Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/71/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou TKÁČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, v mene ktorej koná JUDr. Ján Tkáč, advokát a konateľ, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 5943/1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 2. MBB a. s., ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2020/013041-003 zo dňa 23. marca 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom 1/, 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „prvostupňový správny orgán“) prijal dňa 14. 11. 2019 Oznámenie MBB a. s., so sídlom ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 36 039 225 (ďalej len „ďalší účastník 2/“) o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia areálu plavárne Štiavničky - prekládka plynovodu“ (ďalej aj „ predmetná zmena navrhovanej činnosti“), aby rozhodol, či sa predmetný zámer bude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Z obsahu oznámenia vyplynulo, že ďalší účastník 2/ plánuje vykonať revitalizáciu areálu plavárne Štiavničky v Banskej Bystrici, ktorej predpokladom je realizácia zmeny navrhovanej činnosti spočívajúca v prekládke plynovodu DN 300 v trase a dimenzii navrhnutej po konzultácii so zástupcami SPP - distribúcia, a.s.. v západnej časti areálu plavárne Štiavničky, ktorá je vyvolanou investíciou. Rozvod plynu bol navrhnutý podľa STN EN 12007-1-5, STN EN 12 327, TPP 702 01, TPP 702 02, PTN 100 16 so zohľadnením požiadaviek príslušných predpisov s tým, že podľa vyhlášky MPSVR SR č. je plynovod charakterizovaný ako zariadenie skupiny B - g, preto na plastovom rozvode v zemi musí byť vykonaná úradná skúška. Predmetná činnosť je podľa prílohy č. 8 zaradená pod kapitolu č. 2 „Energetický priemysel“, položka č. 16: Diaľkové plynovody s potrubím so svetlosťou alebo tlakom - zisťovacie konanie od 300 mm do 500 mm alebo od 0,3 MPa do 1 MPa alebo od 10 km do 40 km. 2. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 04. 12. 2020 oznámil podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) začatie konania, ktoré v súlade s zaslal rezortnému orgánu (Ministerstvo hospodárstva SR), povoľujúcemu orgánu (Mesto Banská Bystrica), dotknutým orgánom

(podľa obsahu administratívneho spisu) a dotknutej obci (Mesto Banská Bystrica - ďalej aj „ďalší účastník 1/“) a požiadal ich o doručenie písomného stanoviska v lehote podľa § 29 ods. 9 cit. zákona do 10 pracovných dní od jeho doručenia. Súčasne podľa § 29 ods. 6 a § 24 ods. 1 cit. zákona informoval verejnosť o predmetnej zmene navrhovanej činnosti na svojom webovom sídle a na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR. Ďalší účastník 1/ podľa § 29 ods. 8 cit. zákona informoval o zmene predmetnej činnosti verejnosť na úradnej tabuli v čase od 11.12.2019 do 02.01.2020 a na svojom webovom sídle spolu s oznámením, kde a kedy možno do oznámenia o zmene činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať s tým, že stanoviská/pripomienky, ktoré nebudú podané sa považujú za súhlasné. 3. Prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené písomné stanoviská od žalobcu a ďalších subjektov podľa obsahu administratívneho spisu, ktoré následne uviedol a vyhodnotil vo svojom rozhodnutí (ďalej v texte aj „prvostupňové rozhodnutie“). Na základe pripomienok obsiahnutých v stanovisku žalobcu požiadal prvostupňový správny orgán podľa ďalšieho účastníka 2/ listom zo dňa 09. 01. 2020 o objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z jeho stanoviska za účelom rozhodnutia o tom, či 3

sa zmena navrhovanej činnosti má posudzovať podľa cit. zákona. Ďalší účastník 2/ sa k pripomienkam žalobcu vyjadril listom doručeným dňa 13. 01. 2020 a aj jeho vyjadrenie bolo následne obsahom prvostupňového rozhodnutia. 4. Listom č. OU-BB-OSZP3-2019/003316-016 zo dňa 13. januára 2019 prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval účastníkov konania a zúčastnené osoby na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne na podanie návrhu na ich doplnenie v lehote 5 dní od doručenia výzvy a zároveň ich upovedomil o tom, kde a kedy možno nahliadnuť do administratívneho spisu. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 15. januára 2020. 5. Elektronickým podaním doručeným prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 16. januára 2020 žalobca požiadal o doručenie podkladov rozhodnutia (zápisnice z ústneho pojednávania, žiadosti, vyjadrenia) elektronicky s tým, že túto žiadosť je nutné vnímať aj ako žiadosť o kópiu spisu podľa a Správneho poriadku a súčasne aj ako infožiadosť podľa a je ho potrebné vybaviť jednak v predmetnom správnom konaní a tiež aj sprístupniť požadovanú informáciu „požadovaným spôsobom“. Tiež žiadal, aby uvedené podklady boli zverejnené v súlade s Zároveň prvostupňový orgán verejnej správy požiadal, aby zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie s povoľujúcim orgánom, resp. schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou a aby výsledok konzultácie uviedol v odôvodnení vydaného rozhodnutia. Obsah tohto vyjadrenia a spôsob, ako sa s ním prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal žiadal uviesť v rozhodnutí. Zároveň požiadal rozhodnutie aj ostatné písomnosti doručovať v zmysle Správneho poriadku a zákona o e-Governmente výhradne do elektronickej schránky žalobcu na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadal poštou nedoručovať. Žiadané podklady rozhodnutia boli žalobcovi doručené dňa 20. januára 2020. Prvostupňové administratívne rozhodnutie 6. Rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2020/003316-020 zo dňa 23. januára 2020 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol tak, že oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia areálu plavárne Štiavničky - prekládka plynovodu“, spracované spoločnosťou Environeo s. r. o, Pribinova 1393/156, 960 01 Zvolen, IČO: 36 831 654, predložené ďalším účastníkom 2/ - MBB a. s., ČSA 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 225 sa nebude posudzovať podľa (ďalej len „“). 7. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy zopakoval priebeh administratívneho konania, uviedol obsah stanovísk jednotlivých subjektov k zmene 4

navrhovanej činnosti a svoje vlastné vyhodnotenie ich námietok, požiadaviek alebo pripomienok a tiež stanovisko ďalšieho účastníka 2/ k pripomienkam a požiadavkám žalobcu. Konštatoval, že doručené stanoviská neuvádzali také pripomienky, ani žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné navrhovanú činnosť ďalej posudzovať, za predpokladu splnenia právnych predpisov na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia, ktoré je možné uplatniť v ďalších povoľovacích činnostiach. Pripomienky jednotlivých subjektov vyplývajúce z dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia je ďalší účastník 2/ povinný dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti rozhodnutia. Žalobca bude mať v zmysle postavenie účastníka konania aj v

povoľovacom konaní navrhovanej činnosti. Pri rozhodovaní o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude posudzovať podľa prihliadal na stanoviská predložené k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a pri rozhodovaní vychádzal z kritérií pre zisťovacie konanie v zmysle prílohy č. 10 uvedeného zákona. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia navrhovanej činnosti, vyjadrení vyššie označených subjektov konania, zistenia stavu veci z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa konštatoval, že nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy subjektov. 8. Uviedol, že ďalším účastníkom 2/ bolo doručené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, týkajúce sa revitalizácie areálu plavárne Štiavničky - prekládka plynovodu, vypracovanej podľa prílohy 8a k Jedná sa o činnosť spadajúcu pod energetický priemysel. Zmena navrhovanej činnosti má byť umiestnená v Obci Banská Bystrica v katastrálnom území Banská Bystrica na parcele I. - O.. XXXX/XX - ostatná plocha v západnej časti areálu plavárne, vedľa západnej steny budovy krytej plavárne Štiavničky, ktorá je vo vlastníctve ďalšieho účastníka 2/, s tým, že navrhovaná zmena je v súlade s územným plánom Mesta Banská Bystrica. Predmetom zmeny navrhovanej činnosti je prekládka plynovodu DN300 v trase navrhnutej po konzultácii so zástupcami - distribúcia, a.s., ktorá je vyvolanou investíciou súvisiacou s plánovanou revitalizáciou areálu krytej plavárne Štiavničky. Celková prekladaná dĺžka prípojky plynovodu predstavuje 2,5 m. Plynovod po svojej trase križuje rozvod NN a osvetlenia, projektovanú a existujúcu kanalizáciu a pôvodné potrubie plynovodu. Prekladaný plynovod je umiestnený v zeleni pomedzi objekty areálu popod obslužnú komunikáciu parkoviska a v parkovacích plochách spevnenej plochy. Pripojenie na obidvoch stranách je uvažované v zeleni. Na prekladaný plynovod bude pripojená existujúca prípojka PEd90, v ktorej trase je prekladaný plynovod čiastočne vedený. Rozvod plynu je navrhnutý podľa slovenských technických noriem so zohľadnením požiadaviek nadväzujúcich predpisov. Obmedzenie odberu plynu bude riešené odstavením prevádzky objektu na dobu prekládky plynovodu. Spotreba plynu sa prekládkou nezmení. Technologický postup odstavenia prívodu plynu bude presne určený dodávateľom stavby po odhalení plynovodu a zistení jeho stavu. Z hľadiska realizácie zmeny navrhovanej činnosti nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy, ani k zásahu do lesného pôdneho fondu. 5

