Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/24/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E., obaja zastúpení Mgr. Peter Kocák, advokát, so sídlom advokátskej kancelárie Rožňavská 8, 045 01 Moldava nad Bodvou, pracovisko Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 42 407 125, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti účastníkov: 1/ OPUS DEVELOPMENT s.r.o., so sídlom Račianska 10, 040 18 Košice, IČO: 51 188 601, zast. JUDr. Michal Michalovčík, advokát, so sídlom Makovická 20, 089 01 Svidník, 2/ LF DEVELOPMENT KRÁSNA PLUS s.r.o., so sídlom Záhradná 10, 040 01 Košice, IČO: 43 820 646, 3/ LFB DEVELOPMENT s.r.o., so sídlom Záhradná 10, 040 01 Košice, IČO: 44 886 519, 4/ F. G., bytom H. X, XXX XX E., 5/ Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP 48A, 040 11 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Návrh ďalšieho účastníka 1/ OPUS DEVELOPMENT s.r.o., zo dňa 10.10.2022 o zrušení uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

III. Žalobcom v 1. a 2. rade a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Ďalším účastníkom v 1. až 5. rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorým tento ako príslušný správny orgán podľa písmeno b) bod 1 o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v platnom znení, v spojení s ustanovením stavebného zákona, rozhodujúc podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok, odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh č. MK/ A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019, ktorým bola podľa ust. stavebného zákona a ust. vyhl. č. povolená stavba: Bytový dom „ANNA“ na parcele č. C KN XXXX/XXX v k.ú. E. a prípojky na inžinierske siete na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/XXX v k.ú. E. na základe žiadosti stavebníka - OPUS DEVELOPMENT s.r.o., Račianska 1538/10, Košice, podľa ust. Správneho poriadku zamietol a rozhodnutie Mesta

Košice, pracovisko Košice - Juh, č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019 potvrdil.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na základe žiadosti stavebníka - OPUS DEVELOPMENT s.r.o., stavebný úrad - Mesto Košice, pracovisko Košice – Juh rozhodnutím č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019 povolilo stavbu: Bytový dom „ANNA“ na parcele č. C KN XXXX/XXX v k.ú. E. a prípojky na inžinierske siete na parcelách č. XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/XXX v k.ú. E.. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podali v zákonom stanovenej lehote spoločné odvolanie žalobcovia z dôvodu nezákonnosti vydaného stavebného povolenia a uviedli svoje námietky uplatnené v konaní, pričom namietali, že projekt bytového domu je v rozpore s územným plánom zóny E. J. K. v časti podielu komerčnej občianskej vybavenosti, absentuje úprava regulatívov v územnom pláne zóny, čo pre nich znamená nemožnosť výstavby bytového domu, absentujú v územnom pláne zóny regulatívy dopravného vybavenia a sú nekompletne priložené vyjadrenia príslušných orgánov a inštitúcii k projektovej dokumentácii stavby, niektoré vyjadrenia sa nevzťahovali na bytový dom so štrnástimi bytmi. Tieto uvedené námietky rozvíja odvolateľ v štyroch bodoch ďalšieho textu odvolania, pričom uvádzajú aj skutočnosti, týkajúce sa „zverejneného nového návrhu Územného plánu mesta Košice“, týkajúce sa danej lokality. V ďalšom odvolateľ uvádza, že bytový dom nezapadá do lokality, nebude dodržaný podiel komerčnej vybavenosti, všetky balkóny sú orientované do dvora účastníka a oproti terase jeho rodinného domu, jeho dom sa znehodnotí, zatieni sa údajne jeho pozemok, podkrovie bytového domu je podľa odvolateľa ďalším podlažím, odvolateľ má obavy z fungovania kanalizácie, vodovodu a dopravnej premávky. Odvolateľ uvádza, že stavebný úrad sa relevantne nevysporiadal s jeho námietkami, uvádza ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku a to, že podstatou jeho námietok voči územnému rozhodnutiu, stavebnému konaniu a stavebnému povoleniu a odvolania „bola tá skutočnosť, že navrhovaná stavba bytový dom „ANNA“ je v rozpore s územným plánom zóny“. V ďalšom odvolateľ uvádza, že je úplne irelevantné, či účastník konania bude alebo nebude namietať rozpor vydaného územného rozhodnutia či stavebného povolenia s územným plánom. Stavebné povolenie musí spĺňať požiadavku zákonnosti - súlad s ust. § 62 stavebného zákona. Pokiaľ je stavebné povolenie bez ohľadu na to, či účastníci stavebného konania napádali rozpor stavby s územným plánom, je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou, podľa odvolateľa je ho možné označiť za nezákonné. Stavebné povolenie nevychádza z presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pretože nedošlo k vysporiadaniu sa s námietkou odvolateľa - nedodržanie všeobecne záväzného regulatívu výstavby, ktorý určil, že na predmetnom území má byť dodržaný vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti. Stavebný úrad si mal zaobstarať potrebné podklady - napr. znalecký posudok, na prepočítanie, či je dodržaný záväzný regulatív - vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti. Rozhodnutie stavebného úradu je podľa odvolateľa preto nepreskúmateľné, pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu je nepostačujúce. Odvolateľ navrhuje, aby v odvolacom konaní bol prípadne vykonaný prepočet, za účelom zistenia, či v prípade povolenia stavby je tento záväzný regulatív dodržaný. Podiel bývania a komerčnej občianskej vybavenosti sa môže určiť jedine na základe vydaných právoplatných stavebných povolení, nie na základe reálnej zástavby. Podľa odvolateľa, napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu vecí. V ďalšom odvolateľ uvádza skutočnosti týkajúce sa podľa neho obdobného prípadu, kde bol v Košiciach „odmietnutý návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby“. Odvolateľ uviedol, že dňa 29.11.2018 bola podaná všeobecná správna žaloba s návrhom na priznanie odkladného účinku proti územnému rozhodnutiu na stavbu bytového domu „ANNA“ a konanie je vedené na súde pod sp. zn. a súčasne cituje ust. a , v súdnom konaní sa rieši predbežná otázka, ktorá môže mať vplyv, resp. význam pre stavebné konanie. Žalovaný konštatoval, že na základe uvedeného odvolateľ v závere odvolania navrhuje, aby odvolací orgán odvolaniu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil v plnom rozsahu. Dňa 04.04.2019, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, odvolateľ doplnil odvolanie v súvislosti s tou skutočnosťou, že dňa 22.03.2019 vydal Krajský súd v Košiciach uznesenie pod sp. zn. , ktorým priznal správnej žalobe odvolateľa proti predchádzajúcemu územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby odkladný účinok. Na základe uvedeného odvolateľ opäť žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu poukazujúc na ust. , a .

