Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/76/2022

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: J. B., nar. XX. P. XXXX, bydliskom v L., K. Č.. XXXX/X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 16. februára 2022, č. k. -53, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") uznesením zo 16. februára 2022, č. k. -53 (ďalej aj „napadnuté uznesenie"), odmietol podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „") správnu žalobu zo dňa 30. augusta 2021, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, ktorým táto podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o započítanie doby služobného pomeru od 1. januára 1987 do 31. januára 2008 pre určenie sumy starobného dôchodku.

2. Pre krajský súd bolo pri rozhodovaní o správnej žalobe kľúčové ustanovenie , ktoré ako podmienku preskúmateľnosti rozhodnutia správnym súdom stanovuje vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov, a ustanovenie , týkajúce sa odmietnutia podania v prípade jeho nedoplnenia alebo neopravenia v súdom stanovenej lehote. Správny súd mal za to, že nedostatky v náležitostiach žaloby, ktoré žalobkyňa neodstránila ani na výzvu súdu (uznesenie zo 4. januára 2022, č. k. -47), boli v danom prípade tak zásadného charakteru, že viedli až k nemožnosti efektívne konať a rozhodovať vo veci samej. Aj napriek neformálnemu posudzovaniu dospel správny súd k záveru, že podanie malo vady, ktoré bránili jeho vecnému vybaveniu, keď žalobkyňa neoznačila žalovaného, napadnuté rozhodnutie, ani žalobný návrh. Účastníčka bola zrozumiteľne poučená o náležitostiach žaloby a dostala i komplexné poučenie o jej procesných právach v zmysle . I napriek jasnému návodu však vady neodstránila. Podľa správneho súdu ani v prípade neformálneho posudzovania správnej žaloby nie je možné nahrádzať vôľu žalobkyne a namiesto nej dosadzovať chýbajúce údaje podania priamo súdom, došlo by tým totiž k prevzatiu sporu do rúk správneho súdu v rozpore so základným princípom konania podľa , . Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu reakcie zo strany žalobkyne došlo ku kumulácii dôvodov na odmietnutie správnej žaloby, a to ako neprípustnej podľa v spojení s vzhľadom na to, že jej predmetom mal byť prieskum zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, a odmietnutie podľa §

98 ods. 1 písm. h) v spojení s vzhľadom na nedostatky podania, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať.

3. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu v zmysle , keďže správna žaloba bola odmietnutá.

II.

4. Proti uzneseniu správneho súdu zo 16. februára 2022, č. k. -53, podala dňa 8. marca 2022 kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka"), ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnila s poukazom na , , , keď mala za to, že

- krajský súd jej ako účastníčke konania svojím nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v nevykonaní verejného zasadnutia, znemožnil realizáciu jej procesných práv, konkrétne „práva byť na verejnom konaní", v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a

- podanie bolo nezákonne odmietnuté.

5. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti žalobkyňa uviedla, že tým, že sa nekonalo verejné pojednávanie, nebola ako účastníčka riadne vypočutá a nemohla sa vyjadriť k vykonaným dôkazom. Podľa jej názoru tým došlo k porušeniu , , , (ďalej len „"), Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), ústavného , ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a k nerešpektovaniu ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (, , ), v zmysle ktorých požiadavka zakotvená v nemôže byť závislá od toho, v akom type (druhu) správneho konania (riadneho alebo mimoriadneho) sa rieši spor o právo, ktorý vzhľadom na svoju povahu nemôže byť vylúčený z právomoci súdu. Správny súd teda vydal uznesenie, ktorým boli porušené základné práva sťažovateľky, a to právo na verejné konanie za jej účasti, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, a bola odmietnutá jej správna žaloba, ktorou žiadala o ochranu jej práva na starobný dôchodok v správnej výške.

