Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/851/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcu M. zastúpeného M., proti žalovanej M., zastúpenej B., o zaplatenie 1 410,19 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 410,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 410,19 € od 29.9.2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1 410,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 1 410,19 € od 29.9.2015 až do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné číslo XXX, LV č. XXXX, k. ú. A.. Nad týmto bytom, na 1. poschodí predmetného bytového domu sa nachádza byt č. X, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. V tomto byte došlo dňa 10.7.2015 k udalosti (úniku vody), ktorá v značnom rozsahu spôsobila škody žalobcovi v jeho byte č. X. Skutočnosť, že došlo k poškodeniu bytu č. X, zistil otec žalobcu Q. ktorý išiel k žalobcovi vyvenčiť psa, keďže žalobca a jeho priateľka boli v práci na nočnej smene. Pán Q. telefonicky kontaktoval žalobcu a jeho priateľku, ktorí odišli z práce riešiť vzniknutú situáciu. V tom čase bola žalovaná práve na dovolenke a jej byt č. X bol prázdny. Pán Q.šiel okamžite k sestre žalovanej, pani N., aby zabránil vzniku väčších škôd. Sestra žalovanej aj s manželom pánom M. prišli do bytového domu a snažili sa otvoriť byt č. X, keďže bolo nepochybné, že z neho vteká voda do žalobcovho bytu č. X a spôsobuje mu poškodenie. Priamo do bytu žalovanej č. X sa však nemohli dostať, a preto pán Q. uzavrel hlavný prívod vody. Byt žalovanej, v ktorom došlo k úniku vody, otvorila až dcéra žalovanej, pani T., a to až cca 2 hodiny po zistení úniku vody z bytu žalovanej do bytu žalobcu. Dôvodom vzniku škodnej udalosti bola podľa pani N. a jej manžela pána M. prasknutá tlaková hadica do WC. Keď žalobca prišiel domov začal odstraňovať vodu a zachraňovať veci nachádzajúce sa v jeho byte spolu s rodičmi, ako aj jeho priateľkou. Žalobca disponuje fotodokumentáciou o spôsobenej škode, ktorú vyhotovil takmer okamžite po obhliadnutí spôsobenej škody. Ďalšiu fotodokumentáciu vyhotovil následný deň, pri čom boli prítomní aj svedkovia, a to rodičia žalobcu, jeho priateľka, páni C. a C.. Byt musel žalobca nechať vysušiť cca 2 týždne a aj napriek veľmi teplému počasiu sa začali na stenách tvoriť plesne. Dňa 24.7.2015 začal žalobca svojpomocne sťahovať celý byt a pripravovať ho na rekonštrukčné práce, ktoré trvali až do 9.8.2015. Dňa 13.7.2015 žalovaná navštívila žalobcu v jeho byte a ústne mu prisľúbila zaplatenie celých nákladov vynaložených na odstránenie spôsobenej škody. Žalobca ju informoval, že vymaľovaný musí byť celý byt, lebo boli vo veľkom rozsahu zatečené stropy aj steny a

začínali aj plesnivieť. Žalovaná výslovne súhlasila s vykonávaním týchto maliarskych prác. Tieto práce vykonal v období od 30.7.2015 do 5.8.2015 pán K., živnostník s miestom podnikania v A.. Žalobca v čase okolo 14.8.2015 odovzdal žalovanej faktúru č. X/XXXX. vystavenú mu za vymaľovanie bytu na sumu 1 257,80 € vrátane prílohy a pokladničný doklad z Hornbachu na sumu 152,39 € preukazujúci kúpu laminátových parkiet a príslušenstva, t.j. doklady preukazujúce vynaložené náklady na odstraňovanie škody spolu vo výške 1 410,19 €. Žalobca zdôraznil, že nežiadal od žalovanej viac, aj keď celkové náklady na odstránenie škôd spôsobených únikom vody z jej bytu (vytopením) sa približovali cca k sume 3 000 €. Zohľadnil totiž skutočnosť, že dovtedy mali bezproblémové a dobré dlhoročné susedské vzťahy. Po odovzdaní dokladov si žalovaná potrebovala premyslieť ich zaplatenie a následne bolo vyvolané ďalšie stretnutie za prítomnosti jej dcéry, pani T. s jej priateľom, a tiež pánom K., maliarom, za účelom vysvetlenia vykonaných maliarskych prác. Po tomto stretnutí sa opäť nedohodli a rozišli s tým, že žalovaná bude žalobcu informovať o svojom rozhodnutí zaplatiť mu vynaložené náklady. Dňa 20.8.2015 žalovaná kontaktovala klienta s tým, že mu zaplatí celú dlžnú sumu. Na stretnutí však predniesla návrh, že mu zaplatí len 750 €, čo však klient odmietol akceptovať z objektívnych dôvodov. Žalobca poukázal na ustanovenia a 420 , ako aj ustanovenia a o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z ktorých vyvodil, že žalovaná je zodpovedná za škodu spôsobenú na jeho byte č. X, a je preto povinná mu zaplatiť sumu 1 410,19 € s príslušenstvom titulom vynaložených nákladov na odstraňovanie spôsobenej škody. Poukázal taktiež na to, že sa snažil so žalovanou dohodnúť mimosúdne, a preto jej zaslal dňa 18.9.2015 výzvu na dobrovoľné zaplatenie uvedenej pohľadávky. Žalovaná na túto výzvu reagovala písomnou odpoveďou zo dňa 23.9.2015 s tým, že je ochotná žalobcovi zaplatiť sumu 900 €. Do podania žaloby však nezaplatila ani len časť uplatnenej pohľadávky. Žalobca vyzval žalovanú na dobrovoľné zaplatenie do 5-tich pracovných dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala 21.9.2015, preto mal za to, že mu patria aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % od 29.9.2015 až do zaplatenia dlžnej sumy.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2017 uviedla, že dňa 10.7.2015 došlo k havarijnej situácii v byte č. X, čím vznikla škoda v byte č. X. Dôvodom vzniku škodovej udalosti bolo roztrhnutie záslepky na zvislom rozvode studenej vody v stúpačke. Stúpačka a rozvody studenej vody pritom patria do spoločných zariadení bytového domu. Priložila aj fotodokumentáciu predmetnej stúpačky. So zreteľom na uvedené bola toho názoru, že za škodovú udalosť - vytopenie bytu č. X patriaceho žalobcovi nezodpovedá. Skonštatovala, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva a navrhla, aby si žalobca náklady na odstránenie škody vzniknutej v jeho byte uplatnil u osoby zodpovednej za spravovanie a starostlivosť o spoločné zariadenia bytového domu, t.j. u Spoločenstva vlastníkov bytov bytového domu, súpisné číslo XXX/X., na J..