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento v odvolacom konaní rozhodol o odvolaní rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2019/022691 zo dňa 03.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2019 s tým, že napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu žalovaného bol daný podnet na Krajskú prokuratúru Košice a táto proti predmetnému rozhodnutiu podala protest prokurátora pod č. Kd 198/19/8800-13 zo dňa 17.09.2019, ktorému žalovaný nevyhovel a protest predložil MDV SR, ako svojmu nadriadenému orgánu, listom č. OU-KE-OVBP02-2019/022691 zo dňa 22.10.2019. Medzitým, listom č. -83 zo dňa 09.09.2019, KS v Košiciach vyžiadal od tunajšieho úradu predložiť príslušný kompletný spisový materiál a vyjadrenie sa k žalobe, ktorú podal odvolateľ. Žalovaný listom č. OU-KE-OVBP2-2019/022691 zo dňa 05.11.2019 oznámil KS v Košiciach tú skutočnosť, že predmetné rozhodnutie vydané v odvolacom konaní bolo napadnuté protestom prokurátora a o tomto rozhoduje MDV SR. MDV SR rozhodlo pod č. 31467/2019/SV/91839 zo dňa 15.11.2019 o predmetnom proteste tak, že vyhovelo predmetnému protestu prokurátora a zrušilo rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní pod č. OU-KE-OVBP2-2019/022691 zo dňa 03.05.2019. Proti uvedenému rozhodnutiu MDV SR bol podaný rozklad. Rozhodnutím ministra dopravy a výstavby SR. č 20/2020/07 l 64/2020/ SL/09603-M zo dňa 12.02.2020 bol predmetný rozklad zamietnutý a bolo potvrdené rozhodnutie MDV SR č. 31467/2019/SV/91839 zo dňa 15.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2020. Medzitým, listom č. 06818/2020/SV/15520 zo dňa 17.02.2020, bolo žalovanému dané na vedomie, že KS v Košiciach boli zaslané spisové materiály, súvisiace s vecou. Žalovaný listom č. OU-KE- OVBP2-2020/003648 zo dňa 21.07.2020 žiadal KS v Košiciach o oznámenie stavu veci na KS v Košiciach vzhľadom k tomu, že tunajší úrad bez na vec sa vzťahujúceho kompletného spisového materiálu nemôže postupovať tak, ako rozhodlo MDV SR v konaní na základe predmetného protestu prokurátora. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. -170 zo dňa 22.10.2020 zastavil konanie, vedené na základe žaloby odvolateľa a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2020. Kompletný spisový materiál, súvisiaci s vecou bol žalovanému vrátený súdom listom č. zo dňa 16.12.2020, dňa 21.12.2020.

4. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia č. OU-KE-OVBP2-2019/022691 zo dňa 03.05.2019 vydaného v odvolacom konaní, na základe vyššie uvedeného protestu prokurátora, preskúmal predložený spisový materiál, napadnuté rozhodnutie a dôvody podaného odvolania, pričom zobral do úvahy aj skutočnosti vyššie uvedené, ako aj to, že medzitým stratilo účinnosť uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.03.2019 (právoplatné dňa 01.04.2019), ktorým priznal správnej žalobe odvolateľa voči územnému rozhodnutiu o umiestnení predmetnej stavby odkladný účinok - rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. IČS: 7018201082 zo dňa 01.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2020, bola žaloba odvolateľa proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/041545 zo dňa 08.10.2018, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby, zamietnutá.

5. Žalovaný uviedol, že na základe uvedeného bol zistený nasledovný skutkový a právny stav veci: „Dňa 26.10.2019 podal stavebník stavebnému úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu, ku ktorej boli predložené doklady podľa ust. stavebného zákona v spojení s ust. a vyhl. č. vzhľadom na účel povoľovanej stavby. Stavebný úrad listom č. MK/A/2018/21552-01/IV-KRV zo dňa 06.11.2018 oznámil začatie stavebného konania a podľa ust. stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a stanovil lehotu 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, na uplatnenie námietok a pripomienok a poučil účastníkov konania, že inak sa na ne nebude prihliadať ( stavebného zákona), keďže stavebnému úradu boli dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Na stavbu bolo vydané predchádzajúce územné rozhodnutie o jej umiestnení, pod č. MK/ A/2018/13165-04/IV-KRV zo dňa 08.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť na základe nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho úradu, vydaného v odvolacom konaní pod č. OU-KE- OBVP2-2018/041545 zo dňa 08.10.2018. Dňa 13.12.2018 boli doručené námietky listom zo dňa 07.12.2018 s prílohami, ktorého obsahom bol aj návrh na prerušenie stavebného konania, z titulu podania žaloby na Krajský súd v Košiciach vo veci preskúmania vyššie špecifikovaného územného rozhodnutia, avšak z obsahu uvedeného listu vyplýva, že námietky podáva len A. B. C., pričom bolo podané spoločné odvolanie - A. B. C. a A. B. C..

Stavebný úrad vydal dňa 18.01.2018, pod č. MK/A/2018/21552-02/IV/KRV, MK/A/2019/05762, rozhodnutie, ktorým zamietol podľa ust. § 29 v spojení s ust. § 46 návrh odvolateľa na prerušenie stavebného konania. Predmetné rozhodnutie, ako procesné rozhodnutie, nadobudlo právoplatnosť dňom jeho doručenia. K tomuto procesnému rozhodnutiu tunajší úrad uvádza, že sa stotožňuje s postupom stavebného úradu. Odvolateľ dôvodil svoj návrh na prerušenie konania tým, že podal na Krajský súd v Košiciach žalobu na preskúmanie rozhodnutia tunajšieho úradu č. OU-KE-OVBP2-2018/041545 zo dňa 08.10.2018, ktorým bolo potvrdené územné rozhodnutie stavebného úradu na predmetnú stavbu, vyššie špecifikované. Je evidentné, že podanie takejto žaloby nemôže byť dôvodom na prerušenie stavebného konania, preto stavebný úrad návrh na prerušenie stavebného konania zamietol. Stavebný úrad vydal dňa 18.01.2019 napadnuté rozhodnutie, ktorým povolil stavbu tak, ako je to uvedené v jeho výrokovej časti. Vo výrokovej časti stavebný úrad uviedol základné údaje o stavbe na str. 1 a 2 a na str. 3 až 5 stanovil podmienky na uskutočnenie stavby, pričom vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy (§ 140a, § 140b v spojení s ust § 126 stavebného zákona). Projektovú dokumentáciu stavby vypracovala odborne spôsobilá osoba (§ 45 v spojení s ust. § 46 stavebného zákona). Stavebný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia kvalifikovane odôvodnil vydanie rozhodnutia (§ 47 správneho poriadku). Stavebný úrad, keďže ide o návrhové konanie, skúma, či sú splnené podmienky, ktoré stanovuje stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy na vydanie stavebného povolenia, na základe žiadosti žiadateľa. V tomto prípade bol procesný postup stavebného úradu v súlade so zásadami správneho konania, bol zistený presne a úplne skutkový stav veci a všetci účastníci konania mali možnosť sa oboznámiť so všetkými podkladmi rozhodnutia, vrátane projektovej dokumentácie stavby. Stavebný úrad preskúmal žiadosť stavebníka o vydanie stavebného povolenia z hľadísk a podmienok, ktoré sa týkajú stavebného konania na predmetnú stavbu, ktoré upravuje tak stavebný zákon ( a nasl. stavebného zákona), ako aj jeho vykonávacie predpisy (vyhl. č. a vyhl. č. ). V tomto prípade išlo a ide o návrhové konanie, stavebný úrad, keďže v konaní sa preukázalo, že sú splnené zákonné podmienky, žiadosti stavebníka vyhovel. Ako už bolo vyššie uvedené, na stavbu bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným, predmetom stavebného konania nie je a nemôže byť skúmanie vhodnosti jej umiestnenia, to bolo predmetom územného konania. Predmet stavebného konania je definovaný v ust. stavebného zákona. Stavebný úrad sa vysporiadal vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia aj námietkami odvolateľa, ktoré doručil listom dňa 13.12.2018, na str. 5 napadnutého rozhodnutia a súčasne odôvodnil vysporiadanie sa s nimi v časti odôvodnenie a to na str. 6 a 7. Vychádzajúc z obsahu námietok odvolateľa, tieto smerovali proti umiestneniu stavby. Predmetom stavebného konania však nie je umiestnenie stavby. V stavebnom konaní sa podľa ust. stavebného zákona skúmajú skutočnosti tam uvedené a keďže na stavbu bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby, skúma sa predovšetkým, či projektová dokumentácia stavby bola vypracovaná v súlade s podmienkami pre vypracovanie projektovej dokumentácie stavby, ktoré boli uvedené v predmetnom územnom rozhodnutí o projektovej dokumentácie stavby, podmienky umiestnenia stavby a vypracovanie projektovej dokumentácie stavby boli splnené.