6. K dôvodom odmietnutia uviedla, že správna žaloba obsahovala všetky náležitosti v zmysle , vrátane označenia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava, napadnutého rozhodnutia zo 17. júna 2021, ktorým bolo porušené jej právo na starobný dôchodok, a tiež vecne správny žalobný petit, t. j. návrh na zrušenie rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že správny súd má preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 17. júna 2021. Ak mal za to, že sa má prejednať odvolacie rozhodnutie, t. j. rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, tak mal žalobkyňu upozorniť a právne (nie na základe politickej objednávky) zdôvodniť, z čoho vychádza. Ak niekto napadne žalobou rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bolo porušené jeho právo, odmietnutie žaloby zo strany správneho súdu je podľa sťažovateľky potrebné považovať za hrubé a vedomé porušenie , nie za procesný úkon.

7. V ďalšej časti sťažnosti žalobkyňa namietala neznalosť zákonov zo strany rozhodujúcej sudkyne, ktorá podľa nej vedome, s úmyslom spôsobiť jej škodu, konala protiprávne a ešte ju na takúto protiprávnosť úmyselne navádzala. Zámerne, na základe politickej objednávky, v celom uznesení chýba citácia , a . V zmysle sa sociálnymi vecami rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, nie rozhodnutie generálneho riaditeľa. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sťažovateľka v kasačnej sťažnosti viackrát zdôraznila, že zotrváva na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia žalovanej v zmysle , a , pretože prejednanie odvolacieho rozhodnutia v danej veci neumožňuje žiadne ustanovenie vrátane ustanovenia .

8. Napokon uzavrela, že jej základné práva garantované Dohovorom, Listinou, i boli hrubo porušené a napadnuté uznesenie nemá nič spoločné so zákonnosťou a spravodlivosťou, preto je potrebné ho zrušiť vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 3. mája 2022, v ktorom navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa zamietol a náhradu trov konania jej nepriznal. Trvajúc na správnosti a zákonnosti ňou vydaných rozhodnutí mala za to, že dôvody prezentované sťažovateľkou nie sú opodstatnené. Správny súd podľa nej vec náležite právne posúdil a správne dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku zákonných náležitostí.

10. Vyjadrenie žalovanej bolo žalobkyni doručené (na vedomie) 10. júna 2022.

III.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), na ktorý podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu, rozhodujúci v senáte podľa , ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [ ], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), na zákonom určenom mieste ( ), proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu ( ), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená ( ), po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť podľa , pretože nie je dôvodná.

12. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

14. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

15. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

16. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Ústredie riadi generálny riaditeľ. (2) Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

17. Podľa o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

18. Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

19. Podľa

(1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

(2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

20. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

21. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

22. Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté.

25. Podľa kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

26. Sťažovateľka uplatnila kasačný dôvod podľa , , .

27. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa , treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.

28. Opodstatnenosť dôvodu kasačnej sťažnosti podľa , spočívajúcom v rozhodnutí krajského súdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona), je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

29. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa , založený na takom postupe správneho súdu v konaní alebo pri jeho rozhodovaní, ktorým dôjde k porušeniu zákona v dôsledku nesprávneho odmietnutia podania, ten upravuje ako dôvod špeciálny, pretože je vyhradený len pre určitý typ rozhodnutia, a to pre uznesenie o odmietnutí podania podľa . Tento kasačný dôvod sa týka výlučne prípadov, keď sťažovateľ nesúhlasí s odmietajúcim rozhodnutím správneho súdu vo vzťahu k podaniu, ktoré on sám ako podávateľ v súdom stanovenej lehote neopravil či nedoplnil, a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať.

30. Sťažovateľka uplatnila kasačné dôvody podľa , , a namietala nesprávne odmietnutie žaloby krajským súdom. Predmetom tohto kasačného konania je teda posúdenie správnosti aplikácie ustanovenia , a následne a na danú vec.

