Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., Šenkovská 189, Lehota, IČO: 47 240 768, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 15. 02. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101864000/2020 zo dňa 30. 11. 2020, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané, že správca dane v podaní zo dňa 03. 01. 2019 (doručenom žalobcovi dňa 17. 01. 2019) žalobcovi oznámil začatie daňovej kontroly dňa 06. 02. 2019, týkajúcej sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017, február 2017, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, september 2017, október 2017 a december 2017.

2. Dňa 06. 02. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, v rámci čoho bolo uvedené, že žalobca vykonáva stavebnú činnosť, konkrétne stavebno-obchodnú činnosť, vykonáva pozemné stavby. Spoločnosť sídli v kancelárskych priestoroch v rodičovskom dome a má cca 25 zamestnancov. Spoločnosť vlastní pozemky, stavebné stroje, automobily a náradie. Následne žalobca zaslal výpisy z účtov.

3. Správca dane vyzval spoločnosť SLOVNAFT, a.s. o predloženie elektronického žurnálu a kontrolného záznamu - elektronickej registračnej pokladnice DKP 9002020372640327 umiestnenej na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra za rok 2017 - elektronickej registračnej pokladnice DKP 4002023979276001 umiestnenej u partnera Ing. Ondrej Udvardy s.r.o., na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra za rok 2017. Odpoveď bola zaslaná dňa 22. 03. 2019 spolu s CD nosičom.

4. Okrem toho správca dane predvolal na výsluch W. I., bývalú konateľku spoločnosti luTT s. r. o., ako aj G. F., konateľa spoločnosti luTT s. r. o., E. E., bývalého konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o., G.

Z., konateľa spoločnosti BRS trade s.r.o., o čom upovedomil aj žalobcu. E. E. predložil správcovi dane preberací protokol.

5. Dňa 25. 04. 2019 sa uskutočnil výsluch W. I., o čom bol uvedomený telefonicky žalobca, avšak z pracovných dôvodov sa ho nezúčastnil (úradný záznam zo dňa 25. 04. 2019). V zápisnici bolo uvedené, že W. I. bola konateľkou spoločnosti luTT s. r. o. v období od 15. 03. 2016 do 02. 11. 2018, pričom v tom období eviduje žalobca vo svojom účtovníctve dodávateľskú faktúru č. 201701001 zo dňa 10. 01. 2017 prijatú od spoločnosti luTT s. r. o. W. I. uviedla, že doklady nevie predložiť, odovzdal ich novému konateľovi. Spoločnosť sa zaoberala kúpou a predajom tovaru - stavebný materiál, bezpečnostné zábradlie, parkovacie zábrany a asi aj autosúčiastky. Hlavní dodávatelia boli NORVAS kft., OTEL s.r.o., Leviter s.r.o. a hlavný odberateľ bol BRS trade s.r.o., iných si nespomenula. Sídlo bolo virtuálne, ale mali prenajaté skladové priestory. Spoločnosť nevlastnila žiadny majetok a nemala žiadnych zamestnancov. Účtovníctvo viedla sama, faktúry vystavovala a aj podpisovala ona. Žalobcu pozná tak, že im niečo predala, ale konkrétne nevedela čo. Rovnako tak potvrdila, že pozná bývalého konateľa, ako aj spoločnosť BRS trade s.r.o.

6. Dňa 30. 04. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s E. E., bývalým konateľom spoločnosti BRS trade s.r.o. v období od 28. 10. 2015 do 27. 12. 2018. Žalobca eviduje vo svojom účtovníctve v roku 2017 dodávateľské faktúry prijaté od spoločnosti BRS trade s.r.o. E. E. uviedol, že doklady nevie predložiť, odovzdal ich novému konateľovi. Spoločnosť vykonávala prenájom motorových vozidiel, nákup a predaj motorových vozidiel, nákup a predaj stavebného materiálu. Najväčší dodávateľ bola spoločnosť luTT s. r. o. a najväčším odberateľom stavebného materiálu bol žalobca. Sídlo spoločnosti bolo virtuálne, avšak mali skladové priestory od júna 2017. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Faktúry vystavoval a podpisoval iba on. Zároveň uviedol, že tovar bol dodaný. V čase, keď nemal sklady, prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ alebo spoločnosť BRS trade s.r.o. vlastným nákladným vozidlom, vodičom bol on. Niektoré z tovarov nakúpil od spoločnosti luTT s. r. o. a niektoré od GASTRO BISTRO s.r.o. Väčšinu stavebného materiálu kupoval od luTT s. r. o., prepravu tovaru na faktúre č. a VF17/168 určite zabezpečoval dodávateľ, avšak nevedel ktorý.

7. V spise sa nachádzali aj úradné záznamy o tom, že ani jeden z uvedených svedkov žiadne doklady nedoložil ku dňu 20. 05. 2019. Správca dane vyzval spoločnosť BRS trade s.r.o., aby predložila správcovi dane doklady, zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote, ako aj spoločnosť luTT s. r. o., zásielka doručená. Opakovane bola následne doručená výzva spoločnosti luTT s. r. o.

8. Žiadosťou o spoluprácu správca dane požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel, odpoveď bola doručená dňa 19. 03. 2019, ohľadom jediného motorového vozidla s evidenčným číslom F. XXX N..

9. V zmysle výsluhu E. E. správca dane požiadal o sprístupnenie informácií týkajúcich sa daňovej kontroly u spoločnosti BRS trade s.r.o., v dôsledku čoho Daňový úrad Žilina doručil správcovi dane protokol z daňovej kontroly zo dňa 15. 11. 2018, týkajúci sa kontrolovaného daňového subjektu BRS trade s.r.o. za mesiac december 2017 spolu s faktúrami č. 201712006 a č. 201712004 od dodávateľa GASTRO BISTRO s.r.o., ako aj ostatné podklady k dani z pridanej hodnoty za mesiac december 2017 a tiež protokol zo dňa 17. 08. 2018, týkajúci spoločnosti BRS trade s.r.o. a zdaňovacieho obdobia október 2017 spolu s podkladmi. Zo strany ďalšieho dožiadaného správcu dane (Daňový úrad Bratislava) bol správcovi dane zaslaný protokol zo dňa 31. 08. 2018, týkajúci sa kontrolovaného daňového subjektu BRS trade s.r.o. za zdaňovacie obdobie február 2017 spolu s podkladmi a taktiež protokol zo dňa 16. 10. 2016 za zdaňovacie obdobie september 2017 spolu s podkladmi, z ktorého vyplývalo, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou luTT s. r. o.

10. Správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií, týkajúcich sa osoby G. Z., v rámci ktorej uviedol, že žiada, aby bol o termíne výsluchu svedka upovedomený aj žalobca. Rovnako tak správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcich sa osoby G. F. a tiež uviedol, aby bol o termíne výsluchu svedka upovedomený aj žalobca. Dožiadaný správca dane uviedol, že s pánom F. sa nemohli skontaktovať, preto nemohli odpovedať na ich otázky.

11. Vo vzťahu k osobe pána G. Z. dožiadaný správca dane informoval, že ich príslušný daňový úrad nariadil kontrolu u daňového subjektu. Daňový subjekt sa na výzvu nedostavil a nepredložil žiadne

dokumenty. List sa vrátil s poznámkou „nevyžiadaný“. Rovnako tak sa vrátilo aj predvolanie. V databáze sa žiadne údaje týkajúce sa akýchkoľvek príjmov prijatých od SK BRS Trade s.r.o. nenachádzajú.

12. Okrem toho správca dane kontaktoval aj obec Pusté Sady za účelom zistenia, ako bola zistená totožnosť G. Z., ktorá oznámila, že totožnosť bola zistená platným dokladom totožnosti číslo J..

13. Následne správca dane rozhodnutím zo dňa 22. 07. 2019 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 26. 07. 2019 z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. Oznámením zo dňa 14. 10. 2019 správca dane oznámil, že dňa 09. 10. 2019 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

14. Podaním zo dňa 21. 10. 2019 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly, žalobca podaním zo dňa 27. 11. 2019 reagoval na pochybnosti správcu dane. Následne správca dane podaním zo dňa 29. 11. 2019 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov uvedených v podaní zo dňa 17. 11. 2019, k čomu bolo predložené podanie zo dňa 27. 11. 2019 spolu s fotodokumentáciou a odberateľskými faktúrami a inými podkladmi, doplnené dňa 28. 11. 2019 o spotrebu PHM a doplnené dňa 01. 12. 2019 o ďalšie fotografie a dňa 12. 12. 2019 o ďalšie odberateľské faktúry, zmluvy o dielo, pracovné zmluvy a pod..

