Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23S/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX E. I. K., právne zast.: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ POWER BATTERY, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 335 009, zast.: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244 895, 2/ Združenie domových samospráv, so sídlom Nám. SNP 13, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB- OOP3-2018/008142-002 zo dňa 19.01.2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3-2018/008142-002 zo dňa 19. januára 2018, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB- OSZP3-2017/028893-011 zo dňa 12. decembra 2017 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške, po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

Dňa 05.10.2017 predložila spoločnosť POWER BATTERY s.r.o., so sídlom Majerská cesta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 335 009 (v súdnom konaní v procesnom postavení ďalšieho účastníka konania 1/) Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (orgán verejnej správy 1. stupňa) zámer podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.“). Orgán verejnej správy 1. stupňa rozhodnutím č.: OU-BB-OSZP3-2017/028893-011 zo dňa 12.12.2017 vydaným v zisťovacom konaní rozhodol, že navrhovaná činnosť - „Zber, preprava a nakladanie s odpadmi v prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“ sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na stanovisko Ministerstva životného prostredia (47235/2017 zo dňa 02.11.2017), na stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica (A/2017/03477 zo dňa 22.11.2017), na stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie - odbor odpadového hospodárstva (OU-BB-OSZP3-2017/029455-002 zo dňa 13.10.2017) na stanovisko Mesta Banská Bystrica (OVZ 157046/2017 28299/2017 zo dňa

06.11.2017), na obsah námietok Združenia domových samospráv Bratislava (ďalší účastník konania 2/) zo dňa 08.10.2017 a na obsah námietok žalobcu.

2. Rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že „v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. Prihliadol pritom na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov a nakoniec rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

3. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie žalobca a Ministerstvo životného prostredia SR.

4. Žalovaný rozhodnutím č.: OU-BB-OOP3-2018/008142-002 zo dňa 19.01.2018 rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.

5. Žalovaný k odvolaniu Ministerstva životného prostredia SR uviedol, že dotknuté orgány nie sú aktívne legitimované na podanie odvolania voči rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní. Pôsobnosti a práva dotknutého orgánu, resp. rezortného orgánu sú v prípade posudzovania vplyvov vymedzené v zákone č. 24/2006 Z.z., ktorý však nepriznáva dotknutým orgánom postavenie účastníka konania a rovnako im tak nepriznáva ani právo podať odvolanie voči rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní. Ministerstvo životného prostredia SR v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia, vydalo súhlasné stanovisko s navrhovanou činnosťou a s ukončením konania v zisťovacom konaní. V záujme právnej istoty nie je možné, aby správny orgán, ktorý raz vydal súhlasné stanovisko odporúčacie, podal odvolanie voči rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté, že sa činnosť ďalej nebude posudzovať.

6. Ministerstvo životného prostredia SR svoje stanovisko predložilo v písomnosti č. 47235/2017 zo dňa 02.11.2017 a uviedlo, že „navrhovaná činnosť patrí podľa zákona o posudzovaní vplyvov do zoznamu činnosti podľa prílohy č. 8 do kategórie č. 9 - Infraštruktúra, položka č. 9 Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, a na ktorú sa podľa časti B vzťahuje zisťovacie konanie od 10 t/rok“.

7. Ministerstvo ďalej uviedlo, že navrhovanú činnosť spoločnosť vykonáva v čase podania žiadosti v iných priestoroch, zriaďuje identickú prevádzku v nových priestoroch z dôvodu ukončenia platnosti nájomnej zmluvy. Na navrhovanom mieste realizácie sa jedná o novú činnosť. Vzhľadom na charakter navrhovanej činnosti Ministerstvo životného prostredia SR odporučilo, aby zámer nebol posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

8. V rámci celého procesu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nebola správnosť zaradenia navrhovanej činnosti spochybnená žiadnym z účastníkov konania, práve naopak, aj samotné Ministerstvo životného prostredia SR (ktoré práve z tohto dôvodu podalo odvolanie) vo svojom stanovisku k zámeru uviedlo, že navrhovaná činnosť patrí podľa zákona č. 24/2006 Z.z. do zoznamu činností podľa prílohy č. 8 do kategórie č. 9 - Infraštruktúra, položka č. 9 Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, a na ktorú sa nevzťahuje povinné hodnotenie.

9. Žalovaný za irelevantné označil tvrdenie Ministerstva životného prostredia SR, že v prípade premiestnenia navrhovanej činnosti v rámci areálu, prípadne katastrálneho územia dotknutej obce, má byť príslušnému orgánu predložené oznámenie o zmene, vypracované podľa prílohy č. 8a k zákonu č. 24/2006 Z.z.

10. Žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nesprávne, v rozpore so zákonom o životnom prostredí a zákonom č. 71/1992 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Rozhodnutie označil za nepreskúmateľné, pretože podľa jeho názoru neobsahovalo nijaké odôvodnenie a prvostupňový orgán verejnej správy sa nijakým spôsobom nezaoberal a nevysporiadal s podanými vyjadreniami.

11. Odvolacie námietky žalobcu boli zamerané na :

- súlad s územným plánom,

- požiadavku na doloženie posudku z pohľadu sociálnej a občianskej vybavenosti,

- účel stavby, v ktorej má byť navrhovaná činnosť vykonávaná,

- dopravnú štúdiu a parkovacie státia,

- ochranu ovzdušia,

- ochranu povrchových a podzemných vôd,

- ochranu chránených častí prírody,

- únik nebezpečných látok,

- navrhovaná činnosť je novou činnosťou,

- odôvodnenie a preukázanie potreby realizácie navrhovanej činnosti v predmetnej lokalite.

12. Žalobca namietal, že orgán verejnej správy 1. stupňa ho neupozornil, že v administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie navrhovateľa k jeho vyjadreniu a toto vyjadrenie mu nebolo zaslané na vyjadrenie, čím bola porušená základná zásada správneho konania, ktorou je súčinnosť správneho orgánu s účastníkmi konania. Žalovaný k tejto odvolacej námietke uviedol, že je nedôvodná a odkázal na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, pričom je správny orgán povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha. Výzva podľa tohto ustanovenia bola splnená, keď orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil žalobcovi možnosť nahliadnuť do spisu za účelom vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia. Žalobca túto možnosť nahliadnuť do spisu nevyužil.

13. K odvolacej námietke o tom, že žalobca nebol upovedomený o stretnutí navrhovateľa/ďalšieho účastníka konania 1/ s p. W. M., predsedom Združenia domových samospráv, žalovaný uviedol, že aj táto námietka je irelevantná, pretože takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.