3. Žalobca v replike poukázal na to, že sama žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe priznáva, že k havarijnej situácii došlo v jej byte. Potvrdzuje teda skutočnosť, že v príčinnej súvislosti s havarijnou situáciou v jej byte č. X vznikla škoda v byte č.. X - v byte žalobcu a následne sa potom nelogicky snaží tvrdiť, že dôvodom vzniku škodovej udalosti bolo roztrhnutie záslepky na zvislom rozvode vody v stúpačke, ktorá patrí do spoločných zariadení bytového domu. Skonštatoval, že žalovaná hrubo klame, zavádza konajúci súd v snahe vyhnúť sa plneniu svojich povinností nahradiť finančnú čiastku vyčíslenú a vynaloženú žalobcom na odstraňovanie škody vzniknutej v jeho byte. Opätovne poukázal na skutočnosť, že žalovaná v písomnej odpovedi zo dňa 23.9.2015 uznala svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu a navrhla žalobcovi sumu 900 € titulom odškodnenia. Už aj táto skutočnosť svedčí o tom, že žalovaná uvádza nepravdu, klame o priebehu vzniku škodovej udalosti. Ďalším dôkazom toho, že žalovaná zavádza, je to, že bytová vodovodná stúpačka vedie z hlavnej prípojky vody cez prízemný byt žalobcu č. X až k bytu žalovanej č. X a je zamurovaná a sprístupnená v prízemnom byte žalobcu jednými malými dvierkami. V byte u žalovanej je sprístupnená tiež jedným malým otvorom na odstávku vody, poprípade na kontrolu vodomeru. Ak by teda prasklo vodovodné potrubie v stúpačke, prípadne uzáver vody, tak ako sa snaží brániť žalovaná, jednoducho fyzikálne zákony nepustia, voda by stiekla po obmurovanej stúpačke až pod dom a nevytopila by žalobcov byt č. X. Jeho byt bol vytopený celý a to znamená, že voda vytekala tak, ako je uvedené v samotnom návrhu, a to z prasknutej tlakovej hadice do WC. Túto skutočnosť vedia potvrdiť svojimi svedeckými výpoveďami dcéra žalovanej pani T. sestra žalovanej pani N. a jej manžel pán M., ktorých navrhol vypočuť ako svedkov. Dve fotografie, ktoré žalovaná predložila ako dôkazy, zaevidované v spise na čl. 51 a 52, podľa neho nepreukazujú žiadne skutočnosti. Sú neurčité, bez akéhokoľvek popisu, nie je preukázaný dátum, ani čas ich vyhotovenia. Ďalej z nich nie je zrejmé, kde a na akom mieste sa nachádzajú časti zaznamenaných potrubí. Ide o fotografický záznam bližšie nešpecifikovanej „nejakej diery v stene“. Mal za to, že tieto dôkazy sú irelevantné a navrhol, aby

súd na ne neprihliadal. Záverom uviedol, že žalovaná bola v čase vzniku havarijnej, škodovej udalosti na dovolenke a keby uzavrela hlavný prívod vody vo svojom byte, tak by k žiadnej škode na jeho byte nedošlo.

