Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/321/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni J. Y., T.. XX. XX. XXXX, U. H. R. X, XXX XX H. H., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 1 014,40 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Oznámením doručeným súdu dňa 23. 09. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporkyne.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03. 09. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1 014,40 eura s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27. 11. 2009 uzatvoril s odporkyňou zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni úver vo výške 829,85 eura, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 50,72 eura. Odporkyňa sa dostala do omeškania už pri splátke č. 2 a napokon zaplatila len 407,20 eura. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola v omeškaní s úhradou splátky č. 14 o viac ako 3 mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa , t.j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1 014,40 eura dňa 15. 06. 2011. Túto sumu neuhradila ani čiastočne. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal zaviazania odporkyne zaplatiť mu sumu vo výške 1 014,40 eura spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 16. 06. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Návrh spolu s prílohami bol doručený odporkyni do vlastných rúk dňa 17. 02. 2015. Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 04. 2015, na ktoré sa účastníci nedostavili, súd podľa pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci nečinní, vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na základe vykonaného dokazovania listinami zistil nasledovný skutkový stav: odporkyňa dňa 24. 11. 2009 v Banskej Bystrici vyplnila časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 2. Dlžník - osobné údaje (vyplňte) a 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte) uvedenej

listiny, v ktorej žiadala o poskytnutie čiastky úveru 829,85 eura, splatnosť úveru 30 splátok, splatnosť 20. deň v mesiaci, mesačná splátka 50,72 eura, zmluvná odmena 691,76 eur, predpokladaná RPMN za úver 68,86 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 502,12 eura, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 58,72 %. Navrhovateľ dňa 27. 11. 2009 v Bratislave vyplnil časť údajov na listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX, a to v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevyplňujte) uvedenej listiny. Navrhovateľ schválil žiadosť odporkyne o poskytnutie revolvingového úveru a poskytol jej čiastku úveru 829,85 eura, splatnosť úveru 30 splátok, splatnosť 12. deň v mesiaci, mesačná splátka 50,72 eura. Zmluvná odmena predstavovala sumu 502,12 eura, RPMN za úver 63,87 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,40 %. Súčasťou listiny označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. zmluvy (VS): XXXXXXXXXX boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere a listina, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 11. 2009. Odporkyni bola poskytnutá čiastka úveru 829,85 eura (25 000 Sk).

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. do 30. 11. 2009 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia sumy 1 014,40 eura s príslušenstvom na základe uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX. Uvedená zmluva bola uzatvorená za účinnosti o spotrebiteľských úveroch, preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho a , keďže na jej základe boli odporkyni, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme úveru navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

Niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec spotrebiteľskej povahy nemala dopadať právna ochrana vyplývajúca z . Súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom, dodávateľom a nepodnikateľom, spotrebiteľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskorávne vzťahy. Súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia časť bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou ( o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami ). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25. 01. 2011). S účinnosťou (od 01. 01. 2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu sa dostali do rozporu s novým ustanovením „spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

To, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, je nesporné a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ sa spotrebiteľom (predtým porov. , ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa (...„za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa , a...“). Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01. 01. 1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie . Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením , tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné ( ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa s odkazom na zhoršilo napriek tomu, že upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. (z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -279 zo dňa 14. 02, 2013, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -10 zo dňa 19. 06. 2013).

Novela definitívne normatívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonník, aj keby sa inak mali požiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava .

Podľa všeobecná premlčacia doba trojročná. Navrhovateľ ukončil s odporkyňou zmluvný vzťah dňa 15. 06. 2011, do kedy mala podľa tvrdení navrhovateľa uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu poskytnutú na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 16. 06. 2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva voči odporkyni na

súde. Premlčacia doba uplynula dňom 16. 06. 2014. Návrh voči odporkyni bol doručený súdu dňa 03. 09. 2014. Nakoľko uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd podľa prihliadol aj bez návrhu odporkyne na premlčanie nároku navrhovateľa.

Nakoľko uplatnený nárok voči odporkyni bol súdu doručený po uplynutí premlčacej doby, súd nemohol právo na plnenie povinnosti navrhovateľovi priznať, a preto podaný návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s . V konaní úspešná odporkyňa nepodala súdu návrh na náhradu trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na náhradu trov konania podal. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania nepriznal.

Dňa 23. 09. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa na strane odporkyne. Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane doručil odporkyni do vlastných rúk dňa 17. 02. 2015. Odporkyňa sa k oznámeniu a výzve súdu nevyjadrila, neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa , v znení účinnom do 31. 12. 2015, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovení a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej literatúre (viď N. Y. a kol., - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu ( ), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „“). V zmysle môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie , je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje . Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Jej nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pokiaľ preto nevyjadrí odporkyňa svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani nebol dôvod vyzývať JUDr. Bohdana Jakubisa na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporkyňa súhlas na vystupovanie uvedeného subjektu na jej strane neudelila.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní