Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-8-2023.pdf
PDF · 192.67 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 3/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 4/ H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 5/ A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 6/ J. I., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom C. C., D. E. XX, 8/ B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 9/ L. M. D., N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. - O., K. XXXX/XX, 9a/ D. P., N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C. - O., K. XXXX/XX, 9b/ Q. K., N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. C., D. E. XXXX/XX, 10/ F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 13/ D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 14/ F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 15/ R. J., nar.XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 16/ D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 17/ M. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 18/ D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 19/ M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 22/ S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XXXX/XX, 22a/ C. O., nar. XX. XX.XXXX, bytom S. - D., A. Q. XX, 23/ A. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 24/ A. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 25/ M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 27/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., P. X, 28/ C. A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XX, XX/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 32/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. E. XX, 35/ A. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., D. E. XXXX/XX, 36/ S. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX C. C., 37/ J. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXX, žalobcovia 1/ - 6/, 10/, 13/ - 18/, 31/, 32/, 36/ zastúpení JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51; žalobcovia 8/, 9/, 9a/, 9b/ 19/, 22/, 22a/ 23/- 25/, zastúpení JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, žalobcovia 27, 28, 35, 37 zastúpený JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom so sídlom Na Troskách 3, Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, 810 05 2/ D. D. U., správca konkurznej podstaty JADE, s.r.o. „v konkurze“, Bratislava, Mikulášska 1, IČO: 36 034 908, sídlo správcu, Matice Slovenskej 17, 971 01 Prievidza, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/153/2012-1060 zo dňa 12. 07. 2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13C/153/2012 zo dňa 12. 07. 2022.
II. Žalovanému 1/ nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
III. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobcov zamietol. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške. Žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva žalovaného v 1/ rade k nehnuteľnostiam, jednotlivým bytom, ktorého sú žalobcovia nájomcami nachádzajúcich sa v obytnej budove v Banskej Bystrici na Majerskej cesta č. 65 so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 614 m2 spolu s jednotlivými spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom na pozemkoch CKN parcely č. XXXX/X o výmere 614 m2 a CKN parcely č. XXXX/XX o výmere 122 m2, zapísané na LV č. XXXX pre obec, okres a kat. úz. C. C., ďalej spoluvlastníckym podielom na priľahlých pozemkoch CKN XXXX/XX o výmere 860 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre obec, okres a kat. úz. C. C. a spoluvlastníckym podielom na priľahlom pozemku CKN XXXX/XX o výmere 819 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre obec, okres a kat. úz. C. C. a spoluvlastníckym podielom na priľahlom pozemku CKN XXXX/XX o výmere 13 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre obec, okres a kat. úz. C. C., ktoré užívajú jednotliví žalobcovia.
1.2 Žalobcovia tvrdili, že právny predchodca žalovaného v 1/ rade Pozemné stavby Banská Bystrica, š. p. v likvidácii, IČO: 00 153 818 ako správca majetku štátu v konkurznom konaní uzatvoril dňa 22. 06. 1999 s obchodnou spoločnosťou JADE, spol. s r.o. kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti (vrátane bytového domu). V kúpnej zmluve v článku V. bod 2 sa kupujúci zaviazal dodržiavať zákon č. 182/1993 Z.z. a rešpektovať právo nájomcov na odkúpenie jednotlivých bytových jednotiek do vlastníctva. Dňa 29. 06. 2006 bol na majetok obchodnej spoločnosti JADE, spol. s r. o. vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. 2K/15/2006 a všetky byty, ktoré obývali žalobcovia boli zaradené do súpisu podstát.
1.3 Žalobcovia žalobný návrh zdôvodnili, tým že kúpna zmluva zo dňa 22. 06. 1999 uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade a obchodnou spoločnosťou JADE, spol. s r. o. je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že táto bola uzatvorená v rozpore s ustanovením § 29 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z., v čase prevodu teda ku dňu 19. 07. 1999 kupujúci nespĺňal podmienky ustanovenia § 29 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z.. Žalobný návrh zdôvodnili na tom skutkovom a právnom základe, že pri určení vlastníckeho práva k jednotlivým bytom pre žalovaného v 1/ rade má súd skúmať a posúdiť platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného v 1/ rade a obchodnou spoločnosťou JADE, spol. s r. o., ktorá podľa žalobcov bola absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že táto bola uzatvorená v rozpore s ustanovením § 29 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z.. Vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytovému domu - jednotlivým bytom a nehnuteľnostiam k nim priľahlým je ich právne postavenie neisté a u nich existuje naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby.
1.4 Žalovaný v 1/ rade ponechal otázku určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na úvahe súdu.
1.5 Žalovaný v 2/ rade uviedol, že nie je splnený základný predpoklad úspešnosti žaloby žalobcov, pretože v čase povolenia vkladu ku dňu 19. 07. 1999 bola spoločníkom úpadcu obec Králiky.
2. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa § 115 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode obchodného podielu, § 29 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z. v čase účinnom do 31. 08. 2002, § 17 ods.3 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., účinnom do 31. 08. 2002.
2.1 Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že právny predchodca žalovaného v 1/ rade uzatvoril kúpnu zmluvu s obchodnou spoločnosťou JADE, spol. s r. o. dňa 22. 06. 1999, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva bytov v bytovom dome spolu s priľahlými nehnuteľnosťami, pričom byty užívajú žalobcovia. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu, odborom katastrálnym Banská Bystrica dňa 19. 07. 1999. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 22. 06. 1999 je zmluvou platnou. Mal za preukázané, že dňa 30. 03. 1999 bola
uzatvorená zmluva o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti JADE, spol. s r. o. na obec Králiky a teda obchodná spoločnosť spĺňala podmienky ustanovené v § 29 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z. Dňa 28. 06. 1999 valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti JADE, spol. s r. o. schválilo prevod obchodného podielu obce Králiky na ostatných spoločníkov, ktorí dňa 03. 08. 1999 uzatvorili zmluvu o prevode vlastníckeho práva k obchodnému podielu. Z uvedeného je zrejmé, že ku dňu 19. 07. 1999, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k bytom v bytovom dome na základe zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 obchodná spoločnosť JADE, spol. s r.o. spĺňala podmienku účasti obce v obchodnej spoločnosti v zmysle § 29 ods.5 zákona č. 182/1993 Z. z.. Skutkové tvrdenia žalobcov o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v konaní preukázané neboli a okresný súd takúto neplatnosť z uvedených dôvodov ani sám nezistil. Vzhľadom na nepreukázanie skutkových tvrdení ohľadne absolútnej neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom okresný súd sám z úradnej povinnosti takúto neplatnosť nezistil, žalobe nemohol vyhovieť.