4. Žalovaná v duplike zopakovala, že dôvodom havarijnej situácie v byte č. X bolo roztrhnutie/deštrukcia záslepky na zvislom rozvode studenej vody v stúpačke. Deštrukcia záslepky bola spôsobená vekom a únavou materiálu, z ktorého bola zhotovená. Po deštrukcii záslepky sa voda transportovala zvislo po stúpačke cez diletačnú medzeru medzi potrubím a stropnou konštrukciou, kde došlo k prieniku na jej spodný okraj a následne prirodzenou vzlínavosťou sa voda rozšírila v horizontálnom smere v celej stropnej doske do omietky stropu a následne i stien. Zdôraznila, že stúpačka a rozvody studenej vody patria do spoločných zariadení bytového domu. Havarijná situácia v byte č. X vznikla dňa 10.7.2015 v poobedňajších hodinách, na miesto havárie ako prví prišli manželia A., ktorí mali kľúč od jedného zámku na vstupných dverách bytu, to znamená, že do bytu sa nemohli dostať, keďže vstupné dvere sú bezpečnostné a uzamykajú sa na dvoch miestach, t.j. dvoma zámkami. Na miesto havárie prišiel aj otec žalobcu pán Q., ktorý vypol hlavný uzáver vody umiestnený mimo bytu č. X, ktorým uzatvoril prívod vody do bytu č. X aj do bytu č. X. V priebehu krátkej doby došli na miesto havárie aj dcéra žalovanej pani T. s pánom M.. Dcéra žalovanej otvorila byt a všetci rodinní príslušníci žalovanej začali čo najrýchlejšie odstraňovať vodu v byte č. X. Žalobca v čase havarijnej situácie a sprístupnenia bytu č. X nebol prítomný. Rodinní príslušníci žalobcu sa do bytu č. X nešli pozrieť, ani skontrolovať a prehodnotiť havarijný stav v byte č. X. Po odstránení vody v byte č. X pán M. skontroloval príčinu vzniknutej havárie. Po zistení, že v stúpačke je roztrhnutá záslepka na zvislom rozvode studenej vody, šiel záslepku kúpiť a vymenil ju. Rodinní príslušníci skontrolovali byt, najmä všetky vodovodné potrubia, vodovodné kohútiky, uzatvorili uzáver vody v byte, uzamkli byt a opustili ho. Konštatovala, že po uzatvorení hlavného uzáveru prívodu vody do bytového domu a následného sprístupnenia bytu č. X logicky nemohol nikto zo zúčastnených konštatovať odkiaľ striekala/tiekla voda, keďže hlavný uzáver vody bol zatvorený a žiadna voda odnikiaľ neunikala. Po sprístupnení bytu č. X nikto z príbuzných žalobcu nešiel skontrolovať príčinu vzniku havárie a žalobca na mieste havárie taktiež nebol prítomný. Žalovaná netvrdila, že škodovou udalosťou v byte č. X nevznikla škoda v byte č. X, ale to, že škodová udalosť vznikla na spoločnom zariadení bytového domu. Citovala článok 3 zmluvy XXX XX XXX/XX o prevode vlastníctva bytu, na základe ktorej sa stala vlastníčkou predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a na príslušenstve domu, podľa ktorého spoločnými zariadeniami domu a príslušenstvom domu sú: vodovodné, kanalizačné, elektrické, plynové prípojky, aj keď sú mimo bytu, rozvody plynu, skrinka pre umiestnenie domového regulátora plynu, rozvody studenej vody, odpadové stúpačky vrátane odbočky, elektroinštalácie od skríň merania po bytový istič, bleskozvody a komíny. Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú spoločnými zariadeniami bytového domu ležaté a stúpajúce potrubia, cez ktoré je voda privádzaná k bytu, ako aj stúpačkové uzávery, odbočky a prípoje potrubia vedúce až k vodomeru. Za tieto zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré ich spravuje, pričom ich vlastníkmi sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Znovu zopakovala, že za škodovú udalosť - vytopenie bytu žalobcu nezodpovedá a navrhla žalobcovi, aby si náklady na odstránenie škody vzniknutej v jeho byte uplatnil u spoločenstva vlastníkov bytov predmetného bytového domu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, ďalej výsluchom žalobcu, svedkov pána Q. a pána Ing. M.. Z vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:

6. Z faktúry č. X/XXXX . vystavenej žalobcovi pánom K. dňa 5.8.2015 vyplýva, že tento si voči žalobcovi vyfakturoval za maliarske práce vykonané v období od 30.7.2015 do 5.8.2015 sumu 1 257,80 €. Faktúra bola splatná 6.8.2015. Z prílohy k tejto faktúre je zrejmý popis fakturovaných prác a to: príprava materiálu, príprava priestorov na maľovanie, oškrabanie poškodenej maľovky a stierky, penetrácia povrchov, zaizolovanie škvŕn po vytopení izolačnou farbou a vymaľovanie bytu opakovane 4- krát. Vykonané práce ocenil vystavovateľ faktúry takto: za maľovku fakturoval 667,50 €, za oškrabovanie 47 € a stierku 282 €. Spolu s cenou použitého materiálu (podrobne špecifikovaného v prílohe) vo výške 261,30 €, tak celková fakturovaná suma predstavovala spomínaných 1 257,80 €.

7. Z príjmového pokladničného dokladu č. X/XXXX, vystaveného pánom K. dňa 6.8.2015, súd zistil, že žalobca mu uhradil sumu 1 257,80 € vyúčtovanú mu faktúrou č. X/XXXX..

8. Z pokladničného dokladu z Hornbachu zo dňa 31.7.2015 vyplýva, že žalobca zaplatil za nákup laminátovej podlahy, podlahových líšt a clipov s hmoždinkami celkovo sumu 152,39 €.

9. Listom zo dňa 18.9.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1 410,19 € titulom náhrady vynaložených nákladov na odstraňovanie spôsobenej škody a sumy 159,52 € titulom vynaložených trov právneho zastúpenia, všetko v lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná uvedenú výzvu prevzala dňa 21.9.2015.

10. V reakcii na výzvu žalobcu zo dňa 23.9.2015 žalovaná uviedla, že dňa 13.7.2015 sa so žalobcom dohodla, že je ochotná nahradiť mu škodu. Mala však za to, že vykonanými prácami bola nielenže odstránená škoda, ktorá vznikla vytopením, ale že došlo k zhodnoteniu bytu žalobcu. Vykonané práce a použitý materiál označila za nereálne. Taktiež nebolo podľa jej názoru potrebné vymaľovať byt až 4 krát. Sumu požadovanú žalobcom považovala za neprimeranú vzhľadom na rozsah vzniknutých škôd a stav bytu pred škodovou udalosťou. Vzhľadom na doterajšie dobré susedské vzťahy však bola ochotná nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla. Navrhla preto žalobcovi uzavrieť dohodu o urovnaní s tým, že mu uhradí sumu 900 €.