Druhostupňové administratívne rozhodnutie 9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2020/013041-003 zo dňa 23. 03. 2020 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie podané Združením domových samospráv, Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174 (žalobca) zamieta a rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB- OSZP3-2020/003316-020 zo dňa 23. januára 2020 potvrdzuje. 10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania, v ňom vykonané úkony a poskytnuté stanoviská a vyjadrenia, obsah prvostupňového rozhodnutia a po preskúmaní podaného odvolania, spisového materiálu týkajúceho sa veci, priebehu konania na prvostupňovom správnom orgán, zákonnosti a správnosti jeho postupu a napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku konštatoval, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a preto mu nie je možné vyhovieť. Svojím skúmaním nezistil pochybenia v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ktorý konal v zmysle príslušných právnych predpisov, a preto , ktoré bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v súlade s právnymi predpismi, potvrdil. Prvostupňový správny orgán v súlade s pri rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10. V rámci zisťovacieho konania nebolo na prvostupňový správny orgán doručené žiadne stanovisko s požiadavkou na posudzovanie predmetného oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné. 11. K odvolacej námietke, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil oznámenie o zmene navrhovanej činnosti použitím kritérií podľa prílohy č. 10 k žalovaný uviedol, že zisťovacie konanie má samostatne stanovené vecné kritériá posudzovania v prílohe č. 10 cit. zákona, ktoré sú sústredené do troch základných oblastí s ohľadom na umiestnenie navrhovanej činnosti, jej plánovaný rozsah a význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny činnosti na životné prostredie a na zdravie obyvateľstva. Podľa cit. zákona sa uvedené kritéria použijú „primerane“, teda nie všetky kritériá je možné a potrebné použiť pre každý zámer navrhovanej činnosti alebo jeho zmenu. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal zmenu navrhovanej činnosti s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplývajú údaje o predpokladaných vplyvoch zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo. Navrhovaná činnosť sa nenachádza v

environmentálne citlivej oblasti, nezasahuje do chránených území, spĺňa požiadavky a podmienky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia, nebude ohrozovať zdravie miestneho obyvateľstva a pri dodržaní technických a prevádzkových opatrení nebude mať negatívny vplyv na povrchové a podzemné vody. Uvedené našlo odraz aj v kladných stanoviskách dotknutých subjektov, ktoré 6

nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa Zmena navrhovanej činnosti je situovaná v existujúcom objekte plavárne, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Banská Bystrica. V rámci zisťovacieho konania boli identifikované (a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia aj uvedené) vplyvy zmeny navrhovanej činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia tak, že nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy, ani k zásahu do lesného pôdneho fondu. Zmena navrhovanej činnosti nebude predstavovať nové zdroje znečisťovania ovzdušia. Významným zdrojom znečisťovania ovzdušia počas prevádzky plavárne zostáva naďalej doprava, nedôjde k zmene produkcie odpadových vôd a nepredpokladá sa vznik nových druhov odpadov, alebo zvýšená tvorba druhov odpadov. Zdrojom hluku počas prevádzky sú automobily dopravujúce návštevníkov plavárne. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zodpovedá požiadavkám podľa Správneho poriadku, pretože prvostupňový správny orgán v zisťovacom konaní primerane použil kritéria vyplývajúce z prílohy č. 10 a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že vplyvy, ktoré vykazuje predmetná zmena navrhovanej činnosti nie sú významné, preto nevznikla potreba ďalšieho posudzovania podľa cit. zákona. K odvolacej námietke ohľadom zásady materiálnej rovnosti s odkazom na rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP3-2019/053763-03/ROD žalovaný uviedol, že predmetným rozhodnutím Okresný úrad Prešov ako odvolací orgán podľa Správneho poriadku zrušil rozhodnutie a vrátil vec na nové zisťovacie konanie z dôvodu, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania úplne absentovalo vyhodnotenie kritérií podľa prílohy č. 10 na rozdiel od odvolaním napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, aké vplyvy bude mať zmena navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie a akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený, a preto ho nie je možné v danej veci aplikovať. Rovnako na daný prípad nie je možné aplikovať žalobcom poukazovaný rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. , pretože podstatou v danej veci bola skutočnosť, že správne orgány sa dostatočne nevysporiadali s nesúhlasným stanoviskom Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, v zmysle ktorého bolo nutné pre navrhovanú činnosť vykonať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa , čo nezodpovedá skutkovej situácii v prejednávanej veci, keď v stanoviskách dotknutých subjektov nebola vznesená ani jedna požiadavka na ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa cit. zákona. K odvolacej námietke, že žalobca v zisťovacom konaní uplatnil návrh podmienok rozhodnutia s cieľom zabezpečiť vysokú a účinnú včasnú ochranu životného prostredia, ale prvostupňový správny orgán ich a ani žiadne iné, im obdobné, do výroku rozhodnutia neuviedol, ani neuviedol, že by ich uvedenie nezabezpečilo vysokú úroveň ochrany životného prostredia, ani že by boli uložené podmienky, ktoré by zabezpečili porovnateľnú úroveň ochrany životného prostredia alternatívne, čím boli porušené ustanovenia a žalovaný uviedol, že pripomienky žalobcu v mnohých bodoch požadujú riešiť skutočnosti, ktoré sú vyriešené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti alebo, ktoré nie sú v kompetencii spracovateľa oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, investora ani projektanta, prípadne so zmenou navrhovanej činnosti vôbec nesúvisia alebo spočívajú v dodržiavaní 7

všeobecne záväzných právnych predpisov. Pripomienky žalobcu uviedol prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí aj s vyjadrením ďalšieho účastníka 2/ (str. 16-24) a tieto pripomienky vyhodnotil samostatne (str. 7-15). Nakoľko z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že námietky odvolateľa z väčšej časti nesúviseli s prejedávanou vecou, keďže predmetom oznámenia o zmene navrhovanej činnosti je prekládka plynovodu nachádzajúceho sa v existujúcom objekte, a nie vybudovanie nového športového areálu, podľa názoru žalovaného nebolo s poukazom na právny názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.6.2017, podľa ktorého: „Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. Obdobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().“. nevyhnutné, aby detailne a vecne rozoberal každú pripomienku žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny

orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a vydať rozhodnutie o tom, že zmenu navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. Pri posúdení neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by po realizovaní štandardných prevádzkových a bezpečnostných opatrení uvedených v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ako aj dodržiavaním platných právnych predpisov ohrozovali životné prostredie alebo zdravie obyvateľov. Preto sa žalovaný stotožnil s vyhodnotením námietok žalobcu a konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s , a aj v súlade s Správneho poriadku. K požiadavkám, ktoré žalobca navrhol zahrnúť do podmienok rozhodnutia, žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. , podľa ktorého „... zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani medzinárodných dohovorov, nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu. K odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje ani jedno zmierňujúce opatrenie, čím je vydané v rozpore s žalovaný uviedol, že opatrenia sa pre navrhovanú činnosť ukladajú z dôvodu očakávaných krátkodobých vplyvov počas realizácie činnosti a predpokladaných vplyvov počas prevádzky navrhovanej činnosti a stavby, vrátane projektovej prípravy stavby, za účelom predchádzania nepriaznivým vplyvom navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov činnosti na životné prostredie v predmetnom území by riziká vyplývajúce z prekládky plynovodu ako aj prevádzky plavárne po realizácii zmeny navrhovanej činnosti za predpokladu dodržania všetkých prevádzkových, organizačných, požiarnych, bezpečnostných a iných relevantných predpisov mali byť minimalizované, čo sa prejavilo aj v kladných 8

stanoviskách dotknutých subjektov, ktoré nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti podľa Keďže väčšina reálnych rizík vyplýva z porušenia pracovnej disciplíny a bezpečnostných zásad, je možné ich minimalizovať vhodnou prevenciou spočívajúcou vo zvyšovaní informovanosti, odbornej spôsobilosti a participácie na zodpovednosti zúčastnených osôb. Pripomienky uvedené v jednotlivých stanoviskách upozorňovali na zákonné povinnosti vyplývajúce z príslušnej legislatívy, resp. nemali zmierňujúci alebo eliminujúci vplyv na životné prostredie. Posúdenie súladu zmeny navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Banská Bystrica a tiež s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického kraja, z ktorých vyplýva, že rešpektovanie ochranných pásiem letísk a ich zabezpečovacích zariadení je záväzným regulatívom funkčného a priestorového usporiadania. Keďže sa zmena navrhovanej činnosti nachádza v ochrannom pásme Letiska Sliač, otázka posudzovania podmienky ochrany verejného záujmu, chráneného osobitným predpisom o civilnom letectve, bude predmetom nasledujúcich povoľovacích konaní. Rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní sa uskutočnenie zmeny navrhovanej činnosti, ani je umiestnenie nepovoľuje ani nezakazuje. Zisťovacie konanie sa koná v predprojektovom štádiu, kde oznámenie o zmene predložené ako podklad pre zisťovacie konanie, nie je projektovou dokumentáciou. Takéto rozhodnutie teda nezbavuje ďalšieho účastníka 2/ povinnosti obstarať si pred realizáciou svojho zámeru všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi a splniť všetky podmienky stanovené právnym poriadkom. Prvostupňovým rozhodnutím došlo k ukončeniu etapy posudzovania vplyvov na životné prostredie, ide o podkladové rozhodnutie. Neboli zistené také vplyvy zmeny navrhovanej činnosti, ktoré by vylúčili možnosť jej realizácie v danej lokalite, preto považoval žalovaný realizáciu zmeny navrhovanej činnosti za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie v území za únosnú. K odvolacej námietke, že prvostupňový správny orgán v rozpore s čl. 4 Aarhuského dohovoru neposkytol informácie o životnom prostredí verejnosťou požadovaným spôsobom, čím bolo porušené právo podľa čl. 41 Charty základných práv EÚ na dobrú správu vecí verejných žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dal listom č. OU-BB-OSZP3-2020/003316-016 zo dňa 13.01.2020 žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Bolo mu zaslané upovedomenie o podkladoch pred vydaním rozhodnutia zo zisťovacieho konania, s poučením o možnosti nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia na prvostupňovom správnom orgáne v úradných hodinách. Žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do spisu, ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ale reagoval na uvedené upovedomenie žiadosťou o kópiu podkladov rozhodnutia podľa a Správneho poriadku a čl. 4 Aarhuského dohovoru a súčasne aj infožiadosťou podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Žalovaný uviedol, že správny

orgán nemá povinnosť zasielať účastníkom konania podklady pre rozhodnutie a nevyhovením tejto žiadosti žalobcu nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania. Právo nazerať do spisov v zmysle § 23 Správneho poriadku je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom na svoj účel - obsahovať. Ustanovenie § 23 Správneho poriadku nevykonáva ustanovenia Aarhuského dohovoru. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť 9