6. Žalovaný konštatoval, že na základe takto uvedeného skutkového a právneho stavu v odvolacom konaní preskúmavanej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. K dôvodom odvolania žalovaný ďalej uviedol, že: „...účastník konania si môže v konaní chrániť jedine svoje subjektívne práva týkajúce sa vlastníctva nehnuteľnosti s vlastníctvom, ktorej je spojené jeho právo byť účastníkom konania a spôsobom, ktorý mu umožňuje stavebný zákon. Verejný záujem chráni v stavebnom konaní predovšetkým konajúci stavebný úrad a dotknuté orgány. V tomto prípade odvolateľ v konaní vzniesol námietky týkajúce sa umiestnenia predmetnej stavby - namietal rozpor s územným plánom zóny E. J. K., dokonca jeho námietky smerovali ku kvalite obsahu predmetného územného plánu zóny. Kvalitu územného plánu neprináleží posudzovať stavebnému úradu ani v územnom konaní, stavebný úrad v územných konaniach vždy postupuje podľa platného územného plánu v danom území (§ 37 ods. 1 stavebného zákona v spojení s ust. § 46 správneho poriadku). Stavebný úrad v stavebnom konaní môže postupovať len z hľadiska predmetu stavebného konania a preto už neskúma umiestnenie stavby, ako také. Nie je preto možné akceptovať tvrdenie odvolateľa o tom, že je úplne irelevantné, či účastník konania bude alebo nebude namietať rozpor vydaného stavebného povolenia s územným plánom, pokiaľ je vydané

v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Odhliadnuc od toho, že v predchádzajúcom územnom konaní nebol zistený rozpor návrhu stavebníka na umiestnenie stavby s platným územným plánom zóny E. J. K., v stavebnom konaní nemôže stavebný úrad zisťovať súlad alebo nesúlad stavby s platným územným plánom, nie je to predmetom stavebného konania. Ako už bolo vyššie uvedené, predmet stavebného konania definuje ust. § 62 stavebného zákona a jeho ods. 1 písm. a) v prvej časti, pred slovom „alebo“ nie je možné vykladať tak, že stavebný úrad v stavebnom konaní vo všeobecnosti skúma, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. V tomto ustanovení je aj možnosť ... „alebo podmienky územného rozhodnutia“ a práve v tomto prípade, keďže na stavbu bolo vydané predchádzajúce územné rozhodnutie o umiestnení stavby, stavebný úrad v stavebnom konaní skúmal, či projektová dokumentácia stavby spĺňa podmienky územného rozhodnutia. Z obsahu predloženého spisového materiálu a výrokovej časti napadnutého rozhodnutia - časti podmienok na uskutočnenie stavby (str. 3 až 5 napadnutého rozhodnutia) jednoznačne vyplýva, že v stavebnom konaní sa vyjadrili všetky do úvahy pripadajúce dotknuté orgány, ktorých vyjadrenia a stanoviská boli kladné a neboli protichodné. Do subjektívnych práv účastníka konania nepatrí posudzovanie kvality hmoty stavby – architektúry stavby. Povoľovaný bytový dom má v tomto prípade výšku bežnú pre rodinné domy, jeho odstupové vzdialenosti od susedných pozemkov, ako aj jeho výška boli určené v predchádzajúcom územnom rozhodnutí o umiestnení predmetnej stavby. Odhliadnuc od uvedeného, vo všeobecnosti predmetom posúdenia osvetlenia a preslnenia nie sú susedné nezastavané pozemky a v tomto prípade, vzdialenosť stavby odvolateľa od povoľovanej stavby, vzhľadom na výšku stavby povoľovaného bytového domu, nemôže spôsobiť nemožnosť užívania stavby odvolateľa na účel, na ktorý je určená z hľadísk, ktoré sú uvedené v ust. § 6 ods.1 vyhl. č. 532/2002 Z .z., ktorého aplikácia však patrí do predmetu územného, nie stavebného konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tunajší úrad, ako odvolací orgán nemal dôvod na to, aby akokoľvek doplňoval doterajšie konanie (§ 59 ods. 1 správneho poriadku). V súvislosti s už uvedeným je potrebné uviesť aj to, že nie je náležité poukazovať zo strany odvolateľa na skutočnosť, že je „pripravovaný nový návrh Územného plánu mesta Košice“ a to tak v územnom konaní a tobôž v konaní stavebnom. Tunajší úrad, vzhľadom na vyššie uvedené opätovne uvádza, že predmetom skúmania v stavebnom konaní nie je umiestnenie stavby, ako také. Tunajší úrad nezistil, žeby stavebný úrad nebol zistil presne a úplne skutočný stav veci vzhľadom na predmet stavebného konania. Poukazovať na prípad, ktorý uvádza odvolateľ – „odmietnutie návrhu na vydanie územného rozhodnutia“ na v obsahu odvolania uvedenom mieste je nenáležité, pretože okrem toho, že poukazuje na prípad územného konania, vo všeobecnosti - stavebný úrad rozhoduje vždy v samostatných konaniach na základe návrhov a vydáva vždy samostatné rozhodnutia na základe skutkových a právnych okolností konkrétnej veci.“

7. Pokiaľ ide o uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.03.2019, ktorým bol priznaný odkladný účinok správnej žaloby zo dňa 29.11.2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia tunajšieho úradu, ako žalovaného, ktorým bolo potvrdené predchádzajúce územné rozhodnutie na predmetnú stavbu (uvedené rozhodnutia sú špecifikované vyššie) tak k tomuto žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol: Stavebný úrad v prvostupňovom stavebnom konaní zamietol návrh odvolateľa na prerušenie konania procesným rozhodnutím zo dňa 18.01.2019 (právoplatnosť nadobudlo dňa 30.01.2019), tunajší úrad sa zaoberal týmto procesným rozhodnutím vyššie. Predmetné uznesenie Krajského súdu v Košiciach bolo vydané dňa 22.03.2019, t.j. po vydaní prvostupňového rozhodnutia, ktorým bola predmetná stavba povolená, na základe výsledkov stavebného konania. Z činnosti tunajšieho úradu je známe, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2019. Z uvedeného vyplýva, že z časového hľadiska, stavebný úrad nemal dôvod na to, aby predmetné stavebné konanie prerušil. Predmetné napadnuté rozhodnutie preto nebol dôvod nevydať.“

8. Žalovaný na záver napadnutého rozhodnutia uviedol, že postupoval v odvolacom konaní podľa ust. § 59 ods. 1, t.j. preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, t.j. nielen čo do dôvodov odvolania. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, dôvody odvolania neboli takého charakteru, žeby mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia tak, ako to žiadal odvolateľ, resp. zrušenie a vrátenie na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne na jeho zmenu.