11. Zo zmluvy č. XXX XX XXX/XX. o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 23.11.1999 medzi Mestom A. ako predávajúcim a manželmi B. a M. (žalovanou) ako kupujúcimi súd zistil, že jej predmetom bol byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na ulici J. súpisné číslo XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na príslušenstve domu. Z článku 2 odsek 3 zmluvy vyplýva, že súčasťou bytu jej jeho vnútorné vybavenie, a to: rozvody elektrickej inštalácie od skrine merania, rozvody individuálneho plynového kúrenia, rozvody vody, plynu a kanalizácie od zvislých rozvodov v inštalačnom jadre, a k nim príslušné zriaďovacie predmety. Podľa článku 2 odseku 4 zmluvy vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo byt, vrátane zárubní a hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu vody, plynu a elektrickými poistkami pre byt. Podľa článku 3 odsek 3 zmluvy, spoločnými zariadeniami domu a príslušenstvom domu sú: vodovodné, kanalizačné, elektrické, plynové prípojky, aj keď sú mimo domu, rozvody plynu, skrinka pre umiestnenie domového regulátora plynu, rozvody studenej vody, odpadové stúpačky vrátane odbočky, elektroinštalácie od skríň merania po bytový istič, bleskozvody, komíny.

12. Z výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, súd zistil, že v bytovom dome č. XXX na J. zabezpečuje správu domu Spoločenstvo vlastníkov bytov domu č. XXX, IČO: 30 788 790.

13. Žalobca v rámci svojho výsluchu okrem iného uviedol, že v čase škodovej udalosti žalovaná nebola doma, kontaktovali preto jej dcéru, avšak neúspešne, preto jeho otec bol osobne za sestrou žalovanej pani A., ktorá mala kľúče, tými však nešla sprístupniť časť bytu za schodiskom, kde bola kúpeľňa. S pani A. prišiel aj jej manžel, ktorý sa vedel len dostať na schodisko. Približne do 2 hodín prišla pani G. a s pánom A. išla do bytu, podľa toho, čo počul, boli vytopené všetky podlahy a pán A. povedal, že bola prasknutá tlaková hadica do záchodu, čo dáva logiku, nakoľko mal v byte vytopené všetky stropy. Steny a stropy boli úplne podmočené, asi o 3-4 dni hovoril so žalovanou, ktorá sa vrátila s dovolenky a prisľúbila mu, že škodu uhradí. Začal s rekonštrukciou na odstránenie škody, mal obavy, aby nezačali steny plesnivieť, preto zavolal maliara, nakoľko svojpomocne si na to netrúfal. Práce trvali asi týždeň, pričom ich zadal tak, aby nezačali steny plesnivieť a opadávať. Keď maliar skončil, vystavil mu faktúru. Čo sa týka vytopenia miestnosti, kde spal, tam bolo potrebné vymeniť parkety. Po ukončení prác len s týmito faktúrami prišiel za žalovanou, aby škodu uhradila, išlo len o minimálnu časť nákladov, ktoré vznikli z dôvodu vytopenia. Žalovaná v tom čase už aj s dcérou pani G. si nechali čas, avšak následne mu prišla odpoveď, že nie sú ochotné škodu uhradiť z dôvodu, že nesúhlasili s výškou, a že sú ochotné zaplatiť len 900 €. S týmto nemohol súhlasiť. Ďalej bol prekvapený, že až po 2 rokoch sa začala žalovaná vyjadrovať, že za škodu nezodpovedá a že nešlo o prasknutie prívodu do WC, ale záslepky na stúpačke, a za takú škodu zodpovedá spoločenstvo vlastníkov. Mal za to, že ak by vo veci jednal len so žalovanou, dneska na súde nemuseli byť. Tvrdil, že keby bola poškodená stúpačka, bol by podmočený dom, vytopené podlahy, maximálne steny WC u neho, ale u neho boli vytopené stropy. V rámci odpovedí na doplňujúce otázky žalobca uviedol, že žalovaná mu pri prvom osobnom stretnutí povedala, že si je vedomá, že ho vytopila, je jej to ľúto a škodu zaplatí. Pani G. sa pri osobnom stretnutí k dôvodom vzniku škody nevyjadrovala a ani nenavrhla riešiť škodu cez spoločenstvo. Kontaktovala ho za týmto účelom až v priebehu tohto konania. Pána A. nestretol, ani tam nebol. Pán A. jediný išiel s pani G. do bytu a videl,

že praskla hadica. Nikto iný do bytu nevstúpil. Havarijná služba volaná nebola, podľa žalobcu tam bola prasknutá len hadica, a preto sa mohla pustiť voda, ak by to bola stúpačka, voda by tak skoro netiekla. Nikdy v čase škody nevznikol ani náznak, že by to malo platiť spoločenstvo.

14. Svedok Q. (otec žalobcu) uviedol, že v ten deň išiel synovi vyvenčiť psa. Po otvorení dverí bytu zistil, že je v ňom voda, nakoniec zistil, že voda do bytu ide od susedy, u ktorej však nikto neotváral. Išiel preto k jej rodine, k A., aby prišli do bytu žalovanej spraviť obhliadku. Došiel pán A., ktorý povedal, že do bytu sa nemohol dostať. Medzitým upovedomil syna, čo sa stalo. Zhruba po 2 hodinách sa stretol s pánom A., ktorý povedal, že bola poškodená hadica na WC. Následne išiel na ulicu a uzavrel hlavný prívod vody.

