Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/106/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: C. G. M. Y. S. L. T. S. , L. K. X.XX.XXXX, J. J., T. Č.. XXXX/XX, proti žalovanému: I.. C. X. , súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka č. 39, Bratislava, IČO: 43 249 981, zastúpený Advokátska kancelária Balázs Fábián, s.r.o., Nové Zámky, Gúgska č. 108, IČO: 47 238 739, za ktorú koná Mgr. Balázs Fábián, o zaplatenie 99.000,- € a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. februára 2020, č. k. -277, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 10. februára 2020, č. k. -277, vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalobcu proti výroku I. o d m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 10.2.2020, č. k. -277, výrokom I. nároky žalobcu tam uvedené vylúčil na samostatné konanie do Exekučného oddelenia Okresného súdu Bratislava IV., zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie 99.000,- € (výrok II.) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami , o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“), o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Pokiaľ ide o vecné odôvodnenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou v prejednávanej veci domáhal zaviazať žalovaného na zastavenie exekúcie vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. Ex 248/2007, , z dôvodu jej neprípustnosti, stornovania akejkoľvek finančnej požiadavky (trov exekúcie) zo strany žalovaného, ako aj v prípade kladného rozhodnutia, priznania nemajetkovej ujmy vo výške 99.000,- € ako kompenzácie za vynaložené fyzické, psychické a duševné úsilie v tejto veci, ako aj za stresové napätie trvajúce počas celej doby od 17.10.2007, kedy bolo vystavené Upovedomenie o začatí exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 248/2007. Žalobu odôvodnil tým, že sa týka exekučného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. Ex 248/2007, na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajskej pobočky Bratislava, zo dňa 3.8.2007, vykonateľného exekučného titulu platobného výmeru č. 1123/2004, zo dňa 9.1.2004, vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Bratislava a poverenia Okresného súdu Bratislava IV. na vykonanie exekúcie č. XXXX XXX XXX, zo dňa 11.10.2007. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný oficiálne legalizuje nezákonné konanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dopúšťa sa aj

