Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/148/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v sporovej veci žalobcu: K. M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. XX, zast. JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom v Martine, Gándhího 12/33, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.júna 2021 č.k. -81 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 52.093,30 eur, súčasne žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2/Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa mu právoplatným rozhodnutím č. 4801227240 zo dňa 29.04.2003 podľa priznala starobný dôchodok, a to od 22.01.2003 vo výške 8.697 Sk (90 % z priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa predmetného zákona). Hoci v demokratickom a právnom štáte platí všeobecný zákaz retroaktivity, princíp právnej istoty, všeobecný zákaz diskriminácie a žalovaná sa zaviazala rešpektovať Dohovor č. 128, aj napriek tomu mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 4801227240 zo dňa 24.07.2003 bol od 04.08.2003 odňatý starobný dôchodok v sume 9.219 Sk mesačne s poukazom na ust. , , a , ktoré boli doplnené do 6 mesiacov po priznaní starobného dôchodku novelou č. účinnou od 01.07.2003. Následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24.03.2014 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 98 eur mesačne od 30.07.2009. Tým, že predmetným rozhodnutím mu nebol priznaný (vrátený) starobný dôchodok v takej výške, v akej mu bol nezákonne odňatý, zo strany Sociálnej poisťovne neboli a naďalej nie sú rešpektované nálezy Ústavného súdu SR, čl. 30 Dohovoru č. 128 a SR. Podporne poukázal na viaceré rozhodnutia, napr. nález ÚS SR sp. zn. , sp. zn. , , , , PL. ÚS č. 3/96, , z 10. 01. 2005, sp. zn. , , , 49/2006, z 07.06.2006, -48 zo dňa 04.01.2007. Nevrátením sumy 9.219 Sk od 04.08.2003 došlo zo strany Sociálnej poisťovne aj k porušeniu Skutočnosť, že dovŕšením 55 rokov veku vznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok nespochybňuje ani samotná Sociálna poisťovňa v rozhodnutí zo dňa 24.03.2014. Súčasne odňatím starobného dôchodku od 04.08.2003 a nevyplácaním žiadnej sumy do 30.07.2009 bol porušený aj čl. 19 Dohovoru č. 128. Zhrnul, že v dôsledku nezákonného odňatia starobného dôchodku od 04.08.2003 a nezákonného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.03.2014, t. j. nevyplácaním nárokovej sumy starobného dôchodku vzniká žalobcovi škoda, ktorú vyčíslil za obdobie od 04.08.2003 do 15.03.2015

ako nedoplatok za dôchodok. Záverom doplnil, že v čase podania žaloby ešte nie je skončené správne konanie týkajúce sa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 24.03.2014. 3/Žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala túto ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdila, že rozhodnutím zo dňa 29.04.2003 bol žalobcovi od 22.01.2003 priznaný starobný dôchodok vo výške 8.697 Sk podľa v znení , od 01.07.2003 zvýšený na sumu 9.219 Sk mesačne. Rozhodnutím zo dňa 24.07.2003 bol žalobcovi tento dôchodok odňatý od 04.08.2003 z dôvodu, že po vylúčení doby profesionálnej služby zaradenej do 1. kategórie funkcií podľa a účinného od 01.07.2003 nespĺňal podmienku nároku na starobný dôchodok, ktorým bolo podľa zák. o sociálnom zabezpečení dovŕšenie dôchodkového veku. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca opravný prostriedok nepodal a spisová dokumentácia bola zaradená do evidencie Sociálnej poisťovne ako neaktívna a po uplynutí zákonnej doby bola vyradená z evidencie a následne skartovaná. Opätovnou žiadosťou zo dňa 30.07.2012 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku, čomu Sociálna poisťovňa nevyhovela a starobný dôchodok mu podľa rozhodnutia zo dňa 09.08.2012 nepriznala pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia s tým, že uvedené rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 19.10.2012 v časti odôvodnenia. Na základe návrhu žalobcu na preskúmanie tohto rozhodnutia Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 29.11.2012, sp. zn. napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie. Aj opätovné rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2013 zmenené v časti výroku aj odôvodnenia rozhodnutím zo dňa 11.07.2013 bolo rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.11.2013, sp. zn. -38 zrušené. Rozhodnutím zo dňa 24.03.2014 Sociálna poisťovňa žalobcovi priznala dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, , , a , a to od 30.07.2009. Žalobca uvedené rozhodnutie napadol opravným prostriedkom argumentujúc tým, že starobný dôchodok nemal byť krátený a v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, mal byť uvoľnený od jeho zastavenia vo výške, v akej mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 29.04.2003. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 07.08.2014, č. k. -38 rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 25. 03. 