oprávneným subjektom výkon práva oboznamovať sa s podkladmi pre rozhodnutie prostredníctvom nahliadnutia do spisu. Cieľom čl. 4 Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí, a nie sprístupňovanie administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , v ktorom sa uvádza, že „Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkovi konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené ustanovenie neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkovi konania na vyjadrenie. Neposkytnutie podkladov obstaraných v rámci správneho konania vo forme vyhotovenia a zaslania ich kópie nemôže v žiadnom prípade znemožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, keďže takáto povinnosť zo znenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku explicitne pre správne orgány nevyplýva.“ K porušeniu práv účastníka konania by podľa žalovaného došlo zo strany prvostupňového správneho orgánu iba v prípade, ak by neumožnil účastníkovi konania nahliadnuť do spisu, alebo ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Žalovaný poznamenal, že pokiaľ žalobca svoju žiadosť o kópie podkladov rozhodnutia koncipoval ako infožiadosť podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), jej vybavenie je predmetom osobitného konania, a nie predmetom zisťovacieho konania, resp. odvolacieho konania. Žalovaný dodal, že žalobca počas zisťovacieho konania požadoval zverejniť podklady rozhodnutia a doplňujúce informácie podľa na webovej stránke Ministerstva životného prostredia SR (enviroportal.sk) argumentujúc cit. zákona, k čomu žalovaný uviedol, že zákon v ustanovení neobsahuje taxatívny výpočet skutočností, ktoré je príslušný správny orgán povinný zverejniť, neobsahuje definíciu pojmu „iné informácie dôležité na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia“. Vytvára tak priestor pre správny orgán, aby podľa skutočností zistených počas prebiehajúceho konania zvážil, čo je informácia dôležitá na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia. Zákonodarca používa iba pojem „záverečné stanovisko“ a „povolenie“, a nie „rozhodnutie zo zisťovacieho konania“ alebo „rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona“, preto žalovaný vyjadril názor, že prvostupňovému správnemu orgánu v zisťovacom konaní nevyplýva z písmena i) povinnosť zverejňovať doručené stanoviská povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutých orgánov, či dotknutej verejnosti doručené podľa /, cit. zákona, alebo doplňujúce informácie podľa , preto nezverejnením podkladov nedošlo k porušeniu vyššie uvedených ustanovení. K odvolacej námietke, že prvostupňový správny orgán zmaril jeho právo na konzultáciu, hoci na ňu má zákonné právo v ktoromkoľvek okamihu procesu posudzovania vplyvov, čím postupoval v rozpore s Správneho poriadku v súbehu s porušením zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie žalovaný uviedol, že umožňuje, aby boli počas celého procesu 10

posudzovania vykonané konzultácie v súlade s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, avšak uvedené ustanovenie nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo ústnou formou. V konaní bolo žalobcovi ako dotknutej verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom § 24 ods. 3 cit. zákona a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, t. j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko ako aj vyjadrenie k predmetnej navrhovanej činnosti. Prvostupňový správny orgán mal za to, že stanoviská dotknutých orgánov neboli protichodné a predstavovali dostatočný podklad na rozhodnutie vo veci, preto podľa žalovaného prvostupňový orgán svojím postupom v konaní nijakým spôsobom neporušil a účastníkom konania, vrátane žalobcu, nebolo znemožnené realizovať konzultácie vo vzťahu k prejednávanej veci. Žaloba

12. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.: OU-BB-OOP3-2020/013041-003 zo dňa 23. 03. 2020 a prvostupňového rozhodnutia č.: OU-BB-OSZP3-2020/003316-020 zo dňa 30. 01. 2020 (pozn. zrejme zo dňa 23. 01. 2020, kedy bolo vydané) a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia namietal pre jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ďalej preto, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a tiež z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. 13. Žalobca v žalobe v časti „Argumentácia z hľadiska porušenia hmotného práva“ odcitoval čl. 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 od. 2, SR, čl. 37, 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv EÚ. Tvrdil, že mu išlo a vždy ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré bode mať konkrétny projekt na životné prostredie. Ďalej uviedol, že očakával a aj navrhol procesné vybavenie zodpovedajúce vyššie uvedenému aplikačnému postupu, ale orgány verejnej správy jeho návrhy neakceptovali, nerealizovali ani iný procesný postup, ktorý by viedol k porovnateľným výsledkom vo vzťahu k efektivite konania a naplneniu hmotných práv žalobcu. Naopak, podľa žalobcu bol použitý procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím mali orgány verejnej správy konať v rozpore s a Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu. 14. Žalobca v časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval , , , , , , Správneho poriadku, , , , , Aarhuský dohovor a mal za to, že dôvody prvostupňového rozhodnutia sú všeobecné a nespĺňajúce podmienky vyjadrené o. i. v Rozsudku NS SR sp. zn. . Ďalej v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu 11

využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie v zisťovacom konaní, aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň naznačil konkrétne opatrenia, ktoré podľa neho mali prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov. Žalobca zdôraznil, že prvostupňový správny orgán má zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, pri formulovaní ktorých vychádza z vlastnej odbornej činnosti na základe odôvodnenej úvahy aj zo stanovísk doručených v priebehu zisťovacieho konania. Namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval a tým, že v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol návrh podmienok. neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, čo spôsobuje jeho nezákonnosť, ktorú neodstránil ani žalovaný na základe ním podaného odvolania a ani nezdôvodnil, prečo považuje za dostatočné, resp. zákonné. Ako príklad uviedol, že požadoval určiť, aby projektant spracoval projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie podľa metodiky Európskej komisie Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe, aby bol vypracovaný projekt zapracovania opatrení Programu odpadového hospodárstva, či aby boli realizované konkrétne sadové úpravy so špecifickými ekologickými a krajinotvornými funkciami, čím si príslušným procesným postupom nárokoval ovplyvnenie výsledku navrhovanej činnosti. Namietal tiež, že bolo porušené právo verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa citovaného zákona tým, že informácie o životnom prostredí neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom a tým, že právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil prvostupňový správny orgán nahliadnutím do spisu podľa Správneho poriadku, čo označil za nezákonný postup. 15. Žalobca s poukazom na Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru je riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Následne odcitoval z Rozsudku NS SR sp. zn. časť týkajúcu sa náležitostí odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie Rozsudku NS SR sp. zn. , podľa ktorého odvolací orgán musí odôvodniť svoj názor. Žalobca ďalej uviedol, že povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného je v každom konaní riadne a spoľahlivo posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne. Tvrdil, že v napadnutých rozhodnutiach

absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Nestotožnil sa s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa žalobcu v odôvodnení oboch rozhodnutí chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. , , , a . Podľa žalobcu postup prvostupňového správneho orgánu je v priamom rozpore s Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány 12

podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť, ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníkov konania. Žalobcovi bolo podľa jeho tvrdenia na základe vyššie uvedeného upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie. Žalobca následne odcitoval z rozhodnutí NS SR, ktoré sa zaoberajú nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov a uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahujú žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca najmä odcitoval časť odôvodnenia Rozsudku NS SR sp. zn. a tvrdil, že toto rozhodnutie hovorí o tom, že povinnosť podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku a z tejto formulácie je podľa neho zrejmé, že ide o dve rôzne ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Preto nie je možné ani povinnosť/právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že žalovaný ani prvostupňový orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadami prvostupňového rozhodnutia, najmä s jeho nedostatočným odôvodnením. 16. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa (ďalej len „SSP“). Správny súd o tomto návrhu žalobcu rozhodol Uznesením sp. zn. -63 zo dňa 09.09.2020 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.09.2020. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Vo vyjadrení k podanej správnej žalobe žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v súlade s (ďalej len „“). Po vyhodnotení obsahu podanej žaloby sa v celom rozsahu pridržiaval skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné, dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné s tým, že zistený skutkový stav bol dostačujúci na riadne posúdenie veci a procesné práva účastníkov konania boli zabezpečené dostatočným spôsobom. Zopakoval obsah prvostupňového a žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah žalobných námietok, ktoré boli totožné s odvolacími námietkami žalobcu, a preto sa v plnej miere pridržiaval ich vyhodnotenia v žalobou napadnutom rozhodnutí a v stručnosti sa vyjadril k žalobnej argumentácii žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s ich účelom, ako aj v súlade so smernicami, ktorých transpozíciu predstavuje. Ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov SR je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych úsekoch si jednoznačne zaslúži 13

pozornosť a podporu. Preto aj účasť dotknutej verejnosti by mala smerovať k tomuto cieľu, teda k posúdeniu skutočných a potenciálnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobca však tento záujem prejavuje zasielaním stanovísk s rovnakými podmienkami pre každý zámer/oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bez rozdielu, či ide o priemyselnú činnosť, infraštruktúru, účelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch, vodné hospodárstvo a pod. Mnohé z podmienok nemajú nič spoločné s navrhovanou činnosťou, a teda nejde o stanovisko k určitému konkrétnemu zámeru. K žalobcom namietanému porušeniu a v spojení s Správneho poriadku žalovaný uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v celom rozsahu, pričom stanoviská dotknutých orgánov boli kladné a nepožadovali ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti, ani nevzniesli požiadavky podmieňujúce vydanie rozhodnutia o ďalšom neposudzovaní navrhovanej činnosti. Stanovisko žalobcu

v mnohých bodoch požadovalo riešiť skutočnosti, ktoré sú v zámere navrhovanej činnosti vyriešené (písm. d/, h/, l/ jeho stanoviska) alebo so zmenou navrhovanej činnosti vôbec nesúvisia (písm. a/, b/, c/, h/, k/ m/, p/, q/, r/, t/, v/, w/, x/, z/, bb/, cc/, dd/ stanoviska žalobcu), nakoľko predmetom zisťovacieho konania bola prekládka plynovodu nachádzajúceho sa v už existujúcom objekte, a nie vybudovanie nového športového areálu. Niektoré požiadavky žalobcu suplovali kompetencie príslušných orgánov štátnej správy, samosprávy a iných organizácii, ktoré majú postavenie dotknutých orgánov alebo súviseli s dodržiavaním podmienok, ktoré vyplývajú priamo z platných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia (písm. e/, f/, g/, /, j/, n/, o/, s/, u/ y/ aa/ stanoviska žalobcu). Tieto je ďalší účastník 2/ povinný dodržiavať bez potreby ich osobitného uvedenia vo výroku rozhodnutia. Žalovaný dal do pozornosti, že zo strany žalobcu išlo hlavne o pripomienky, ktoré neboli odôvodnené, čo je v rozpore s § 24 ods. 3 cit. zákona a z čoho vyplýva, že žalobca sa s predmetom konania neoboznámil, a k oznámeniu predložil nerelevantné stanovisko. Z toho žalovaný vyvodil, že žalobcom deklarovaný záujem na ochrane životného prostredia je neúprimný a formalistický s cieľom komplikovať účastníkom konania priebeh správneho konania. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy pochybil, pretože nielen, že neuviedol návrh podmienok žalobcu do výroku prvostupňového rozhodnutia ale sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia ani nevysporiadal, a to preto, že prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia jednak uviedol vyjadrenie žalobcu k jednotlivých pripomienkam (str. 16-24 prvostupňového rozhodnutia) a uviedol aj svoje úvahy (str. 7-15 prvostupňového rozhodnutia), s ktorými sa žalovaný stotožnil. Aj napriek tomu sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s námietkami žalobcu vysporiadal, a to na str. 7-8 svojho rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že pri podaní správnej žaloby sa žalobca dostatočne neoboznámil s rozhodnutím žalovaného, o čom svedčí fakt, že tvrdil, že neobsahuje ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, pričom žalovaný túto nezákonnosť neodstránil, ani nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo považoval takéto za dostatočné, resp. zákonné s tým, že toto tvrdenie žalobcu je zavádzajúce, pretože žalovaný sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia touto skutočnosťou zaoberal na str. 8 svojho rozhodnutia. Žalovaný vyslovil názor, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je 14

