Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cpr/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcu: G.. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom G. XXX, zastúpeného: JUDr. Dušan Kmec, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku, so sídlom Palisády 46, Bratislava, IČO: 00 179 213, zastúpenej: MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, o zaplatenie 2.130 eur, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 30.12.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu doplatok na mzde za obdobie od 01.01.2020 do 31.10.2020 v sume 2.130 eura brutto. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 28.05.2004 je žalobca zamestnancom žalovanej ako evanjelický kňaz. Po nadobudnutí účinnosti o finančnej podpore činnosti cirkvi a náboženských spoločností (ďalej len „“) žalovaná dňa 20.1.2020 pod č. I.-XXX/XXXX-X.X.X vydala platový dekrét, ktorým s účinnosťou od 01.01.2020 priznala žalobcovi základný plat v sume 715 eur mesačne v platovom stupni 9, v platovej skupine D podľa Zásad ECAV na Slovensku k odmeňovaniu duchovných. Zásady ECAV na Slovensku č. 1/2020 boli zverejnené ako oznámenie v Zbierke cirkevnoprávnych predpisov ECAV na Slovensku, ročník 27, čiastka 1/2020 dňa 31.01.2020 (ďalej len „zásady ECAV č. 1/2020“). Žalobca má vysokoškolské vzdelanie, ktoré je potrebné pre výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve a v rámci výkonu práce zborového farára v Cirkevnom zbore Merník, ktorá je samostatnou cirkevnou organizačnou jednotkou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), samostatne bez pokynov zamestnávateľa plní úlohy vyplývajúce mu najmä z ECAV na Slovensku, cirkevného nariadenia č. 2/1997 o služobných povinnostiach kňazov a diakonov ako aj ďalších cirkevných predpisov ECAV na Slovensku. Žalobca je v rámci plnenia pracovných povinností v zmysle ECAV duchovným pastierom cirkevného zboru a správcom farského úradu, zvestuje slovo Božie a prisluhuje sviatosti, vykonáva vnútromisijnú, pastorálnu a výchovnú činnosť, zabezpečuje disciplínu v cirkevnom zbore, zabezpečuje administratívnu činnosť, spravuje matriky, archív a kroniku cirkevného zboru a plní ďalšie úlohy, ktoré mu vyplývajú z ordinačného sľubu, vokátora, zborového štatútu, cirkevných predpisov a z funkcií v orgánoch cirkevného zboru. 1.3. Uplatnený nárok žalobca zdôvodnil tým, že podľa charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest uvedenej v prílohe č. 1 pracovné miesto evanjelického kňaza zodpovedá charakteristike uvedenej pod písmenom d) tejto prílohy, podľa ktorého pracovné miesto zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce charakterizuje samostatné zabezpečovanie odborných agend alebo

