Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/57/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: U.. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom B. B. U./XX, I., zast.: JUDr. Anna Orthová, advokátka, so sídlom Koceľova č. 17, Bratislava, proti žalovanej: U.. P. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. S. č. 5, I., zast.: JUDr. Zdeněk Poštulka, hosťujúci euroadvokát s miestom výkonu advokácie v Českej Třebovej 2, ul. U Javorky 976, Česká republika, adresa na doručovanie: Plecho & Partners s. r. o., so sídlom Ivánska cesta 15, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. -349 zo dňa 02.07.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. -349 zo dňa 02.07.2018 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. - 349 zo dňa 02.07.2018 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.609,37 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 13.12.2010 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 55,86 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovanej k zaplateniu náhrady za spotrebované energie v rodinnom dome s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za spotrebovanú energiu v sume 9.764,- Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 23 právoplatným dňa 24.4.2003. Žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu okr. Bratislava IV, obec D. ves, katastrálne územie D. K., parc. č. XXXX, o výmere 214 m2, B. B. X/XX, uvedenej na LV č. XXXX. Po rozvode manželstva žalobca niekoľko krát vyzval žalovanú aj prostredníctvom vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. D. P., aby sa vysťahovala z predmetného rodinného domu, alebo aby uzatvorila nájomnú zmluvu a platila nájomné za užívanie bytových a nebytových priestorov v predmetnom rodinnom dome žalobcu, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve a aby súčasne hradila náklady za spotrebované energie. Žalovaná v predmetnom dome bývala, podnikala (vykonávala účtovníctvo a inú ekonomickú činnosť). Celková obytná plocha rodinného domu je cca 220 m2. V dome bývali so žalovanou ich dve dcéry, pričom žalobca dom od rozvodu manželstva neužíval. Vzhľadom na možnosti konfliktov a napádania žalovanou, žalobca býval v byte svojej terajšej manželky alebo v dielni. Žalovaná nezaplatila účty za

elektrinu a ostatné platby. Pretože zmluvným partnerom pre dodávateľov energií, ostatných správcov daní a poplatkov, všetky nezaplatené účty a upomienky, riešil to žalobca ako a majiteľ nehnuteľnosti. V prípade, ak by platby neuhradil, reálne hrozilo odpojenie od siete (čo sa už aj stalo) a exekúcie, keďže žalovaná odmietla zaplatiť úhradu za spotrebovanú elektrinu v celkovej sume 9.764,- Eur. Žalovaná spotrebu elektriny uznala, svoj dlh svojím podpisom aj potvrdila a trvala na preskúšaní elektromeru, za čo žalobca uhradil sumu 165,- Eur. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu akútnej hrozby exekúcie žalobca podal žalobu na súd. Žalovaná odmietla podpísať dohodu o nájme a ignorovala snahy žalobcu vec riešiť, dom užívala bez právneho dôvodu, čím sa neoprávnene obohatila na úkor žalobcu. Poukázal na ust. a rozhodnutie NS SR sp. zn. s tým, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor obohatil. Táto subjektívna premlčacia lehota je limitovaná objektívnou premlčacou dobou a najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Nakoľko na pojednávaní konanom dňa 13.2.2014 žalobca do Zápisnice pred súdom uviedol, že berie žalobu v časti istiny 2.154,63 Eur späť a žiadal konanie v uvedenej časti zastaviť, súd prvej inštancie uznesením č. k. - 186 zo dňa 13.2.2014 konanie v časti istiny 2.154,63 Eur zastavil.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 9.11.2011 doručeným súdu dňa 11.11.2011 a žiadala z dôvodu premlčania uplatneného nároku (2 - ročná premlčacia lehota) žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdila, že sa žalobca zdržoval po rozvode manželstva vo svojej novej domácnosti, ale využíval dielňu a jeho spotrebu je možné určiť odhadom na 5 % - 10 % z celkovej spotreby. Počas leta 2010 vymenil žalobca na rodinnom dome zámok a za jeho prítomnosti si žalovaná mohla odniesť svoje osobné veci. Začiatkom roku 2010 žalobca priniesol faktúru na zaplatenie sumy 5.644,77 Eur za spotrebovanú elektrickú energiu. Sumu žalovaná neuhradila, nakoľko to nebolo v jej možnostiach, hrozilo odpojenie elektrickej energie v zimnom období, pričom mala žalovaná pochybnosti o bezzávadnosti elektromeru. Žalobca odmietol faktúru uhradiť a dohodli sa, že žalobca bude reklamovať elektromer, žalovaná podpíše uznanie dlhu a žalobca ju bude o výsledku reklamácie informovať. Vo vyjadrení toto konanie žalovaná označila ako konanie v tiesni, v snahe zabrániť odpojeniu elektrickej energie, pričom keď žalobca sám dohodu nedodržal, podľa jej názoru sa dohody dovolávať nemôže. K odpojeniu od elektrickej energie došlo dňa 22.2.2010 a dom bol odpojený až do vysťahovania sa žalovanej a jej dcér z domu, pričom riešila žalovaná zdroj energie cez susedov elektrickým predlžovacím káblom. 4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. - 194 zo dňa 06.03.2014 a zaviazal žalovanú k zaplateniu 7.609,37 Eur s príslušenstvom a uznesením č. k. - 224 zo dňa 27.05.2014 žalovanej oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nepriznal. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 248, zo dňa 27.09.2017 právoplatným dňa 08.11.2017 rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 194 zo dňa 06.03.2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uznesenie č. k. - 224 zo dňa 27.05.2014 potvrdil. Odvolací súd okrem iného uviedol, že po preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, ako aj odvolacích námietok žalovanej, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je predčasný a nepreskúmateľný. Súd sa v rozsudku dostatočne nevyporiadal so závažnou obranou žalovanej, ktorá spochybňuje jej pasívnu legitimáciu vo vzťahu k celému žalovanému nároku, výšku istiny a príslušenstva, na zaplatenie ktorej žalovanú zaviazal, a aj čiastočné premlčanie nároku zo žalovanej pohľadávky.

