Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/183/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 26.11.2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania -36 zo dňa 14.10.2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o zaplatenie majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 eur zamietol v celom rozsahu. Žalobca sa domáhal voči žalovanej nároku na náhradu majetkovej škody spôsobenej nesprávnym, respektíve nezákonným úradným postupom súdu v konkrétnej exekučnej veci vedenej pod sp. zn. Ex 1636/2002 a primeranej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným exekučným spisom sp. zn. a v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v konkrétnej exekučnej veci bola dňa 20.11.2002 Okresného súdu Žiar nad Hronom doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané dňa 25.11.2002. Navrhovateľ, ako oprávnený požiadal podaním zo dňa 28.10.2009 o zmenu súdneho exekútora, ktoré bolo doručené exekučnému súdu dňa 02.11.2009. Dňa 29.09.2010 bol súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica vyzvaný na vyčíslenie si trov exekúcie, dňa 08.01.2010 súdny exekútor zaslal súdu vyčíslenie trov exekúcie a následne exekučný súd uznesením zo dňa 19.01.2010 rozhodol o zmene súdneho exekútora a poveril vykonávaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Súd konštatoval, že pokiaľ si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku toho, že došlo v exekučnom konaní k nesprávnemu úradnému postupu tým, že nebolo o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote podľa Exekučného poriadku, teda v 30 dňovej lehote na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora, súd vyhodnotil tento nárok ako nedôvodný. Uviedol, že bolo nevyhnutné skúmať, či k nedodržaniu zákonnej lehoty došlo pre zložitosť veci, správanie účastníkov konania alebo z dôvodu samotného postupu súdu. Samotná skutočnosť, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol súd v zákonnej 30 dňovej lehote nemusí automaticky zakladať nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Súd zistil v danej veci existenciou objektívnych okolností na strane súdu, pre ktoré nebolo možné dodržať zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Jednak zo strany navrhovateľa, ako oprávneného

boli podávané hromadné návrhy, čo spôsobilo zaťaženosť súdov, okrem toho však samotné návrhy na zmenu exekútora podávané oprávneným možno považovať za diskutabilné, pretože pokiaľ žiadal poveriť vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, mal už v tom čase vedomosť o tom, že tento exekútor bol v minulosti jeho zamestnancom a táto skutočnosť by vylučovala vykonávanie exekúcie týmto súdnym exekútorom. Súd v tejto súvislosti poukázal rozhodnutie - nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. z. zo dňa 13. 4. 2011. Súd tak mal za zrejmé, že oprávnený - navrhovateľ vedel o okolnostiach, ktoré existovali na strane súdneho exekútora, o dôvodoch jeho vylúčenia pre pomer k oprávnenému a tak samotné návrhy na zmenu súdneho exekútora, ktoré oprávnený podával, boli v rozpore s ustanovením § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd taktiež podotkol, že pokiaľ by si súdny exekútor JUDr. Krutý splnil svoju zákonnú povinnosť a oznámil súdu, že nemôže vykonávať exekúciu v prospech oprávneného z dôvodu jeho predchádzajúceho zamestnania u oprávneného, tak by nebolo vydané rozhodnutie o povolení zmeny exekútora. Podľa názoru súdu tak oprávnený spolu so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým svojou nečinnosťou, ako aj konaním a zamlčovaní podstatných skutočností pre vedenie exekučného konania, sami spôsobili, že súdy rozhodovali o návrhu po uplynutí zákonnej 30 dňovej lehoty. Súd tak s prihliadnutím na tieto skutočnosti dospel k záveru, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Okrem toho súd konštatoval, že je potrebné vziať do úvahy, že pre rozhodovanie o návrhu na zmenu súdneho exekútora je potrebné vykonať viaceré procesné úkony ktoré súvisia s týmto rozhodnutím. Nerozhodnutie súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote preto nemožno považovať automaticky za prieťahy v konaní. Súd taktiež dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by mu vznikla takým nesprávnym úradným postupom škoda, nakoľko predmetná exekúcia naďalej pokračuje a nebola doposiaľ ukončená. Súd mal na základe uvedených skutočností za to, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom v exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu ( o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci), teda neboli splnené základné zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle tohto zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona číslo . Súd žalobu ako právne neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Následne súd rozhodol o trovách konania a vyslovil, že s poukazom na ustanovenie žalovanej náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania si neuplatnila a súd tak má za to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, postupujúc podľa ustanovenia , nakoľko sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Namieta, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský sud nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V ďalšom texte odvolania žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov a taktiež na konkrétne judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky, podporujúce jeho námietku o nedostatku nestrannosti zákonného sudcu. Žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu ďalej uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Uviedol, že žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej žalobca tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže žalobca, ako strana konania, nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa argumentov žalobcu porušená vo viacerých smeroch. Žalobca v odvolaní taktiež uvádza, že pokiaľ sa žalovaný nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia , mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia . V ďalších dôvodoch odvolania sa žalobca zameriava na argumentáciu ohľadom existencie majetkovej škody a uviedol, že majetková