9. Žalobcovia sa správnou žalobou zo dňa 12.03.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15.03.2021 domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032

zo dňa 13.01.2021 a rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice – Juh, číslo rozhodnutia: MK/ A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019 a navrhli aby ich súd zrušil. Tieto rozhodnutia napadli v plnom rozsahu, a to najmä z dôvodov uvedených: podľa . písm. c) - rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, . písm. d) - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, . písm. e) - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, . písm. g) - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

10. Tvrdili, že zo strany žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, došlo k porušeniu ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej ako „“), že tieto správne orgány postupovali v rozpore s ust. , vec nesprávne právne posúdili, napádané rozhodnutia sú zmätočné, nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce a napadnutými rozhodnutiami boli žalobcovia ukrátení na svojich právach ako účastníci stavebného konania priamo susediaci s plánovanou stavbou bytového domu, ku ktorému boli vydané napadnuté rozhodnutia.

11. Na ozrejmenie skutkového stavu uviedli, že spoločnosť OPUS DEVELOPMENT s.r.o., podala dňa 26.10.2018 Mestu Košice, pracovisko Košice – Juh ako vecne a miestne príslušnému stavebnému úradu, návrh na vydanie stavebného povolenia na stavbu Bytového domu „ANNA“. Žalobcovia sú vlastníkmi susediacich pozemkov – parcela C KN č. XXXX/XXX, č. XXXX/X a XXXX/X, ako aj rodinného domu postaveného na parcele C KN č. XXXX/X, kat. úz. E. s navrhovanou stavbou Bytový dom „ANNA“ a z tohto dôvodu sú žalobcovia v súlade s účastníkmi uvedeného stavebného konania. Dňa 26.02.2019 prvostupňový správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie - stavebné povolenie, ktorým povolil výstavbu Bytového domu „ANNA“. Poukázali na to, že s námietkami žalobcov voči stavebnému konaniu, v ktorých ako účastníci stavebného konania namietali rozpor projektu Bytový dom „ANNA“ s územným plánom zóny, sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí (stavebnom povolení) vysporiadal nasledovne: „Stavebný úrad konštatuje, že námietky, týkajúce sa rozporu s územným plánom, stavebný úrad vyhodnotil v odôvodnení územného rozhodnutia č. MK/A/2018/13465-04/IVKRV zo dňa 08.08.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2018. Podľa ust. na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa neprihliada, z čoho vyplýva, že tieto námietky sú v stavebnom konaní bezpredmetné.“ Ďalej v správnej žalobe žalobcovia uviedli, že vo vzťahu k ďalším vzneseným námietkam prvostupňový orgán uviedol, že ich považuje taktiež za neopodstatnené, keďže pri posudzovaní žiadosti o vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu vychádzal z predloženej projektovej dokumentácie, ktorú vypracovala oprávnená osoba ... „a z kladných stanovísk dotknutých orgánov a zároveň umiestnenie stavby je v súlade s vydaným územným rozhodnutím ...“ Dňa 13.01.2021 žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov voči predmetnému stavebnému povoleniu vydanému Mestom Košice, pracovisko Košice – Juh zo dňa 26.02.2019 pod č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762.

12. Pokiaľ ide o nezákonnosť napádaných rozhodnutí tak žalobcovia uviedli, že podstatou ich argumentácie v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu v stavebnom konaní (stavebné povolenie) ako aj v tejto žalobe je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s územným plánom zóny E. J. K. v časti podielu komerčnej občianskej vybavenosti. Uviedli, že v zmysle Regulatívov funkčného využívania pozemkov a stavieb pre Lokalitu č. 19.6 Na Hore II (str. 11) vyplývajú nasledovné regulatívy: „Základné prípustné funkčné využívanie pozemkov a stavieb je: - obytné územie s pozemkami a stavbami samostatne stojacich rodinných domov s možnosťou realizácie komerčnej občianskej vybavenosti (zástavba na severnej strane 3 nástupných miestnych komunikácii), - zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie (MZ). Na týchto pozemkoch je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť.“ Ako teda zrejme vyplýva z regulatívov územného plánu zóny lokality Košice - E. J. K., je záväzný regulatív pre Lokalitu č. 19.6 Na Hore II, a to vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania. Preto, ak podiel územia určeného na bývanie presahuje 50 % z rozlohy lokality Na hore II dotknutej regulatívmi územného plánu zóny, na ostávajúcej časti územia vymedzeného územným plánom zóny ako Lokality č. 19.6. Na Hore II, je prípustná len funkcia komerčnej občianskej vybavenosti. Žalobcovia preto vzniesli pred prvostupňovým orgánom túto námietku, nakoľko

podľa prerátania výmery žalobcami, pripadá na funkciu bývania z rozlohy celého územia 20 484 m2, už rozloha 10 838 m2, čo predstavuje 52,90 % z celkového územia lokality Na Hore II vymedzenej v bode 19.6. Regulatívov územného plánu zóny Košice - E. J. K.. Z toho vyplýva, že v danej lokalite už nie je možné povoliť výstavbu stavby určenej na bývanie, ale len na stavby komerčnej občianskej vybavenosti. Uviedli, že v súvislosti so vznesenou námietkou žalobcovia opakovane navrhovali, aby sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s predmetným záväzným regulatívom ÚPNZ Košice - Krásna, či v prípade povolenia stavby Bytový dom „ANNA“ je zachovaný vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania, nakoľko podľa prerátania žalobcov to tak nebude. Tvrdili, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa touto námietkou nezaoberali, čím nedostatočne zistili skutkový stav podielu bývania rozhodujúci pre správne rozhodnutie, nakoľko sa ním vôbec nezaoberali. Poukázali na to, že v rozhodnutí, ktorým Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Juh, č. MK/ A/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019 uvádza nasledovné: „Ako už bolo vyššie uvedené, na stavbu bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným, predmetom stavebného konania nie je a nemôže byť skúmanie vhodnosti jej umiestnenia, to bolo predmetom územného konania. Predmet stavebného konania je definovaný v ust. .“ Následne odvolací správny orgán uvádza: „Stavebný úrad v stavebnom konaní môže postupovať len z hľadiska predmetu stavebného konania a preto už neskúma umiestnenie stavby, ako také..... Odhliadnuc od toho, že v predchádzajúcom územnom konaní nebol zistený rozpor návrhu stavebníka na umiestnenie stavby s platným územným plánom zóny E. J. K., v stavebnom konaní nemôže stavebný úrad zisťovať súlad alebo nesúlad stavby s platným územným plánom, nie je to predmetom stavebného konania.“ Žalobcovia uviedli, že teda podľa žalovaného Okresného úradu Košice v stavebnom konaní nemôže stavebný úrad zisťovať súlad alebo nesúlad stavby s platným územným plánom, nie je to predmetom stavebného konania a tento orgán konštatuje, že v stavebnom konaní nemá právomoc skúmať súlad projektu stavebníka s územným plánom zóny, a preto súlad projektu Bytového domu „ANNA“ s územným plánom zóny MČ E. – E., ani neskúmal.