5. Po opätovnom vykonaní dokazovania, mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav, v zmysle ktorého manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 23 zo dňa 4.2.2003, právoplatným dňa 24.4.2003. Z jednotlivých výpovedí strán sporu nesporne bolo preukázané, že žalobca dom od rozvodu manželstva neužíval t. j. odo dňa 4.2.2003, pričom žalovaná a dve dcéry strán sporu v dome bývali do 15.7.2010. Dcéry boli v čase podpisu uznania dlhu plnoleté (t. j. dňa 11.2.2010 P. XX rokov, U. XX rokov), pričom žalobca nemal s dcérami a ani s bývalou manželkou nájomnú zmluvu resp. dohodu, že mu budú platiť úhrady za služby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti (t. j. v danom prípade za spotrebovanú elektrickú energiu). V dome v rozhodnom čase bývali so žalovanou ich dve dcéry: U. G. nar. X.X.XXXX a P. G. nar. XX.X.XXXX, pričom žalobca dom od rozvodu manželstva neužíval t. j. odo dňa 4.2.2003. Z listinného dôkazu „POTVRDENIE“ zo dňa 3.2.2010 vyplýva, že žalovaná písomne potvrdila, že v rodinnom dome na Dlhých B. U./XX, spotrebovala za rok 2009 elektrickú energiu v hodnote 5.644,77 Eur (fa od ZSE Energia VS 7010279191) a zaviazala sa ju v plnej výške v čo najkratšom čase uhradiť. Zároveň

žiadala žalobcu, aby dal skontrolovať v ZS Energia elektromer kvôli správnosti merania a náklady s tým spojené v plnej výške uhradí. Rukou dopísaný text a podpis je zo dňa 11.02.2010.

6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , , , , a a nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

