Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_31S-132-2021.pdf
PDF · 188.64 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/132/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: ESPATI s.r.o., so sídlom Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO: 46 333 231, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008269-002 zo dňa 30.01.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.03.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2020/008269-002 zo dňa 30.01.2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl zo dňa 24.09.2019 potvrdil. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa na základe predloženého Oznámenia o zmene navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“, ktoré predložil navrhovateľ: ESPATI, s.r.o., Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO 46 333 231, po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zámeru navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“ rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191
ods. 1 písm. g) SSP). Žalobca ohľadom argumentácie z hľadiska porušenia hmotného práva (bod 3.1 žaloby) uviedol, že žalobcovi vychádzajúc z článku 4 Aarhuskeho dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí, vždy šlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Žalobca zvolil postup, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania, najmä určením zásad, ktoré by realizátor (stavby) bol povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca definoval v procese EIA konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) viedol k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci s preferenciou zmierneho vybavenia medzi účastníkmi konania navzájom. Žalovaný jeho procesné návrhy neakceptoval. Žalovaným zvolený procesný postup neviedol ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a preto konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. Žalobca z hľadiska porušenia procesného práva (bod 3.2 žaloby) primárne argumentoval, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon EIA) neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Žalobca s poukazom na ust. § 20a , § 29 ods. 13 a 24 ods. 4 zákona EIA namietal, že prvostupňový orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Vzhľadom na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú aj v rozsudku NS SR, sp. zn. 1 So 115/2010 ,,...nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo.“ Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžo/132/2015, ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi účastníka konania - obmedzil sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu, prečo ich za také považuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne odôvodnené. Žalobca s poukazom na judikatúru NS SR (5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/201, 1So 115/2010, 6Sž 73/01, 10Sžso/79/2015, 10 Sža/15/2011) zdôrazňoval nevyhnutnosť riadneho, náležitého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Ďalej namietal, že v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu, ktorou bol vedený pri hodnotení dôkazov. Mal za to, že princíp rovnosti účastníkov konania nepripúšťa rozdiely v kvalite odôvodnenia a hodnotenia a spôsobu vyrovnania sa s námietkami účastníkov konania správnymi orgánmi. Podľa názoru žalobcu žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nie je možné stotožniť sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť nakoľko obsahuje zmätočnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca požiadal prvostupňový orgán v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku v prvostupňovom konaní o kópiu spisu listom, ktoré mu však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a správny orgán mal na základe v žalobe uvedenej argumentácie (naplnenie materiálneho práva podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru a čl. 45 Ústavy SR v spojení s čl. 7 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR o eurokonformnom a ústavnekonformnom výklade zákona) povinnosť jej vyhovieť. Prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignoroval zákonný postup vyplývajúci ex lege z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou
zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa žalobcu existujú iba dve možnosti, ako sa môže dostať ku kópii spisu ako súboru relevantných informácií o životnom prostredí pre dané správne konanie. Prvá možnosť je, že osobne nahliadne do spisu a požiada o vyhotovenie jeho kópie. Druhá možnosť je, že poverený pracovník na písomnú žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu, čo nie je úkon časovo náročnejší ako vytvorenie kópie spisu. S ohľadom na § 3 ods. 6 Správneho poriadku by bolo najefektívnejšie zverejňovanie na stránke ministerstva v podsekcii venovanej konkrétnemu zámeru. Porovnaním oboch možností je zrejmé, ktorá z nich je hospodárnejšia v zmysle základných zásad správneho konania. Elektronické doručenie kópie spisu je najefektívnejší a najhospodárnejší spôsob, ako je možné umožniť žalobcovi výkon jeho práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Žalobca uviedol, že nerozumie nástojčivému odmietaniu správneho orgánu doručovať elektronické kópie spisov žalobcovi, ani prečo trvá na tom, že kópie spisov je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do spisu. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov. Viazanie tohto práva na osobné nahliadanie do spisu nemá žiadny zákonný základ, je šikanózneho charakteru, takáto interpretácia je nelogická a vytvára umelú prekážku, sťažuje prístup verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Žalobca s poukazom na komentár k § 23 ods.1 Správneho poriadku (Potasch/Hašanová, C.H.BECK, Bratislava 2015, 2.vydanie, str. 130), podľa ktorého: „Účastníci konania, ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nielen nazerať do spisu pred správnym orgánom, ale sú oprávnení robiť si zo spisu výpisy, odpisy ako aj dostať kópiu spisu. ... Vyhotovenie kópie môže mať podobu fotokópie, ale nevylučuje sa ani možnosť prekopírovať spisový materiál alebo jeho časť na USB kľúč, CD médium alebo ho inak zaznamenať“, mal za to, že vyhotovenie elektronickej kópie spisu nie je ani podľa uznávaných odborných autorít v rozpore so zákonom. Naopak reštriktívne viazanie práva získať kópiu spisu na osobnú návštevu úradu, pričom takáto povinnosť účastníkovi konania zo žiadnej zákonnej normy nevyplýva, je v priamom rozpore so zákonom v zmysle ústavnej zásady (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), že správny orgán môže konať len v medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Poukázal aj na zákon o e-governmente č. 305/2013 Z.z., ktorý aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu úradov s účastníkmi aj pre to, že je to najefektívnejší spôsob (napr. § 17). Postup prvostupňového správneho orgánu v tejto veci bol zároveň v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania. Týmto postupom prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil. Žalobca namietal, že žalovaný sa s oprávnením žalobcu dostať kópiu spisu nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazoval na § 33 ods. 2 Správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zároveň konštatoval, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril. V tejto súvislosti žalovaný upriamil pozornosť na nasledovnú časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013: „Odvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.“ Žalobca argumentoval, že z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že povinnosť/právo podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, je zrejmé, že ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkom konania. Preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Záverom žalobca zhrnul, že ani prvostupňový ani odvolací orgán sa