31. Z obsahu súdneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že:

- Správnou žalobou zo dňa 30. augusta 2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaná ako prvostupňový orgán podľa § 65 ods. 2, § 274 ods. 1 zákona

č. zamietla žiadosť žalobkyne o započítanie doby služobného pomeru od 1. januára 1987 do 31. januára 2008 pre určenie sumy starobného dôchodku.

- Proti rozhodnutiu žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom bolo v druhom stupni rozhodnuté generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne dňa 23. augusta 2021, č. XXX XXX XXXX X, a rozhodnutie bolo žalobkyni doručené 27. augusta 2021, kedy zároveň nadobudlo právoplatnosť. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne týmto rozhodnutím podľa odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej zo 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X, zamietol v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie žalovanej potvrdil.

- Uznesením zo 4. januára 2022, č. k. -47, krajský súd žalobkyňu podľa vyzval, aby v súdom stanovenej lehote podanie (správnu žalobu) zo dňa 30. augusta 2021 doplnila podľa o označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia, žalobný návrh, jednoznačné vyjadrenie, či žiada prejednanie veci na pojednávaní alebo súhlasí s meritórnym rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že podanie neobsahuje povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle , , , , preto je tieto vady potrebné odstrániť. Žalobkyňu poučil, že označenie preskúmavaného rozhodnutia musí korešpondovať s označením žalovaného, t. j. ako predmet súdneho prieskumu môže byť označené len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané označeným žalovaným, zároveň žalobkyňu poučil podľa s tým, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní, teda k druhostupňovému rozhodnutiu, a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Krajský súd účastníčke vysvetlil, že prvostupňové rozhodnutie žalovanej s druhostupňovým rozhodnutím generálneho riaditeľa tvorí jeden celok a správny súd sa pri preskúmaní zákonnosti zaoberá oboma rozhodnutiami. Ak sa potom podľa zrušuje napadnuté rozhodnutie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Žalobkyňa bola taktiež poučená, že ak bude naďalej trvať na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, správny súd žalobu podľa v spojení s ako neprípustnú odmietne. Takisto ju poučil podľa o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Uznesenie s výzvou bolo žalobkyni doručené 7. januára 2022, táto však nijakým spôsobom nereagovala.

- Dňa 16. februára 2022 krajský súd vydal napadnuté uznesenie.

- V kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu žalobkyňa opätovne výslovne uviedla, že sa domáha súdneho prieskumu prvostupňového rozhodnutia žalovanej.

32. Konanie pred správnym súdom možno v zmysle začať len na základe návrhu (správnej žaloby). Správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach je povinný správny súd posudzovať neformálne ( ), čo znamená, že nie je nevyhnutné, aby v týchto konaniach žalobca ako fyzická osoba naplnil všetky náležitosti správnej žaloby. V predmetnej veci je nutné konštatovať, že podanie žalobkyne označené ako správna žaloba je čo do označenia predmetu súdneho prieskumu jednoznačné: žalobkyňa za domáhala preskúmania prvostupňového rozhodnutia žalovanej, hoci mala vedomosť o vydaní rozhodnutia v odvolacom konaní. Krajským súdom bola následne poučená o následkoch neodstránenia tohto nedostatku, ktorým je odmietnutie žaloby, a napriek tomu vytknutý nedostatok neodstránila a na predmete prieskumu zotrvala aj v kasačnej sťažnosti. Za takýchto okolností je potrebné vychádzať z prejavenej vôle žalobkyne v zmysle dispozičnej zásady zakotvenej v . V opačnom prípade by totiž súd preskúmaval rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobkyne, ktorá je v takomto konaní nevyhnutná. Je totiž záležitosťou výlučnej autonómie vôle konkrétneho subjektu, či sa rozhodne uplatniť právo na súdnu ochranu svojho porušeného alebo ohrozeného práva alebo nie.