15. Správca dane predvolal na výsluch Ing. N. R., Z. Y., Ing. C. V., U. Y., U. V., P. K., F. D., U. O., o čom bol upovedomený žalobca. O výsluchoch svedkov boli spísané samostatné zápisnice, pričom svedok U. O. vypovedal, že tovar skladal z kamióna priamo na stavbe, viac k tomu uviesť nevedel. So svedkom F. D. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 13. 01. 2020, ktorý uviedol, že dodávateľa žalobcu nepozná. Svedok P. K. uviedol, že robil na strojoch pri vykladaní tovaru, iné uviesť nevedel. Svedok Ing. C. V. uviedol, že ho nezaujíma ako nadobudol tovar žalobca, je to jeho vec, on si objednal stavbu na kľúč. Svedok U. Y. uviedol, že on je len na stavbe a nevie, odkiaľ bol tovar nadobudnutý, tovar len prevezme. Svedok Z. Y. uviedol, že materiál nepozná, ani dodávateľskú spoločnosť. Bol tiež vykonaný výsluch s Ing. N. R.. Iný svedkovia sa na výsluch nedostavili.

16. Ďalej bol predvolaný X. U., Y. T., L. G., M. G., Z. G., L. B., o čom bol žalobca riadne upovedomený. Dňa 12. 02. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so svedkom Z. G., ktorý uviedol, že vykonával pomocné stavebné práce a všetky faktúry predložil k nahliadnutiu spolu s príjmovými pokladničnými dokladmi. Zároveň uviedol, že pozná E. E., on im na firmu nosí materiál, ktorý si potom odtiaľ berú. On papierovo tovar nevie preukázať. V rovnaký deň svedok M. G. uviedol, že po väčšine chodil po benzínkach robiť ECO DRAIN pre žalobcu a stále ju robí. Predložil k tomu faktúry a iné doklady. K tovaru uviedol, že ho priviezli a vyložili a potom oni s ním robili. Následne sa uskutočnil aj výsluch svedka Z. K., konateľa žalobcu. Nasledujúci deň 13. 02. 2020 bol uskutočnený výsluch svedka L. G., ktorý uviedol, že nemá ako preukázať, že tovar bol nadobudnutý od dodávateľa BRS trade s.r.o. Rovnako tak uviedol aj svedok X. U. a Y. T.. Žalobca na výsluchu L. B. netrval.

17. Dňa 10. 03. 2020 bol spísaný správcom dane protokol z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január, február, marec, apríl, jún, september, október, a december 2017, pričom za mesiac január 2017 bolo uvedené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 271,49 eur z nákupu tovaru- pohonných látok EVO Diesel a EVO 95 na základe dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou DKP 4002023979276001 umiestnených u Ing. D. H. s.r.o. na prevádzke ČS Slovnaft Nitra- Chrenovská 20 v počte 10 dokladov, bližšie špecifikované na strane 6 protokolu a mal za to, že predložené pokladničné doklady neboli vyhotovené uvedenou elektronickou registračnou pokladnicou umiestnenou na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, Chrenovská 20, Nitra.

Okrem toho bolo zistené, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane na základe dodávateľskej faktúry prijatej od dodávateľa luTT s. r. o.:

- č. 201701001 ti dňa 10. 01. 2017 za dodanie tovaru hydroizolácia PRIMABIT V 60 S35, penetrák ALP 20 kg, kari rohož 100x100x8, v hodnote spolu 6.728,18 eur, základe dane 5.606,82, DPH 1.121,36 eur. Správca dane u oboch faktúr zistil nasledovný dodávateľský reťazec: Leviter s.r.o. - luTT s. r. o. - žalobca a mal pritom za to, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane vo výške 1.121,36 eur. Súčasťou protokolu bola aj výzva na vyjadrenie sa v lehote 15 dní od doručenia s tým, že zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Protokol spolu s výzvou žalobca prevzal dňa 16. 03. 2020.

18. Žalobca k protokolu zaslané písomné vyjadrenie dňa 06. 04. 2020.

19. Súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam spísaný dňa 04. 05. 2020 o nahliadnutí do spisu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2017 z žalobcu, pričom z uvedeného spisu boli vyhotovené kópie dokumentov: rozhodnutie č. 100504769/2019 zo dňa 25. 02. 2019, zápisnica o výsluchu svedka Ing. U. T. a Ing. D. H..

20. Dňa 02. 06. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu.

21. Následne správca dane vo veci rozhodol rozhodnutím č. 101006414/2020 zo dňa 09. 06. 2020 tak, že určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1.392,85 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017. Zároveň uviedol, že znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 zo sumy 3.740,96 eur na sumu 2.348,11 eur.

22. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie podaním zo dňa 20. 07. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

23. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 101864000/2020 zo dňa 30. 11. 2020 tak, že podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo dňa 09. 06. 2020 potvrdil.

24. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav tak, ako je popísaný v časti I. tohto rozsudku, ako i obsah podaného odvolania.

25. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa venoval námietkam vzneseným žalobcom v podanom odvolaní. Uviedol, že správca dane počas vyrubovacieho konania získal informácie z nahliadnutia do spisu u daňového subjektu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017, z ktorého urobil fotokópie zápisníc o ústnom pojednávaní. V uvedených zápisniciach vypovedajú svedkovia, ktorých požadoval vypočuť aj daňový subjekt. Spísané svedecké výpovede Ing. Ondrej Udvardy s.r.o. a svedka Ing. T., technického riaditeľa, zo spoločnosti Datapac s.r.o. jednoznačne potvrdzujú preukázané kontrolné zistenia správcu dane. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že predložené kontrolované doklady nemohli byť vytvorené na elektronickej registračnej pokladnici - typ POSYBE MCFS, ktorá sa nachádza na čerpacej stanici Slovnaft, Nitra - Chrenová. Na základe vyjadrenia svedkov, že technicky nebolo možné vytvoriť predložené doklady na ich pokladnici, že predložené doklady ani neboli vytvorené ich pokladnicou DKP 4002023979276001, že doklady z ERP a kontrolné záznamy musia byť identické a že údaje z elektronického žurnálu neobsahujú všetky údaje, ktoré sú uvedené na kontrolnom zázname práve z dôvodu, aby sa predišlo ich zneužitiu, správca dane naďalej trvá na zisteniach uvedených v protokole z kontroly. Čo sa týka návrhu vykonať výsluchy svedkov, ktorí mali potvrdiť tankovanie, uviedol, že žalobca neuviedol identifikačné údaje svedkov, ktorých požadoval vypočuť. 26. Žalovaný žalobcom predložené záznamy o spotrebe PHM považoval za nehodnoverné, nakoľko z predloženého spisového materiálu zistil, že obsahujú údaje z tankovania na základe pokladničných dokladov, ktoré neboli vyhotovené pokladnicou spoločnosti SLOVNAFT, a.s. K výsluchu svedkov odvolací orgán zaujíma stanovisko v tom zmysle, že tvrdenie týchto svedkov, ktorí by potvrdili tankovanie predmetnej PHM, by nemohlo nič zmeniť na skutočnosti, že daňovým subjektom predložené pokladničné doklady neboli vyhotovené na prevádzke ČS Slovnaft Nitra - Chrenová, nakoľko číselný kód na predložených dokladoch sa nezhoduje s číselným kódom na kontrolných záznamoch, a taktiež na predložených pokladničných dokladoch absentujú údaje o použitých zákazníckych kartách, ktoré sa na kontrolných záznamoch nachádzajú. Teda výpoveď navrhovaných svedkov by bola irelevantná pri preukazovaní práva na odpočítanie dane.

27. K námietke žalobcu, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom, pri dokazovaní nepostupoval v súlade so a porušil jeho procesné práva, žalovaný uviedol, že

žalobca nekonkretizoval, aké procesné práva správca dane porušil, taktiež konkrétne neuviedol, v čom správca dane postupoval v rozpore so zákonom, neuviedol ani konkrétne zákon, ktorý mal správca dane porušiť. Daňový subjekt svoju námietku uviedol len všeobecne. Správca dane hodnotil všetky získané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov. Rovnako správca dane postupoval v súlade s ustanovením , kontrolou zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný pre dosiahnutie jej účelu.

28. K námietke žalobcu, že správca dane dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých následne vec nesprávne právne posúdil, neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie, svedčiace v prospech žalobcu, postup správcu dane pri zhodnotení týchto dôkazov nebol objektívny a vykazuje znaky vážnych logických pochybení žalovaný uviedol, že uvedenú námietku považuje za nedôvodnú, avšak považoval za potrebné objasniť niektoré zavádzajúce tvrdenia žalobcu. Správca dane nespochybňoval, že dodávateľ luTT s. r. o. potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov, spoluprácu so žalobcom, vystavenie faktúr, ich zaúčtovanie, úhrady faktúr, konateľka spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu však k svojim všeobecným tvrdeniam pri ústnom pojednávaní nepredložila žiadne dôkazy, účtovné a daňové doklady odovzdala novému konateľovi G. F., protokol o odovzdaní účtovníctva a tiež zmluvu o prevode obchodného podielu však nepredložila, taktiež nepredložila žiadne výstupy z účtovníctva za rok 2017, aj napriek skutočnosti, že ako sama uviedla, účtovníctvo a podávanie daňových priznaní vykonávala sama. Správca dane na základe informácií od konateľky W. I., zaslal predvolanie G. F., písomnosť sa vrátila späť s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, k ústnemu pojednávaniu sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu následne zaslal MVI do Maďarska, kde v odpovedi mu maďarský správca dane oznámil, že písomnosť sa vrátila s poznámkou „neprevzatý v odbernej lehote“ a následne sa mu nepodarilo skontaktovať s uvedenou osobou. Z uvedeného je jednoznačné, že nie je možné, aby sa daňový subjekt odvolával na osoby, ktoré sú nekontaktné. Len samotné vyjadrenie sa svedka - bývalej konateľky spoločnosti luTT s. r. o. k preverovaným skutočnostiam nie je možné považovať za preukázanie skutočného dodania tovaru. Samotné vyjadrenie bez konkrétnych dôkazov o uskutočnených obchodoch nie je splnením dôkaznej povinnosti o existencii zdaniteľných obchodov. Svedok, ktorý bol vypočutý, mal byť hlavným vykonávateľom fakturovaného plnenia a teda kompetentným podávať relevantné informácie ohľadom zdaniteľných plnení.

29. Vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov, ktoré správca dane vykonal, zodpovedá zásade logického myslenia. Správca dane skúmal uskutočnenie zdaniteľného obchodu nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad reálneho stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, resp. dokladoch, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH. Právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatnej dani, t. j. dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Zákonnou povinnosťou každého, kto požaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu je preukázať, že na jeho vrátenie má právny nárok. Nebolo by teda v súlade s ustanovením , keby sa správca dane uspokojil výlučne s predložením dokladov z ERP, bez toho, aby pravdivosť formálnych tvrdení na nich prezentovaných, vecne overil. Ak daňový subjekt nevie preukázať pravdivosť svojich tvrdení, musí rátať s dôsledkami svojho konania, v danom prípade neuznania práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr.

30. K vyjadreniu daňového subjektu, že správca dane odmietol prihliadať na výpovede svedkov - konateľa spoločnosti BENSTAV s.r.o., Z. G., M. G., pána B. a pána T., žalovaný uviedol, že uvedení svedkovia boli navrhnutí vypovedať v súvislosti s obchodnou spoluprácou so spoločnosťou BRS trade s.r.o. (poznámka odvolacieho orgánu: táto spoločnosť nie je v obchodnom vzťahu s daňovým subjektom v zdaňovacom období 01/2017). K faktúre od dodávateľa luTT s. r. o. sa daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nevyjadril, aj napriek tomu že ho správca dane vyzýval.

31. Žalobca namietal, že správca dane nesprávne právne posúdil vec, aplikoval nesprávne ustanovenia zákona, v niektorých konkrétnych skutočnostiach vidí porušenie zákona, uvádza že rozhodnutie je nepreskúmateľné a nezákonne. Úvahy správcu dane uvedené v rozhodnutí sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, ako aj predloženými dokladmi. Správca dane svoje závery založil na domnienkach. Žalovaný uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. Správca dane v priebehu daňovej kontroly

vykonal rozsiahle šetrenie zamerané na čo najdôslednejšie zistenie skutkového stavu vo veci dodania tovaru, ktorý bol predmetom faktúry č. 201701001 prijatej od dodávateľa luTT s. r. o., pričom správca dane zistil, že sa jedná o reťazové dodanie tovaru v reťazci Leviter s.r.o. - luTT s. r. o.- BAUMANN Nitra s.r.o., ktoré nebolo preukázané, nakoľko dodávateľ luTT s. r. o. bol nekontaktný, konateľka spoločnosti v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu síce potvrdila dodanie tovaru, k svojim všeobecným tvrdeniam však nepredložila žiadne dôkazy.

32. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, zmätočné. Správca dane postupoval v súlade s hmotnoprávnym zákonom (č. ), resp. postupoval v súlade s procesným zákonom (). Správca dane pri výkone daňovej kontroly bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu rozhodujúceho pre zistenie dane, vykonal rozsiahle dokazovanie vo forme ústnych pojednávaní, zasielal predvolania, výzvy, zaslal MVI do Maďarska, získal informácie z iných konaní. Pokladničné doklady a dodávateľské faktúry musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je možné preveriť u samotného dodávateľa. Účtovný doklad môže byť takým dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia. Preto predložením dokladov daňový subjekt len potvrdil, že k určitému plneniu došlo, avšak musí byť schopný ho preukázať. DPH je daňou, pri ktorej musí byť na každom článku obchodného reťazca preukázané, že k dodaniu tovaru došlo, zdanenie a následné odpočítanie dane bolo vykonané v súlade so Správca dane bol povinný preveriť dodávateľa daňového subjektu a keďže mal pochybnosti, tak aj jeho dodávateľa, resp. preveriť celý obchodný reťazec.

33. K námietke žalobcu, že správca dane ho zaťažil dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva, žalovaný zaujal stanovisko, že uvedenú námietku považoval za nedôvodnú. Z predloženého spisového materiálu jasne vyplýva, že správca dane počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane sa snažil, aby zistené údaje boli čo najúplnejšie a aby neukrátil daňový subjekt na jeho právach. Daňový subjekt musí vystupovať pri realizácii svojich obchodov a pri svojom podnikaní s odbornou starostlivosťou tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov v rozsahu vykonaných prác, resp. poskytnutých služieb. Ak tak platiteľ nepostupoval, bol potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov, dôkazov. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania, nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery správcu dane. Správca dane zhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a zistil, že nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru dodávateľmi (Leviter s.r.o. a luTT s. r. o.) podľa žalobcovi. Nebolo preukázané, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť podľa a preto daňovému subjektu nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa Rozhodujúcim faktorom, na základe ktorého správca dane nepriznal daňovému subjektu odpočítanie dane bolo nepreukázanie dodania tovaru priamym dodávateľom luTT s. r. o. a tým nepreukázanie splnenia podmienky uvedenej v a Skutočnosti preverované v rámci reťazca sú podporným dôkazom, ktorý potvrdzuje nereálnosť toku tovaru k priamemu dodávateľovi kontrolovaného daňového subjektu a následne k daňovému subjektu. Poukázal na ústne pojednávanie zo dňa 12. 02. 2020 , kde konateľ Z. K. sa nevedel vyjadriť k spolupráci s dodávateľom luTT s. r. o., k spôsobu prepravy, iba uviedol, že sa k tomu bude vedieť vyjadriť p. X. (druhý konateľ). Naopak, konateľka W. I. pri ústnom pojednávaní dňa 25.04.2019 uviedla, že zo spoločnosti BAUMANN Nitra s.r.o. pozná konateľa Z., s ktorým komunikovala cez tlmočníka R. V.. Pri ústnom pojednávaní dňa 26. 02. 2020 U. X. uviedol, že predmetný obchod bol len náhoda, nepamätal si s kým komunikoval, konateľa nepoznal, nikdy sa s nim nestretol, faktúru mu odovzdal nejaký šofér spolu s tovarom. O spoločnosti luTT s. r. o. nevedel veľa informácií, iba to, že bola na internete, k preprave sa nevedel vyjadriť, uviedol, že ju zabezpečil dodávateľ. Naopak, W. I. uviedla, že prepravu tovaru zabezpečil odberateľ teda žalobca. Už z týchto protichodných vyjadrení žalovaný mal za to, že sa jedná o zavádzanie a nepravdivé vyjadrenia, a že žalobca nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou.

