Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoCsp/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpený splnomocnencom: Michal Mrva

- advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., o zaplatenie 329,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -58 zo dňa 20. októbra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 329,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 282,23 Eur od 27.07.2019 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 33,58 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 9,12 Eur od 16.01.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou , , a , , nariadenia vlády č. , a o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, a .

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 07.11.2018 uzatvorili účastníci Zmluvu č. 5829650 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou (ďalej len Zmluva). Žalobca dodával žalovanej vodu do domácnosti z verejného vodovodu a zabezpečoval jej odkanalizovanie na adrese C. D. XX, E.. V období od 01.01.2019 do 31.03.2019 nebolo zo strany žalobcu umožnené odpísať stav spotrebovanej vody z meradla. Stav bol uvedený odhadom. V ďalšom fakturačnom období od 01.04.2019 do 30.06.2019 bol opísaný stav na meradle, ktorý ukazoval 123 m3 odobratej vody. Vo fakturačnom období od 01.07.2019 do 30.09.2019 bol stav určený odhadom z dôvodu nesprístupnenia meradla, ale vo fakturačnom období od 01.10.2019 do 31.12.2019 bolo meralo riadne sprístupnené a odpísaný stav na meradle k 31.12.2019 bol 140 m3, uvedené nebolo sporné. Žalovaná nezaplatila žalobcovi za vodné a stočné na základe faktúry č. 2191073575 zo dňa 12.07.2019 s dňom splatnosti 26.07.2019 na sumu 282,23 €, č. 2191119842 zo dňa 14.10.2019 s dňom splatnosti 28.10.2019 na sumu 33,58 €, č. 2191179295 zo dňa 15.01.2019 s dňom splatnosti 29.01.2019 na sumu 9,12 €, č. 519006629 upomienka zo dňa 25.11.2019 s dňom splatnosti 09.12.2019 na sumu 2,32 €, č.

519005324 upomienka zo dňa 19.09.2019 s dňom splatnosti 05.10.2019 na sumu 2,32 €. Žalobca dňa 15.11.2019 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných faktúr. Upomienky si žalobca uplatňuje na základe čl. 1 bod 1 zmluvy, v ktorej žalovaná vyhlásila súhlas so znením obchodných podmienok, v ktorých je uvedená suma 2,32 eur za upomienku v prílohe (cenník), ktorých znenie súd pozná z úradnej činnosti.

Vecne argumentoval tým, že „pojednával bez prítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila, no dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý (žalovaná neuviedla telefónne číslo, ani e-mailovú adresu podľa , svoju prípadnú práceneschopnosť súdu nepreukázala). Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 08.09.2021 podľa vrátením predvolania, ktoré si žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Súd nad rámec zákona žalovanej doručil nie predvolanie na pojednávanie, ktoré mal vykázané, ale dodatočné oznámenie o termíne pojednávania, zásielka bola odovzdaná poštovému podniku dňa 04.10.2021, žalovaná tvrdila, že zásielka bola uložená na pošte dňa 06.10.2021, ktorú jej sestra vyzdvihla dňa 16.10.2021 a súd je názoru, že jej vyzdvihnutie mohla zabezpečiť prostredníctvom ďalšej osoby aj v prípade riadneho predvolania na pojednávanie odovzdaného na poštovú prepravu dňa 16.08.2021, takže súd konštatuje, že bola splnená lehota 5 dní na prípravu pojednávania, pričom nejde o lehotu 5 pracovných dní, ale lehotu 5 dní).