7. Uznanie dlhu dňa 11.02.2010 podpísala žalovaná a svedkyňa (dcéra) P. G. (táto skutočnosť nesporne vyplýva z listinného dôkazu ako aj z výsluchu svedkyne P. G. a strán sporu). K vznesenej námietke žalovanej, že doklad podpísala v časovej tiesni, súd prvej inštancie uvádza, že z obsahu „POTVRDENIA“ z 03.02.2010 a následne aj zo samotného času - dátumu podpisu a to dňa 11.02.2010 vyplýva, že žalobca pripravil strojom predpísané znenie o spotrebe energie v hodnote 5.644,77 Eur s poukazom na Fa od ZSE a. s. VS: 7010279191 s tým, že žalovaná si vzala s poukazom na vyznačené dátumy čas na rozmyslenie po dobu 9 dní a na deviaty deň vlastnoručne na toto „potvrdenie zo dňa 03.2.02010“ napísala text, ktorý aj dňa 11.02.2010 podpísala. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie na námietku tiesne vznesenú žalovanou neprihliadol. Z obsahu predmetného listinného dôkazu - potvrdenia, ktorý je označený ako uznanie dlhu, vyplýva obsah, ktorý je jasný, určitý a zrozumiteľný, s vyčíslením dlžnej sumy, variabilného symbolu, identifikácie faktúry (ust. ). Vystavené predmetné faktúry boli adresované na adresu: B. diely III/15, I., kde bývala žalovaná (určitý čas tam podnikala - predložený živnostenský list). V predmetnom dome žalovaná kúrila v rozhodnom čase elektrinou (takýto spôsob vykurovania si žalovaná zvolila sama, bez dohody so žalobcom resp. oboma dcérami). Žalovaná si dala dňa 07.02.2008 namontovať zakúpený elektrický bojler do rodinného domu žalobcu (ústredné kúrenie bolo do toho času zabezpečované prostredníctvom kotla na tuhé palivo) čo bolo preukázané z listinného dôkazu Faktúra zo dňa 07.02.2008. Z uvedeného úmyselného konania mal súd prvej inštancie ustálenú pasívnu legitimáciu žalovanej v tomto konaní, a preto nevzal do úvahy vek (plnoletosť) dcér strán sporu. Predmetom sporu je pohľadávka za obdobie odo dňa 01.01.2008 do 31.12.2008 v sume 74,34 Eur, za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, vo výške 6.004,49 Eur, za obdobie od 01.01.2010 do 17.02.2010 vo výške 720,49 Eur, t. j. spolu suma 6.799,32 Eur a zároveň suma vo výške 810,05 Eur (ako to vyplýva z Dohody o uznaní dlhu z 02.11.2010, kde suma istiny bola 6.161,49 Eur a suma úroku z omeškania vyčíslená elektrárňami za oneskorenú úhradu bola 810,05 Eur). Uvedenú sumu platil žalobca v splátkach (písomné vyhotovenie bolo založené do súdneho spisu na pojednávaní spolu s platbami do elektrárne, uvedenými v tabuľke). Nesporne bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetného rodinného domu ul. B. diely U./XX v I., pričom v rozhodnom období predmetnú nehnuteľnosť výlučne užívala žalovaná s dcérami. Žalobca sa v predmetnom dome v rozhodnom období (od rozvodu manželstva do júla 2010) nezdržiaval, nebýval tam. Uvedená spotreba elektrickej energie bola službou spojenou s užívaním nehnuteľnosti t. j. domácnosťou žalovanej. Bolo nesporné, že v rozhodnom čase v predmetnom rodinnom dome žalobcu bývala žalovaná spolu so spoločnými dcérami strán sporu. Z dôvodu výlučného konania žalovanej napriek výslovnému nesúhlasu vlastníka nehnuteľnosti (žalobcu) súd prvej inštancie pasívnu legitimáciu v spore ustálil len vo vzťahu k žalovanej nakoľko výlučne žalovaná a to svojvoľne a bez súhlasu žalobcu a oboch ich spoločných dcér vymenila elektrický bojler, konala tak na vlastnú zodpovednosť, v dôsledku tohto jej konania sa zvýšila spotreba elektriny za teplú vodu a kúrenie (čo bolo potvrdené aj samotnou ohliadkou - ohliadka je zachytená v registri ako aj fotografické zábery 3 kotlov). Žalobca, aj keď mal na adrese sporného domu aj sídlo podnikania, v dome nebýval v rozhodnom období a spotreba za údajné príležitostné nabíjanie batérie do nákladného auta nebola preukázaná žiadnym dôkazom, súd prvej inštancie poukazuje aj na neurčitú a rozpačitú výpoveď svedkyne P. G., ktorá uviedla, že videla napájanie elektrického káblu a jeho ťahanie cez ulicu otcom (žalobcom) svedkyňa dva - tri razy, ale čas si nepamätala a svedkyňa G. U. vypovedala, že videla, že otec natiahol kábel z garáže oproti do záhrady, nefrézoval a nezváral, vyslovila domnienku, či si otec nenabíjal nákladiak, ale už sa nepamätala, ako často tam otec chodil. Z výpovede svedkýň a ich domnienok (čo žalobca popieral) sa nedala ustáliť konkrétna „údajná spotreba elektrickej energie“ žalobcom, ktorá by mala výrazný vplyv na výšku vystavených faktúr za spotrebu elektrickej energie. Z listinného dokladu „Oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 26.2.2010“ vyplýva, že ZSE Energia a. s. v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny z dôvodu neuhradenia záväzkov, odstúpila od zmluvy so žalobcom. Žalovaná suma 7.609,37 Eur pozostáva výlučne zo sumy 7.609,37 Eur (faktúry za spotrebu elektriny v období od 1.1.2008 do 17.2.2010 = súčet spolu 6.799,32 Eur a zo sumy 810,05 Eur titulom úrokov z omeškania z dôvodu neplatenia faktúr (nakoľko sa žalovaná so žalobcom nedohodla a žalobca ako vlastník nehnuteľnosti mal povinnosť uhradiť faktúry ZSE, túto