s argumentmi žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadal. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 uviedol, že po preskúmaní obsahu žaloby zotrváva na svojom rozhodnutí, vydanom v súlade so zákonom a správnom po formálnej aj obsahovej stránke. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Námietky a skutočnosti uvádzané v žalobe považoval za nedôvodné a účelové. Obsah žaloby je koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie a na ďalšie konania. Žalovaný sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania žalobcu. Žalovaný poukázal za to, že v žalobcom citovaných ustanoveniach zákona EIA je uvedené ustanovenie § 20a písm. b) zákona EIA, ktoré však upravuje náležitosti, týkajúce sa odôvodnenia záverečného stanoviska, nie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ktorého sa týka písmeno a) predmetného ustanovenia. Taktiež citované ustanovenie § 29 ods. 13 zákona EIA žalobca uviedol v znení účinnom do 14.06.2017 napriek tomu, že sa v predmetnej veci začalo konanie predložením oznámenia o zmene na príslušný správny orgán dňa 26.07.2019. K námietke neumožnenia žalobcovi zúčastniť sa konzultácie žalovaný poukázal na to, že z ust. § 63 zákona EIA nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa na konzultácii v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj odvolací správny orgán. Námietka žalobcu, že mu prvostupňový správny orgán na jeho žiadosť nevyhotovil a nedoručil kópiu spisového materiálu, sa nezakladá na pravde, keďže žalobca predmetné podanie nevykonal v súlade so zákonom, keď požiadal emailom zo dňa 19.09.2019 o podklady rozhodnutia a zvolanie konzultácií, avšak podanie do troch pracovných dní nedoplnil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci alebo ústne do zápisnice, a teda nahliada sa naň akoby nebolo vôbec podané. S ohľadom na právne názory uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/286/2013 zo dňa 18.09.2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/55/2018 zo dňa 19.09.2018, k poskytnutiu podkladov v elektronickej podobe, vo forme „scanu“, nie je správny orgán povinný, neposkytnutie v takejto podobe nemá za následok porušenie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa vzťahuje výlučne na inštitút nazerania do spisu a pre správny orgán nevyplýva z neho povinnosť zasielať účastníkom kópie spisu. K porušeniu práv žalobcu zo strany správneho orgánu prvého stupňa by došlo iba v prípade, ak by správny orgán neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu alebo vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Žalovaný s poukazom na list č. OU-ZAOSZP3-2019/034411-003/Hnl zo dňa 16.09.2019 považoval za dostatočne preukázané, že orgán prvého stupňa si splnil povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
3. Ďalší účastník právo podať vyjadrenie k žalobe nevyužil.
4. Žalobca v replike zo dňa 26.01.2022 opätovne zdôraznil, že žalovaný sa nevysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu, v ktorých identifikoval možný dosah na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Odvolací orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia uchýliť len ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia. Predmetné rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry NS SR ako aj ÚS SR, ktorá definovala určité kritéria na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov. Správny orgán sa musí vysporiadať s pripomienkami verejnosti a musí uviesť, že v prípade, ak neboli prijaté pripomienky verejnosti ako podmienky navrhovanej činnosti, akým spôsobom správny orgán zabezpečil rovnakú alebo lepšiu ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia. Žalobca v replike rozsiahlo obhajoval svoje pôsobenie ako environmentálneho spolku a aj napriek tomu, že vystupuje v mnohých konaniach, je legitímnym aktérom zúčastňujúcim sa na ochrane životného prostredia. Žalobca identifikoval, že štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitých prípadoch, ale zlyháva systémovo. Účelom podaných stanovísk a v konečnom dôsledku aj správnych žalôb nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia v konkrétnom jednotlivom prípade, ale prostredníctvom poukazovania na zlyhávanie v jednotlivých prípadoch, preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie. Jeho činnosť nie je šikanóznym zneužívaním práva, ale naplnením ústavných práv.
5. Žalovaný k replike žalobcu vyjadrenie nepodal.
6. Krajský súd v Žiline ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa ust. § 13 ods. 1 SSP v konaní podľa ust. § 177 a nasl. včas podanú správnu žalobu (§ 181 ods. 3 SSP) žalobcu v postavení zainteresovanej verejnosti (§ 178 ods. 3 SSP) prejednal na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného a rovnako zákonnosť procesných postupov týchto orgánov, ktoré viedli k vydaniu ich rozhodnutí. Pri tomto postupe správny súd vychádzal zo žalobných bodov predloženej správnej žaloby, ktorými bol viazaný podľa § 183 SSP. Správny súd pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, keďže nebola daná výnimka podľa § 135 ods. 2 SSP, aby správny súd prihliadol aj na zmenu stavu ku dňu vyhlásenia svojho rozhodnutia. Správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby, v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí s nasledujúcim zdôvodnením:
7. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) bolo dňa 26.07.2019 doručené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“, navrhovateľa ESPATI, s.r.o., Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO 46 333 231, čím bolo začaté správne konanie podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku a podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona EIA. Prvostupňový orgán v súlade s § 29 ods. 6 zákona EIA zaslal listom č.: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-002 zo dňa 26.07.2019 oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania“ a oznámenie o začatí správneho konania Mestu Žilina a dotknutým subjektom. Zároveň v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA zverejnil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽPSR <https://www.enviroportal.sk/sldeia/detail/ euroterrace-zilina-polyfunkcny-obiekt-vyssei> vybavenosti-byvania, a tiež na svojom webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť. V zákonom stanovenej lehote doručili na prvostupňový orgán svoje písomné stanoviská rezortný orgán, dotknutá obec, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a verejnosť, pričom tieto stanoviská tvorili podklad pre vydanie rozhodnutia.