33. Z procesných úkonov žalobkyne jednoznačne vyplýva jej prejavená vôľa, a to, že predmetom súdneho prieskumu učinila prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. júna 2021, č. XXX XXX XXXX X. Zároveň vyslovila právny názor, že odvolacie rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Tento právny názor pokladá kasačný súd za nesprávny. Predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Táto podmienka vyplýva z ustanovenia a contrario. Musí teda ísť o rozhodnutie konečné v riadnom inštančnom postupe; teda v prípade, ak je v administratívnom konaní prípustné odvolanie, ide o odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, ktorá má originálnu povahu.

34. Uvedený právny názor vyplýva aj z ustanovení , , a . Rozhodnutie orgánu verejnej správy uvedené v musí byť vydané žalovaným, ktorým je v zmysle orgán, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - v danom prípade ide o rozhodnutie vydané generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Skutočnosť, že sa preskúmava rozhodnutie, ktoré vydal tento orgán, explicitne vyplýva z dikcie , ktorý stanovuje možnosť zamietnuť žalobu po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, teda nie orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Rovnako (návetie) uvádza, že zrušiť možno len rozhodnutie žalovaného. V tomto ustanovení je tiež stanovené, že ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, možno zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že nikdy nie je možné zrušiť samostatne len prvostupňové rozhodnutie bez zrušenia rozhodnutia odvolacieho orgánu. Zákon teda ako spôsobilý a samostatný predmet súdneho prieskumu vylučuje prvostupňové rozhodnutie, ak bolo možné podať proti nemu riadny opravný prostriedok (odvolanie) v správnom konaní. Žalobkyňa mala možnosť navrhnúť prieskum a zrušenie rozhodnutia žalovanej v rámci konania o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

35. Správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutia správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu (rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

36. Pokiaľ bola žalobkyňa riadne poučená o tom, že predmetom súdneho prieskumu môže byť až konečné, právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, v danom prípade rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 23. augusta 2021, a napriek tomu túto vadu podania vo veci samej neodstránila, uvedené predstavuje taký nedostatok, pre ktorý je potrebné žalobu považovať za neprípustnú podľa . Preto krajský súd správne rozhodol, keď žalobu žalobkyne podľa uvedeného ustanovenia odmietol.

37. Hoci je sťažovateľka fyzická osoba bez právnického vzdelania, kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na v znení neskorších predpisov v spojení s , podľa ktorého sa pri posudzovaní obsahu úkonov strán predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Žalobkyňa bola riadne a detailne poučená o tom, ako je potrebné opraviť žalobu a upozornená na dôsledky, ktoré z jej absencie vyplynú. Napriek tomu sťažovateľka zotrvala na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, a preto je potrebné jej vôľu rešpektovať.

38. Kasačný súd zároveň konštatuje, že správny súd nepochybil ani pri aplikácii ustanovenia a na danú vec, keďže absencia reakcie žalobkyne na výzvu súdu znamenala i neodstránenie nedostatkov podania (označenie žalovaného, označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáha nápravy, deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia, žalobný návrh, jednoznačné vyjadrenie, či žiada prejednanie veci na pojednávaní alebo súhlasí s meritórnym rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania), ktoré predstavovali taký nedostatok v náležitostiach žaloby, ktorý mal zásadný charakter a pre ktorý nebolo možné v konaní pokračovať. Žalobkyňa uskutočnením neúplného a nezrozumiteľného podania, ktoré v súdom stanovenej lehote nedoplnila a neopravila, spôsobila, že správny súd o takomto zmätočnom podaní nemohol ďalej konať a zaoberať sa vecou meritórne.

39. Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, k tým kasačný súd uvádza nasledovné:

40. K námietke, že správny súd vo veci nenariadil verejné pojednávanie, čím došlo k porušeniu jej základných práv, treba uviesť, že napadnuté uznesenie krajského súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom výslovne uvádza, že správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej [ ]. V zmysle uznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní vo veci samej alebo pri inom úkone správneho súdu, inak v zmysle uznesenie vyhotoví písomne a doručí ho účastníkom. Keďže kvôli nedostatku procesnej podmienky v danom prípade nebolo možné nariadiť pojednávanie, krajský súd

správne postupoval, keď uznesenie vyhotovil písomne mimo pojednávania a doručil ho sťažovateľke. Táto námietka sťažovateľky preto nie je opodstatnená.

