Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: RV- Trade s.r.o., so sídlom Sadovská 2856, 075 01 Trebišov, IČO: 45 913 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 195,96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 195,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 195,96 eur od 18.09.2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu upomínaciemu 15.12.2020, postúpenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.01.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195,96 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.06.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému (poškodenému) Bc. K. Z., s miestom podnikania Gorkého 1101/33, 075 01 Trebišov, IČO: 35 476 591. Škodová udalosť bola žalovanému oznámená 13.06.2018 a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodený si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 570,44 eur bez DPH, ktorá (suma) bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. XXXXXXX. Žalovaný však uznal výdavky na opravu len do výšky 374,48 eur. Nepriznanie nárokov žalovaný odôvodnil tým, že cena práce bola neprimerane účtovaná, preto žalobcovi priznal primerané náklady na cenu práce vo výške 20,- eur/NH bez DPH. Žalobca si žalobou uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 195,96 eur nepriznanej žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti. Predmetný nárok bol poisteným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14.09.2020. 2.1. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad; ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody (poistnej udalosti) a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poistený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Servis žalobcu pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby bolo motorové vozidlo z technického a funkčného hľadiska rovnako

prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola uskutočnená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre poškodené motorové vozidlo ŠKODA Fabia cena lakovacích a mechanických prác v regióne predstavuje sumu vo výške 32,- až 37,- eur/NH bez DPH. 2.2. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: T. za 1 normohodinu mechanických prác 30,- eur a lakovacích prác sumu vo výške 35,- eur bez DPH, čo je v porovnaní s inými servismi v regióne porovnateľná, resp. nižšia suma. Považuje preto za nedôvodné priznanie ceny práce za 1 NH mechanickej a lakovacej práce iba vo výške 20,- eur bez DPH. Žalovaný mal podľa žalobcu vykonať šetrenie poistnej udalosti riadne, pričom ak mal za to, že žalobcom účtovaná hodina za normohodinu prác je neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že cena práce bola neprimerane účtovaná, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia. V danom prípade nie je žalobcovi známe, na základe akých skutočností a dôkazov dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej náhradu má žalobca nárok.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom z 21.12.2020 sp. zn. , proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 3.1. Namietal, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonné náležitosti podľa (ďalej len „“), keď nešpecifikoval ani základné údaje o priebehu škodovej udalosti. 3.2. Následne žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď podľa neho poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol s ním platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý má predstavovať pohľadávku žalobcu. Podľa žalovaného je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom, navyše v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. 3.3. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný odkázal na oznámenie o poistnom plnení a v ňom uvedené skutočnosti. Poukázal pritom na čl. IX ods. 2 písm. a/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko. Plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že žaloba obsahuje opis rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva, pričom žalobca predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval žalobný návrh. Obstáť podľa žalobcu nemôže ani námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Poškodenému vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. 4.1. K zmluve o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy sú označenie subjektov (postupcu a postupníka) a identifikácia pohľadávky. Tieto podmienky sú splnené, keďže postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky a aj do dôvodu vzniku. Zároveň žalobca uvádza, že v článku I. zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“ postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 195,96 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poisteného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. 4.2. Žalovaný v podanom odpore nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie, uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu; žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok, pričom žalovaný neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný nie je oprávnený neuhradiť poistné plnenie v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že tento jeho postup je dôvodný.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu, doručenej mu 11.02.2021, nevyjadril.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXX zo 17.04.2019 na sumu 570,44 eur bez DPH spolu s kalkuláciou nákladov na opravu, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie Eurokasko, oznámením o poistnom plnení z 03.09.2020, poistkou

č. XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávky zo 14.09.2020, cenníkmi autoservisov Moris Slovakia s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o. a Porsche Inter Auto Slovakia spol. s r. o., a zistil tento skutkový stav:

7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporný vznik poistnej udalosti 13.06.2018 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle ŠKODA Fabia, EČV: T., Bc. K. Z. (poškodeného), ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodený si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli podľa faktúry žalobcu č. XXXXXXX zo 17.04.2019 vo výške 570,44 eur bez DPH; táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Žalovaný však uhradil na účet autoservisu (žalobcu) poistné plnenie len vo výške 374,48 eur. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorá nebola priznaná žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti, a to vo výške 195,96 eur. Medzi stranami bolo sporné, či žaloba obsahuje povinné náležitosti, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný, resp. či je zmluva o postúpení pohľadávky platná. Iné skutočnosti žalovaný v odpore nerozporoval, preto sa pre potreby predmetného konania považujú za nesporné.

8. Podľa poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 8.1. Podľa právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 8.2. Podľa právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 8.3. Podľa plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 8.4. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.5. Podľa s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8.6. Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 8.7. Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 8.8. Podľa námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. 8.9. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 8.10. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 8.11. Podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

9. Podľa čl. IX ods. 2 písm. a/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO je poisťovňa povinná po vzniku poistnej udalosti hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla nasledovne: účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy. 9.1. Podľa čl. IX ods. 2 písm. b/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel EUROKASKO v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR.

10. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej (nedostatočnej) existencii opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. apríla 2008, sp. zn. , z ktorého je zrejmé, že judikatúra „za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“. 10.1. V tomto smere súd poukazuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúci sa ustanovenia , ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 195,96 eur ako i príslušenstva zo škodovej udalosti a základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočný. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce; obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. 10.2. S ohľadom na uvedené, k posúdeniu jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby súd konštatuje, že žaloba žalobcu má všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia , keďže žalobca v nej úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatnený procesný nárok: jednak opísal vznik uplatneného nároku spočívajúceho v nákladoch spojených s opravou motorového vozidla ŠKODA Fabia, EČV: T., ako aj základ nároku voči žalovanému s odkazom na oznámenie žalovaného o poistnom plnení a ním uskutočnené (podľa žalobcu nedôvodné) krátenie poistného plnenia. Žalobca uplatnený nárok taktiež podložil dôkazmi, z ktorých je zrejmé, z čoho vychádzala suma opravy poškodeného motorového vozidla.

11. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie, pričom námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. ). 11.1. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v zmluve o postúpení pohľadávky chýba výslovný prejav vôle postupcu (poškodeného) postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu, súd poukazuje na to, že z článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14.09.2020 jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy 195,96 eur, pričom táto pohľadávka postupcu predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry žalobcu (servisu) č. 2019091, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565938603.

12. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že poistený môže už odo dňa vzniku nároku na poistné plnenie (t. j. odo dňa, kedy došlo k poistnej udalosti) s týmto nárokom disponovať, aj keď ešte nie je zrejmá výška poistného plnenia, ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť. Poistený tak môže nárok na poistné plnenie postúpiť zmluvou na inú osobu. 12.1. Bc. K. Z. (poškodený) bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo 14.09.2020 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Ako nedôvodné vyhodnotil súd tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale záväzku žalobcu. Súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného (Bc. K. Z.) proti žalovanému na zaplatenie časti poistného plnenia (v sume 195,96 eur), ktorý žalovaný podľa názoru poisteného neoprávnene odmietol poskytnúť.

13. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadroval k nutnosti maximálneho rešpektu k princípu autonómie vôle, a to osobitne pri posudzovaní zmlúv všeobecnými súdmi. Pritom dôvodil, že autonómia vôle predstavuje elementárnu podmienku fungovania právneho

štátu (, ) s tým, že ide o jeden z prejavov viazanosti štátnej moci zákonom ( a čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd). V súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére je ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). 13.1. Skutočnosť, že autonómia vôle je bezprostredne aplikovateľná (a voči štátnej moci vynútiteľná), sa potom prejavuje v tom, že ak súd interpretuje v súdnom konaní medzi účastníkmi uzavretú zmluvu, musí k nej pristupovať nie tak, že táto má byť bezchybná, ale tak, že v nej (prostredníctvom nej) jednotlivec vyjadril, čo chce (resp. to, čo chcel) dosiahnuť. Súd musí pri riešení sporu identifikovať ekonomický účel právneho konania (zmluvy) a túto hospodársku funkciu sa snažiť zachovať (samozrejme len vtedy, ak taký hospodársky účel zmluvy neodporuje zákonu, dobrým mravom a pod.). Je povinnosťou súdu s ohľadom na zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (, ) spor rozhodnúť tak, aby to zodpovedalo zásade rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahu medzi jeho účastníkmi, a pritom starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ide o koncepciu tzv. materiálneho vedenia sporu; ).

14. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.

15. Súd uvádza, že žalovaný v spore nerozporoval výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení o poistnom plnení poukazuje na skutočnosti uvádzané v predmetnom oznámení, nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. Rovnako ním nie je ani upozornenie žalovaného, že postupoval podľa zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko, s poukazom na čl. IX ods. 2 písm. a/ týchto dojednaní. 15.1. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia ). Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, t. j. výšku ceny mechanických a lakovacích prác.

16. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010).

18. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).

19. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia vo výške 195,96 eur. Žalovaný bol okrem iného povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, pokiaľ ide o cenu mechanických a lakovacích prác. Keďže tak neurobil, vystavil sa nepriaznivým dôsledkom nesplnenia si povinnosti tvrdiť, a to procesnoprávnej sankcii v podobe straty sporu.

20. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 195,96 eur.

21. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov občianskeho práva. V zmysle vznikol žalobcovi tiež nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením o poistnom plnení z 03.09.2020 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti 02.09.2020, do omeškania sa teda dostal 18.09.2020. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 195,96 eur od 18.09.2020 do zaplatenia.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 22.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).