Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/120/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 2, A., právne zast. Mgr. Miroslava Antlová, advokátka, so sídlom Ílová 11, Bratislava, proti žalovanej: M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 2, A., právne zast. JUDr. PhDr. Eva Kerekešová, advokátka so sídlom Tobrucká 7, Bratislava, o zaplatenie 1.410,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. -133 zo dňa 10.02.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. -133 zo dňa 10.02.2020 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1 410,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 410,19 Eur od 29.9.2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.410,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 1.410,19 Eur od 29.9.2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu č. 2, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, LV č. XXXX, k. ú. A.. Nad týmto bytom, na 1. poschodí predmetného bytového domu sa nachádza byt č. 4, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V tomto byte došlo dňa 10.7.2015 k udalosti (úniku vody), ktorá v značnom rozsahu spôsobila škody žalobcovi v jeho byte č. 2. Skutočnosť, že došlo k poškodeniu bytu č. 2, zistil otec žalobcu Q. R., ktorý išiel k žalobcovi vyvenčiť psa, keďže žalobca a jeho priateľka boli v práci na nočnej zmene. Pán Q. R. telefonicky kontaktoval žalobcu a jeho priateľku, ktorí odišli z práce riešiť vzniknutú situáciu. V tom čase bola žalovaná práve na dovolenke a jej byt č. X bol prázdny. O. Q. R. išiel okamžite k sestre žalovanej, pani N. A., aby zabránil vzniku väčších škôd. Sestra žalovanej aj s manželom pánom M. A. prišli do bytového domu a snažili sa otvoriť byt č. 4, keďže bolo nepochybné, že z neho vteká voda do žalobcovho bytu č. 2 a spôsobuje mu poškodenie. Priamo do bytu žalovanej č. 4 sa však nemohli dostať, a preto pán Q. R. uzavrel hlavný prívod vody. Byt žalovanej, v ktorom došlo k úniku vody, otvorila až dcéra žalovanej, pani T. G., a to až cca 2 hodiny po zistení úniku vody z bytu žalovanej do bytu žalobcu. Dôvodom vzniku škodnej udalosti bola podľa pani N. A. a jej manžela pána M. A. prasknutá tlaková hadica do WC. Keď žalobca prišiel domov začal odstraňovať vodu a zachraňovať veci nachádzajúce sa v jeho byte spolu s rodičmi, ako

aj jeho priateľkou. Žalobca disponuje fotodokumentáciou o spôsobenej škode, ktorú vyhotovil takmer okamžite po obhliadnutí spôsobenej škody. Ďalšiu fotodokumentáciu vyhotovil následný deň, pri čom boli prítomní aj svedkovia, a to rodičia žalobcu, jeho priateľka, páni C. B., K. K. a C. I.. Byt musel žalobca nechať vysušiť cca 2 týždne a aj napriek veľmi teplému počasiu sa začali na stenách tvoriť plesne. Dňa 24.7.2015 začal žalobca svojpomocne sťahovať celý byt a pripravovať ho na rekonštrukčné práce, ktoré trvali až do 9.8.2015. Dňa 13.7.2015 žalovaná navštívila žalobcu v jeho byte a ústne mu prisľúbila zaplatenie celých nákladov vynaložených na odstránenie spôsobenej škody. Žalobca ju informoval, že vymaľovaný musí byť celý byt, lebo boli vo veľkom rozsahu zatečené stropy aj steny a začínali aj plesnivieť. Žalovaná výslovne súhlasila s vykonávaním týchto maliarskych prác. Tieto práce vykonal v období od 30.7.2015 do 5.8.2015 pán K. K., živnostník s miestom podnikania v Stupave, K. XXX/X. Žalobca v čase okolo 14.8.2015 odovzdal žalovanej faktúru č. X/XXXX vystavenú mu za vymaľovanie bytu na sumu 1.257,80 Eur vrátane prílohy a pokladničný doklad z Hornbachu na sumu 152,39 Eur preukazujúci kúpu laminátových parkiet a príslušenstva, t.j. doklady preukazujúce vynaložené náklady na odstraňovanie škody spolu vo výške 1 410,19 Eur. Žalobca zdôraznil, že nežiadal od žalovanej viac, aj keď celkové náklady na odstránenie škôd spôsobených únikom vody z jej bytu (vytopením) sa približovali cca k sume 3 000 Eur. Zohľadnil totiž skutočnosť, že dovtedy mali bezproblémové a dobré dlhoročné susedské vzťahy. Po odovzdaní dokladov si žalovaná potrebovala premyslieť ich zaplatenie a následne bolo vyvolané ďalšie stretnutie za prítomnosti jej dcéry, pani T. G. s jej priateľom, a tiež pánom K. K., maliarom, za účelom vysvetlenia vykonaných maliarskych prác. Po tomto stretnutí sa opäť nedohodli a rozišli s tým, že žalovaná bude žalobcu informovať o svojom rozhodnutí zaplatiť mu vynaložené náklady. Dňa 20.8.2015 žalovaná kontaktovala žalobcu s tým, že mu zaplatí celú dlžnú sumu. Na stretnutí však predniesla návrh, že mu zaplatí len 750 Eur, čo však žalobca odmietol akceptovať z objektívnych dôvodov. Žalobca poukázal na ustanovenia a 420 , ako aj ustanovenia a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých vyvodil, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú na jeho byte č. 2, a je preto povinná mu zaplatiť sumu 1 410,19 Eur s príslušenstvom titulom vynaložených nákladov na odstraňovanie spôsobenej škody. Poukázal taktiež na to, že sa snažil so žalovanou dohodnúť mimosúdne, a preto jej zaslal dňa 18.9.2015 výzvu na dobrovoľné zaplatenie uvedenej pohľadávky. Žalovaná na túto výzvu reagovala písomnou odpoveďou zo dňa 23.9.2015 s tým, že je ochotná žalobcovi zaplatiť sumu 900 Eur. Do podania žaloby však nezaplatila ani len časť uplatnenej pohľadávky. Žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľné zaplatenie do 5-tich pracovných dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala 21.9.2015, preto mal za to, že mu patria aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % od 29.9.2015 až do zaplatenia dlžnej sumy.

3. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že dňa 10.7.2015 došlo k havarijnej situácii v byte č. 4, čím vznikla škoda v byte č. 2. Dôvodom vzniku škodovej udalosti bolo roztrhnutie záslepky na zvislom rozvode studenej vody v stúpačke. Stúpačka a rozvody studenej vody pritom patria do spoločných zariadení bytového domu. Priložila aj fotodokumentáciu predmetnej stúpačky. So zreteľom na uvedené bola toho názoru, že za škodovú udalosť - vytopenie bytu č. 2 patriaceho žalobcovi nezodpovedá. Skonštatovala, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva a navrhla, aby si žalobca náklady na odstránenie škody vzniknutej v jeho byte uplatnil u osoby zodpovednej za spravovanie a starostlivosť o spoločné zariadenia bytového domu, t.j. u Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu, súpisné číslo XXX/X, na J. ulici v A..

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že z faktúry č. 7/2015 vystavenej žalobcovi pánom K. K. dňa 5.8.2015 vyplýva, že tento si voči žalobcovi vyfakturoval za maliarske práce vykonané v období od 30.7.2015 do 5.8.2015 sumu 1 257,80 Eur. Faktúra bola splatná 6.8.2015. Z prílohy k tejto faktúre je zrejmý popis fakturovaných prác a to: príprava materiálu, príprava priestorov na maľovanie, oškrabanie poškodenej maľovky a stierky, penetrácia povrchov, zaizolovanie škvŕn po vytopení izolačnou farbou a vymaľovanie bytu opakovane 4 - krát. Vykonané práce ocenil vystavovateľ faktúry takto: za maľovku fakturoval 667,50 Eur, za oškrabovanie 47 Eur a stierku 282 Eur. Spolu s cenou použitého materiálu (podrobne špecifikovaného v prílohe) vo výške 261,30 Eur, tak celková fakturovaná suma predstavovala spomínaných 1.257,80 Eur. Z príjmového pokladničného dokladu č. 3/2015, vystaveného pánom K. K. dňa 6.8.2015, súd zistil, že žalobca mu uhradil sumu 1 257,80 Eur vyúčtovanú mu faktúrou č. 7/2015. Z pokladničného dokladu z Hornbachu zo dňa 31.7.2015 vyplýva, že žalobca zaplatil za nákup laminátovej podlahy, podlahových líšt a clipov s hmoždinkami celkovo sumu 152,39 Eur. Listom zo dňa 18.9.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1 410,19 Eur titulom náhrady vynaložených nákladov na odstraňovanie spôsobenej škody a sumy 159,52 Eur titulom vynaložených trov právneho zastúpenia, všetko v lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy.

