Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/25/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, adresa sídla Bratislava, Žižkova 11, zast. splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921, adresa sídla Bratislava, Twin City Tower, Mlynské nivy 10, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa trvalého bydliska C., o 5.742,50 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 23. novembra 2021 č.k. – 149, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I. rozsudku).

1.1 Na odôvodnenie rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 5.742,50 eur a náhradu trov konania, a to titulom jeho regresného nároku voči žalovanému ako zhotoviteľovi diela za plnenie, ktoré poskytol svojmu poistencovi p. B. D. ako objednávateľovi diela (vodoinštalácie v jeho rodinnom dome nachádzajúcom sa v E. D. F. G. H. I. XX), titulom poistného plnenia vyplateného menovanému na základe poistnej zmluvy DOMOS KOMPAKT č. 8509346569 v súvislosti s poistnou udalosťou z 5.2.2017, pri ktorej došlo v dome poistenca k úniku vody na prívode do batérie a následnému zvlhnutiu stien a podmáčaniu podláh domu. Žalovaný nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní neuznal, namietajúc neexistenciu príčinnej súvislosti medzi porušením jeho povinnosti riadne utesniť hadicu privádzajúcu vodu do drezovej batérie a vznikom škody na rodinnom dome pána D., ktorá mu vznikla v dôsledku masívneho zatečenia vody pod podlahy domu. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodil, že ku vzniku škody, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha, došlo podľa jeho názoru vytekajúcou/striekajúcou vodou z prasknutého vodovodného potrubia napojeného na ventil privádzajúci vodu do drezovej batérie, pričom k prasknutiu vodovodného potrubia došlo z dôvodu, že pán D. z predmetného potrubia pred zimným obdobím nevypustil vodu a neuzatvoril prívod vody namontovaný pod vodovodnou batériou vedúci do vonkajšieho záhradného ventilu. V dôsledku takéhoto zavineného konania/opomenutia pána D. došlo k prasknutiu potrubia pod kuchynskou linkou a podmáčaniu podláh jeho domu.

1.2 V konaní mal za nesporné a z vykonaného dokazovania za dokázané, že žalobca uzatvoril s pánom B. D. (ďalej len ako „poisteným“) poistnú zmluvu 8509346569 DOMOS KOMPAKT, na základe ktorej prišlo k poisteniu domácnosti (rodinného domu nachádzajúceho sa v E. D. F. G. H. XX, ďalej len „rodinný

dom poškodeného“), keď žalobca sa zaviazal v prípade poistnej udalosti nahradiť škodu poistenému a ten sa zaviazal platiť pravidelné mesačné splátky poistného.

1.2.1 V januári 2017 žalovaný v rodinnom dome poškodeného vykonal vodoinštalatérske práce (upravoval ventil smerom z pod kuchynskej linky von z domu). Pri vykonaní týchto prác opomenul nasadiť na ním montovaný prívod vody do kuchynskej batérie tlakovou hadicou tesnenie.

1.2.2 Družka B. D. v bližšie neurčitom čase začiatkom februára 2017 spozorovala, že niektoré steny v rodinnom dome poškodeného sú vlhké. Následne poškodený pri hľadaní príčiny vlhnutia stien domu zistil, že pod francúzskym oknom začala vytekať voda z domu von na terasu. Po privolaní žalovaného spolu so žalovaným zistil netesnosť hadice privádzajúcej vodu do drezovej batérie, ktorú netesnosť žalovaný na mieste odstránil tesniacou podložkou.

1.2.3 Dňa 5.2.2017 pán B. D. nahlásil žalobcovi škodovú udalosť - vlhnutie stien na dome v dôsledku problému s hadicou alebo ventilom pod kuchynskou linkou.

1.2.4 Dňa 8.2.2017 žalobca vykonal ohliadku rodinného domu poškodeného a o výsledkoch ohliadky spísal záznam. Pri ohliadke zistil, že steny v obývačke, chodbe a špajzke sú navlhnuté, pričom ako príčinu ich navlhnutia uviedol únik vody na prívode do batérie pod drezom. Podľa jeho zistení unikajúca voda sa dostala pri stene za kuchynskou linkou aj do podlahy a podlahovým kúrením sa dostala do izolácie a roztekala sa pod obývačkou, v dôsledku čoho došlo k navlhnutiu priečky v strede obývačky, obvodových stien, steny pri terasových dverách, v špajzke vedľa kuchynskej linky ako aj stien chodby pri prechode do obývačky. Žalobca pri ohliadke konštatoval, že únik vody bol už v čase ohliadky žalovaným odstránený.

1.2.5 Likvidátor poistných udalostí žalobcu J. D. dňa 15.10.2021 e-mailom adresovaným špecialistovi vymáhania pohľadávok žalobcu potvrdil, že uvoľnené tesnenie a následné presakovanie vody z ventilu môže vytopiť rodinný dom aj v takom rozsahu, ako to bolo zdokumentované pri obhliadke predmetnej nehnuteľnosti poškodeného. Uvoľnené tesnenia, neúplné izolácie sú častou príčinou podobných škôd, kedy únik vody je väčšinou na skrytom mieste a dôjde k dlhodobému úniku vody. Rozsah poškodenia postupne narastá, ako to pri obhliadke popísal poistený. Pri roztrhnutí potrubia v podlahe voda by okamžite zaliala priestor medzi základovou doskou a poterom.