Žaloba bola podaná dôvodne. Je nepochybné, že žalobca dodal žalovanej vodu z verejného vodovodu a zabezpečil odvádzanie odpadových vôd. Vo faktúre č. 2191073575 je vodné 123 m3 v sume 91,- eur zistené odpočtom, stočné 123 m3 v sume 138,39 eur, je logické, že odberateľ vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu s pripočítaním množstva iných zdrojov, ktoré žalovaná nemá (napr. vlastná studňa). Žalovaná spotrebovala 123 m3 vody, tak sa má za to, že vypustila 123 m3. Faktúra č. 2191119842 bola síce urobená odhadom, ale zosúladená faktúrou č. 2191179295. Žalovaná nezaplatila fakturované čiastky, preto ju súd zaviazal na ich zaplatenie. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zákonná úprava obsiahnutá v ustanovení a umožňuje zabezpečiť plnenie záväzkov zmluvnou pokutou. Aj keď možno zmluvnou pokutou zabezpečiť plnenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, spravidla sa ňou sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzatvorenej zmluvy, t.j. v danom prípade neuhradenie fakturovanej sumy v lehote splatnosti. V danom prípade sa účastníci písomne dohodli na zmluvnej pokute 2,32 € za každú odoslanú písomnú upomienku. Súd návrhu aj v tejto časti vyhovel. Zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil od splatnosti jednotlivých faktúr v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 282,23 Eur od 27.07.2019 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 33,58 Eur od 29.10.2019 do zaplatenia, 5,00% ročne zo sumy 9,12 Eur od 16.01.2019 do zaplatenia, teda vždy deň po splatnosti jednotlivých faktúr, a keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy, priznal aj zákonný úrok z omeškania. Súd ďalej konštatuje, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Dôkazné bremeno leží na tej strane sporu, ktorá určité skutočnosti tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky, bolo na žalovanej, aby svoje tvrdenia preukázala, napr. odborným vyjadrením, keď svoju vlastnú úvahu nemôže vydávať za preukázanú skutočnosť. Žalovanou tvrdené skutočnosti sa v konaní nepodarilo preukázať, tieto by sa nepodarilo preukázať ani z listín, ktoré navrhovala. Súd má za to, že žalovaná okrem svojich tvrdení súdu nepredložila a neoznačila žiaden dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia mohol podporiť. Nakoľko súd neakceptoval procesnú obranu žalovanej, ktorej by sa nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi haváriou cca pred 9 rokmi a sumou za vodné a stočné v roku 2019, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním karty odberu od roku 1984 do 27.07.2020, doklady o všetkých haváriách od januára 2014 do 27.07.2020 s ich príčinami a dĺžkou opráv, o uzávere vody pred domom susediek, odstávkach, obnovách, spustení, keď žalobkyňa v odpore uviedla, že cca pred 9 rokmi mrzlo a praskla rúra, odstavovali a otvárali vodu. Za nejaké obdobie zistila, že vo WC preteká voda, zatváraním a otváraním vznikol podtlak a voda začala tiecť v súvislosti s haváriou. Voda vytiekla v súvislosti s haváriou, pričom žalobca si uplatňuje nárok za spotrebu vody a stočného faktúrami vystavenými až od roku 2018 na základe Zmluvy zo dňa 07.11.2018. Súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. V prípade posudzovania faktúr od roku 2018 nie je potrebné skúmať ďalšie skutkové okolnosti veci a to od roku 1984. Navyše žalobkyni by sa ani navyše nepodarilo preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi odstavením vody a pretekaním toalety, uvedená úvaha je hypotetická a bez preukaznej hodnoty.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná v plnom rozsahu. Uviedla, že celý rozsudok je nesprávny a to vo všetkých jeho výrokoch. Pred podaním predmetnej žaloby bola už pohľadávka dávno premlčaná. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil, že žalobca nemal prístup k vodomeru, pretože v určitých intervaloch bol odfotený a zaslaný stav vodomeru. Súd prvej inštancie nehovorí pravdu, že vodárňam neplatila za vodu, od roku 1984 riadne platila, pričom mala riadne uzavretú zmluvu. Bola nútená podpísať tú istú zmluvu so spätným dátumom tzn. že nikdy nebola ani nie je čiernou odberateľkou vody. Žalobca napriek tomu, že má xeroxy vodomeru, faktúry vystavuje odhadom. Okresný súd nikdy nežiadal, aby mu dala e-mailovú adresu ani telefónne číslo. Okresný súd nariadil pojednávanie, ale nedodržal zákonnú lehotu a žalovaná mala za to, že súd konať nebude. Žalovaná mala ďalšie dôvody na to, aby sa pojednávanie nekonalo, pričom ich neuplatnila, pretože súd nedodržal zákonnú lehotu a mala za to, že konať sa nebude. Súd nedodržal rovnosť zbraní medzi účastníkmi konania. Súd ani nezisťoval, že vodárne vyfakturovali tak, že nešlo o pôvodnú faktúru, ale ju iba posúvali a prefakturovávali. Z tohto vyplýva, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci. Keď bola doma nikdy neodmietla pracovníkom žalobcu odpočet vodomeru. Žalovaná nevidí dôvod platiť za vodu, ktorú nikdy neodoberala, žalobca ju vyfakturoval. Žalovaná nikdy nesúhlasila, aby jej vodárne neúčtovali 2,32 eur za upomienku.