porušenia § 13 Exekučného poriadku. Napriek tomu, že na základe jeho podnetov žalovaný vedel, že zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa jedná o podvod, exekučné konanie nezastavil, ale volil cestu spoluúčasti na komplote voči jeho osobe. 1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako súdny exekútor vedie exekučné konanie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 77 6005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, pôvodne v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., proti povinnému-žalobcovi. Exekučné konanie začalo dňa 8.8.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. I. E.. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie-platobný výmer pôvodného oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., č. 1123/2004, vydané dňa 9.1.2004, právoplatné dňa 10.12.2004 a vykonateľné dňa 19.12.2004. Dňa 11.10.2007 Okresný súd Bratislava IV. ako exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. I. E. poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX. Exekučný súd vedie exekučný spis pod sp. zn. . Súdny exekútor bol poverený v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vykonaním exekúcie proti povinnému-žalobcovi v rozsahu dlžného zdravotného poistenia 15.486,- Sk, poplatkov z omeškania 21.643,- Sk a trov oprávneného 40,- Sk. Dňa 17.10.2007 pôvodný exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému-žalobcovi do vlastných rúk dňa 23.10.2007. Dňa 29.10.2007 boli pôvodnému exekútorovi doručené námietky proti exekúcii a námietka zaujatosti. Pôvodný exekútor dňa 9.11.2007 doručil exekučnému súdu námietky povinného k rozhodnutiu. Prílohou námietok bol list adresovaný Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorom povinný-žalobca tvrdí, že nemá žiadnu povinnosť platiť oprávnenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K tvrdeniam sa vyjadril oprávnený a to tak, že exekúciu vedenú na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu považuje za oprávnenú, námietky povinného považuje za irelevantné a na exekúcii trvá. Dňa 15.4.2008 sa povinný obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou o prešetrenie postupu pôvodného exekútora v rámci štátneho dohľadu, ktorý vykonáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nad činnosťou exekútorov. Potom, ako bol ministerstvu predložený exekučný spis, bolo podanie povinného posúdené ako sťažnosť na postup súdneho exekútora. V rámci kontrolnej právomoci pri výkone dohľadu nad činnosťou exekútora bola sťažnosť povinného zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 15.11.2013 bol pôvodný súdny exekútor JUDr. Mgr. I. E. ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie exekútora a dňom 16.11.2013 sa jeho nástupcom stal súdny exekútor JUDr. C. X., ktorý v konaní pokračuje. Dňa 11.8.2016 Okresný súd Bratislava IV. ako exekučný súd, vydal uznesenie č. k. -70, ktorým (výrokom I.) námietky povinného proti exekúcii zamietol, výrokom II. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, výrokom III. pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, že v konaní bude ďalej vystupovať na strane oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Proti výroku I. nie je prípustné odvolanie a teda výrok, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté nadobudol právoplatnosť. Rovnako nadobudol právoplatnosť výrok III. predmetného uznesenia. Proti výroku II., ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie povinný podal odvolanie, o ktorom bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave. K žalobnému návrhu, ktorým sa žalovaný domáha zastavenia exekúcie vedenej pod sp. zn. Ex 248/2007, , žalovaný uviedol, že nakoľko bolo proti tomuto výroku podané povinným odvolanie, bude ďalej v druhom stupni konať Krajský súd v Bratislave. Podľa žalovaného o zastavení exekúcie je kompetentný rozhodnúť exekučný súd v exekučnom konaní a nie súd v civilnom konaní. K žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáha stornovania akejkoľvek finančnej požiadavky (trovy exekúcie) zo strany súdneho exekútora (žalovaného) žalovaný uviedol, že nárok na zaplatenie trov exekúcie je upravený zákonom a v zásade je povinnosť znášať trovy exekúcie na strane povinného. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Podľa § 201 ods. 2 účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. Povinný - žalobca v tomto konaní námietky proti trovám exekúcie nepodal. Predbežné trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí exekúcie riadne určené. Pochybenie pri výkone dohľadu nebolo konštatované ani Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a ani exekučným súdom pri rozhodovaní o námietkach povinného a o jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Žalovaný poukázal na to, že trovy exekúcie určuje exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v predbežnej výške, nakoľko v tom čase nie je možné predpokladať priebeh exekúcie a jej náklady. Súdny exekútor nie je oprávnený stornovať trovy exekúcie, neexistuje možnosť daná mu právnym poriadkom na takéto konanie. K žalobnému návrhu, ktorým sa žalobca domáha, aby mu v prípade kladného rozhodnutia súdu bola priznaná nemajetková ujma vo výške 99.000,- € žalovaný uviedol, že