15. Svedkyňa K. (dcéra žalovanej) uviedla, že v ten deň asi o 18.00 hod. jej volala pani A., že sa stala nehoda. Došlo k vytopeniu bytu, nevedela sa však dostať doň, nakoľko kľúč mala len ona, takže museli na ňu čakať. Asi po 40 minútach došla k bytu a otvorila ho. Do bytu vošla s pánom A.. Zistili, že voda je všade na podlahe, ale nikde netiekla, lebo už bol uzavretý hlavný prívod vody. Žalobca u nej v byte nebol, preto sa nemohol stretnúť ani s pánom A., a preto tvrdí, že ho ani nevidel. Pán A. priviezol pani A. a prišiel do bytu, až keď bolo všetko poutierané. Nikto nevedel, čo sa stalo. A. odišli domov, ostala v byte sama s pánom A.. Po zistení, že hadička vo WC je v poriadku, zistili, že záslepka v stúpačkách bola prasknutá, to dali dolu a v Hornbachu kúpili novú. Vymenili ju a otvorili hlavný uzáver vody. Všetko bolo potom v poriadku. V rámci odpovedí na doplňujúce otázky uviedla, že byt upratovali s pánom A. asi pol hodiny. Dôvod uniku vody zistil pán A.. Najprv otvorili hlavný prívod vody, aby zistili, odkiaľ strieka voda, potom ho znovu uzavreli. Ona stála pri zvode, kým pán A. otváral hlavný prívod vody. Záslepka v stúpačkách bola prasknutá, odkiaľ striekala voda. Dokumentáciu stúpačky v byte žalovanej založenú v spise vyhotovila buď ona, alebo pán A.. Vyhotovovali ju pred opravou a aj po oprave záslepky. Reakciu žalovanej na výzvu žalobcu zo dňa 23.9.2015 spísala spolu s pánom A.. Urovnanie vo výške 900 € navrhovali žalobcovi vzhľadom na udržanie dobrých susedských vzťahov.

16. Svedok M. (švagor žalovanej) uviedol, že v ten deň otec žalobcu došiel k nim s krikom, že sa vytápajú. S manželkou išiel autom tam. Jeho neter prišla asi o hodinu. Tvrdil, že nevie, čo sa tam stalo. Od inkriminovanej udalosti u švagrinej nebol. Napokon uviedol, že ani nevie, prečo ho volali vypovedať, žalobcu nepozná, sám má zdravotné problémy. Tvrdil, že do domu, kde sa nachádza byt žalovanej, nevstúpil. Nevidel ani ako uniká voda z bytu švagrinej, len to, ako vynášajú vodu a žmýkajú handry. S pánom R. sa rozprával, čo sa stalo, ale len keď prišiel po kľúče. Na otázku, či vie, že jeho neter pani G. tvrdí, že do bytu žalovanej vstúpil, odpovedal, že nevie, nepamätá si.

17. Svedok T. (priateľ K.) uviedol, že v ten deň asi o 18.00 hod volali jeho priateľke, konkrétne pani A., že v byte jej matky, ktorá bola vtedy na dovolenke v Taliansku, tečie voda. Asi za pol hodiny dorazili na miesto, priateľka má kľúč od bytu, otvorili ho a zistili, že sa jedná o haváriu. Voda tiekla smerom od WC, najprv si mysleli, že je to hadička od WC. Voda ale už netiekla, lebo bola zavretá. Následne skúmali príčinu, priateľka zostala pri WC, pri stúpačke boli spadnuté plastové dvierka, boli na zemi. Potom išiel do šachty, otvoril hlavný ventil a hneď zatvoril a následne šiel za priateľkou, ktorá mu povedala, odkiaľ strieka voda. Voda tiekla zo záslepky na stúpačke. Demontoval ju. Išli do Hornbachu, kúpili novú, namontoval ju aj s teflónovou páskou. Pustili vodu a závada bola opravená. V rámci odpovedí na položené otázky uviedol, že do bytu žalovanej vstúpil hneď po priateľke, na chodbe bolo vlhko, bola tam aj voda. Videl vodu kvapkať z poškodenej záslepky. Vyhotovil mobilom dve fotky, jednu pred opravou a druhú po oprave záslepky. Sú to tie fotografie, ktoré sú založené v spise. Na otázku, či sa predmetná záslepka nachádza na vodorovnom alebo zvislom zvode vodovodného potrubia, svedok odpovedal, že je súčasťou spoločných rozvodov v byte, nakoľko je pred vodomerom. Uviedol, že spolu s priateľkou debatovali aj o odpovedi žalovanej, ktorú adresovala žalobcovi, v ktorej navrhla mimosúdne vyrovnanie vo výške 900 €, avšak odpoveď nepísal. Tvrdil, že sa to snažili vyriešiť mimosúdne. Mysleli si, že sú spoluzodpovední za škodu. Až keď si vec naštudovali, zistili, že za škodu nezodpovedajú. Ďalej tvrdil, že na chodbe bola trochu mokrá dlážka, byt však poškodený nebol. To svedčí o tom, že voda sa valila cez stúpačku dole. Po upozornení žalobcu na rozpor jeho výpovede v tejto časti s výpoveďou pani Nemcovej, svedok začal tvrdiť, že voda bola na chodbe, vo WC a v kúpeľni. Do izieb sa voda nedostala. V rámci popisu otvorenia a zatvorenia hlavného ventilu prívodu vody uviedol, že vliezol do šachty, kde otvoril ventil, ktorý je hlavným prívodom vody do domu. Na otázku žalobcu, či sa jednalo o guľový ventil, výslovne súhlasil s protokoláciou, že išlo o guľový ventil. Na upozornenie žalobcu, že v tom čase tam bol len kohútik, pričom guľový ventil tam namontovali asi až pred dvoma, troma rokmi, svedok opakovane zdôraznil, že vo vodnej šachte bol a uvedený ventil zatvoril. Uviedol, že pán A. sa pohyboval okolo

bytu, bol aj v byte, nevie však presne kedy. Na otázku, či si myslí, že tlak vody cez čiastočne roztrhnutú záslepku mohol byť taký silný, že by dokázal vyvaliť dvierka, odpovedal, že nezávisle od jeho myslenia, bol tlak vody taký, že vyvalil dvierka.

18. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

20. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu vzniku škodovej udalosti (ďalej len „“) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

23. Podľa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.

24. Podľa spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

25. Podľa na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

26. Podľa správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva.

27. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť vytopením jeho bytu v dôsledku úniku vody z bytu žalovanej. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody súd v zhode so žalobcom právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody podľa . Pre vznik všeobecnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie týchto predpokladov: a/ protiprávny úkon (ako prejav ľudskej vôle navonok, ktorý spočíva v konaní alebo opomenutí), t.j. taký úkon, ktorým sa porušila uložená právna povinnosť, b/ škoda (ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľná peniazmi), c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody (tento vzťah musí byť bezprostredný, nie sprostredkovaný), d/ zavinenie (ako psychický - vôľový - vzťah škodcu k vlastnému konaniu a ku škode, vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo vedomá či nevedomá nedbanlivosť). Predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti za škodu uvedené pod bodmi a/ až c/ musí vždy preukázať poškodený, t.j. žalobca. Predpoklad uvedený pod bodom d/

nemusí poškodený preukazovať, zákonodarca ho prezumuje, dôkazné bremeno smerujúce k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, t.j. žalovaný.

28. V danom prípade nebolo v konaní sporné, že dňa 10.7.2015 došlo k poruche vodovodnej siete v byte žalovanej, v dôsledku čoho bol vytopený byt žalobcu. Medzi stranami bolo však sporné to, čo bolo príčinou úniku vody, teda či prasknutá tlaková hadica do WC ako tvrdil žalobca, alebo prasknutá záslepka nachádzajúca sa na vodorovnej odbočke zo zvislého rozvodu vody v stupačkách, čím sa v konaní bránila žalovaná. V prvom rade je potrebné uviesť, že zistenie presnej príčiny úniku vody z bytu žalovanej (prasknutá hadička do WC alebo záslepka v stupačkách) by z hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi vytopením jeho bytu, malo význam len vtedy, keby predmetná záslepka patrila do spoločných zariadení predmetného bytového domu, opravu a údržbu ktorých v zmysle zabezpečuje Spoločenstvo vlastníkov bytov bytového domu č. XXX. V takomto prípade by za spôsobenú škodu zodpovedalo spomínané spoločenstvo, a nie žalovaná, ktorej by tak v konaní chýbala pasívna vecná legitimácia. Súd sa preto v prvom rade zaoberal touto otázkou.

29. V zmysle patria do spoločných zariadení bytového domu aj vodovodné prípojky. Zákon ale ďalej nerieši, či súčasťou spoločných zariadení bytového domu sú aj odbočky z hlavných stúpacích (zvislých) rozvodov vody, resp. aká časť týchto odbočiek je ešte spoločným zariadením domu a aká je už súčasťou bytu. Keďže žiadna zo strán v konaní netvrdila, že by táto otázka bola osobitne upravená v zmluve o spoločenstve, súd vychádzal z predloženej zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu, v zmysle ktorej spoločnými zariadeniami domu sú aj rozvody studenej vody, ďalej že súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie, okrem iného aj rozvody vody od zvislých rozvodov v inštalačnom jadre, pričom vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia je ohraničené okrem iného aj hlavnými uzavieracími ventilmi prívodu vody. V danom prípade je z priloženej fotodokumentácie stúpačky (č.l. 51 a 52 spisu) zrejmé, že predmetná záslepka je na konci slepého vodorovného potrubia nachádzajúceho sa ešte pred hlavným uzavieracím ventilom prívodu vody do bytu žalovanej. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že spomínané vodovodné potrubie spolu so záslepkou patrí medzi spoločné zariadenia predmetného bytového domu.

30. Ako už súd uviedol vyššie, žalovaná sa v konaní bránila tvrdením, že k úniku vody z jej bytu došlo z dôvodu prasknutia spomínanej záslepky. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaná pred začatím súdneho konania nijako nespochybňovala tvrdenie žalobcu, že dôvodom vytopenia bolo prasknutie tlakovej hadičky do WC. S tvrdením o prasknutej záslepke v stupačkách prišla žalovaná až vo vyjadrení k žalobe. Právna zástupkyňa žalovanej na prvom pojednávaní vo veci pritom výslovne uviedla, že k tomuto záveru dospela ona sama potom, čo asi pred rokom (teda po viac ako dvoch rokoch od havarijnej udalosti) vykonala obhliadku rozvodov vody v byte žalovanej (k tomu porovnaj zvukový záznam z predmetného pojednávania). Uvedené vyjadrenie právnej zástupkyne tak samé osebe výrazne spochybňuje hodnovernosť a pravdivosť spomínaného skutkového tvrdenia žalovanej. Hoci svedkovia pani G. a pán A. v súlade so žalovanou zhodne tvrdili, že príčinou vytopenia bytu žalobcu bola prasknutá záslepka v stupačkách, súd ich výpovede vyhodnotil ako nevierohodné, a to nielen pre ich blízky vzťah k žalovanej a zjavné angažovanie sa vo veci v jej prospech (pani G. po konzultácii s pánom A. skoncipovala vyjadrenie žalovanej k výzve žalobcu zo dňa 23.9.2015), ale predovšetkým pre závažné nezrovnalosti v ich výpovediach. Svedkyňa G. konkrétne tvrdila, že po otvorení bytu bola voda všade na podlahe, kým pán A. uviedol, že len na chodbe bola mokrá dlážka, byt však inak poškodený nebol. Až po upozornení zo strany žalobcu na rozpor jeho výpovede s uvedeným tvrdením pani G. pán A. svoju odpoveď opravil v tom smere, že voda bola aj na chodbe, vo WC a v kúpeľni, do izieb sa však nedostala. Obaja svedkovia ďalej tvrdili, že miesto, odkiaľ unikala voda zistili tak, že pani G. stála pri stupačkách a pán A. na moment otvoril hlavný uzáver vody vo vodovodnej šachte pred domom. Manipuláciu pána A. s hlavným uzáverom vody však žalobca na pojednávaní spochybnil, keď po tom, čo pán A. výslovne súhlasil s protokoláciou, že pri tom otváral guľový ventil, ho žalobca upozornil, že v tom čase tam bol len obyčajný kohútik. Svedok toto tvrdenie žalobcu nijako nepoprel. Uvedený zjavný rozpor jeho výpovede so skutočnosťou vyvoláva pochybnosti o tom, či vo vodovodnej šachte v čase havarijnej udalosti vôbec bol. Svedok A. taktiež tvrdil, že obidve fotografie záslepky založené v spise vyhotovil mobilným telefónom on, jednu pred jej opravou a druhú po nej. Tieto ním tvrdené momenty vyhotovenia fotografií potvrdila aj svedkyňa G.. I napriek tomu, že malo ísť o fotografie vyhotovené bezprostredne po úniku vody zo záslepky, nie je na ich osvetlených častiach vidno žiadne známky po vode. Potrubie, tehly aj zvyšky malty na nich sú totiž úplne suché. Uvedené fotografie tak tvrdenia žalovanej a oboch svedkov, že došlo k úniku vody zo záslepky, vôbec nepotvrdzujú, ale práve naopak, vyvracajú ich.