výkon čiastkových koncepčných systémových a metodických prác spojený so zvýšenou duševnou námahou. Poukázal tiež na ustanovenie , na dôvodovú správu k návrhu tohto zákona, na ustanovenie a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. . 1.4. Žalobca nesúhlasí so mzdovým ohodnotením uvedeným v platovom dekréte, preto listom zo dňa 17.06.2020 ako zamestnanec požiadal žalovanú o zosúladenie Zásad ECAV na Slovensku č. 1/2020 s platným a požiadal žalovanú aj o doplatenie rozdielu mzdy, pretože jeho pracovné zaradenie a činnosť v zmysle zodpovedá stupňu náročnosti 4, čo je v zjavnom nesúlade s výškou mzdy určenej podľa predpisov ECAV. Žalovaná na žiadosť reagovala listom zo dňa 16.07.2020, v ktorom uviedla, že Zásady ECAV č. 1/2020 boli spracované korektne vzhľadom na reálny príjem duchovného, do ktorého je potrebné zarátať aj nepeňažné a ostatné peňažné príjmy (byt, náklady spojené s užívaním bytu, príjmy z ofier, milodary). Zároveň žalovaná žiadala žalobcu o predloženie platného vokátora a štatútu cirkevného zboru s tým, že až po vyčíslení skutočného príjmu bude môcť posúdiť, či je potrebné vykonať úpravu. Žalovaná sa tak v odpovedi odvoláva na peňažné a nepeňažné príjmy, ktoré ale žalovaná ako zamestnávateľ žalobcovi ani neposkytuje. Pre žalovanú ako zamestnávateľa z vokátora (dohody, v ktorej konkrétny farár a konkrétny cirkevný zbor upravujú svoje vzájomné práva a povinnosti) nevyplývajú žiadne práva a povinnosti. Žalobca listom zo dňa 19.08.2020 znovu vyzval žalovanú na doplatenie mzdy, avšak na predžalobnú výzvu žalovaná odpovedala listom tak, že pri odmeňovaní duchovných ponecháva voľnosť úpravy platových pomerov na vnútrocirkevné predpisy a žalovanej tak nevznikla žiadna povinnosť vyplatiť nedoplatok na plate a vyplácať mu mzdu podľa . 1.5. Nedoplatok na mzde žalobca vyčíslil ako rozdiel medzi mzdou určenou platovým dekrétom a mzdou podľa . Po vynásobení minimálnej mzdy na rok 2020 v sume 580 eur koeficientom 1,6 v zmysle minimálny mzdový nárok žalobcu predstavuje 928 eur mesačne. Rozdiel na mzde tak mesačne predstavuje sumu 213 eur brutto. 1.6. Žalobca v ústnom prednese na pojednávaní a v záverečnej reči zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe a nad rámec uvedeného poukázal na a uviedol, že tento zákon počíta s tým, že platy farárov sa budú určovať v súlade so , pokiaľ teda štát prispieva na platy cirkvi má cirkev povinnosť upravovať tieto platy v súlade so , pri určovaní platov duchovných nie je cirkev autonómna a je povinná sa riadiť celým právnym poriadkom.

2.1. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na subsidiárnu pôsobnosť v zmysle a uviedla, že subsidiárna pôsobnosť o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností (ďalej len „“). Žalovaná rešpektujúc kompetencie stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydala s účinnosťou od 01.01.2020 vnútorný akt s názvom „Oprava Oznámenia o schválení Zásad ECAV na Slovensku č. 1/2020 k odmeňovaniu duchovných v zmysle o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností“. V zmysle vnútorného cirkevného predpisu - Zásad ECAV č. 1/2020 a oprávnenia vyplývajúceho z žalovaná kategorizuje duchovných zamestnancov do nasledovných kategórií (platových stupňov): C - Diakon, Kaplán, D - Zborový farár, Námestný farár, E - Konsenior, F - Senior, Vedúci DBÚ (z radov duchovných), Tajomník DBÚ (z radov duchovných), Tajomník GBU (z radov duchovných), Riaditeľ GBÚ (z radov duchovných), Duchovný správca, G - Dištriktuálny biskup, generálny biskup. Práve vyššie uvedené kategorizovanie duchovných je esenciálne pre stanovenie výšky ich platu. Takáto kategorizácia nie je výnimočným javom, ale uplatňuje sa s miernymi špecifikami aj v prípade registrovaných cirkví s najväčším počtom veriacich. Žalovaná neuplatňuje na stanovenie výšky odmeny duchovných zamestnancov, pretože sa v prípade duchovných neriadi charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k , ale vyššie uvedenou kategorizáciou. Žalovaná neuplatňuje v prípade duchovných charakteristiku stupňov náročnosti pracovného miesta v zmysle z dôvodu špecifickosti povolania, ktorým výkon činnosti duchovného nepochybne je a žalovaná duchovných kategorizuje od „najnižšej úrovne“ po „najvyššiu úroveň“ s ohľadom na ich funkciu. Podľa zaradenia do niektorého z platových stupňov sa v prípade konkrétneho duchovného následne zohľadňuje započítateľná doba a stanoví sa mu plat, ktorý je uvedený v tabuľke Prílohy 1 zásad ECAV č. 1/2020. 2.2. Pri určení výšky mzdy duchovných je žalovaná viazaná iba o minimálnej mzde. Nie však spôsobom kategorizácie činnosti duchovného v zmysle a z neho plynúcimi koeficientami. Minimálna mzda v roku 2020 predstavovala 580 eur, čo je zároveň najnižšia výška mzdy v tabuľkovom systéme žalovanej v Zásadách ECAV č. 1/2020. Keďže žalobca je vzhľadom

