Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Bratislava, Rovniankova č. 1667/14, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: CLC advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Žilina, Vysokoškolákov č. 8556/33B, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ ISTROFINAL ELEKTRÁRNE, s.r.o., Mydlárska 7A, Žilina, IČO: 46 165 941, právne zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, 2/ mesto Žilina, so sídlom Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OOP3-2019/013509/KUZ zo dňa 19.03.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") rozhodnutím č. j.: OU-ZA-OSZP3-2018/038675-004/Hnl zo dňa 17.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) posúdil podľa ust. zákona EIA v spojení s ust. až zákona EIA zámer „Viacúčelová bloková zástavba - Elektrárne Žilina", predložený prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.10.2018 navrhovateľom - ISTROFINAL ELEKTRÁRNE, s.r.o., Mydlárska 7A, 01 01 Žilina, IČO 46165941 (ďalej len „ďalší účastník v rade 1/“) a podľa a o správnom konaní (ďalej len „“) a podľa zákona EIA rozhodol, že navrhovaná činnosť „Viacúčelová bloková zástavba - Elektrárne Žilina", umiestnená v Žilinskom kraji, okres I., obec I., katastrálne územie I., parcely č.: KN-C 1819, 1820, 1823/1, 1823/2, 1823/3, 1823/4, 1823/5, 1823/6, 1823/7, 1823/12, 1823/13, uvedená v predloženom zámere, sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Vzhľadom na charakter činnosti, informácie uvedené v zámere navrhovanej činnosti a doručené stanoviská boli prvostupňovým rozhodnutím uložené taxatívne stanovené opatrenia, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyvy na životné prostredie a je potrebné ich rešpektovať s tým, že pri realizácii je potrebné dodržať opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti, a to taxatívne stanovené pre obdobie počas výstavby a počas prevádzky.

2. Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, P.O.BOX 218, 851 02 Bratislava (ďalej len „žalobca") sa stal účastníkom konania pri uplatnení postupu podľa § 24 ods. 2 zákona EIA. V procesnom postavení dotknutej verejnosti podal voči napadnutému rozhodnutiu písomné odvolanie zo dňa 22.12.2018.

3. Žalovaný rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OOP3-2019/013509/KUZ zo dňa 19.03.2019 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa právneho názoru žalovaného prvostupňový správny orgán v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si aj zaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa žalovaného sa s podanými námietkami žalobcu vysporiadal tak navrhovateľ - ďalší účastník konania v rade 1/ v procese samotného konania ako aj konajúci prvostupňový správny orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, s ktorým sa žalovaný stotožnil. Z obsahu podaných námietok žalobcu podľa názoru žalovaného taktiež nevyplynuli také podmienky, z ktorých by sa dal vypracovať návrh rozsahu hodnotenia pre vypracovanie správy pre ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v napadnutom rozhodnutí sú uvedené nedostatočné podmienky podľa § 29 ods. 3 zákona EIA. Podľa názoru žalovaného sa prvostupňový správny orgán z vecného hľadiska dostatočne zaoberal pripomienkami a návrhmi dotknutej verejnosti, pričom pri ich posudzovaní vychádzal zo stanovísk dotknutých orgánov a navrhovateľa. Niektoré pripomienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté do opatrení určených vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie týkajúce sa povinností navrhovateľa vyplývali z ustanovení všeobecne záväzných predpisov. Žalovaný vysvetlil, že tieto nemôžu byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, pričom sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal z vecného hľadiska aj pripomienkami a návrhmi žalobcu a podľa vlastnej správnej úvahy vyhodnotil a odôvodnil jeho jednotlivé pripomienky. Časť pripomienok bola charakteru dodržiavania všeobecne záväzných platných právnych predpisov v oblasti životného prostredia a tie boli riešené v textovej časti zámeru navrhovanej činnosti. S poukazom na komplexné výsledky zisťovacieho konania, ktoré nepreukázali predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti, prvostupňový správny orgán nedospel k záveru, že posudzovanie vplyvov navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie z dôvodov uvedených žalobcom je opodstatnené, preto nevyhovel všetkým jeho pripomienkam a návrhom. Žalovaný podotkol, že pripomienkami dotknutej verejnosti k dodržaniu zákonnosti navrhovanej činnosti vo vzťahu k jednotlivým osobitným predpisom (vodný zákon, zákon o ochrane prírody a krajiny a ďalšie) sa v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov bude kvalifikovane zaoberať stavebný úrad na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania zámeru k navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Žalovaný poukázal na to, že časť pripomienok bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo nesúvisiaca s predmetom posudzovanej činnosti, a preto neboli zapracované do záväznej časti tohto rozhodnutia. Časť pripomienok bola irelevantná a vykazovala neznalosť lokality ako aj nedostatočné oboznámenie sa žalobcu s predloženým zámerom a príslušnou dokumentáciou. Žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa preskúmal a zaoberal sa všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutých orgánov. Výstupom zisťovacieho konania je rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona EIA, ktoré správny orgán prvého stupňa na základe výsledkov zisťovacieho konania aj vydal a prihliadal pri tom na kritériá stanovené zákonom EIA a všetky stanoviská doručené k zámeru. Komplexné výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie alebo prevádzky navrhovanej činnosti na životné prostredie. Podľa názoru žalovaného správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v platnej legislatíve a bude ich potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Žalovaný ďalej citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) sp. zn. , podľa záverov ktorého: „Najvyšší súd SR si záverom dovoľuje dať do

pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu." K odvolacej námietke žalobcu, že mu prvostupňový správny orgán neposkytol kópiu podkladov rozhodnutia, hoci o to výslovne žiadal a ani pomoc podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a podľa § 54 ods. 2 písm. e), resp. § 55 písm. h), resp. § 56 písm. e) zákona EIA, žalovaný uviedol nasledovné: V súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku je prvostupňový správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový správny orgán uvedenú zákonnú povinnosť uskutočnil listom č.: OU-ZA-OSZP3-2018/038675-003/Hnl zo dňa 23.11.2018, ktorý bol žalobcovi doručený elektronicky a aj poštovou prepravou dňa 03.12.2018. Podľa názoru žalovaného v zmysle platnej legislatívy správny orgán nie je povinný zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. O možnosti nahliadnutia do podkladov rozhodnutia bol žalobca poučený a toto svoje právo v konaní nevyužil. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 19.9.2018, v ktorom sa v bode 79 uvádza: ,,.. zo Správneho poriadku nevyplýva explicitne, aby orgány verejnej správy vyhotovovali fotokópie podkladov rozhodnutia a zasielali ich v rámci oboznamovania podkladov rozhodnutia účastníkom administratívneho konania. ...Bolo oprávnením žalobcu, aby sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, teda aby sa na základe upovedomenia orgánu verejnej správy 1. stupňa oboznámil s podkladmi rozhodnutia. ...Aj keď nie je možné prijať záver, že právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia je totožné s právom nahliadať do administratívneho spisu, v prejednávanej veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že v upovedomení zaslanom v rámci ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku orgán verejnej správy 1. stupňa vymenoval, ktoré písomnosti boli v priebehu administratívneho konania doručené a oboznámil žalobcu s tým, že má právo nahliadnuť do administratívneho spisu a s týmito podkladmi rozhodnutia sa oboznámiť. " Žalovaný zdôraznil, že aj v zmysle ustálenej judikatúry zmyslom § 33 ods. 2 Správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia a po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Množstvo pripomienok žalobcu podľa názoru žalovaného absolútne nesúvisí s navrhovanou činnosťou, z čoho možno usudzovať, že žalobca ani nevie, k akej navrhovanej činnosti pripomienky, resp. odvolanie podáva. Text je uniformný a správne orgány sa s rovnakými pripomienkami a námietkami podávanými žalobcom stretávajú takmer vo všetkých konaniach, do ktorých sa žalobca prihlási ako účastník konania. Vo viacerých bodoch odvolania žiada žalobca o zapracovanie opatrení a smerníc prijatých vládou SR, ktoré už boli zapracované aj do platného právneho poriadku a pri vypracovaní zámeru na ne navrhovateľ musel prihliadať a prihliadal. Žalovaný zhrnul, že na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené alebo nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. Ku podaným pripomienkam žalobcu prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil. Časť pripomienok bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo nesúvisiaca s predmetom posudzovanej činnosti, a preto neboli zapracované do záväznej časti tohto rozhodnutia. V záväznej časti rozhodnutia sú začlenené len špecifické požiadavky, ktorých riešenie je potrebné zapracovať do projektovej dokumentácie pre jednotlivé povolenia, resp. užívanie stavby. Príslušný orgán vychádzal z

komplexných výsledkov zisťovacieho konania a keďže dotknuté orgány a povoľujúce orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia a vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní. Žalovaný dodal, že navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a povolení orgánov špecializovanej správy a môže byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia.