nie je mu jasné, aké kladné rozhodnutie súdu má žalobca na mysli. Uviedol, že žalobca má možnosť domáhať sa náhrady od konajúceho súdneho exekútora v dvoch právnych režimoch a to podľa Exekučného poriadku alebo podľa ustanovení Podľa právnej vedy súdny exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí pri výkone činnosti podľa Exekučného poriadku. Ustanovenie Exekučného poriadku odkazuje na Podľa citovaného Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Z výkladu Exekučného poriadku v spojení so možno konštatovať, že postup podľa spolu s predbežným prerokovaním nároku bude namieste tam, kde vznikla škoda pri výkone exekučnej činnosti podľa až Exekučného poriadku, resp. pri porušení relevantných ustanovení (ďalej len „“), resp. (ďalej len „“) pri výkone exekučnej činnosti. Uvedené v súlade s ustanovením potvrdzuje aj to, že výkon exekučnej činnosti sa v súlade s Exekučného poriadku považuje za výkon verejnej moci. Pri výkone inej činnosti podľa a nasl. Exekučného poriadku sa uplatňuje zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia citovaného zákona. Z toho dôvodu tak bude potrebné individuálne posudzovať z hľadiska predpokladov a) zodpovednosť za škodu podľa , b) zodpovednosť za škodu podľa Exekučného poriadku. Žalovaný poukazoval na a predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú podľa Exekučného poriadku. Uviedol, že najmarkantnejší rozdiel medzi uplatnením nároku podľa a uplatnením nároku podľa Exekučného poriadku spočíva v pasívnej legitimácii toho-ktorého subjektu, ako aj v splnení osobitných podmienok. Obligatórnou podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody podľa je povinnosť poškodeného predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s príslušným organom štátnej správy, ktorým je v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V prípade, že táto podmienka nebude ku dňu podania návrhu na súd splnená, sud žalobu na náhradu škody zamietne. Kým v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa je pasívne legitimovaným subjektom Slovenská republika, v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa Exekučného poriadku bude týmto subjektom priamo súdny exekútor. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, keď protiprávne konanie žalovaného nepreukázal. Žalovaný ako súdny exekútor vedie voči žalobcovi-povinnému exekúciu na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Súdny exekútor ani exekučný súd nie sú oprávnení skúmať právoplatné a vykonateľné rozhodnutia iných orgánov z hľadiska ich správnosti ani konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu. V prípade, ak mal povinný pochybnosti o správnosti rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie - exekučného titulu, mal využiť prostriedky obrany v tom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu. Žalobca tak i urobil, avšak neúspešne, nakoľko exekučný titul je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Nemožnosť skúmať právoplatné rozhodnutia iných orgánov z hľadiska ich správností exekučným súdom ako aj súdnym exekútorom je vyjadrené napr. i v Exekučného poriadku, kedy môže povinný namietať len dôvody, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu - nikdy nie predtým. Uviedol, že podľa prichádza do úvahy protiprávne konanie spočívajúce v nezákonnom rozhodnutí a v nesprávnom úradnom postupe. Nezákonné rozhodnutie v exekučnom konaní nebolo vydané žiadne. Nezákonnosť ktoréhokoľvek rozhodnutia súdneho exekútora ako žalovaného nekonštatoval orgán dohľadu - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ani exekučný súd pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Nesprávny úradný postup súdneho exekútora ako žalovaného v exekučnom konaní nebol konštatovaný ani orgánom dohľadu - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ani exekučným súdom pri rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii. Žalovaný má za to, že jeho postup v exekučnom konaní nenapĺňa atribúty nesprávneho úradného postupu. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy. Kvantifikácia nemajetkovej ujmy žalobcom je nedostatočná. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v