1.2.6 V konaní bolo nesporným, že na vodovodný ventil, cez ktorý je napájaná vodovodnou tlakovou hadicou drezová batéria, je napojený ďalší vodovodný ventil, na ktorý je napojená biela trubica, ktorou bola pitná voda vyvedená cez stenu von z domu a že táto trubica bola v čase zistenia úniku vody výrazne poškodená – roztrhnutá (tieto skutočnosti vyplynuli aj z fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným v čase, keď netesnosť vodovodnej hadice, cez ktorú je privádzaná voda do drezovej batérie odstraňoval), že v dôsledku úniku vody vznikla B. D. na jeho rodinnom dome škoda celkom vo výške 6.075,55 eur a napokon, že žalobca titulom poistného plnenia vyplatil B. D. po odpočítaní jeho spoluúčasti na škode (vo výške 300 eur) sumu 2.091,06 eur a spoločnosti SANAC s.r.o. za vysúšanie podláh a iných konštrukcií rodinného domu poškodeného sumu 3.311,99 eur, teda spolu sumu 5.403,05 eur.

1.2.7 Žalobca dňa 4.9.2018 a dňa 26.10.2018 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 5.742,55 eur titulom jeho regresného nároku na náhradu poistného plnenia poskytnutého pánovi B. D..

1.2.8 Žalovaný nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní neuspokojil ani len sčasti.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok poistiteľa na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou proti osobe zodpovednej za škodu na majetku jeho poistenca podľa , , a , , , a ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, žalobcovi nemožno priznať nároky uplatnené v tomto konaní z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného (neutesnením prívodu vody do drezovej batérie tesniacou podložkou) a vznikom škody na majetku poistenca žalobcu.

1.4 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie

právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou (tzv. kauzálny nexus) a d) zavinenie toho, kto svojim právnym úkonom škodu spôsobil.

1.5 Nakoľko žalobca odôvodňoval svoj nárok tvrdením, že v danom prípade žalovaný zodpovedá za škodu podľa súd uvádza, že predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu podľa sú škodná udalosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody. Ide teda o typ zodpovednosti, kde sa nevyžaduje zavinenie toho, kto škodu spôsobil (zodpovednosť objektívna). Z hľadiska uplatňovania škody sa objektívna zodpovednosť od všeobecnej zodpovednosti (založenej na subjektívnom princípe) líši len v tom, že súd sa nemusí zaoberať otázkou, či ten, kto škodu spôsobil, porušil svoju právnu povinnosť a či škodu zavinil. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou a nevyžaduje sa protiprávnosť konania. Jedná sa teda o zodpovednosť za výsledok. Základom prevádzkovej činnosti je určitá organizovaná, cieľavedomá činnosť, pričom nie je rozhodujúce, o akú činnosť ide. Dôležité je, že táto činnosť má povahu prevádzky, teda povahu činnosti organizovane smerujúcej k splneniu určitého cieľa. Podľa názoru súdu v danom prípade škodná udalosť nemá pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného. Žalovaný v rámci výkonu podnikateľskej činnosti plnil svoj záväzok vykonať riadne a včas pre poisteného ako objednávateľa vodoinštalatérske práce. V danom prípade aj samotný žalobca tvrdil, že k pochybeniu žalovaným malo dôjsť samotným opomenutím umiestnenia tesnenia na prívod vody do batérie, t.j nesplnením si jeho povinnosti vykonať dojednané dielo riadne, t.j. bez vád. Z uvedeného dôvodu nebolo možné na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkovou činnosťou.

1.6 Súd je toho názoru, že dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu v predmetnej veci spočíva na žalobcovi, pretože protiprávnosť zákon nepredpokladá. Žalobca v danom prípade preukázal, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu úkonu, t.j. vadnému plneniu zo zmluvy o dielo uzatvorenej s poisteným, keď montáž prívodu vody do batérie nevykonal riadne tým, že na predmetný prívod neumiestnil tesnenie. Žalovaný reklamáciu poisteného uznal a tesnenie v čase zistenia vzniku škody vymenil.

1.7 Rovnako však zo strany žalobcu musí byť preukázaný aj vznik škody (v predmetnej veci preukázaný a medzi stranami nesporný) a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (prípadne škodnou udalosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti, ak by vec bola kvalifikovaná podľa ), ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom tejto príčiny. V okolnostiach daného sporu teda bez ohľadu na skutočnosť, či konanie žalovaného je kvalifikované v zmysle alebo 420a , je potrebné, aby medzi konaním žalovaného a vznikom škody bola príčinná súvislosť.