v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia opísal navrhovanú činnosť s ohľadom na jej umiestnenie a jej plánovaný rozsah, uviedol údaje o predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a obyvateľstvo a tiež, že vplyvy, ktoré vykazuje navrhovaná činnosť nie sú významné, aby vznikla potreba ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti podľa Žalovaný poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia (str. 2-7), z ktorého vyplýva, že prvostupňový správny orgán primerane použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k cit. zákonu a uvedeným sa zaoberal aj žalovaný na str. 6 -7 svojho rozhodnutia. Preto označil žalovaný túto žalobnú námietku za neopodstatnenú a zavádzajúcu. K žalobnej námietke týkajúcej sa porušenia a Správneho poriadku žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgánu žalobcu listom zo dňa 13. januára 2020 č. OU- BB-OSZP3-2020/003316-016 upovedomil o tom, že dotknuté subjekty v rámci procesu zisťovacieho konania doručili svoje stanoviská, ktoré tvoria podklad rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a poučil ho, že má v zmysle Správneho poriadku ako účastník konania možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia, a prípadne navrhnúť jeho doplnenie a zároveň ho upovedomil o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorú možnosť žalobca nevyužil. Reagoval žiadosťou o zaslanie kópie podkladov rozhodnutia podľa a Správneho poriadku a súčasne aj infožiadosťou podľa Žalovaný k tomu uviedol, že zo Správneho poriadku správnym orgánom nevyplýva povinnosť vyhotovovať fotokópie podkladov rozhodnutia a zasielať ich v rámci oboznamovania podkladov rozhodnutia účastníkom administratívneho konania, a preto nevyhovením žiadosti o ich zaslanie v elektronickej podobe nedošlo k popretiu základných zásad správneho konania a procesných práv žalobcu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 17. januára 2017, s prihliadnutím na závery ktorého nezistil žiadny relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty od neho odchýlil (obdobný právny záver zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. zo dňa 19. augusta 2018). Žalovaný zopakoval, že k porušeniu práv účastníka konania by došlo zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy iba v prípade, ak by neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu alebo, ak by vydal vo veci meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k zhromaždeným podkladom. Žalovaný zdôraznil, že viazanie práva na nazretie do spisu je spojené s prítomnosťou na správnom orgáne, čo súvisí s tým, že účastníkovi konania musí byť k dispozícii časovo úplný spis, teda nie iba časť súboru listín, dokumentov

a iných nosičov informácií, aby si mohol úplnosť spisu preveriť. Zaslaním elektronických podkladov, požadovaným žalobcom, by k takémuto overeniu z jeho strany nedošlo, a teda by nebol naplnený účel § 23 Správneho poriadku. K žalobnej námietke týkajúcej sa šikanózneho výkonu štátnej správy žalovaný uviedol, že nielen správny orgán má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj účastníci konania nesú zodpovednosť za výsledok konania a sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 18. septembra 2014 z ktorého vyplýva nasledovné: „...pokiaľ sa žalobca 15

odvoláva na ustanovenie § 23 Správneho poriadku treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadnutím do spisov a ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť napriek tomu, že je zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie kópie spisu a požiadal o stanovenie lehoty 7 dní na vyjadrenie po doručení kópie spisu. (...) „Krajský súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkovi konania, aby využil svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámil sa s pokladmi, prípadne požiadal pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho orgánu, ako aj účastníka konania, k čomu v tomto prípade zo strany žalobcu nedošlo, keďže tento svoje právo oboznámiť sa s pokladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno následne vykladať na ťarchu správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom konaní povinný aktívne brániť svoje právo, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu.“ Pokiaľ žalobca v súvislosti so zasielaním elektronickej kópie spisu poukázal aj na ustanovenie (Zákon o E-governmente), žalovaný uviedol, že žalobca pri Správneho poriadku argumentuje článkom 4 Aarhuského dohovoru, k čomu poznamenal, že cieľom článkom 4 Aarhuského dohovoru je predovšetkým umožniť za podmienok stanovených vnútroštátnym právom výkon práva na prístup a šírenie informácií o životnom prostredí, a nie sprístupňovanie administratívnych spisov vedených v konkrétnych správnych konaniach. Článok 4 Aarhuského dohovoru je do legislatívy Slovenskej republiky premietnutý hlavne cez Ustanovenie Správneho poriadku ustanovenia Aarhuského dohovoru nevykonáva. Cieľom je zabezpečiť oprávneným subjektom výkon práva oboznamovať sa s podkladmi pre rozhodnutie prostredníctvom nahliadania do spis, čo žalobcovi bolo umožnené. K porušeniu žalovaný uviedol, že s touto žalobnou námietkou, ktorá bola aj obsahom podaného odvolania sa vysporiadal v žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti, ktoré boli uvedené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, boli prostredníctvom tohto oznámenia zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle prvostupňového orgánu verejnej správy, webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a zároveň boli dostupné aj prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou v súlade s na jej webovom sídle a úradnej tabuli. K ostatným podkladom rozhodnutiam mal žalobca prístup v zmysle Správneho poriadku a v súlade s Správneho poriadku mal možnosť sa k podkladom rozhodnutia vyjadriť. Verejnosť, ktorá nebola účastníkom konania bola taktiež informovaná o výsledku zisťovacieho konania v súlade s citovaného zákona prostredníctvom úradnej tabule a webového sídla prvostupňového orgánu verejnej správy, aj prostredníctvom úradnej tabule a webového sídla dotknutej obce a webového sídla Ministerstva životného prostredia SR. Z toho žalovaný vyvodil, že prvostupňový správny 16

orgán dodržal informačné povinnosti v zmysle K porušeniu Správneho poriadku, Aarhuského dohovoru a uviedol, že s touto žalobnou námietkou sa vysporiadal v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že pod pojmom „konzultácia“ je potrebné rozumieť nielen úkony a postupy, ktoré sa v celom procese posudzovania navrhovaných činností vykonávajú v zmysle , ale aj úkony a postupy v zmysle Správneho poriadku, a to v spojení s - nariadenie ústneho pojednávania v súlade s Správneho poriadku, nazeranie do spisov v súlade s Správneho poriadku, možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v súlade s Správneho poriadku. Nariadenie ústneho pojednávania je v zmysle Správneho poriadku na úvahe správneho orgánu s tým, že ústne pojednávanie sa nariadi, ak

to vyžaduje povaha veci, najmä, ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo to ustanovuje osobitný zákon. Správne konanie sa riadi predovšetkým zásadou písomnosti konania, pričom ústne pojednávanie je výnimkou z tejto zásady. Zo nevyplýva príslušnému správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, a preto ak dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené v rámci správneho (zisťovacieho) konania postačujú na rozhodnutie vo veci, nie je povinný ústne pojednávanie nariadiť. Žalovaný uviedol, že žalobca počas konania neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie a prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci je dostatočne zistený. Mal k dispozícii všetky relevantné podklady, vrátane vyjadrení a stanovísk od účastníkov konania dotknutých orgánov, na základe ktorých dospel k jednoznačnému záveru, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe navrhol zamietnuť. Vyjadrenia ďalšieho účastníka 1/ 18. Ďalší účastník 1/ žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, so žalobnými námietkami žalobcu sa nestotožnil. K žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov uviedol, že žalovaný náležite odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec, napadnuté rozhodnutie dostatočne preskúmal a stav veci bol spoľahlivo posúdený, preto označil prvostupňové aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za správne. Zdôraznil, že v rámci zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán posúdil zmenu navrhovanej činnosti komplexne, vrátane významu negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia, pričom bral do jej úvahy charakter, účel, predmet aj rozsah. Zmena navrhovanej činnosti je v súlade s využívaním danej lokality v zmysle územného plánu Mesta Banská Bystrica. So žalobnou námietkou, že žalobcovi boli odopreté práva sa ďalší účastník 1/ nestotožnil. Uviedol, že žalovaný sa s návrhmi žalobcu ako zainteresovanej verejnosti vysporiadal dostatočne. Uviedol svoju právnu úvahu pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a dostatočne ju odôvodnil. Vyjadril názor, že spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle a Správneho poriadku, pretože je v ňom uvedené, aký skutkový 17

stav veci bol v konaní zistený, akými dôkaznými prostriedkami bol preukázaný a aj vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Skutkový stav veci teda nie je v rozpore s obsahom spisu a má oporu v dôkazoch nachádzajúcich sa v spise. K požiadavke žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby ďalších účastník 1/ uviedol, že podľa článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ES „Subjekty verejného sektora poskytujú svoje dokumenty vo všetkých už existujúcich formátoch alebo jazykoch v elektronickej podobe, pokiaľ je to možné a vhodné. Subjekty verejného sektora však nie sú povinné vytvárať alebo upravovať dokumenty, aby vyhoveli žiadosti, ani nie sú povinné poskytovať výťahy z dokumentov, pokiaľ to predstavuje neprimerané úsilie prekračujúce rámec jednoduchej práce.“ Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku s tým, že toto ustanovenie neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópie administratívneho spisu a zasielať ho účastníkovi konania na vyjadrenie. Zdôraznil, že nielen správny orgán má povinnosť postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj účastníci konania sú povinní preukázať aktívny prístup a záujem na korektnom priebehu celého správneho konania, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. decembra 2013. Ďalej uviedol, že hoci žalobca vystupuje ako občianske združenie, ktoré si kladie za cieľ ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pričom v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorej prislúcha právo predkladať kvalifikované pripomienky a prispieť k tomu, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej a vecnej rovine, z konania žalobcu, z počtu ním iniciovaných sťažností, opravných prostriedkov, vyjadrení a aj súdnych konaní, ktoré sa v priebehu času zvyšujú, pričom ich spoločným znakom je častokrát ich sériovosť až stereotypnosť spojená s opakovaním obdobných argumentov možno vyvodiť, že takéto konanie žalobcu je v rozpore s , a teda s princípom procesnej ekonómie a poukázal aj na rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. . Zdôraznil, že podstatnou súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na rozhodnutie v primeranej dobe, bez zbytočných prieťahov v konaní. Princíp hospodárnosti konania je jeden z kľúčových ústavnoprávnych princípov fungovania justície a v zmysle uvedeného vyjadril názor, že status účastníka konania by nemal byť zneužívaný na vyvolávaní formalistických a bezúčelových súdnych sporov. Poukázal aj na ohľadom princípu zákazu zjavného zneužitia práva s tým, že zjavné zneužitie práva predstavuje kategóriu, kedy dochádza k porušeniu princípov právneho štátu zakotvených v článku 1 ods. 1 SR. Princíp zákazu zjavného zneužitia práva sa dá ponímať ako zjavná šikana zo strany účastníka konania, konkrétne so špecifikami na prístup