spoločenskom uplatnení. Akým spôsobom žalobca určil sumu 99.000,- € nie je žalovanému známe. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore. Dôvodil, že v sporoch o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom pasívne vecne legitimovaným je štát. 1.3. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. sa dopustila podvodu. Nebola oprávnená od neho požadovať dlžné poistné ani poplatok z omeškania za požadované obdobie. Žalovaný mal možnosť neprijať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúcia je v danom prípade neprípustná a nemožno ju vykonať. Žalovaný nemal právo ani požadovať od neho trovy exekúcie. Ním požadovaná nemajetková ujma je len kompenzáciou za vynaložené fyzické a psychické úsilie v tejto veci, ako aj stresové napätie, ktoré musí vynakladať, aby odhaľoval svojimi listami to, čo sa ľudia s právnickým vzdelaním mali naučiť už na fakulte práva. Žalovaný bol povinný posúdiť návrh na vykonanie exekúcie, zistiť, či je v ňom oprávnená požiadavka na vykonanie exekúcie. Nepostupoval spravodlivo, ako právnicky vzdelaný človek mal vedieť, že žalobca má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Tým, že si voči nemu uplatňuje finančnú náhradu, dopúšťa sa podvodu a zneužitia právomoci verejného činiteľa. 1.4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako súdny exekútor vedie exekučné konanie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, pôvodne v prospech oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., proti povinnému-žalobcovi. Exekučné konanie začalo dňa 8.8.2007 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. I. E.. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie-platobný výmer pôvodného oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1123/2004, vydané dňa 9.1.2004, právoplatné dňa 10.12.2004 a vykonateľné dňa 19.12.2004. Dňa 11.10.2007 Okresný súd Bratislava IV. ako exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. I. E. poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX. Exekučný súd vedie exekučný spis pod sp. zn. . Súdny exekútor bol poverený v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu vykonaním exekúcie proti povinnému - žalobcovi v rozsahu dlžného zdravotného poistenia 15.486,-Sk, poplatkov z omeškania 21.643,- Sk a trov oprávneného 40,- Sk. Dňa 17.10.2007 pôvodný exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému-žalobcovi do vlastných rúk dňa 23.10.2007. Dňa 29.10.2007 boli pôvodnému exekútorovi doručené námietky proti exekúcii a námietka zaujatosti. Pôvodný exekútor dňa 9.11.2007 doručil exekučnému súdu námietky povinného k rozhodnutiu. Prílohou námietok bol list adresovaný Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorom povinný-žalobca tvrdí, že nemá žiadnu povinnosť platiť oprávnenému Všeobecnej zdravotnej poisťovni. K tvrdeniam sa vyjadril oprávnený a to tak, že exekúciu vedenú na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu považuje za oprávnenú, námietky povinného považuje za irelevantné a na exekúcii trvá. Dňa 15.4.2008 sa povinný obrátil na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so žiadosťou o prešetrenie postupu pôvodného exekútora v rámci štátneho dohľadu, ktorý vykonáva ministerstvo nad činnosťou exekútorov. Potom ako bol ministerstvu predložený exekučný spis, bolo podanie povinného posúdené ako sťažnosť na postup súdneho exekútora. V rámci kontrolnej právomoci pri výkone dohľadu nad činnosťou exekútora bola sťažnosť povinného zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 15.11.2013 bol pôvodný súdny exekútor JUDr. Mgr. I. E. ministrom spravodlivosti na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie exekútora a dňom 16.11.2013 sa jeho nástupcom stal súdny exekútor JUDr. C. X., ktorý v konaní pokračuje. Dňa 11.8.2016 Okresný súd Bratislava IV. ako exekučný súd vydal uznesenie č. k. -70, ktorým výrokom I. námietky povinného proti exekúcii zamietol, výrokom II. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, výrokom III. pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného a to tak, že v konaní bude ďalej vystupovať na strane oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Proti výroku I. nie je prípustné odvolanie a teda výrok, ktorým boli námietky povinného proti exekúcii zamietnuté nadobudol právoplatnosť. Rovnako nadobudol právoplatnosť výrok III. predmetného uznesenia. Proti výroku II., ktorým exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie povinný podal odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -112, zo dňa 9.4.2019, uznesenie Okresného súdu Bratislava IV. č. k. -70, zo dňa 11.8.2016, v časti výroku II., potvrdil. Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 1.5.1. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ústavný súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti postavením súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti už zaoberal. Vo svojom náleze uviedol, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritéria ako na právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy

štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa v rozsahu ustanovenom zákonom (, ). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj , v spojení s bodom 3 Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom (). Čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava ( Exekučného poriadku) a konštatuje aj ústavný súd vo svojej už uvedenej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.2.2013, sp. zn. ). Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu, pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti iným subjektom než štátu, nemôžu byť tieto iné subjekty nositeľmi právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne, teda nemajú pasívnu legitimáciu v konaní. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je vždy Slovenská republika, v ktorej mene priamo zo zákona vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Z citovaných ustanovení zákona tiež vyplýva, že za škodu nezodpovedá tento ústredný orgán. Príslušný ústredný orgán iba vystupuje a koná v mene štátu, za škodu zodpovedá štát. Vznik zodpovednosti exekútora podľa predpokladá výkon exekučnej činnosti na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie dôvodil, že v posudzovanej veci sa žalobca domáhal jednoznačne finančnej náhrady, ktorá mu mala byť spôsobená v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú súdny exekútor vykonával na základe poverenia súdu podľa Exekučného poriadku, preto bolo dôvodné tento právny nárok subsumovať pod ustanovenia Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní a žalobný návrh na zaplatenie sumy 99.000,- € titulom nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je vždy Slovenská republika, v ktorej mene priamo zo zákona vystupuje, teda za ňu koná ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, alebo jeho nesprávny úradný postup. Ústredný orgán štátu pritom nekoná vo vlastnom mene, ale v mene štátu. Pasívnu vecnú legitimáciu má štát. Žalovaný nie je nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne V posudzovanej veci vecne pasívne legitimovaný je Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 1.5.2. Súd prvej inštancie nárok žalobcu posudzoval aj podľa ustanovenia Exekučného poriadku. Citované ustanovenie upravuje zodpovednosť súdneho exekútora, pričom z jeho dikcie je zrejmé, že ak osobitný zákon (ktorým je ) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa Exekučného poriadku. Je tak nutné vychádzať z uvedenej zákonnej dikcie a pokiaľ osobitný zákon () neustanovuje inak, teda neupravuje svoju výlučnú aplikabilitu, je nutné mať za to, že zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti možno vyvodiť priamo zo zákonného ustanovenia Exekučného poriadku. Súd v súvislosti s možno kolíziou osobitných právnych úprav podľa a zákonného ustanovenia Exekučného poriadku uviedol, že hoci je doterajšia judikatúra ohľadom vyriešenia otázky zodpovednostného vzťahu súdneho exekútora za spôsobenú škodu pri výkone exekučnej činnosti rozdielna, súd sledujúc rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa zohľadnil a pri rozhodovaní vychádzal zo záverov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. , zo dňa 23.3.2016, v ktorom vyslovil, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa Exekučného