41. Rovnako nie je možné považovať za opodstatnenú námietku, že žalobu nebolo možné odmietnuť, pretože sa jedná o spor o základné ľudské právo. V tomto smere kasačný súd uvádza, že v zmysle , ods. 2 ochrany svojich práv sa môže domáhať každý za zákonom stanovených podmienok. V zmysle podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, pričom týmto zákonom je v podmienkach správneho súdnictva . Vzhľadom na to, že žalobkyňa odmieta splniť procesné podmienky, ktoré zákon () ustanovuje ako predpoklad konania o správnej žalobe, správny súd nemôže vec meritórne prejednať bez ohľadu na to, akého práva sa konanie týka. Nie je porušením práva na spravodlivý proces, ak správny súd odmietne žalobu, pokiaľ žalobkyňa neodstráni procesný nedostatok, ktorý bráni jej meritórnemu prejednaniu, a to napriek skutočnosti, že bola riadne poučená o tom, ako tento nedostatok odstrániť a tiež aký bude následok jeho neodstránenia.

42. Námietka, že v napadnutom uznesení chýba citácia a a , je absolútne neodôvodnená, nakoľko nielen z kontextu celého napadnutého uznesenia, ale i priamo z jeho textu (str. 2, ods. 2.) vyplýva, že správny súd nemal pochybnosť o tom, že žalobkyňa podala správnu žalobu v sociálnych veciach, vychádzajúc z a . Pokiaľ by správny súd nemal za to, že sa jedná o žalobu v sociálnych veciach, nebol by k nej pristupoval popísaným spôsobom, neformálne. Skutočnosť, že namietané ustanovenia nie sú priamo citované v odôvodnení napadnutého uznesenia, nemá žiaden vplyv na jeho vecnú správnosť a zákonnosť, pretože materiálne boli na danú vec aplikované.

43. Čo sa týka sťažnostnej námietky ohľadom ustanovenia , treba dodať, že predpokladom postupu správneho súdu je, aby predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Týmto rozhodnutím sa má na mysli konečné rozhodnutie v inštančnom postupe správnych orgánov, teda po podaní odvolania odvolacie rozhodnutie. Táto podmienka vyplýva z a contrario. V danej veci správny súd poukázal na konkrétnu skutkovú situáciu, keď sťažovateľka síce podala odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, avšak predmetom súdneho prieskumu učinila výlučne prvostupňové rozhodnutie. Sťažovateľka bola súdom riadne poučená aj o práve zvoliť si advokáta, resp. o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa , túto možnosť však nevyužila, hoci v jej prípade by právne zastúpenie mohlo znamenať kvalifikovanejší prístup k právnym informáciám a následnému odstraňovaniu vád podania. Napriek tomu sťažovateľka na výzvu súdu nereagovala, neodstránila vytknuté vady podania a na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zotrvala aj v kasačnej sťažnosti. Nie je však úlohou správneho súdu presviedčať a donucovať žalobkyňu, aby žalovala konkrétne rozhodnutie, ktoré jej krajský súd označí alebo negovať jej výslovne prejavenú vôľu, a to ani v sociálnych veciach. Kasačný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou správneho súdu v tejto otázke a v celom rozsahu na ňu poukazuje.

44. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa , Listiny a právo podľa Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (napr. -17).

45. Na základe uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa a námietky sťažovateľky sú neopodstatnené, a tak kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa uznesením zamietol.

IV.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal [§ 167 ods. 1 (a contrario) v spojení s § 467

ods. 1 ], a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na v spojení s .

V.

47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [ (veta prvá) v spojení s a s ].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.