Žalovaná v doplnení a upresnení podania na výzvu súdu uviedla, že poukazuje na svoje tvrdenia z odvolania. Doplnila, že súd pojednával v neprítomnosti žalovanej čím jej bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Zákonná lehota a včasné oznámenie termínu pojednávania má byť strane oznámené s dostatočným časovým predstihom, čo sa nestalo. Súd mal brať ohľad aj na to, že je invalidná dôchodkyňa v ťažkom zdravotnom stave a v čase vytýčeného pojednávania nebola spôsobilá sa ho zúčastniť a rýchlo si zabezpečiť zástupcu. Poukazuje na svoje skutkové tvrdenia uvedené v odpore v platobnom rozkaze. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec rozhodol nesprávnym spôsobom a arbitrážnym rozsudkom. Zohľadnil, že tu ide o spotrebiteľský spor ktorým je slabším účastníkom žalovaná. Žalobca v rozpore so skutkovým stavom fakturuje aj dodávky vody a stočného, ktoré reálne nevykonal. Neposudzoval ani to, že žalobca fakturuje odber a odvádzanie 123 m3 vody, čo je spotreba pre hotel a nie pre domácnosť. Tieto skutočnosti súd vôbec neposudzoval z hľadiska elementárnej logiky. Žalovaná už v podanom odpore poukazovala na fakticky permanentný havarijný stav vodovodnej siete. Žalobca donútil žalovanú, aby s ním uzavrela novú zmluvu o odbere. Má za to, že súd mal návrh zamietnuť. Namiesto toho, aby súd konal prejednal vec bez prítomnosti žalovanej a jej zástupcu. Tým sú dané odvolacie dôvody podľa , , , , a a domáhala sa toho, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu, vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a posúdenie veci a odvolateľke priznal trovy odvolacieho konania.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Argumentáciu žalovanej odmieta ako argumentáciu neodbornú, účelovú a tendenčnú. Argumentácia žalovanej postráda logický a právny základ. Pre správne pochopenie veci je kľúčové zohľadnenie § 29 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom do 31.12.2021, podľa ktorého „Ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného“. Žalovaná nemá na svojej kanalizačnej prípojke osadené meradlo (ľudovo nazývaný stokomer), množstvo vypustenej odpadovej vody tak nie je merané, a preto nutne vychádzať z predmetnej zákonnej fikcie.

Žalobca si je vedomý toho, že žalovaná je spotrebiteľom, to ju však ale nezbavuje dôkazného bremena, nakoľko žalovaná permanentne prichádza s rozličnými tvrdeniami vo svoj prospech, ktoré však adekvátne nedokladá žiadnymi dôkazmi. Žalobcovi nie je známe, v čom by mal byť rozsudok nesprávny, práve naopak sa s ním stotožňuje, ako s maximálne správnym, z hľadiska meritórnej argumentácie, ktorou je prijatý výrok náležite odôvodnený. Žalobca popiera, že by uplatnený nárok bol premlčaný; nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia premlčacej doby a ak by tomu aj tak nebolo, bolo by predsa na procesnej aktivite žalovanej, aby vzniesla námietku premlčania.