4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobca, ktorý má pri podaní správnej žaloby status zainteresovanej verejnosti. Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Podstatu žalobných námietok zhrnul žalobca nasledovne: 1) Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa žalobcu prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignorovali zákonný postup vyplývajúci ex lege z Správneho poriadku, ako aj zo Z. z o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a zákona EIA. Žalobca požadoval v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru dôležité informácie potrebné pre riadny a efektívny výkon svojich práv v rozhodovacom procese, a to v elektronickej forme. Poukázal na to, že podľa Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nemá podľa žalobcu žiadny zákonný základ, takáto interpretácia práva je nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo priamym porušením zákonného ustanovenia Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa (ďalej len „“) a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z . Napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. 2) Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 25 žalovaný nesprávne odkazuje na Správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň žalovaný konštatoval, že podľa Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Žalobca mal za to, že k oprávneniu dostať kópiu spisu podľa Správneho poriadku sa žalovaný nijakým spôsobom nevyjadril. Žalobca tiež poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.08.2013, podľa ktorých povinnosť správneho orgánu uvedenú v Správneho poriadku nemožno nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa a Správneho poriadku, teda ide o dve rôzne práva účastníka konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.07.2019 k žalobe zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca bol listom zo dňa 23.11.2018 oboznámený o ukončení zisťovania stavu veci a poučený o možnosti vyjadriť sa ku podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia. Zároveň správny orgán prvého stupňa uviedol miesto, kde je spisový materiál k dispozícii na nahliadnutie. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalovaný za dostatočne preukázané, že si orgán prvého stupňa splnil povinnosť

ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca toto svoje právo v stanovenej lehote nevyužil, ale požiadal o zaslanie podkladov listom zo dňa 29.11.2018, na ktorý správny orgán prvého stupňa reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia odkazom na rozhodnutia súdov v obdobných veciach. Poukázanie na neexistenciu povinnosti správneho orgánu zasielať kópie spisov na požiadanie žalobcu žalovaný považuje za dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k žiadosti žalobcu v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Pre posúdenie porušenia práva žalobcu vyplývajúceho z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku je potom táto skutočnosť irelevantná. Navyše sám žalobca v správnej žalobe uvádza, že v prípade ustanovení § 23 ods. 1 a 4 Správneho poriadku a § 33 Správneho poriadku ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Žalovaný taktiež poukázal na jednu zo základných zásad správneho konania, a to na zásadu rovnosti účastníkov konania. Je v zjavnom nepomere, keď jeden z účastníkov konania disponuje „scanom" celého spisového materiálu a ostatní účastníci konania nie. Pri dodržaní uvedenej zásady správneho konania by bolo potrebné, aby správny orgán zaslal „scan" celého spisového materiálu aj ostatným účastníkom konania. Žalovaný považoval za potrebné na záver poukázať na žalobcom opakovane podávané uniformné vyjadrenia k zámerom v rámci procesov EIA takmer vo všetkých konaniach, v ktorých uvádza identické pripomienky bez zohľadnenia konkrétnej navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a konkrétneho územia, kde sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Konanie žalobcu spočívajúce v predkladaní neopodstatnených námietok a pripomienok spôsobuje prieťahy v konaniach a neúmerne zaťažuje správne orgány v rámci celého územia Slovenskej republiky. Správny orgán má za to, že žalobca zámerne zneužíva svoje procesné postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu postupu v rámci procesov EIA ako je to i v tomto prípade.

6. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník v rade 1/ konania podaním zo dňa 24.07.2019. Podľa jeho názoru rozhodnutie je nezákonné vtedy, keď je v rozpore s existujúcim zákonom a nie vtedy (ako de facto tvrdí žalobca v žalobe), keď si žalobca myslí, že by ním požadovaný postup správneho orgánu bol v akomkoľvek zmysle výhodnejší, lepší, logickejší, ekologickejší a efektívnejší pre účastníka konania alebo pre samotné správne konanie. Ak sa žalobca domnieva, že by nejaký postup správneho orgánu mal byť v zmysle zákona inak upravený ako upravený je, nič mu nebráni vyvinúť snahu sledujúcu zmenu právnej úpravy, určite však nie je možné, aby bolo za nezákonné považované také rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je v súlade so zákonom, ale nie s predstavami či želaniami žalobcu. Ďalší účastník konania v rade 1/ poukázal na to, že umožňuje účastníkovi konania oboznámiť sa s celým spisovým materiálom, umožňuje mu do neho nahliadnuť a vyhotoviť si z neho kópie. X. túto jemu danú možnosť a právo dobrovoľne nevyužil. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správny orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí vysvetlili existujúcu právnu úpravu ako aj to, že neexistuje žiadny právny predpis, v zmysle ktorého by mali existovať povinnosti uvádzané žalobcom (str. 35 prvostupňového rozhodnutia, resp. str. 25 rozhodnutia žalovaného), čiže nie je v danom prípade daný ani dôvod pre spochybnenie rozhodnutia žalovaného pre jeho neurčitosť/nezrozumiteľnosť/akúkoľvek formu arbitrárnosti. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania v rade 1/ p. Q. zneužíva inštitúty tvoriace možnosť verejnosti vyjadrovať sa k procesom ovplyvňujúcim životné prostredie spôsobom, ktorý celkom popiera ich účel, vyjadruje sa bez oboznámenia sa so samotným zámerom, bez ohľadu na kontext, dezinterpretujúc existujúce právne normy a vymýšľajúc si neexistujúce povinnosti navrhovateľov zámeru, šikanujúc štátne orgány a ich zamestnancov a v dôsledku toho všetkého predlžuje trvanie správnych konaní. P. Q. z práva na nahliadnutie do spisu a vyhotovenie si jeho kópie „vyvodil" (neexistujúce) právo na to, aby mu správny orgán tento spis musel elektronicky zaslať. Účastník konania v rade 1/ poukázal na to, že žalobca túto činnosť realizuje v množstve konaní na celom Slovensku, z čoho je tiež zjavné, že motívom tohto konania celkom určite nie je záujem na ochrane životného prostredia. Účastník konania v rade 1/ má vzhľadom na uvedené za to, že bez ohľadu na očividne neexistujúci vecný základ podanej žaloby je konanie p. Q. prostredníctvom „Združenia domových samospráv" zneužitím právnych inštitútov určených pre možnosť zapojenia sa verejnosti do posudzovania vplyvov novorealizovaných projektov na životné prostredie, a teda je ako taký v rozpore s dobrými mravmi.

7. Žalobca v replike podanej po uplynutí lehoty na včasné podanie správnej žaloby, a teda po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy ( - ďalej len ), poukázal na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe. Dával do pozornosti správneho súdu ustanovenia čl. 3 Oznámenia č. Oznámenie Ministerstva

zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (najmä body 2, 3, 4 a 8) ukladajúce štátnym orgánom povinnosť podporovať činnosť občianskych združení a pomáhať im pri dosahovaní spravodlivosti v administratívnych konaniach. Mal za to, že podstatou zlyhania žalovaného je nedostatočná aplikácia uvedeného článku v preskúmavanom zisťovacom konaní. Podľa žalobcu žalovaný postupoval spôsobom, ktorý jednoznačne sťažoval prístup k spravodlivosti žalobcu v oblasti životného prostredia. Podanie žaloby žalobcom má za cieľ napraviť výklad ustanovení týkajúcich sa procesných práv účastníka konania v súvislosti so základnými zásadami správneho konania a inými súvisiacimi predpismi ako napr. zákonom o e-Governmente a efektívneho uplatňovania práva verejnosti pri ochrane životného prostredia ako aj zabezpečiť eurokonformný výklad a procesný postup príslušných orgánov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že práve toto bolo jedným z cieľov novely zákona EIA.