2.2 Žalobcovia poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Cbi/17/2006 zo dňa 16. 11. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKr/17/2011 zo dňa 10. 11. 2011, ktorým bol rozsudok prvej inštancie potvrdený, kde bolo rozhodované o nároku o vylúčení veci z konkurznej podstaty a bolo rozhodnuté tak, že žaloba sa zamieta, pričom odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne vychádzajúc zo základného predpokladu, že absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 žalobcovia stratili zákonný nárok na podanie vylučovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 78 ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a preto vo výrokovej časti tohto rozsudku žalobu zamietol. Žalobcovia tvrdili, že tieto rozhodnutia majú zásadný význam pre právne posudzovanie veci, nakoľko sa jedná o posúdenie totožnej zmluvu, išlo o rovnaký okruh účastníkov, pričom vo vzťahu ku všetkým žalobcom ide o nerozlučné spoločenstvo, ktorého právnym základom je zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z. Žalobcovia ďalej tvrdili, že z uvedeného možno jednoznačne a nepochybne vyvodiť, že hmotnoprávny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v 2/ rade v otázke kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 bol vyriešený tak, že ide o absolútnu neplatnosť zmluvy, ktorý vzťah nanovo v tomto konaní súd už nemôže skúmať. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali aj na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 22. 01. 2010 pod sp. zn. II.ÚS 349/2009 ohľadne zásady prejudiciality ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní, v danom prípade potom všeobecný súd podľa žalobcov nemá možnosť výberu otázky, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu, lebo ak by zaujal zrejme odlišné stanovisko, bol by takýto jeho postup resp. z neho vyplývajúci nepochybný záver arbitrárny pre jednoznačný rozpor so zákonom. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod č. 3Cdo/115/2016.
2.3 Okresný súd v súvislosti s uvedeným tvrdením vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 2Cbi/17/2006-288 zo dňa 16. 11. 2010, predmetom ktorého bolo vylúčenie majetku zo súpisu podstát, zistil, že žalobcovia sa v uvedenom konaní domáhali, aby súd vylúčil zo súpisu podstát žalovaného byty nachádzajúce sa v obytnej budove, súpisné číslo XXXX, nachádzajúce sa v Banskej Bystrici na ulici Majerská cesta č. 65. Svoj nárok v tomto konaní odôvodnili tým, že na majetok úpadcu obchodnej spoločnosti JADE, spol. s r. o. bol dňa 29. 06. 2006 vyhlásený konkurz. Zároveň žiadali súd o vyriešenie prejudiciálnej otázky absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou úpadca JADE, spol. s r.o. bytový dom nadobudol s tým, že v prípade preukázania absolútnej neplatnosti uvedenej zmluvy sa obnovia pôvodné vlastnícke právne vzťahy k uvedenému domu. Z citovaného súdneho rozhodnutia vyplýva, že v čase podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 úpadca spĺňal podmienku účasti obce. Zároveň z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že po vykonanom dokazovaní súd zistil, že dňa 28. 06. 1999 schválilo valné zhromaždenie zmluvu o prevode obchodného podielu a samotné prevody obchodného podielu, na základe ktorých obec Králiky vystúpila zo spoločnosti úpadcu. Takéto prevody a tým aj zánik účasti obce Králiky ako spoločníka sa stali účinnými voči úpadcovi najneskôr dňom 28. 06. 1999 a pokiaľ vklad vlastníckeho práva úpadcu bol povolený dňom 19. 07. 1999 jedná sa o nesplnenie podmienky účasti obce v momente právoplatnosti povolenia návrhu na vklad s tým, že kúpna zmluva zo dňa 22. 06. 1999 je absolútne neplatnou v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Výsledkom takéhoto odôvodnenia je potom výrok súdu o tom, že žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobcovia stratili zákonný nárok na podanie vylučovacej žaloby. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod č. k. 2CoKr/17/2011-335 zo dňa 10. 11. 2011, ktorý rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I pod č. k. 2Cbi/17/2006-288 zo dňa 16. 11. 2010 potvrdil.
2.4 Okresný súd vzhľadom na námietku žalobcov ohľadne aplikácie zásady prejudiciality a zásady viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v iných konaniach uviedol, že okrem iného pri jej posudzovaní vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28. 06. 2017. Súd v uvedenom rozhodnutí uviedol, že právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim povinnosť sa pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označených v ustanovení § 159 ods. 2 OSP, teraz v ustanovení § 228 ods. 1 CSP, zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané. Jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej - rei iudicatae bráni opätovnému prejednaniu veci, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté. O rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci nie je možné dvakrát konať. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade, ak súd určitú otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou súčasťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Aby takéto posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní musela byť v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením a pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnenej v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia, t. j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné.
2.5 Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že otázka skúmania absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 v konaní pred Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. 2Cbi/17/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2CoKr/17/2011 bolo riešením iných otázok, ktorými sa súd musel pri vydaní svojho rozhodnutia vysporiadať, čo však pre toto konanie nie je záväzné. Predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava I nebolo určenie platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999, ktoré by bolo vyjadrené vo výroku súdneho rozhodnutia, čím by bol súd viazaný, súd nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia. Uvedená otázka nebola priamym predmetom sporu tak, aby bola posúdená vo výroku súdneho rozhodnutia.
2.6 Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol, o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 CSP .
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom právnych zástupcov.
3.1 Žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. Ivanom Hegerom v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie napriek pokynu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené jeho predchádzajúce rozhodnutie náležite rozhodnutie neodôvodnil (§ 365 ods. 1 písm. b CSP). Poukázali na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že nedošlo k preukázaniu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného 1/ a spoločnosťou JADE, s. r. o., vykonal vlastné dokazovanie, napriek právoplatne skončenému konaniu na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 2Cbi/17/2006, ktorým bola konštatovaná absolútna neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto konaní vykonal dokazovanie ohľadne platnosti resp. neplatnosti totožnej zmluvy, objavil zmluvu o prevode obchodného podielu z 03. 08. 1999, pričom je zvláštne, že touto zmluvou zjavne Okresný súd Bratislava I. v konaní 2Cbi/17/2006 nedisponoval, a to napriek skutočnosti, že si vyžiadal celý registrový spis spoločnosti JADE, spol. s r.o. Záver okresného súdu, že nie je viazaný riešením predbežnej otázky, že by bol ňou viazaný len keby bola priamym predmetom sporu je nesprávny, z dôvodu priamej súvislosti medzi samotným rozhodnutím a posúdením ne/platnosti kúpnej zmluvy okresným súdom Bratislava I. Takýto postup a rozhodnutie zakladá právnu neistotu ako aj porušuje zásadu legitímneho očakávania, kedy žalobcovia by mali byť neúspešní v spore na Okresnom súde Bratislava I. z dôvodu, že kúpnu zmluvu súd posúdil ako neplatnú
a v tomto spore neúspešní kvôli tomu, že ju posúdil súd ako platnú. Rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k hrubému zásahu aj do ústavného práva žalobcov na súdnu ochranu. Odvolatelia namietali záver súdu, že zmluva o spätnom prevode obchodného podielu, ktorou došlo k vystúpeniu obce Králiky zo spoločnosti, bola podpísaná 03.08.1999, čo nie je zrejmé, nakoľko zmluva nie je datovaná a dátum 03.08.1999 je len dátum prehlásenia podpisov za vlastné, t. j. zmluva mohla byť podpísaná už skôr. Navyše z „Dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti JADE, spol. s r.o. vyplýva, že k zmene spoločníkov a vystúpeniu obce Králiky došlo už na valnom zhromaždení konanom dňa 28.06.1999, t. j. ešte pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o účinnosť samotného prevodu mal zápis do obchodného registra len deklaratórny účinok, nakoľko v zmysle ustanovenia §115 ods. 4 ObZ. v znení účinnom v rozhodnom období, účinky zmluvy o prevode obchodného podielu vznikajú dňom doručenia takejto zmluvy spoločnosti (t j. 28.06.1999). Naviac, pri ostatných zmluvách o prevode podielov v predmetnej spoločnosti, boli tieto zmluvy uzavreté vždy v krátkom čase po valnom zhromaždení. Namietali, že pri posudzovaní platnosti resp. neplatnosti kúpnej zmluvy sa okresný súd nezaoberal zjavnou účelovosťou a okolnosťami celého procesu prevodov obchodného podielu na obec Králiky a následného spätného prevodu, čo môže mať za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, nakoľko by mohlo ísť o úkon, ktorého účel obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Obec Králiky by sa totiž stala spoločníkom výlučne na krátke obdobie, počas ktorého by bola uzatvorená kúpna zmluva, čo napovedá, že jediným účelom vstupu obce Králiky ako spoločníka do kupujúceho bolo obísť právo nájomcov na odkúpenie bytov, ktoré by im bolo inak patrilo v prípade, kedy obec Králiky na cca pár mesiacov nevstúpila ako spoločník do spoločnosti JADE, spol. s r.o., čím došlo k účelovému naplneniu podmienky v zmysle § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a obídeniu práva nájomcov. Zo strany spoločnosti JADE, spol. s r.o., by išlo v takom prípade o zjavné zneužitie práva. Okrem toho „vstup ale aj výstup“ obce Králiky mal byť schválený obecným zastupiteľstvom obce Králiky, čo registrový spis neobsahuje. Teda ide o neplatný úkon. Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, resp. navrhli, aby odvolací súd žalobe vyhovel, zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.