k správnemu súdu. Pri zohľadnení vzťahu takéhoto správania k inému správaniu alebo k samotným okolnostiam prípadu sa dosahuje výsledku nedovoleného. Takémuto konaniu zneužívajúcemu právo by nemala byť poskytnutá tá právna ochrana, ktorá je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému, teda právo nezneužívajúcemu. Právnym základom zákazu zneužitia práva je SR v spojení s článkom 152 ods. 4 SR, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade 18

s , to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v článku 1 ods. 1 SR. Článok 46 ods. 2 SR zaručuje prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Tento pojem by sa nakoniec dal vyložiť a chápať aj tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu subjektívneho oprávnenia podať žalobu za účelom úmyselného poškodenia druhej strany. Ďalší účastník 1/ dôvodil, že šikanóznym charakter žaloby žalobcu je podľa jeho názoru daný tým, že požiadavky žalobcu a ich obsah svedčia o inom zámere, ako je zámer súladný s účelom zákona o životnom prostredí, pričom tieto nie sú spôsobilé zabezpečiť výhodnejšie postavenie z hľadiska úspešnosti uplatnenia práva. Ďalší účastník 1/ dal do pozornosti aj ustanovenie , podľa ktorého žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom s výnimkou prípadu, že žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, pričom táto povinnosť sa vzťahuje aj spísanie žaloby. Podľa jeho názoru z podanej správnej žaloby je zrejmé, že ju podpísal a podal v mene žalobcu jeho štatutárny orgán bez požadovaného vzdelania, čo predstavuje procesný nedostatok v konaní v zmysle . 19. Ďalší účastník 2/ sa k podanej správnej žalobe nevyjadril. Replika žalobcu 20. Žalobca vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 10.03.2022 uviedol, že sa pridržiava všetkých skutočností uvedených v správnej žalobe i vo všetkých písomných podaniach ako aj všetkých prednesov, ktoré boli vykonané na pojednávaniach vykonaných v mesiaci jún 2022 na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , , a . Zároveň správnemu súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví, nakoľko z vyššie uvedených pojednávaní vyplynulo, že tieto nemajú žiadny vplyv na výsledok konania a správny súd neposkytol právam žalobcu náležitú ochranu. Vyjadril názor, že dochádza k systémovým zlyhaniam a nielen k jednorazovým nezákonnostiam. Krajský súd nevie priamo tvrdiť zneužívanie zákona zo strany žalobcu, používa termín „činnosť na hrane“ a rozhoduje formalisticky s tým, že žaloby považuje za „márne dovolávanie sa práva“. Zdôraznil, že aj v takom prípade je potrebné rozhodnutie podľa . Zdôraznil, že z jeho strany ide o jediný ústavne a právne konformný spôsob právneho riešenia spoločenských problémov, ktoré majú silný občiansky a ekologický rozmer a poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. -13 aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-416/10 (ďalej len „Pezinská skládka“), kde Súdny dvor judikoval prevahu záujmov verejnosti chrániacej životné prostredie nad ekonomickými záujmami vedľajších účastníkov ako jeden zo základných princípov fungovania Európskej únie. Vyjadril názor, že k realizácii práva na spravodlivosť v oblasti životného prostredia nedošlo, a preto sa musel domáhať spravodlivosti súdnou cestou podľa článku 46 SR. Zdôraznil, že jeho vyjadrenie nepredstavuje rozširovanie žalobných bodov, ani uvádzanie nových dôkazov. Konanie na správnom súde 19

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný pre toto konanie podľa a miestne príslušný podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s na nariadenom pojednávaní podľa , ktorého sa zúčastnil len ďalší účastník 1/, ktorý zotrval na obsahu vo veci podaných písomných vyjadrení a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol. Právny rámec 22. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

24. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 25. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body"). 26. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 27. Podľa , Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. 28. Podľa Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 29. Podľa Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20

30. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 31. Podľa rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a/ odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo b/ odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa a prílohy č. 12 časti VII a ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12. 32. Podľa 22 (1) Ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa . (2) Príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa . (3) Pri vypracovaní zámeru sa na jeho obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10. (4) Podrobnosti o obsahu a štruktúre zámeru obsahuje príloha č. 9. (5) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 3 a 4, vráti príslušný orgán do siedmich pracovných dní navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah a lehotu jeho doplnenia. (6) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

33. Podľa 23 Z .z. (1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia zámeru podľa zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej 21

činnosti a základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa. (2) Príslušný orgán môže určiť, že z dôvodu veľkého počtu dotknutých obcí bude zámer na nahliadnutie len v ním vybraných obciach, svoje rozhodnutie oznámi aj ostatným dotknutým obciam v lehote podľa odseku 1. (3) Dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení. (4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská 23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. 34. Podľa 24 ods. 3 verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa , odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa , odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa , odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa . 35. Podľa 29 ods.1, , , Z .z. (1) Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v , navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a/ zámer s náležitosťami podľa a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b/ oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. (2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. (3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa . (13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. 22

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 36. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné („žalobné body“). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Správny súd

nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje , avšak v preskúmavanej veci sa o takýto prípad nejedná. 37. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že ďalší účastník 2/ doručil prvostupňovému správnemu orgánu Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „Revitalizácia areálu plavárne Štiavničky

- prekládka plynovodu“ s náležitosťami podľa prílohy č. 9 Prvostupňový správny orgán listom č. OU-BB-OSZP3-2019/037237-006 zo dňa 04. 12. 2019 oznámil začatie zisťovacieho konania (podľa Správneho poriadku) vo veci podaného Oznámenia o predmetnej zmene navrhovanej činnosti v súlade s 18 ods. 2 písm. d) a subjektom podľa rozdeľovníka, súčasne ho zverejnil na svojom webovom sídle, úradnej tabuli a zabezpečil jeho zverejnenie na webovom sídle aj úradnej tabuli dotknutej obce a Ministerstva životného prostredia SR a vyzval ich na doručenie písomných stanovísk v lehote 10 dní od jeho doručenia s tým, že stanovisko nedoručené v stanovenej lehote sa považuje za súhlasné. Zároveň verejnosť informoval o lehote a mieste, kde môže podať svoje stanovisko. Prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené písomné stanoviská od žalobcu a ďalších subjektov podľa obsahu administratívneho spisu, ktoré následne uviedol a vyhodnotil vo svojom rozhodnutí (ďalej v texte aj „prvostupňové rozhodnutie“). Na základe pripomienok obsiahnutých v stanovisku žalobcu požiadal prvostupňový správny orgán podľa ďalšieho účastníka 2/ listom zo dňa 09. 01. 2020 o objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich z jeho stanoviska za účelom rozhodnutia o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti má posudzovať podľa cit. zákona. Ďalší účastník 2/ sa k pripomienkam žalobcu vyjadril listom doručeným dňa 13. 01. 2020 a aj jeho vyjadrenie bolo 23

následne obsahom prvostupňového rozhodnutia. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor krízového riadenia listom zo dňa 9. decembra 2019 č. OU-BB-OSZP3-2019/037237-006/04.12.2019 zaslal svoje stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, z ktorého vyplynulo, že k nej nemá žiadne pripomienky. Dopravný úrad, referát ochranných pásiem ako dotknutý orgán štátnej správy na úseku civilného letectva vo svojom stanovisku zo dňa 9. decembra 2019 č. 23465/2019/ROP-002/60649 oznámil, že riešené územie sa nachádza v ochranných pásmach letiska Sliač, z ktorého vyplýva pre navrhovanú zmenu činnosti obmedzenie týkajúce sa záväznej výšky stanovenej ochranným pásmom s nižšou hodnotou. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor životného prostredia listom zo 6. decembra 2019 č. OU-BB-OSZP3-2019/039301-002 dal k zmene navrhovanej činnosti pripomienky týkajúce sa nakladania s odpadom a potrebou dodržiavať všetky platné právne predpisy v oblasti odpadového hospodárstva. Banskobystrický samosprávny kraj, oddelenie územného plánovania a životného prostredia vyjadril svoje stanovisko k zmene navrhovanej činnosti listom č. 08886/2019/ ODDUPZP-243566/2019 zo dňa 13. decembra 2019 z ktorého vyplýva, že predložená zmena navrhovanej činnosti nie je v rozpore so záväznou časťou UPN VÚC Banskobystrický kraj vrátane jeho zmien a doplnkov. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie podal svoje stanovisko z hľadiska ochrany ovzdušia listom zo dňa 13.decembra 2019 č. OU-BB- OSZP3-2019/039965-002, v zmysle ktorého je pri vzniku malých zdrojov znečisťovania ovzdušia obec príslušná v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší vydávať súhlas pre malé zdroje na vydanie rozhodnutia o umiestnení povolení užívaní malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien podľa cit. zákonného ustanovenia s tým, že každá zmena s dopadom na ovzdušie musí byť prerokovaná a schválená príslušným úradom ako príslušným orgánom ochrany ovzdušia a zároveň vyjadril stanovisko, že navrhovanú činnosť nepožaduje ďalej posudzovať podľa . Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal listom zo dňa 7. januára 2020 č. OU-BB-OSZP3-2019/0005279-002 svoje stanovisko za ochranu prírody a krajiny v tom zmysle, že dotknuté územie sa nachádza na území, ktoré je podľa o ochrane prírody a krajiny platí I. stupeň územnej ochrany (všeobecná ochrana) s tým, že navrhovaná zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje potenciálne negatívny vplyv na predmetné územie, územie A. XXXX, chránené druhy a biotopy, a preto nepožadoval pokračovať v procese zisťovacieho konania k oznámeniu o zmene v navrhovanej činnosti podľa Listom zo dňa 13. 01. 2019