14. Zo strany správneho orgánu nedošlo k porušeniu základnej zásady správneho konania, ktorou je súčinnosť s účastníkmi konania, pretože postupoval v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania. Nedošlo ani k porušeniu práva žalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

15. K námietke o tom, že orgán verejnej správy nezistil spoľahlivo skutkový stav, keď nevzal do úvahy pripomienky a požiadavky žalobcu na doplnenie zámeru, čím malo dôjsť k porušeniu zásady objektívnej (materiálnej) pravdy, žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015.

16. Žalobca mal možnosť podať k zámeru svoje stanovisko, čo aj využil, avšak preto, že jeho pripomienky boli neopodstatnené a nepodložené, nebolo možné im vyhovieť.

17. Skutkový stav bol spoľahlivo zistený a vychádzal zo zámeru, ktorý bol vypracovaný v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie, a aby bolo možné prijať rozhodnutie, že navrhovanú činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať, čo vyplývalo aj zo súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov.

18. Prvostupňový orgán podľa § 23 a § 22 zákona č. 24/2006 Z.z. zaslal zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, zverejnil bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahovalo základné údaje o navrhovanej činnosti a o navrhovateľovi. Základnými údajmi sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti, názov, adresa, resp. sídlo navrhovateľa. Ďalej príslušný orgán konal v zmysle § 29 až § 29a zákona č. 24/2006 Z.z. Pri posúdení neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by po realizovaní štandardných prevádzkových a bezpečnostných opatrení uvedených v zámere, ako aj dodržiavaním platných a účinných právnych predpisov, ohrozovali životné prostredie alebo zdravie obyvateľov. Akýkoľvek ďalší proces posudzovania, ktorý by pokračoval, by nepriniesol nové poznatky a bol by zbytočný.

19. Žalovaný s ohľadom na výsledky posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, pri ktorom sa zvážil stav územia, význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a na zdravie obyvateľstva, z hľadiska pravdepodobnosti, trvania, povahy, rozsahu a miesta vykonávania navrhovanej činnosti, považoval prvostupňové rozhodnutie za správne.

20. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

21. V správnej žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a v konaní pred orgánmi verejnej správy oboch stupňov došlo k takým vadám, ktoré majú za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

22. Podľa žalobcu žalovaný a aj orgán verejnej správy 1. stupňa nesprávne posúdili zaradenie navrhovanej činnosti do príslušnej kategórie. Podľa žalobcu, aj s poukazom na skutočnosti uvedené v odvolaní Ministerstva životného prostredia SR, obsahom navrhovanej činnosti je aj príprava na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov, preto mala byť navrhovaná činnosť zaradená podľa prílohy č. 8 k zákonu o životnom prostredí, do kategórie č. 9, položka 7 (Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava, spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov), na ktorú sa vzťahuje povinné hodnotenie. Žalovaný neposudzovaním uvedených súvislostí ich nedostatočným vyhodnotením nepostupoval dôsledne pri posudzovaní kritérií pre zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. V tejto súvislosti neobstojí stanovisko žalovaného, že počas prvostupňového konania nebolo nesprávne zaradenie navrhovanej činnosti vytknuté nijakým účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/37/2012 zo dňa 19.09.2012. Správne mala byť navrhovaná činnosť zaradená podľa prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. do kategórie č. 9, položka 7, na ktorú sa vzťahuje povinné hodnotenie.

23. Žalovaný sa vôbec nezaoberal námietkou Ministerstva životného prostredia SR, ktoré uviedlo, že v súlade s § 54 ods. 2 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z. je Ministerstvo životného prostredia SR príslušným orgánom pre posúdenie/vyhodnotenie navrhovanej činnosti (nakoľko navrhovanou činnosťou sa má premiestniť prevádzka navrhovateľa v rámci jednej obce). Z ust. § 54 ods. 2 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z. vyplýva, že vo veciach posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonáva zisťovacie konanie pre zmeny navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 písm. c/ Ministerstvo životného prostredia SR.

24. V konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalovaný sa mal zaoberať odvolaním Ministerstva životného prostredia SR. Aj keď možnosť podať odvolanie prislúcha len účastníkovi konania (čo vyplýva aj zo Správneho poriadku) a Ministerstvo životného prostredia SR v danom prípade nebolo možné považovať za účastníka konania, orgány verejnej správy ale nepostupovali správne, pretože podané odvolanie Ministerstva životného prostredia SR boli povinné vyhodnotiť ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. neupravuje postup v prípade tzv. neprípustného odvolania, preto sa nemožno domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa odmietne odvolanie podané neoprávnenou osobou. Opačný prístup má za následok porušenie zásady zákonnosti správneho konania. Žalobca vyjadril nesúhlas s námietkou žalovaného, že skôr vydané stanovisko nemôže dotknutý orgán s odstupom času meniť. Takýto postup nie je v praxi ojedinelý, pričom orgán verejnej správy sa musí náležite vysporiadať s každým stanoviskom/vyjadrením dotknutého orgánu.

25. Žalobca vyjadril nesúhlas s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s jeho odvolacou námietkou o tom, že nebola splnená povinnosť orgánu verejnej správy 1. stupňa, aby ho oboznámil s podkladmi rozhodnutia a taktiež s tým, že nebol oboznámený, že navrhovateľ činnosti prediskutoval niektoré otázky so Združením domových samospráv. Právo účastníka konania nahliadnuť do spisu a povinnosť správneho orgánu dať vždy účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie sú dva rôzne inštitúty. Skutočnosť, že účastník konania má právo kedykoľvek sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, nezbavuje správny orgán povinnosti upovedomiť účastníka konania, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, pričom logicky musí mať účastník konania tieto podklady k dispozícii. V tejto súvislosti odkázal žalobca na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/60/2012 zo dňa 25.09.2013. Keďže podkladom rozhodnutia boli aj závery diskusie medzi navrhovateľom povoľovanej činnosti a Združením domových samospráv, bolo v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa informovať o plánovanom stretnutí žalobcu, kde by žalobca mohol osobne reagovať na konkrétne otázky, alebo mal byť žalobcovi zaslaný písomný záznam

o výsledkoch tohto stretnutia. Postupom orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozpore so Správnym poriadkom došlo k tomu, že rozhodnutia trpia vadami, ktoré majú za následok ich nezákonnosť.

26. Zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Súlad navrhovanej činnosti s územným plánom nebol náležite preskúmaný. Žalovaný mal za to, že vydaním súhlasného stanoviska Mestom Banská Bystrica bolo osvedčené, že navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom. S takýmto záverom žalobca vyjadril nesúhlas a poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2As/83/2017 zo dňa 03.08.2017. Podľa žalobcu v lokalite navrhovanej činnosti sa podľa územného plánu za neprípustné funkcie využitia dotknutého územia považujú všetky druhy činností, ktoré priamo alebo nepriamo obmedzujú využívanie územia na navrhovaný účel v zmysle primárnych a vhodných (konvenujúcich) funkcií (str. 79-80 územného plánu). Navrhovanú činnosť preto nie je možné považovať za vhodnú funkciu využitia daného územia, pretože pod rozsah týchto činností v zmysle územného plánu nespadá zber a preprava (nebezpečného) odpadu. Žalovaný sa nijako nevysporiadal s tým, že Ministerstvo životného prostredia SR v rámci svojho stanoviska uviedlo, že navrhovaná činnosť nie je v súlade so súčasným územným plánom, keďže sa jedná o územie zastavané občianskym vybavením, výrobou a skladmi, v rámci ktorého patrí zaradenie pre nakladanie s odpadmi medzi neprípustné funkcie a na druhej strane Mesto Banská Bystrica nemalo z územného hľadiska námietky a s činnosťou súhlasilo. Žalovaný sa s týmito okolnosťami napriek tomu, že boli namietané v odvolaní, nevysporiadal.

27. Žalovaný nesprávne vyhodnotil požiadavku na doloženie posudkov z pohľadu sociálnej a občianskej vybavenosti. Stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica označil žalobca za nedostačujúce s tým, že posúdenie toho, či navrhovanou činnosťou budú alebo nebudú prekročené najvyššie prípustné hodnoty hluku, stanovené vyhláškou č. 549/2007 Z.z., je možné zistiť len vypracovaním hlukovej štúdie.

28. Nedoplnením zámeru o definíciu najbližšej existujúcej obytnej, prípadne inej zástavby s dlhodobým pobytom osôb v okolí navrhovanej činnosti, a to najmä vo väzbe na hlukové, rozptylové vplyvy a dendrologický ako aj svetlotechnický posudok, zámer nebol v tejto časti adekvátne doplnený o relevantné podklady a dôkazy,

29. Bolo povinnosťou orgánu verejnej správy 1. stupňa riadne vyhodnotiť vážnosť zásahu navrhovanej činnosti na životné prostredie, nakoľko predmetom správneho konania je v tomto smere (ne)povolenie zásahu navrhovanej činnosti do životného prostredia. Orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne neodôvodnili, v čom videli súlad navrhovanej činnosti s právom na priaznivé životné prostredie, resp. nezdôvodnili nijaké výnimky zo zásahu navrhovanej činnosti do životného prostredia.

30. Žalovaný sa nesprávne vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa účelu stavby, v ktorej sa má vykonávať navrhovaná činnosť. Žalovaný uviedol, že účelom zisťovacieho konania je posudzovanie možných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a nie výklad kolaudačného rozhodnutia vydaného stavebným úradom. Podľa žalobcu ale v rámci posúdenia a vyhodnotenia vplyvu posudzovanej činnosti na životné prostredie je orgán verejnej správy povinný posúdiť všetky skutočnosti, ktoré majú na posudzovanú činnosť vplyv, a teda aj to, či stavba, v ktorej sa má činnosť vykonávať, spĺňa všetky podmienky požadované na realizáciu takejto činnosti. Názor žalobcu potvrdzuje aj prax príslušných správnych orgánov. Ak žalovaný tvrdil, že nie je povinný posudzovať výklad kolaudačného rozhodnutia vydaného stavebným úradom, mal si vyžiadať od príslušného stavebného úradu stanovisko k tejto otázke, inak dochádza k porušeniu základnej zásady správneho konania, ktorou je riadne a spoľahlivé zistenie skutkového stavu. Zámer nie je z obsahového hľadiska dostačujúci pre objektívne posúdenie vplyvu súladu navrhovanej stavby, kde sa má navrhovaná činnosť vykonávať s platnou legislatívou, a neskúmaním týchto otázok došlo k porušeniu zákona č. 24/2006 Z.z.

31. Žalovaný nesprávne vyhodnotil aj požiadavku na doplnenie dopravnej štúdie. Žalovaný uzavrel, že takáto štúdia nie je potrebná, pretože z obsahu zámeru vyplýva, že dopravná situácia nebude navrhovanou činnosťou nijakým spôsobom dotknutá. Neobstojí argumentácia, že ide o rovnakú činnosť, akú už žiadateľ vykonáva na základe skoršieho rozhodnutia/povolenia len v inej lokalite, pretože správny orgán rozhoduje na základe právnych a skutkových okolností v dobe vydania predmetného rozhodnutia. Nedostatočným skúmaním a vyhodnotením skutkového stavu došlo k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie (ochrana ovzdušia, ochrana povrchových vôd, ochrana chránených častí prírody).

Orgány verejnej správy neskúmali riadne dopady navrhovanej činnosti na kvalitu životného prostredia. Tieto otázky nemohli orgány verejnej správy vyhodnotiť len poukázaním na zámer navrhovateľa činnosti, pretože tento sa nijakým spôsobom nevysporiadal napríklad s výskytom vodných tokov v predmetnej lokalite (Hron, Selčiansky potok), ani s chránenými časťami prírody (najmä prírodná rezervácia Stará kopa, Majerská jelšina, Národný park Nízke Tatry).

32. Podľa žalobcu zámer neobsahuje a nerieši všetky otázky požadované z hľadiska životného prostredia, pretože v ňom chýba plán havarijných opatrení, ktorý musí byť vypracovaný v zmysle § 39 ods. 4 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon v platnom znení), vyhodnotenie, či priestory, v ktorých sa bude nebezpečný odpad skladovať, spĺňajú požiadavky v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o odpadoch a či boli vykonané skúšky monitorovacieho systému o nepriepustnosti skladovacích plôch spolu s doložením certifikátov, nádrží a skladovacích nádob, potvrdenie, že navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na podzemné vody v zmysle vypracovaného hydrologického posudku, opis zabezpečenia proti možným únikom nebezpečných látok a opatrení proti haváriám, prevádzkový poriadok zariadenia, technologický reglement skladovania a spracovania batérií.