Žalovaná uvedenú výzvu prevzala dňa 21.9.2015. V reakcii na výzvu žalobcu zo dňa 23.9.2015 žalovaná uviedla, že dňa 13.7.2015 sa so žalobcom dohodla, že je ochotná nahradiť mu škodu. Mala však za to, že vykonanými prácami bola nielenže odstránená škoda, ktorá vznikla vytopením, ale že došlo k zhodnoteniu bytu žalobcu. Vykonané práce a použitý materiál označila za nereálne. Taktiež nebolo podľa jej názoru potrebné vymaľovať byt až 4 krát. Sumu požadovanú žalobcom považovala za neprimeranú vzhľadom na rozsah vzniknutých škôd a stav bytu pred škodovou udalosťou. Vzhľadom na doterajšie dobré susedské vzťahy však bola ochotná nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla. Navrhla preto žalobcovi uzavrieť dohodu o urovnaní s tým, že mu uhradí sumu 900 Eur.

5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , ; , , , , 1 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti (ďalej len ).

6. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vytopením jeho bytu v dôsledku úniku vody z bytu žalovanej. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody súd v zhode so žalobcom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody podľa . V danom prípade nebolo v konaní sporné, že dňa 10.7.2015 došlo k poruche vodovodnej siete v byte žalovanej, v dôsledku čoho bol vytopený byt žalobcu. Medzi stranami bolo však sporné to, čo bolo príčinou úniku vody, teda či prasknutá tlaková hadica do WC ako tvrdil žalobca, alebo prasknutá záslepka nachádzajúca sa na vodorovnej odbočke zo zvislého rozvodu vody v stupačkách, čím sa v konaní bránila žalovaná. V prvom rade je potrebné uviesť, že zistenie presnej príčiny úniku vody z bytu žalovanej (prasknutá hadička do WC alebo záslepka v stupačkách) by z hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi vytopením jeho bytu, malo význam len vtedy, keby predmetná záslepka patrila do spoločných zariadení predmetného bytového domu, opravu a údržbu ktorých v zmysle zabezpečuje Spoločenstvo vlastníkov bytov bytového domu č. XXX. V takomto prípade by za spôsobenú škodu zodpovedalo spomínané spoločenstvo, a nie žalovaná, ktorej by tak v konaní chýbala pasívna vecná legitimácia. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že spomínané vodovodné potrubie spolu so záslepkou patrí medzi spoločné zariadenia predmetného bytového domu. Žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že k úniku vody z jej bytu došlo z dôvodu prasknutia spomínanej záslepky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaná pred začatím súdneho konania nijako nespochybňovala tvrdenie žalobcu, že dôvodom vytopenia bolo prasknutie tlakovej hadičky do WC. S tvrdením o prasknutej záslepke v stupačkách prišla žalovaná až vo vyjadrení k žalobe. Právna zástupkyňa žalovanej na prvom pojednávaní vo veci pritom výslovne uviedla, že k tomuto záveru dospela ona sama potom, čo asi pred rokom (teda po viac ako dvoch rokoch od havarijnej udalosti) vykonala obhliadku rozvodov vody v byte žalovanej (k tomu porovnaj zvukový záznam z predmetného pojednávania). Uvedené vyjadrenie právnej zástupkyne tak samé osebe výrazne spochybňuje hodnovernosť a pravdivosť spomínaného skutkového tvrdenia žalovanej. Hoci svedkovia pani G. a pán A. v súlade so žalovanou zhodne tvrdili, že príčinou vytopenia bytu žalobcu bola prasknutá záslepka v stupačkách, súd prvej inštancie ich výpovede vyhodnotil ako nevierohodné, a to nielen pre ich blízky vzťah k žalovanej a zjavné angažovanie sa vo veci v jej prospech (pani G. po konzultácii s pánom A. skoncipovala vyjadrenie žalovanej k výzve žalobcu zo dňa 23.9.2015), ale predovšetkým pre závažné nezrovnalosti v ich výpovediach. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že príčinou úniku vody bola prasknutá tlaková hadica na WC v byte žalovanej. Tvrdil tak s poukazom na vyjadrenia sestry žalovanej, pani N. A. a jej manžela M. A., pričom minimálne pán A. bol podľa žalobcu v byte hneď po tom, ako ho otvorila dcéra žalovanej a videl teda, čo sa stalo. V súlade s tým je potom aj výpoveď svedka Q. R., ktorý uviedol, že asi s odstupom dvoch hodín po tom, čo zistil vytopenie bytu žalobcu, stretol pána A. na chodbe. Vzhľadom na to, že prítomnosť pána A. v byte žalovanej v čase, keď v ňom došlo k havarijnej udalosti bola v konaní preukázaná, niet pochybností ani o tom, že pán A. mal možnosť oboznámiť sa so stavom bytu žalovanej po úniku vody (a to bez ohľadu na to, či doň vstúpil ihneď po jeho otvorení pani G., alebo až o pol hodinu neskôr po utretí podláh, ako tvrdila uvedená svedkyňa), súd prvej inštancie preto nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať ani o pravdivosti tvrdenia svedka R., podľa ktorého mu pán A. na chodbe zároveň oznámil, že bola poškodená hadička na WC. Tomu, že skutočne praskla hadička na WC, nasvedčuje aj samotné správanie sa žalovanej v priebehu konania, ktorá po tom, čo žalobca navrhol na preukázanie tohto svojho tvrdenia vypočuť pána A., u ktorého sa dalo predpokladať, že svoje predchádzajúce vyjadrenie o prasknutí hadičky potvrdí (bude teda svedčiť v jej neprospech), žiadala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súd, aby nebol v konaní vypočutý s poukazom na to, že vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a dlhý časový odstup od udalosti už nie je schopný riadne vyhodnotiť, čo sa vtedy stalo. Až po upozornení