1.8 Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v tomto konkrétnom prípade preukázal iba to, že do dňa 5.2.2017 došlo k úniku vody na prívode do batérie, pričom vodoinštalačné práce (pripojenie tlakovej hadice ku drezovej batérii) v poistenej nehnuteľnosti vykonal žalovaný. Zároveň však v konaní bolo bez pochybností preukázané, že okrem chýbajúceho tesnenia na prívode vody, bola v čase zistenia vzniku škody prasknutá (neprehliadnuteľne) aj biela hadica vedúca do predmetnej batérie.

1.9 Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na majetku poškodeného ako následku takéhoto konania žalovaného a neuniesol tak v tomto ohľade svoje dôkazné bremeno a aj keď z vykonaného dokazovania je zrejmé v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti žalovaného - neosadenie tesnenia do žalovaným montovaného prívodu a následné nešpecifikované kvapkanie z uvedeného neutesneného prívodu, však vzhľadom na existenciu prasknutej bielej hadice smerujúcej do vodovodnej batérie súd nemohol bez rozumných pochybností uzavrieť, že práve konanie žalobcu bolo jedinou možnou príčinou vzniku rozsiahlej škody na nehnuteľnosti poisteného, kde voda kvapkajúca z neutesneného prívodu mala spôsobiť rozsiahle zatečenie a zavlhnutie podlahy a stien v obývačke, chodbe, špajzke, a to ako podlahy, izolácie, tak aj priečok. Pričom v čase zistenia úniku vody samotný poistený mal na nedokončenej terase domu pozorovať pomalé vytekanie vody spod steny. Súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že ak podľa tvrdení poisteného mala z miesta, na ktoré žalovaný neumiestnil tesnenie, voda kvapkať, nebolo v konaní žiadnym uspokojujúcim spôsobom vysvetlené a preukázané, z akého dôvodu už mala z domu v čase

zistenia úniku vody poisteným pomaly vytekať a nie len kvapkať. Aj v súvislosti z uvedeným potom nemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť, že biela trubka vedúca do predmetnej batérie bola prasknutá viditeľne a bez pochybností takéto poškodenie umožňovalo dostatočný a pravdepodobne vyšší únik vody ako v prípade kvapkania z dôvodu neosadeného tesnenia.

1.10 Aj keď vznik škody a samotná jej výška nebola medzi stranami sporná, v priebehu konania žalobca nenavrhol žiadny dôkaz, ktorý by v otázke príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutým rozsahom škody bližšie ozrejmil skutočnosti týkajúce sa mechanizmu vzniku škody, postupného verzus náhleho zatopenia. Súdu síce bola podsúvaná úvaha, že takto vzniknutá škoda mohla vzniknúť len postupným nakvapkaním vody z neutesneného potrubia a nie náhlym únikom vody cez prasknutú bielu trubku, avšak toto tvrdenie, a teda vysoká pravdepobnosť vzniku škody práve neutesnenou hadicou montovanou žalovaným a nie únikom vody z prasknutej bielej trubice, ostalo nepreukázané (žalobca v priebehu konania zvažoval znalecké dokazovanie, toto však nakoniec nenavrhol). Žalobca v priebehu konania netvrdil a ani nepreukázal, únikom akého množstva vody malo k predmetnej škode dôjsť.

1.11 Žalovaný v priebehu konania uviedol, že v prípade chýbajúceho tesnenia mohlo nakvapkať maximálne 10 l vody za 2 dni, určite však nie až niekoľko kubíkov, čo malo spôsobiť škodu poistenému, čo žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, ale ani neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali záver, že príčinou vzniku škody v uvedenom rozsahu bolo práve porušenie povinnosti žalovaného a nie únik vody cez prasknutú bielu trubku vedúcu do batérie.

1.12 Na obsah e-mailu likvidátora poistných udalostí žalobcu J. D. súd mohol prihliadnuť len v rozsahu, ak by išlo o skutkové tvrdenia žalobcu, nakoľko ide o zamestnanca žalobcu. Tento nebol v konaní vypočúvaný ako svedok a súdu nie sú známe jeho odborné znalosti a vedomosti. Okrem toho uvedený e-mail z jeho strany ani nebol adresovaný súdu. Ide v podstate len o vnútropodnikovú komunikáciu zamestnancov žalobcu, v ktorej zamestnanec žalobcu vyslovil názor, že presakovanie vody z ventilu „môže“ vytopiť rodinný dom aj v takom rozsahu ako v uvedenom prípade a že pri roztrhnutí potrubia by voda okamžite zaliala priestor medzi základovou doskou a poterom. Z uvedeného vyjadrenia nemožno mať za preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody, nevyplýva z neho ani záver, že v danom prípade príčinou škody nemohla byť voda striekajúca cez prasknutú bielu trubku. Ak je na posúdenie určitých skutočností potrebné využiť odborné znalosti, základom pre takéto dokazovanie je predovšetkým znalecké dokazovanie prípadne odborné vyjadrenie, tieto však nemožno nahradiť, predovšetkým za situácie spornosti skutkových tvrdení strán ohľadom príčinnej súvislosti, e-mailom zamestnanca strany sporu.