Správny orgán prvého stupňa nielenže nekonal v úzkej súčinnosti so žalobcom ako s účastníkom konania a nedal mu príležitosť jeho práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy, ako to stanovuje § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ale jeho žiadosť na zaslanie spisu v elektronickej podobe ignoroval a vyjadril sa k nej až v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Žalobca poukázal aj na čl. 41 Charty základných práv EÚ. Žalobca mal za to, že nezaslaním kópie spisu žalovaný mu uprel právo kvalifikovane sa k veci vyjadriť, lebo sa mohol vyjadrovať len na základe neúplnej znalosti prejednávanej veci. Svojim pasívnym prístupom správny orgán zmaril svoje povinnosti podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku chrániť práva a záujmy účastníkov konania ako aj podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, zmaril možnosť žalobcu efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy. K interpretácii rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18.09.2014 žalobca podotkol, že nepožiadal o predĺženie lehoty ani netvrdil, že správnemu orgánu vyplýva zákonná povinnosť automaticky zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Žalobca v lehote reagoval na výzvu prvostupňového správneho orgánu a požiadal o zaslanie kópie spisu v elektronickej podobe, pričom podotkol, že podľa ustanovení § 29 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 31 ods. 6 zákona EIA minimálne časť spisu už bola v elektronickej podobe. Na túto žiadosť prvostupňový orgán nereagoval až do vydania prvostupňového rozhodnutia. Rozsudky, na ktoré odkazuje žalovaný a prvostupňový správny orgán, nie sú podľa žalobcu rozsudkami Najvyššieho súdu SR, a preto nemôžu tvoriť výklad práva podľa o súdoch; takými sú len judikáty Najvyššieho súdu SR. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a účastníka konania v rade 1/ o tom, že ustanovenia Správneho poriadku sa vzťahujú výlučne na inštitút nazerania do spisu. Vychádzajú totiž z prísno formalistickej a systematickej interpretácie práva, a nie z gramatickej a teleologickej interpretácie. Poukázal na ustanovenie Správneho poriadku a zákona o e-Governmente. Podľa žalobcu žalovaný ako aj účastník konania v rade 1/ ignorujú zásadu efektívnosti a hospodárnosti správneho konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že poskytnutím kópie spisu by spôsobil nerovnosť účastníkov v konaní, lebo iní účastníci by túto kópiu nedostali, je takýto výklad zákona podľa žalobcu nesprávny; súčasne však tvrdí, že ju žalobca mohol dostať pri fyzickom nahliadnutí. Z materiálneho hľadiska tak je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný používa absurdný a nekonzistentný, resp. účelový výklad zákona; ak dva rôzne spôsoby zabezpečenia práva na kópiu spisu majú rovnaký materiálny výsledok (teda jeden z účastníkov konania má k dispozícii kópiu spisu), nemôže jeden z nich zabezpečovať rovnosť účastníkov a druhý nie. Žalobca zastáva právny názor, že správny orgán môže účastníkovi konania poskytnúť aj kópiu spisu, a to nielen fyzickým zabezpečením si kópie priamo u pracovníka správneho orgánu, ale aj elektronickou formou. Opäť poukázal na , a Zákona EIA. Žalobca neakceptoval tvrdenie žalovaného, že sa ho snaží šikanovať; naopak, totiž žalobca sa len snažil zjednať nápravu pri postupe správneho orgánu. Nemožno vyčítať žalobcovi, že podal len univerzálne vyjadrenie, keď mu postupom žalovaného bolo znemožnené zaslať kvalifikované vyjadrenie na základe kópie spisu, ktorú si za týmto účelom vyžiadal. Poslaním a činnosťou žalobcu ako občianskeho združenia je primárne ochrana životného prostredia, vyjadrovanie sa k zámerom EIA a uplatňovanie nástrojov environmentálnej politiky na uskutočnenie trvalo udržateľného rozvoja. Žalobca je síce v rámci svojej činnosti účastníkom mnohých správnych konaní, ale zďaleka nie všetkých a správne žaloby podáva len v prípade vážneho zásahu do procesných práv verejnosti alebo markantného porušenia zákona. Žalobca poskytuje odbornú a expertnú súčinnosť.

Žalobca je tiež účastníkom konaní podľa , kedy sa v drvivej väčšine prípadov stotožňuje so závermi ŠOP SR, pričom v týchto konaniach mu úrady poskytujú elektronickú kópiu spisu (vrátane Okresného úradu Žilina) a odvolania sú len výnimočné. Žalobca mal za to, že snahou účastníka konania v rade 1/ (ale aj motiváciou pre jeho vyjadrenia) je vyhnúť sa regulácii jeho činnosti a pokusmi o diskreditáciu žalobcu dosiahnuť, že nebude musieť konať v súlade so záujmami ochrany životného prostredia. Vo svojej podstate sa však domáha znefunkčnenia kontroly verejnosťou vo vzťahu k zneužívaniu vlastníctva ( ) a nekalej súťaže ( ). Žalobca považoval za podstatnú okolnosť, že spracovateľom dokumentácie EIA bol v tomto prípade brat pracovníčky úradu, čo tvorí materiálny substrát pre jej predpojatosť, vzhľadom na vzťah k účastníkovi konania, ako aj vzhľadom na predmet konania, v ktorom jej brat hral dôležitú úlohu.