2014 ako vecne správne a zákonné potvrdil. S odkazom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 68/2008 a rozsudku zo dňa 28.10.2009, sp. zn. , ako aj ust. , , , zák. o sociálnom zabezpečení a skutočnosť, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku dňa 30.07.2012 Sociálna poisťovňa uvoľnila výplatu starobného dôchodku tri roky spätne od uplatnenia nároku na starobný dôchodok, t. j. od 30.07.2009 v sume 98 eur mesačne, t. j. v sume určenej v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa 30.09.2015, sp. zn. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.08.2014, č.k. -38. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2015. Podaním doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 15.01.2016 žalobca namietal nezákonný postup súdov Slovenskej republiky a dožadoval sa zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 24.07.2003 ako nezákonného a súčasne žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu škody, ktorá mu mala vzniknúť odňatím starobného dôchodku od 04.08.2003 do 31. 01. 2016. Predmetné podanie žalobcu bolo uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.02.2016, sp. zn. odmietnuté s tým, že v odôvodnení rozhodnutia krajský súd vyslovil právny záver, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2003 už bolo preskúmavané a bolo o ňom právoplatne rozhodnuté v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. . Vychádzajúc z týchto rozhodnutí považujú súdy rozhodnutie žalovanej za vecne správne a zákonné. Skonštatovala, že vo veci nie sú splnené podmienky podľa , , nakoľko rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2003 nebolo zrušené príslušným orgánom a žalobca proti nemu ani nepodal riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho je rozhodnutie právoplatné a zákonné. Rovnako ani rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.08.2012 a 12.02.2013 nie je možné považovať za nezákonné, nakoľko nenadobudli právoplatnosť a rozhodnutie zo dňa 24.03.2014 nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené príslušným orgánom. V ďalšom poukázala na osobitnú časť dôvodovej správy k , podľa ktorej účelom konania o náhrade škody nie je zisťovanie nezákonnosti rozhodnutia a táto musí byť v čase prejednávania nároku na náhradu škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Z uvedeného vyplýva, že a argumenty žalobcu poukazujúce na nesprávnosť právoplatného a zákonného rozhodnutia sociálnej poisťovne (napr. nemožnosť aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, nesúlad rozhodnutia s judikatúrou) sú k meritu veci irelevantné. Dodala, že aj pokiaľ by žalobcovi vznikol nedoplatok na starobnom dôchodku, ako to tvrdí v žalobe, tento by mu bol vyplatený v rámci konania o starobnom dôchodku a tento

nie je možné duplicitne požadovať aj vo forme náhrady škody. Nakoľko nebola preukázaná nezákonnosť rozhodnutí a ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávny úradný postup v intenciách ust. , keďže sociálna poisťovňa vykonala v ustanovenej lehote všetky potrebné úkony a vydala rozhodnutia vo veci samej, nebola nečinná, nespôsobila prieťahy v konaní a tiež v rámci konania o starobnom dôchodku inak nezasiahla do práv žalobcu, žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 4/Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Konštatoval, že v predmetnej veci žalobca v podanej žalobe, rovnako ako v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, vymedzil skutkový stav, z ktorého vyvodzoval žalovaný nárok, čím v rámci svojej dispozície vymedzil predmet tohto konania, ktorým je náhrada škody spôsobená nezákonnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne rozhodujúcej o nároku žalobcu na starobný dôchodok, konkrétne rozhodnutie zo dňa 24.07.2003, č. 480 122 7240, ktorým bol žalobcovi od 04.08.2003 s odkazom na ust. , , , odňatý starobný dôchodok priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 29.04.2003, a tiež rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.03.2014, č. 480 1227240-II potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.08.2014, č. k. -38 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2015, sp. zn. . Žalobca obe rozhodnutia považoval za nezákonné a nesprávne majúc za to, že neboli splnené podmienky na odňatie už priznaného starobného dôchodku a rovnako v súvislosti s rozhodnutím zo dňa 24.03.2014 na krátenie sumy dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Uvedenými rozhodnutiami nerešpektujúcimi princípy právneho štátu mu vznikla škoda v podobe rozdielu medzi nárokovou a žalovanou priznanou výškou dôchodku za obdobie od 04.08.2003 do 15.03.2015. Vychádzajúc z intertemporálnych ustanovení (), v zmysle ktorých pre posúdenie nároku titulom nezákonných rozhodnutí je rozhodujúci okamih vydania nezákonného rozhodnutia, súd na vec aplikoval ustanovenia vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2003 vydanému za jeho účinnosti a ustanovenia vo vzťahu k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 24. 03. 2014. 