Žalovaná výlučne tvrdí to, že žalobca mal k dispozícii odfotené a zaslané stavy vodomeru pre jej odberné miesto, avšak nijako uvedené tvrdenie nepreukazuje. Navyše sa jedná o tvrdenie, ktoré nemá význam pre predmet konania. Ak je totiž aj v praxi vystavená faktúra na základe odhadu spotreby (nakoľko sa odčítač na miesto odpočtu z akéhokoľvek dôvodu nedostal), tak pri nasledujúcej vyúčtovacej faktúre na základe riadneho odpočtu stavu zisteného meradlom sa tento pôvodne odhadovaný stav zosúladí so skutočným stavom a ev. preplatok sa odberateľovi vráti a nedoplatok sa bude požadovať uhradiť. Žalobca vždy dodržal všeobecné obchodné podmienky a zmluvu uzatvorenú so žalovanou v pozícii odberateľa a žalovaná tak nikdy žiadnu ujmu na svojich právach neutrpela. Tvrdenie žalovanej, že vždy riadne platila za odobratú vodu zjavne nie je pravdivé, keďže v súdnom konaní bol žalobcom riadne preukázaný opak. Nemožno hovoriť o akejkoľvek duplicitnej zmluve, nakoľko uzatvorením odberateľskej zmluvy pre totožné odberateľské miesto s totožným alebo obdobným plnením dochádza k zániku pôvodnej zmluvy s účinkom ex nunc, takže akákoľvek duplicita zmluvných vzťahov je vylúčená. Ak žalovaná chcela vždy zaplatiť za odobratú vodu, mohla tak urobiť viacerými spôsobmi. V prípade nemožnosti realizácie odpočtu (bez ohľadu na formu zavinenia odberateľov) je v praxi bežné, že sa vystaví faktúra na základe kvalifikovaného odhadu (vychádzajúceho z minulého odberu odberateľa v danom odbernom mieste tak, aby bola fakturácia primeraná a spravodlivá) a následne sa stav zosúladí s reálnym stavom odberu, keď je tento známy. Aj faktúry vychádzajúce z kvalifikovaného odhadu sú odberatelia povinní hradiť v súlade s vystavenou a doručenou faktúrou a ak ju neuhradia, je im vystavená upomienka, rovnako ako žalovanej. Listiny, vrátane predvolania, sa doručujú štandardne prostredníctvom poštového podniku a pre tento prípad je upravená aj fikcia doručenia. Žalobca považuje zákonnú lehotu za dodržanú, a keďže sa žalovaná na súd nedostavila, nemohla by za žiadnych okolností utrpieť ujmu na svojich právach. Žalovaná mala zjavne bezdôvodne za to, že súd konať nebude; pre konanie boli splnené všetky podmienky, vytýčené pojednávanie zrušené nebolo (nebolo v tejto súvislosti doručené oznámenie žalovanej) a žalovaná sa v prípade pochybností mohla o pojednávaní (o ktorom zjavne mala podľa vlastných slov dostatočnú vedomosť a nezúčastnila sa ho úmyselne) informovať telefonicky alebo prostredníctvom webstránky Ministerstva spravodlivosti SR. Ak žalovaná mala akékoľvek dôvody na odročenie pojednávania, mala v dostatočnom časovom predstihu komunikovať so súdom tak, aby tento situáciu žalovanej vedel zvážiť a rozhodnúť o ich oprávnenosti a relevancii. Žalovaná žiadnu ujmu na právach neutrpela, súd nemá dôvod nahrádzať procesnú aktivitu žalovanej a ak by sa tak aj stalo, došlo by k zásahu do rovnosti sporových strán, ktorú je súd povinný chrániť. Všetky povinnosti ohľadom fakturácie dodržané boli. Skutkový stav veci bol náležitým spôsobom zistený, žiadne vady v procesnom postupe súdu ani v jeho rozhodnutí nemožno badať. Uvádzané skutočnosti siahajúce do r. 1984 nemajú relevanciu pre predmet konania, ktorý je individuálne špecifikovaný faktúrami, ktorými boli pohľadávky žalobcu u žalovanej uplatnené a ktoré neuhradila, napriek povinnosti tak učiniť. Fakturácia žalobcu zodpovedá ako celok odberu odberateľky za príslušné obdobie. Na uplatnenie nároku 2,32 Eur za upomienku nie je vyžadovaný osobitný súhlas žalovanej, nakoľko tento nárok vyplýva zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, s ktorými žalovaná súhlasila, inak by nedošlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Poplatok má tak kompenzačný, ako aj represívny charakter. Napadnutý rozsudok nie je nehorázny a pokiaľ sa žalovaná dožaduje spravodlivého rozhodnutia jej veci, tak tohto sa jej už predsa dostalo a mala by spravodlivo plniť žalobcovi v súlade s povinnosťou, ktorá jej bola súdom uložená. Žalobca poukazuje na svoju meritórnu argumentáciu prednesenú na súdnom pojednávaní dňa 20.10.2021, ktorou je všetko adekvátne vysvetlené. Súd spravodlivo rozhodol, petit žalovanej je neurčitý.