13. Žalobcovia uviedli, že z ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Stavebný zákon“) vyplýva, že stavebný úrad bol povinný v stavebnom konaní skúmať, či sú splnené zastavovacie podmienky územného plánu zóny. Avšak ani prvostupňový a ani odvolací orgán sa riadne nevysporiadali s namietanou skutočnosťou, že územný plán zóny E. J. K. Lokalita č. 19.6 Na hore II obsahuje záväzný regulatív, ktorý určuje, že základné prípustné funkčné využívanie pozemkov a stavieb je zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie, tak ako uvádzali žalobcovia vo svojich podaniach v stavebnom konaní. Ako teda vyplýva z regulatív územného plánu zóny pre danú lokalitu, ktorý je záväzný, tak ak podiel územia na bývanie presahuje 50% z rozlohy lokality Na hore II dotknutej predmetnou regulatívou územného plánu zóny, na ostávajúcej časti územia vymedzeného územným plánom zóny je prípustná len funkcia komerčnej občianskej vybavenosti. Ako podotýkali žalobcovia vo svojich podaniach v stavebnom konaní, uvedený podiel 50 % zastavanosti stavbami na bývanie je už v danej lokalite dosiahnutý, a preto na území v danej lokalite už možno povoliť len výstavbu stavieb určených na komerčnú občiansku vybavenosť. Žalobcovia namietali, že na funkciu bývania z rozlohy celého územia 20 484 m2 pripadá už rozloha 10 838 m2, čo predstavuje 52,90 % z celkového územia lokality Na Hore II. Tým, že prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie na stavbu bytového domu „ANNA“ a následne toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací orgán konali v rozpore s regulatívou územného plánu zóny o percentuálnom podiele zastavanosti, ako uvádzajú vyššie. Takýmto konaním dochádza k absurdnej situácii, kedy aj napriek existencii záväzného regulatívu územného plánu zóny sa vydáva stavebné povolenie. Z vyššie cit. ust. vyplýva, že stavebný úrad má v stavebnom konaní skúmať najmä zastavovacie podmienky územného plánu zóny alebo či dokumentácia k stavbe spĺňa podmienky územného rozhodnutia. Podľa výkladu cit. ustanovenia žalobcovia majú za to, že skúmanie súladu dokumentácie bez toho, aby sa skúmal súlad dokumentácie s územným plánom zóny, je možný len za podmienky, ak územný plán zóny daná obec nemá. Vyplýva to z logiky daného ustanovenia, pretože ak by platil výklad stavebného úradu, že stavebný úrad má skúmať buď súlad územného plánu zóny z dokumentáciou alebo súlad územného rozhodnutia s dokumentáciou, a mal by si z toho stavebný úrad vybrať čo bude skúmať, znamenalo by to ad absurdum aplikáciu daného ustanovenia kedy by si stavebný úrad mohol vybrať, či mu viac vyhovuje skúmanie dokumentácie s ÚPN-Z alebo s územným rozhodnutím. Je zrejmé, že jediná logická aplikácia a výklad daného ustanovenia je taký, že ak existuje územný plán zóny v lokalite, stavebný úrad má povinnosť skúmať jeho súlad s dokumentáciou, a ak neexistuje ÚPNZ, vtedy skúma len

súlad dokumentácie s územným rozhodnutím. Navyše ust. uvádza nie taxatívne, ale demonštratívne jednotlivé oblasti skúmania stavebným úradom a preto už len z tohto dôvodu sú žalobcovia presvedčení, že v záujme objektívneho posúdenia stavby je nutné skúmať súlad dokumentácie k stavbe s územným plánom zóny. Poukázali aj na obdobné rozhodnutie Okresného úradu Trnava, ktorého odôvodnenie je presne opačné ako napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Košice a Okresný úrad Trnava rozhodnutím zo dňa 11.09.2020, č.OU-TT-OVBP2-2020/030329-003 napadnuté rozhodnutie, ktorým bola povolená stavba zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie v súlade so zákonom. Poukázali na to, že v predmetnom rozhodnutí Okresný úrad Trnava uvádza: „Územný plán priestorovej regulácie definuje len max. zastavanosť 50 %, ktorá nesmie byť v rámci existujúcej občianskej vybavenosti prekročená. Pri veľkosti pozemkov navrhovateľa 346 m2 a zastavanosti stavieb cca 287 m2 (prístavba + pôvodný objekt) je zastavanosť pozemku 82,9 %, čo je v rozpore s povoleným limitom. Stavebný úrad, mesto Galanta, nesprávne posúdil podaný návrh, čím porušil ust. , podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia. Z dôvodu, že návrh na povolenie stavby „Prístavba budovy Okresnej prokuratúry Galanta a rekonštrukcia pôvodnej budovy Okresnej prokuratúry Galanta“ je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Galanta, mal stavebný úrad Galanta, v súlade s ust. , návrh zamietnuť.“ V závere predmetného rozhodnutia Okresný úrad Trnava uvádza: „Napriek tomu, že na stavbu „Prístavba budovy Okresnej prokuratúry Galanta a rekonštrukcia pôvodnej budovy Okresnej prokuratúry Galanta“, je stavebným úradom, mestom Galanta, vydané právoplatné územné rozhodnutie č. -2019/3479-1503-HA, zo dňa 20.03.2019 (právoplatné dňa 25.04.2019), v novom prejednaní prvostupňový stavebný úrad, z dôvodu, že návrh je v rozpore s Územným plánom mesta Galanta, návrh zamietne.“ Uviedli, že toto rozhodnutie Okresného úradu Trnava tak len potvrdzuje, že rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorým zamietol odvolanie osôb podávajúcich podnet na protest prokurátora, tak došlo k porušeniu , pretože rovnako tak Okresný úrad Trnava v similárnom prípade správne aplikoval ust. . Napadnuté rozhodnutie tak ani nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Správny poriadok“) v zmysle ktorého: „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ Správny poriadok, Komentár (vydavateľstvo C.H. BECK, Potásch a spol., str. 379, 3. vyd.) uvádza: „Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí spĺňať predpoklady vyplývajúce z SPP, to znamená, že musí byť zákonné, vydané orgánom na to oprávneným, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (súlad so zásadou materiálnej pravdy) a musí obsahovať náležitosti predpísané SPP, prípadne osobitnými predpismi.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie a rovnako tak prvostupňové rozhodnutie (stavebné povolenie) k stavbe Bytový dom „ANNA“ je nezákonné a nevychádza so spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

14. Žalobcovia zároveň v správnej žalobe navrhli priznanie odkladného účinku správnej žalobe a prerušenia konania o podanej všeobecnej správnej žalobe, a to z dôvodu podľa ust. , nakoľko voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01.07.2020, sp. zn. , ktorým konajúci súd žalobu zamietol, žalobcovia dňa 28.08.2020 podali kasačnú sťažnosť s návrhom na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, o ktorej do podania správnej žaloby nebolo rozhodnuté. Predmetom konania vedenom pod sp. zn. je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu – rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 08.10.2018, číslo rozhodnutia: OU-KE-OVBP2-2018/041545 a rozhodnutia Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh zo dňa 08.08.2018 číslo rozhodnutia: MK/A/2018/13165-04/IV- KRV, t. j. územného rozhodnutia o umiestnení stavby Bytový dom „ANNA“. Žalobcovia uviedli, že v podanej kasačnej sťažnosti obdobne, ako v tomto konaní, namietali porušovanie záväzného regulatívu územného plánu zóny E. J. K. Lokalita č. 19.6 Na hore II, ktorý stanovuje povinnosť vyššieho podielu komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania. Mali za to, že posúdenie tejto otázky Najvyšším súdom Slovenskej republiky bude smerodajné aj pre rozhodnutie o predmetnej všeobecnej správnej žalobe a teda preukázali opodstatnenosť prerušenia konania podľa na čas, pokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky nerozhodne o nimi podanej kasačnej sťažnosti voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , ktorého rozhodnutie bude mať podstatný vplyv na posúdenie záväzného regulatívu o podiele zastavanosti v danej lokalite.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.08.2021 doručeným súdu 10.08.2021 navrhol žalobu zamietnuť s tým, že má za to, že rozhodol správne, keď žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktorým bola povolená predmetná stavba. Poukázal na to, že okolnosti vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sú uvedené v jeho odôvodnení. Zdôraznil, že žalobca sa neustále zaoberá umiestnením predmetnej stavby, ktoré umiestnenie bolo predmetom územného konania a ako také, nie je predmetom stavebného konania. Odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 3, 4 a 5, v ktorej časti odôvodnenia sa touto otázkou zaoberal vzhľadom na dikciu ust. ods. l písm. a) . Uviedol, že v tomto prípade bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby a v stavebnom konaní v tomto prípade sa skúmalo, či projektová dokumentácia stavby o.i. spĺňa podmienky územného rozhodnutia, nie územnoplánovacej dokumentácie. Žalovaný trval na tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je kvalifikované, vrátane vysporiadania sa s obsahom odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - stavebnému povoleniu, ktoré bolo v predmetnom odvolacom konaní preskúmavané. Poukázal aj na to, že tunajší súd vydal dňa 01.07.2020 rozsudok sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2020, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorú podal proti rozhodnutiu tunajšieho úradu č. OU-KE- OVBP2-2018/041545 zo dňa 08.10.2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové územné rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby. Skutočnosť, že proti uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, nič nemení na tom, že predmetné územné rozhodnutie je platné a vykonateľné - v konečnom dôsledku, na jeho základe bolo vydané prvostupňové stavebné povolenie, ktoré bolo potvrdené touto žalobou napadnutým rozhodnutím.

