Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Sa/10/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XXXX/X, XXX XX L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2021

rozhodol:

Súd žalobu odmieta.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 30.8.2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2021, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 30.03.2021 o započítanie do obdobia dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby od 01.01.1987 do 31.01.2008. Namietala, že žalovaná v rozhodnutí zo dňa 17.06.2021 zamietla jej žiadosť zo dňa 30.03.2021 s odôvodnením, že ...„Nakoľko ste dobu služby nezískali v rozsahu zakladajúcim nárok na znížene dôchodkového veku, nie je možné na účely určenia sumy starobného dôchodku hodnotiť doby služby a hrubé zárobky v nej dosiahnuté...“. Žalobkyňa uviedla, že žiadosťou zo dňa 30.3.2021 nežiadala o zníženie dôchodkového veku, ale o zápočet služby v dĺžke 21 rokov do obdobia dôchodkového poistenia odvolávajúc sa na ust. ako aj v zmysle ust. a následne o prepočet sumy starobného dôchodku. Žalobkyňa poukázala na to, že aj za obdobie výkonu služby od 01.01.1987 do 31.01.2008, čo predstavuje 21 rokov a 36 dní (7701 dní) dôchodkového poistenia, bola dôchodkove poistená, nakoľko pravidelne odvádzala zákonom predpísané odvody do starobného fondu. V čase, kedy žalobkyňa skončila pracovný pomer, platil Citujúc tohto zákona uviedla, že jej služba v čase od 01.01.1987 do 31.01.2008 nezaložila nárok na výsluhový dôchodok podľa , keďže za účinnosti tohto zákona vykonávala a vykonala službu od 01.07.2002 do 31.01.2008 len v dĺžke 7 rokov. Podľa tohto zákona nárok na výsluhový dôchodok vznikol len tomu, kto podľa tohto zákona vykonával službu najmenej 25 rokov, t.j. kto od 01.07.2002 (od nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/200 Z.z.) vykonával službu v dĺžke najmenej 25 rokov. Keď žalobkyňa nastúpila do výkonu služby, t.j. 01.01.1987, platil , ktorý nepoznal dávku - výsluhový dôchodok. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí zo dňa 04.01.2021, že „...ku dňu, od ktorého žiadate priznať starobný dôchodok, ste získali 5 735 dní obdobia dôchodkového poistenia...“ je mylné a nezodpovedá skutočnosti. Podľa žalobkyne, k dátumu, odkedy žiadala o priznanie starobného dôchodku, získala 13 436 dní obdobia dôchodkového poistenia (36 rokov a 81 dní). Navrhla správnemu súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2021 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad, že správny súd akceptuje jej návrh na rozhodnutie, tak netrvá na verejnom konaní, v prípade neakceptovania jej návrhu, trvá na tom, aby v danej veci prebehlo verejné konanie za jej účasti.

2. Podľa obsahu správny súd vyhodnotil podanie žalobkyne zo dňa 30.08.2021 ako správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších prepisov (ďalej len „“).

3. Podľa správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

Podľa , ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

Podľa správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

5. Správny súd aj napriek neformálnemu posudzovaniu žaloby fyzickej osoby dospel k záveru, že žaloba zo dňa 30.08.2021 neobsahovala povinné náležitosti správnej žaloby v zmysle , , a , a preto žalobkyňu uznesením č.k. -47 zo dňa 04.01.2022 vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia doplnila podanie o uvedenie náležitostí správnej žaloby, a to o: 1) označenie žalovaného, 2) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobkyňa domáha nápravy, 3) deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia žalobkyni, 4) žalobný návrh, 5) jednoznačne vyjadrenie, či žiada prejednanie veci na pojednávaní alebo súhlasí s meritórnym rozhodnutím veci bez nariadenia súdneho pojednávania. Správny súd žalobkyňu poučil o tom, ako je potrebné opravu a doplnenie vykonať a o tom, že v prípade, ak podanie nebude doplnené, správny súd podanie odmietne. Zároveň žalobkyňu poučil aj o spôsobilom predmete prieskumu v správnom súdnictve v zmysle - právoplatnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky a o tom, že žalobu pri aplikácii v spojení s ako neprípustnú odmietne, ak žalobkyňa bude napriek poučeniu trvať na preskúmaní prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2021. Správny súd zrozumiteľne žalobkyňu poučil, že ak k vyčerpaniu riadnych opravných prostriedkov došlo, je prieskum zákonnosti prípustný vo vzťahu k rozhodnutiu o odvolaní (druhostupňové rozhodnutie), a teda toto rozhodnutie je potrebné uviesť ako predmet prieskumu zákonnosti v žalobnom návrhu. Správny súd žalobkyňu poučil o tom, že žalobkyňa napáda prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.6.2021, pričom žalobkyňa vyčerpala riadny opravný prostriedok, a to podanie odvolania podľa v spojení s 215 ods. 4 O odvolaní žalobkyne bolo právoplatne rozhodnuté Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.8.2021, a preto správny súd vyzval žalobkyňu, aby správne označila konanie, v ktorom sa domáha nápravy. Správny súd žalobkyňu poučil podľa o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

5. Uznesenie č.k. -47 zo dňa 04.01.2022 bolo žalobkyni doručené elektronicky dňa 07.01.2022. Žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala.