na jeho funkciu zaradený do kategórie D (platovej skupiny D), platový stupeň 9 (počet započítateľnej doby žalobcu je od 24 do 27 rokov) výška jeho platu predstavuje 715 eur. 2.3. Pokiaľ žalobca odôvodňuje oprávnenosť uplatneného nároku zo a dôvodovej správy k nemu, žalovaná má za to, že žalobca nesprávne interpretoval citované vety z dôvodovej správy k . Podľa žalovanej pôvodná úprava ( o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom v znení neskorších predpisov), ako aj súčasná úprava nerieši výšku mzdy, ktorá mala/má byť vyplácaná duchovným predstaviteľom. Obidve úpravy upravujú spôsob a rozsah príspevkov štátu na mzdy duchovných. V rámci pôvodnej úpravy, ako aj cituje žalobca, z prostriedkov štátneho rozpočtu bola stanovená v zmysle mzdovej tabuľky konkrétna suma, ktorú cirkvám prispieval štát. Daná mzdová tabuľka nepredstavovala výšku platu duchovného. Duchovní mohli mať nepochybne aj plat vyšší, avšak štát im prispel iba v mzdovej tabuľke stanovenej výške. Štandardne zvyšok (do minimálnej mzdy v zmysle zákona o minimálne mzde, príp. viac) za príslušný rok doplácala duchovným cirkev. Podstatou prijatia teda nie je akási zmena spôsobu určovania výšky mzdy duchovným zamestnancom cirkví podľa

- konkrétne § 120 ods. 4, ako sa snaží interpretovať žalobca, ale zmena spôsobu prispievania štátu cirkvám o. i. aj na platy duchovných, a to tak, že štát nebude prispievať na plat duchovného konkrétnou výškou podľa počtu duchovných, ale že štát prispeje cirkvi raz ročne jednorazovo sumu stanovenú podľa počtu veriacich a je na rozhodnutí samotnej cirkvi, ako naloží s príspevkom štátu, ktorého účel je však viazaný ( ). Spôsob stanovenia výšky mzdy duchovných však ostáva nezmenený, t. j. ak cirkev má svoj vnútorný predpis, ktorým stanovuje spôsob výpočtu mzdy s dodržaním výšky minimálnej mzdy podľa zákona o minimálnej mzde, riadi sa svojím vnútorným predpisom, nie . K právnej vete nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý cituje žalobca žalovaná uviedla, že ju nerozporuje, avšak to, že sa majú aj cirkvi riadiť celým právnym poriadkom Slovenskej republiky neznamená, že keď konkrétny právny predpis - - umožní neaplikovať ho, tak jeho neaplikovaním dôjde automaticky k jeho porušeniu. 2.4. Žalovaná je na základe vyššie uvedených skutočností presvedčená o tom, že sa na ňu v časti zamestnávania duchovných predstavených uplatňujú ustanovenia iba subsidiárne, pričom ustanovenia Zákonníka práca sa na žalovanú nevzťahujú vôbec. Žalovaná je pri stanovení výšky mzdy duchovného viazaná zákonom o minimálnej mzde, a to stanovenou výškou minimálnej mzdy, nie však kategorizáciou náročnosti práce stanovenou . Žalovaná má za to, že pri stanovení výšky mzdy žalobcu neporušila ustanovenia žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Navrhla preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 2.5. Žalovaná v ústnom prednese na pojednávaní zotrvala na svojej argumentácii o nedôvodnosti žaloby a uviedla, že žalovaná postupovala v súlade s právnymi predpismi, právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj so svojimi internými predpismi a smernicami.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými predloženými listinnými dôkazmi, a to platovým dekrétom žalobcu na rok 2020, oznámením č. 1/2020 o schválení Zásad ECAV na Slovensku č. 1/2020 k odmeňovaniu duchovných v zmysle s prílohou č. 1 (Tabuľka platov duchovných), Cirkevným ústavným , ktorým bola prijatá ECAV na Slovensku v znení cirkevného ústavného , Cirkevným nariadením č. 2/1997 o služobných povinnostiach kňazov a diakonov v znení cirkevného nariadenia č. 1/2013, žiadosťou o zosúladenie zásad odmeňovania zamestnanca so , žiadosťou o doplatenie mzdy zo dňa 17.06.2020, odpoveďou žalovanej zo dňa 16.07.2020, predžalobnou výzvou žalobcu zo dňa 19.08.2020, pracovnou zmluvou, záznamom Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 18.08.2022 o nezistení nedostatkov u žalovanej a ostatným obsahom spisu.