súdu, že z predložených lekárskych správ týkajúcich sa tohto svedka, nevyplývajú také jeho zdravotné ťažkosti, ktoré by mu bránili vo výpovedi, právna zástupkyňa žalobcu súhlasila s tým, že zabezpečí jeho prítomnosť na ďalšom pojednávaní. Následná výpoveď svedka A. (počas ktorej sa vôbec nejavilo, že by mal vážnejšie zdravotné problémy) bola už do značnej miery ovplyvnená jeho príbuzenským vzťahom k žalovanej, keď vypovedal v jej prospech, potvrdzujúc jej skutkové tvrdenie, že v predmetnom byte ani nebol, avšak ako súd prvej inštancie skonštatoval vyššie, zjavne nehovoril pravdu. Súd prvej inštancie mal tvrdenie žalobcu o prasknutí hadičky na WC za preukázané aj z celkového rozsahu poškodenia jeho bytu, ktoré v podstatnej časti zahŕňalo taktiež steny a stropy všetkých izieb, z čoho je zrejmé, že voda musela byť u žalovanej všade na podlahe (čo potvrdila napokon aj svedkyňa G.) a následne stekala dole do bytu žalobcu. Takýto stav uniknutej vody v byte žalovanej po jeho otvorení a priebeh vytopenia bytu žalobcu logicky zodpovedá prasknutej hadičke na WC priamo v byte žalovanej. Pravdivosti uvedeného tvrdenia žalobcu nasvedčuje taktiež správanie sa žalovanej bezprostredne po tom, ako sa o vytopení bytu žalobcu dozvedela, ako aj pri následnom mimosúdnom uplatňovaní náhrady škody voči nej zo strany žalobcu. Žalovaná po vzniku škody v byte žalobcu totiž nijako nespochybňovala ním tvrdený dôvod vytopenia opierajúci sa o vyjadrenia manželov A., t.j. prasknutie tlakovej hadičky na WC v jej byte. Neurobila tak dokonca ani v písomnej reakcii na výzvu žalobcu zo dňa 23.9.2015, a to i napriek tomu, že dôvod vytopenia bol vo výzve výslovne uvedený a že ju spísala jej dcéra pani G. v spolupráci s jej priateľom pánom A., ktorí až následne v rozpore s týmto v konaní pred súdom v rámci svojich svedeckých výpovedí tvrdili, že príčinou vytopenia bolo prasknutie záslepky v stupačkách. Naopak, v predmetnej reakcii žalovaná vyjadrila ochotu spôsobenú škodu nahradiť, nesúhlasila len so sumou, ktorú požadoval žalobca, nakoľko mala za to, že je neprimeraná vzhľadom na rozsah vzniknutých škôd a stav bytu pred škodovou udalosťou. Navrhla preto žalobcovi uzavretie dohody o urovnaní, na základe ktorej by žalobcovi uhradila sumu 900 Eur. Z opísaného správania žalovanej možno jednoznačne vyvodiť, že si bola zjavne vedomá, čo bolo príčinou vytopenia. Svoju zodpovednosť za škodu začala žalovaná spochybňovať až následne po viac ako dvoch rokoch, keď jej bola doručená žaloba, a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Táto jej obrana však bola v konaní vyvrátená.