8. K replike žalobcu sa vyjadril ďalší účastník v rade 1/ konania podaním zo dňa 11.09.2019. Poukázal na to, že žalobca existenciu tohto svojho procesného zákonného práva vyvodzuje z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, pričom však celý § 23 Správneho poriadku má nadpis „Nazeranie do spisov" a z kontextu znenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je zrejmé, že účastník a zúčastnená osoba má právo „dostať kópie spisov" práve pri nazeraní do spisov a nie kedykoľvek, keď požiada správny orgán o zaslanie kópie spisu poštou alebo elektronicky. Právo na vyhotovenie kópie správneho spisu alebo jeho jednotlivých listín je podľa ďalšieho účastníka v rade 1/ späté v zmysle § 23 Správneho poriadku práve s úkonom nazretia do spisu. Podľa názoru ďalšieho účastníka v rade 1/ nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právo účastníka žiadať od správneho orgánu, aby kópiu správneho spisu zaslal účastníkovi na jeho žiadosť či už poštou alebo elektronicky. Na tomto nič nemení ani § 23 ods. 4 Správneho poriadku, ktorý upravuje právo správneho orgánu na náhradu materiálnych nákladov spojených s využitím práv účastníka na nazeranie do spisov v zmysle § 23 Správneho poriadku. Keďže takéto právo účastníka správneho konania voči správnemu orgánu objektívne neexistuje a nebolo ani nikdy judikované žiadnym rozhodnutím Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR, musí byť podľa účastníka konania žaloba žalobcu zamietnutá. Žalobca toto svoje domnelé porušenie neexistujúceho práva vyvodzuje výlučne z toho, že žalobcovi sa zdá byť efektívnejšie a správnejšie, aby takéto právo existovalo. Účastník konania v rade 1/ ďalej zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.

9. K správnej žalobe sa ďalší účastník v rade 2/ nevyjadril.

10. Žalovaný v správnym súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

11. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v (ďalej len „“) a contrario v spojení s . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.11.2022.

12. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako i postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie sú zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

13. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „"), na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

Podľa § 20a zákona EIA, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia 22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 22b) o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

Podľa § 24 zákona EIA:

(2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. 24)

Podľa o správnom konaní v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „“), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 23 Správneho poriadku (Nazeranie do spisov): (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa § 33 ods. Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého uznesenia (ďalej len „“), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.

Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci, v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b) aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak: i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme; alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

14. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že na základe predloženia zámeru a žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania ďalším účastníkom konania v rade 1/ k veci zaslali stanoviská mesto Žilina (ďalší účastník v rade 2/), Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva a Okresný úrad Žilina, odbor krízového riadenia. Prílohu žiadosti o vykonanie zisťovacieho konania tvorili okrem samotného zámeru Dopravno-kapacitné posúdenie, Posúdenie hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho prostredia, Rozptylová štúdia a Posúdenie vplyvu na denné osvetlenie existujúcich vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom a na preslnenie okolitých existujúcich bytov. Dňa 19.10.2018 žalobca ako dotknutá verejnosť elektronickou poštou zaslal k zámeru pripomienky. Dňa 23.11.2018 prvostupňový správny orgán upovedomil účastníkov konania vrátane žalobcu o podkladoch rozhodnutia a vyzval na uplatnenie pripomienok v lehote 5 dní od doručenia upovedomenia. Dňa 29.11.2018 elektronickou poštou požiadal žalobca o poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a kópiu podkladov podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Ďalej administratívne konanie pokračoval tak ako je uvedené v odsekoch 1- 3. odôvodnenia tohto rozsudku.

15. Správny súd s poukazom na žalobný bod dva správnej žaloby, ktorým je namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to tak pre jeho nezrozumiteľnosť (žalobcom označenú ako nejasnosť) ako aj jeho nedostatočné odôvodnenie, musel pri skúmaní dôvodnosti tejto námietky začať od posúdenia obsahových náležitostí a zrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

16. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu jazykovej aj logickej preskúmateľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

17. V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona EIA. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona EIA musí spĺňať jednak atribúty požadované pre rozhodnutie správneho orgánu citovaným ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona EIA na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, jednak náležitosti stanovené citovaným ust. § 20a zákona EIA. V zmysle uvedeného teda napadnuté rozhodnutie musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada aj s podstatnými námietkami účastníka vo veci. V tejto súvislosti správny súd podčiarkuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je pritom potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( ) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( ).

18. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhodnotil námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie ako nedôvodnú. Vzhľadom na konkrétnu formuláciu žalobnej námietky správny súd (rovnako konkrétne) považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného reaguje na odvolaciu námietku uplatnenú žalobcom, podľa ktorej mu nebola poskytnutá kópia spisu, a zrozumiteľne sa s ňou vysporiadava, konkrétne na str. 25 - 26 napadnutého rozhodnutia. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného dáva presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na relevantnú otázku posudzovanú v konaní, ktorou je oboznamovanie účastníka konania - žalobcu s obsahom podkladov, z ktorých vychádzalo prvostupňové rozhodnutie. Je pravdou, že žalovaný v rámci odôvodnenia poukazoval i na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Tento poukaz však považuje správny súd za súvisiaci s ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré sa týka nazerania do spisov vrátane vyhotovenia odpisov a výpisov z nich a poskytovania kópií spisov, pretože ide o jeden zo spôsobov, ako sa účastník administratívneho konania alebo zúčastnená osoba oboznamujú s podkladmi rozhodnutia.

V tejto súvislosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 25 ods. 4) uviedol: „Podľa platnej legislatívy správny orgán nie je povinný zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. O možnosti nahliadnutia do podkladov rozhodnutia bol účastník konania poučený a toto svoje právo v konaní nevyužil.“ Na strane 26. (ods. 2) napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej výslovne uviedol: „V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť

ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu (z rozsudku NS SR sp. zn. ).“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný správny orgán sa s odvolacou námietkou žalobcu o neposkytnutí kópie celého spisového materiálu (navyše v elektronickej podobe) žalobcovi náležite (dostatočne a zrozumiteľne) vysporiadal.

19. Ďalej správny súd konštatuje, že aj žalobná námietka ohľadne neposkytnutia kópie spisu (žalobný bod 1/) je nedôvodná, a to s poukazom jednak na obsah žalobcovej Žiadosti o poučenie podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku a o kópiu podkladov podľa 23 ods. 1 Správneho poriadku, zaslanej prvostupňovému orgánu verejnej správy e-mailom dňa 29.11.2018, ako aj na to, ako bolo žalobcovej žiadosti vyhovené. Za podstatné považuje správny súd to, že žalobcovi prvostupňový orgán oznámil, a to upovedomením o podkladoch rozhodnutia číslo OU-ZA-OSZP3-2018/038675-003/Hnl zo dňa 23.11.2018, žalobcovi doručeným dňa 03.12.2018, skutočnosť, že súčasťou administratívneho spisu sú už stanoviská a pripomienky povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, jednotlivých dotknutých orgánov, dotknutých obcí a dotknutej verejnosti, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, pričom vyzval podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkov konania a zúčastnené osoby na nahliadnutie do administratívneho spisu, oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia, ktorými disponuje, vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia i spôsobu jeho zistenia, prípadne uplatnenie námietky do 5 dní od doručenia upovedomenia. Žalobca však túto možnosť preukázateľne nevyužil. Žalobca bol teda riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil, navyše jeho realizáciu podmienil splnením povinnosti orgánu verejnej správy doručiť mu ich v elektronickej podobe.

20. Nesprávnym postupom orgánu verejnej správy by bol taký postup, pokiaľ by tento vydal rozhodnutie bez toho, aby informoval účastníka konania o tom, že zaobstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, že dokazovanie bude ukončené, t. j. vydal by rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil zaujať stanovisko k podkladom rozhodnutia. V prejednávanej veci bol postup správneho orgánu v súlade so Správnym poriadkom, v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutočného stavu veci a zachovania procesných práv účastníka administratívneho konania. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (porovnaj aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ). 21. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila.