16. Správny súd uznesením č.k. -80 zo dňa 11.11.2021 pribral do konania ďalších účastníkov administratívneho konania:

- OPUS DEVELOPMENT s.r.o., Račianska 10, 040 18 Košice, IČO: 51 188 601

- G. D., bytom Tokajská 28, 040 18 Košice

- LF DEVELOPMENT KRÁSNA PLUS s.r.o., Záhradná 10, 040 01 Košice, IČO: 43 820 646

- LFB DEVELOPMENT s.r.o., Záhradná 10, 040 01 Košice, IČO: 44 886 519

- F. G., bytom Čiernomorská 3, 040 12 Košice

- Mesto Košice, Tr. SNP 48A, 040 11 Košice z dôvodu, že súd mal v uvedenej veci z administratívneho spisu za preukázané, že osoby uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia boli účastníkmi administratívneho konania a nakoľko výsledkom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021 môžu byť dotknuté ich práva a povinnosti. Zároveň boli v zmysle poučení, že sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2021. G. D. sa vzdala svojho účastníctva v konaní písomne s osvedčením pravosti podpisu listom zo dňa 24.11.2021, doručeným súdu 25.11.2021 (č.l. 123 spisu).

17. Ďalší účastník 1/ OPUS DEVELOPMENT s.r.o., Račianska 10, 040 18 Košice, IČO: 51 188 601 vo vyjadrení zo dňa 16.12.2021 elektronicky doručenom na súd dňa 20.12.2021 navrhol, aby súd zamietol správnu žalobu s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov a považuje ich za vecné a správne.

18. K žalobcami namietanom rozpore napadnutých rozhodnutí s územným plánom zóny Krásna nad Hornádom v časti podielu komerčnej občianskej vybavenosti a tvrdeniu, že povolená stavba Bytového domu „ANNA“ nemala, resp. nemôže byť povolená, keďže v danej celej lokalite E. - E. J. K., J. K. A., je podľa prepočtu žalobcov prípustná len funkcia komerčnej občianskej vybavenosti, a teda pre stavbu Bytového domu „ANNA“ nie je naplnený regulatív územného plánu ďalší účastník uviedol, že: „V ÚPNZ E. J. K. - Zmeny a doplnky regulatívov územného rozvoja sa jednoznačne v bode 1.3. Lokalita č. 19.6. Na Hore II. uvádza: „Na týchto pozemkoch je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú vybavenosť.“ Realizácia bytového domu, ako stavby určenej prevažne na bývanie ( ), teda explicitne vyplýva aj z predmetného regulatívu. V ÚPNZ E. J. K. - Zmeny a doplnky regulatívov územného rozvoja, v bode 2.3. Lokalita č. 19.6. Na Hore II. sa tiež uvádza: „Na rohových pozemkoch pri nástupných miestnych komunikáciách zo zbernej komunikácie prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením,

ktoré zohľadní ich exponovanú polohu.“ Keďže pozemky pre umiestnenie stavby „Bytového domu ANNA“ sú tiež rohovými pozemkami (parc. C KN č. 1693/897), stavbe „Bytového domu ANNA“ toto nijako nebráni, keďže uvedené ustanovenie neurčuje bližšiu špecifikáciu typu zástavby.“ Uviedol, že k tomuto a správnosti postupov, požiadal o stanovisko aj samotného autora dokumentu ÚPNZ E. J. K. - Zmeny a doplnky regulatívov územného rozvoja a teda spracovateľa územného plánu, URBAN TRADE, projektová kancelária, A. L. K., ktorý v stanovisku zo dňa 22.06.2018 taktiež potvrdil možnosť výstavby „Bytového domu ANNA“. Ďalší účastník 1/ uviedol, že má za to, že i keď ÚPNZ E. J. K. - Zmeny a doplnky regulatívov územného rozvoja síce uvádza možnosť výstavby s vyšším podielom komerčnej vybavenosti, toto nemožno vykladať spôsobom podávaným žalobcami, s nemožnosťou stavby bytového domu. Navyše sa v regulatíve neuvádza ani žiadny percentuálny pomer a ani pomer oproti čomu sa má tento vyšší podiel určovať. Zároveň však ÚPNZ E. J. K. uvádza možnosť výstavby stavieb akéhokoľvek druhu na bývanie, čím nepochybne je aj umiestňovaná stavba „Bytového domu ANNA“, pričom ustanovenie o percentuálnom podiele je potrebné považovať za obsolentné. V žiadnom prípade však nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti ÚPNZ E. J. K., resp. jeho Zmien a doplnkov regulatívov územného rozvoja.

19. Ďalší účastník 1/ ďalej poukázal na to, že žalobcami podávaný výklad je nesprávny a účelový. Uviedol, že má za to, že žalobcovia účelovo „upravujú“ závery žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý podľa tvrdenia žalobcov tvrdil, že „...v stavebnom konaní nemá právomoc skúmať súlad projektu stavebníka s územným plánom zóny, a preto súlad projektu „Bytového domu ANNA“ s územným plánom zóny MČ E. - E. ani neskúmal.“ Z obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu však vyplýva, že odvolací orgán odmietol skúmať len vhodnosť umiestenia stavby, keďže toto už bolo predmetom územného konania. Je však presvedčený, že toto nie je v rozpore s . Z ustanovenia ods. l, písm. a) vyplýva, že ak konaniu o návrhu na vydanie stavebného povolenia predchádzalo aj územné konanie, v ktorom bolo vydané aj územné rozhodnutie, dokumentáciu posudzuje primárne podľa územného rozhodnutia a jeho podmienok, ktoré v čase tohto prieskumu musí byť zároveň aj v súlade s územným plánom. Z obsahu napadnutých rozhodnutí, ani z rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu nevyplýva, že by sa príslušné správne orgány nezaoberali súladom stavby (návrh, vrátane projektu) s územným plánom. Práve naopak, tento súlad tam mali za nepochybný, pričom stavbu, o ktorej povolení bolo rozhodované, považovali za súladnú s územným rozhodnutím, v ktorom súladnosti s územným plánom rovnako nemali žiaden dôvod. V danom prípade tak stavebný úrad nevzhliadol rozpor s podmienkami územného rozhodnutia, ako aj so zastavovacími podmienkami územného plánu zóny.