34. K časti námietky, vo veci návrhov na doplnenie dokazovania uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní získal informácie z administratívneho spisu daňového subjektu, z vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl/2017. Zápisnice o ústnom pojednávaní so svedkami Ing. D. H. a Ing. U. T. správca dane podrobne uviedol do odôvodnenia rozhodnutia, kde zistené skutočnosti aj

vyhodnotil. Ostatné návrhy daňového subjektu na vypočutie ďalších svedkov súviseli so spoločnosťou BRS trade s.r.o., ktorá s preverovaným zdaňovacím obdobím nesúvisí.

35. K ďalšej námietke daňového subjektu, že správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami a že sa nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom mal daňový subjekt porušiť zásadu neutrality DPH akým spôsobom mal daňový subjekt čerpať výhodu, žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu mu tvrdenie žalobcu nevyplýva. Správca dane podrobne v odôvodnení rozhodnutia uviedol jednotlivé kroky, ktoré vykonal, a taktiež zistené dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Zároveň správca dane podrobne uviedol, všetky svoje pochybnosti., s ktorými oboznamoval aj daňový subjekt. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary, ktoré naozaj boli dodané konkrétnemu platiteľovi DPH a vznikla pri nich daňová povinnosť.

36. K časti námietky, v ktorej požadoval žalobca vykonať miestne zisťovania v jednotlivých prevádzkach ČS Slovnaft Budča Juh/sever, Dudince, Veľký Krtíš, Malacky, žalovaný uviedol, že uvedené prevádzky nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím.

37. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, k jeho arbitrárnosti, zmätočnosti a nepreskúmateľnosti žalovaný uviedol, že správca dane postupoval správne, v zmysle platných právnych predpisov, postupoval podľa základných zásad správy daní, pričom prihliadal aj na dôkazy svedčiace v prospech žalobcu. Rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného stavu, ktorý správca dane zhodnotil objektívne. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia podrobne uviedol všetky zistenia, ktoré následne vyhodnotil v zmysle zásad logického myslenia.

38. Žalobca žiadny spôsobom nepreukázal, že PHM od dodávateľa SLOVNAFT, a.s., na čerpacej stanici Chrenovská 20, v Nitre, skutočne reálne nakúpil, čo deklaroval predložením pokladničných dokladov z ERP, pri ktorých správca dane zistil, že sa jedná o falzifikáty. Správca dane v priebehu daňovej kontroly požadoval, aby na predložené doklady žalobca uviedol EČV, na ktoré sa PHM tankovalo. Vykonanie uvedeného by bolo určite na prospech žalobcu, keďže tento údaj by mu značne zjednodušil evidovanie prevádzky motorových vozidiel. Odmietnutím tohto návrhu žalobca len potvrdil, že s dokladmi z ERP o nákupe PHM sa dodatočne manipulovalo, účtovníctvo žalobcu nie je správne a preukazné, nedáva verný obraz o skutočnostiach. Zamestnanci vypočutí ako svedkovia aj v súvislosti s nákupom PHM a vedením príslušnej evidencie o prevádzke motorových vozidiel svojimi svedeckými výpoveďami nepresvedčili správcu dane o reálnom nákupe PHM z predmetnej čerpacej stanici, predložené doklady sa nenachádzali na kontrolnom zázname ERP, používanej na tejto prevádzke. Všetci svedkovia potvrdili, že evidencie predložené správcom dane sú nimi vyplnené, ale nevysvetlili, z akého dôvodu evidencie neobsahovali údaje podľa predtlače. Len správne vyplnená evidencia s údajmi môže slúžiť ako dôkaz preukazujúci skutočnosti v nadväznosti na ďalšie dôkazy, bez možnosti tieto skutočnosti následne pozmeňovať. Správca dane získal jednoznačné dôkazy predložením kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobie január 2017, kedy zistil, že pokladničné doklady predložené daňovým subjektom nemali identické kontrolné kódy na účely overenia pravosti kontrolného záznamu, na dokladoch sa nenachádzali poznámky o BONUS klube, číslo karty, pridelené body a aktuálny stav bodov. Z uvedeného jasne vyplýva, že neboli a nemohli byť vystavené z pokladnice, nachádzajúcej sa v prevádzke SLOVNAFT, a.s.

39. K ďalšej časti námietky, v ktorej sa žalobca odvoláva na rozsudky, žalovaný uviedol, že je potrebné uviesť spoločné znaky uvedené v rozsudku s prejednávaným prípadom. Správca dane nedisponuje všetkými dôkazmi a písomnosťami, ktoré sú súčasťou predmetného rozsudku, a pokiaľ sa žalobca odvoláva na uvedené rozsudky, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, a nielen uvádzať niektoré právne závery, ktoré sú v týchto rozsudkoch uvedené.

40. Žalovaný z Obchodného registra SR zistil, že spoločnosť Leviter s.r.o. sa zlúčila so spoločnosťami, v ktorých spoločníkom a konateľom bol E. E., podobne ako aj v spoločnosti BRS trade s.r.o. Spoločnosť luTT s. r. o., resp. jej konateľka W. I. mala priame napojenie na spoločnosť Leviter s.r.o., nakoľko do tejto spoločnosti boli zlúčené iné spoločnosti, dňa 08. 09. 2017 spoločnosť U.J. - INTERNATIONAL, s.r.o., kde bola v tom čase jedinou konateľkou a spoločníčkou W. I. a spoločnosť JR - TRANS s.r.o. a JR FINANCE s.r.o., kde bol v tom čase jediným spoločníkom a konateľom E. E.. Ostatné námietky uvedené v odvolaní žalobcu sú vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam právne irelevantné a nemajú vplyv

na zákonnosť vydaného rozhodnutia správcu dane. S ohľadom na rozsah a formuláciu, akou žalobca prezentuje svoje námietky, žalovaný uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné, podľa povahy veci, reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Správca dane vydal rozsiahle rozhodnutie, pričom v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použil právne predpisy, podľa ktorých rozhodoval.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

41. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobcu zo dňa 15. 02. 2021, ktorá bola súdu doručená 17. 02. 2021. Žiadal, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie správcu dane zo dňa 09. 06. 2020 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

42. Žalobca podal žalobu z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom má za to, že postupom správcu dane, ako aj následne žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

43. Žalobca zotrval na svojej námietke, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov, kedy správca dane nezrovnalosti neodstránil, ale bez ďalšieho skúmania ich v rozpore s § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 daňového poriadku použil v neprospech žalobcu. Žalovaný na strane 8 rozhodnutia uvádza, že vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom zamietnutia vykonania navrhovaných dôkazov, najmä výsluchov svedkov ako nedôvodnú, nakoľko podľa neho tvrdenie týchto svedkov by nemohlo nič zmeniť na skutočnosti, že predmetné doklady o tankovaní PHM neboli vyhotovené na prevádzke ČS Slovnaft Nitra Chrenová. S uvedeným argumentom žalovaného sa žalobca nestotožňuje, nakoľko má za to, že vykonanie predmetných dôkazov by malo podstatný vplyv na výsledok kontroly, minimálne z hľadiska preukázania, že žalobca bol uvedený do omylu zo strany iných subjektov.

44. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že žalobca vo svojom odvolaní nekonkretizoval, ktoré ustanovenia daňového poriadku boli postupom správcu dane porušené, kedy žalobca ako odvolávajúci opakovane poukazoval na skutočnosť porušenia ustanovení až 9, , ako aj daňového poriadku, a s tým súvisiacim porušovaním garantovaného práva na spravodlivý proces, ktoré konkretizoval s poukazom na nevykonanie ním navrhovaných dôkazov. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ust. daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

45. Žalobca poukázal tiež na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, kedy žalovaný v rozpore v rozpore s § 63 ods. 5 daňového poriadku neuviedol dostatočným spôsobom, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania a prečo tento postup považuje za správny.