3.2 Žalobcovia zastúpení JUDr. Františkom Vavráčom a JUDr. Karínou Uhrínovou uviedli, že odvolanie podávajú z dôvodov § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. V odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nemohol dôjsť pri hodnotení dôkazov k opačnému záveru od záverov právoplatného rozhodnutia v konaní OS Bratislava I. pod č. k. 2Cbi/17/2006-288 zo dňa 16.11.2010 o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty na základe rovnakého vykonaného dokazovania. Súd v konaní o vylúčenie veci vyriešil prejudiciálnu otázku tak, že spoločnosť JADE, spol. s r.o., nadobudla predmetný bytový dom na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, keď vklad vlastníckeho práva úpadcu k bytovému domu bol povolený dňa 19.07.1999, a to pre nesplnenie podmienky účasti Obce v momente právoplatnosti povolenia vkladu vlastníckeho práva k bytovému domu, kúpna zmluva zo dňa 22.06.1999 je absolútne neplatná. Výsledkom bolo, že Okresný súd Bratislava I. vo výroku žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, neplatnosti spornej zmluvy. Poukázali na § 228 ods. 1 CSP, v súvislosti s konaním o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, v ktorom otázka absolútnej neplatnosti ako jediná rozhodujúca skutočnosť bola naviazaná na výrok rozhodnutia o zamietnutí uplatneného nároku, a preto nemôže byť ignorovaná. Záver súdu prvej inštancie je absurdný a zároveň arbitrárny, lebo vedie k situácii, že prvýkrát prehrali preto, lebo zmluva je absolútne neplatná pri konkrétnej forme ochrany, a druhýkrát prehrali preto, lebo zmluva je platná pri inej forme ochrany, keď udalosť a skutkový dej (viazaný k tejto zmluve je rovnaký) je ten istý a jedinečný (totožný). Pokiaľ niektorí účastníci tohto konania neboli účastníkmi konania pred Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 2Cbi/17/2006 všeobecný princíp rovnakého posudzovania v rovnakých veciach treba posúdiť aj vo vzťahu k týmto účastníkom. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/115/2016.
3.3 Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. V prípade, ak súd predmetnú zmluvu posúdi ako absolútne neplatnú, vyjadril žalovaný 1/ svoju pripravenosť niesť povinnosti vyplývajúce z vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam.
3.4 Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov poukázal na to, že Okresný súd Bratislava I. v konaní č. 2Cbi/17/2006 nevykonával žiadne dokazovanie ohľadom platnosti zmluvy zo dňa 22. 06. 1999, iba vychádzal z tvrdení žalobcov, že obec Králiky údajne nebola spoločníkom JADE, spol. s r.o. , preto
je zmluva zo dňa 22. 06. 1999 neplatná. Právne účinky prevodu obchodného podielu obce Králiky, ktorým táto obec prestala byť spoločníkom JADE, spol. s r.o., nemohli nastať skôr, než boli podpisy pod zmluvou o prevode predmetného obchodného podielu overené u notára, čo je povinná náležitosť zmluvy. Z dátumu notárskej pečiatky sa preukázalo, že obec Králiky bola v tom čase spoločníkom JADE, spol. s r.o.. Tvrdenia žalobcov v konaní č. 2Cbi /17/2006 boli zjavne nepravdivé.
3.5 Žalobcovia zastúpení JUDr. Františkom Vavráčom a JUDr. Karin Uhrínovou vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ zotrvali na dôvodoch odvolania. Poukázali na to, že tvrdenia žalovaného 2/ sú pre posúdenie veci v tomto konaní nerozhodné, v konaní Okresného súdu Bratislava I. č. k. 2Cbi/17/2006 bolo rozhodované o vylúčení predmetných bytov zo súpisu podstát tak, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 22. 06. 1999, poukázali na záväznosť takéhoto rozhodnutia. Zároveň predložili zápisnicu o pojednávaní z 18. 05. 2010 v konaní Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 2Cbi/17/2006.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, nariadil pojednávanie v súlade s § 385 ods. 1 CSP, v súlade s § 384 CSP zopakoval dokazovanie, v súlade s § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení zákona - § 137 c) CSP, § 39 OZ, ustanovení zák. č 182/1993 Z.z. účinného od 1.6.1998 do 15.07.1999, od 16.07.1999 do 10.10.1999 a účinného v čase rozhodovania, zák. č. 173/1999 Zb., ktorým došlo k doplnenie ods. 8 a 9 v § 29 zák. č. 182/1993 Z.z., § 92 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z., § 1, 6 zák. č. č. 111/1990 Zb., vzhľadom na potrebu ich aplikácie vo vzťahu k predmetu konania, v súlade s § 390 písm. a) CSP odvolací súd rozhodol, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP.
5. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
6. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
7. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalovaného 1/ k presne špecifikovaným nehnuteľnostiam - bytom, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve nachádzajúcich sa v obytnom dome v C. C. P. D. E. V. XX so súpisným č. XXXXX, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, LV č. XXXX LV č. XXXX, LV č. XXXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, katastrálne územie C. C..
8. V konaní bolo nesporné, že predmet konania je zapísaný v súpise majetku podstát úpadcu JADE, spol. s r.o. v konkurze .
9. Žalobcovia tvrdili, že predmetný obytný dom nadobudol úpadca JADE, spol. s r. o. od štátneho podniku Pozemné stavby Banská Bystrica, štátny podnik "v likvidácii", IČO: 00 153 818 v rámci konkurzného konania, na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 22. 06. 1999, a to z dôvodu nedodržania ustanovenia § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., keďže nadobúdateľ nespĺňal podmienky podľa § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z. a ak by aj spĺňal uvedené podmienky, namietali zjavnú účelovosť celého procesu prevodu obchodného podielu JADE, spol. s r. o. na obec Králiky a následného spätného prevodu, pričom poukázali na ustanovenie § 39 OZ.
10. Podľa § 137 pís. c ) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke právo žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam.