1.13 Vyjadrenie „zodpovedného za škodu“ č.l. 80 podpísané žalovaným dňa 12.2.2017 podľa názoru súdu nie je právnym úkonom, z ktorého by vyplýval záver, že žalovaný uznal nárok poisteného na náhradu škody čo do dôvodu a výšky. Nevyplýva z nej ani konštatovanie, že jedinou príčinou škody bolo chýbajúce tesnenie pod hadicou drezovej batérie.

1.14 Za súčasnej situácie súd nemôže (v rovine úvah) vylúčiť ani skutočnosť, že škoda v danom prípade vznikla súčasne pôsobením oboch faktorov, a to neosadením tesnenia a prasknutím bielej trubky, prípadne len jedným z uvedených dôvodov. Z vykonaného dokazovania by tak určenie žalovaného, ako plne alebo čiastočne zodpovedného za škodu spôsobenú poistenému, bolo iba úvahou súdu nemajúcou oporu vo vykonanom dokazovaní.

1.15 Je nepochybné, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že neosadenie tesnenia na montovanom prívode vody žalovaným bolo príčinou vzniku škody na majetku poisteného vo vyššie uvedenom rozsahu. Žalobca teda dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody neuniesol.

1.16 Príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody u poisteného (poškodeného) musí byť bezpečne preukázaná, nestačí tu len pravdepodobnosť. Príčinná súvislosť je daná len vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, ktorej náhrada je predmetom konania. Výsledkom hodnotenia dôkazov je skutkové zistenie, že žalovaný nevykonával žiadnu prevádzkovú činnosť, avšak dopustil sa protiprávneho konania (inštaloval tlakovú hadicu bez tesnenia). V súvislosti so vznikom škody však nebolo preukázané, že vznikla činnosťou žalovaného, nakoľko súd už vyššie konštatoval, že bolo

preukázané že v čase vzniku škody bola prasknutá biela trubica vedúca do predmetnej batérie a nie je možné za daného skutkového stavu vylúčiť, že škoda vznikla úplne alebo sčasti práve v dôsledku uvedenej príčiny. Samotná výpoveď svedka - poisteného nevyvrátila záver o tom, že k úniku vody a zatečeniu, resp. zavlhnutiu podlahy mohlo dôjsť v dôsledku úniku vody z prasknutej bielej trubky vedúcej do vodovodnej batérie. Svedok potvrdil, že aj táto biela trubka bola prasknutá v čase zistenia škody. Jeho úvahy o tom, prečo jej prasknutie nemohlo byť príčinou už boli nad rámec skutočností, ktoré sa zisťovali jeho výsluchom. Aj tu súd opakuje, že ak sú potrebné na posúdenie určitých skutočností odborné znalosti, nemôže takýto záver nahradiť výsluch svedka - poškodeného a jeho subjektívny názor.

1.17 Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody, bolo nadbytočné zaoberať sa samotnou otázkou zavinenia, resp. exkulpácie žalovaného.

1.18 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak nebolo v konaní preukázané, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú poistenému (poškodenému) na jeho majetku, a teda nie je daná jeho zodpovednosť v zmysle ustanovenia . Z uvedeného dôvodu potom neboli naplnené ani podmienky priznania žalobcom uplatneného nároku podľa , nakoľko tento nepreukázal, že poistený má proti žalovanému právo na náhradu škody, a nie je teda možné ani dôjsť k záveru, že takéto právo do výšky plnenia, ktoré žalobca poistenému poskytol, na neho prešlo.

1.19 Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

1.20 O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a a vecne potrebou priznania plnej náhrady trov konania žalovanému vzhľadom na jeho plný úspech v spore.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( a ).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že žalovaný nerozporoval skutkové okolnosti uvádzané žalobcom ohľadom vzniku škody a samotný vznik škody nebol v priebehu konania rozporovaný.

2.2 Žalobca nesúhlasí so závermi súdu a má zato, že v posudzovanej veci ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je existencia škody, ktorá vznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti škodcu. Vo všetkých zákonom uvedených prípadoch zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou musí byť naplnené, že škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou má vplyv na okolie. Nemusí ísť o činnosť nebezpečnú. Prevádzkovou činnosťou sa spravidla rozumie sústavne vykonávaná činnosť, ktorá je organizovaná osobou, respektíve akákoľvek organizovaná cieľavedomá činnosť. Prevádzková činnosť je taká činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú fyzická alebo právnická osoba prevádzkovo vykonáva. Prevádzková činnosť síce súvisí s predmetom činnosti danej osoby, avšak nemusí byť vždy vymedzená v predmete činnosti tejto osoby; znamená to, že prevádzkovou činnosťou je preto akákoľvek činnosť súvisiaca s činnosťou danej osoby. Vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody môže byť samotná činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, avšak len vtedy, ak bol škodlivý následok spôsobený práve povahou tejto činnosti, teda aj typickými či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje navonok. Vyvolávajúcim činiteľom môže byť aj vec použitá pri prevádzkovej činnosti. Nerozhoduje pritom, či prevádzková činnosť prebieha bezvadne, podstatné je, či práve samotná činnosť, či pri nej použitá vec, svojou povahou zapríčinili vznik škody. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí spis. zn. uznal za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou škodu spôsobenú zásahom elektrickým prúdom poškodeného počas inštalácie hudobnej aparatúry, keďže nepriaznivý účinok na zdraví žalobcu bol vyvolaný vecou, ktorú žalovaná použila pre svoju prevádzkovú činnosť. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. hľadisko zodpovednosti podľa § 420a je naplnené nielen škodlivým pôsobením prevádzky pri činnosti, ale aj pôsobením prevádzkového zariadenia, ktorého samotná existencia má na danom mieste škodlivý vplyv na okolie. Uvedené právne závery dáva do súvisu žalobca s výpoveďou svedka B. D., ktorý pred súdom vypovedal: „ale keby bola