5/Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovanej, keď ani jedno zo žalobcom označených rozhodnutí nebolo po právoplatnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, čo je základný normatívny predpoklad tak v zmysle (), ako aj v zmysle (). Z uvedených ustanovení expressis verbis vyplýva aj viazanosť súdu rozhodnutím príslušného orgánu v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Ako už bolo vyššie uvedené, a na čo správne poukazovala žalovaná vo svojej obrane, súd v konaní o náhradu škody nemôže ani len prejudiciálne (predbežne) preskúmavať zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré má byť titulom náhrady škody. Opačný záver je v rozpore s princípom subjektívnej záväznosti právoplatných rozhodnutí a s tým spojenej právnej istoty, ako aj systémom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, naviac v danom prípade dvoch rozdielnych právnych odvetví (verejného práva a súkromného práva). Žalobca, ktorého námietky smerujú čo do vecnej správnosti uvedených rozhodnutí, ktoré sú pre posúdenie nároku náhradu škody celkom irelevantné, a ktoré boli predmetom rozhodovania o jeho návrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a odvolania voči rozhodnutiu správneho súdu, v rozpore s výslovným znením a Neúspech v rámci konania, v ktorom malo dôjsť k vydaniu rozhodnutia predstavujúceho niektorý z titulov podľa odškodňovacieho zákona, nemožno obchádzať žalobcom zvoleným spôsobom. 6/Za zisteného stavu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2003 nebolo žalobcom napadnuté ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhodnutie zo dňa 24.07.2013 bolo v rámci správneho konania potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.08.2014, č. k. -38 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2015, sp. zn. , nemožno prijať iný záver ako ten, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky pre založenie objektívnej zodpovednosti žalovanej, a to existencie nezákonného rozhodnutia. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy má ústavnoprávny základ v SR, nakoľko ako vyplýva z ods. 4 uvedeného článku podmienky pre priznanie tohto nároku stanovuje zákon ( a ) a tieto v danej veci preukázateľne splnené neboli. Rovnako žalobca celkom nepochopiteľne a vecne nesprávne argumentuje tým, že doposiaľ nebola konštatovaná vecná správnosť rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 24.03.2014, kedy odvolacie orgány (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.08.2014, sp. zn. -38 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2015, sp. zn. ) potvrdzujúcim výrokom konštatovali vecnú správnosť rozhodnutia (viď ust. v tom čase platného a účinného ust. a

výslovne poslednú vetu na str. 5 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR). Rovnako irelevantná je aj skutočnosť, či právoplatné rozhodnutie vydané v správnom konaní je alebo nie je v súlade s dovolacou praxou Najvyššieho súdu SR v iných veciach, nakoľko súd rozhodujúci v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať túto skutočnosť a verifikovať subjektívne presvedčenie žalobcu a splnenie podmienok nároku na náhradu škody posudzuje vždy a výlučne vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodnutiu vydanému v konaní, ktorého účastníkom bol poškodený, a ktorého sa rozhodnutie týka. Z uvedených dôvodov sa súd vôbec nezaoberal obsiahlou argumentáciou žalobcu o možnosti krátenia dôchodku podľa čl. 33 Dohovoru a splnení podmienok pre odňatie dôchodku. Princípom právnej logiky nezodpovedá ani argumentácia žalobcu o tom, že žalovaná v rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2014 uznala nárok žalobcu na starobný dôchodok v sume 356 eur, čo nevyplýva ani zo záväznej časti rozhodnutia sociálnej poisťovne (jeho výroku) a ani z odôvodnenia tohto rozhodnutia. 7/Absenciu zrušenia právoplatného správneho rozhodnutia príslušným orgánom nemožno v danej veci zhojiť ani žalobcom tvrdeným prekročením právomoci orgánu verejnej moci, nakoľko Sociálna poisťovňa, ústredie konala v rámci (predtým ) jej zverenej právomoci rozhodovania o dávkach sociálneho zabezpečenia. Aj v tomto smere možno argumentáciu žalobcu označiť za arbitrárnu a bez opory v platnom práve, kedy prekročením právomoci nemožno rozumieť žalobcom subjektívne tvrdenú a príslušnými orgánmi nepotvrdenú nesprávnosť postupu a nezákonnosť rozhodnutia. 8/Súd prvej inštancie záverom okrajovo doplnil, že aj keby niektoré zo žalobcom uvádzaných rozhodnutí spĺňalo požiadavky kladené , spornou a spochybniteľnou by bola aj otázka príčinnej súvislosti, nakoľko okamih priznania dôchodkovej dávky závisel od dátumu podania žiadosti o jej priznanie, ktorú žalobca podal až 30.07.2012, a preto aj prípadná škoda a jej výška by tak závisela od nenapadnutia rozhodnutia o odňatí dôchodku a oneskoreného podania žiadosti o jeho priznanie, nakoľko včasné podanie žiadosti o priznanie dôchodku (závislé výlučne od dispozície žalobcu) by vylúčilo vznik tvrdenej škody na jeho strane. 9/Pokiaľ žalobca vo svojom prednese poukázal aj na ustanovenia v časti nesprávneho úradného postupu súd uviedol, že tak v žalobe, ako aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobca nárok vymedzil nezákonnosťou presne označených rozhodnutí a nedôvodil žiadnymi skutočnosťami, ktoré by mohli zakladať nesprávny úradný postup v zmysle či Nesprávny úradný postup tak ako ho vymedzujú uvedené zákony nebol žalobcom konkretizovaný a nakoniec aj z jeho argumentácie vyplýva, že žalobca napáda postup sociálnej poisťovne majúci za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Uvedené preto plne zodpovedá titulu nezákonného rozhodnutia, nakoľko za nesprávny úradný postup v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je možné považovať činnosť, ktorej výsledkom je rozhodnutie. 10/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v spore vyjadrenej v ust. , nakoľko však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal. 11/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa nesnažil zistiť skutkový stav, nepreveril dôkazy, ktorými žalovaná zdôvodňovala krátenie výšky sumy starobného dôchodku. Toto považoval za iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, čo spĺňa charakteristiku nesprávneho úradného postupu. Súd sa však v tomto smere vecou nezaoberal. Podľa žalobcu žiadny úradný postup (za ktoré považoval tak konanie ako aj rozhodovanie) nemôže byť správny, ak sa ním vykoná nezákonný zásah do práv. Súd v rámci konania nezistil skutkový stav veci, uspokojil sa s tvrdením žalovanej, že žalobca nepredložil súdu právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné. Išlo o rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.08.2014 sp. zn , ktorým súd zamietol žalobcov návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 24.03.2014. V prílohe k podanému odvolaniu zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k uplatnenému nároku, že ust. účinného od 01.07.2003 neukladalo Sociálnej poisťovni odňať žalobcovi starobný dôchodok, preto je jej rozhodnutie zo dňa 04.08.2003 nezákonné. Ak Sociálna poisťovňa chcela vyššie označenému ustanoveniu zadosťučiniť, mala vydať opravné rozhodnutie, v zmysle ktorého sa žalobcov starobný dôchodok priznaný podľa od 01.07.2003 bude považovať za starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok podľa Po žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dňa 30.07.2012 Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 24.03.2014 priznala starobný dôchodok od 30.07.2009 vo výške 98 EUR mesačne, hoci žalobcovi dňom 22.01.2003 vznikol nárok vo výške 356,20 EURO, ktoré krátenie

Sociálna poisťovňa zdôvodňuje článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 - Krátenie starobného dôchodku podľa uvedeného článku je možné podľa žalobcu len vtedy, ak osoba poberá „inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia“, na ktorú vznikol zákonný nárok tiež až dovŕšením dôchodkového veku, žalobcovi však nárok na takúto „inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia“ nevznikol dosiahnutím dôchodkového veku, vznikol mu nárok na inú dávku po odslúžení pätnástych rokov služby. Výsluhový dôchodok priznaný podľa nie je starobným dôchodkom a nie je ani obdobným dôchodkom v zmysle Dohovoru č. 128. V danom prípade teda došlo k nezákonnému kráteniu výšky starobného dôchodku, pričom za irelevantné odvolateľ označil, či súd v správnom konaní zrušil alebo nezrušil takéto nezákonné rozhodnutie. Podstatné v danom prípade je, že Sociálna poisťovňa nepriznala žalobcovi starobný dôchodok v takej výške, v akej mu vznikol nárok, čím vedome porušila právnu povinnosť a rozdiel medzi nárokovou sumou a priznanou sumou neuspokojila ani na základe predbežnej žiadosti žalobcu o doplatenie vzniknutého nároku. Nepriznaním nárokovej dávky v sume, v akej žalobcovi patrí, ani na základe predbežnej žiadosti, označil za konanie spadajúce pod nesprávny úradný postup, takýmto postupom a rozhodnutím Sociálna poisťovňa vedome a úmyselne nezákonne zasiahla do práv a právom chránených záujmov žalobcu. 12/Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojich skorších vyjadreniach, žalobu považovala naďalej za nedôvodnú. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žiadne z rozhodnutí žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu nie je možné označiť za nezákonné v súlade s o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko žiadne s právoplatných rozhodnutí žalovanej nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Absencia nezákonného rozhodnutia tak spôsobuje nemožnosť priznania nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom. Rovnako neboli zistené a preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali označiť konanie žalovanej za nesprávny úradný postup v intenciách , keď žalovaná vykonala v zákonom stanovenej lehote všetky potrebné úkony, vydala rozhodnutia vo veci samej, nebola nečinná, nespôsobila prieťahy v konaní a tiež v rámci konania o starobnom dôchodku inak nezasiahla do práv žalobcu. Za nesprávny úradný postup v zmysle ustálenej súdnej praxe pritom nie je možné považovať činnosť, ktorej výsledkom je rozhodnutie. Súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, žalovaná preto navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 13/Žalobca v odvolacej replike konštatoval, že žiadne rozhodnutie žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu nebolo súdom označené za nezákonné, žaloby žalobcu boli zo strany súdu odmietnuté. Hoci viackrát žiadal súd o preskúmanie možnosti krátenia výšky starobného dôchodku, súd prvej inštancie to nevykonal, hoci bol povinný to vykonať. Rovnako zopakoval, že žiadny úradný postup nemôže byť správny, ak sa ním vykoná nezákonný zásah do práva, v danom prípade do práva na starobný dôchodok v takej výške, v akej vznikol nárok a aký už bol priznaný právoplatným rozhodnutím žalovanej zo dňa 29.04.2003. 