33. Orgány verejnej správy oboch stupňov boli povinné náležite skúmať skutkový stav a vyhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na ovzdušie, vody a chránené časti prírody a bez skúmania týchto otázok nebol naplnený základný účel zákona č. 24/2006 Z.z.

34. Prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal pri vydaní rozhodnutia výlučne z vyjadrení navrhovateľa, bez objektívneho zistenia skutkového stavu, čím bola porušená základná zásada správneho konania - zásada materiálnej pravdy. Vo vydanom prvostupňovom rozhodnutí absentuje najmä akékoľvek odborné vyjadrenie/stanovisko príslušného orgánu vykonávajúceho činnosť na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny, štátnej vodnej správy a štátnej správy ochrany ovzdušia.

35. Ďalej žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí a tým ich nepreskúmateľnosť. Z prvostupňového rozhodnutia nijako nevyplýva, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal so stanoviskami a vyjadreniami dotknutých orgánov a účastníkov konania, najmä tými, ktoré vyjadrovali negatívny postoj k navrhovanej činnosti. Žalovaný sa v odvolacom rozhodnutí k tejto námietke nijakým spôsobom nevyjadril. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné preto, že obsahuje len zhrnutie vyjadrení a stanovísk účastníkov konania a dotknutých orgánov, avšak neobsahuje nijaké logické premietnutie vykonaného dokazovania a zisťovania skutkového stavu so závermi, z ktorých výrok prvostupňového rozhodnutia vychádza. Vytýkané pochybenie vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu neodstránil ani žalovaný ako odvolací orgán.

36. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a v súlade so Správnym poriadkom. Žalovaný aj orgán verejnej správy prvého stupňa správne aplikovali príslušné normy a správne zaradili navrhovanú činnosť do prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z., do kategórie č. 9, položka č. 9 ako Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Navrhovaná činnosť bola podrobne rozpracovaná v zámere navrhovateľa, ktorý bol vypracovaný odborne spôsobilou osobou, ktorá kvalifikovane rozpracovala navrhovanú činnosť a v zámere posúdila možné vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie, pričom v navrhovanej činnosti sa posudzujú stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Ide o posúdenie navrhovanej činnosti - stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, ktoré inicioval účastník ako navrhovateľ a je zamerané na posúdenie možných dopadov resp. vplyvov na životné prostredie už povolenej a posúdenej činnosti v inej budove, resp. stavbe, pričom samotná činnosť „zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov v spaľovniach a zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov, alebo úprava a spracovanie a zhodnocovanie nebezpečných odpadov“ podľa kategórie č. 9, položky č. 7, prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. bola v danej lokalite posúdená záverečným stanoviskom č. 4980/2014-3.4/vt zo dňa 22.08.2014 vydaným Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona č. 24/2006 Z.z., ktoré je v súčasnosti platné. Ďalšiemu účastníkovi konania nič nebránilo, resp. zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nevylučuje, aby akýkoľvek navrhovateľ popri platne posúdenej činnosti, v prípade účastníka činnosti posúdenej v záverečnom stanovisku, požiadal o posúdenie činnosti - stavby, zariadenia, objekty a priestory na

nakladanie s nebezpečnými odpadmi, ktorej rozmer je iný, ako rozmer činnosti - zneškodňovanie alebo znehodnocovanie nebezpečných odpadov.

37. Ustanovenie § 18 ods. 2 písm. c/ zákona č. 24/2006 Z.z. vyžaduje zisťovacie konanie iba pre zmeny činnosti, ktoré môžu mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Ako to vyplýva z rozhodnutia, toto nie je tento prípad, nakoľko navrhovaná činnosť - stavba, resp. objekt a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi nebude ďalej posudzovaná, čo inými slovami znamená, že sa nepredpokladá významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie výkonom danej činnosti v stavbe, resp. objekte a priestoroch uvedených v rozhodnutí. Aplikácia posúdenia činnosti ako stavby, resp. objekt a priestor na nakladanie s nebezpečnými odpadmi spôsobuje, že navrhovaná činnosť bola posúdená a zaradená orgánmi verejnej správy oboch stupňov správne. Zaradenie navrhovanej činnosti, teda správne právne posúdenie veci, potvrdilo aj samotné ministerstvo, ktoré sa v rámci vydania prvostupňového rozhodnutia vyjadrilo vo svojom súhlasnom stanovisku v zisťovacom konaní podaním č. 47235/2017 zo dňa 02.11.2017 o správnom zaradení navrhovanej činnosti do kategórie č. 9, položka č. 9 ako stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. Preto neobstojí námietka, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu nesprávnej aplikácie práva resp. nesprávneho zaradenia navrhovanej činnosti.

38. Žalovaný sa v rozhodnutí riadne zaoberal odvolaním ministerstva a jeho námietkami, ktoré boli v ňom uvedené a dospel k záveru, že právna istota účastníkov konania musí byť riadne garantovaná, a preto na odvolanie v konaní nemožno prihliadať. Žalovaný žiadnym spôsobom neobmedzil svoju možnosť prípadne preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania.

39. Postupom, ktorý zvolilo ministerstvo, t.j. vydanie súhlasného stanoviska a bez toho, aby sa zmenili okolnosti, následným vyjadrením nesúhlasu, by dochádzalo k realizácii konaní, ktoré sú nehospodárne, nemali by vôbec opodstatnenie a účastníkom by nebola garantovaná právna istota pri rozhodovaní orgánov verejnej správy.

40. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej správy.

41. Orgán verejnej správy 1. stupňa upovedomil účastníkov konania, teda aj žalobcu, o možnosti nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia v termíne do 08.12.2017. Správny orgán upovedomil účastníkov konania, že zhromaždil všetky pre neho potrebné podklady, aby mohol prijať rozhodnutie vo veci a vyzval účastníkov, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Týmto bola splnená povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. neukladá správnemu orgánu povinnosť, aby osobitným spôsobom upozorňoval účastníkov konania, že došlo niektorým z účastníkov konania k vykonaniu procesného úkonu v konaní, avšak v závere konania umožní všetkým účastníkom, aby sa s tým, čo bude podkladom na vydanie rozhodnutia, oboznámili. Tým, že správny orgán žalobcu upovedomil o tom, že zhromaždil všetky pre neho potrebné podklady, aby mohol prijať rozhodnutie vo veci, a vyzval žalobcu na to, aby sa oboznámil s podkladmi na vydanie rozhodnutia, došlo k naplneniu základných zásad správneho konania. Je to diskrečné právo správneho orgánu rozhodnúť sa, akým spôsobom bude realizovať povinnosť v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pri súčasnom zachovaní zásad hospodárnosti, úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a efektívnosti správneho konania. Diskusia alebo rokovanie medzi ďalším účastníkom konania 1/ a p. W. M. (predsedom Združenia domových samospráv) je čo do povahy súkromnoprávnym úkonom, z ktorého nevyplývajú žiadne práva alebo povinnosti inému účastníkovi konania. Výsledok tohto stretnutia resp. list zo dňa 24.10.2017, ktorým bol informovaný prvostupňový orgán, tvorí súčasť podkladov na vydanie prvostupňového rozhodnutia, s ktorými sa mal žalobca možnosť oboznámiť nahliadnutím do spisu, čo však neurobil.