príčinou vzniku škody roztrhnutá trubka, tá voda strieka a zistia to hneď, keď sú doma za minútu, bolo by to počuť, tá voda by húfom vytekala von a ona pomaličky stekala poza stenu, poza dlažbu dole, tým že rýchlo kvapkala, že tam nebolo to tesnenie, z tej vonkajšej teda vrchnej, pancierovej hadice, tam to zatekalo a vytieklo tam toho požehnane, takže určite tá trubka nebola na vine tomu, že vlastne dom bol vytopený, alebo vonkajší ventil bol otvorený, vnútorný bol zavretý, keď to nebolo asi dobre vyspádované, tak ten zbytok vody vlastne stiekol, uvoľnil sa tlak, stiekol dovnútra k tomu ventilu, neviem ako to tam mohlo roztrhnúť, zamrznúť asi ťažko, alebo je to vo vnútri, ale nevie.“

2.3 Likvidátor poistných udalostí žalobcu J. D. dňa 15.10.2021 e-mailom adresovaným špecialistovi vymáhania pohľadávok žalobcu oznámil, že potvrdzuje „že uvoľnené tesnenie a následné presakovanie vody z ventilu môže vytopiť rodinný dom aj v takom rozsahu“, ako to bolo zdokumentované pri ohliadke predmetnej nehnuteľnosti. Uvoľnené tesnenia, neúplné izolácie sú častou príčinou podobných škôd, keď únik vody je väčšinou na skrytom mieste a dôjde k dlhodobému úniku vody. Rozsah poškodenia postupne narastá „ako to pri ohliadke popísal poistený, pri roztrhnutí potrubia v podlahe voda by okamžite zaliala priestor medzi základovou doskou a poterom.“

2.4 V zmysle článku 8 je žalovaný povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a najmä podoprieť svoje skutkové tvrdenia dôkazmi, čo nebolo zo strany žalovaného vykonané. Žalovaný v priebehu konania predložil fotodokumentáciu, z ktorej však žiadnym spôsobom nevyplýva suma uvádzaná žalovaným. Konajúci súd v napadnutom rozhodnutí pritom mal za splnené všetky zákonné znaky škody, avšak bez ďalšieho uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade škodná udalosť nemá pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného. Táto formulácia však priamo odporuje vyššie uvedeným záverom odbornej literatúry, ako aj súdnej praxe týkajúcej sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou.

2.5 Žalobca nesúhlasí s tým, že súd nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného napriek tomu, že z vykonaného dokazovania tieto žiadnym spôsobom nevyplývali.

3. Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, považujúc záver súdu prvej inštancie, že škoda nevznikla prevádzkovou činnosťou žalovaného za vecne správny. Podľa jeho názoru škoda vznikla zavinením poisteného B. D., ktorý opomenul urobiť zimnú odstávku vody na vonkajšom potrubí domu, neuzatvoril vonkajší prívod vody, čo spôsobilo roztrhnutie vodovodného potrubia - bielej trubky vedúcej do vodovodnej batérie. Uvedené bolo preukázané fotodokumentáciou a samotné roztrhnutie trubky nerozporoval ani poistený B. D.. Tvrdenie žalobcu, že túto skutočnosť nepreukázal, preto nie je pravdivé. V konaní bola dostatočným spôsobom preukázaná iná príčina zatečenia a vzniku škody v dôsledku konania, respektíve v danom prípade nekonania poisteného - neodstavenia vody pred zimou, v dôsledku čoho došlo k roztrhnutiu potrubia. Za túto škodu žalovaný nezodpovedá, nakoľko zimná odstávka vody nebola predmetom výkonu jeho práce a škoda nevznikla v príčinnej súvislosti s jeho prevádzkovou činnosťou.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a návrhoch.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalobcom nie sú dôvodné.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky a nie skutkovej, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa (a teda ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj . Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva právne otázky).

6.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 5.742,50 eur, a to titulom nároku poistiteľa na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou proti osobe zodpovednej za škodu na majetku jeho poistenca. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na majetku poistenca a porušením právnej povinnosti žalovaného.