úhradu zavineným konaním žalovanej vykonal oneskorene) a týmto vznikla žalobcovi škoda 810,05,- Eur zavinená konaním žalovanej (faktúry chodili na adresu odberného miesta, žalovaná na odbernom mieste bývala a preberala poštu, pričom hradila len niektoré faktúry podľa vlastného uváženia). V žalobe uplatnená pohľadávka nebola splatná viac ako 2 roky pred podaním žaloby, nakoľko na pojednávaní konanom dňa 13.2.2014 žalobca vzal žalobu späť v premlčanej časti istiny 2.154,63 Eur súd prvej inštancie na vznesenú námietku premlčania neprihliadol. K žalovanou vznesenej námietke premlčania, súd prvej inštancie poukazuje na ust. s tým, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade sa rieši spotreba elektrickej energie za obdobie od 1.1.2008 do 17.2.2010, pričom žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 13.12.2010, a Uznanie dlhu dňa 11.2.2010 podpísala samotná žalovaná a dcéra - svedkyňa P. G.. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti platiť za užívanie cudzej veci a služieb s tým spojených t.j. za elektrickú energiu (v tomto prípade predmetnej nehnuteľnosti) sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Žalovaná ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu ( z priložených dôkazov a samotnej výpovede žalovanej), si bola po celú dobu vedomá, že užíva cudziu vec, bola povinná postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalovanej považuje za úmyselné, pri ktorom platí 10 ročná objektívna premlčacia doba. Keďže premlčacia doba bola zachovaná, súd prvej inštancie žalobu považuje dňa 13.12.2010 za včas podanú. Žalovaná svojim konaním spôsobila žalobcovi aj škodu, ktorá bola vyčíslená na sumu 810,05,Eur (t. j. suma úrokov, ktoré musel žalobca zaplatiť ZSE a. s. z dôvodu, že bol s ním dohodnutý splátkový kalendár, nakoľko ani žalobca nemal finančnú hotovosť tak isto ako žalovaná, aby mohol vyplatiť celú sumu za spotrebovanú elektrickú energiu naraz). Potvrdením ZSE a. s. zo dňa 07.01.2014 bolo potvrdené, že suma 6.161,49 Eur bola uhradená žalobcom pričom odberné miesto I. XXX, bolo chybné, jednalo sa za miesto spotreby: B. B. U./XX, I.. S poukazom na ustálený skutkový stav súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy za spotrebovanú elektrickú energiu v rodinnom dome žalobcu 6.799,32,- Eur a na zaplatenie úroku z omeškania za oneskorenie s platbami pre ZSE a. s. za obdobie odo dňa 01.01.2008 do 17.02.2010 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, s poukazom na skutočnosť, že uznesením č. k. - 186 zo dňa 13.2.2014 súd prvej inštancie konanie v časti istiny 2.154,63 Eur zastavil (9.764 Eur - 2.154,63 Eur). Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie , , podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Úroky z omeškania možno priznať od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia a podľa ustanovenia je možné vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Žalobca vyzval žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia prvýkrát pri doručení „POTVRDENIA“ zo dňa 03.02.2010 a najneskôr pri podpise žalovanou a to dňa 11.02.2010. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 13.12.2010, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa , a žalobcovi, ktorého čistý pomer úspechu vo veci bol 77,93 % (7.609.37 Eur) a úspech žalovanej 22,07 % (zastavené konanie v premlčanej časti 2.154,63 Eur), a priznal nárok na náhradu trov konania 55,86% podľa pomeru úspechu (77,93 % - 22,07 %) s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalovaná, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, poukázala na odvolacie dôvody podľa , a a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100 %. V podanom odvolaní žalovaná namietala, že súd porušil ustanovenie , keď sa neriadil právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v bode 8 zrušovacieho uznesenia Krajského súdu v Bratislave. Ďalej súd rozhodoval iba na základe tvrdení žalobcu bez dôkazov a rezignoval na dôkazný princíp, na ktorom je procesné právo založené. Tvrdenia žalobcu mechanicky a nekriticky prebral a tak nezabezpečil vyvážený prístup k obom stranám konania a tým právo žalovanej na spravodlivý proces.

