ktorých je zrejmé, že otec a matka sa dohadovali na tom, ako sa bude realizovať styk otca s maloletým a obsahuje otázky otca, z ktorých vyplýva, že vedel o tom, že pobyt matky bude trvalý, a nie len za účelom krátkodobej návštevy. Zároveň ako je vyššie uvedené, dôležité je aj konanie otca bezprostredne potom ako matka s maloletým odišla na Slovensko, teda že jej pomáhal so sťahovaním. Otec pri výsluchu pred odvolacím súdom na jasne položené otázky ohľadom predloženej komunikácie rodičov, nevedel zrozumiteľne odpovedať, jeho odpovede boli zmätočné a nepresvedčivé v tom, že by pobyt matky na území SR od 17.12.2021 mal byť len krátkodobého charakteru.

39. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené, dospel k záveru, že k premiestneniu maloletého došlo dňa 17.12.2021 oprávnene, nakoľko otec s odsťahovaním sa matky s maloletým na územie SR súhlasil, teda došlo k dohode rodičov o premiestnení maloletého na územie SR a o tom, že maloletý bude s matkou natrvalo bývať na území SR. Otázka obvyklého pobytu ku dňu 16.03.2022, ktorou sa súd prvej inštancie zaoberal bola podľa odvolacieho súdu bezpredmetná. Odvolací súd nie je ani viazaný v danej veci uznesením Okresného súdu v Prahe, ani Krajského súdu v Prahe. Právomoc rozhodovať v návratovom konaní má Slovenský súd, teda súd na území štátu, kde bolo dieťa premiestnené a tento súd je oprávnený posúdiť všetky relevantné skutočnosti dôležité k rozhodnutiu o navrátení, či nenavrátení dieťaťa. Teda aj posúdiť otázku, či došlo k neoprávnenému premiestneniu prislúcha súdu, ktorý má právomoc rozhodovať v návratovom konaní, ktorý vo veci vypočul aj účastníkov a vykonal potrebné dokazovanie.

40. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil, keď dospel k záveru, že k premiestneniu maloletého matkou na územie SR nedošlo neoprávnene (, ).

41. Na záver odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

42. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

43. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie, a to podľa ust. , ktorý ustanovuje, že dovolanie nie je prípustné proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.