6.2 Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť námietok odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (že z vykonaného dokazovania nebolo bezpečne preukázané, že medzi porušením povinnosti žalovaného riadne utesniť prívod vody do drezovej batérie v rodinnom dome poškodeného a škodou, ktorá vznikla na majetku B. D. únikom vody privedenej do jeho domu z verejného vodovodu majúcej za následok rozsiahle zatečenie a zavlhnutie podlahy a stien v obývačke, chodbe a špajzke, je príčinná súvislosť) a že vec aj nesprávne právne posúdil nesprávnou aplikáciou ust. 420 na zistený skutkový stav, hoc nároky žalobcu mal posúdiť podľa ust. 420a .

7. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa záväzný skutkový stav uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozhodnutia. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s . Súd prvej inštancie v rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín založených v spise, obsahu výsluchov strán konania, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní. Hodnotenie jednotlivých dôkazov potom zodpovedá pravidlám logického myslenia a všeobecnej skúsenosti. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalobcu s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nerozporoval skutkové okolnosti uvádzané žalobcom ohľadom vzniku škody a samotný vznik škody nebol v priebehu konania rozporovaný, a tak mal súd z neho vychádzať, odvolací súd uvádza:

9.1 Podľa článku 8 , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9.1.1 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnou povinnosťou sporových strán je povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť (každej zo sporových strán) pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. Následkom je tak strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena tou-ktorou procesnou stranou. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci takzvaného materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom

materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda ex offo prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne). Okrem vyššie uvedeného, špecifickou procesnou povinnosťou, ktorou je zaťažená sporová strana, je aj povinnosť dôkazná. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu.

9.1.2 Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9.1.3 Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

9.1.4 Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

9.2 Súd prvej inštancie (vyhodnotiac skutkové tvrdenia strán sporu ako aj vykonané dôkazy) dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu o príčinnej súvislosti medzi konaním, alebo opomenutím žalovaného a vznikom škody (t.j. že príčinou vzniku nákladov poškodeného na odstránenie následkov podmáčania podláh jeho domu bola kvapkajúca voda z netesného spoja tlakovej hadice s drezovou batériou) zostali spornými, a tak nebolo možné z nich pri rozhodovaní veci vychádzať. Odvolací súd sa s takýmto záverom súdu prvej inštancie stotožňuje. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je totiž existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť ako základný predpoklad zodpovednosti za škodu je v () vyjadrená v pojme „spôsobiť škodu“. V právnej praxi to znamená rozdeliť skutkovú situáciu konkrétnej škodovej udalosti na príčinu vzniku škody, jej následok a ako táto príčina ovplyvnila v konečnom dôsledku vznik škody a jej rozsah. Ak nie sú zistené (zistiteľné) skutkové okolnosti (skutkový dej), za ktorých vznikla škoda, nemožno ani vyvodzovať, že škoda vznikla práve v príčinnej súvislosti s určitým protiprávnym konaním a že bez tejto príčiny by nenastala (tu pozri rozsudok NS ČR ). Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody je skutkovou otázkou, nie právnou otázkou (tu pozri rozsudok NS ČR ). Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením škodcu. Bez bezpečného preukázania príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody nemôže súd priznať náhradu škody (ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie v rozsudku). O vzťah priamej príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikla následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak jeho konanie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez ktorého by poškodený následok nevznikol. Nemusí síce ísť o jedinú príčinu, ale musí ísť o podstatnú príčinu.

9.3 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalobca v konaní skutkovo tvrdil, že ku škode na majetku poškodeného p. D. (rozsiahleho podmáčania jeho domu a s tým súvisiacim vznikom nákladom na odstránenie jeho následkov) došlo únikom vody privedenej do domu poškodeného z verejného vodovodu, a to cez neutesnený spoj spájajúci tlakovú hadicu, cez ktorú je voda z verejného vodovodu privádzaná do drezovej batérie s drezovou batériou (tu pozri žalobu - č.l. 7). Žalovaný takéto skutkové tvrdenia žalobcu účinne poprel ( ) namietajúc, že chýbajúce utesnenie hadice vedúcej do drezovej batérie nemalo za následok tak mohutný únik vody, aby to spôsobilo zavlhnutie podláh a stien domu (teda poprel, že by voda kvapkajúca z netesného spoja podmáčala dom poškodeného a vynútila si náklady na strane poškodeného na odstránenie následkov tohto podmáčania). V rámci svojej obrany zároveň skutkovo tvrdil, že ku škode na majetku poškodeného došlo vodou, ktorá unikla z prasknutého vodovodného potrubia pod kuchynskou linkou (ku ktorému došlo zavinením poškodeného, ktorý pred zimným obdobím neuzatvoril prívod vody namontovaný pod vodovodnou batériou vedúci vodu do vonkajšieho záhradného ventilu a tlakom vody vo vnútri potrubia došlo k prasknutiu potrubia). Podľa jeho tvrdení uvedené bolo podstatnou príčinou úniku vody, ktorá podmáčala dom poškodeného v takom rozsahu (podlahy, steny rodinného domu, kuchynskej linky a pod.) ako to uvádzal poškodený (tu pozri č.l 28 spisu). Nie je teda pravdou, že žalovaný nerozporoval