Súd sa nevysporiadal s obranou žalovanej. Súd prvej inštancie žalobe plne vyhovel a napriek inému názoru Krajského súdu v Bratislave svoje rozhodnutie založil na skutkovom závere, že elektrickú energiu spotrebovala žalovaná tým, že bez súhlasu žalobcu v dome nechala nainštalovať elektrický bojler, a tak zmenila vykurovacie médium z pevných palív na vykurovanie elektrickým bojlerom. Súd nepostrehol, že žalobca zmenil svoje tvrdenie ohľadne zdroja zvýšenej spotreby a súd na svojom rozhodnutí týkajúceho sa bojlera zotrval, aj keď bojler už nikto zo strán sporu za hlavný zdroj zvýšenej spotreby elektrickej energie neoznačoval a toto netvrdil. V otázke pasívnej legitimácie bolo preukázané, že na spotrebe sa podieľali celkovo štyri osoby a odvolací súd doslova naznačil, že pokiaľ žalobca nepreukáže, že by sa dcéry nepodieľali na spotrebách v dome a tým nevznikalo aj im bezdôvodné obohatenie, tak nemôže obstáť žaloba založená iba na výlučnej pasívnej legitimácii žalovanej. Keďže teda v dome spotrebovávali energiu aj dcéry, tak pasívna legitimácia patrí aj im. Ak sa súd týmto neriadil, rozhodol v rozpore s hmotným právom. Odvolací súd uložil zohľadniť obranu žalovanej v tom smere, že aj sám žalobca na základe svedeckých výpovedí dcér v dome nabíjal batérie do nákladných áut a pod. a toto premietnuť do svojho rozhodnutia, pokiaľ sa táto okolnosť ďalším dokazovaním nevyvráti. Žiadne ďalšie dôkazy tu vykonané neboli a súd tak nesplnil záväzný pokyn odvolacieho súdu a jeho právny názor nerešpektoval, čo je neprehliadateľná procesná vada. Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd podiel na spotrebe samotného žalobcu ustálil odhadom na 5 %. Na základe doplneného dokazovania sa nepodarilo bezpečne preukázať, že by príčinou navýšenej spotreby bol bojler, prípadne kto za túto spotrebu zodpovedá. Pokiaľ takúto dôkaznú situáciu okresný súd hodnotil inak, ide o hodnotenie, ktoré oporu v realizovaných dôkazoch nemá a tým je napadnuté rozhodnutie vadné. Dôkazne nepodložené tvrdenia žalobcu nie sú postačujúce a pokiaľ súd založil svoje rozhodnutie iba na tvrdeniach žalobcu, tak pochybil a nerešpektoval záväzný pokyn Krajského súdu, že musí vychádzať z dôkazov. Podľa názoru žalovanej, čo sa premlčania týka, žalobca vedel po celé toto obdobie (od 01.01.2008 do 17.02.2010), že žalovaná a jeho vlastné dcéry v dome žijú a elektrickú energiu v dome spotrebovávajú. Na tejto jeho vedomosti stojí počiatok a plynutie premlčacej lehoty podľa . Počiatok plynutia premlčacej lehoty nie je viazaný ani na vedomosti o výške bezdôvodného obohatenia, ani na faktúry dodávateľa. Nič také zo zákona nevyplýva. Pokiaľ súd priznal žalobcovi napriek námietke premlčania cenu spotrebovanej energie aj za obdobie od 01.01.2008 do 12.12.2008, tak rozhodol v rozpore s hmotným právom. Krajský súd vo svojom uznesení jasne vysvetlil, že je tu treba aplikovať o dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá čiastočne uplynula. Okresný súd sa tomuto ustanoveniu zámerne vyhol a poukazoval iba na a pracoval iba s 10 ročnou premlčacou lehotou. Ani úvaha súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení neodpovedá širokej judikatúre, keď po rozvode manželstva zostane jeden z manželov bývať v dome vo vlastníctve druhého manžela. Takéto bývanie je po práve, dokiaľ nebude manželovi s deťmi zaistené náhradné bývanie, o čo sa žalobca nikdy ani nepokúsil. Ďalej žalovaná namietala, že krajský súd uložil súdu vysporiadať sa v zmysle s okolnosťou, že žalovaná s dcérou P. uznali čiastočne premlčaný dlh, o čom v čase uznania vedomosť nemali a preto uznanie nemá podľa tohto zákonného ustanovenia právne následky. S týmto sa súd riadne nevysporiadal, a ani to neriešil, keď mal za to, že je tu 10 ročná premlčacia lehota a subjektívnu premlčaciu lehotu mylne neaplikoval. Žalobca prišiel po toľkých rokoch vedenia sporu s novým prekvapivým tvrdením, že dcéra P., ktorá uznávací prejav signovala, toto urobila iba ako svedok a nie ako svoj vlastný uznávací prejav. Ide o účelové tvrdenie žalobcu, pretože na uznaní dcéra P. ako svedok označená nie je, ani nič nevyplynulo z jej výsluchu. Čo sa týka škody 810,05 Eur, tak ide o majetkovú sankciu, ktorú musel žalobca zaplatiť za nesplnenie svojich záväzkov voči svojmu zmluvnému partnerovi, a toto nie je možné prenášať na žalovanú, pretože konanie žalovanej nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom týchto majetkových sankcií, ale iba v nepriamej. Zákon v jednoznačne vymedzuje, aké sú zákonné dôsledky neplnenia dlhu a čo môže veriteľ požadovať. Zákon takto priznáva žalobcovi voči pasívne legitimovaným subjektom iba úroky z omeškania a nič iné. Pokiaľ súd za omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia ako peňažného dlhu priznal okrem úrokov z omeškania ešte ďalšie nároky, tak toto nemá v zákone oporu a rozsudok odporuje hmotnému právu. Záverom žalovaná uvádza, že podľa jej názoru sa nepodarilo bezpečne preukázať prečo došlo k tak dramatickému navýšeniu spotreby elektrickej energie, resp. či vôbec došlo k navýšeniu jej spotreby alebo išlo iba o vadu elektromera. Žalovaná si je vedomá, že jej povinnosťou je uhradiť žalobcovi elektrickú energiu, ktorú skutočne spotrebovala. Pokiaľ sú ale dôvodné pochybnosti o správnosti nameraných hodnôt, poprípade ide o dôsledok technických závad na rozvodoch v dome, za čo zodpovedá žalobca tak nemôže súhlasiť, aby toto sama znášala.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny. K pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že bola to žalovaná, ktorá svoj dlh voči žalobcovi uznala čo do základu a výšky. Bola to žalovaná, ktorá dala do rodinného domu na adrese B. diely U./XX v I. namontovať elektrický bojler. Preto pasívna legitimácia svedčí jej a s týmto názorom súdu prvej inštancie sa plne žalobca stotožňuje. Žalovaná ďalej v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie mal vykonať iné dôkazy, sama však žiadne dôkazy nepredložila a neoznačila. Žalobca poukázal na , ak teda strana sporu žiadny dôkaz neoznačí, súd ho nevykoná. Žalovaná nepreukázala, že by žalobca elektrinu v predmetnom rodinnom dome v rozhodnom období spotrebovával. Táto skutočnosť nevyplynula ani zo svedeckých výpovedí dcér sporových strán. K namietanému premlčaniu žalobca uvádza, že až po vystavení zúčtovacej faktúry za spotrebu elektrickej energie bolo možné naozaj s istotou určiť výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré na strane žalovanej vzniklo, nie skôr. Preto až po obdržaní zúčtovacej faktúry za spotrebu elektrickej energie mohol žalobca zistiť, že sa žalobkyňa na jeho úkor obohatila a v akej výške. V tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že žalovaná svojim uznávacím prejavom zachyteným v Potvrdení zo dňa 11.02.2010 uznala tento záväzok, čo do základu a výšky a boli tým naplnené podmienky pre uznanie dlhu. Žalovaná sa s odstupom času v odvolaní snaží navodiť dojem, že dcéra sporových strán P. G., ktorá ako svedok tento dokument podpísala tiež, bola vlastne tiež osobou, ktorá záväzok uznáva čo do základu a výšky napriek tomu, že z textu to nevyplýva a je tam len žalovaná uvedená ako uznávajúca osoba. Je pravdou, že žalovaná požadovala vykonanie kontroly elektromeru, nikde v texte však neuviedla akým spôsobom. Západoslovenská distribučná, a. s. svojim listom zo dňa 07.03.2018 potvrdila, že kontrolu elektromeru vykonala a zistila, že registruje správne. Skutočnosť, že žalobca musel uhradiť sumu vo výške 810,05 Eur ako úroky z omeškania za oneskorenú úhradu nákladov za spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste B. diely U./XX v I. vyplýva z Dohody o uznaní dlhu z 02.11.2010. Ak by žalovaná svoj náklad za spotrebu elektrickej energie uhradila riadne a včas, nemusel by žalobca žiadne úroky z omeškania platiť. A to je vlastne jasne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou. Z dôvodov uvedených vyššie, preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

10. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorá uviedla, že žalobca sa zaoberá prevažne právnou problematikou a skutkovú stránku veci opomína, avšak táto je spolu s nesprávnymi závermi súdu prvej inštancie podstatná, pretože z nesprávnych skutkových záverov potom rezultujú aj nesprávne závery právne. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pasívne legitimovaní nie sú tí, ktorí v jeho dome na jeho úkor elektrinu spotrebovali, ale tí, ktorí dlh uznali, resp. kto nechal v dome inštalovať elektrický bojler, tak toto dikcii zákona nekorešponduje. Samotnou inštaláciou bojlera, ani uznaním dlhu k spotrebe elektrickej energie na úkor žalobcu nedošlo. Nejde o primárnu príčinu bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalobca vytýka žalovanej, že za 8 rokov nedoložila a nenavrhla dôkazy o tom, že nový bojler bol úspornejší, než ten nefunkčný starý a že nešlo o žiadnu zmenu vykurovacieho zdroja, tak s týmto žalovaná nesúhlasí. V spise je založená technická dokumentácia nového bojlera a napr. v podaní zo dňa 24.03.2014 žalovaná navrhla dôkaz nielen konštatovaním parametrov bojlera, ale aj výsluch svedkýň - dcér k vykurovaciemu zdroju ústredného kúrenia. Z predlženej dokumentácie nového bojlera je zrejmé, že sa jednalo o bojler kombinovaný, ktorý počas vykurovacieho obdobia zohrieva vodu od rozvodov ústredného kúrenia a nie výlučne elektricky. Žalovaná ďalej zotrváva aj na svojej námietke premlčania.

11. K vyjadreniu žalovanej sa opätovne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že platí všetko, čo doteraz tvrdil. Všetky dôležité fakty a skutočnosti hlavne technického rázu boli dôkladne objasnené súdom. Bojler elektrinu spotrebováva a z výpovedí svedkov vyplynulo, že žalovaná v snahe vyhnúť sa nákupu a používaniu tuhého paliva, v dome kúrila aj elektrickými špirálami, ktoré majú omnoho vyšší príkon a ich spotreba elektrickej energie je ďaleko vyššia ako spotreba bojleru. Vzhľadom na uvedené a dokázané skutočnosti, žiada o potvrdenie napadnutého rozsudku.

12. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.05.2021 právny zástupca žalovanej doložil znalecký posudok znalca U.. S. A., ktorý má preukázať, že súd prvej inštancie pochybil v jeho skutkovom závere, že žalovaná zmenila systém vykurovania na elektrický, keď inštalovala elektrický bojler na ohrievanie teplej vody na použitie do kúpeľne.

13. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné

podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.12.2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania. 14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.609,37 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 13.12.2010 do zaplatenia a na to nadväzujúci výrok o náhrade trov konania je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

15. Žalovaná v odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní žalovaná namietala, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym názorom vyjadreným odvolacím súdom v skoršom zrušujúcom rozhodnutí a že sa nevysporiadal s námietkami žalovanej. S touto námietkou odvolací súd nesúhlasí, nakoľko z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia . V rozsudku dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe žalobcu vyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením a , pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

16. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č. k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp. zn. ).