46. Prezentoval názor, že žalobca má v daňovom konaní dve základné povinnosti, povinnosť tvrdiť a povinnosť tvrdenia preukázať. V zmysle príslušných ustanovení daňového poriadku žalobca ako

kontrolovaný daňový subjekt realizoval svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno a takýmto spôsobom uplatňoval svoje právo na spravodlivý proces. Ak správca dane odmietne vykonať žalobcom navrhované dôkazy, potom popiera jeho právo na spravodlivý proces. V prípade, ak sa jedná o dôkazy ktoré správca dane nepovažuje za potrebné, nemusí tieto vykonať, ale potom je nevyhnutné, aby náležitým spôsobom odôvodnil, aké úvahy ho k zamietnutiu týchto návrhov na doplnenie dokazovania viedli a prečo uvedený dôkaz nepovažuje za potrebný. Predmetné odôvodnenie žalovaného s poukazom na dôležitosť navrhovaného dôkazu vo vzťahu k výsledku kontroly tak nie je možné považovať za postačujúce. Skutočnosť, že v daňovej kontrole vedie dokazovanie správca dane neznamená, že tento je oprávnený neprihliadať na dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane je povinný tieto dôkazy zahrnúť do dokazovania a náležíte sa s nimi vysporiadať. Uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa správca dane odmietol zaoberať a v žalobou napadnutom rozhodnutí ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu týchto návrhov. Zamietnutím predmetných návrhov na doplnenie dokazovania tak žalovaný porušil základné procesné práva žalobcu, ktoré mu priznáva daňový poriadok, ako aj v zmysle článku 48 ods. 2 . K uvedenému žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho správneho súdu ČR v rozsudku , str.

- 109, z ktorého citoval. Aj napriek skutočnosti, že žalobca riadne preukázal ako po formálnej, tak aj materiálnej stránke naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre odpočítanie dane, žalovaný na uvedené skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu neprihliadal a zistenia vyplývajúceho z vykonaného dokazovania použil v jeho neprospech, pričom v rozpore so základnými zásadami správy daní nevykonal všetky potrebné kroky na to, aby zistil skutkový stav čo najúplnejšie následkom čoho nesprávne právne posúdil vec.

47. Taktiež žalobca namieta nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci žalovaným, kedy žalovaný neprihliadal na výpovede žalobcu, nepostupoval v súlade s § 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, nakoľko odmieta prihliadať na skutočnosti preukazujúce skutočnú realizáciu predmetných obchodov.

48. Žalovaný vyhodnotil predmetné dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade, ktoré by sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

49. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Slovenská republika je podľa SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

50. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že neskúmal moment vzniku daňovej povinnosti a naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty . Žalovaný sa nevyporiadal s námietkou žalobcu ohľadom skutočnosti, že správca dane sa nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu a dodaním tovaru s poukazom na naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom na odpočet dane.

51. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že v zmysle vykonaného dokazovania bolo preukázané, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a taktiež uplatnil odpočítanie dane, nakoľko táto bola voči nemu preukázateľne uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z dodania tovaru. V zmysle vyššie uvedeného je tak jednoznačne preukázané naplnenie podmienok vyžadovaných zákonom ma uplatnenie odpočítania dane žalobcom. S uvedenou námietkou sa žalovaný nevysporiadal, nie je zrejmé,

prečo žalovaný na strane 13 rozhodnutia poukazuje na „§ 69 ods. 5 citovaného zákona“, na takéto ustanovenie totiž žalobca vo svojom odvolaní nepoukazoval, uvedené rozhodnutie je tak zmätočné a nepreskúmateľné.

52. Žalobca namieta, že rozhodnutie nedáva odpovede na otázky, akým spôsobom mal žalobca porušiť zákon. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neozrejmil príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením príslušných ustanovení zákona, ani ktorý zo subjektov obchodného reťazca porušil princíp neutrality dane z pridanej hodnoty.

53. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam si dovoľuje žalobca poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -34 zo dňa 20. 12. 2006, ktorý poukazuje na to, že z ústavnoprávneho hľadiska z požiadaviek, ktoré vyplývajú z ochrany ústavnosti, rozsahu a spôsobu súdnej kontroly správnych aktov, treba venovať rozhodnutia dostatočnú a výraznú pozornosť, rovnako ako je potrebné v dostatočnej miere a presvedčivým spôsobom ich odôvodniť.

54. Ďalej žalobca v podanej žalobe vyčítal žalovanému, že v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva. S ohľadom na uvedené si dovoľuje žalobca poukázať na skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s ním namietaným postupom správcu dane vo vzťahu k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu .

55. Žalovaný nevzal do úvahy ním citovaný rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 11. 2012, sp. zn. , ktorý judikuje, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na jeho rozhodnutie vydané pod sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011, v ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, teda výkladu ustanovenia V tejto súvislosti poukázal tiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. zo 17. marca 2009, ktorým ústavný súd rozhodol, že orgány verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak sú nedôvodné, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú odpoveď na podstatu veci.

56. V rozsudku sp. zn. zo dňa 15. 03. 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25. 03. 2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno preto vyvodzovať závery v neprospech žalobcu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Tieto judikáty je preto možné jednoznačne aplikovať aj na tento predmet sporu, žalobca mal a to, že žalovaný bol povinný na jeho námietku prihliadať a náležíte sa s ňou vysporiadať, nakoľko tak neurobil, rozhodnutie nie je možné považovať za náležíte odôvodnené v súlade s § 63 ods. 5 daňového poriadku.

IV. Vyjadrenie žalovaného

57. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa 26. 05. 2021 uviedol, že trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí a poukázal na dôkazy, ktoré sú súčasťou predloženého administratívneho spisu.

58. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť rozhodnutia a pre nedostatok dôvodov, nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie ako i k námietke, že došlo k

podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánov verejnej správy, čo malo mať podľa žalobcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, žalovaný uviedol, že uvedenú námietku považuje za irelevantnú a zdôraznil, že určuje podmienky pre dokazovanie práva odpočítať daň, ktoré je nutné dodržať súčasne, inak dôsledky z ich porušenia znáša daňový subjekt. Žalovaný mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania postupoval v súlade s hmotnoprávnym ( ), ako aj procesným zákonom ( ). Pri rozhodovaní správca dane postupoval v zmysle platných právnych predpisov s prihliadnutím na Smernicu Rady, ako právny akt, ktorý má prednosť pred národným zákonom (t. j. ). Nemožno však opomínať povinnosť správcu dane prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu. A práve na túto skutočnosť správca dane prihliadal. Žalovaný má za to, že vnútroštátna právna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, Šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ je v jej zmenenom a doplnenom znení. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. Žalovaný v závere konštatoval, že rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného, je zákonné, je vydané v zmysle , má všetky náležitosti v zmysle citovaného , ani hmotnoprávneho , a ani Ústavu SR.

59. K ďalšej námietke, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, pričom odmietol vykonať žalobcom navrhované dôkazy, a správca dane neprihliadal na všetko, čo pri vykonanom dokazovaní vyšlo najavo žalovaný uviedol, že uvedenú námietku riešil už v žalobou napadnutom rozhodnutí, zaujal k nej stanovisko na ktorom zotrváva. Žalovaný trvá na tom, že správca dane dokonale zistil skutkový stav.

60. Poukázal na to, že u ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná ako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe, vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru resp. služby bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva z judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru, dodanie služby platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04, C-440/04). Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).

61. Žalovaný sa k časti námietky právneho posúdenia veci uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný neskúmal vznik daňovej povinnosti, že by sa nezaoberal momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu obchodu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len preveruje. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane

z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.

62. Správca dane postupoval v zmysle a , viedol dokazovanie, pričom dbal, aby všetky skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, nebol pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Ako dôkaz použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný pri preskúmaní zistil, že správca dane postupoval v zmysle , vykonal všetky úkony, na základe ktorých chcel preveriť opodstatnenosť fakturácie a splnenie si zákonných povinností dodávateľských spoločností. Správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle ustanovení a , v zmysle postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. V zmysle postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, zaoberal sa každou vecou, ktorá viedla k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo v zmysle Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti, rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. V zmysle na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takéhoto daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

63. K námietke žalobcu, že ho žalovaný zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplýva a že sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s ním namietaným postupom správcu dane vo vzťahu k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu žalovaný uviedol, že uvedenú námietku považuje za irelevantnú a dodal, že z konania správcu dane jednoznačne vyplýva, že dbal na záujmy a práva žalobcu, keď sa neuspokojil s neúplnými informáciami a ďalej konal. Žalobca musí vystupovať pri realizácii svojich obchodov a pri svojom podnikaní s odbornou starostlivosťou tak, aby mu prípadná daňová kontrola nespôsobila problémy s preukazovaním hodnovernosti daňových dokladov o rozsahu vykonaných prác, resp. poskytnutých služieb. Ak tak platiteľ nepostupoval, bol potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov, dôkazov. Žalobca v rámci výkonu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania, nepredložil správcovi dane také dôkazy, ktoré by ovplyvnili závery z daňovej kontroly. Vyjadrenie žalobcu považuje za tendenčné, s cieľom navodiť dojem nespravodlivosti a neprávosti zo strany správcu dane. Žalobca mal právo a možnosť v priebehu daňovej kontroly podať námietku zaujatosti, čo však neurobil.