7. V prejednávanej veci nebolo vôbec sporné, že žalobcovi v dôsledku vytopenia jeho bytu vznikla škoda ako majetková ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch (R 55/1971). Na preukázanie rozsahu spôsobenej škody žalobca doložil do spisu pomerne obsiahlu fotodokumentáciu, ktorej časť vyhotovil v deň vytopenia a zvyšok nasledujúci deň po vytopení (viď č.l. 7 až 15). Vzhľadom na to, že žalobca v konaní preukázal, že príčinou úniku vody z bytu žalovanej bola prasknutá tlaková hadička na WC, možno konštatovať, že preukázal zároveň aj porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej spočívajúcej v zanedbaní zákonnej povinnosti vlastníka bytu vyplývajúcej z (na vlastné náklady byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať jeho údržbu a opravy) a taktiež aj existenciu príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním žalovanej a spôsobenou škodou. Zavinenie žalovanej malo v danom prípade formu nedbanlivosti, ktorá sa v zmysle prezumuje, pokiaľ škodca nepreukáže opak. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle . Podanou žalobou si žalobca uplatnil náhradu skutočnej škody vzniknutej mu v súvislosti s vytopením bytu v celkovej výške 1 410,19 Eur. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). Žalobca na preukázanie výšky skutočnej škody predložil súdu faktúru č. 7/2015 vystavenú mu za maliarske práce pánom K. K. a prílohu k tejto faktúre obsahujúcu podrobný rozpis vykonaných prác a použitý materiál, vrátane ich ocenenia. Celková fakturovaná suma za maliarske práce predstavovala 1 257,80 Eur. Príjmovým pokladničným dokladom č. 3/2015 vystaveným pánom K. K. zároveň v konaní preukázal úhradu tejto fakturovanej sumy. Pokladničným dokladom z Hornbachu žalobca taktiež doložil vynaloženie finančných prostriedkov na nákup laminátovej podlahy, podlahových líšt a clipov s hmoždinkami celkovo na sumu 152,39 Eur. Žalovaná žalobcom uplatnenú výšku náhrady škody v priebehu konania vôbec nespochybňovala, argumentovala totiž nedostatkom svojej pasívnej vecnej legitimácie. Neurobila tak ani na poslednom pojednávaní, keď sa jej právna zástupkyňa znovu obmedzila len na konštatovanie, že uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznáva. Výslovne pritom uviedla, že nevie posúdiť výšku nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa byt žalobcu uviedol do pôvodného stavu. Za týchto okolností, keď žalovaná výšku spôsobenej škody nespochybnila žiadnymi relevantnými skutkovými tvrdeniami a ani nenavrhla za týmto účelom vykonať nijaké dôkazy, súd prvej inštancie žalobcovi ním požadovanú náhradu škody vo výške 1 410,19 Eur priznal ako dôvodne uplatnenú bez toho, aby pristúpil k vykonaniu

ďalších dôkazov (výsluchu svedkov), ktoré žalobca pre prípad námietok žalovanej v tomto smere pôvodne navrhoval. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania. V danom prípade žalobca listom zo dňa 18.9.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 1 410,19 Eur v lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná predmetnú výzvu prevzala 21.9.2015, pričom posledný deň lehoty na plnenie jej uplynul v pondelok 28.9.2015. K prvému dňu omeškania žalovanej s plnením dlhu, t.j. k 29.9.2015 bola výška úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 410,19 Eur od 29.9.2015 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaného príslušenstva žalobu zamietol. Keďže žalobca mal vo veci neúspech len v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky, súd prvej inštancie mu v zmysle priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške.