skutkové tvrdenia žalobcu o príčinnej súvislosti medzi konaním/opomenutím žalovaného a vznikom škody. Takáto námietka preto pre jej nepravdivosť nemohla obstáť, a preto na ňu odvolací súd pri rozhodovaní vo veci neprihliadol. Pokiaľ žalovaný účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu o príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody, stali sa skutkové tvrdenia žalobcu o príčine vzniku škody na majetku poškodeného spornými ( a contrario ), a tak pokiaľ súd prvej inštancie z takýchto sporných skutkových tvrdení žalobcu pri rozhodovaní vo veci nevychádzal, konal správne. Žalobca na preukázanie svojich žalovaným účinne popretých skutkových tvrdení o príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane jeho poistenca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci takéto skutkové okolnosti. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že za dôkaz preukazujúci tieto skutkové okolnosti nebolo možné považovať ani vyjadrenie jeho zamestnanca - likvidátora poistných udalostí p. J. D., keďže takéto vyjadrenie bolo možné vyhodnotiť len ako vyjadrenie samotného žalobcu, ale ani výpoveď samotného poškodeného - p. D. , nakoľko tento vo svojej výpovedi na jednej strane uvádzal len svoje dohady o možnej príčine vzniku škody na jeho majetku a na druhej strane potvrdil skutkovú okolnosť tvrdenú žalovaným, že v čase vzniku škody, respektíve v čase jej zistenia bola v mieste úniku vody pod podlahy jeho domu (pozn. odvol. súdu - vo vzdialenosti cca 10 cm od netesného spoja tlakovej hadice s drezovou batériou) prasknutá vodovodná trubka. Svedok zároveň logicky nespochybnil skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že k prasknutiu tejto vodovodnej trubky došlo tlakom vody v trubke na jej vnútorné steny a že to nevyhnutne malo za následok mohutný únik vody z vnútra trubky cez prasklinu do priestoru (za kuchynskú linku).

9.4 Neobstojí preto ani námietka žalobcu, že súd nekriticky prevzal tvrdenia žalovaného napriek tomu, že z vykonaného dokazovania tieto žiadnym spôsobom nevyplývali. Ako už bolo uvedené vyššie, súd obranu žalovaného (spočívajúcu v účinnom popretí rozhodných skutkových tvrdení žalobcu) správne vyhodnotil ako účinnú, umožňujúcu mu prijať záver len o spornosti tvrdení žalobcu tvoriacich podstatu jeho procesného útoku o príčinnej súvislosti medzi konaním/opomenutím žalovaného a vznikom škody, a teda aj zodpovednosti žalovaného za škodu na majetku poškodeného. Takýto postup súdu je legitímny a vyplýva z ust. a .

9.5 Pre poriadok odvolací súd dodáva, že žalovaný síce nerozporoval, že škoda na rodinnom dome vznikla únikom vody z jej rozvodu v dome poškodeného a že na odstránenie škody bolo potrebné vynaložiť sumu 6.075,55 eur a aj súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že vznik škody na strane poškodeného - poistenca žalobcu B. D. medzi stranami sporný nebol (tu pozri bod 41. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak to nič nemení na správnom závere súdu prvej inštancie o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním alebo opomenutím žalovaného, čo bolo podstatným pre rozhodnutie vo veci. V prípade, že žalobca chcel byť v spore úspešným, musel v konaní preukázať nielen existenciu škody na strane jeho poistenca, ale aj existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním alebo opomenutím žalovaného, resp. posúdiac vec podľa aj porušením jeho právnej povinnosti, čo sa mu však nepodarilo. Odvolací súd dodáva, že podmienkou vzniku zodpovednostného právneho vzťahu medzi subjektom porušujúcim právnu povinnosť (záväzkovú alebo zákonnú) je okrem porušenia tejto povinnosti a vzniku škody aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním, resp. opomenutím a vzniknutou škodou. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte , ktorý uvádza, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti ( ). Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody – damnumemergens alebo ušlého zisku – lucrumcessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Samotná škoda ani samotné porušenie právnej povinnosti ešte nezakladá zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pokiaľ sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný (tu pozri aj , ).

10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná, alebo neprizná.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).

10.1 Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10.1.1 Práve citované ustanovenie upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Predmetné ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu sa použije vtedy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu, alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.