42. K námietke o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaný s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 56/01 zo dňa 10.07.2002 uviedol, že žalovaný nebol povinný zaoberať sa zvlášť každým bodom, ktorý žalobca uviedol v odvolaní. V rozhodnutí poskytol žalobcovi odôvodnenie, prečo na jeho pripomienky neprihliadal, a to preto, že sú neopodstatnené a nepodložené.

43. Žalobca si nesprávne vykladá podstatu a účel zásady materiálnej pravdy. Tým, že orgán verejnej správy mal za preukázané, že na základe odborných vyjadrení (zámer a vyjadrenia dotknutých orgánov) bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a dospieť k záverom, že navrhovanú činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z., postupoval v súlade so zásadou materiálnej pravdy a rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

44. Preto žalovaný aj prvostupňový orgán postupovali správne a dostatočne zistili skutkový stav pre posúdenie navrhovanej činnosti, keďže nie je možné interpretovať si zásadu materiálnej pravdy tak, že správny orgán by mal byť povinný zisťovať celú skutkovú verziu reality, aj keď pre samotné posúdenie skutku je bezvýznamná.

45. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedený správny, logický a zrozumiteľný postup, ako prvostupňový orgán rozhodol a na základe akých podkladov rozhodol.

46. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu a odstránil tým aj prípadné vady odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom takýto postup je v súlade so súdnou praxou.

47. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k správne žalobe uviedol, že preskúmavané rozhodnutia považuje za zákonné a vyjadril sa obsahovo zhodne ako žalovaný.

48. Ďalší účastník 2/ vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že pre správnu kategorizáciu je potrebné posúdiť, či v danom zámere sa s odpadom aj nakladá, teda či sa aj upravuje a spracúva alebo sa len zhodnocuje. Ak sa v rámci zámeru majú nebezpečné odpady aj upravovať a spracúvať, potom je argument žalobcu správny a zámer podlieha povinnému hodnoteniu bez limitu.

49. Ministerstvo životného prostredia SR v konaní nemohlo vystupovať v pozícii účastníka konania, a preto nemohlo podať platne odvolanie. Odvolanie však malo byť posúdené ako podnet pre mimoodvolacie konanie, avšak v prípade prvostupňového rozhodnutia by bol tento podnet predčasný. Ak by však prvostupňové rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním, odvolanie ministerstva by automaticky spôsobilo mimoodvolacie preskúmanie rozhodnutia podľa § 65 Správneho poriadku. Ak žalobcom ako účastníkom konania bolo podané v predmetnom prípade odvolanie, potom odvolanie ministerstva malo byť v odvolacom konaní jedným z podkladov na úrovni vyjadrenia dotknutého úradu ako dodatočne zabezpečený dôkaz (§ 56 a § 56 ods. 2 Správneho poriadku), pričom podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku sa mal úrad v druhostupňovom rozhodnutí riadne vysporiadať a odôvodniť svoje rozhodnutie aj z hľadiska argumentácie ministerstva. Zároveň mal toto odvolanie chápať ako návrh ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní.

50. Ďalší účastník konania 2/ ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR súvisiacu s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že orgán verejnej správy je povinný reálne oboznámiť účastníka konania s podkladmi tak, aby sa mohol s podkladmi rozhodnutia oboznámiť a následne svojim vyjadrením mohol reálne rozhodnutie správneho orgánu ovplyvniť. Takúto povinnosť si žalovaný nesplnil ani voči ďalšiemu účastníkovi konania 2/. Žalovaný nevzal do úvahy vyjadrenia o nesúlade s územným plánom mesta. Požiadavka na vyhodnotenie vplyvov dopravy má vplyv nielen na hodnotenie imisií, emisií a hluku, ale aj na správne určenie rozsahu hodnotenia a dokazovania. Je bežnou praxou, že príslušné orgány v zisťovacích konaniach prisudzujú zámerom príliš veľký význam a ostatné dôkazy chápu ako menej dôležité a výpovedné. Už toto je v rozpore s § 4 ods. 2 Správneho poriadku o procesnej rovnosti účastníkov konania.

51. V súvislosti s požiadavkami a námietkami zainteresovanej verejnosti odkázal ďalší účastník konania 2/ na rozsudok Veľkého tribunálu Európskeho súdneho dvora č. C-416/10 zo dňa 15.01.2013.

52. Rozhodnutie žalovaného nerešpektuje právne zásady podľa § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, a preto sú žalobné námietky v tomto smere dôvodné.

53. Ďalší účastník konania 2/ vyjadril súhlas so správnou žalobou v tom, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavku rovnosti účastníkov konania podľa § 4 ods. 2 Správneho poriadku, a že nebol úplne zistený skutkový stav veci podľa § 32 Správneho poriadku najmä tým, že žalovaný prikladal dôraz len

na vyjadrenie navrhovateľa činnosti, avšak negatívne vyjadrenia, vrátane vyjadrení štátnych orgánov, ignoroval.

54. Pokiaľ ide o pracovné stretnutie medzi ďalším účastníkom konania 1/ a ďalším účastníkom konania 2/, toto stretnutie nebolo úkonom v správnom konaní. Stretnutie bolo uskutočnené z iniciatívy navrhovateľa. Prečo nepociťoval rovnakú potrebu voči žalobcovi, nie je otázkou, ktorú je potrebné skúmať v súdnom konaní.

55. Vo vzťahu k správnemu orgánu však možno jeho postup chápať ako opomenutie povinnosti pokúsiť sa o zmierne riešenie prejednávanej veci podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Za týmto účelom mohol správny orgán vytýčiť aj ústne pojednávanie, kde by sa hľadalo zmierne riešenie veci.