8. Prvostupňový orgán následne vydal rozhodnutie číslo: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-004/Hnl zo dňa 24.09.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v ktorom podľa § 29 ods. 2 zákona EIA rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „EUROTERRACE ŽILINA Polyfunkčný objekt vyššej vybavenosti a bývania" navrhovateľa: ESPATI, s.r.o., Bajkalská 29/C, 821 02 Bratislava, IČO 46 333 231, vypracovaná spracovateľom ENVI-EKO, s.r.0., Platanová 3225/2, 010 07 Žilina, umiestnená na pozemkoch p. č. KN-C 7930/10, 7930/49, 7930/51 v k. ú. A., sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, avšak správny orgán konštatoval, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou oznámenia o zmene činnosti. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území, oproti pôvodnému existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA. Pôvodné posúdenie bolo za účelom hodnotenia navrhovanej činnosti „Polyfunkčný komplex Europalace 2, ulica Vysokoškolákov“. Dotknutá verejnosť - žalobca v tomto konaní vzniesol rozsiahle pripomienky k navrhovanej zmene. Žiadal navrhovateľa, aby zhodnotil vplyv predmetného zámeru, a to z hľadiska nasledovných ustanovení osobitných zákonov: „a) Podrobne rozpracovať a vyhodnotiť v textovej aj grafickej časti dopravné napojenie, ako aj celkovú organizáciu dopravy v území súvisiacom s navrhovanou činnosťou v súlade s príslušnými normami STN a Technickými podmienkami TP 09/2008, TP 10/2008. Žiadame vyhodnotiť dopravno - kapacitné posúdenie v súlade s príslušnými normami STN a metodikami (STN 73 6102, STN 73 6101, Technické podmienky TP 10/2010, Metodika dopravno-kapacitného posudzovania vplyvov veľkých investičných projektov) pre existujúce križovatky ovplyvnené zvýšenou dopravou navrhovanej stavby a zohľadniť širšie vzťahy vychádzajúce z vývoja dopravnej situácie v dotknutom území, z jej súčasného stavu a aj z koncepčných materiálov mesta zaoberajúcich sa vývojom dopravy v budúcnosti (20 rokov od uvedenia
stavby do prevádzky). Žiadame tak preukázať, že nie je potreba realizovať vynútené investície a zároveň, že nedochádza k nadmernému zaťaženiu územia v dôsledku dynamickej dopravy. b) Overiť výpočet potrebného počtu parkovacích miest v súlade s aktuálnym znením príslušnej normy STN 73 6110. Žiadame tak preukázať, že nie je potreba realizovať vynútené investície a zároveň, že nedochádza k nadmernému zaťaženiu územia v dôsledku statickej dopravy. c) Overiť obsluhu územia verejnou hromadnou dopravou; žiadame, aby príslušná zastávka hromadnej dopravy bola maximálne v 5-minútovej pešej dostupnosti a preukázať tak znižovanie zaťaženia územia dopravou vytvorením predpokladov na využívanie hromadnej dopravy. d) Vyhodnotiť dostatočnosť opatrení v zmysle spracovaného dokumentu ochrany prírody podľa § 3 ods. 3 až ods. 5 zákona OPK č. 543/2002 Z.z. e) Vyhodnotiť súlad výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti s ochranou zelene v súlade s normou STN 83 7010 Ochrana prírody, STN 83 7015 Práca s pôdou, STN 83 7016 Rastliny a ich výsadba a STN 83 7017 Trávniky a ich zakladanie tak, aby sa preukázala ochrana krajinných zložiek v zmysle zákona OPK č.543/2002 Z.z.; preukázať ochranu existujúcej zelene, a to počas výstavby a aj prevádzky stavby. f) Dôsledne rešpektovať a postupovať podľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES; najmä vyhodnotiť vplyv na životné prostredie a jeho zložky podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode, ktorá je transponovaná do národnej legislatívy a jej slovenská transpozícia je právne záväzná (http://www.minzp.sk/oblasti/voda/implementacia-smernic-eu/). Za týmto účelom žiadame vyhodnotiť primárne posúdenie vplyvov na vody príslušnými metodikami CIS pre aplikáciu Rámcovej smernice vode č. 2000/60/ES (http://ec.europa.eu/environment/water/waterframework/facts_figures/ guidance_docs_en.htm) a tak preukázať, že v dôsledku realizácie zámeru nemôže byť zhoršená kvalita vôd a vodných útvarov; rovnako žiadame preukázať, že realizáciou zámeru sa nenaruší prirodzení vodná bilancia ani prirodzené odtokové pomery v území. g) Dokumentáciu pre primárne posúdenie vplyvov na vody podľa §16a Vodného zákona v ďalšej projekčnej fáze spracovať metodikou <http://www.jaspersnetwork.org/plugins/ servlet/ documentRepository/downloadDocument?do> umentId=441). h) Definovať najbližšiu existujúci obytnú, event. inú zástavbu s dlhodobým pobytom osôb v okolí navrhovanej činnosti, vo väzbe na hlukové, rozptylové vplyvy, dendrologický posudok a svetlotechnický posudok a vyhodnotiť vplyv jednotlivých emisií a imisií na tieto oblasti s dlhodobým pobytom osôb a preukázať, že nebudú vystavený nadmernému zaťaženiu. i) Overiť statiku stavby nezávislým oponentským posudkom a preukázať, že statika nie je v dôsledku podhodnotenia nebezpečná resp. v dôsledku nadmerného naddimenzovania príliš nezaťažuje územia a zložky životného prostredia. j) Žiadal variantné riešenie okrem nulového variantu ešte aspoň v dvoch alternatívnych variantoch, tak aby sa naplnil účel zákona podľa §2 písm. c zákona EIA č.24/2006 Z.z. „objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom“. k) Vyhodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou a hydrogeológiou v dotknutom území. Požadoval spracovať aktuálny geologický a hydrogeologický prieskum a spracovaním analýzy reálnych vplyvov a uvedené zistenia použiť ako podklad pre spracovanie analýzy vplyvov navrhovaného posudzovaného zámeru v oblasti geológie a hydrogeológie. l) Doložiť hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb a tak preukázať, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete a teda k zvýšeniu rizika záplav ako aj to, že kanalizácia bude účinná a spĺňať parametre podľa zákona kanalizáciách č.442/2002 Z.z. m) Overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území. V tomto duchu následne preveriť aj všetky predchádzajúce body nášho vyjadrenia. Pri posudzovaní hodnotení súladu s územným plánom je dôležité zohľadňovať nielen stanovené regulatívy, ktoré sa týkajú technických riešení, ale rovnako aj ďalšie atribúty sociálnej a občianskej vybavenosti a charakteru územia a navrhovaného zámeru a to z hľadiska kumulácie a súbežného pôsobenia. Žiadame tak preukázať, že nedôjde k nadmernému zaťaženiu územia v rozpore s územným plánom. n) Preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúce zo zákona o odpadoch č.79/2015 Z.z. a uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR (https:// www.enviroportal.sk/podnikatel/odpad/povinnosti-podnikatela) o) Zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR (<http://www.minzp.sk/files/sekcia-enviromentalneho-hodnotenia-riadenia/odpady>-aobaly/registre-
azoznamy/poh-sr-2016-2020_vestnik.pdf) do zámeru a v ňom navrhovaných opatrení a preukázať tak plnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva. p) Preukázať dôsledne ochranu poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy č.220/2004 Z.z. q) Overiť bonitu zaberaných poľnohospodárskych pôd a predložiť odôvodnenie nevyhnutnosti takéhoto záberu. r) Overiť, že predložený zámer nie je situovaný na ornej pôde najvyššej kvality príslušného katastrálneho územia“. Prvostupňový správy orgán uviedol, že body stanoviska a) až r) sú už riešené v rámci predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti v kapitolách III. Údaje o zmene navrhovanej činnosti, 2. Opis technického a technologického riešenia vrátanie požiadaviek na vstupy a údajoch o výstupoch. Je zrejmé, že pisateľ podáva uniformné stanovisko pre všetky zámery a oznámenia bez toho, aby reagoval vecne na konkrétne podané oznámenie. Požiadavka variantnosti riešenia pripadá v úvahu najmä pri predložených zámeroch. V rámci oznámenia nie je dostatočný priestor na variantné riešenie, navyše v ďalších dvoch variantoch. Predložené oznámenie vyhodnocuje návrh zmeny činnosti voči nulovému variantu, v minulosti posúdenej činnosti. Požiadavka v bode f) a g) primárne posúdenie vplyvov na vody podľa §16a Vodného zákona je neopodstatnená, nakoľko navrhovanou zmenou činnosti nie sú dotknuté podzemné ani nadzemné vodné útvary. Takúto požiadavku, vzhľadom na to, nevyslovil ani orgán štátnej vodnej správy. Žalobca požadoval, aby navrhovateľ obnovil prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, čo najviac obnovil prirodzené funkcie narušeného ekosystému, čo najviac ochránil životné prostredie a kompenzoval tak ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru nasledovnými opatreniami: s) Výškovo aj funkčne zosúladiť s okolitou najbližšou zástavbou. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: stavba je zosúladená s najbližšou zástavbou. Je to zrejmé z predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.) t) Používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov; žiadame uviesť aké recykláty a ako sa v zámere použijú. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Irevelantná požiadavka. Materiály na stavbu objektu musia spĺňať požiadavky príslušných STN noriem). u) Parkovacie miesta riešiť formou podzemných garáží pod objektmi stavieb a povrch územia upravený ako lokálny parčík, maximálne pripúšťame využitie striech parkovacích domov ako zatrávnených ihrísk či outdoorových cvičísk. V prípade nevyhnutnosti povrchových státí ako aj na ploché strechy a iné spevnené vodorovné plochy použitie drenážnej dlažby , ktoré zabezpečia minimálne 80% podiel priesakovej plochy preukázateľne zadržania minimálne 8 l vody/m2 po dobu prvých 15 min. dažďa a znížia tepelné napätie v danom území (www.samospravydomov.org/files/retencna_dlazba.pdf). Na všetkých parkovacích plochách na teréne realizovať výsadbu vzrastlých drevín s veľkou korunou v počte 1 ks dreviny na každé 4 povrchové parkovacie státia (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Otázkou vytvorenia parkovacích stojísk sa v dostatočnej miere zaoberá predložené oznámenie o zmene. Opäť možno konštatovať, že stanovisko je uniformné, nezaoberá sa konkrétnou problematikou predloženého oznámenia.) v) Projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracuje tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE (http://nwrm.eu/ guide-sk/files/assets/basichtml/index.html#2). Nakladanie s vodami, zabezpečenie správneho vodného režimu ako aj vysporiadanie a s klimatickými zmenami je komplexná a systematická činnosť; v zmysle §3 ods. 4 až 5 zákona OPK č.543/2002 Z.z. sú právnické osoby povinné zapracovávať opatrenia v oblasti životného prostredia už do projektovej dokumentácie. Spôsob ako sa daná problematika vyrieši je na rozhodnuté navrhovateľa, musí však spĺňať isté kvalitatívne aj technické parametre, viac k tejto téme napr.: <http://www.uzemneplany.sk/zakon/nakladanie-s-vodami-z-povrchoveho-odtoku-v- estach> Vo všeobecnosti požadujeme realizáciu tzv. dažďových záhrad. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Otázkou nakladania s vodami a klimatických zmien sa v dostatočnej miere zaoberá predložené oznámenie o zmene. Opäť možno konštatovať, že stanovisko je uniformné, nezaoberá sa konkrétnou problematikou predloženého oznámenia.) w) Prispôsobiť zámer okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite; a to najmä vhodnými vegetačnými úpravami nezastavaných plôch, správnym nakladaním s vodami na základe výpočtov podľa Vodného zákona, realizáciou zelenej infraštruktúry podľa §48 zákona OPK č.543/2002 Z.z. Táto zelená infraštruktúra by mala mať formu lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne začlenený do okolitého územia a podľa prevádzkových možnosti voľne prístupný zo všetkých