10.1.2 Podľa a , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou (1). Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti, alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

10.1.3 Práve citované ustanovenie upravuje zodpovednosť každej právnickej alebo fyzickej osoby za škodu spôsobenú jej prevádzkovou činnosťou. Za prevádzkovú činnosť sa považuje taká organizovaná a cieľavedomá činnosť súvisiaca s predmetom činnosti (spravidla podnikateľskej, obchodnej), ktorú vyvíja fyzická alebo právnická osoba v prevádzkarni. Predpokladom zodpovednosti podľa predmetného ustanovenia nie je protiprávny úkon, ale určitá škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, teda jej nepriaznivými vplyvmi na okolie. Judikatúra vymedzuje prevádzkovú činnosť v zmysle predmetného ustanovenia ako sústavne vykonávanú činnosť, ktorá je organizovaná v rámci určitej prevádzky. Predpokladom zodpovednosti je teda určitá kvalifikovaná činnosť, ktorá bola príčinou vzniku škody; buď je to sama činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, prípadne vec použitá pri tejto činnosti, alebo vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody sú fyzikálne a chemické či biologické vplyvy prevádzky na okolie. Môže ísť pritom o spôsobenie škody nielen priamo pri aktívnej prevádzke daného zariadenia, ale aj obyčajnou existenciou prevádzkového zariadenia, ktoré vyvíja škodlivý vplyv na okolie, a to bez ohľadu na to, či zariadenie je v chode, alebo nie. V prípadoch, keď základom zodpovednosti prevádzateľa je jeho protiprávny úkon (napríklad škoda spôsobená zákrokom lekára, ktorý nebol vykonaný lege artis, alebo škoda spôsobená vadným vykonaním diela alebo jeho opravy), prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia (tu pozri Fekete, I: . 2. Zväzok, vecné práva, zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie, Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurocodex 2015, strana 643).

10.1.4 Podľa , ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

10.1.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že práve citované ustanovenie upravuje prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Postihové právo má charakter nároku na náhradu škody sui generis, ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokom poisťovateľa. Ide o prechod pôvodného nároku poisteného na náhradu škody na poisťovateľa. Pre obsah postihového práva poisťovateľa je určujúci obsah právneho vzťahu medzi poisteným, ktorému poisťovateľ nahradil škodu a osobou, ktorá škodu spôsobila. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa sú v zmysle vyššie uvedeného a) zodpovednosť za škodu iného, b) existencia práva na náhradu škody v okamihu poistného plnenia a c) výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Postihové právo poisťovateľa teda predpokladá existenciu práva poisteného na náhradu škody proti tretej osobe. Bude teda rozhodujúce to, že vznikla škoda a škodca za ňu podľa zákona zodpovedá ( a nasl. ). Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti ( ), prípadne existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťou ( ), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

10.2 Súd prvej inštancie nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanému posúdil podľa ZO a odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením stotožňuje a námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mal zodpovednosť žalovaného za škodu na majetku poistenca žalobcu posúdiť podľa a nie podľa , považuje za nedôvodnú. V konaní bolo totiž nesporným, že žalovaný vykonával u poškodeného na základe zmluvy o dielo vodoinštalačné práce, pri ktorých porušil svoju povinnosť riadne utesniť spoj medzi tlakovou hadicou privádzajúcou vodu z verejného vodovodu do drezovej batérie a samotnou drezovou batériou. Podľa skutkových tvrdení žalobcu, práve takéto porušenie jeho povinnosti malo za následok vznik škody na majetku poškodeného a následne vznik postihového práva žalobcu ako poisťovateľa voči žalovanému ako údajnému škodcovi.

10.3 Pokiaľ na základe takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi poškodeným a škodcom podľa , jeho právne posúdenie odvolací súd považuje za správne a námietky žalobcu o nesprávnom právnom posúdení tohto právneho vzťahu za nedôvodné. Zo skutkových tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by predpokladom údajnej zodpovednosti žalovaného za škodu bola určitá kvalifikovaná skutočnosť, teda sama činnosť žalovaného, ktorá by mala prevádzkovú povahu, prípadne, že by bola spôsobená vecou použitou pri tejto činnosti, alebo že by vyvolávajúcim činiteľom vzniku škody boli fyzikálne, chemické či biologické vplyvy prevádzky žalovaného na okolie.

10.4 Okrem toho odvolací súd pre poriadok dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe ku skúmaniu zavinenia v prípadoch, kde zákonná zodpovednosť za škodu vyžaduje zavinenie ( a ) pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Nakoľko v konaní žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním alebo opomenutím škodcu a vznikom škody, už ďalej nebolo potrebné zodpovedať otázku, či žalovaný vznik škody zavinil, alebo nie, a teda či jeho zodpovednosť za škodu je potrebné posúdiť podľa , alebo podľa . Námietka žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci majúcom údajne za následok nesprávnosť napádaného rozhodnutia súdu, ktorá mala spočívať v nesprávnej aplikácii na prejednávanú vec s tým, že súd mal na prejednávanú vec aplikovať , preto nemohla obstáť. V zmysle vyššie uvedeného pre rozhodnutie vo veci už bolo nepodstatným, či je žalobca povinný pre jeho úspech v spore preukázať zavinenie žalovaného (v prípade že by žalovaný zodpovedal za škodu podľa ), alebo takúto povinnosť nemá (ak by žalovaný mal zodpovedať za škodu podľa , teda objektívne bez ohľadu na jeho zavinenie).

11. S ostatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

12. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

13. Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

13.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

13.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).