4.1. Podľa článku 24 ods. 3 a 4 cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. 4.2. Podľa článku 2 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami Slovenská republika uznáva právo registrovaných cirkví a náboženských spoločností a ich členov na slobodné a nezávislé pôsobenie, ktoré zahŕňa najmä verejné vyznávanie, hlásanie a uskutočňovanie ich viery, slobodu pri plnení ich poslania, vykonávanie ich kompetencií

ustanovených vnútornými predpismi registrovaných cirkví a náboženských spoločností, vykonávanie vlastníckeho práva k ich finančným a materiálnym prostriedkom a spravovanie ich vnútorných vecí. 4.3. Podľa článku 3 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú právo ustanovovať a meniť svoje vnútorné predpisy, zriaďovať, meniť a rušiť vlastné cirkevné štruktúry v Slovenskej republike. 4.4. Podľa cirkvi a náboženské spoločnosti môžu na plnenie svojho poslania vydávať vnútorné predpisy, pokiaľ nie sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 4.5. Podľa a osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť ju vykonávajú z poverenia cirkví a náboženských spoločností podľa ich vnútorných predpisov a všeobecne záväzných právnych predpisov. Cirkvi a náboženské spoločnosti posudzujú spôsobilosť osôb na výkon duchovenskej činnosti a podľa toho určujú ich zaradenie. 4.6. Podľa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon, osobitný predpis, medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak. 4.7. Podľa o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom účinnom do 31.12.2019 (ďalej len „“) štát poskytuje podľa ďalších ustanovení tohto zákona registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam ustanovenú úhradu osobných požitkov duchovných pôsobiacich ako zamestnanci cirkví a náboženských spoločností v duchovnej správe, v cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných, ak o to cirkev alebo náboženská spoločnosť požiada. 4.8. Podľa a osobné požitky duchovných tvoria: a) základný plat, b) hodnostný prídavok, c) zvýšenie základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti. Sumy základného platu, podmienky na priznanie hodnostného prídavku a jeho výšku a podmienky na priznanie zvýšenia základného platu za ocenenie vysokej kvality výkonu duchovenskej činnosti a podrobnosti o tomto zvýšení ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky. Základný plat sa v príslušnom roku zvýši o rovnaké percento alebo o rovnakú pevnú sumu a v rovnakom termíne, ako sa zvýši základná stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu. 4.9. Podľa a 2 (účinnom od 01.01.2020) tento zákon upravuje finančnú podporu, ktorú poskytuje štát na podporu činnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na účely tohto zákona sa rozumie a) príspevkom štátu suma finančných prostriedkov každoročne poskytovaná cirkvi z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, b) počtom veriacich údaje o náboženskom vyznaní získané z posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo údaje o počte členov cirkvi zistené z iného zdroja ministerstva kultúry alebo štatistického úradu. 4.10. Podľa sa príspevok štátu na každý rok určuje zo sumy príspevku štátu na predchádzajúci rok zvýšenej o sumu, ktorá zohľadní jednou pätinou priemernú mieru medziročného rastu inflácie v hospodárstve Slovenskej republiky zistenú štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza roku, na ktorý sa príspevok štátu určuje, a štyrmi pätinami mieru zvýšenia základnej stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu schválenej na rok, na ktorý sa príspevok štátu určuje. Vzorec na výpočet príspevku štátu je uvedený v prílohe č. 1. 4.11. Podľa príspevok štátu je určený na podporu financovania činnosti cirkvi, na bohoslužobné aktivity, výchovné aktivity, kultúrne aktivity a charitatívne aktivity cirkvi, na náklady cirkvi súvisiace s výkonom jej činnosti v postavení zamestnávateľa a na prevádzkové náklady cirkvi.