smerov; okrem environmentálnych funkcií bude plniť aj účel pre oddych zamestnancov a návštevníkov areálu; súčasťou parčíka je aj líniová obvodová izolačná zeleň. Z hľadiska stavebného zákona sa jedná o stavebný objekt sadových a parkových úprav, ktorý vhodne začleňuje zámer do biodiverzity okolitého územia. Sadové a parkové úpravy realizovať minimálne v rozsahu podľa príručky Štandardy minimálnej vybavenosti obcí (<https://www.mindop.sk/ ministerstvo-1s/vystavba 5/uzemneplanovanie/metodickeusmerneniaoznamenia-stanoviska-pokyny/ standardy> minimalnej-vybavenosti-obci-pdf-1-95-mb) a podľa tejto metodiky spracovať dokumentáciu pre územné aj stavebné konanie. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Otázka je v dostatočnej miere riešená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti. Sadové úpravy v rámci navrhovanej činnosti spĺňajú index ozelenenia určený v schválenej územnoplánovacej dokumentácii. Opäť možno konštatovať, že stanovisko je uniformné, nezaoberá sa konkrétnou problematikou predloženého oznámenia. Platí to aj pre body x) a y).) x) Na horizontálne plochy (najmä strechy) aplikovať zelené strešné krytiny, ktoré plnia funkciu extenzívnej vegetačnej strechy. y) Na vertikálne plochy (napr. steny) aplikovať zelené steny (napr. brečtany vhodné na takúto aplikáciu) za účelom lepšieho zasadenia stavby do biodiverzity prostredia. z) Vyriešiť a zabezpečiť separovaný zber odpadu; v dostatočnom množstve zabezpečiť umiestnenie zberných nádob osobitne pre zber: komunálneho zmesového odpadu označeného čiernou farbou, kovov označeného červenou farbou, papiera označeného modrou farbou, skla označeného zelenou farbou, plastov označeného žltou farbou a bio-odpadu označeného hnedého farbou. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Ako je uvedené v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, problematika odpadového hospodárstva je riešená v zmysle platných predpisov a VZN mesta. Označenie zberných nádob je na uvážení investora.) K požiadavke žalobcu, aby podmienky uvedené v písmenách r) až z) boli uvedené v rozhodnutí ako záväzné podmienky záverečného stanoviska resp. rozhodnutia zo zisťovacieho konania ako preventívne a kompenzačné opatrenia, prvostupňový orgán uviedol, že predložené oznámenie sa v dostatočnej miere zaoberá vyššie uvedenými problematikami, a preto pripomienky uvedené v bodoch s) až z) nie sú začlenené medzi podmienky výroku rozhodnutia. Žalobca ďalej požadoval realizovanie opatrení ako kompenzáciu enviromentálnej ujmy: aa) Vysadiť v meste Žilina 45 ks vzrastlých drevín a to na verejných priestranstvách v obývaných častiach mesta po dohode s orgánom ochrany prírody v zmysle Dokumentu starostlivosti o dreviny. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka samostatnej výsadby drevín nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Prípadné množstvo, druhové zloženie a umiestnenie výsadby drevín sa určuje v prípade realizácie náhradnej výsadby príslušným orgánom v rámci výrubového konania.) bb) Žiadal, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe fasády, exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.). Týmto sa dosiahne budovanie sociálneho, kultúrneho a ekonomického kapitálu nielen pre danú lokalitu a mesto, ale hlavne zhodnotenie investície ekonomicky aj marketingovo. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka nemá oporu v právnom predpise. Presahuje predmet a účel posudzovania vplyvov na životné prostredie. Požiadavka je irevelantná.) cc) Vizualizácia klimatických zmien na Slovensku v čiarovom kóde: vedci analyzovali dáta za roky 1908 až 2018 a výsledky spracovali do tohto grafu; každý pásik predstavuje jeden rok a jeho farba a intenzita udáva charakter tohto roka. Modrý znamená ochladenie a červený znamená oteplenie od dlhodobého priemeru; výraznosť farby zase naznačuje veľkosť tejto odchýlky. Žiadal vyhodnotiť umiestnenie zámeru z hľadiska tepelnej mapy spracovanej satelitným snímkovaním a porovnať s mapou vodných útvarov, mapami sucha ako aj s mapami zrážok a teploty vzduchu a na základe ich vyhodnotenia navrhnúť vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia podľa strategického dokumentu Slovenskej republiky "Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy" schválený uznesením vlády SR č. 148/2014, z ktorých žalobca uviedol charakteristiku najdôležitejších opatrení, ktoré je navrhovateľ v zmysle §3 ods. 5 zákona OPK č. 543/2002 Z.z. povinný zapracovať do projektovej dokumentácie zámeru: (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka vyhodnotiť umiestnenie zámeru z hľadiska tepelnej mapy spracovanej satelitným snímkovaním nie je realizovateľná vzhľadom na malú plošnú výmeru posudzovaného objektu. Toto je možné uplatňovať pri tvorbe strategických dokumentov väčšieho plošného rozsahu. Opatrenia "Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy" sú zahrnuté do riešenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.)