(pozn. správne 2020) č. OU-BB-OSZP3-2019/003316-016 známym účastníkom konania a dotknutej verejnosti podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku oznámil, že pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní (prvostupňového rozhodnutia) majú možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie a zároveň im oznámil, kde a kedy môžu nahliadnuť do spisu. Žalobca možnosť nahliadnutia do spisu a vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia nevyužil, doplnenie podkladov rozhodnutia nenavrhol. Podaním zo dňa 15. 01. 2020 požiadal o zaslanie elektronickej kópie spisu do jeho elektronickej schránky, ktorej žiadosti prvostupňový správny orgán nevyhovel. Žiadal tiež, aby bolo vo veci nariadené ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie, čomu nebolo vyhovené. Následne prvostupňový správny orgán vydal , 24

ktorým rozhodol, že predmetná zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa (bod 6-8 tohto rozsudku), pretože doručené stanoviská, ktorých obsah uviedol spolu s vlastným stanoviskom k nemu (str. 8-21, 32) neuvádzali také pripomienky, ani žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné navrhovanú činnosť ďalej posudzovať, za predpokladu splnenia právnych predpisov na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia, ktoré je možné uplatniť v ďalších povoľovacích činnostiach. Pripomienky jednotlivých subjektov vyplývajúce z dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia je ďalší účastník 2/ povinný dodržiavať pri realizácii navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti rozhodnutia. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia navrhovanej činnosti, vyjadrení vyššie označených subjektov konania, zistenia stavu veci z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa konštatoval, že nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené alebo ohrozené práva a oprávnené záujmy subjektov. Podanému odvolaniu žalobcu, ku ktorému umožnil účastníkom konania sa vyjadriť, postupom podľa Správneho poriadku nevyhovel, a preto ho spolu so spisovým materiálom predložil žalovanému na rozhodnutie o odvolaní. Žalovaný potvrdil. 38. Žalobné body uvedené v bodoch 13, 14 tohto rozsudku sú podľa názoru správneho súdu len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či k prvostupňovému rozhodnutiu a k dôvodom týchto rozhodnutí. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza teda svojou prieskumnou činnosťou činnosť orgánu verejnej správy, a preto mu ani nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd teda skúma zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona žalobca uplatnil vo včas podanej správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, že „rozhodnutie je v rozpore so zákonom“ alebo že „orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia“, bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny obsah takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná. V preskúmavanom prípade žalobným námietkam uvedeným v bodoch 1-10 3. časti žaloby chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia. Je možné konštatovať, že žalobca vo väčšej časti správnej žaloby produkoval citácie právnych predpisov a citácie z rôznych rozsudkov súdov, bez vysvetlenia ich dopadu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, jeho názory na právnu a úpravu a spôsob jej aplikácie, ďalej žaloba obsahovala konštatovania o nezákonnosti a iné nekonkrétne žalobné námietky, z formulácie ktorých nebolo zrejmé, o aké konkrétne pochybenie by malo ísť a s akým následkom pre zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ bolo obsahom jednotlivých žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenie všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného, tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať 25

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným, bránia tomu, aby správny súd, viazaný žalobnými bodmi ( ), mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasil bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých je napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so

zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t. j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate sú takéto námietky len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmaní jeho zákonnosti nepostačujú k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 39. Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol ani jednu zmierňujúcu, resp. eliminačnú podmienku, keď rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa , a teda nesprávne aplikoval o ods. 13 cit. zákona. Správny súd uvádza, že táto námietka je len všeobecná a neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu vzťahujúcu sa k preskúmavanému prvostupňovému rozhodnutiu. Žalobca len príkladmo uviedol, ktoré podmienky žiadal zapracovať do rozhodnutia bez toho, aby konkrétne uviedol, aký malo neuvedenie týchto podmienok na zákonnosť preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený túto argumentáciu za žalobcu dopĺňať, ani vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu. Žalobca len všeobecne, bez konkretizácie na preskúmavané rozhodnutie a preskúmavaný prípad poukazuje na o ods. 13 cit. zákona, v zmysle ktorých „Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa “ a „Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie“. Žalobca neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti a argumenty, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že neuvedenie podmienok, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, má za následok nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Pre vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia o tom, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa cit. zákona nestačí, aby žalobca len všeobecne poukázal na o ods. 13 cit. zákona. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia aj 26

rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v zisťovacom konaní nebol zistený/osvedčený taký zásah do jednotlivých zložiek životného prostredia, ktorý by zhoršoval existujúci stav, a preto nebol daný dôvod na ich elimináciu/zmiernenie, pretože nebola zistená ich potreba/obsah. K jednotlivým zložkám životného prostredia a vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na ne sa vyjadrili príslušné dotknuté subjekty tak, že nevideli žiadny dôvod/potrebu na zmiernenie, resp. eliminovanie vplyvu navrhovanej zmeny činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia. Logickým predpokladom pre určenie podmienok podľa § 29 ods. 13 cit. zákona, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv posudzovanej zmeny činnosti na životné prostredie je, aby bol v zisťovacom konaní zistený nepriaznivý vplyv posudzovanej zmeny činnosti na jednotlivé zložky životného prostredia, čo v danej veci zistené nebolo, a preto ich neuvedením prvostupňový správny orgán nepostupoval v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením. Pokiaľ sa na rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca nenamietal, odôvodnenie ktorého z kritérií podľa prílohy č. 10 prvostupňové alebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje, jeho námietka je nekonkrétna, a teda neumožňujúca správnemu súdu na jej základe preskúmať zákonnosť rozhodnutí. Súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je popis súčasného stavu, popis navrhovanej zmeny činnosti, údaje o predpokladaných vplyvoch zmeny činnosti v súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 k Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a iných subjektov, z ktorých mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k záveru, že zmenu navrhovanej činnosti by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskom žalobcu k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán vysporiadal svojimi vyjadreniami k jeho bodom. Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme), resp. jeho názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s predpokladajúcim prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými požiadavkami nad rámec uvedeného osobitne argumentačne vysporiadať, a už vôbec nie spôsobom podľa predstáv žalobcu. S použitím elementárnych pravidiel logického

myslenia (napriek absencii zákonného vymedzenia) možno konštatovať, že účinná právna argumentácia je založená na zrozumiteľnom a konkrétnom tvrdení, vysvetlení významu tvrdenia v kontexte veci a v preukázaní dôvodnosti tvrdenia, čo v prípade podaní žalobcu počas správneho zisťovacieho konania, ani v rámci obsahu správnej žaloby zachované nebolo, nakoľko on ním prezentované skutočnosti len tvrdil. Niektoré pripomienky žalobcu už boli do veľkej miery zodpovedané a uvedené v samotnom zámere navrhovanej činnosti, resp. jeho požiadavky boli zabezpečené vyjadreniami príslušných orgánov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní, pričom dospel k záveru, že spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil sa s jeho závermi. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu 27

tak, ako bola formulovaná v žalobe, má len všeobecný charakter, nevzťahujúci sa k predmetu preskúmavacieho konania, a preto ju správny súd vyhodnotil ako nemajúcu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Totiž ak by sa žalobca domnieval, že po vyhodnotení jeho pripomienok došlo alebo by mohlo dôjsť zmenou navrhovanej činnosti k zásahu do niektorej zložky životného prostredia, a teda, že vo vzťahu ku konkrétnej zložke životného prostredia alebo vo vzťahu ku konkrétnemu vplyvu zmeny navrhovanej činnosti mala byť vo výroku prvostupňového rozhodnutia stanovená konkrétna eliminačná/zmierňujúca podmienka, musel by to v žalobe konkrétne uviesť, čo neučinil. Poukaz žalobcu na jeho konkrétne požiadavky, ktoré požadoval zapracovať do prvostupňového rozhodnutia vyššie uvedenému nezodpovedajú, pretože ním nebola ozrejmená žiadna vecná súvislosť s namietanou nezákonnosťou prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného. Preto bola takto formulovaná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci nedôvodná. Pre úplnosť poukazuje správny súd (rovnako ako žalovaný) na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.02.2017, podľa ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky si záverom dovoľuje dať do pozornosti, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. z 28. apríla 2011 a sp. zn. z 27. januára 2011)“. Nedôvodná bola aj námietka, že žalovaný nezdôvodnil, prečo považuje bez eliminačných/zmierňujúcich podmienok za dostatočné, pretože nemá oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal na str. 6 svojho rozhodnutia tak, ako to bolo zhrnuté v bode 11/ tohto rozsudku. Preto považoval správny súd tento žalobný bod len za vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, ako boli jeho odvolacie námietky vyhodnotené, čo bez konkrétnej vecnej argumentácie, v čom sa žalovaný mýli, alebo v čom je jeho úvaha nelogická nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. 40. Žalobca namietal nedostatok eurokonformného výkladu vo vzťahu k právu verejnosti na životné prostredie, pričom však neuviedol, aké ustanovenie primárneho alebo sekundárneho práva Európskej únie nebolo transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo bolo transponované nedostatočne, nesprávne, resp. nesúladne s jeho účelom a významom. Vzhľadom na to, že v iných prípadoch použitie eurokonformného výkladu nepripadá v úvahu, táto námietka bola nekonkrétna, a preto opätovne nespôsobilá na to , aby bolo možné na jej podklade dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 predstavujú transpozíciu prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a 28

súkromných projektov na životné prostredie. Preto, pokiaľ bol výrok prvostupňového rozhodnutia v zisťovacom konaní výsledkom posúdenia týchto kritérií, nemožno hovoriť o odchýlke z požiadaviek tejto smernice. Ústavný súd SR v náleze č. -131 z 27.05.2010 uviedol, že „účinná starostlivosť o životné prostredie je ústavnou hodnotou ( ), o ktorú dbá štát. Subjektom práva na priaznivé životné prostredie je každý ( ). Štát zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie všestranne, pričom základné formy tejto starostlivosti sú normotvorba (právny rámec ochrany) a dozor orgánov štátnej správy pre životné prostredie nad vybranými činnosťami v oblasti životného prostredia. Prejavom významu požiadavky na účinnú ochranu a starostlivosť o životné prostredie je jej zakotvenie v normách najvyššej právnej sily. Okrem ide o množstvo

medzinárodných zmlúv, ale aj komunitárne právo, ktoré otázkam spojeným s ochranou a tvorbou životného prostredia venujú zvýšenú pozornosť. S ohľadom na to, že subjektom práva na priaznivé životné prostredie je podľa každý, Slovenská republika prijala viaceré právne záväzky smerom k zabezpečeniu účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy vo sfére životného prostredia. V medzinárodno-právnej rovine ide najmä o Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (publikovaný pod č. ; ďalej len „Aarhuský dohovor“). V o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do ktorého bola implementovaná Smernica Rady 96/61/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania v znení smernice 2003/35/ES, ako aj zákon o EIA“. Žalobca konkrétny nesúlad napadnutého rozhodnutia so ani s uvedenými smernicami nenamietal. 41. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Správny súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca namietal, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy je neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienky judikatúry NS SR na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, túto námietku považuje správny súd za všeobecnú, pretože neobsahuje žiadnu skutkovú, ani právnu argumentáciu vzťahujúcu sa konkrétne na orgánu verejnej správy v preskúmavanej veci. Pokiaľ žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje akákoľvek správna úvaha a že rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, správny súd aj túto námietku považuje za nedôvodnú, všeobecnú a nemajúcu oporu v odôvodnení tak prvostupňového rozhodnutia i napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako to vyplýva aj zo zhrnutia argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bodoch 6-11 tohto rozsudku. Pokiaľ žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nesprávne a uviedol, že sa nestotožnil s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky stanoviská doručené v priebehu „zisťovacieho konania“, pretože sa s pripomienkami žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, správny súd považuje aj túto dielčiu námietku za nedôvodnú, všeobecnú, nekonkrétnu a nemajúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s tým, 29

ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, t. j. že s vysporiadaním sa s odvolacími námietkami žalovaným žalobca nesúhlasí, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, akým spôsobom sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s jednotlivými námietkami a pripomienkami účastníka konania (žalobcu) aj dotknutých orgánov a súčasne konštatoval, že nezistil také okolnosti, ktoré by svedčili o potrebe posudzovania zmeny navrhovanej činnosti podľa Rovnako rozhodnutie žalovaného obsahuje rozhodné skutočnosti, t. j. z akých dokladov boli tieto zistené, aj k akým záverom po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk príslušných orgánov verejnej správy žalovaný dospel, obsahuje teda náležitosti podľa Správneho poriadku. Tak, ako bolo vyššie uvedené, aj prvostupňový orgán verejnej správy, aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodnili a vysporiadali sa s pripomienkami a námietkami žalobcu, resp. dali odpoveď na námietky uplatnené v konaní, resp. žalovaný dal odpoveď na odvolacie námietky žalobcu (na str. 5-8). Z uvedeného vyplýva záver, že žalobcom uplatnené námietky nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter, nemajú ani oporu v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, a preto ich správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. 42. Pokiaľ žalobca namietal, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy je v rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru „na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu“, správny súd uvádza, že „vyššie v žalobe“ nijaký postup prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nekonkretizoval a ani všeobecne naň neodkazoval. Zároveň neuviedol žiadne konkrétne porušenie práva vyplývajúce z konkrétneho právneho predpisu tak, aby bolo zrejmé, ako malo byť „zmarené úsilie zabezpečiť podporu a usmernenie verejnosti pri požadovaní k prístupu k informáciám, na rozhodovacom procese a v prístupe k spravodlivosti.“ K tejto nekonkrétnej námietke správny súd len vo všeobecnosti poukazuje na to, že účastníctvo žalobcu v zisťovacom konaní sporné nebolo, prvostupňový správny orgán akceptoval ním podané odvolanie, ktoré predložil na rozhodnutie žalovanému a o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím. Z toho vyplýva, že právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle článku 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby, ktorá umožňuje

preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní správnym súdom, bolo postupom prvostupňového správneho orgánu i žalovaného zachované. Preto námietka porušenia práv žalobcu v zmysle článku 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru nebola dôvodná. V žalobe žalobca ani neuviedol, o aké konanie, postup, či opomenutie povinného postupu orgánu verejnej správy v konaní sa malo jednať. 43. Žalobca v bode 47, 48 žaloby namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Takáto námietka je rovnako nekonkrétna a nie je zrejmé, čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia 30

nevysporiadal. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojej Žiadosti o podklady rozhodnutie a žiadosť uviedol aj nasledovnú požiadavku: „Žiadame o doručenie podkladov rozhodnutia elektronicky do elektronickej schránky žalobcu. Túto žiadosť je nutné vnímať ako žiadosť o kópiu spisu podľa , Správneho poriadku a súčasne aj ako infožiadosť podľa “ Rozhodnutie, ako aj ostatné písomnosti, Združenie domových samospráv (žalobca) v zmysle Správneho poriadku a Zákona o e-Governmente požadovalo doručovať výhradne len do elektronickej schránky Združenia na ústrednom portáli verejnej správy slovensko.sk; listiny v papierovej forme žiadalo poštou nedoručovať. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 6, 7 uviedol, ako sa vysporiadal s odvolacou námietkou týkajúcou sa žiadosti žalobcu o zaslanie fotokópie spisu s odvolaním sa na Správneho poriadku. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú nielen pre jej všeobecnosť, ale aj preto, že obsahovo nezodpovedá obsahu administratívneho spisu a nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. k tam rozhodovanej veci, v ktorom NS SR uviedol, že „... povinnosť správneho orgánu uvedenú v Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa -4 Správneho poriadku“, nebol v preskúmavanej veci namieste. Možno súhlasiť so žalobcom, že Správneho poriadku si nemožno zamieňať s Správneho poriadku. Uvedený záver ani žiadne ustanovenie právneho predpisu však prvostupňovému orgánu verejnej správy nijako nebráni dať žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v administratívnom konaní tak, že sa s ich obsahom oboznámi nahliadnutím do administratívneho spisu tak, ako to urobil prvostupňový orgán verejnej správy v tomto prípade. V preskúmavanej veci si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote s tým, že boli poučení, kde a kedy môžu nahliadať do podkladov rozhodnutia. Zároveň poučil účastníkov konania, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, príp. navrhnúť ich doplnenie. Orgán verejnej správy teda nezanedbal svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že by sa obhajoval, že účastníci môžu do správneho spisu nahliadnuť, ako tomu bolo vo veci sp. zn. . V preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania, a teda aj žalobca, boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do administratívneho spisu nahliadnuť a oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca do tohto spisu neprišiel nahliadnuť, a teda, že žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa ako aj podľa Správneho poriadku patria. Z cit. Správneho poriadku nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že orgán verejnej správy má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah administratívneho spisu, resp. elektronickú kópiu administratívneho spisu, resp. jeho častí. Keďže v preskúmavanom zisťovacom konaní prvostupňový správny orgán oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, ako aj to, že môžu nahliadať do týchto podkladov, s uvedením miesta a času, kedy tak môže účastník konania urobiť, ako aj tým, že môže podať námietky v stanovenej lehote, takýmto postupom nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať 31

svoje práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva žalobcu ako účastníka konania v preskúmavanom konaní preto porušené neboli. Tak, ako už bolo uvedené, z ust. § 23 ods. 1 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť orgánu verejnej správy vyhotoviť kópie administratívneho spisu a poslať ich účastníkom konania; vyhotovenie kópií sa viaže na úkon nahliadnutia do spisu na orgáne verejnej správy. Žalovaný sa s odvolacou námietkou týkajúcou sa nezaslania kópie spisu, resp. častí spisu s poukazom na § 23 ods. 1 Správneho poriadku vysporiadal a dal žalobcovi odpoveď na jeho odvolaciu námietku na str. 6 a 7 napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že § 17 ods.

1 písm. c/ o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o e-governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda orgán verejnej správy nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. 44. Žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, ako boli uvedené v bode 15/ tohto rozsudku s vyhodnotením ako nedôvodné, boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Pokiaľ žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania z dôvodu, že sa „žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite“, správny súd uvádza, že podľa Správneho poriadku, ktorý upravuje náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, v odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak , ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného vo svojich odôvodneniach obsahujú. V rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti, je v nich uvedené, ako boli tieto vyhodnotené a ako bola zmena navrhovanej činnosti, oznámená ďalším účastníkom 2/, v zisťovacom konaní skutkovo a právne posúdená. Tiež je v nich uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, ako sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal so stanoviskom žalobcu, ktoré podal v stanovenej lehote. Skutočnosť, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za „nenáležité“, ešte neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s uvedenými námietkami neobsahuje. Žalobca napokon v žalobe ani nekonkretizuje, z akého dôvodu by malo ísť o „nenáležité“ vysporiadanie, resp. v čom konkrétne by žalobcom tvrdená „nenáležitosť“ vysporiadania sa mala spočívať. Takto formulované námietky žalobcu možno preto vyhodnotiť len ako vyjadrenie nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím a s tým, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho stanoviskom k zmene navrhovanej činnosti, resp. odvolacími námietkami, čo však nepostačuje na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že sa jedná o rozhodnutie/rozhodnutia vydané v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo ak výrok rozhodnutia je vnútorne 32

rozporný, alebo vtedy, ak výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď absentujúce odôvodnenie, alebo to, ak v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu alebo ak chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. To znamená, že za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov je možné považovať rozhodnutie vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozporoch so zákonom. Takýmito vadami odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpia. Naopak, podľa správneho súdu majú všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, sú jasné a zrozumiteľné a odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. 45. „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 03.07.2003) Túto požiadavku zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. ESĽP súčasne pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je

z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci ( Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a Rozsudok ESĽP vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (rozhodnutie 33