17. Odvolací súd uvádza, že v predmetnom prípade nebolo sporné, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. - 23 zo dňa 4.2.2003, právoplatným dňa 24.4.2003. Z jednotlivých výpovedí strán sporu nesporne bolo preukázané, že žalobca dom (v tom čase v jeho výlučnom vlastníctve) od rozvodu manželstva neužíval t. j. odo dňa.4.2.2003, pričom žalovaná a dve dcéry strán sporu v dome bývali do 15.7.2010. Z listinného dôkazu „POTVRDENIE“ zo dňa 3.2.2010 vyplýva, že žalovaná písomne potvrdila, že v rodinnom dome na B. B. U./XX, spotrebovala za rok 2009 elektrickú energiu v hodnote 5.644,77 Eur (fa od ZSE Energia VS: 7010279191) a zaviazala sa ju v plnej výške v čo najkratšom čase uhradiť. Zároveň žiadala žalobcu, aby dal skontrolovať v ZS Energia elektromer kvôli správnosti merania a náklady s tým spojené v plnej výške uhradí. Rukou dopísaný text a podpis je zo dňa 11.02.2010.

18. Žalovaná v podanom odvolaní namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu tým, že tvrdila, že okrem nej v predmetnom rodinnom dome v rozhodnom období žili aj dcéry strán sporu, ktoré tak isto spotrebovávali elektrickú energiu, a preto by mali byť taktiež pasívne vecne legitimované v danom spore. Súd prvej inštancie ustálil, že pasívne vecne legitimovanou je výlučne žalovaná, nakoľko práve ona a to svojvoľne a bez súhlasu žalobcu vymenila elektrický bojler, konala tak na vlastnú zodpovednosť, a v dôsledku tohto jej konania sa zvýšila spotreba elektriny za teplú vodu a kúrenie.

19. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ustanovenia . Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku aj keď k tomu malo v súlade s právo dôjsť, teda obohatený. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná užívala po rozvode manželstva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu bez platne uzavretej nájomnej zmluvy, resp. akejkoľvek dohody so žalobcom a za toto užívanie neplatila nájomné, resp. iné plnenie (ako napr. za spotrebovanú elektrickú energiu), preto jej v predmetnom spore svedčí pasívna vecná legitimácia. Ak aj žalovaná namietala, že v predmetnej nehnuteľnosti okrem nej žili aj dve plnoleté dcéry strán sporu, ktoré mali byť taktiež pasívne legitimovanými subjektmi, tak odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenie žalovanej je bezpredmetné. Žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej a dôvodnosť jeho žaloby bola preukázaná, preto takáto námietka žalovanej neobstojí. Navyše v súdnom konaní bolo preukázané, že to bola práve žalovaná, ktorá dala bez súhlasu žalobcu, resp. ich dcér namontovať elektrický bojler, preto si musela byť vedomá, že môže znášať následky za takéto svoje konanie.

20. Ďalej žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie sa neriadil záväznými pokynmi odvolacieho súdu, ani v otázke, že má vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie, že žalobca nespotrebovával elektrickú energiu dobíjaním bateriek do auta a navrhla, aby odvolací súd podiel žalobcu ustálil odhadom na 5% zo žalovanej sumy. K tomuto odvolací súd poukazuje na záver súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, že z výpovedí svedkýň - dcér strán sporu nebolo jasne preukázané, že by aj žalobca spotrebovával elektrickú energiu v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá by mala výrazný vplyv na výšku vystavených faktúr za spotrebovanú elektrickú energiu. Navyše z takto formulovaných svedeckých výpovedí, by sa nedala ustáliť konkrétna údajná spotreba elektrickej energie žalobcom. Preto ak aj žalovaná navrhuje ustálenie spotreby žalobcom odhadom na 5%, tento jej návrh je nekonkrétny a bez náležitého preukázania opodstatnenosti z jej strany.

21. Žalovaná taktiež nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nevzhliadol k nej vznesenej námietke premlčania. Tvrdila, že na vedomosti žalobcu stojí počiatok a plynutie premlčacej lehoty podľa . Počiatok plynutia premlčacej lehoty nie je viazaný ani na vedomosti o výške bezdôvodného obohatenia, ani na faktúry dodávateľa. Nič také zo zákona nevyplýva. Pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobcovi napriek námietke premlčania cenu spotrebovanej energie aj za obdobie od 01.01.2008 do 12.12.2008, tak rozhodol v rozpore s hmotným právom. Odvolací súd vo svojom uznesení jasne vysvetlil, že je tu treba aplikovať o dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá čiastočne uplynula. Okresný súd sa tomuto ustanoveniu zámerne vyhol a poukazoval iba na a pracoval iba s 10 ročnou premlčacou lehotou. Ani úvaha súdu prvej inštancie o úmyselnom bezdôvodnom obohatení neodpovedá širokej judikatúre, keď po rozvode manželstva zostane jeden z manželov bývať v dome vo vlastníctve druhého manžela. Takéto bývanie je po práve, dokiaľ nebude manželovi s deťmi zaistené náhradné bývanie, o čo sa žalobca nikdy ani nepokúsil.