škoda mu vznikla v súvislosti s udržiavaním a správou informačného systému a z titulu konkretizovaných výdavkov. Rozhodnutie súdu v tejto časti považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Zotrváva na svojom stanovisku, že nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo ku škode, za ktorú dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca hodlá v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu nepoučil podľa ustanovenia a neoznámil mu, že hodlá vyhlási rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie súdu 1. stupňa žalobca označil za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil aj svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu podaného odvolania a aplikujúc ustanovenie sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol, pričom vzhľadom na presvedčivosť a správnosť argumentácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku nepovažuje za potrebné nad rámec dôvodov vyslovených prvostupňovým súdom uviesť žiadne ďalšie argumenty.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. Odvolací súd, vychádzajúc z konkrétnych dôvodov odvolania žalobcu, navyše konštatuje, že predmetné odvolanie zjavne nereaguje výlučne len na konkrétny rozsudok, voči ktorému smeruje, nakoľko odvolateľ v odvolaní konštatuje viaceré úvahy súdu, ktoré v konkrétnom odôvodnení napadnutého rozsudku v danej veci vôbec obsiahnuté nie sú.

Odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti právnej úvahy okresného súdu poznamenáva, so zreteľom na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (, , , , ), že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania (na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Samotné nedodržanie zákonnej lehote (ak by aj bolo v konkrétnej veci preukázané) nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne učinil v tomto konaní aj okresný súd. Preto v konkrétnej veci dĺžka exekučného konania nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení , , - 4 a , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

Rovnako nezodpovedajú obsahu spisu a konkrétnym procesným situáciám v danej veci ani argumenty obsiahnuté v odvolaní, spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia v

neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd nariadil termín pojednávania na deň 14.10.2014 o 09:00 hod., pričom predvolanie naň bolo riadne doručené obom účastníkom konania (právny zástupca žalobcu aj samotný žalobca predvolanie na pojednávanie prevzali obaja dňa 02.10.2014). Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním datovaným a súdu aj faxom doručeným dňa 13.10.2014 žalovaný, pričom nežiadal odročiť pojednávanie z dôvodu svojej neprítomnosti. Odvolací súd oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu konštatuje, že sa nezakladajú na pravde odvolacie argumenty žalobcu, že súd „ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu a v žiadosti žalobca uviedol, že trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní“. V žalobe, ani v žiadnom z nasledujúcich procesných podaní žalobcu, však takáto požiadavka obsiahnutá nie je, žalobca nežiadal odročiť pojednávanie, respektíve nežiadal, aby súd nerozhodoval bez prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu. Boli splnené všetky zákonné predpoklady pre postup súdu v súlade s ustanovením Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia je taký nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd preto nepostupoval svojvoľne, procesný postup súdu v súlade s ustanoveniami procesnej normy nemožno považovať za odopretie ústavného práva účastníkovi konania na spravodlivý súdny proces a popretie garantovaného práva každého na verejné prerokovanie veci pred všeobecným nezávislým súdom.

Rovnako nezodpovedá obsahu spisu argument žalobcu, že súd mal vyvodiť adekvátne procesné následky zo skutočnosti, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, respektíve nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia , a preto mal súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia . Tento argument žalobcu je zmätočný, nakoľko po tom, čo súd doručil žalovanej návrh spolu s prílohami, žalovaná zaslala súdu rozsiahle procesné stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku (č.l. 21-29 spisu).

Rovnako sú už v danom štádiu konania neopodstatnené úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na právoplatné uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -9 zo dňa 11.10.2012, ktorého obsah je žalobca povinný rešpektovať.

Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a s poukazom na dôvody a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu rozsudok podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému účastníkovi náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto účastníčka si trovy odvolacieho konania v súlade s ustanovením nevyčíslila ani ich nežiadala priznať a odvolací súd tak má za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatňuje. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.