56. Žalobca v replike uviedol, že zotrváva na námietke, že navrhovaná činnosť nebola zo strany orgánov verejnej správy oboch stupňov zaradená do správnej kategórie. Za podstatné považoval to, že obsahom navrhovanej činnosti má byť o.i. aj príprava na opätovné použitie použitých batérií a akumulátorov, z čoho vyplýva, že predmetom posúdenia má byť aj činnosť spočívajúca v nakladaní s nebezpečnými odpadmi.

57. Odvolanie Ministerstva životného prostredia SR nenarúšalo princíp právnej istoty. V praxi nie je výnimočné, ak skôr vydané stanovisko k navrhovanej činnosti/zámeru dotknutý orgán zmení. Príslušný správny orgán sa potom musí náležite vysporiadať s každým stanovisko/vyjadrením dotknutého orgánu, aj keď ide o neskôr zmenené stanovisko/vyjadrenie.

58. Odvolanie ministerstva malo byť v odvolacom konaní zo strany žalovaného riadne vyhodnotené a posúdené. Žalovaný porušil v odvolacom konaní zásadu materiálnej pravdy, keď ministerstvo nijakým spôsobom napr. nevyzval na objasnenie jeho odlišného stanoviska.

59. Žalovaný sa mal dôsledne zaoberať protichodnými stanoviskami dotknutých orgánov o súlade resp. nesúlade navrhovanej činnosti s územným plánom mesta.

60. Správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nemusí zaoberať zvlášť každým bodom a zároveň účastník konania a verejnosť nemá právo, aby bolo ich námietkam automaticky vyhovené, avšak zvlášť v takomto správnom konaní, akým je posudzovanie vplyvov na životné prostredie, musia správne orgány dbať na náležité zistenie skutkového stavu a každým podnetom alebo upozornením sa dôsledne zaoberať. Nie je možné uprednostňovať obsah zámeru pred vznesenými námietkami a pripomienkami verejnosti, pretože v opačnom prípade by bola porušená procesná rovnosť účastníkov konania vyjadrená v § 4 ods. 2 Správneho poriadku.

61. V prvostupňovom rozhodnutí absentuje odborné vyjadrenie/stanovisko príslušného orgánu vykonávajúceho činnosť na úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny, štátnej vodnej správy a štátnej správy ochrany ovzdušia.

62. Vady prvostupňového rozhodnutia vo všeobecnosti možno odstrániť v odvolacom konaní, musí však ísť o také vady, ktoré sú len formálne, a ktoré nespôsobujú účastníkovi konania nijakú ujmu, pre ktoré by muselo byť prvostupňové rozhodnutie zrušené. Takýto postup nemožno aplikovať v prípade, keď prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie. Absencia odôvodnenia nie je len formálnou vadou konania, ale zásadným spôsobom zasahuje do práv žalobcu. Žalovaný tak pochybil, keď prvostupňové rozhodnutie nezrušil pre jeho nepreskúmateľnosť.

63. Žalobca odmietol argumentáciu ďalšieho účastníka konania 1/ o tom, že všetky námietky aj podaná správna žaloba sú len účelovými krokmi vzhľadom na konkurenčný boj týkajúci sa spracovania použitých batérií akumulátorov. Námietky boli vznesené nielen zo strany žalobcu, ale aj zo strany ďalšieho účastníka konania 2/, a aj zo strany orgánov verejnej moci - napr. Ministerstvo životného prostredia SR. Podľa žalobcu práve ďalší účastník konania 1/ vykonáva voči nemu šikanózne úkony. O tom svedčí aj to, že takúto situáciu sa nijakým spôsobom nesnažil s ním vyriešiť zmierlivou cestou.

64. V duplike ďalší účastník konania 1/ uviedol, že preskúmavané rozhodnutia považuje za správne a argumentáciu žalobcu uvedenú vo vyjadrení považuje za účelovú, tendenčnú a ničím nepodloženú.

Zotrval na svojom názore, že odvolanie Ministerstva životného prostredia SR možno považovať za prostriedok zneužívania práva, ktorý popiera princípy právnej istoty. Zároveň vyjadril súhlas s postupom orgánov verejnej správy pri oboznamovaní žalobcu s podkladmi rozhodnutia. V ďalšom sa vyjadril obdobne ako vo svojom predchádzajúcom vyjadrení. Naviac ešte uviedol, že postup a správanie žalobcu v správnom aj súdnom konaní nasvedčuje tomu, že práve konkurenčný boj bol hnacím motorom žalobcu a zároveň, že jeho cieľom bolo znemožniť ďalšiemu účastníkovi konania 1/ vykonávať podnikateľskú činnosť týkajúcu sa nakladania s použitými batériami a akumulátormi. Zotrval na názore, že žalobcove úkony možno považovať za šikanózne, majúce za cieľ poškodiť ďalšieho účastníka 1/ ako podnikateľský subjekt pri jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko aj orgány verejnej správy oboch stupňov tieto úkony zo strany žalobcu vyhodnotili ako nedôvodné.

65. Na prejedanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len SSP).

66. Pojednávania sa nezúčastnil ďalší účastník konania 2/, ktorý požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a nežiadal o odročenie pojednávania, preto správny súd rozhodol o prejednaní veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 114 SSP.

67. Na pojednávaní sa prítomní účastníci konania vyjadrili zhodne s obsahom svojich písomných podaní, tvoriacich obsah súdneho spisu.

68. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý im prechádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) a § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

69. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z.; predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území, h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií,20) z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

70. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.; predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá

a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

71. K žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne o nesprávnom zaradení navrhovanej činnosti v rámci prílohy č. 8 kategórie 9 zákona č. 24/2006 Z.z. správny súd uvádza, že túto žalobnú námietku považuje za dôvodnú. Je pravdou, že v rámci administratívneho konania bola nesprávnosť zaradenia navrhovanej činnosti do príslušnej kategórie a položiek prílohy č. 8 k zákonu č. 24/2006 Z.z. namietaná len zo strany Ministerstva životného prostredia SR v podanom odvolaní, v ktorom ministerstvo uviedlo odlišnú argumentáciu ako vo svojom stanovisku zo dňa 02.11.2017. Aj keď táto skutočnosť nebola namietaná zo strany účastníkov konania v priebehu konania pred orgánom verejnej správy prvého stupňa, orgány verejnej správy sú v tomto druhu administratívneho konania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. ako aj v zmysle Správneho poriadku, povinné zistiť skutkový stav veci úplne a sú zodpovedné aj za právne posúdenie, ktoré zodpovedá príslušným na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniam právnych predpisov. Tejto povinnosti ich nemôže zbaviť ani prípadná pasivita účastníkov konania.