Jediným logickým vysvetlením tohto rozporu je, že predmetné fotografie boli vyhotovené až neskôr, so značným časovým odstupom od havarijnej udalosti, a to pre potreby účelovej obrany žalovanej. Súd mal taktiež závažné pochybnosti o tom, či by tlak vody iba z prasknutej záslepky mohol byť až taký silný, že by vyvalil dvierka na stupačkách, ako to tvrdili obaja spomínaní svedkovia. Z objektívneho hľadiska je oveľa pravdepodobnejšie, že v takomto prípade by voda len stiekla dole po obmurovanej stúpačke, podmočila dom a vytopila by podlahy, maximálne steny WC u žalobcu. Z fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom v deň vytopenia a tiež nasledujúceho dňa je však celkom zreteľné, že u žalobcu boli vo veľkom rozsahu vytopené steny aj stropy, a to vo všetkých izbách. Po dôkladnom zhodnotení vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že príčinou úniku vody z bytu žalovanej nebola prasknutá záslepka v stupačkách.

31. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že príčinou úniku vody bola prasknutá tlaková hadica na WC v byte žalovanej. Tvrdil tak s poukazom na vyjadrenia sestry žalovanej, pani N. a jej manžela M. pričom minimálne pán A. bol podľa žalobcu v byte hneď po tom, ako ho otvorila dcéra žalovanej a videl teda, čo sa stalo. Svedok A. síce počas výsluchu uviedol, že len priviezol svoju manželku k predmetnému bytovému domu a vo vnútri domu a ani v byte žalovanej nebol a že nevie, čo sa tam vtedy presne stalo, súd však jeho výpoveď v tejto časti vyhodnotil ako zjavne nepravdivú, nakoľko jeho prítomnosť v byte mal za spoľahlivo preukázanú z výpovedí svedkov pani G. a pána A., ktorí zhodne potvrdili, že v byte žalovanej bol. V súlade s tým je potom aj výpoveď svedka Q. ktorý uviedol, že asi s odstupom dvoch hodín po tom, čo zistil vytopenie bytu žalobcu, stretol pána A. na chodbe. Vzhľadom na to, že prítomnosť pána A. v byte žalovanej v čase, keď v ňom došlo k havarijnej udalosti bola v konaní preukázaná, niet pochybností ani o tom, že pán A. mal možnosť oboznámiť sa so stavom bytu žalovanej po úniku vody (a to bez ohľadu na to, či doň vstúpil ihneď po jeho otvorení pani G., alebo až o pol hodinu neskôr po utretí podláh, ako tvrdila uvedená svedkyňa), súd preto nemal žiaden rozumný dôvod pochybovať ani o pravdivosti tvrdenia svedka R., podľa ktorého mu pán A. na chodbe zároveň oznámil, že bola poškodená hadička na WC. Tomu, že skutočne praskla hadička na WC, nasvedčuje aj samotné správanie sa žalovanej v priebehu konania, ktorá po tom, čo žalobca navrhol na preukázanie tohto svojho tvrdenia vypočuť pána A., u ktorého sa dalo predpokladať, že svoje predchádzajúce vyjadrenie o prasknutí hadičky potvrdí (bude teda svedčiť v jej neprospech), žiadala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súd, aby nebol v konaní vypočutý s poukazom na to, že vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a dlhý časový odstup od udalosti už nie je schopný riadne vyhodnotiť, čo sa vtedy stalo. Až po upozornení súdu, že z predložených lekárskych správ týkajúcich sa tohto svedka, nevyplývajú také jeho zdravotné ťažkosti, ktoré by mu bránili vo výpovedi, právna zástupkyňa žalobcu súhlasila s tým, že zabezpečí jeho prítomnosť na ďalšom pojednávaní. Následná výpoveď svedka A. (počas ktorej sa vôbec nejavilo, že by mal vážnejšie zdravotné problémy) bola už do značnej miery ovplyvnená jeho príbuzenským vzťahom k žalovanej, keď vypovedal v jej prospech, potvrdzujúc jej skutkové tvrdenie, že v predmetnom byte ani nebol, avšak ako súd skonštatoval vyššie, zjavne nehovoril pravdu. Súd mal tvrdenie žalobcu o prasknutí hadičky na WC za preukázané aj z celkového rozsahu poškodenia jeho bytu, ktoré v podstatnej časti zahŕňalo taktiež steny a stropy všetkých izieb, z čoho je zrejmé, že voda musela byť u žalovanej všade na podlahe (čo potvrdila napokon aj svedkyňa G.) a následne stekala dole do bytu žalobcu. Takýto stav uniknutej vody v byte žalovanej po jeho otvorení a priebeh vytopenia bytu žalobcu logicky zodpovedá prasknutej hadičke na WC priamo v byte žalovanej. Pravdivosti uvedeného tvrdenia žalobcu nasvedčuje taktiež správanie sa žalovanej bezprostredne po tom, ako sa o vytopení bytu žalobcu dozvedela, ako aj pri následnom mimosúdnom uplatňovaní náhrady škody voči nej zo strany žalobcu. Žalovaná po vzniku škody v byte žalobcu totiž nijako nespochybňovala ním tvrdený dôvod vytopenia opierajúci sa o vyjadrenia manželov A., t.j. prasknutie tlakovej hadičky na WC v jej byte. Neurobila tak dokonca ani v písomnej reakcii na výzvu žalobcu zo dňa 23.9.2015, a to i napriek tomu, že dôvod vytopenia bol vo výzve výslovne uvedený a že ju spísala jej dcéra pani G. v spolupráci s jej priateľom pánom A., ktorí až následne v rozpore s týmto v konaní pred súdom v rámci svojich svedeckých výpovedí tvrdili, že príčinou vytopenia bolo prasknutie záslepky v stupačkách. Naopak, v predmetnej reakcii žalovaná vyjadrila ochotu spôsobenú škodu nahradiť, nesúhlasila len so sumou, ktorú požadoval žalobca, nakoľko mala za to, že je neprimeraná vzhľadom na rozsah vzniknutých škôd a stav bytu pred škodovou udalosťou. Navrhla preto žalobcovi uzavretie dohody o urovnaní, na základe ktorej by žalobcovi uhradila sumu 900 €. Z opísaného správania žalovanej možno jednoznačne vyvodiť, že si bola zjavne vedomá, čo bolo príčinou vytopenia. Svoju zodpovednosť za škodu začala žalovaná spochybňovať až následne po viac ako dvoch rokoch, keď jej bola doručená žaloba, a to prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Táto jej obrana však bola v konaní vyvrátená.