12. Žalobcovia tvrdia, že ich právny záujem na určení, že vlastníkom nehnuteľností je žalovaný 1/ spočíva v odstránení ich právnej neistoty a posilnení ich postavenia ako nájomcov bytov, ktorí podľa zák. č 182/1993 Z.z. požiadali vlastníka bytového domu o prevod vlastníctva bytov, avšak vlastník nehnuteľnosti je sporný z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999. V prípade
určenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný 1/ by k prevodu bytov došlo podľa ust. § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. za kúpnu cenu regulovanú štátom a určenú podľa § 18, § 18a a § 18b zák. č. 182/1993 Z. z. , ktorá podľa tvrdení žalobcov zastúpených JUDr. Karínou Uhrinovou by bola napr. za 3 izbový byt v sume 668 €. Pokiaľ by vlastníkom nehnuteľnosti zostal žalovaný 2/, ktorý tvrdí, že bytový dom nadobudol od štátneho podniku, avšak nie je obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu, a teda nie je povinný nehnuteľnosti predávať za cenu určenú zákonom č. 182/1993 Z. z., ale za cenu trhovú a ak sa zoberie do úvahy súpisová hodnota majetku uvedená správcom konkurznej podstaty, cena trojizbového bytu by bola 13.277 €, pričom žalovaný 2/ popiera nárok žalobcov na odkúpenie nehnuteľnosti z titulu nájomného vzťahu. Až nesporným určením vlastníctva bytov, ktoré žalobcovia užívajú, môžu dosiahnuť ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ako aj odstránenie spornosti a neistoty v ich právnom postavení nájomcov. Uviedli, že im nebolo umožnené podať žalobu o vylúčenie bytov v rámci konkurzného konania, nakoľko sú tretie osoby. Zástupca žalobcov JUDr. František Vavráč uviedol, že žalobcovia sa musia domáhať len všeobecnej ochrany, a teda takého určenia vlastníckeho práva, ktorým sa zlepší postavenie žalobcov, keď žalovaný 1/ bude povinný rešpektovať zákon o vlastníctve bytov a povinnosť previesť byty do vlastníctva užívateľov takýchto bytov.
13. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je v súlade s § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem žalobcu. Predpokladom procesnej legitimácie žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je len to, že žalobcovi tvrdené právo patrí, žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného (ktoré existuje voči žalobcovi alebo voči inému ďalšiemu žalovanému), samozrejme za predpokladu, že má na určení naliehavý právny záujem, t.j. ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo, alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel).
14. Vzhľadom na tvrdenia žalobcov odvolací súd má za to, že nie je vylúčená prípustnosť nimi podanej žaloby v súlade s § 137 pís. c) CSP, ktorej predmetom je určenie vlastníctva žalovaného 1/, avšak úspech takejto žaloby bude podmienený tým, že určenie existencie tohto právneho vzťahu, ktorého subjektom je tretia osoba, ovplyvní právne postavenie žalobcov voči žalovaným, lebo inakšie by žalobcovia nemohli mať právny záujem na tomto určení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/69/2003 v zmysle ktorého je existencia naliehavého právneho záujmu daná aj vtedy, ak určenie práva, o ktoré v konaní ide, by mohlo priaznivo ovplyvniť právne postavenie žalobcu, pričom toto ovplyvnenie môže spočívať v tom, že by sa žalobcovi zakladala možnosť uplatniť vlastné zo zákona, prípade zo záväzkového vzťahu (vynútiteľné) právo.
15. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného 1/, ktorú počas konania namietal žalovaný 2/ odvolací súd udáva, že pôvodný žalovaný 1/ Pozemné stavby Banská Bystrica, štátny podnik "v likvidácii" bol vymazaný z obchodného registra 23.08.2013. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. (zákon o štátnom podniku) podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu. V súvislosti s nástupníctvom štátu po štátnom podniku v likvidáciu ako to bolo v tomto prípade odvolací súd poukazuje podporne aj na rozhodnutie ÚS ČR č. III. ÚS 85/1995, ktorý konštatoval, že „zánikom štátneho podniku v likvidácii zaniká iba subjekt majetkového práva, nezaniká však subjekt vlastníctva. Dochádza preto k univerzálnej sukcesii štátu“. Pokiaľ ide o subjekt, ktorý za štát koná v tomto konaní odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/416/2014-273 zo dňa 26. 03. 2014 vydaným v tomto konaní, ktoré uvedené riešilo. Zakladateľom štátneho podniku Pozemné stavby Banská Bystrica, š. p., bolo Ministerstvo výstavby a stavebníctva SSR a v jeho kompetencie prešli na Ministerstvo dopravy, žalovaného 1/, ako nástupcu zakladateľa. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že nejde o majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra (t.j. podľa § 47c zák. č. 92/1991 Zb.).
16. Žalovaný 2/ v konaní tiež namietal, že proti nemu nie je možné viesť konanie, pričom poukázal na § 47 zák. č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že predmet určenia vlastníckeho práva je zapísaný v súpise majetku podstát úpadcu JADE, spol. s r.o. v konkurze. Konanie o určenie vlastníctva začalo po vyhlásení konkurzu na majetok JADE, spol. s r.o.. Podľa § 47, 44 zák. č. 7/2005 Z.z. súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno
po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca. Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
17. Odvolací súd udáva, že s ohľadom na garantované právo na súdnu ochranu je potrebné pripustiť v konkurznom konaní aj existenciu tzv. žalôb in factum t.j. žalôb, ktoré zákon priamo výslovne nepredvída (typické určovacie žaloby), no súd je pri nich povolaný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov. V danej veci za účelom realizácie svojho tvrdeného práva nemajú žalobcovia ako nájomcovia možnosť obrátiť sa na iný štátny orgán a nemali možnosť brániť sa ani v konkurznom konaní (vylučovacou žalobou), preto majú právo domáhať sa svojho práva žalobou v civilnom súdnom konaní voči správcovi podľa § 47 zák. č. 7/2005 Z.z., opačný výklad by bol v rozpore s ich právom na súdnu ochranu.
18. Námietka odvolateľov, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil ohľadne riešenia aplikácie zásady prejudiciality a zásady viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v iných konaniach, poukazujúc na to, že súd prvej inštancie podľa § 228 ods. 1 CSP, nemohol dôjsť pri hodnotení dôkazov k opačnému záveru od záverov právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. č. k. 2Cbi/17/2006-288 zo dňa 16.11.2010 predmetom, ktorého bol návrh niektorých žalobcov na vylúčenie daných nehnuteľností zo súpisu konkurzných podstát, pretože v konaní Okresný súd Bratislava I. vyriešil prejudiciálnu otázku tak, že spoločnosť JADE, spol. s r. o., nadobudla predmetný bytový dom na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.06.1999 a žalobu zamietol poukazujúc tiež na § 230 CSP nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie je dôvodná.
19. Súd prvej inštancie uvedené správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho posúdením uvedenom v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 33. až 38..
20. Súd prvej inštancie pri riešení vyššie uvedeného vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Cdo/115/2016 zo dňa 28. 06. 2017, na ktoré poukazujú aj odvolatelia. Z rozhodnutia vyplýva, že právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim povinnosť sa pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označených v ustanovení § 159 ods. 2 OSP, teraz v ustanovení § 228 ods.1 CSP zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané. Jeho výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím. O rovnakú vec ide vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už v inom konaní právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a rovnakých osôb. Záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia spôsobuje tzv. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, čo znamená, že o tej istej veci nie je možné dvakrát konať. Naopak o prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípade, ak súd určitú otázku v konaní posúdi prejudiciálne. Takéto posúdenie by bolo záväzné, v novom ďalšom konaní, ak by riešená prejudiciálna otázka bola priamym predmetom sporu a musela byť posúdená vo výroku rozsudku.