22. K tejto námietke žalovanej odvolací súd uvádza, že v prvom rade zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že je povinnosťou manžela zaistiť náhradné bývanie pre druhého manžela, ktorý doteraz žil v nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Toto tvrdenie žalovanej považuje odvolací súd za účelové. Bolo výlučne dobrou vôľou žalobcu, že žalovanú spolu s ich spoločnými plnoletými dcérami nechal žiť v nehnuteľnosti, ktorá bola v jeho výlučnom vlastníctve, čo však neznemená, že žalovaná mala nárok na užívanie predmetnej nehnuteľnosti bez adekvátnej náhrady, resp. bez platenia poplatkov spojených s užívaním nehnuteľnosti.

23. Ak žalovaná tvrdí, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi napriek námietke premlčania cenu spotrebovanej energie aj za obdobie od 01.01.2008 do 12.12.2008, tak rozhodol v rozpore s hmotným právom, tak takéto jej tvrdenie, vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo dňa 11.02.2010 k uznaniu dlhu v zmysle , je taktiež irelevantné.

24. Počiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený na okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že: k bezdôvodnému obohateniu došlo, kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaná mala vedomosť, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý bol v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie a žalovaná túto nehnuteľnosť v rozhodnom období užívala. Samotná žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že si je vedomá jej povinnosti uhradiť žalobcovi elektrickú energiu,

ktorú skutočne spotrebovala, namietala však jej výšku. Oba predpoklady musia byť splnené súčasne, a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva oprávneného. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Uznanie dlhu je úzko späté s inštitútom premlčania ( - 114 ). Platným uznaním dlhu dochádza podľa k pretrhnutiu (prerušeniu), resp. k založeniu premlčacej doby a zároveň k jej prolongácii na desať rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutia novej premlčacej lehoty. K založeniu novej premlčacej lehoty dochádza aj v prípade, že predmetný dlh bol v čase uznania už premlčaný. Inštitút uznania dlhu podľa , však v prípade už premlčaného dlhu zakladá jeho právne účinky, len za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

25. Ak žalovaná namietala, že nemala (spolu s dcérou) v čase uznania vedomosť o jeho premlčaní, tak odvolací súd uvádza, že žalovaná toto svoje tvrdenie nepodložila žiadnymi dôkazmi, preto ani na túto námietku žalovanej odvolací súd neprihliadol.

26. Navyše žalovaná v podanom odvolaní tvrdí, že jej dcéra P. G. svojím podpisom na dokumente „POTVRDENIE“ zo dňa 3.2.2010, rukou dopísaný text a podpis žalovanej (a dcéry L. G.) je zo dňa 11.02.2010, taktiež uznala dlh žalobcu. Odvolací súd uvádza, že z textu, resp. obsahu predmetného dokumentu nevyplýva a je tam len žalovaná uvedená ako uznávajúca osoba, ktorá dlh uznala. Podpis dcéry L. G. možno preto zhodne s tvrdením žalobcu považovať len ako podpis svedka, bez jej zaviazania k určitému plneniu.

27. Taktiež žalovaná namietala, že suma 810,05 Eur nie je v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej, ale ide o sankciu žalobcu od dodávateľa elektrickej energie, preto za túto nezodpovedá žalovaná a nemôže byť zaviazaná na jej zaplatenie. V tejto otázke odvolací súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v zmysle ktorého skutočnosť, že žalobca musel uhradiť sumu vo výške 810,05 Eur ako úroky z omeškania za oneskorenú úhradu nákladov za spotrebu elektrickej energie na odbernom mieste B. diely U./XX v I. vyplýva z Dohody o uznaní dlhu z 02.11.2010. Ak by žalovaná svoj náklad za spotrebu elektrickej energie uhradila riadne a včas, nemusel by žalobca žiadne úroky z omeškania platiť. A to jasne preukazuje príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a vzniknutou škodou.

28. Na základe vyššie uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy za spotrebovanú elektrickú energiu v rodinnom dome spolu s úrokmi z omeškania.

29. Žalovaná na podporu svojich tvrdení dňa 21.05.2021 doložila znalecký posudok znalca U.. S. A., ktorý má preukázať, že súd prvej inštancie pochybil v jeho skutkovom závere, že žalovaná zmenila systém vykurovania na elektrický, keď inštalovala elektrický bojler na ohrievanie teplej vody na použitie do kúpeľne. Na tento dôkaz odvolací súd s poukazom na neprihliadal.

30. Žalovaná namietala aj odvolací dôvod podľa , tento dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Odvolací súd uvádza, že zo strany súdu prvej inštancie k žiadnemu takémuto pochybeniu nedošlo.

31. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré

súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania . Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

32. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

33. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

35. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

36. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie

veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).