32. V prejednávanej veci nebolo vôbec sporné, že žalobcovi v dôsledku vytopenia jeho bytu vznikla škoda ako majetková ujma, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch (R 55/1971). Na preukázanie rozsahu spôsobenej škody žalobca doložil do spisu pomerne obsiahlu fotodokumentáciu, ktorej časť vyhotovil v deň vytopenia a zvyšok nasledujúci deň po vytopení (viď č.l. 7 až 15). Vzhľadom na to, že žalobca v konaní preukázal, že príčinou úniku vody z bytu žalovanej bola prasknutá tlaková hadička na WC, možno konštatovať, že preukázal zároveň aj porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej spočívajúcej v zanedbaní zákonnej povinnosti vlastníka bytu vyplývajúcej z (na vlastné náklady byt udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať jeho údržbu a opravy) a taktiež aj existenciu príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním žalovanej a spôsobenou škodou. Zavinenie žalovanej malo v danom prípade formu nedbanlivosti, ktorá sa v zmysle prezumuje, pokiaľ škodca nepreukáže opak. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že v predmetnej veci boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle .

33. Podanou žalobou si žalobca uplatnil náhradu skutočnej škody vzniknutej mu v súvislosti s vytopením bytu v celkovej výške 1 410,19 €. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). Žalobca na preukázanie výšky skutočnej škody predložil súdu faktúru č. X/XXXX vystavenú mu za maliarske práce pánom K. a prílohu k tejto faktúre obsahujúcu podrobný rozpis vykonaných prác a použitý materiál, vrátane ich ocenenia. Celková fakturovaná suma za maliarske práce predstavovala 1 257,80 €. Príjmovým pokladničným dokladom č. X/XXXX vystaveným pánom K. zároveň v konaní preukázal úhradu tejto fakturovanej sumy. Pokladničným dokladom z Hornbachu žalobca taktiež doložil vynaloženie finančných prostriedkov na nákup laminátovej podlahy, podlahových líšt a clipov s hmoždinkami celkovo na sumu 152,39 €. Žalovaná žalobcom uplatnenú výšku náhrady škody v priebehu konania vôbec nespochybňovala, argumentovala totiž nedostatkom svojej pasívnej vecnej legitimácie. Neurobila tak ani na poslednom pojednávaní, keď sa jej právna zástupkyňa znovu obmedzila len na konštatovanie, že uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznáva. Výslovne pritom uviedla, že nevie posúdiť výšku nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby sa byt žalobcu uviedol do pôvodného stavu. Za týchto okolností, keď žalovaná výšku spôsobenej škody nespochybnila žiadnymi relevantnými skutkovými tvrdeniami a ani nenavrhla za týmto účelom vykonať nijaké dôkazy, súd žalobcovi ním požadovanú náhradu škody vo výške 1 410,19 € priznal ako dôvodne uplatnenú bez toho, aby pristúpil k vykonaniu ďalších dôkazov (výsluchu svedkov), ktoré žalobca pre prípad námietok žalovanej v tomto smere pôvodne navrhoval.

34. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania. V danom prípade žalobca listom zo dňa 18.9.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie náhrady škody vo výške 1 410,19 € v lehote 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaná predmetnú výzvu prevzala 21.9.2015, pričom posledný deň lehoty na plnenie jej uplynul v pondelok 28.9.2015. K prvému dňu omeškania žalovanej s plnením dlhu, t.j. k 29.9.2015 bola výška úrokov z omeškania 5,05 % ročne. Súd preto žalobcovi priznal aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 410,19 € od 29.9.2015 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.

37. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Keďže žalobca mal vo veci neúspech len v časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky, súd mu v zmysle priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).