21. Súd je teda viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením a pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky uskutočnenej v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia, t. j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné.
22. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že otázka skúmania absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 v konaní pred Okresným súdom Bratislava I bolo riešením iných otázok, ktorými sa súd pri vydaní svojho rozhodnutia vysporiadal, čo však pre toto konanie nie je záväzné. Predmetom konania pred Okresným súdom Bratislava I nebolo určenie platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999, ktoré by bolo vyjadrené vo výroku súdneho rozhodnutia, čím by bol súd viazaný, pričom súd nie je viazaný jeho odôvodnením a teda táto otázka nebola priamym predmetom právoplatne skončeného sporu tak, aby bola posúdená vo výroku súdneho rozhodnutia.
23. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o vylúčenie veci z podstaty sa výrokom rozhodnutia záväzne rozhodne to, či žalobcovi patrí subjektívne právo k veci, ktoré vylučuje zapísanie majetku do
súpisu. Hmotnoprávna legitimácia žalobcu v konaní o vylúčenie veci z podstaty (tretej osoby) spočíva na subjektívnom a nie objektívnom princípe. Tretia osoba bude vo vylučovacom konaní úspešná len vtedy, ak preukáže, že jej patrí subjektívne právo (napr. vlastnícke právo), ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu. Nemôže byť teda úspešná osoba, ktorá tvrdí, že majetok nemal byť zapísaný do súpisu, pretože objektívne nepodlieha konkurzu (patrí inej osobe). Výrokom rozhodnutia sa teda rozhodne záväzne to, či takejto osobe patrí subjektívne právo k veci, ktoré vylučuje zapísanie majetku do súpisu a táto otázka je vyriešená aj výrokom daného rozhodnutia, t.j. záväzne vyriešená v súlade s § 228 CSP. Aj napr. z rozhodnutia II. ÚS 193/2019 vyplýva, že pokiaľ ide o vylučovaciu žalobu vychádza sa z koncepcie, že predmetom a účelom vylučovacej žaloby nie je určenie vlastníctva. V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a to len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam, pričom súd sa touto otázkou vysporiada iba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. Účelom vylučovacej žaloby je dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu. Z uvedeného vyplýva, že aj riešenie platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy ako na to poukazujú žalobcovia nie je riešené výrokom rozhodnutia.
24. Vzhľadom na predmet konania vylučovacej žaloby a jej účel, keďže neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 22. 06. 1999 nebola priamo predmetom konania, nie je možné aby žalovaný v danom konaní mohol namietať závery o vyriešení tejto prejudiciálnej otázky, keďže jej posúdenie nebolo vyriešené výrokom rozhodnutia. Žaloba bola zamietnutá. Proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustný opravný prostriedok.
25. Pokiaľ žalobcovia zastúpený JUDr. Františkom Vavráčom a JUDr. Karínou Uhrinovou v podaní zo dňa 04.08.2023 (č.l. 1189 spisu) poukázali v súvislosti s ich tvrdením o nesprávnom právnom posúdením veci súdom prvej inštancie, a to otázky záväznosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I. pod č. k. 2Cbi/17/2006 o vylúčenie veci z podstaty pre toto konanie na judikatúru súdov, a to rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo/44/2010, 3Cdo/115/2016, Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 349/2009, I. ÚS 170/2015, I. ÚS 715/2016 a podporne na rozhodnutia NS ČR č.k. 32Cdo 4004/2011, 23Cdo1961/2009, 25Cdo/1839/2000, 26Cdo/2804/2012, 32Odo/151/2005 a NS ČR č. 46/2001 publikované v „Sbírke soudnych rozhodnutí a stanovísk“, pričom bez ďalšieho označili len dátum vydania rozhodnutí a čísla rozhodnutí, odvolací súd udáva, že nezistil odklon posúdenia veci súdom prvej inštancie od týchto rozhodnutí.
26. V rozhodnutí I. ÚS 715/2016 bola posudzovaná ústavnosť posudzovania otázky prejudiciálnej záväznosti právoplatného rozsudku vydaného v konaní o neplatnosť dražby. Ústavný súd v bode 28 uviedol „ Nemožno sa stotožniť s tvrdením sťažovateľky, že otázka predmetu dražby bola právoplatne vyriešená v konaní o neplatnosť dražby. Z ustanovenia § 159 ods. 2 OSP vyplýva, že záväzným je len výrok právoplatného rozsudku. Treba prisvedčiť názoru krajského súdu, že v konaní o neplatnosť dražby sa konajúce súdy zaoberali otázkou, či pozemok bol predmetom dražby, avšak túto otázku nevyriešili výrokom vo veci samej. Keďže otázku predmetu dražby konajúce súdy posúdili v konaní o neplatnosť dražby len ako otázku prejudiciálnu, ktorá sa prejavila iba v odôvodnení rozhodnutia, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci (porovnaj napr. Števček, M., Ficová, S. a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2012. s. 581).... V tomto kontexte preto neobstojí ani argumentácia sťažovateľky, že okresný súd bol viazaný posúdením predbežnej otázky okresným súdom v konaní o neplatnosť dražby“. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 170/2015 uvedené nemožno aplikovať na tento posudzovaný prípad. „Vo veci, ktorá bola predmetom posúdenia ústavného súdu v označenom konaní, sťažovatelia najskôr iniciovali konanie o určenie neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom ich žaloba bola právoplatne zamietnutá, a následne v ďalšom konaní sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam scudzeným práve touto kúpnou zmluvou, od neplatnosti ktorej odvodzovali svoje vlastnícke právo. V konaní o určenie vlastníckeho práva odvolací súd vychádzal zo záväznosti výroku právoplatného rozsudku, v ktorom bola vyriešená otázka platnosti kúpnej zmluvy, ktorý je záväzný aj pre súd v konaní o určenie vlastníctva, a konštatujúc svoju viazanosť právoplatným súdnym rozhodnutím žalobu sťažovateľov zamietol. Ústavný súd považoval tento právny záver odvolacieho súdu, s ktorým sa stotožnil aj dovolací súd, za ústavne konformný“. Zároveň Ústavný súd uviedol: „ Skutkovo teda nejde o totožný prípad, keďže v aktuálne posudzovanom prípade nie je spornou otázka viazanosti súdu výrokom právoplatného rozsudku, ale otázka viazanosti posúdením prejudiciálnej otázky v odôvodnení právoplatného rozsudku“. Odvolací súd udáva, že v súdenej veci nejde o prípad, keď by v konaní Okresného súdu Bratislava I. pod č. k. 2Cbi/17/2006 o vylúčenie veci z podstaty bolo priamo predmetom konania určenie