Žalobca sa vyjadril k listine: Doplnenie a upresnenie podania žalovanej zo dňa 22.12.2021 zo dňa 31.3.2022. Nakoľko žalovaná nedodržala súdom určenú lehotu, nemá sa na predmetnú listinu vôbec prihliadať, nakoľko sa nejedná o upresnenie (ako sama tvrdí, resp. len marginálne), ale v mnohých smeroch sa jedná o nové odvolacie dôvody nespadajúce pod rozsah „upresnenia“ pôvodných odvolacích dôvodov.

Žalobca v celom rozsahu vyvrátil argumentáciu žalovanej poukazom na platnú a účinnú právnu úpravu a na zmluvnú dokumentáciu vzťahujúcu sa na prípad žalovanej. Súd nekonal nesprávne alebo predpojato a nezasiahol do práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Zdravotná situácia

žalovanej nemá relevanciu pre predmet konania a na zabezpečenie si svojho zastúpenia, či na iné úkony, bol dostatok času, avšak taktika žalovanej spočíva v zatajovaní sa, nepreberaní zásielok jej adresovaným a neúčasti na vytýčených procesných úkonoch súdu. Dokazovanie bolo vykonané riadne a predpísaným spôsobom, poukazovanie na to, že sa jedná o spotrebiteľský spor žalovanej nijako nepomôže, nakoľko len z titulu, že žalovaná je spotrebiteľkou, nemožno substituovať jej procesnú aktivitu, či bezdôvodne poškodzovať žalobcu. Žalovaná nešpecifikuje právo Európskej únie, ktoré malo byť porušené. Žalobca nie je neseriózny a nesnaží sa o neoprávnený majetkový prospech, nakoľko požaduje len to, na čo má nárok (tak zákonný ako aj zmluvný) a túto pohľadávku žalobcu je žalovaná povinná uspokojiť poskytnutím stanoveného peňažného plnenia. Ak mala žalovaná akúkoľvek pochybnosť o fungovaní jej toalety, mala konať s poisťovateľom a nahlásiť mu možnú poistnú udalosť na prešetrenie a keďže tak nekonala, znáša následky za svoje konanie. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za stav cudzích toaliet, či ich plavákov, žalobca vychádza z fikcie podľa § 29 ods. 3 cit. predpisu a pre prípad abnormálnosti ich fungovania sa má odberateľ obracať na poisťovateľa, kde títo štandardne poskytujú aj náhrady za uniknuté médium (ak je uplatnený nárok dôvodný z hľadiska rozsahu poistnej zmluvy). O lajdáckosti zákazníckeho servisu žalobcu nemôže byť žiadna reč. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám slúži na získavanie prístupu k informáciám, na ktorých spočíva verejný záujem, čo zmieňovaná karta odberného miesta rozhodne nie je a navyše sa nutne zamerať na § 3 ods. 2 cit. zákona, kde pre subjekty akým je žalobca je zákonodarcom stanovený zúžený rozsah sprístupňovania informácií na základe žiadosti oprávnených osôb. A hoci je žalobcovi ľúto opisovanej (a znova nepreukázanej) situácie žalovanej, má pre ňu pochopenie, predsa na tejto jej situácii nemá žiadne zavinenie, nepričinil sa o jej vznik, a tak nemá dôvod na tieto záležitosti prihliadať a trvá na uplatnenom nároku. Žalobca žiada, aby Krajský súd v Trnave, rozsudok prvoinštančného súdu postupom podľa v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu ( v spojení s .) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať

sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 329,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,23 eur od 27.7.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,58 eur od 29.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 9,12 eur od 16.1.2019 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd, vrátane atmosferických zrážok a nezaplatila riadne a včas žalobcovi dohodnutú platbu za odber pitnej vody z verejného vodovodu a za odvádzanú odpadovú vodu na odbernom mieste E., C. D. XX. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne posúdil uplatnený nárok.