14/Žalovaná v odvolacej duplike konštatovala, že účelom konania o náhrade škody nie je zisťovanie nezákonnosti rozhodnutia, takáto nezákonnosť musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Žalovaná preto považuje opakované výzvy žalobcu na doplnenie dokazovania v rozsahu posúdenia zákonnosti krátenia jeho starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach za nedôvodné, s touto otázkou sa už vyporiadali správne súdy pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu. Je preto neprípustné, aby sa touto otázkou zaoberal znova súd v rámci konania o náhrade škody. 15/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods. 1 ) a dospel k záveru, že toto dôvodné nie je. 16/ určuje v rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 17/Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nie je možné zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1) existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

18/Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 19/Podľa § 6 ods. 1 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 20/Podľa § 9 ods. 1, 2 uvedeného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 21/Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, pokiaľ štátny orgán zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia, za týmto účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje - ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a prípadné nesprávnosti a vady pri tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie. Za takéto rozhodnutie je možné považovať aj pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne, nemalo byť vydané, prípadne malo byť vydané v inej podobe či za iných okolností. V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. 22/O vzťah príčinnej súvislostí (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávnemu úradnému postupu. 23/Žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda v súvislosti s nezákonným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 24.07.2003, ktoré však nebolo žalobcom napadnuté riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Rovnako ani rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09.08.2012 a 12.02.2013 nie je možné považovať za nezákonné, nakoľko nenadobudli právoplatnosť, tiež rozhodnutie zo dňa 24.03.2014, ktoré bolo v rámci správneho konania potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.08.2014, č.k. -38 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2015, sp. zn. . Žiadne z rozhodnutí žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu nie je možné označiť za nezákonné v súlade s o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nakoľko žiadne z právoplatných rozhodnutí žalovanej nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Absencia nezákonného rozhodnutia tak spôsobuje nemožnosť priznania nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom. 24/Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru o tom, že zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne neprichádza do úvahy, keď namietaný spôsob výpočtu starobného dôchodku žalobcu našiel svoje vyjadrenie práve v namietaných rozhodnutiach. Za nesprávny úradný

postup v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je možné považovať činnosť, ktorej výsledkom je rozhodnutie. 25/Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že účelom konania o náhrade škody v zmysle resp. v zmysle nie je zisťovanie nezákonnosti rozhodnutia, takáto nezákonnosť musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť, otázku nezákonnosti rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Podmienkou priznania nároku je, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tvrdenia žalobcu o potrebe doplnenia dokazovania za účelom posúdenia zákonnosti či nezákonnosti krátenia jeho starobného dôchodku podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach považoval aj odvolací súd za nedôvodné, s touto otázkou sa už vyporiadali správne súdy pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí žalovanej o starobnom dôchodku žalobcu, je tak neprípustné, aby sa touto otázkou zaoberal znova súd v rámci konania o náhrade škody. 26/Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa z hľadiska jeho vecnej správnosti, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v zmysle . 27/O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalovanej však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože zo súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej nevyplýva a teda súd jej ich náhradu s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania priznať nemohol. 28/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).