5.1. Predmetom prejednávanej veci je individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobca domáha od žalovanej nároku na doplatenie mzdy do výšky minimálneho mzdového nároku zodpovedajúce štvrtému stupňu náročnosti práce v sume 213 eur mesačne brutto v zmysle , t.j. vo výške 2.130 eur brutto za obdobie od 01.01.2020 do 31.10.2020. 5.2. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca vykonáva u žalovanej ako zamestnávateľa závislú prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.1995 v znení dodatkov na pozícii zborového farára. V zmysle Zásad ECAV č. 1/2020 je zaradený do platového trieda D a platového stupňa 9 a v zmysle tabuľky platov duchovných (24-27 rokov započítateľnej doby) mu patrila v roku 2020 mzda vo

výške 715 eur, ktorá bola žalobcovi aj vyplatená. Skutkový stav, z ktorého súd vychádzal pri rozhodnutí, nebol sporný, tento vyplynul zo zhodných a nepopretých tvrdení strán. Predmetom sporu bolo iba právne posúdenie týkajúce sa aplikácie , teda či je žalovaná povinná pri určovaní mzdy žalobcu vychádzať zo stupňov náročnosti práce upravených .

6.1. Z ustanovenia vyplýva, že ustanovenia je možné aplikovať na zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť len vtedy, ak zmluva uzatvorená medzi Slovenskou republikou a cirkvami a náboženskými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak. Ide o subsidiárnu pôsobnosť na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, a to len v prípade, ak špeciálna (osobitná) úprava zakotvená v zmluve alebo vnútorné predpisy cirkví neustanovujú úpravu odlišnú. Pracovnoprávne postavenie tejto širokej kategórie osôb v duchovenskej službe, osobitne kňazov registrovaných cirkví a náboženských spoločností patrí teda len pod subsidiárnu pôsobnosť . 6.2. Európska únia vo svojej deklarácii č. 11 o postavení cirkví a nenáboženských organizácií, ktorá tvorí prílohu Záverečného aktu Amsterdamskej zmluvy, výslovne zakotvuje, že rešpektuje postavenie cirkví a rovnako rešpektuje postavenie filozofických a nenáboženských spoločností. Preto si členské štáty môžu aj naďalej zachovať alebo prijať osobitné predpisy o zásadných, zákonných a oprávnených požiadavkách povolania, ktoré by sa mohli vyžadovať na výkon niektorých pracovných činností. Rozdielnosť v zaobchádzaní z dôvodu náboženstva a viery nie je podľa smernice 2000/78/ES diskriminácia, keď podľa povahy týchto činností alebo v kontexte, v ktorom sa vykonávajú, náboženstvo alebo viera osoby tvoria základnú, oprávnenú a odôvodnenú požiadavku povolania vzhľadom na ducha organizácie. 6.3. Nezávislosť cirkví a náboženských spoločností od štátu najmä pri ustanovovaní svojich duchovných zakotvuje aj v odseku 3. Podmienky výkonu tohto práva v zmysle článku 24 ods. 4 možno obmedziť iba Oprávnenie spravovať sa vnútornými predpismi cirkvi je výslovne zakotvené v , podľa ktorého osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť ju vykonávajú z poverenia cirkví a náboženských spoločností podľa vnútorných predpisov a všeobecne záväzných predpisov. Je preto zrejmé, že dôvodom existencie vnútorného predpisu cirkvi je okrem iného práve odlišnosť právnej úpravy oproti úprave statusu duchovných osôb vo „svetskom“ práve. Pri posudzovaní postavenia kňaza je tak s poukazom na právnu úpravu prioritne nutné vychádzať z osobitnej úpravy určenej si vo vnútornom predpise samotnou cirkvou a napĺňať pojem nezávislosti cirkví pri úprave svojich vnútorných záležitostí. 6.4. Súd samozrejme nespochybňuje, že cirkev je povinná zachovávať pri všetkých svojich činnostiach celý právny poriadok Slovenskej republiky (ako to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. z 31. januára 2001 a na ktorý odkazoval žalobca), to však so zreteľom na neznamená, že sa má uplatňovať v celom svojom rozsahu, keď samotný svoju pôsobnosť vo vzťahu ku zamestnancom cirkví obmedzuje, resp. priamo vylučuje, pokiaľ existuje v rámci cirkvi osobitná úprava. Nejde teda o porušenie povinnosti cirkvi či inej náboženskej spoločnosti zachovávať právny poriadok Slovenskej republiky, ak vo vzťahu k zamestnancom uplatňuje zmluvu medzi Slovenskou republikou a registrovanou cirkvou a/alebo svoje vnútorné predpisy, a nie všetky ustanovenia . Ak by súd pripustil takýto výklad, úplne by tým poprel účel a zmysel subsidiárnej pôsobnosti . 6.5. Súd sa preto s poukazom na žalobcom uplatnený nárok na doplatenie mzdy zaoberal tým, či je možné vo vzťahu k žalobcovi ako zamestnancovi žalovanej aplikovať , ktorý stanovuje stupne náročnosti práce a dospel k záveru, že na postavenie žalobcu toto ustanovenie nedopadá, keďže žalovaná má vo svojom vnútornom predpise zásadách ECAV č. 1/2020 odmeňovanie kňazov osobitne upravené. Tieto zásady jasne definujú kategorizáciu duchovných zamestnancov cirkvi na C - Diakon, Kaplán, D - Zborový farár, Námestný farár, E - Konsenior, F - Senior, Vedúci DBÚ (z radov duchovných), Tajomník DBÚ (z radov duchovných), Tajomník GBU (z radov duchovných), Riaditeľ GBÚ (z radov duchovných), Duchovný správca a G - Dištriktuálny biskup, generálny biskup, pričom v rámci tabuľky platov duchovných stanovuje aj konkrétne výšky ich platu, a to jednak práve podľa zaradenia duchovného uvedeného vyššie (postavenie a zaradenie vyplýva aj z čl. 41 a nasl. Cirkevného ústavného ) a takiež podľa počtu rokov započítateľnej doby vykonávania duchovenskej činnosti. Z uvedenej tabuľky je podľa názoru súdu zrejmé, akým spôsob prebieha odmeňovanie duchovných zamestnancov žalovanej (funkcia duchovného a počet rokov praxe) a takýto spôsob odmeňovania u