platnosti /neplatnosti konkrétnej zmluvy, kedy by jej platnosť, resp. neplatnosť bola vyriešená priamo výrokom rozhodnutia. V aktuálne posudzovanom prípade nie je spornou otázka viazanosti súdu výrokom právoplatného rozsudku, ale otázka viazanosti posúdením prejudiciálnej otázky v odôvodnení právoplatného rozhodnutia. Odvolací súd udáva, že v preskúmavanej veci žalobcovia posudzovanie otázky prejudiciálnej záväznosti iného rozhodnutia (rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, ktorej predmetom bolo vylúčenie veci z majetkových podstát úpadcu) nevyvodzujú z posúdenej otázky vo výroku rozhodnutia, ale posúdením prejudiciálnej otázky v odôvodnení právoplatného rozsudku. Predmetom konania, na ktorého záväznosť poukazujú žalobcovia nebolo určenie platnosti/neplatnosti zmluvy. Ani ďalšie rozhodnutia nie sú aplikovateľné v danej veci: V prípade nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 349/2009-36 zo dňa 20.1.2010, išlo o viazanosť právoplatným rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým bolo vyriešené, že Úrad pre štátnu službu rozhodol nezákonne, keď ukončil štátnozamestnanecký pomer sťažovateľa, ktorý sa v inom konaní domáhal ochrany osobnosti a v súvislosti s tým náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv nezákonným rozhodnutím o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru; V prípade uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 44/2010, došlo k nerešpektovanie rozsudku, ktorým bola s účinkami ex tunc poskytnutá ochrana už porušeným subjektívnym právam žalobcu vyplývajúcim z jeho hmotnoprávnych vzťahov s odporcom, ktoré existovali aj v období rozhodnom pre posúdenie opodstatnenosti následnej žaloby o náhradu škody. Ani rozhodnutie NS SR 1 Cdo 133/2009 nie je na danú vec aplikovateľné v zmysle námietok žalobcov, keďže rieši inú právnu situáciu, t.j. žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania a ďalšou žalobou na základe tých istých skutkových okolností nárok na poplatok z omeškania, pričom § 517 ods. 2 OZ vylučuje, aby za to isté omeškanie patril aj úrok z omeškania aj poplatok z omeškania. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, tieto rozhodnutia nie sú ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 CSP, napriek tomu odvolací súd udáva, že z rozhodnutia NS ČR č.k. 32Cdo 4004/2011 vyplýva „Riešenie otázky, ktorá nebola priamo predmetom sporu v inom konaní a o ktorej preto iný súd nerozhodoval vo výroku, len sa s ňou (ako s otázkou predbežnou) pre účely svojho rozhodnutia vysporiadal len v odôvodnení svojho rozhodnutia, pre súd v inom konaní záväzná nie je ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1961/2009).“ Z rozhodnutia NS ČR 23Cdo1961/2009 vyplýva, že „Nie je možné sa však stotožniť s právnym záverom, že súd je viazaný aj posúdením predbežnej otázky len v odôvodnení rozhodnutia, keď by posúdenie tejto otázky nebolo priamo predmetom sporu“. Z rozhodnutia 26 Cdo 2804/2012 rovnako vyplýva „Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky urobené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku vyriešenú vo výroku rozhodnutia, teda o otázku, ktorá bola predmetom sporu. Riešenie ostatných otázok, s ktorými sa musel súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, tak nie je pre súd v inom konaní záväzné .“
27. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, keď dospel k záveru, že nezistil neplatnosť Kúpnej zmluvou o prevode nehnuteľností zo dňa 22.06.1999, pričom už v prvoinštančnom konaní poukazovali na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy na základe, ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva bytového domu s prísl. a pozemkom spoločnosťou JADE spol. s r. o, a to z dôvodu nedodržania ustanovenia § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z., keďže nadobúdateľ nespĺňal podmienky podľa § 17 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z.z., a ak by aj spĺňal namietali zjavnú účelovosť celého procesu prevodu obchodného podielu na obec Králiky a následného spätného prevodu, čo môže mať za následok, bez ohľadu na ďalšie skutočnosti, absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v zmysle § 39 OZ, nakoľko by mohlo ísť o úkon, ktorého účel obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom - obec Králiky sa totiž stala spoločníkom výlučne na krátke obdobie, počas ktorého by bola uzatvorená kúpna zmluva, čo napovedá, že jediným účelom vstupu obce Králiky ako spoločníka do kupujúceho bolo odísť právo nájomcov na odkúpenie bytov, ktoré by im bolo inak patrilo v prípade, keby obec Králiky na cca pár mesiacov nevstúpila ako spoločník do spoločnosti JADE, spol. s r. o., čím došlo k účelovému naplneniu podmienky v zmysle § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a obídeniu práva nájomcov. Žalobcovia tvrdili, že po ukončení predmetného obchodu obec Králiky previedla svoj obchodný podiel späť, v takomto prípade ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva a nesmie požívať akúkoľvek ochranu, a teda v prípade, že by došlo k účelovému obchádzaniu zákona a jeho účelu, nie je možný platný prevod vlastníckeho práva predmetnou kúpnou zmluvou. V odvolaní, tiež namietali záver súdu, že zmluva o spätnom prevode obchodného podielu, ktorou došlo k vystúpeniu obce Králiky zo spoločnosti, mala byť podpísaná 03.08.1999, čo nie je zrejmé, nakoľko zmluva nie je datovaná a dátum 03.08.1999 je len
dátum prehlásenia podpisov za vlastné, t. j. zmluva mohla byť podpísaná už skôr. Navyše namietali, že z „Dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti JADE, s. r. o.“ vyplýva, že k zmene spoločníkov a vystúpeniu obce Králiky došlo už na valnom zhromaždení konanom dňa 28.06.1999. Namietali, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadne platnosti resp. neplatnosti zmluvy a objavil zmluvu o prevode obchodného podielu z 03. 08. 1999. Tiež namietali, že „vstup ale aj výstup“, obce mal byť schválený obecným zastupiteľstvom obce Králiky, čo registrový spis neobsahuje, teda ide o neplatný úkon.
28. Odvolací súd udáva, že na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo. Odvolací súd vzhľadom na tvrdenia žalobcov o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy na základe, ktorej došlo k nadobudnutiu vlastníctva bytového domu s prísl. a pozemkom spoločnosťou JADE spol. s r. o. a odvolacie námietky žalobcov ohľadne nesprávne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie a nedostatočného odôvodnenia jeho rozhodnutia, čím došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dokazovanie.
29. Z obsahu Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 22.06.1999, ktorej platnosť žalobcovia namietali odvolací súd zistil, že predmetom prevodu boli nehnuteľnosti bytový dom so 65 bytovými jednotkami, príslušenstvom, plynovou kotolňou, vonkajšími úpravami a pozemky. Predávajúci bol A. Q. W. správca konkurznej podstaty š.p. Podzemné stavby Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii, IČO 00153818, kupujúci JADE, spol. s r.o. IČO 36034908. Kúpna cena bola 3.100.000,-Sk. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností bola zavkladovaná 19.07.1999.
30. Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania zopakoval dokazovanie obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava, a to registrového spisu sp. zn. Sro 29194/B, z ktorého zistil, okrem iného, že:
30.1 Valné zhromaždenie spoločnosti JADE spol. s r.o. konané dňa 26. 03. 1999 uznesením schválilo prevod obchodného podielu D. C. vo výške 30 000,-- Sk na obec Králiky a schválilo zmluvu o prevode obchodného podielu D. C. vo výške 30 000,- Sk na obec B..
30.2 Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva, že bola uzatvorená medzi D. C. a obcou Králiky. Zmluvou došlo k prevodu obchodného podielu D. C. v spoločnosti JADE spol. s r. o. na obec B.. Na zmluve sú overené podpisy dňa 30. 03. 1999.
30.3 Z výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva Králiky, č. 13/199-OZ konaného dňa 6.4.1999, súd zistil, že obec súhlasí s prevodom obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným vo výške 30 000,- Sk na obec B..