72. Žalovaný nepostupoval správne, keď vo svojom rozhodnutí na podanie Ministerstva životného prostredia SR ako dotknutého orgánu nereflektoval a označil ho za absurdné. Navyše v situácii, ak v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa v podstate absentuje odôvodnenie a je nepreskúmateľné, pretože z neho vôbec nie je zrejmá úvaha orgánu verejnej správy prvého stupňa a právne posúdenie veci. Námietku o nesprávnom právnom posúdení, odôvodnenú rovnakou argumentáciou ako Ministerstvo životného prostredia SR, napokon uviedol v odvolaní aj žalobca, a to s odkazom na odvolanie Ministerstva životného prostredia SR.

73. Postup orgánu verejnej správy, keď neprihliadne na významnú skutočnosť, o ktorej sa v administratívnom konaní dozvie, by mohol mať najmä v tomto druhu administratívneho konania závažné dôsledky. Orgán verejnej správy druhého stupňa, ktorý rozhoduje o odvolaní, nie je viazaný len odvolacími dôvodmi účastníka konania, ale je povinný vyhodnotiť zákonnosť preskúmavaného postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa v celom rozsahu.

74. Podstatná bola aj vznesená námietka Ministerstvom životného prostredia SR, ktorá sa dotýkala toho, či orgán verejnej správy prvého stupňa mal vôbec právomoc o návrhu žiadateľa rozhodnúť, s poukazom na ust. § 54 ods. 2 písm. f/ zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení s ust. § 18 ods. 2 písm. c/ a § 18 ods. 1 písm. d/ tohto zákona. Vyhodnotenie tejto skutočnosti je podstatné aj pre dôslednú aplikáciu zásady zakotvenej v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

75. Záver o tom, že Ministerstvo životného prostredia SR ako dotknutý orgán nebolo oprávnené podať odvolanie, bol správny. Za nesprávny považuje správny súd ale postup, keď argumentácia Ministerstva životného prostredia SR nebola žalovaným vôbec zohľadnená za situácie, keď súhlas s touto argumentáciou uviedol vo svojom odvolaní aj žalobca (teda ju možno vnímať ako odvolaciu námietku žalobcu), a keď orgán verejnej správy prvého stupňa svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a vôbec sa nevysporiadal s vznesenými námietkami proti činnosti posudzovanej v rámci zisťovacieho konania.

76. Argumentácia žalovaného o zásahu do právnej istoty účastníkov konania neobstojí, pretože konanie o návrhu/žiadosti nebolo právoplatne skončené a úlohou odvolacieho orgánu je preskúmať postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu v celom rozsahu. Preto nemožno akceptovať nemennosť prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom z dôvodu nezasahovania do právnej istoty účastníkov konania.

77. Princíp zákonnosti a princíp právnej istoty sú dva rovnocenné ústavné princípy právneho štátu a ani jeden z nich nemá zaručený primát. Zváženie, ktorý z týchto princípov má prednosť v tom ktorom prípade, závisí od okolností konkrétneho prípadu, ktoré vyhodnotí príslušný orgán aplikujúci princípy v konkrétnej veci. Podľa správneho súdu v prejednávanej veci ale nedošlo k stretu týchto dvoch princípov práve z dôvodu, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nebolo rozhodnutím konečným, bol proti nemu prípustný opravný prostriedok, a teda navrhovateľovi činnosti zatiaľ z rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa nevznikli žiadne oprávnenia.

78. Pokiaľ ide o záväzné stanovisko dotknutého orgánu a jeho zmenu, situácie, že dôjde k zmene záväzného stanoviska, by mali byť skôr zriedkavé. Tento záver však nič nemení na tom, že ak dotknutý orgán, ktorý záväzné stanovisko vydal, zistí okolnosti, ktoré jeho postoj menia, je na mieste, aby o tom upovedomil príslušný konajúci orgán. Neoznámenie zmeny a podstatných skutočností dotknutým orgánom by mal za následok vznik nezákonnosti a v nejednom prípade aj závažné následky v podobe škody či ujmy na životnom prostredí, zdraví ľudí a pod. Preto bolo na mieste, aby sa žalovaný s argumentáciou ministerstva vysporiadal ako s podkladom pre rozhodnutie, navyše obsiahnutým aj v odvolaní žalobcu ako odvolacia námietka. Najmä pokiaľ išlo o otázku právomoci, teda či orgán verejnej správy prvého stupňa mal vôbec kompetenciu o zámere navrhovateľa/ďalšieho účastníka konania 1/ konať a rozhodnúť.

79. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie navrhovateľa/ďalšieho účastníka konania 1/ zo dňa 23.11.2017 a nebolo mu doručené upovedomenie o tom, že ďalší účastník konania 1/ (navrhovateľ posudzovanej činnosti) prediskutoval niektoré otázky s ďalším účastníkom konania 2/, čím došlo k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny súd túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú. Orgán verejnej správy 1. stupňa upovedomil žalobcu o tom, že vo veci boli podané vyjadrenia a zároveň ho upovedomil o tom, že do administratívneho spisu možno nahliadnuť. S ohľadom na charakter niektorých administratívnych konaní, v ktorých sa môže vyskytnúť rozsiahly počet účastníkov konania a aj podklady rozhodnutia môžu mať veľmi obsiahlu listinnú podobu, zo Správneho poriadku nevyplýva explicitne, aby orgány verejnej správy vyhotovovali fotokópie podkladov rozhodnutia a zasielali ich v rámci oboznamovania podkladov rozhodnutia účastníkom administratívneho konania. V porovnaní s právnou úpravou Správneho poriadku napr. procesné kódexy, ktoré upravujú konanie pred súdmi, výslovne ukladajú súdom povinnosť navzájom doručiť vyjadrenia účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie. Takáto právna úprava je aj dôsledkom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, avšak v Správnom poriadku zatiaľ nemá explicitnú podobu. Bolo oprávnením žalobcu, aby sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, teda aby sa na základe upovedomenia orgánu verejnej správy 1. stupňa oboznámil s podkladmi rozhodnutia. Pokiaľ ide o informáciu o stretnutí ďalšieho účastníka konania 1/ a ďalšieho účastníka konania 2/, toto stretnutie nebolo iniciované orgánom verejnej správy prvého stupňa, teda sa nedotýkalo procesného postupu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Z administratívneho spisu, aj z vyjadrení účastníkov konania, vyplýva, že stretnutie sa uskutočnilo z iniciatívy ďalšieho účastníka konania 1/. S listom, ktorý bol doručený orgánu verejnej správy prvého stupňa a ktorý obsahoval skutočnosti týkajúce sa tohto stretnutia, sa žalobca mohol oboznámiť v rámci oboznámenia sa s podkladmi rozhodnutia. Aj keď nie je možné prijať záver, že právo na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a spôsobom ich zistenia je totožné s právom nahliadať do administratívneho spisu, v prejednávanej veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že v upovedomení zaslanom v rámci ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku orgán verejnej správy 1. stupňa vymenoval, ktoré písomnosti boli v priebehu administratívneho konania doručené a oboznámil žalobcu s tým, že má právo nahliadnuť do administratívneho spisu a s týmito podkladmi rozhodnutia sa oboznámiť.