20. Ďalší účastník 1/ zdôraznil, že žalobcovia dôvodnosť žalobných dôvodov vzhliadajú v otázke, ktorá už bola predmetom prieskumu správneho súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom konaní bola rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01.07.2020, sp. zn. správna žaloba zamietnutá, pričom má za to, že správny súd sa jasne, zrozumiteľne a správne vysporiadal so všetkými dôvodmi a námietkami zo strany žalobcov, ktoré títo prezentujú od samotného počiatku územného konania a naďalej, hoci žalobcovia tieto neopodstatnene forsírujú aj v tomto súdnom konaní. Poukázal na odôvodnenie tohto rozsudku podľa ktorého: ,,43. S poukazom aj na uvedené, podľa názoru správneho súdu, tieto záväzné regulatívy a limity nie je možné vykladať spôsobom prezentovaným žalobcami v podanej žalobe a ďalších podaniach, t. j., že v prípade ak sú na viac ako 50 %-ách dotknutého územia vydané právoplatné stavebné povolenia na stavby určené na bývanie, nie je možné vydať ďalšie územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie na stavbu určenú na bývanie, pretože ak by tomu tak bolo, vlastníci pozemku, ktorí by požadovali o vydanie stavebného povolenia po naplnení limitu 50%, by už nemali reálnu možnosť postaviť si rodinný dom, ale mohli by iba postaviť objekty komerčnej občianskej vybavenosti. V tejto súvislosti nie je podľa názoru súdu možné vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti vykladať ako percentuálny pomer stanovený hodnotou nad 50%, pretože ak by uvedené bolo zámerom spracovateľa a následne aj mestského zastupiteľstva, premietlo by sa to výslovne v znení príslušných ustanovení všeobecného záväzného nariadenia, resp. platného územného plánu zóny, rovnako ako aj kritériá pre určovanie tohto podielu, t. j. vo vzťahu k čomu sa má určovať. Preto nebolo potrebné ani realizovať prepočet podielu zastavanosti požadovaný žalobcami. Predmetné VZN má všeobecný charakter a podmienky v ňom stanovené, sú záväzné pre každého vlastníka nehnuteľnosti v rozsahu jeho pôsobnosti. Toto však nemôže absolútnym spôsobom regulovať individuálne práva vlastníkov jednotlivých pozemkov. Preto v danom prípade, zmocňuje príslušné správne

orgány na vydávanie individuálnych správnych aktov - rozhodnutí, ktorými, ako je to aj v tomto prípade, sa rieši konkrétna situácia na konkrétnom pozemku. 44. V bode 19. rozsudku špecifikované stanovisko spracovateľa Zmien ÚPN zóny Košice - Krásna dáva jednoznačnú odpoveď aj na námietku žalobcov, že predmetný územný plán neupravuje regulatívy výstavby pre bytový dom, ale iba pre polyfunkčný objekt a rodinné domy. Bytový dom je v zmysle už uvedeného stanoviska potrebné začleniť do kategórie stavby rozličného druhu určené na bývanie, v rámci zmiešaného územia bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie. Predmetný bytový dom spĺňa regulatívy určené v príslušnom územnom pláne, ktoré platia aj pre rodinné domy (výška, vzdialenosť od hranice pozemku, maximálna hĺbka zástavby a pod.). Z argumentácie žalobcov vyplýva a z tejto je možné vyvodiť, že žalobcovia by nemali námietky, ak by na sporných pozemkoch boli postavené objekty komerčnej občianskej vybavenosti, zrejme aj keby dosahovali parametre zhodné ako predmetný bytový dom, pretože tieto stavby by podľa ich názoru spĺňali regulatívy územného plánu zóny, pokiaľ ide o funkčné využitie. Uvedené je však v rozpore s nimi tvrdeným zásahom do ich subjektívnych práv, t. j. do ich súkromia, práva na užívanie svojej nehnuteľnosti a nerušený rodinný život, pretože v takom prípade by podľa názoru súdu zásah do nimi špecifikovaných práv bol ešte výraznejší vzhľadom na následnú vysokú fluktuáciu osôb a s tým spojené problémy, vplývajúce na kvalitu bývania v už jestvujúcich rodinných domoch.“

21. Citujúc ust. poukázal na to, že z podanej správnej žaloby vyplýva, že skutočným a jediným jej dôvodom, je nedostatočný podiel komerčnej vybavenosti vo vzťahu k stavbe bytového domu „ANNA“. Potom sa ale objektívne natíska otázka, aké subjektívne práva žalobcov majú byť teda dotknuté a či je ich skutočným a oprávneným záujmom (subjektívnym právom) mať len v bezprostrednom susedstve stavbu, ktorá by mala iný podiel (nepatrne vyšší) komerčného zamerania a teda by spadala do percentuálneho vyčíslenia komerčnej vybavenosti. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súd SR z 04.07.2021, sp. zn. -34 s tým, že má za to, že zo správnej žaloby podanej žalobcami však žiadne porušenie subjektívnych práv nevyplýva.

22. Ďalší účastník 2/ LF DEVELOPMENT KRÁSNA PLUS s.r.o., Záhradná 10, 040 01 Košice, IČO: 43 820 646 vo vyjadrení zo dňa 14.12.2021, doručenom na súd dňa 15.12.2021 uviedol, že bol účastníkom konania o umiestnení stavby Bytový dom „ANNA“ na parcele C KN č. XXXX/XXX, k. ú. E., ako aj konania o vydanie stavebného povolenia pre danú stavbu ako vlastník všetkej technickej infraštruktúry v lokalite IBV Na hore II - 2. etapa, kde sa realizuje výstavba tohto bytového domu a ako vlastník vnútroareálových komunikácií a pozemku parc. č. XXXX/XXX k.ú. E., lokalita Na hore pod vnútroareálovou komunikáciou. Uviedol, že v predmetnej správnej žalobe v tomto konaní žalobcovia opäť poukazujú podľa ich názoru na nesúlad stavby Bytového domu „ANNA“ s platným územným plánom zóny, obdobne ako tomu bolo v správnej žalobe vedenej pod sp. zn. , ktorej bol účastníkom konania. Poukázal na to, že bol v čase tvorby a schvaľovania územného plánu zóny lokality IBV Na hore ako jediný developér v lokalite IBV Na hore investorom, účastníkom a iniciátorom všetkých zmien a doplnkov územných plánov v lokalite IBV Na hore, ako aj zmenu HSA mesta Košice - Východné mesto. Ako iniciátor a objednávateľ všetkých zmien a doplnkov územných plánov a predchádzajúci väčšinový vlastník predmetného územia bol tou stranou, ktorá navrhovala funkčné a priestorové využitie jednotlivých pozemkov. Celý zámer a jeho predstava funkčného a priestorového využitia jednotlivých pozemkov bol následne posúdený dotknutými orgánmi verejnej, štátnej správy a v záverečnej fáze schválený mestom Košice pri dodržaní všetkých zákonných postupov. Terajšia parcela č. XXXX/XXX (predchádzajúca parcela č. XXXX/XXX), na ktorej je umiestnený Bytový dom „ANNA“, bola pôvodným územným plánom Košice - Krásna, Na hore II schváleným v roku 2009, určená ako „plocha progresívnej zástavby“. Vzhľadom na skutočnosť, že o územnom plánovaní a stavebnom poriadku nepozná pojem „progresívna zástavba“ stavebný úrad, ako aj ostatné orgány verejnej a štátnej správy, sa nevedeli zhodnúť o aký typ výstavby sa na týchto parcelách jedná, pozemky ostávali z hľadiska jeho podnikateľského zámeru nevyužiteľné, nepredajné. Z vyššie uvedeného dôvodu ďalší účastník 2/ inicioval doplnok územného plánu Na hore II, ktorý bol schválený v roku 2012 spolu s ďalšími lokalitami v k.ú. E.. Uviedol, že ako investor mal záujem, aby využitie parciel bolo s čo najširšou možnosťou, avšak s dodržaním výškových a odstupových parametrov, ako pri bežných rodinných domoch, aby nedošlo k výstavbe nejakej výškovej zástavby v bezprostrednom susedstve rodinných domov. Na základe toho sa tieto parcely zadefinovali do regulatívov územného plánu ako zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej vybavenosti, na ktorom je možné realizovať VŠETKY stavby rozličného druhu, určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť a regulatív, ktorým sa upravuje špecifická zástavba na rohových pozemkoch pri nástupných miestnych komunikáciách