30.4 Obec Králiky bola zapísaná ako spoločník JADE, spol. s r.o. uznesením súdu zo dňa 16.04.1999.
30.5 Valné zhromaždenia spoločnosti JADE, spol. s r.o. konané dňa 28. 06. 1999 uznesením schválilo prevod obchodného podielu z obce Králiky na C. A. B. a schválilo zmluvu o prevode obchodného podielu obce Králiky vo výške 30 000,- Sk na C. A. B..
30.6 Zo Zmluvy o prevode obchodného podielu vyplýva, že bola uzatvorená medzi obcou Králiky a Bc A. B.. Zmluvou došlo k prevodu obchodného podielu obce Králiky v spoločnosti JADE spol. s r. o. na Bc A. B. . Na zmluve nie je dátum, sú na nej podpisy overené dňa 03. 08. 1999.
30.7 Z výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva Králiky č. 44/199 konaného dňa 09.08.1999 súd zistil, že obec súhlasila s prevodom obchodného podielu z obce Králiky vo výške 30.000,- Sk na spoločnosť JADE spol. s r.o.. 30.8 Obec Králiky bola vymazaná ako spoločník JADE, spol. s r.o. uznesením súdu zo dňa 19.08.1999.
31. Vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie bolo zistené, že z článku 28 spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným JADE, spol. s r. o. zo dňa 25. 01. 1999 vyplýva, že previesť obchodný podiel možno len s predchádzajúcim súhlasom valného zhromaždenia, a to ako na spoločníka tak aj na tretie osoby.
32. Podľa § 115 ods. 2, 4, 5 zák. č. 513/1991 Zb.
Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel na inú osobu, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže určiť, že na prevod obchodného podielu na inú osobu sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia. Zmluva o prevode obchodného podielu musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Účinky prevodu obchodného podielu podľa odsekov 1 a 2 nastávajú voči spoločnosti odo dňa doručenia zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti, ak nenastanú až s neskoršou účinnosťou zmluvy, nie však skôr, ako valné zhromaždenie vysloví súhlas s prevodom obchodného podielu, ak sa podľa zákona alebo spoločenskej zmluvy súhlas valného zhromaždenia na prevod obchodného podielu vyžaduje.
33. Vzhľadom na zistený skutkový stav a vyššie uvedené ustanovenia obchodného zákonníka odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na základe, ktorého správne zistil skutkový stav a dospel k správnym právnym záverom. Námietky odvolateľov v odvolaní nie sú dôvodné. K uzatvoreniu zmlúv o „vstupe a výstupe“ obce Králiky došlo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona. Valné zhromaždenie spoločnosti JADE spol. s r. o. pred podpísaním zmluvy dalo súhlas na prevod obchodného podielu a na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu spoločníka. Zmluva o prevode obchodného podielu v súlade s § 115 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. musí mať písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť. Zmluva, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu obce Králiky v spoločnosti JADE spol. s r. o. na Bc A. B., má písomnú formu a na zmluve sú overené podpisy dňa 03. 08. 1999. Z uvedeného vyplýva, že účinky prevodu obchodného podielu podľa § 115 ods. 5 zák. č. 513/1991 Zb. mohli nastať voči spoločnosti najskôr dňa 03. 08. 1999, kedy zmluva spĺňala podmienky v súlade s § 115 ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb. , t.j. zmluva bola uzatvorená v písomnej forme a podpisy na zmluve boli osvedčené. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že z „Dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti JADE, s. r. o.“ vyplýva, že k zmene spoločníkov a vystúpeniu obce Králiky došlo už na valnom zhromaždení konanom dňa 28.06.1999, t. j. ešte pred samotným uzatvorením kúpnej zmluvy, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z vykonaného dokazovania obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I, registrového spisu sp. zn. Sro 29194/B, bolo zistené, že účinky prevodu obchodného podielu podľa § 115 zák. č. 513/1991 Zb. mohli nastať voči spoločnosti najskôr dňa 03. 08. 1999, kedy zmluva spĺňala podmienky v súlade s § 115. Účinky Zmluvy o prevode obchodného podielu obce Králiky v spoločnosti JADE spol. s r. o. na Bc A. B. teda nastali pred zavkladovaním kúpnej zmluvy o prevode bytového domu do katastra nehnuteľností, t.j. po 19.07.1999. Pre úplnosť odvolací súd udáva, vzhľadom na odvolacie námietky žalobcov, že obecné zastupiteľstvo obec Králiky súhlasilo s prevodmi obchodného podielu, tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania vyššie uvedeného.
34. V ďalšom odvolací súd preskúmaval vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na žalobcami tvrdenú absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode nehnuteľností zo dňa 22.06.1999.
35. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti boli nadobudnuté JADE spol. s r. o. od predávajúceho A. Q. W., správcu konkurznej podstaty š.p. Podzemné stavby Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii, teda v rámci konkurzného konania.
36. Odvolatelia poukazovali na zjavnú účelovosť celého procesu prevodu obchodného podielu na obec Králiky a následného spätného prevodu v zmysle § 39 OZ, nakoľko by mohlo ísť o úkon, ktorého účel obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom - obec Králiky sa totiž stala spoločníkom výlučne na krátke obdobie, počas ktorého by bola uzatvorená kúpna zmluva, čo napovedá, že jediným účelom vstupu obce Králiky ako spoločníka do spoločnosti kupujúceho bolo odísť právo nájomcov na odkúpenie bytov, ktoré by im bolo inak patrilo v prípade, keby obec Králiky na cca pár mesiacov nevstúpila ako spoločník do spoločnosti JADE, spol. s r. o., čím došlo k účelovému naplneniu podmienky v zmysle § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z. z. a obídeniu práva nájomcov.
37. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
38. Pod pojmom obsah alebo účel zákona treba rozumieť predovšetkým rozpor práv a povinností vyplývajúcich z právneho úkonu s konkrétnym ustanovením právneho poriadku, ktoré takéto konanie (vznik takýchto práv a povinností) výslovne zakazuje, a to bez zreteľa na to, čo právny poriadok týmto zákazom sleduje. Za nedovolené konanie, ktoré nie je expressis verbis upravené zákonom je možné považovať iba také účelové konanie, ktoré je svojim účelom (zámerom) v rozpore so zákonom, tento obchádza alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Pod obchádzaním zákona je treba rozumieť stav, keď
právny úkon nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojím účelom zákon, jeho ciele a zmysel (ratio legis) obchádza, teda ak konajúci daným úkonom síce nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením zákona, ale v skutočnosti sleduje využiť právnu úpravu a fakticky svojimi účinkami daný úkon odporuje zákonu, a to za použitia inak dovolených prostriedkov, avšak samotný výsledok úkonu sa javí ako nedovolený a zákonom nepredpokladaný. Takéto konanie je označované ako konanie in fraudem legis charakteristické tým, že predstavuje postup, keď sa niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci.
39. V konaní bolo zistené, že Zmluva o prevode obytného domu bola uzatvorená 22.06.1999, jej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený 19.07.1999, účinky Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu obce Králiky v spoločnosti JADE spol. s r. o. na Bc A. B., mohli nastať voči spoločnosti JADE spol. s r. o. najskôr dňa 03. 08. 1999.
40. Predmetné nehnuteľnosti boli prevedené na spoločnosť JADE spol s r. o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.06.1999, predávajúci bol A. Q. W. správca konkurznej podstaty š.p. Podzemné stavby Banská Bystrica, š.p. „v likvidácii, IČO 00153818.