Odvolací súd v zmysle ustanovení a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaná uvádzala v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovanou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. K odvolacím argumentom žalovanej sa potom žiada dodať už len nasledovné:

V odvolaní žalovaná uviedla, že v čase podania žaloby na súd už bol nárok žalobcu premlčaný.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitie námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že dlžník sa po uplynutí premlčacej doby s úspechom dovolá premlčania pred príslušným orgánom, čím privodí zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, ako aj zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

V prejednávanej veci je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovanej vyplývajúcich zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou a ide o premlčanie práva na zaplatenie ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia , keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Splatnosť faktúry č. 2191073575 nastala dňa 26.7.2019 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 26.7.2022, splatnosť faktúry č. 2191119842 nastala dňa 28.10.2019 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 28.10.2022, splatnosť faktúry č. 2191179295 nastala dňa 29.1.2019 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 29.1.2022, splatnosť faktúry č. 519006629 nastala dňa 9.12.2019 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 9.12.2022, splatnosť faktúry č. 519005324 nastala dňa 5.10.2019 a všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 5.10.2022. Žalobca si svoje právo na zaplatenie sumy 329,57 eur s príslušenstvom voči žalovanej uplatnil na súde dňa 30.1.2020, teda zjavne pred uplynutím premlčacej doby vo vzťahu ku všetkým faktúram. Odvolací súd vznesenú námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú.

Odvolateľka zotrvala na argumente, že pokiaľ žalobca nemal prístup k vodomeru, žalovaná zaslala žalobcovi odfotený stav vodomeru. K uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaná tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a tvrdenie samé osebe nebolo spôsobilé spochybniť údaje vo faktúrach. Z konania nevyšla najavo ani tá skutočnosť, že by žalovaná doručené faktúry reklamovala. Nedôvodnou bola námietka žalovanej, že žalobcovi platila za dodávku vody v minulosti, pretože predmetné faktúry nezaplatila, čo nijak nesúvisí s predmetom konania. Odvolateľka nepreukázala svoje tvrdenie, že k podpisu zmluvy na základe ktorej žalobca vystavil faktúry, bola donútená.

Ďalej odvolateľka argumentovala, že súd porušil práva žalovanej, keď konal v jej neprítomnosti.

Súd prvej inštancie v bode 7. odôvodenia uvádza, že vo veci pojednával bez prítomnosti žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila, no dôvod odročenia nepovažoval za dôležitý (žalovaná neuviedla telefónne číslo, ani e-mailovú adresu podľa , svoju prípadnú práceneschopnosť súdu nepreukázala). Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa 8.9.2021 podľa vrátením predvolania, ktoré si žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Súd nad rámec zákona žalovanej doručil nie predvolanie na pojednávanie, ktoré mal vykázané, ale dodatočné oznámenie o termíne pojednávania, zásielka bola odovzdaná poštovému podniku dňa 4.10.2021, žalovaná tvrdila, že zásielka bola uložená na pošte dňa 6.10.2021, ktorú jej sestra vyzdvihla dňa 16.10.2021 a súd je názoru, že jej vyzdvihnutie mohla zabezpečiť prostredníctvom ďalšej osoby aj v prípade riadneho predvolania na pojednávanie odovzdaného na poštovú prepravu dňa 16.8.2021, takže súd konštatuje, že bola splnená lehota 5 dní na prípravu pojednávania, pričom nejde o lehotu 5 pracovných dní, ale lehotu 5 dní).