žalovanej je odôvodnený a plne zohľadňuje špecifickosť povolania, ktorým výkon povolania duchovného nepochybne je. 6.6. Vzhľadom na to, že má žalovaná odmeňovanie svojich duchovných zamestnancov resp. stanovenie výšky odmeny duchovných zamestnancov aj s jasnou kategorizáciou zamestnancov podľa špecifických duchovných činností, ktoré u žalovanej vykonávajú, upravené vo vnútornom predpise - zásadách ECAV č. 1/2020, súd vyhodnotil, že ide o osobitnú úpravu odmeňovania, a preto sa u žalovanej s poukazom na Zákonníka neaplikuje a žalovaná neuplatňuje charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k . 6.7. Žalovaná je však v rámci svojej povinnosti zachovávať právny poriadok Slovenskej republiky viazaná o minimálnej mzde (), pričom minimálna mzda za rok 2020 ustanovená nariadením vlády č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2020, predstavuje sumu 580 eur. Minimálna mzda v sume 580 eur je najnižšia výška mzdy upravená v tabuľkovom systéme žalovanej v zásadách ECAV č. 1/2020. Žalovaná tak pri stanovaní platov duchovných vychádzala z výšky minimálnej mzdy za rok 2020, a tak neporušila ustanovenia V súlade so zásadami ECAV č. 1/2020 prináleží žalobcovi, ktorý je zaradený do kategórie D, stupňa 9 mzda vo výške 715 eur, ktorá je žalobcovi žalovanou aj správne vyplácaná. Žalovaná neporušuje a rešpektuje kompetencie jej dané všeobecne záväznými predpismi.