40.1 V súlade § 1, 6 ods. 1 zák. č. 111/1990 Zb. zákona o štátnom podniku „účelom tohto zákona je upraviť postavenie a právne pomery štátneho podniku (ďalej len „podnik“). Podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania. Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu“.
40.2 Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzavrel, že nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené zmluvou zo dňa 22.06.1999 boli majetkom štátu a štátny podnik ich len spravoval.
40.3 Odvolací súd skúmal aká právna úprava bola účinná v danom čase. Podľa § 29 ods. 5 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného v čase prevodu nehnuteľností „Vlastníci domov uvedení v § 18 ods. 1 môžu previesť vlastníctvo domu alebo jeho časti podľa osobitného predpisu23a) len do vlastníctva štátu vrátane Slovenského pozemkového fondu, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo obce alebo s účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky“. Podľa § 29 ods. 7, 8 zák. č. 182/1993 Z.z. účinného od 16.07.1999 doteraz (z ohľadom na to, že k prevodu spornej nehnuteľností došlo 19.07.1999). Vlastník domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu34) (odkaz na zák. č. 328/1991 Zb, zák 7/2005 Z.z.) z vlastníctva štátu, ....... obchodnej spoločnosti s účasťou obce ....... nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu,23a) ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1. Vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až ....... sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu ....... . Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.
41. Odvolací súd udáva, že zákonodarca prijatím zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov realizoval úlohu “zabezpečenia primeraného bytového fondu pre najväčší počet občanov, v ustanovenej lehote a za cenu, ktorú dokážu občania uhradiť“, pričom uložil zákonnú povinnosť taxatívne určeným vlastníkom, ktorí nadobudli takýto majetok, aby uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva s doterajším nájomcom, ale aj sekundárnu povinnosť rešpektovať pri uzatvorení tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu zákonom určenú maximálnu cenu bytu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález ÚS sp. zn. PL.US 26/00 zo dňa 04.04.2002, ktorý poukázal na to, že spoločenská výnimočnosť situácie (verejný záujem) si vyžiadala zo strany zákonodarcu výnimočné zákonné obmedzenie v podobe kontraktačnej povinnosti (viazanej aj ustanoveniami maximálnej ceny), čo možno akceptovať ako legálny postup súladný s Ústavou SR. Zámerom zákonodarcu bolo previesť byty z pôvodného vlastníctva štátu ich nájomcom za relatívne nízke ceny viacnásobne nižšie ako jed trhová hodnota bytov.
42. Ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. § 29 ods. 7, 8 zák. účinným od 16.07. 1999 (v čase prevodu sporných nehnuteľností) je upravená povinnosť vlastníkov domu, ktorý nadobudol dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu (vrátane zák. č. 7/2005 Z.z., ako je to v tomto prípade) z vlastníctva štátu, že nemôže previesť vlastníctvo domu podľa osobitného predpisu, (t.j. odkaz na § 588 OZ, § 56 – 220 ObZ), ak v dome požiadal nájomca o prevod vlastníctva bytu. Cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1. Zároveň v § 29 v ods. 8 je uvedené, že vlastníci domov uvedení v odseku 7 (ktorý odsek sa vzťahuje aj na úpadcu) a v § 17 ods. 3 písm. c) (t.j. aj obchodnej spoločnosti s účasťou obce, ako by to bolo aj v tomto prípade, ak by nedošlo k vystúpeniu obce Králiky zo spoločnosti úpadcu) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1.
43. Z uvedeného vyplýva, že keďže došlo k nadobudnutiu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam spoločnosťou JADE spol s r. o. podľa osobitného predpisu zák. č. 7/2005 Z.z., vzťahuje sa na neho povinnosť s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1, totožná úprava podľa § 29 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. sa vzťahuje aj na vlastníkov domov uvedených v § 17 ods. 3 písm. c) (t.j. aj obchodnej spoločnosti s účasťou obce, ako by to bolo v prípade, ak by nedošlo k vystúpeniu obce Králiky zo spoločnosti úpadcu). Uvedeným subjektom zo zákonnej úpravy vo vzťahu k namietaným právam nájomcov vyplývajú rovnaké povinnosti, t.j. s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom cena bytu nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a § 18a ods. 1.
44. Z dôvodovej správy k zák. č. 173/1999 Z.z. účinnej od 16.07. 1999, vyplýva že odseky 8, 9 § 29 zák. č. 182/1993 Z.z. boli prijaté z dôvodu, že existovala skupina vlastníkov bytov, ktorá vlastníctvo k bytom získala buď v procese tzv. veľkej privatizácie, pri likvidácii štátnych podnikov, pri konkurze a vyrovnaní a pod., týmto vlastníkom však zákon už neukladal povinnosť byty odpredať, ak nájomcovia o to požiadajú, čím dochádzalo k nerovnosti pri chápaní významu vlastníctva a určitej forme diskriminácie jednej skupiny nájomcov v porovnaní s inou skupinou.
45. Z vyššie uvedených ustanovení zákona účinných od 16.07. 1999, t.j. účinných pred účinnosťou Zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorou došlo k prevodu obchodného podielu obce Králiky v spoločnosti JADE spol. s r. o. na Bc A. B. (najskôr dňa 03. 08. 1999) vyplýva, že tvrdenou zmenou spoločníkov v spoločnosti JADE spol. s r. o. nedošlo k zmene práv žalobcov. Zo zákona vyplývajú pre nich rovnaké nároky, a teda ani odvolací súd nezistil absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode obytného domu uzatvorenej dňa 22.06.1999, a to ani v súvislosti so Zmluvou o prevode obchodného podielu uzatvorenou medzi obcou Králiky a Bc A. B., ktorou došlo k prevodu obchodného podielu obce Králiky v spoločnosti JADE spol. s r. o. na Bc A. B., súd vzhľadom na vyššie uvedené nezistil rozpor s § 39 OZ, a to ani v súvislosti so žalobcami tvrdenou účelovosťou a okolnosťami celého procesu prevodov obchodného podielu na obec Králiky a následného spätného prevodu, ani na základe tvrdenia žalobcov, že jediným účelom vstupu obce Králiky ako spoločníka do kupujúceho bolo obísť právo nájomcov na odkúpenie bytov, nakoľko vzhľadom na účinnú právnu úpravu práva nájomcov na odkúpenie bytov sa nezmenili.
46. Odvolací súd poukazuje na to, že v ustanovení § 92 zák. č. 7/2005 Z.z.. (ktoré sa vzťahuje na žalovaného 2/) je upravený spôsob speňažovania majetku úpadcu. V ods. 5 § 92 zák. č. 7/2005 Z.z.. je kogentne upravené, že na speňažovanie bytov a speňažovanie nebytových priestorov sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, pričom ustanovenie odkazuje na zákon č. 182/1993 Z.z.. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri speňažovaní majetku správca – žalovaný 2/ musí aplikovať ustanovenia zákona č. 183/1992 Z.z.., ktorý upravuje jeho povinnosti, t.j. predať byty s prísl. a aj regulovanú cenu.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP, z dôvodov jeho vecnej správnosti a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval správne ustanovenia zákona a tieto aj správne vyložil.
48. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný 1/ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto by mu vzniklo proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 1/ si však v odvolacom konaní žiadne náklady neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovaný 2/ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
49. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.