dd) Vytvoriť podmienky pre kompostovanie rozložiteľného odpadu a vybudovať domácu kompostáreň slúžiacu pre potreby zužitkovania rozložiteľného odpadu vznikajúceho pri prevádzke zámeru. (vyhodnotenie prvostupňového správneho orgánu: Požiadavka nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Zriadením takejto kompostárne v centre mesta by mohlo dôjsť k obťažovaniu obyvateľstva zápachom. Vzhľadom na to, že vyššie uvedené požiadavky sú nad rámec platných právnych noriem a došlo by k neoprávnenej požiadavke na navýšenie investície, tieto pripomienky nie sú zahrnuté do výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca ďalej požadoval podľa § 32 Správneho poriadku a § 29 ods.10 zákona EIA, podľa § 24 ods.1 písm. i) zákona EIA zverejniť na webovej stránke www.enviroportál.sk/eia/sk na podstránke predmetného zámeru podklady rozhodnutia a doplňujúcu informáciu; o tejto skutočnosti úrad oboznámi účastníkov konania a dá im možnosť vyjadriť sa k nim pred vydaním rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán k tejto požiadavke uviedol, že zákon EIA striktne nariaďuje, čo v rámci procesu zisťovacieho konania, resp. posúdenia má byť zverejňované. Povinnosť zverejňovať doručené stanoviská dotknutých orgánov, resp. iných účastníkov konania nie je v zákone definovaná. Správny orgán listom č.j.: OU-ZA-OSZP3-2019/034411-003/Hnl zo dňa 16.09.2019 upovedomil všetkých zúčastnených v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku o možnosti nazretia do spisu a podania prípadných pripomienok, čo žalobca nevyužil. Žalobca ďalej požadoval, aby správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, akým konkrétnym spôsobom bolo naplnené ustanovenie čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru v konaní. Ďalej požadoval, aby prvostupňový orgán zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že príslušný orgán v rámci celého procesu zisťovacieho konania zverejňuje informácie, tak ako je stanovené v jednotlivých paragrafoch zákona EIA - informácia o začatí zisťovacieho konania v zmysle § 24 ods. 1 vrátane predloženého zámeru, upovedomenie o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu a podania prípadných pripomienok. Verejnosť v rámci procesu má právo zaslať v zmysle § 24 ods. 2, 3 zákona EIA odôvodnené písomné stanovisko, aktívne sa zúčastniť konania nazeraním do spisu počas celého procesu zisťovacieho konania a pred vydaním samotného rozhodnutia je na túto možnosť ešte upozornená v zmysle § 33 Správneho poriadku. Ide však o aktívnu účasť verejnosti na prebiehajúcom procese. Zákon EIA a ani Správny poriadok neustanovujú povinnosť zvolania konzultácií na základe žiadosti účastníka konania. Takéto konzultácie zvoláva správny orgán po úvahe, pokiaľ je potrebné objasniť informácie získané počas procesu zisťovacieho konania.
9. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím číslo: OU-ZA-OOP3-2020/008269-002 zo dňa 30.01.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie Združenia domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14,85 102 Bratislava zo dňa 01.11.2019 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v podanom odvolaní namietal nezabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia v zmysle cieľov podľa § 2 zákona EIA tým, že prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona EIA, porušenie práva verejnosti (nielen žalobcu) na informácie o životnom prostredí v rozpore s § 24 ods.1 písm. i) zákona EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, porušenie práva žalobcu efektívne hájiť a presadzovať svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku v kombinácii s čl. 6 ods. 4 zákona č. 43/2006 Z. z. tým, že ministerstvo v rozpore s § 63 zákona EIA mu neumožnilo zúčastniť sa konzultácie, hoci o to výslovne žiadal. Žalovaný na základe odvolania podaného odvolateľom, ako príslušný odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj celý spisový materiál v súlade s ustanovením § 59 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi ako aj v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho odôvodnenie je v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhovaná činnosť je situovaná v Žilinskom kraji, okres Žilina, mesto Žilina, k. ú. A.. Umiestnená je na parcelách KN- C 7930/110, 7930/49, 7930/51, ktoré sú vedené ako ostatná plocha, umiestnené v zastavanom území obce. Účelom pôvodne hodnotenej navrhovanej činnosti „Polyfunkčný komplex EUROPALACE 2 Ulica Vysokoškolákov Žilina - Vlčince“ bola realizácia novostavby polyfunkčného komplexu EUROPALACE 2, ktorý mal byť vertikálne členený ako: - 1. a 2. podzemné podlažie - podzemné garáže, technické zariadenia - 1. a 2. nadzemné podlažie - obchodné priestory a kaviarne - 3. a 4. nadzemné podlažie
- administratíva. Hodnotená zmena navrhovanej činnosti v súlade s platnou legislatívou (zákon EIA) hodnotí porovnanie pôvodne navrhovanej činnosti s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti. Zmena
navrhovanej činnosti spočíva vo vybudovaní novostavby Polyfunkčného objektu vyššej občianskej vybavenosti a bývania - EUROTERRACE a zahŕňa: - 1-podlažné obchodné centrum s obchodnými pasážami s menšími a stredne veľkými komerčnými prenajímateľnými priestormi, kaviarňami a food- courtami - 7-podlažné obytné bloky (2x) - 3-podlažnú podzemnú garáž s technickým zabezpečením. Územie stavby sa nachádza v Žiline, na okraji sídliska Vlčince. Novostavba je koncipovaná ako komplex dvoch bytových domov, v celkovom počte 82 b. j. (2.-8.NP) na spoločnej podnoži (1.NP) s vyššou občianskou vybavenosťou a podzemnými garážami (1.PP-3.PP). Územný plán mesta Žiliny charakterizuje priestor, v ktorom sa uvažuje s výstavbou Polyfunkčného objektu EUROTERRACE, ako súčasť funkčnej plochy s prevahou občianskej vybavenosti, teda na výstavbu vyššej občianskej vybavenosti a bývania. Navrhovaný objekt túto funkciu spĺňa. Žalovaný uviedol, že zmena navrhovanej činnosti nevyvolá nové významné vplyvy. Uvedená skutočnosť sa prejavila v stanoviskách od dotknutých subjektov, ktoré dali kladné stanoviská a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a s prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá taký zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA. Interpretácia ustanovení § 2, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA, ako ju uviedol žalobca vo svojom odvolaní, je neprimerane extenzívna. Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona EIA vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona EIA a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich relevantnosti pre konkrétny prípad, vykonateľnosti a účelnosti. Prvostupňový správny orgán sa z vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti, pričom pri ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie, týkajúce sa povinností navrhovateľa, vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných predpisov, tieto nemôžu byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Časť pripomienok a navrhovaných podmienok rozhodnutia dotknutej verejnosti bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy alebo bola irelevantná a vykazovala neznalosť lokality, v ktorej je zmena navrhovanej činnosti plánovaná, a preto neboli zapracované do záväznej časti tohto rozhodnutia. Námietka žalobcu, že v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA je nevyhnutné zverejniť celý obsah spisového materiálu, je neopodstatnená. Ak by mal zákonodarca prijatím ustanovenia § 24 ods. 1 zákona EIA v úmysle zverejňovať celý spisový materiál, neuvádzal by jednotlivo, ktoré informácie je správny orgán v priebehu konania povinný zverejňovať. V zmysle článku 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru vo vzťahu práva verejnosti na informácie o životnom prostredí sa informácie verejnosti sprístupnia na základe žiadosti, a teda povinnosť ich zverejňovania na webovom sídle správneho orgánu v ňom stanovená nie je. Ohľadom povinnosti vykonať konzultácie žalovaný uviedol, že konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Prvostupňový správny orgán, vzhľadom na úroveň spracovania oznámenia o zmene navrhovanej činnosti s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle ustanovenia § 63 zákona EIA za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (30.01.2020) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 182 ods. 1 písm. e/ SSP v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (30.01.2020) účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 29 ods.1 písm. b), 2, 6, 9, 11, 12, 13 č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon EIA“) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (30.01.2020) (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom sídle. (9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci. (11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. (12) Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z.z. príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o oných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
Podľa § 64 zákona EIA na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
11. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
13. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona EIA musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje citované ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať ako aj náležitosti podľa zákona EIA (§ 29 ods. 13 zákona EIA). Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadom na všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované v cit. ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 64 zákona EIA. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa aplikujúc ust. 29 zákona EIA v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zrozumiteľne odôvodnil dôvody, pre ktoré sa zmena navrhovanej činnosti nebude posudzovať podľa zákona EIA a uložil s ohľadom na zmenu tri opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa reflektuje na požiadavky zákona EIA. Zmena navrhovanej činnosti uvedená v oznámení o zmene navrhovanej činnosti podlieha svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré prvostupňový správny orgán vykonal
podľa § 29 zákona EIA. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán úrad sa dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal so všetkými v zisťovacom konaní včas vznesenými pripomienkami a námietkami. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a zrozumiteľne sa s nimi vysporadúva. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahuje dostatočný počet myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a zisteným skutkovým stavom. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného dáva presvedčivú a porozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.
15. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek vlastná správna úvaha a že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu konania, náležite sa nevysporiadal s pripomienkami žalobcu, správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené, aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné poznamenať, že pripomienky, ktoré vzniesol žalobca v rámci zisťovacieho konania ako dotknutá verejnosť, nezohľadňovali konkrétne okolnosti prípadu, neboli determinované zmenou navrhovanej činnosti a daným územím, žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré by mohli vzniknúť samotnou zmenou navrhovanej činnosti, neboli žalobcom vznesené. V predmetnej veci zo strany správnych orgánov nedošlo k porušeniu žalobcom namietaných skutočností, nakoľko správne orgány jednoznačne podrobne hodnotili zmenu navrhovanej činnosti porovnaním pôvodne navrhovanej činnosti s predkladanou zmenou navrhovanej činnosti a jej dopadmi na jednotlivé zložky životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva. Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán uviedol ako rozhodol o jednotlivých námietkach a pripomienkach účastníkov konania, t. j. aj žalobcu, obdobne aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že pripomienky žalobcu v odvolaní uviedol a aj úvahy, ako sa s nimi vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia okrem toho, že majú všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie správneho rozhodnutia, nestačí tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, ktorá preukázateľne bola v konaní vznesená a na ktorú nedal správny orgán žiadnu odpoveď.
16. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobné body uvedené v časti 3.1. žaloby (argumentácia z hľadiska hmotného práva) sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či rozhodnutiu prvostupňového orgánu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Je potrebné mať na zreteli, že správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t.j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu (napr. vo veciach Hiro Balany v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantného a inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).
17. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj všeobecne koncipovanú žalobnú námietku o porušení zákona č. 43/2006 Z.z., Aarhuský dohovor. Prvostupňový správny orgán zverejnil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽP SR https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/euroterrace- zilina-polyfunkcny-objekt-vyssej-vybavenosti-byvania a tiež na webovom sídle a úradnej tabuli zverejnil informáciu pre verejnosť v súlade s § 24 ods. 1 zákona EIA. Sprístupnenie informácií verejnosti v danom prípade potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje pripomienky v zisťovacom konaní podal, správny orgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v obsahu rozhodnutia.
18. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona EIA. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou osobou a dotknutou verejnosťou v každom zisťovacom konaní na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní.
19. Námietku žalobcu o zmätočnej argumentácii o nedoručení kópie spisov vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keďže takáto námietka nebola v konaní pred správnymi orgánmi ani vznesená. Žalobca v pripomienkach doručených prvostupňovému orgánu dňa 26.07.2019 správnemu orgánu takúto pripomienku v tomto znení nevzniesol. Žalobca v pripomienkach požadoval spôsob zverejňovania podkladov rozhodnutia a doplňujúcu informáciu, ktoré žiadal zverejniť na webovej stránke www.enviroportal.sk/eia/sk na podstránke predmetného zámeru. Porušenie práva verejnosti na informácie o životnom prostredí v rozpore s § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, namietal žalobca aj v odvolacom konaní. Žalobca požiadal prostredníctvom e-mailu zo dňa 19.09.2019 o podklady rozhodnutia a zvolanie konzultácií. Vzhľadom na to, že podanie nebolo doplnené do troch pracovných dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci alebo ústne do zápisnice, správny orgán ani nemal povinnosť reflektovať na uvedené podanie. Aj v prípade jeho doplnenia, správny orgán nemá povinnosť v rozhodnutí odôvodňovať čiastkové procesné úkony, ktoré sa vyskytli počas konania.
20. Námietku žalobcu o porušení práva na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona EIA spočívajúceho v tom, že je nevyhnuté zverejniť celý obsah spisového materiálu, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V ustanovení § 24 ods. 1 zákona EIA je taxatívny výpočet informácií, ktoré správny orgán bezodkladne zverejní na webovom sídle, príp. aj na svojej úradnej tabuli. Podľa správneho súdu si prvostupňový správny orgán túto povinnosť splnil a všetky zákonom vymedzené informácie adekvátne zverejnil.
21. Námietku žalobcu, že boli porušené práva žalobcu, keď žalovaný právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, rovnako správny súd nepovažoval za dôvodnú, keďže takéto porušenie správny súd nezistil. Podstata tejto námietky spočívala v tvrdení žalobcu, že tým, že mu nebola vyhotovená a odoslaná kopia administratívneho spisu v elektronickej podobe, bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že právo účastníka nahliadnuť do spisu a povinnosť správneho orgánu dať vždy účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia sú dva rôzne inštitúty. Zo Správneho poriadku nevyplýva explicitne, že by orgány verejnej správy mali povinnosť v rámci výzvy na oboznámenie sa s pokladmi rozhodnutia (§ 33 ods. 2 Správneho poriadku) zároveň zasielať účastníkom konania vo fotokópii aj fotokópie týchto podkladov, či už v elektronickej alebo listinnej podobe. Je potrebné zdôrazniť, že aj výklad právnych predpisov podlieha zmenám. V čase prijatia Správneho poriadku jediná možnosť, ako sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, bolo osobné dostavenie sa na správny orgán a možnosť urobiť si výpis, neskôr pribudla možnosť požiadať o vyhotovenie kópie za úhradu vecných nákladov. S rozvojom elektronizácie možno očakávať, že správne orgány budú viesť spisy len v elektronickej podobe a potom ekvivalentom nahliadnutia do spisu bude vzdialený prístup k podkladom v elektronickej podobe. V tomto čase však súdnym výkladom ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku ani pri jeho výklade v súlade s Aarhurskym dohovorom správny súd nemôže vyvodzovať z tohto ustanovenia takúto povinnosť pre správne orgány, ktorá si vyžaduje legislatívnu zmenu. Právo žalobcu nahliadnuť do spisu nebolo porušené a rovnako vychádzajúc z obsahu spisu a zároveň aj zhodných tvrdení účastníkov konania, že prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi, nie je možné prijať záver, že právo na oboznámenie sa s podkladmi
rozhodnutia bolo porušené, a teda nie je dôvodná námietka žalobcu o procesnom pochybení majúcom vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
22. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobcom vznesené žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na cit. ust. § 190 SSP zamietol.
23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, nakoľko súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.