Podľa ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch (ods. 1). Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (ods. 2). Podľa predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do , resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv odvolateľa, v dôsledku čoho bolo odvolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Podľa ( č. v znení neskorších ústavných zákonov) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a . Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. a z 13. novembra 2002 sp. zn. ). Právo strany, resp. účastníka konania, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, zaručené , nemožno chápať tak, že by súd nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je za súčasnej právnej úpravy vyjadrená hlavne v ustanovení ods. l a 2 ktoré súdu ukladá povinnosť predvolať strany na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Je na strane, či využije svoje právo zúčastniť sa pojednávania na súde.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie určil termín pojednávania na 20.10.2021, žalovanej predvolanie doručoval na adresu E., C. D. XX, zásielka sa dňa 8.9.2021 súdu vrátila ako nedoručená z dôvodu, že si zásielku adresát neprevzal v odbernej lehote. Dňa 1.10.2021 žalovaná požiadala o opätovné doručenie zásielky, pretože už doručovanú písomnosť zo zdravotných dôvodov nevybrala z pošty. Na žiadosť žalovanej súd dňa 1.10.2021 opätovne doručil predvolanie na pojednávania, ktoré si žalovaná prevzala 16.10.2021. Dňa 19.10.2021 podaním doručeným súdu dňa 19.10.2021 žalovaná ospravedlnila neúčasť na pojednávaní a požiadala o odročenie z dôvodu, že zásielka súdu nebola expedovaná včas, žalovaná uviedla, že je dlhodobo chorá a nemôže absolvovať pojednávanie, doposiaľ nikoho nepoverila zastupovaním, pričom zástupca potrebuje čas na štúdium spisu a prípravu procesnej obrany. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 20.10.2021 vyplýva, že žalovaná sa nedostavila, súd pojednával v neprítomnosti žalovanej, pretože žalovaná nepreukázala dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná mala dostatok času na prípravu pojednávania, zákonná lehota bola dodržaná už predvolaním doručovaným na adresu podľa odoslaným 13.8.2021, ktoré si žalovaná neprevzala v odbernej lehote, v zmysle predvolanie sa považuje za doručené žalovanej fikciou dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu – 8.9.2021. Žalovaná mala predvolanie doručené 8.9.2021 a do pojednávania 20.10.2021 dostatok času na prípravu. Pokiaľ žalovaná počítala lehotu na prípravu od 16.10.2021 (doručenie predvolania na vyžiadanie), žalovaná nepostupuje správne, pretože nezohľadnila účinky skôr doručeného predvolania. Pokiaľ ide o zdravotné dôvody, ktoré podľa žalovanej mali byť dôvodom na odročenie pojednávania, tieto žalovaná nijak nepreukázala. Žalovaná v žiadosti o odročenie pojednávania neuviedla telefónne číslo ani elektronickú adresu, preto je súd v zmysle neupovedomil o zistení, že uvedený dôvod nie je dôležitý na odročenie pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nepochybil, ak vec na pojednávaní dňa 20.10.2021 prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej. Procesné práva žalovanej neboli porušené.

Odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil rovnosť zbraní, z odvolania ani nevyplýva akým konkrétnym postupom k tomu malo dôjsť. Zároveň súd prvej inštancie dodržal procesné ustanovenia a nasl. regulujúce spotrebiteľský vzťah strán sporu.

Žalovaná v odvolaní namietala, že nesúhlasila s vyúčtovanou sumou 2,32 eur za upomienky. Súd prvej inštancie vychádzal z čl. 1 bod 1 zmluvy, v ktorej žalovaná súhlasila so znením obchodných podmienok, v ktorých je uvedená suma 2,32 eur za upomienku v prílohe (cenník), ktorých znenie je súdu známe z úradnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná súhlasila so zmluvou a obchodnými podmienkami, ktoré regulujú možnosť uplatnenia poplatku za upomienky, odvolací súd nezistil žiaden dôvody pre ktorý by nárok nebol opodstatnený, pričom aj výška je primeraná.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia ods. písm. f) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

K odvolaciemu dôvodu žalovanej podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výsledky dôkaznej verifikácie všetkých právne relevantných dôkazných prostriedkov, ktoré boli potrebné k zisteniu skutkového stavu a vyplývajú z obsahu spisu, totiž jednoznačne viedli k naplneniu podmienok pre aplikáciu ustanovení o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách keďže poskytovali bezpečne zistený skutkový stav, ktorý bolo možné podriadiť pod uvedené hmotnoprávne pravidlo. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca so žalovanou uzavreli platne zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu a o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, na základe ktorej žalobca poskytol dohodnuté plnenia a žalovaná nezaplatila riadne a včas žalobcovi dohodnutú platbu za odber pitnej vody z verejného vodovodu a za odvádzanú odpadovú vodu. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované žalovanou, pričom žalovanou namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.

Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na ktoré aplikoval správnu právnu úpravu, pričom argumentácia súdu prvej inštancie bola vecne správna, objektívna, presvedčivá, preto odvolací súd podľa ustanovenia napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (vrátane rovnako správneho výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti).

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).