64. Žalovaný poukázal n a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) č. zo dňa 23. 06. 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. -17 zo dňa 23. 02. 2011, z ktorého citoval.

65. Žalovaný má za to, že vnútroštátna právna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň, šiestou smernicou Rady 77/388/ EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia v jej zmenenom a doplnenom znení. Tak je potrebné postupovať i pri výklade procesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii inštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného akceptovania a udržania neutrality DPH, predstavujúcej základnú zásadu spoločného systému DPH. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

66. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 13. 09. 2021 a citoval časť vyjadrenia žalovaného, na základe čoho dospel k názoru, že je zmätočné, pretože na jednej strane uvádza, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, na strane druhej dôkazy predložené žalobcom, získané v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, považoval za irelevantné dôkazy, na ktoré odmietol prihliadať.

67. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 30. 01. 2019 a skutočnosť, že bolo v kompetencii správcu dane pri aplikovaní základných zásad správy daní a v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 daňového poriadku presne a úplne zistiť podklady potrebné pre rozhodnutie a za týmto účelom určiť spôsob dokazovania.

68. Zároveň žalobca dal do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EU C-610/19 zo dňa 03. 09. 2020 vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft. Proti Nemetzi Adó - és Vámhivatal Fellebbvitelli Igazgatósága.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

69. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 15. 02. 2021, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. , , ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 11. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 07. 12. 2022 pri dodržaní podmienok podľa ust. .

70. Podľa , písm. a/, b/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2017, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 69 ods. 5 vyššie citovaného zákona, každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa § 71 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a) dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.

71. Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 12. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) vyššie citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

72. Podľa , , , , zg) o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ERP“), na účely tohto zákona sa rozumie a) elektronickou registračnou pokladnicou

1. elektronické registračné zariadenie vybavené prevádzkovou pamäťou, vstavaným registračným programom, fiskálnou pamäťou, zobrazovacím zariadením pre zákazníka, hodinami, klávesnicou a tlačiarňou, ktoré tvoria jeden funkčný celok, 2. počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou, b) virtuálnou registračnou pokladnicou prostredie zriadené Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len "finančné riaditeľstvo") na jeho webovom sídle komunikujúce prostredníctvom koncového zariadenia, x) pokladničným dokladom doklad o prijatí tržby, doklad o vrátení platby za vrátený tovar, doklad o vrátení platby za tovar alebo poskytnutú službu pri ich reklamácii, doklad o vrátení platby za neposkytnutú službu alebo doklad za vrátené zálohované obaly vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou; pokladničným dokladom je aj doklad vyhotovený virtuálnou registračnou pokladnicou, z) kontrolným záznamom kópia číselných údajov z pokladničných dokladov a dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu uložená v elektronickej podobe s definovanou štruktúrou spracovateľnou počítačom a presná kópia pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4 ods. 2 písm. a) ôsmeho bodu a denných uzávierok uložených v elektronickej podobe nezávisle od obsluhy elektronickej registračnej pokladnice, zg) koncovým zariadením elektronické zariadenie, ktoré umožňuje prístup do prostredia virtuálnej registračnej pokladnice a tlač pokladničných dokladov, dokladov podľa § 4a ods. 3 písm. b), intervalovej uzávierky a prehľadovej uzávierky.

73. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. , , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho - daňového orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

74. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1.392,85 eur tak, že nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní v sume 3.740,96 eur mu znížil na sumu 2.348,11 eur.

75. Priebeh daňovej kontroly až do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva z I. a II. časti tohto rozsudku a správny súd mal za preukázané, že správca dane neuznal nadmerný odpočet DPH, uplatnený na základe dodávateľskej faktúry prijatej od dodávateľa luTT s. r. o. :

- č. 20171001 zo dňa 10. 01. 2017 za dodanie tovaru hydroizolácie PRIMABIT V 60 S 35, penetrák ALP, kari rohož spolu v hodnote 6.728,18 eur.

Okrem toho správca dane neuznal ani nadmerný odpočet DPH v sume 1.449,90 eur na základe dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len ERP) za tankovanie uplatnený na základe dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len ERP) za tankovanie pohonných hmôt na čerpacej stanici Slovnaft, a.s. Chrenovská 20, Nitra. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie január 2017 z dôvodu, že žalobca (a tiež ani jeho dodávateľ) v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vierohodným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu tovaru skutočne došlo tak, ako je to deklarované na sporných dokladoch z ERP (porušenie ods. l, 2 písm. a) o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).

76. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 podľa podaného daňového priznania, či mu vznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od ním deklarovaného dodávateľa luTT s. r. o. za dodanie tovaru uvedeného na faktúre č. 201701001 zo dňa 10. 01. 2017 a či sa žalobcom uskutočnený nákup pohonných hmôt od spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na čerpacej stanici v

Nitre na Chrenovskej ulici uskutočnil na základe ním predložených dokladov z ERP, a tiež, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 podľa podaného daňového priznania aj z týchto ERP dokladov. Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Nedostatočné dokazovanie videl v tom, že žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy ohľadom dokladov o tankovaní pohonných hmôt, nevysvetlil, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu návrhov na doplnenie dokazovania v prípade D. H. a SLOVNAFT, a.s. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol v aplikácii § 69 ods. 5 citovaného zákona a absencii vysvetlenia predmetného ustanovenia, a poukázal na rozpor s ustálenou judikatúrou. Rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane považoval za nesprávne, vytýkajúc pritom najmä prenesenie dôkazného bremena na žalobcu, v dôsledku čoho namietal porušenie § 24 ods. 2, 4 daňového poriadku.

77. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa daňového poriadku, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu.

78. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, rozhodnutím správcu dane i žalovaného, ako i obsahom podanej správnej žaloby dospel správny súd k totožnému záveru, ako daňové orgány, a to že žalobca nepreukázal, že mu tovar reálne dodal ním deklarovaný dodávateľ - spoločnosť luTT s. r. o., ktorý bol jeho priamym dodávateľom na základe faktúry č. 201701001 zo dňa 10. 01. 2017

- dodanie tovaru hydroizolácia PRIMABIT V 60 S35, penetrák ALP 20 kg, kari rohož 100x100x8, v hodnote spolu 6.728,18 eur, základe dane 5.606,82, DPH 1.121,36 eur. Správca dane pri faktúre zistil nasledovný dodávateľský reťazec: Leviter s.r.o. - luTT s. r. o. - žalobca. Správca dane zaslal výzvu na predloženie dokladov od dodávateľa žalobcu opakovane, napriek jej prevzatiu uvedenou spoločnosťou doklady správcovi dane predložené neboli. Svedkyňa Erika Farkas (konateľka spoločnosti luTT s. r. o. v čase uskutočnenia obchodu so žalobcom) uviedla, že doklady spoločnosti nevie predložiť, pretože ich odovzdala novému konateľovi László Surányimu v novembri 2018, pričom svoje tvrdenie napriek prísľubu o dodatočnom predložení protokolu o ich prevzatí, nepredložila. Uviedla, že spoločnosť nemala zamestnancov ani majetok, účtovníctvo viedla ona osobne, ktoré však tiež správcovi dane nevedela predložiť z dôvodu, že sa odsťahovala. Potvrdila vystavenie a podpísanie faktúry, ako i dodanie tovaru, ktorý mal prepraviť odberateľ. Potvrdila, že tovar jej bol dodaný spoločnosťou Leviter s.r.o., pričom doklady o jeho dodaní nemá k dispozícii.

79. Súčasný konateľ spoločnosti luTT s. r. o. G. F. (Maďarská republika) sa na predvolanie správcu dane nedostavil, a jeho výsluch sa nepodarilo zrealizovať ani na základe žiadosti o MVI, keď maďarský správca dane uviedol, že sa mu s uvedenou osobou nepodarilo skontaktovať, predvolanie si neprevzala.