8. Proti rozsudku, voči prvému výroku, podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná, ktorá považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nesprávne, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok nesprávne posúdenie veci a následné nesprávne rozhodnutie vo veci a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania. V podanom odvolaní žalovaná namietala, že dôvodom vzniku havarijnej situácie v byte č. 4 bolo roztrhnutie/deštrukcia záslepky na zvislom rozvode studenej vody v stúpačke pred meračom spotreby studenej vody bytu, táto deštrukcia záslepky bola spôsobená vekom a únavou materiálu, z ktorého bola záslepka zhotovená. Deštrukcia záslepky spôsobila vznik trhliny/otvoru na zvislom potrubí ktoré privádza vodu do bytu. Vzhľadom na skutočnosť, že trhlina vznikla na hlavnom potrubí ktoré privádza vodu do bytu ešte pred meračom spotrebovanej vody znamená to, že tlak v takomto potrubí je vysoký, čo spôsobí, že voda z trhliny roztrhnutej záslepky striekala v šachte a do bytu prúdom, t. j. cez WC do chodby a odtiaľ po dlažbe bytu. Z týchto miest sa transponovala cez stropnú konštrukciu, odkiaľ došlo k preniku na jej spodný okraj a následne prirodzeniu vzlínavosťou sa voda rozšírila v horizontálnom smere v celej stropnej doske do omietky stropu a následne i stien bytu č. 2. Žalovaná ďalej konštatuje, že počas havarijnej situácie, ktorá vznikla dňa 10.07.2015 žalobca nebol prítomný pri zistení tejto havarijnej situácie, nezaujímal sa o príčinu jej vzniku, nakontaktoval a neprivolal žiadnu osobu, ktorá by zaznamenala havarijnú situáciu, spísala protokol, zabezpečila fotodokumentáciu alebo odborne posúdila vznik, príčinu havarijnej situácie, po návrate z práce do bytu žalobca konštatoval, že voda z vodovodných batérií v byte po spustení išla, t. z. že hlavný uzáver vody do bytového domu bol otvorený. Opätovne namietala, že škodová udalosť vznikla na spoločnom zariadení bytového domu na zvislom rozvode studenej vody do bytu č. 4, pred meračom spotreby studenej vody do bytu, ktoré je určené na spoločné užívanie bytového domu a slúži výlučne bytovému domu a ktoré je doteraz v pôvodnom stave. Preto žalovaná nezodpovedá za škodovú udalosť - vytopenie bytu č. 2, ktorá sa stala dňa 10.07.2015. Žalobca p. R. si náklady na odstránenie škody mal uplatniť u osoby zodpovednej za spravovanie a starostlivosť o spoločné zariadenia bytového domu, t. j. u Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu súpisné číslo XXX/X, na J. ulici v A. register združení právnických osôb číslo SP 15/2201. Bytový dom nemal v čase škodovej udalosti uzatvorenú vhodnú poistnú zmluvu, taktiež nebol spísaný žiaden záznam o škodovej udalosti treťou osobou, ktorá by nezávisle posúdila odborne celú vzniknutú situáciu. Výsluch svedkov a jeho ďalšie spracovanie do rozsudku spolu nekorešpondujú. Žalovaná konštatuje, že výpovede svedkov vyjadrovali iné skutočnosti ako boli zapracované do samotného rozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené považuje žalovaná napadnutý rozsudok za nesprávny.

9. K odvolaniu žalovanej sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná v odvolaní opakovane uvádza ňou tvrdené nepravdivé skutočnosti, ktorými sa neúspešne bránila v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k spravodlivému a správnemu rozhodnutiu vo veci samej. Súd prvej inštancie správne posúdil žalobcom zdôrazňovanú skutočnosť, že žalovaná pred samotným začatím konania nijakým spôsobom nespochybňovala dôvod vytopenia žalobcovho bytu, tento začala spochybňovať až následne po dvoch rokoch od vzniku havarijnej udalosti. Žalobca sa stotožňuje so správnou logickou úvahou súdu prvej inštancie, keď vzhľadom na skutočnosť, že na potrubí, tehlách a zvyškoch malty nevidno žiadne známky vody, dospel k záveru, že tieto fotografie vôbec nepotvrdzujú únik vody, práve naopak, a preto jej jediným logickým vysvetlením je, že tieto boli vyhotovené až neskôr, so značným časovým odstupom od havarijnej udalosti, a to pre potreby účelovej obrany žalovanej. Nové skutočnosti, ktoré žalovaná obsiahla do odvolania, a to konkrétne