6. Na záver o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t.j. výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie ustanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie, pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Pokračovanie v konaní treba chápať ako možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2013, sp. zn. ).

7. V danom prípade nedostatky a neúplnosti v náležitostiach žaloby v zmysle boli tak zásadného charakteru, že viedli k nemožnosti súdu efektívne konať a rozhodovať o veci samej a k odmietnutiu žaloby podľa v spojení s . Žalobkyňa neakceptovala prístup správneho súdu k náležitostiam jej podania pri označení žalovaného, napadnutého rozhodnutia, uvedenia žalobného návrhu, a napriek zrozumiteľnému poučeniu zo strany správneho súdu vady svojho podania v lehote určenej súdom neodstránila.

8. Správny súd uvádza, že aj napriek neformálnemu posudzovaniu podania žalobkyne označeného ako „Správna žaloba“ dospel k záveru, že neodstránením vád tohto podania malo podanie vady, ktoré bránili jeho vecnému vybaveniu, ak nebol žalobkyňou označený žalovaný, rozhodnutie, preskúmania ktorého sa podaním domáha a neuvedenie žalobného návrhu. Napriek tomu, že správne súdne konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným, ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho orgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, t.j. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne, resp. úplné označenie žalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2010, sp. zn. ). Neoznačenie žalovaného a neoznačenie rozhodnutia správneho orgánu žalobkyňou v okolnostiach predmetnej veci, ktoré by bolo spôsobilým predmetom konania v správnom súdnictve, je takou vadou podania, ktorá bráni ďalšiemu postupu správneho súdu. Žalobkyňa v odsekoch 6. - 10. odôvodnenia uznesenia krajského súdu č.k. -47 zo dňa 04.01.2022 bola zrozumiteľne poučená o tom, že ak za žalovaného mieni označiť podľa šetrenia vykonaného krajským súdom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, tak potom za žalovaného musí byť označený tento subjekt - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava. Ak žalobkyňa i napriek tomuto jasnému návodu na označenie žalovaného, neoznačila žalovaného, tak nie je možné i v prípade neformálneho posudzovania správnej žaloby súdom nahrádzať vôľu žalobkyne a namiesto nej „dosadzovať“ chýbajúce údaje podania priamo súdom. V ďalšom vada podania žalobkyne spočívala v tom, že žalobkyňa sa aj napriek vykonanému poučeniu domáhala preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. Správny súd však žalobkyňu jasne poučil o podmienkach konaniach. Opäť aj v tomto nedostatku podania krajsky sud nemôže nahrádzať vôľu žalobkyne, pretože je v jej rozhodnutí a dispozícii označiť rozhodnutie, ktoré žiada súdom preskúmať.

9. Správny súd zvýrazňuje, že jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť žalobcu v súvislosti s jeho podaním, t.j. v danej veci namiesto žalobkyne označiť žalovaného, označiť rozhodnutie ako aj vyjadriť žalobný návrh. Takýmto postupom správneho súdu by došlo k prevzatiu „sporu“ do rúk správneho súdu i bez prejavenej vôle žalobkyne, ktorý postup by bol v rozpore so základným princípom konania podľa , v zmysle ktorého v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. Pokiaľ by správny súd namiesto žalobkyne prevzal iniciatívu a sám by vyjadroval predmet prieskumu, označenie žalovaného, žalobného návrhu, čo by bolo výsledkom usudzovania správneho súdu, čo pravdepodobne žalobkyňa mienila, boli by porušené práva druhého účastníka konania, keď by sa takýmto prístupom správneho súdu porušil princíp rovného postavenia účastníkov konania. Ak by správny súd preskúmaval konkrétne rozhodnutie bez procesnej iniciatívy žalobkyne, tak by sa dostal do situácie, kedy by neplatil dispozičný princíp zakotvený v . Žalobkyni bolo poskytnuté komplexné poučenie o jej procesných právach, bolo dané poučenie v zmysle ust. .

10. Pokiaľ žalobkyňa na výzvu správneho súdu podľa uznesenia č.k. -47 zo dňa 04.01.2022 nereagovala, je daný aj ďalší dôvod na odmietnutie žaloby, a to odmietnutie žaloby ako neprípustnej podľa v spojení s vzhľadom na to, že žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia.

11. Správny súd z vyššie uvedeného je toho názoru, že nemal inú možnosť, ako len pristúpiť k odmietnutiu žaloby žalobkyne podľa v spojení s .

O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.