Ústavného súdu SR ). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali. 46. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ani z Dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (Mutatis mutandis ). Úlohou orgánu verejnej správy tak nebolo reagovať na každý jeden vyjadrený názor alebo požiadavku uvedenú v stanovisku žalobcu, ale len na tie, ktoré mali alebo mohli mať pre konanie podstatný význam, čo urobil tým, že dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil výrok svojho rozhodnutia. 47. Žalobca ďalej namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa Správneho poriadku v kombinácii so Aarhuský dohovor tým, že prvostupňový orgán mu v rozpore s neumožnil zúčastniť sa konzultácie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úkon „konzultácie“ nebol v priebehu konania uskutočnený. Podľa sa na konanie podľa druhej časti tohto zákona (ktorého súčasťou je zisťovacie konanie) použije všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. . Preto, pokiaľ z plynie požiadavka pri posudzovaní navrhovaných činností zabezpečiť vykonanie konzultácie a tento zákon k uskutočneniu konzultácie neobsahuje osobitnú právnu úpravu, procesné podmienky vykonania konzultácie je potrebné subsidiárne podriadiť režimu Správneho poriadku. Ak má ísť o konzultácie ústnou formou, za prítomnosti účastníkov konania a iných subjektov konania, do úvahy pripadá konzultácie zabezpečiť formou ústneho pojednávania v súlade s Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Pokiaľ žalobca v správnom konaní netvrdil a nepreukázal konkrétne špecifické dôvody týkajúce sa povahy veci odôvodňujúce, že vykonanie konzultácie by prispelo k objasneniu veci (teda aj jasne definované dôvody, pre ktoré považoval vec za neobjasnenú), nemožno prvostupňovému orgánu vyčítať porušenie zákona nenariadením ústneho pojednávania, predmetom ktorého by boli konzultácie. Vyjadrenie názoru žalobcu, čo by malo byť predmetom konzultácie nemožno považovať za preukázanie špecifických dôvodov jej uskutočnenia formou ústneho pojednávania. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán sám na základe zhromaždených podkladov nenachádzal dôvody na nariadenie ústneho pojednávania za účelom konzultácie. Na základe odôvodneného a podloženého zámeru navrhovanej činnosti, zhromaždených vyjadrení príslušných a iných participujúcich orgánov a všetkých ďalších listinných dôkazov, 34

ktoré neboli spochybnené všeobecným stanoviskom žalobcu, mal dostatočný podklad na vydanie rozhodnutia. Táto žalobná námietka nebola spôsobilá na to, aby na jej všeobecne formulovanom základe správny súd mohol preskúmať namietaný postup (absenciu konzultácie) pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Na prijatie záveru o nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia nestačí, ak žalobca namietal neuskutočnenie konzultácie bez toho, aby súčasne uviedol konkrétne dôvody majúce vplyv na spôsob meritórneho rozhodnutia, ktoré mali byť predmetom konzultácie, a neboli, resp. nemohli byť v konaní (alebo aj pred jeho začatím) zistené a komunikované iným spôsobom v rámci procesných prostriedkov v zmysle a Správneho

poriadku, najmä prostredníctvom odôvodneného stanoviska podľa , práva na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, práva na nahliadnutie do spisu, odvolania alebo v rámci iného podania. Žalobca v správnej žalobe netvrdil ani to, ktoré konkrétne odborné požiadavky pre absenciu konzultácie nemohol v konaní uplatniť, ani ich konkrétny dopad na zákonnosť výsledku zisťovacieho konania, resp. neuviedol prečo ich nemohol uplatniť aj inou ako ústnou formou (správny súd to zaňho urobiť nemohol). Netvrdil tiež to, v čom má spočívať porušenie Správneho poriadku. Uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s hodnotením veci prvostupňovým orgánom a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd, súc viazaný žalobnými bodmi ( ), mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto možno len všeobecne doplniť, že pokiaľ zákonom stanovený rámec procesných oprávnení žalobcu, ako účastníka správneho zisťovacieho konania, relevantným spôsobom prejaviť a presadzovať jeho odborné názory v zisťovacom konaní nebol jeho pasivitou využitý, nemôže to byť pričítané na ťarchu zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a žalovaného. Zákon predpokladá aktívnu súčinnosť účastníka konania (žalobcu) v správnom konaní plynúcu z Správneho poriadku, ktorá v praxi predstavuje produkovanie včasných, právne akceptovateľných, zrozumiteľných a konkrétnych podaní. Nesplnením týchto požiadaviek pri koncipovaní svojich podaní sám účastník konania spôsobuje nedostatok účinnosti svojich podaní. V daných súvislostiach pritom nemožno opomenúť ani to, že zákon nestanovuje formu konzultácie, preto okrem ústneho pojednávania môže byť jej účel naplnený a zabezpečený aj formou písomných podaní subjektov konania (ako na to správne poukázal aj žalovaný), s ktorých obsahom sa majú možnosť oboznámiť a reagovať na ne včasnými, právne akceptovateľnými a dostatočne konkrétne vyjadrenými odbornými názormi a odôvodnenými požiadavkami. Zákon vykonanie konzultácie prostredníctvom ústneho pojednávania neprikazuje, ani nezakazuje ich uskutočnenie písomnou formou, čo na str. 7 rozhodnutia zdôraznil aj žalovaný, pričom uzavrel, že v danom prípade si nariadenie ústneho pojednávania nevyžadovala povaha veci, čo žalobca v správnej žalobe nespochybnil žiadnym konkrétnym a relevantným argumentom. 48. Žalobca namietal porušenie práv verejnosti (žalobca bol účastníkom konania ako dotknutá verejnosť) v zmysle Aarhuského dohovoru. Právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí v zmysle čl. 4 tohto dohovoru bolo v právnom poriadku 35

v Slovenskej republike zabezpečené o slobodnom prístupe k informáciám, ktorého účelom však nie je nahrádzať procesné nástroje správneho (zisťovacieho) konania. Preto námietka porušenia práv žalobcu na informácie o životnom prostredí v zmysle Aarhuského dohovoru nemohla nájsť svoj odraz v porušení procesného postupu v zisťovacom konaní, ktorý sa riadil Správnym poriadkom. Podľa o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sprístupňovanie informácií o životnom prostredí na základe žiadosti upravuje osobitný predpis (poznámka pod čiarou 7 - ). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým bola do právneho poriadku mimo iných transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28.01.2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí a ktorou sa zrušuje Smernica Rady 90/313 EHS, súladne s požiadavkou plynúcou z čl. 4 Aarhuského dohovoru zabezpečuje, aby boli informácie o životnom prostredí sprístupnené bez toho, aby musel byť preukázaný právny záujem. o slobodnom prístupe k informáciám tak spôsobom konformným s právami zaručenými Aarhuským dohovorom zabezpečuje všeobecné právo na informácie týkajúce sa životného prostredia, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry je možné využiť aj účastníkmi správneho konania, avšak v inom (užšom) rozsahu, než ponúkajú ich procesné oprávnenia. O žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle tohto zákona prebieha správne konanie, výsledkom ktorého je sprístupnenie požadovaných informácií bez preukazovania právneho záujmu, rozhodnutie o nesprístupnení informácií alebo tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení, ktoré v rámci zisťovacieho konania, nebolo možné sa ho domáhať v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ochranu týchto práv mohol žalobca zabezpečiť výlučne v rámci opravných prostriedkov proti rozhodnutiam v správnom konaní podľa tohto zákona (č. 211/200 Z.z.), najmä podaním odvolania proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, resp. podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu o odvolaní proti takému rozhodnutiu (vrátane fiktívneho). Napadnuté rozhodnutie nebolo výsledkom osobitného konania o sprístupnení informácií, čomu zodpovedá výrok prvostupňového rozhodnutia. Preskúmanie zákonnosti tohto konania a jeho výsledku (spočívajúcom v nevyhovení žiadosti žalobcu o informácie v zmysle zákona č. 211/000 Z.z.) by tak presahovalo rozsah prieskumnej

právomoci správneho súdu v danej právnej veci, kde žalobca v žalobnom petite správnej žaloby nepožadoval zrušenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií, resp. fiktívneho rozhodnutia v zmysle Právo verejnosti na informácie týkajúce sa konkrétnych prípadov navrhovaných činností je zabezpečené najmä povinnosťou zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti v súlade s a Žalobca neuviedol, aké konkrétne informácie podľa mu neboli poskytnuté, t. zn. opätovne ide o nekonkrétnu námietku neumožňujúcu prieskum zákonnosti. Uplatnením odôvodneného stanoviska dotknutá verejnosť v súlade s , získava postavenie účastníka konania. Účastníctvo žalobcu (ako dotknutej verejnosti) v zisťovacom konaní sporné nebolo. Účastníctvom žalobcu v zisťovacom bolo súčasne naplnené aj právo žalobcu na prístup k spravodlivosti v zmysle čl. 36

9 Aarhuského dohovoru, ktoré bolo zavŕšené podaním správnej žaloby umožňujúcej preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní správnym súdom. Informácie o predmete (jeho obsahu, resp. rozsahu) a priebehu správneho konania umožňovali žalobcovi, ako účastníkovi zisťovacieho konania, získať už zmienené špecifické procesné oprávnenia Správneho poriadku, ako sú najmä právo na súčinnosť a uplatnenie návrhov počas celého priebehu konania, na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, na nahliadnutie do spisu (§ 3 ods. 2, § 23, § 33 ods. 2 Správneho poriadku). Žalobca tak mal dostatok možností na to, aby v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, získal dostatok relevantných informácií na to, aby mohol účinne brániť ním presadzované záujmy týkajúce sa ochrany životného prostredia. Mohol tak urobiť zákonom predpísaným procesným postupom pri využití svojich oprávnení, ktoré mu vyplývali z postavenia účastníka konania. Okrem využitia práva na podanie písomného stanoviska v zmysle a podania odvolania žalobca v priebehu správneho konania svoje procesné práva nevyužil. Možno sa stotožniť so žalovaným v tom, že účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručeným Aarhuským dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu. Pokiaľ tak žalobca neurobil, resp. predložil len všeobecné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti, pričom jeho tvrdenie, že išlo len o zadefinovanie jeho enviromentálnych záujmov na obsahu jeho stanoviska nič nemení, a nevyužil ani možnosť urobiť tak v ďalšom priebehu zisťovacieho správneho konania, nejde o vadu v postupe prvostupňového orgánu či žalovaného, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol, že predmetná zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa , ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol. 50. Ďalší účastník 1/ namietal šikanózny výkon práv žalobcom a poukázal aj na týkajúci sa princípu zákazu zjavného zneužitia práva. Žalovaný šikanózny charakter žaloby videl v tom, že sa javí, že požiadavky žalobcu a ich obsah svedčia o inom zámere ako je zámer súladný s účelom zákona o životnom prostredí, pričom tieto nie sú spôsobilé zabezpečiť výhodnejšie postavenie z hľadiska úspešnosti uplatnenia práva. Pokiaľ ďalší účastník a žalovaný v rámci konania pred správnym súdom nepodali návrh na odmietnutie žaloby podľa v nadväznosti na a nenavrhli k tomu vykonanie dokazovania obsahom administratívneho spisu, ich námietky mali len význam prejavených názorov, bez ďalších procesných následkov a bez priameho vplyvu na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 37

51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom, pretože im správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Preto neboli splnené zákonné podmienky uvedené v na priznanie náhrady trov konania ďalším účastníkom. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží 38

potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozhodnutie nepodpísali členovia senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.