nepravdivé tvrdenia o zisteniach, že bytový dom je v havarijnom stave a chýbajú financie a žalobca ako vlastník bytu č. 2 má voči bytovému bytu podlžnosti, sú krivým obvinením žalobcu, ktoré vôbec nesúvisia s prejednávanou vecou, a preto navrhuje aby na ne súd neprihliadal. Konštatovanie žalovanej, že výpovede svedkov vyjadrovali iné skutočnosti ako boli zapracované do samotného rozsudku je absolútne scestné, nelogické. Ani v tomto prípade žalovaná neuviedla jeden príklad, kedy tak údajne súd prvej inštancie pri vypracúvaní rozsudku postupoval. Ak mala žalovaná subjektívny pocit o údajne nesprávnej protokolácii skutočností uvádzaných na pojednávaní do písomnej zápisnice, mala vzniesť námietku priamo na pojednávaní. Ďalej žalovaná pripojila k odvolaniu nové dôkazy - pôdorys bytu č. 4 a fotodokumentáciu bytu č. 4 žalovanej, údajne pre lepšie posúdenie a znázornenie skutočností uvedených v samotnom odvolaní. Žalobca namieta predloženie týchto dôkazov zo strany žalovanej s poukazom na ust. . Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

10. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že v tomto súdnom spore je dôležité brať do úvahy, ktoré skutočnosti sú faktické a ktoré konštatovania sú iba domnienky. Jedine Bc. T. G. a T.. M. A. boli fakticky prítomní v byte, v ktorom sa stala havarijná udalosť, títo aj odstraňovali havarijnú udalosť spôsobom ako to popísali vo svedeckej výpovedi, jasne a zrozumiteľne. Všetci ostatní zúčastnení sa iba domnievajú čo sa mohlo stať, akým spôsobom mohla vzniknúť škodová udalosť. Žalobca sa mal v čase havarijnej udalosti zaujímať o vznik a príčinu vzniku škodovej udalosti, mal skontrolovať byt, v ktorom vznikla havarijná udalosť, mal zadovážiť dôkazy o havarijnej udalosti. Taktiež mal zabezpečiť osobu, ktorá by spísala poistnú udalosť a zabezpečila by dôkazy o havarijnej udalosti. Žalobca nespravil ani jeden krok ani ako vlastník bytu č. 2, ktorý bol postihnutý havarijnou udalosťou a ani ako zástupca vlastníkov bytového domu, ktorým v tom čase bol.

11. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril opätovne žalobca, ktorý uviedol, že žalovaná vo svojom vyjadrení opakovane uvádza tie isté skutočnosti, ktoré odzneli mnohokrát zo strany žalovanej v prvoinštančnom konaní a ku ktorým sa žalobca opakovane vyjadroval. Žalobca trvá na doposiaľ uvedených skutočnostiach.

12. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.11.2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.410,19 Eur spolu s príslušenstvom je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

14. Žalovaná v odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietala, že nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že práve žalovaná zodpovedá za danú havarijnú udalosť, nakoľko táto škodová udalosť vznikla na spoločnom zariadení bytového domu - na zvislom rozvode studenej vody do bytu č. 4, pred meračom spotreby studenej vody do bytu, ktoré je určené na spoločné užívanie bytového domu a slúži výlučne bytovému domu.

15. V predmetnom konaní nebolo sporné, že dňa 10.07.2015 došlo k poruche vodovodnej siete v byte žalovanej, v dôsledku čoho bol vytopený byt žalobcu a žalobcovi z takejto situácie vznikla škoda,

ktorá bola vyčíslená na sumu 1.410,19 Eur. Taktiež nebolo sporné, že žalovaná pôvodne pred začatím súdneho konania v písomnej odpovedi žalobcovi zo dňa 23.09.2015 uznala svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu a navrhla žalobcovi sumu 900 Eur ako sumu odškodnenia. Až následne v súdnom konaní sa stalo medzi stranami sporným to, čo bolo príčinou úniku vody a kto za ňu zodpovedá.