poriadku a zodpovednosťou štátu podľa Z. z, zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa (porovnaj napr. rozhodnutie sp. zn. ). ani priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich, obidve zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu (činnosti uvedené v ustanoveniach až Exekučného poriadku) zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v Exekučného poriadku. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa ustanovenia Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom podľa , ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa nevylučujú. Súd prvej inštancie uviedol, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí ( Exekučného poriadku). Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu v exekučnom konaní ( Exekučného poriadku). V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa ( Exekučného poriadku). Zodpovednosť exekútora za škodu ním spôsobenú, alebo jeho zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku je upravená v tohto poriadku, ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho zavinenie. Podľa tohto ustanovenia exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom ,,vynaloženie všetkého úsilia“ je možné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku, príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôže zodpovednosti zbaviť, t.j. neexistuje žiadny deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil zodpovednosť, ak sú splnené predpoklady jeho vzniku. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v posudzovanej veci nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 99.000,- € ani na základe Exekučného poriadku. Žalobca sa totiž žalobou domáhal výslovne zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 99.000,- €, ktorú možno požadovať na základe ustanovení V súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti žalobcovi škoda v ním uplatnenej výške 99.000,- € nevznikla. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebol zistený žiadny postup žalovaného v rozpore s exekučným poriadkom. Žalovaný vedie predmetné exekučné konanie zákonne, ako súdny exekútor nie je oprávnený skúmať ani hodnotiť vecnú správnosť exekučného titulu. 1.6. Nároky žalobcu uvedené vo výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie tento vylúčil na samostatné konanie do Exekučného oddelenia Okresného súdu Bratislava IV. 1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle , v spojení tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v tejto súvislosti uviedol list krajskej pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 23.10.2000, ktorého text neumožňoval vznik dlhu, preto Všeobecná zdravotná poisťovňa nemohla vydať platobný výmer č. 1123/2004 zo dňa 9.1.2004, o ktorý sa konanie súdneho exekútora opiera, ignorujúc fakt, že niekto neznámy uhradil istinu - zdravotné poistenie za žalobcu, ako to vyplýva z exekučného príkazu zo dňa 3.7.2019. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa odvolateľa sa to týka toho, že súdny exekútor nemôže spadať pod . , keďže Okresný súd Bratislava IV. vydal poverenie datované dňom 11.10.2007 v rozpore s právnymi predpismi Exekučného poriadku a znení článkov . Podľa odvolateľa súdny exekútor mal podať návrh na zastavenie exekúcie, čo neurobil, preto ako štátny orgán nesie zodpovednosť za svoje konanie on a nie ministerstvo spravodlivosti. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, týka sa to prístupu súdu k danej veci, ktorý ignoruje nielen žalobcom predložené tvrdenia a dôkazy, ale aj znenie a Exekučného poriadku v snahe ochrániť žalovaného i od prípadného trestného stíhania. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie neobjektivitu, keď v písomnom vyhotovení rozhodnutia na strane 2, body 1. a 2. uviedol o žalobcovi 20 riadkov a na stranách 2 až 6, bod 3. uviedol o žalovanom 214 riadkov. V odvolaní ďalej citoval vety, v ktorých súd podľa odvolateľa zjavne obhajoval žalovaného. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniu Súd bol povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako súd posúdil podstatné tvrdenia a právne argumenty žalobcu, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy žalobcu súd vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Podľa odvolateľa súd si mal overiť jeho tvrdenia, lebo boli v priamej súvislosti s tým, prečo sa žalobca domáha od žalovaného nemajetkovej ujmy. Podľa odvolateľa žalovaný legalizuje nezákonné konanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a porušuje Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa dopustila podvodu, nebola oprávnená požadovať od neho dlžné poistné, ani poplatok z omeškania, exekúcia je neprípustná, nemožno ju vykonať, žalovaný mal vedieť, že žalobca má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Poukazujúc na ústavu odvolateľ dôvodil, že exekútor ako štátny orgán môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, mal preto dodržať ústavu, ktorá garantuje všetkým občanom právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Exekútor bol preto povinný podať návrh na zastavenie exekúcie, čo neurobil, zodpovednosť preto nesie on a nie ministerstvo spravodlivosti. Odvolateľ poukázal na to, že v konaní žiadal, že škodu treba vymáhať na základe a , , keďže žalovaný porušil a , ods. 2, ods. 4 , čo súd ignoroval a vec riešil podľa , ktorého paragrafy sú v rozpore s , keďže odoberajú právomoc súdu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že v konaní sp. zn. bola zákonnou sudkyňou JUDr. T. B., pričom o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodla dňa 11.10.2007 Mgr. T. C., ktorá na to nebola oprávnená, poverenie je tak neplatné, naviac bolo vydané po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ odôvodnil tým, že v Exekučnom poriadku nie je zakázané, že súd nemôže v civilnom konaní zrušiť listiny vydané súdom v exekučnom konaní. Ďalej dôvodil, že žalovaný nevyvrátil ani jeden z desiatich bodov uvedených na strane 1 a 2 jeho záverečnej reči zo dňa 9.1.2020, súd bol preto povinný považovať ich za nesporné podľa Priznaním nároku na náhradu trov konania súd porušil princíp právnej istoty podľa , a Odvolaciemu súdu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil; navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil. Poukázal na to, že ako súdny exekútor nie je oprávnený skúmať ani hodnotiť vecnú správnosť exekučného titulu, k čomu sa vyjadril už v konaní pred súdom prvej inštancie v podaniach zo dňa 20.11.2018, 18.3.2019, 22.11.2019, ako i na pojednávaniach. Dôvodil, že súdny exekútor vedie exekučné konanie zákonne, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, návrhu na vykonanie exekúcie a poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 nepodal, keďže nenadobudol pochybnosti o zákonnom vedení exekúcie, nezistil dôvody na zastavenie exekúcie. Správnosť jeho postupu potvrdzujú i rozhodnutia exekučného súdu a súdu druhej inštancie v predmetnom exekučnom konaní. Poukázal aj na to, že súdny exekútor podľa Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 nerozhodoval o zastavení exekúcie. Toto oprávnenie prislúchalo výlučne vecne príslušnému súdu. Zároveň uviedol, že o zastavení exekúcie konal exekučný súd v prvej inštancii, návrh povinného na zastavenie zamietol (č. k. -70), uvedené rozhodnutie exekučného súdu bolo v odvolacom konaní potvrdené (č. k. -112). K žalobcom tvrdenému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť podľa poukázal na znenie tohto článku, podľa ktorého „Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Žalovaný poukázal na to, že v exekučnom konaní sp. zn. EX 248/07, , nie je vymáhaná pohľadávka za poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ale za nezaplatené zdravotné poistenie, ktoré bolo predpísané žalobcovi -povinnému podľa zákona, na vydanie ktorého existuje splnomocnenie v . garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú len na základe zdravotného poistenia, pričom na úpravu podmienok jej poskytovania, t. j. na reálne naplnenia obsahu