80. Správca dane vykonal dokazovanie i tým, že nahliadol do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 31. 08. 2018 spoločnosti Leviter s.r.o., z ktorého zistil, že uvedený subjekt je nekontaktný, spoločnosť je od septembra 2017 právny nástupcom troch spoločností, za zdaňovacie obdobie január 2017 si spoločnosť neuplatnila žiadne odpočítanie dane a vykázala vysokú daňovú povinnosť. Okrem toho, správca dane správne poukázal i na rozpor vo výpovedi konateľky spoločnosti luTT s. r. o. W. I. (ktorá uviedla, že tovar bol prepravený odberateľom, teda žalobcom) a konateľa žalobcu U. X., ktorý uviedol, že tovar si objednávajú s dopravou, takže ju mal zabezpečiť dodávateľ. Za daného skutkového stavu teda správca dane nadobudol oprávnene pochybnosti o realizácii obchodu so spoločnosťou luTT s. r. o., ktoré žalobca počas daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nedokázal vyvrátiť hodnovernými dôkazmi.

81. Správny súd v danej veci po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie a v zmysle oprávnení mu daných daňovým poriadkom v

rámci preukazovania úkonov vykonaných v priebehu daňovej kontroly (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), overil aj doklady z elektronickej registračnej pokladnice DKP 4002023979276001 predložené žalobcom k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za január 2017, ktoré mali byť podľa žalobcu vystavené dodávateľom pohonných hmôt - spoločnosťou SLOVNAFT, a.s. a ktoré sa nachádzajú v predloženom administratívnom spise, pričom zistil, že predmetné doklady ERP nepreukazujú žalobcom deklarovaný nákup pohonných hmôt od tohto dodávateľa na čerpacej stanici v Nitre, na Chrenovská 20, ktorú v januári 2017 mal v prenájme Ing. Ondrej Udvardy s.r.o. (bol majiteľom šopového tovaru, predmetom daňových dokladov boli pohonné hmoty, ktoré boli vo vlastníctve SLOVNAFT, a.s.). Vychádzal pritom z toho, že pokladničné doklady neboli vyhotovené pokladnicou s DKP 4002023979276001. V rámci vykonaného dokazovania správca dane nahliadol aj do daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2017 a vyhotovil overené kópie zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 20. 11. 2018 a tiež z rozhodnutia zo dňa 25. 02. 2019. Svedok Ing. T., technický riaditeľ spoločnosti Datapac s.r.o., v zápisnici zo dňa 20. 11. 2018 uviedol nielen celý postup tankovania pohonných hmôt od stojana až po systém zavedený do pokladnice, ale uviedol tiež aj to, že technicky nie je možné a nikdy ani nebolo v roku 2017, aby zákazníkovi boli vydané dva úplne identické doklady z ERP pri nákupe pohonných hmôt. Možné je iba vydať kópiu dokladu, na ktorej nie je znak ministerstva financií a je tam názov „kópia dokladu“, pričom kontrolné záznamy súhlasia presne s vydanými dokladmi v zmysle zákona vo všetkých údajoch. Ing. T. potvrdil, že technikom nebol nahlásený neoprávnený zásah do pokladníc. Taktiež uviedol, že doklady, ktoré mu boli predložené k nahliadnutiu sú rozdielne, kontrolný záznam obsahuje viac údajov napr. údaj o použití bonusovej karty. Poukázal na špecifické kódy, na základe ktorých je možné overiť pravosť dokladu. Tieto kódy sú na predložených dokladoch iné, nezhodné, kontrolný kód musí sedieť, predložené fotokópie originálov sa nezhodujú s dokladmi z kontrolného záznamu, v dôsledku čoho dospel k záveru, že predložené doklady neboli vystavené ich pokladnicou.

82. Okrem toho bol vypočutý aj Ing. D. H., ktorý do zápisnice zo dňa 20. 11. 2018 uviedol, že je majiteľom „šopového tovaru“ a majiteľom pohonných hmôt bol SLOVNAFT, a.s. Svedok uviedol, že ERP je napojená na tankovací stojan pohonných hmôt tak, že každé použitie čerpacej pištole a následne načerpanie pohonných hmôt je zaznamenané do ERP, ktorá vystaví papierový doklad a obsluha ho vydá po zaplatení zákazníkovi. Pracuje sa „on line“ a bez vytlačenia dokladu nie je možné ďalšie čerpanie na uvedenom stojane, stojan je zatiaľ zablokovaný. Zákazníkovi nie je technicky možné vydať dva identické doklady pri jednom nákupe pohonných hmôt, je možné iba vystaviť „kópiu dokladu“, ale len bezprostredne po online transakcii, nesmie tam byť časový posun, alebo prevedená ďalšia transakcia. Uviedol, že nebol zistený žiadny neoprávnený zásah do fiškálnej pamäte niektorej z ERP, každá má svoju plombu.

83. Na základe týchto zistení správca dane, ako aj žalovaný vyvodili záver, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že nakúpil pohonné hmoty od dodávateľa SLOVNAFT a.s., na čerpacej stanici Chrenovská 20, v Nitre, nakoľko bolo preukázané, že doklady z ERP sú nehodnoverné. Obsahujú údaje z tankovania na základe pokladničných dokladov, ktoré neboli vyhotovené pokladnicou spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Uvedené vyplývalo z toho, že číselný kód na predložených dokladoch sa nezhodoval s číselným kódom na kontrolných záznamoch a taktiež na predložených pokladničných dokladoch absentovali údaje o použitých zákazníckych kartách, ktoré sa na kontrolných záznamoch nachádzali. Z predložených pokladničných dokladov tak vyplývalo, že nespĺňali požiadavky vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu.

84. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že sama skutočnosť, že žalobca predložil doklady z elektronickej registračnej pokladnice, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ako i faktúru s dodacím listom ešte neznamená, že tovar ako i pohonné hmoty boli aj skutočne dodané označenými spoločnosťami a v deklarovanom množstve i dodané. Správny súd rovnako ako správne orgány dospel k záveru, že nebolo preukázané skutočné dodanie stavebného materiálu ako aj pohonných hmôt žalobcovi ním deklarovanými dodávateľmi.

85. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania správny súd uvádza, že na unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu nestačí preukázať existenciu dokladov - faktúry, dodacieho listu, doklady z ERP a výsluchy svedkov, ktorí by potvrdili dodanie tovaru a tankovanie PHM. V tejto súvislosti by neobstála ani totožnosť dokladov z ERP s elektronickým žurnálom, pretože ako uviedol technický riaditeľ spoločnosti Datapac s.r.o., k údajom z elektronického žurnálu je možné sa dostať prostredníctvom oprávneného užívateľa, ktorý má k prístupu heslo, avšak elektronický žurnál neobsahuje všetky údaje ako sú na

kontrolnom zázname a to z dôvodu, aby sa predišlo zneužitiu. V danom prípade bolo preukázané, že predložené doklady z ERP neboli zhodné s údajmi nachádzajúcimi sa na kontrolnom zázname, absentovali údaje o použití zákazníckych kariet a tiež sa nezhodoval číselný kód, preto nebolo možné tieto doklady považovať za doklady spĺňajúce požiadavku vierohodnosti pôvodu a neporušenosti obsahu. Je pritom úplne irelevantné na účely daňového konania, ako sa žalobca k týmto dokladom dostal, a preto ani nebolo potrebné vykonať dokazovanie v rozsahu navrhnutom žalobcom. Pre správne orgány bola podstatná len tá skutočnosť, že nebolo preukázané, že žalobca skutočne reálne nakúpil tovar - pohonné hmoty od spoločnosti SLOVNAFT, a.s. tak, ako to vyplývalo zo sporných dokladov z ERP.

86. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné uviesť, že bol prijímaný práve v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do EÚ a s cieľom riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES najmä šiestej smernice Rady 77/388/EHS, teraz smernice Rady č. 2006/112/ES ( v spojení s prílohou č. 6 zoznam preberaných právnych aktov). Aplikácia právnych predpisov Slovenskej republiky musí brať do úvahy členstvo Slovenska v Európskej únii s tým, že od 1. mája 2004 je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy, ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ 6/64, Costa proti ENELu, Zb. s. 585) a konštantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Vnútroštátne orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ Adeneler, C-212/04, 4. júla 2006, Zb. s. I-6057, bod 111) bez ohľadu na to, či ustanovenia použité pri výklade majú, alebo nemajú priamy účinok.