80. Nesprávna je argumentácia žalovaného, že námietka o nesúlade s územným plánom je šikanózna a ničím nepodložená. Podmienka súladu s územným plánom je jednou zo základných podmienok, ktoré mal orgán verejnej správy posudzovať a za účelom jej posúdenia si vyžiadať aj záväzné stanovisko. V prejednávanej veci sa otázka súladu s územným plánom stala spornou, pretože Mesto Banská Bystrica uviedlo, že navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom, avšak Ministerstvo životného prostredia SR upozornilo, že nie je. Orgán verejnej správy je povinný zákonom zverejnené kompetencie vykonávať zodpovedne, v súlade so zákonom, s ohľadom na ochranu práv a právom chránených záujmov. Nemožno preto akceptovať prístup, ktorý orgány verejnej správy uplatnili v tejto veci, keď ignorovali svoju povinnosť riadne zistiť skutkový stav, rozhodnúť v súlade so zákonom, uvedomujúc si dopady prípadného nezákonného rozhodnutia na záujmy chránené zákonom. Ak sa stala niektorá zo skutočností rozhodujúcich pre riadne posúdenie veci pochybnou, bolo ich povinnosťou pochybnosti

odstrániť. V tejto časti je rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa nepreskúmateľné, pretože na obsah stanovísk o súlade s územným plánom konkrétne nereflektoval a žalovaný sa s touto žalobnou námietkou nevysporiadal.

81. Za dôvodné požuje správny súd žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Orgán verejnej správy 1. stupňa vo svojom rozhodnutí poukázal na obsah stanovísk, námietok a vyjadrení, ktoré boli doručené v priebehu administratívneho konania. V rámci vlastného odôvodnenia rozhodnutia uviedol len, že posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovni spracovania zámeru, pričom prihliadol na stanoviská doručené k zámeru od zainteresovaných subjektov a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že orgán verejnej správy prvého stupňa neuviedol vlastnú správnu úvahu týkajúcu sa vyhodnotenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci. Taktiež absolútne nereflektoval na námietky účastníkov konania. Aj keď vo vyjadrení k správnej žalobe a v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýval záver, že občianske združenia pôsobiace na úseku ochrany životného prostredia a dotknutá verejnosť majú právo vzniesť námietky v konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia, čo ale nezaručuje, aby ich námietkam bolo vyhovené, podľa správneho súdu z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, že by sa orgány verejnej správy nemali s týmito námietkami absolútne vysporiadať. Vadou nepreskúmateľnosti v dôsledku nedostatočného odôvodnenia je postihnuté aj rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v podstate vysporiadal len s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa týkali vád v procesnom postupe orgánu verejnej správy 1. stupňa, avšak k hmotnoprávnym námietkam nezaujal žiadne stanovisko. V rozhodnutí žalovaného tak chýba relevantná argumentácia k odvolacím námietkam žalobcu.

82. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu vo vzťahu k nesúladu s územným plánom, k požiadavke na doloženie posudkov z pohľadu sociálnej a občianskej vybavenosti, k námietke týkajúcej sa účelu stavby, v ktorej má byť navrhovaná činnosť realizovaná a k požiadavke dopravnej štúdie, k týmto žalobným námietkam správny súd uvádza, že totožné námietky vzniesol žalobca v podanom odvolaní a žalovaný sa s nimi nedostatočne vysporiadal. V podstate tieto námietky predniesol žalobca aj v rámci prvostupňového konania a ani orgán verejnej správy 1. stupňa sa s nimi nevysporiadal. Keďže v tomto konaní sa stala pochybnou aj otázka, či orgán verejnej správy prvého stupňa mal vôbec kompetenciu vo veci konať a rozhodnúť, a aj nesprávne právne posúdenie veci, je zodpovedanie týchto žalobných námietok zo strany správneho súdu predčasné. Úlohou správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy a nie nahrádzať ich činnosť. Ak v rámci ďalšieho konania orgány verejnej správy dospejú k záveru, že majú právomoc vo veci navrhovanej činnosti konať a rozhodnúť, musia sa vysporiadať relevantným preskúmateľným spôsobom aj s týmito námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v priebehu administratívneho konania, a budú povinné zohľadniť vo svojom procesnom postupe aj ďalšie nedostatky vytýkané správnym súdom.

83. Z uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa bude v prvom rade vysporiadať sa s tým, či má právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a či oprávnenie konať a rozhodnúť nespadá do právomoci Ministerstva životného prostredia SR z dôvodu, že ide o zmenu navrhovanej činnosti podľa § 54 ods. 2 písm. f) zákona č. 24/2006 Z.z., k čomu zákon č. 24/2006 Z.z. vyžaduje odlišný postup pre navrhovateľa navrhovanej činnosti - oznámenie o zmene navrhovanej činnosti podľa prílohy č. 8a tohto zákona. Zodpovedanie tejto otázky bude vyžadovať dôsledné oboznámenie sa s predmetom administratívneho konania, v ktorom bola povoľovaná činnosť pre ďalšieho účastníka konania 1/ podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Ministerstvom životného prostredia SR a konfrontácia tohto predmetu konania so zámerom predloženým v administratívnom konaní, výsledkom ktorého boli správnou žalobou napadnuté rozhodnutia. Od záveru o právomoci bude závislý aj ďalší postup orgánu verejnej správy prvého stupňa.

84. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, správny súd mu priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 175 ods. 2 SSP.

85. Ďalším účastníkom konania správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP, pretože im nevznikli trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. Vyjadrenie doručené v rámci súdneho konania a účasť na súdnom pojednávaní je právom ďalšieho účastníka konania a nie plnenie povinnosti, ktorú by mu uložil správny súd. Správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy by bolo možné ďalším účastníkom priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

86 . Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.