tohto základného práva „splnomocňuje zákon“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19.10.1994). Základné právo fyzických osôb na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je síce garantované v , ale je viazané na verejné zdravotné poistenie a podmienky ustanovené zákonom. Účasť občanov na verejnom zdravotnom poistení je predpokladom poskytnutia zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených zákonom. Žalovaný dôvodil, že problematika bola mnohokrát predmetom konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, na ktorého rozhodnutia poukázal. Taktiež pre úplnosť poukázal na , podľa ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 3.2. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že tento neuznáva v celom rozsahu, pričom poukázal na svoje písomné podania zo dňa 20.11.2018, 18.3.2019, 22.11.2019, ako i na svoje vyjadrenia na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že z jeho strany nedošlo k protiprávnemu konaniu (nezákonnému rozhodnutiu ani k nesprávnemu úradnému postupu) a z toho dôvodu nemôže byť príčinná súvislosť so vznikom (domnelej, uplatňovanej) nemajetkovej ujmy žalobcu. S poukazom na ustanovenia dôvodil, že nie je ani pasívne legitimovaný v tomto konaní. Za mylné a zavádzajúce označil tvrdenie žalobcu, že žalovaný súdny exekútor nemal oprávnenie určiť spôsob vykonania exekúcie a vydať exekučný príkaz. Skutočnosť, že exekúcia je vedená v súlade so všetkými právnymi predpismi potvrdzujú všetky rozhodnutia exekučného súdu, súdu druhej inštancie aj preverovanie konania orgánom dohľadu, t.j. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. 3.3. K žiadosti žalobcu, aby súd v prejednávanej veci zrušil rozhodnutia vydané v exekučnom konaní sp. zn. EX 248/07, žalovaný namietal, že to v tomto konaní nie je možné a na taký postup ani nie je dôvod. Zároveň poukázal na to, že zrušenie požaduje žalobca podľa čl. 2 ods. 3 (hoci uvádza ) , podľa ktorého „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá“, avšak na súdy a súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti je potrebné aplikovať , podľa ktorého „Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis neustanovuje kto, za akých podmienok a akým spôsobom by mal zrušiť rozhodnutia súdneho exekútora v exekučnom konaní. Uvedené sa zákonne rieši tak, že súd exekúciu zastaví na návrh alebo ex offo, ak zistí skutočnosti predpokladané zákonom, čo sa v tomto prípade nestalo. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. novembra 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalovaného upovedomení zákonným spôsobom (, , , ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a odvolanie proti výroku I. ako neprípustné odmietol ( a ).