22. Podľa názoru správneho súdu ani poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.08.2013 k tam rozhodovanej veci, podľa ktorého: „povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až 4 Správneho poriadku“, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Navyše časť podkladov rozhodnutia bola dňa 27.11.2018 žalobcovi zaslaná elektronicky (dokument: Predloženie zámeru a žiadosť vykonanie ZK). Žalobcovi teda nebolo upreté právo podľa Správneho poriadku, ak si sám zvolil neefektívny spôsob oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Napokon správny súd dopĺňa, že ustanovenie , na ktorý predpis žalobca poukazuje, výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

23. Ďalej správny súd považuje za dôležité podčiarknuť, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v

správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

24. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

25. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa neposkytol žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky (žalobný bod 1), a teda postupoval v rozpore s Správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. Obdobne to platí o námietke žalobcu, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa a právo na spravodlivý proces vychádzajúce z .

26. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou žalobcu podľa bolo uviesť v žalobe žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné ako aj konkrétny dotyk tejto nezákonnosti na právach žalobcu. V procese súdneho prieskumu správny súd následne posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle , teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Pri súdnom prieskume je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). 27. V prejednávanej veci žalobca síce namieta porušenie jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa a Správneho poriadku v spojení s čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. Úlohou správneho súdu, ako už bolo uvedené, nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti rozhodnutia za žalobcu. Žalobca síce v replike bližšie uvádza, že mu postupom správneho orgánu prvého stupňa bolo upreté právo kvalifikovane sa k veci vyjadriť, efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy, avšak ani toto vyjadrenie žalobcu nie je dostatočne konkrétne, najmä z toho hľadiska, ako bol ukrátený na svojich právach, v čom došlo k zásahu do subjektívneho práva tým, že mu spis nebol zaslaný a čo by sa zmenilo v pozitívnom zmysle na týchto právach, resp. na jeho právnom postavení, keby mu spis zaslaný bol.

28. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“

29. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie citovanej právnej úpravy, vrátane Aarhuského dohovoru či Charty EÚ nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým, ako sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona EIA.

Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a zabezpečenie účinnej participácie verejnosti na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Táto ochrana životného prostredia však musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Poskytnutie súdnej ochrany je namieste tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.

30. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. V žalobe chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. V prejednávanej veci v žalobnom bode 1) išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového správneho orgánu (neposkytnutie kópie celého spisu elektronickou formou). Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.

31. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na tzv. prezumpciu správnosti a zákonností rozhodnutí orgánov verejnej správy, v zmysle ktorej, ak správne akty (správne rozhodnutia) nie sú zákonným spôsobom zmenené, opravené alebo zrušené, musia byť považované za bezchybné a záväzné (k tomu napr. nález ÚS ČR sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.11.2017).

32. K žalobným námietkam ohľadne nezákonného procesného postupu správny súd taktiež dopĺňa, že nie každé porušenie procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 122/2003 (sp. zn. zo dňa 17.12.2002), podľa záverov ktorého: „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“ (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu sp. zn. z 07.06.2016). Podľa názoru správneho súdu formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Preto žalobca musí obhájiť efektívnosť a nutnosť zopakovania procesných úkonov preukázaním, v čom bol ukrátený na svojich právach v dôsledku ich absencie, resp. tvrdeného porušenia procesného práva.

33. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. nález z 15.08.2018) taktiež vyplýva, že: „Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať

na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).“ Správny súd poukazuje na skutočnosť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať aj k spravodlivému výsledku. V podmienkach právneho štátu je neprípustné uprednostňovať mechanickú a formalistickú aplikáciu práva bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou. Právny formalizmus v podmienkach právneho štátu nemôže prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzenoprávnymi princípmi. Účelom správnej žaloby nemôže byť „len“ náprava výkladu ustanovení týkajúcich sa procesných práv účastníka konania v súvislosti so základnými zásadami správneho konania či inými súvisiacimi predpismi, ako to uvádza žalobca v replike. Úlohou správneho súdnictva je ochrana konkrétnych práv účastníkov konania dotknutých rozhodnutím, opatrením, iným zásahom alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.

34. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia ( ). Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci v rámci repliky žalobca ako nové uviedol námietky o predpojatosti vo veci konajúcej pracovníčky správneho orgánu prvého stupňa, ďalej doplnil námietky o porušenie čl. 41 Charty EÚ (ktoré boli len všeobecného charakteru) a tiež obhajoval vlastnú existenciu a činnosť. Na tieto námietky, keďže nemali základ vo včas podaných námietkach správnej žaloby, správny súd nemohol prihliadať.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. zamietol.

36. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa , ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

37. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

38. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa tak, že im právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ďalší účastníci majú voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.