7.1. Podľa názoru súdu je nedôvodná aj argumentácia žalobcu týkajúca sa zmeny financovania cirkvi, ku ktorej došlo s tým, že tento zákon podľa názoru žalobcu počíta s určovaním platov duchovných v súlade so , keďže štát na platy duchovných prispieva. 7.2. Podľa dôvodovej správy k príspevok je koncipovaný ako jeden z prostriedkov, ktorými štát napomáha činnosti cirkví a s ktorým cirkvi samostatne hospodária. Doterajšia koncepcia, ktorá určovala výšku mzdy duchovného z prostriedkov štátneho rozpočtu formou mzdovej tabuľky určenej nariadením vlády sa ruší. Výšku mzdy duchovných budú určovať cirkvi v súlade s príslušnými ustanoveniami . Navrhuje sa, aby mal štát, obdobne ako podľa súčasnej zákonnej úpravy, právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom podľa osobitných predpisov. Návrh zákona tiež predpokladá, že príspevok štátu a prípadná iná podpora zo strany štátu (napr. vo forme účelových dotácií alebo daňových úľav) bude iba jedným zo zdrojov podpory a financovania činností cirkví, pričom zdrojmi finančného zabezpečenia budú predovšetkým vlastné zdroje financovania ako príspevky členov cirkví, dary od domácich a zahraničných fyzických a právnických osôb, výnosy z vlastného majetku, výnosy z vlastnej činnosti, výnosy z verejných zbierok a pod., čím sa docieli vyššia miera nezávislého postavenia a pôsobenia cirkví v Slovenskej republike. 7.3. Zo a aj zo samotnej dôvodovej správy, ktorú možno chápať ako jeden zo zdrojov výkladu právneho predpisu (bez právnej záväznosti) vyplýva, že sa zachováva a precizuje nezávislé postavenie cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, ako to aj vyplýva z , pričom žalovaná ako registrovaná cirkev vykonáva svoju činnosť nezávisle od štátu a v rámci toho si aj spravuje svoje vnútorné veci. Podľa názoru súdu teda prijatím (účinného od 01.01.2020) bola nepochybne zachovaná kontinuita v nezávislom postavení cirkví, na ich postavení sa nič nezmenilo, zmenil sa len spôsob financovania, ktorý podľa súdu ešte viac rešpektuje nezávislé pôsobenie cirkví a nepochybne aj naďalej prenecháva zásady odmeňovania v ich kompetencií. Z osobitne vymedzeného postavenia cirkví a ich oprávnenia vydávať vlastné predpisy je podľa súdu zrejmé, že určujú aj odmeňovanie svojich duchovných, pričom jediným limitom je minimálna mzda, ako správne uvádzala aj žalovaná. Uvedené vyplýva aj z osobitnej povahy povolania duchovného oproti iným („svetským“) zamestnancom. 7.4. Pôvodná úprava v ako aj súčasne platný neupravujú výšku mzdy duchovných predstaviteľov cirkví, ale upravujú iba spôsob a rozsah príspevkov štátu na mzdy duchovných. Žalovaná podľa názoru súdu správne namietala, že podľa pôvodnej úpravy bola z prostriedkov štátneho rozpočtu stanovená v zmysle tabuľky konkrétna suma, ktorou cirkvám prispieval štát. Mzdová tabuľka teda nemusela predstavovať výšku platu duchovného. Podstatou prijatia nie je zmena spôsobu určovania výšky mzdy duchovným podľa , ale len zmena spôsobu prispievania štátu cirkvám v tom, že štát v súčasnosti prispeje cirkvi raz ročne sumou stanovenou podľa počtu veriacich a nie na plat duchovného konkrétnou výškou podľa počtu duchovných. Podľa súdu teda zostal nezmenený spôsob stanovenia výšky mzdy duchovných, t. j. ak cirkev má svoj vnútorný predpis, ktorý dodržiava výšku minimálnej mzdy, môže sa cirkev riadiť svojim vnútorným predpisom, nie (ako to je aj v prípade žalovanej). Výška mzdy duchovných

by sa stanovovala priamo len vtedy, ak by osobitná úprava u žalovanej neexistovala, čo však nie je prejednávaný prípad. 7.5. Súd dodáva, že nie je schopný posudzovať náročnosť práce evanjelického kňaza a nie je na to ani oprávnený. Žalobca svoje povolanie vykonáva podľa vnútorných predpisov žalovanej ako registrovanej cirkvi, ktoré so zreteľom na nezávislé postavenie cirkví súd ani nemôže pri rozhodovaní preskúmavať.

8. So zreteľom na vyššie uvedené právne závery súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

9. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. ). Vo svetle uvedeného sa súd bližšie nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu týkajúcou sa iných peňažných či nepeňažných benefitov, ktoré mali byť žalobcovi mimo mzdy poskytované (či už cirkevným zborom alebo žalovanou), nakoľko predmetom sporu bolo právne posúdenie aplikácie a s tým spojený nárok na doplatenie mzdy, a preto nebola táto argumentácia vo veci relevantná a vyššie uvedené závery súdu dostatočne objasňujú nedôvodnosť žalobného nároku žalobcu. Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a vyhodnotenie dôvodnosti resp. nedôvodnosti žaloby a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení . Žalovaná mala v konaní plný úspech, preto jej proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.