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým

žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

9. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, poukazujúc na list Krajskej pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 23.10.2000 (č. l. 43 spisu), ktorého text podľa odvolateľa, neumožňoval vznik dlhu, preto Všeobecná zdravotná poisťovňa nemohla vydať platobný výmer č. 1123/2004 zo dňa 9.1.2004. Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie sp. zn. , Ex 248/07, vedením ktorého mala žalobcovi vzniknúť v tomto konaní ním uplatnená nemajetková ujma, bolo vedené na základe právoplatného (dňa 10.12.2004) a vykonateľného (dňa 19.12.2004) exekučného titulu a to platobného výmeru č. 1123/2004, vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., pobočka Bratislava dňa 9.1.2004. V konaní o zaplatenie nemajetkovej ujmy súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť skutkových a právnych záverov vedúcich k vydaniu rozhodnutia - platobného výmeru č. 1123/2004 zo dňa 9.1.2004. V prípade, že sa odvolateľ nestotožňoval s predmetným rozhodnutím, mohol podať podnet na preskúmanie rozhodnutia súdom v zmysle o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, ako aj o správnom konaní (správny poriadok), pričom z rozhodnutia o odvolaní č. /OP-67 zo dňa 26.11.2004 (č. l. 129 a nasl.) vyplýva, že odvolateľ bol o tejto možnosti riadne poučený, túto možnosť však nevyužil a podnet na preskúmanie rozhodnutia súdom nepodal. Vykonanie dokazovania odvolateľom označeným dôkazom súdom prvej inštancie by bolo preto nadbytočné a nehospodárne. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

10. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že súdny exekútor nemôže spadať pod . , keďže Okresný súd Bratislava IV. vydal poverenie datované dňom 11.10.2007 v rozpore s právnymi predpismi Exekučného poriadku a znení článkov . Podľa odvolateľa súdny exekútor mal podať návrh na zastavenie exekúcie, čo neurobil, preto ako štátny orgán nesie zodpovednosť za svoje konanie on a nie ministerstvo spravodlivosti. Pokiaľ ide o uvedenú námietku odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, podľa ktorého nemal dôvod podať návrh na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, keďže nenadobudol pochybnosti o zákonnom vedení exekúcie a nezistil dôvody na zastavenie exekúcie. Správnosť postupu žalovaného v exekučnom konaní potvrdzujú aj rozhodnutia exekučného súdu a to rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV. č. k. -70, zo dňa 11.8.2016, ktoré bolo, rozhodujúc o odvolaní žalobcu ako povinného, potvrdené odvolacím súdom rozhodnutím sp. zn. zo dňa 9.4.2019 a ktorými bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý. Uvedenú odvolaciu námietku preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