16. Súd prvej inštancie ustálil, že vodovodné potrubie spolu so záslepkou patrí medzi spoločné zariadenia predmetného bytového domu, nakoľko z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, spoločnými zariadeniami domu sú aj rozvody studenej vody, ďalej že súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie, okrem iného aj rozvody vody od zvislých rozvodov v inštalačnom jadre, pričom vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia je ohraničené okrem iného aj hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu vody. V danom prípade je z priloženej fotodokumentácie stúpačky (č. l. 51 a 52) zrejmé, že predmetná záslepka je na konci slepého vodorovného potrubia nachádzajúceho sa ešte pred hlavným uzavieracím ventilom prívodu vody do bytu žalovanej. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

17. Avšak, súd prvej inštancie vyvodil zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu na základe tých skutočností, že žalobca v konaní preukázal, že príčinou úniku vody z bytu žalovanej bola prasknutá hadička na WC, možno konštatovať, že preukázal zároveň aj porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej spočívajúcej v zanedbaní zákonnej povinnosti vlastníka bytu v zmysle a taktiež aj existenciu príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním žalovanej a spôsobenou škodou.

18. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že žalobca sa mal v čase havarijnej udalosti zaujímať o vznik a príčinu vzniku škodovej udalosti, mal skontrolovať byt v ktorom vznikla havarijná udalosť, mal zadovážiť dôkazy o havarijnej udalosti. Taktiež mal zabezpečiť osobu, ktorá by spísala poistnú udalosť a zabezpečila by dôkazy o havarijnej udalosti. Žalobca nespravil ani jeden krok ani ako vlastník bytu č. 2, ktorý bol postihnutý havarijnou udalosťou a ani ako zástupca vlastníkov bytového domu, ktorým v tom čase bol. S touto námietkou žalovanej sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na to, že práve žalovaná mala byť subjektom, ktorý mal iniciovať a zaujímať sa o vznik a príčinu vzniku škodovej udalosti, mala skontrolovať byt v ktorom vznikla havarijná udalosť, mala zadovážiť dôkazy o havarijnej udalosti. Taktiež mala zabezpečiť osobu, ktorá by spísala poistnú udalosť a zabezpečila by dôkazy o havarijnej udalosti, na základe ktorých by si následne mohla žalovaná žiadať náhradu za spôsobenú škodu z dôvodu, že škodová udalosť vznikla na spoločnom zariadení domu

19. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nepostupovala vyššie uvedeným spôsobom a namietala nevykonanie takéhoto postupu zo strany žalobcu, a vzhľadom na skutočnosť, že v súdnom konaní bolo preukázané, že žalovaná uznala vznik škody, ktorú bola ochotná zaplatiť v sume nižšej, ako bolo žalobcom preukázané, zastáva odvolací súd názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi zaviazal žalovanú.

20. V predmetnom súdnom konaní nebolo preukázané, že by žalovaná bola aktívna, oznámila by vznik havarijnej udalosti správcovi Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu a zabezpečila by obhliadku miesta, na zabezpečenie dôkazov o vzniku škodovej havarijnej udalosti. Samotná žalovaná v súdnom konaní tvrdila, že k oprave predmetnej poruchy došlo svojpomocne z jej strany (treťou osobou). Preto tvrdenie žalovanej, že za vzniknutú škodu zodpovedá, resp. je subjektom od ktorého náhrady za vzniknutú škodu sa má žalobca domáhať, Spoločenstvo vlastníkov bytov bytového domu nie je správne, nakoľko na zaviazanie Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu na náhradu vzniknutej škody žalobcovi, žalovaná nepreukázala splnenie si svojej povinnosti v podobe oznámenia vzniku škodovej havarijnej udalosti správcovi bytového domu, ktorý by následne mohol podniknúť ďalšie kroky ak k škodovej havarijnej udalosti došlo na spoločnom zariadení bytového domu.

21. Žalovaná v podanom odvolaní namietala aj to, že svedecké výpovede, tak ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, nekorešpondujú so skutočnými výpoveďami týchto svedkov. Túto námietku žalovanej hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a zhodne s vyjadrením žalobcu uvádza, že žalovaná mohla namietať znenie svedeckých výpovedí, ktoré bolo zo strany súdu zaprotokolované do zápisnice a neskôr do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na predmetnom pojednávaní, na ktorom k výpovediam daných svedkov došlo. Taktiež z výpovedí jednotlivých svedkov nevyplýva, že by zo strany súdu došlo ku kladeniu otázok v zmysle , ako namietala žalovaná. Na preukázanie týchto skutočností navyše žalovaná neuviedla žiaden konkrétny príklad.

22. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

23. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

24. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

25. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

26. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).