87. Účelom , ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006, bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných plnení ako základ tohto práva, teda stanovil hmotnoprávne podmienky podľa , a vyžaduje preukázanie dodania tovaru v zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k štátu v zmysle tohto zákona. Nesplnenie hmotnoprávnych podmienok nie je možné odpustiť a zákonodarca vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť odpočtu DPH požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok uvedených v a a v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (napr. rozsudok NS SR č. ).

88. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri dodaní stavebného materiálu (ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ - spoločnosť luTT s. r. o.) a dodávkach pohonných hmôt (ktoré mu mal dodať deklarovaný dodávateľ - spoločnosť SLOVNAFT, a.s.), aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, aby žalobca jednoznačne preukázal, že tovaru uvedený na faktúre zo dňa 10. 01. 2017 mu dodala spoločnosť luTT s. r. o., ako i to, že pohonné hmoty nakúpil od spoločnosti SLOVNAFT, a.s., na čerpacej stanici Chrenovská 20 tak, ako boli vystavené doklady z ERP. Žalobca nepreukázal, že tovar uvedený na faktúre zo dňa 10. 01. 2017 od dodávateľa luTT s. r. o. mu skutočne reálne dodala uvedená spoločnosť a tiež, že ním predložené sporné doklady z ERP zodpovedajú reálnemu plneniu, nakoľko v administratívnom konaní nebolo preukázané, že tieto doklady boli vystavené a vyhotovené registračnou pokladnicou DKP 4002023979276001 umiestnenou na čerpacej stanici v Nitre Chrenovská ulica, v dôsledku čoho potom ani nemohlo dôjsť k dodaniu pohonných hmôt od dodávateľa, t. j. spoločnosť SLOVNAFT, a.s. Bolo povinnosťou žalobcu pri realizovaní predmetných obchodov zabezpečiť, aby doklady boli z elektronickej registračnej pokladnice vytlačené pred ním a zodpovedali ním tankovanému množstvu pohonných hmôt. V prípade pochybností mohol požiadať o vytlačenie kópie dokladu, avšak uvedený postup je možné realizovať len tesne po vytlačení originálneho dokladu.

89. Vychádzajúc z vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov, svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav považoval súd za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie daňových transakcií uvedenej na daňovom doklade (faktúra, doklady o úhrade a pod.).

90. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania vo vzťahu k dodávateľskej faktúre zo dňa 10. 01. 2017 i dokladom z ERP čerpacej stanice Slovnaft, a.s. v Nitre, na Chrenovskej ul. 20 správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovanom nákupe stavebnému materiálu i PHM tovaru od týchto spoločností.

91. S uvedeným jednoznačne súvisela aj námietka žalobcu ohľadne neúplného zistenia skutkového stavu, k čomu správny súd uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, aby preukázal, že tovar mu bol dodaný práve dodávateľmi uvedeným na dokladoch. S poukazom na uvedené súd námietku žalobcu (neúplné zistenie skutkového stavu) nepovažuje za dôvodnú práve s poukazom na obsah predloženého administratívneho spisu, v ktorom sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov. Bolo právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. Súd je toho názoru, že vzhľadom na dôkaznú situáciu a vyjadrenia žalobcu, resp. ním predkladané listiny v priebehu daňovej kontroly nebol dôvod, aby správca dane vykonal ďalšie výsluchy svedkov a tiež miestne zisťovanie. Pokiaľ ide o doklady z ERP, sporom bola nedôveryhodnosť týchto dokladov, čo však neznamená, že by správca dane spochybňoval skutočnosť, že žalobca, resp. jeho zamestnanci tankovali PHM, avšak nebola preukázaná zhodnosť s vystavenými dokladmi, čo výsluchy svedkov samé o sebe by neodstránili. Rovnako uvedené by neodstránili ani miestne zisťovania v iných prevádzkach, pretože tie neboli predmetom daňovej kontroly v tomto zdaňovacom období (október 2017). Ako už správny súd uviedol, je povinnosťou daňového subjektu skontrolovať si vystavené potvrdenie a zabezpečiť jeho autentickosť s vykonanou transakciou.

92. V zmysle ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 28. 03. 2018), predloženie dokladov (faktúr, potvrdení o úhrade, dodacích listov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, čo bol aj daný prípad ohľadom dokladov z ERP.

93. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i správny súd toho názoru, že ak žalobcom deklarovaným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa na dani z pridanej hodnoty, nemôže ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. , zo dňa 28. 03. 2018 sp. zn. , ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. , z odôvodnenia ktorého vyplýva, že "dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný".

94. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku,

rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , zn. ) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, v súlade s ustálenou judikatúrou.

95. Ďalším námietkam žalobcu správny súd nemohol vyhovieť, lebo nemajú podľa názoru správneho súdu žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Výčitka žalobcu týkajúca sa aplikácie je irelevantná, nakoľko z kontextu rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, že týmto ustanovením reagovali na námietky žalobcu, majúc pritom za to, že každá osoba, ktorá uvedie vo svojej fakturácii daň, je povinná ju zaplatiť, čo nie je sporné ani v danom prípade.

96. K ďalšej námietke, týkajúcej sa rozhodovacej praxe, na ktorú poukazoval žalobca v podanej žalobe súd uvádza, že závery zo žalobcom citovaných rozsudkov (rozsudok NS SR sp. zn. , sp. zn. a C-610/19) žalobca nesprávne aplikuje na prejednávaný prípad. Pokiaľ ide o spomínané rozhodnutia, súd poznamenáva, že spoločným menovateľom týchto rozhodnutí je skutočnosť, že žalobca by mal disponovať nielen materiálnym plnením, ale aj zodpovedajúcou faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, čo v danom prípade splnené nebolo. V prípade žalobcu boli totiž spochybnená vierohodnosť predložených dokladov, a to faktúry ako i dokladov z ERP, nakoľko podľa výpovedí svedkov nebolo možné získať také doklady, aké predložil žalobca pri čerpaní pohonných hmôt z ich čerpacej stanice, a to vyvolalo dôvodné pochybnosti na strane správcu dane, čo viedlo k ďalšiemu preskúmavaniu, v rámci ktorého dôkazné bremeno bolo presunuté na žalobcu.

97. Na doplnenie správny súd zdôrazňuje, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).

98. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen

formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, aby zistil pôvod tovaru a to i napriek tomu, že jeho dodávateľ nebol pôvodcom tovaru. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.

99. Čo sa týkalo rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19, na ktorý poukazoval žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 09. 2021 správny súd uvádza, že tento rozsudok na jednej strane nespochybňuje, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú splnené len vtedy, ak sa skutočne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolnosti prejednávanej veci a odkazuje na svoj rozsudok vo veci C-285/11, C-18/13, C-446/15. Na druhej strane Súdny dvor EÚ tvrdí, že zásada zákazu zneužitia práva v oblasti dane z pridanej hodnoty zakazuje len vyslovene umelé konštrukcie zbavené hospodárskej reality s jediným cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľmi smernice Rady 2006/112. V predmetnej právnej veci správca dane neuznal žalobcom uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 nie preto, že deklarovaný dodávateľ nemal dostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov na poskytnutie služby žalobcovi (tak ako to je vo veci C-610/19) alebo že by neboli dodržané predpisy v oblasti účtovníctva. Dôvodom neuznania uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty bola celkom jednoznačne skutočnosť, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ žiadnym spôsobom nebola preukázaná reálnosť dodania fakturovaných tovarov zo strany deklarovaných dodávateľov. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ namietal vyvodzovanie zodpovednosti voči nemu za porušovanie povinností iného daňového subjektu. Závery vychádzajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu, ktorý v rámci obchodného vzťahu s deklarovanými dodávateľmi nepostupoval s náležitou obozretnosťou a nebolo preukázané dodanie tovaru práve týmito dodávateľmi, takými okolnosťami nie sú. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, v tomto prípade deklarovanými dodávateľmi, čo žalobca v predmetnej veci neurobil.

100. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno nepoznamenať, že daňový subjekt, ktorý podniká, sa má riadiť SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom o DPH ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je platcom DPH, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Bolo povinnosťou žalobcu (daňového subjektu) zachovať zákonnosť postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia nadmerného odpočtu DPH.

101. Z vyššie uvedených dôvodov je správny súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorý urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú podľa zamietnuť.

102. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

103. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.