11. Odvolateľ v odvolaní ďalej namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa neho sa to týka prístupu súdu k danej veci, ktorý ignoruje nielen žalobcom predložené tvrdenia a dôkazy, ale aj znenie a Exekučného poriadku v snahe ochrániť žalovaného i od prípadného trestného stíhania. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie, aplikujúc príslušné ustanovenia a Exekučného poriadku súdom prvej inštancie za správne, odvolací súd nezistil, že by sa súd prvej inštancie dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, že by použil nesprávny právny predpis alebo by použité právne predpisy nesprávne interpretoval.

12. Pokiaľ žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí na riadne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ) možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa tieto zákonom vyžadované náležitosti. Z jeho obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, ako aj všetky podstatné dôvody, pre ktoré rozhodol, tak ako rozhodol. Odvolateľ preto nedôvodne namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň, poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. , uvádza, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (podobne aj rozhodnutia , , , ). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994).

13. Odvolateľ v odvolaní namietal, že žalovaný legalizuje nezákonné konanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne a porušuje § 13 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa dopustila podvodu, nebola oprávnená požadovať od neho dlžné poistné ani poplatok z omeškania, exekúcia je neprípustná, nemožno ju vykonať, žalovaný mal vedieť, že žalobca má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o uvedené odvolacie námietky odvolací súd poukazuje opätovne na to, že exekučné konanie vedené proti žalobcovi ako povinnému pod sp. zn. , Ex 248/07, bolo realizované na základe právoplatného (dňa 10.12.2004) a vykonateľného (dňa 19.12.2004) exekučného titulu, v ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia uvedené v bode 9. a 10. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť odvolací súd, obdobne ako žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, poukazuje na skutočnosť, že danej problematike sa opakovane vo svojich rozhodnutiach venoval Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v náleze sp. zn. zo dňa 17. mája 2004, konštatoval, že „ garantuje len právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia (pričom na úpravu podmienok jej poskytovania splnomocňuje zákon)“.

14. Odvolateľ ďalej v odvolaní namietal, že v konaní sp. zn. bola zákonnou sudkyňou JUDr. Kristína Lakotová, pričom o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodla dňa 11.10.2007 Mgr. T., ktorá na to nebola oprávnená, poverenie je tak neplatné, naviac bolo vydané po uplynutí 15-dňovej zákonnej lehoty. Odvolanie proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie ďalej odvolateľ odôvodnil tým, že v Exekučnom poriadku nie je zakázané, že súd nemôže v civilnom konaní zrušiť listiny vydané súdom v exekučnom konaní. Odvolací súd uvádza, že odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd tam uvedené nároky žalobcu vylúčil na samostatné konanie, odmietol ako neprípustné postupom podľa , v spojení s Rozhodnutie súdu prvej inštancie obsiahnuté v jeho výroku I., ktorým súd určité nároky žalobcu vylúčil

na samostatné konanie (postupom podľa ) má povahu uznesenia ( ; súd nerozhodoval vo veci samej). Ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, podľa odvolanie proti takémuto uzneseniu prípustné nie je, ako neprípustné ho preto odvolací súd odmietol.

15. Odvolateľ podal odvolanie aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s odôvodnením, že tým súd porušil princíp právnej istoty podľa , 2 a 3 Žalovaný bol v konaní plne procesne úspešný, preto má v súlade s nárok na plnú náhradu trov konania. Práve ak by súd nepostupoval v súlade s uvedením ustanovením a nárok na náhradu trov konania by úspešnému žalovanému nepriznal, porušil by tým princíp právnej istoty podľa a legitímne očakávania procesne úspešnej strany sporu, týkajúce sa nároku na náhradu trov konania, ktoré mu vedením sporu (ním nevyvolaného) vznikli.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ods. l, , v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).