zo zbernej komunikácie, t.j. prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú polohu. Hlavným zmyslom využitia týchto parciel bolo ich využitie na bývanie, prípadne na možnosť výstavby, v ktorej prevahu bude mať komerčné využitie. V súčasnosti vidí, že na týchto pozemkoch je prevládajúci záujem o realizáciu stavieb určených na bývanie. Pre zachovanie rodinného rázu lokality Na hore na týchto pozemkoch a aj vzhľadom k susedným nehnuteľnostiam, považuje napriek možnosti komerčných stavieb za nevhodné (apartmánové bývanie, príležitostné bývanie, či stavby so službami) vzhľadom na následnú vysokú fluktuáciu osôb a s tým spojených množstvo súvisiacich problémov výrazne vplývajúcich na kvalitu bývania už v jestvujúcich rodinných domoch. Ďalší účastník 1/ OPUS DEVELOPMENT s.r.o., sídlo: Račianska 10, 040 18 Košice – Krásna ho požiadal pred stavebným a územným konaním pre stavbu Bytového domu „ANNA“ o súhlas s napojením sa na inžinierske siete v našom vlastníctve. Pred udelením súhlasu s napojením sa a pre zachovanie jeho interných predpisov si od neho vyžiadal projektovú dokumentáciu k nahliadnutiu a z tejto vyplývalo nasledovné: Stavba bola umiestnená na pozemku parcele č. 1693/897, ako samostatne stojaca stavba, s dvomi nadzemnými podlažiami, podkrovím a podzemným podlažím. Napojená je na infraštruktúru lokality IBV Na hore II - 2. etapa. Podlažnosť stavby je totožná s podlažnosťou pre rodinné domy (2NP + podkrovie). Odstupové vzdialenosti plánovanej stavby od susedných nehnuteľností spĺňajú hodnoty stanovené . Stavba je určená na bývanie, čím podľa jeho názoru spĺňa regulatív územného plánu v časti „Zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej vybavenosti“, na ktorom je možné realizovať všetky stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť. Ďalej uviedol, že zároveň konkrétne na túto parcelu sa vzťahuje aj iný regulatív doplnku územného plánu Na hore II, t.j. „Na rohových pozemkoch pri nástupných miestnych komunikáciách zo zbernej komunikácie prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú polohu“. Máme za to, že i tento regulatív je naplnený, keďže sa jedná o modernú stavbu, so zaujímavým dizajnom, významným architektonickým riešením, ktorá vytvára aj významný orientačný bod celej lokality Na hore. 23. Uviedol, že jeho tvrdenie dnes potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach v bode 43. v konaní vedenom pod sp. zn. zo dňa 01. júla 2021, ktorého bol účastníkom a kde sa uvádza, cit.: „ že v prípade, ak sú na viac ako 50 %-ách dotknutého územia vydané právoplatné stavebné povolenia na stavby určené na bývanie, nie je možné vydať ďalšie územné rozhodnutie, resp. stavebné povolenie na stavbu určenú na bývanie, pretože ak by tomu tak bolo, vlastníci pozemku, ktorí by požadovali o vydanie stavebného povolenia po naplnení limitu 50%, by už nemali reálnu možnosť postaviť si rodinný dom, ale mohli by iba postaviť objekty komerčnej občianskej vybavenosti.“ Taktiež v tom istom bode ďalej sa uvádza: „V tejto súvislosti nie je podľa názoru súdu možné vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti vykladať ako percentuálny pomer stanovený hodnotou nad 50 %, pretože ak by uvedené bolo zámerom spracovateľa a následnej aj mestského zastupiteľstva, premietlo by sa to výslovne v znení príslušných ustanovení všeobecného záväzného nariadenia, resp. platného územného plánu zóny, rovnako ako aj kritériá pre určovanie tohto podielu, t.j. vo vzťahu k čomu sa má určovať.“ Aj vyššie uvedené konštatovanie len potvrdzuje jeho zámer, že Bytový dom ANNA je v súlade s územným plá- nom lokality IBV Na hore. Na základe vyššie uvedeného vydal súhlas s napojením na inžinierske siete a ďalšiemu účastníkovi 1/ OPUS DEVELOPMENT s.r.o. zriadil aj prístup k pozemku formou vecného bremena, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností. 24. Ďalej uviedol, že počas vyššie uvedených konaní ním nebola vznesená žiadna námietka alebo pripomienka, ktorá by bola proti zámeru ďalšieho účastníka 1/ OPUS DEVELOPMENT s.r.o. a tak ako v minulosti, aj v súčasnosti je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je zákonné, správne a zrozumiteľné. Ďalší účastník 2/ súhlasí so stavebným povolením vydaným Stavebným úradom mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, pod č. MK/A/2018/21552-03/IV- KRV, MK/1/2019/05762 zo dňa 26. 02. 2019, ktorým sa povolila stavba Bytový dom „ANNA“ na parcele C KN č. XXXX/XXX, kat. úz. E. a rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2- 2021/001885-032 zo dňa 13. 01. 2021 vydaného Okresným úradom Košice, Odborom výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice a nemá žiadne námietky. Na záver vyslovil presvedčenie, že správny súd žalobu zamietne ako nedôvodnú a potvrdí napadnuté rozhodnutie žalovaného. 25. Ďalší účastník 3/ LFB DEVELOPMENT s.r.o., Záhradná 10, 040 01 Košice, IČO: 44 886 519 vo vyjadrení zo dňa 06.12.2021 doručenom na súd dňa 07.12.2021 uviedol, že bol účastníkom konania o umiestnení stavby Bytový dom „ANNA“ na parcele C KN č. XXXX/XXX, k. ú. E., ako aj konania o vydanie stavebného povolenia pre danú stavbu ako vlastník susednej parcely č. XXXX/XXX, k.ú. Krás- na. Zároveň bola spoločnosť LFB DEVELOPMENT s.r.o. aj predchádzajúcim vlastníkom (predávajúcim) pozemkov, na ktorých účastník konania, spoločnosť OPUS DEVELOPMENT s.r.o., Račianska 9, 040 18

Košice, IČO: 51 188 601, realizuje výstavbu Bytového domu „ANNA“. Uviedol, že ešte pred odpredajom pozemkov, na ktorých spoločnosť OPUS DEVELOPMENT s.r.o. realizuje výstavbu bytového domu, bol ako vlastník susednej parcely č. XXXX/XXX, k.ú. E. a ďalších stavebných pozemkov na ulici K lesu, oboznámený s takýmto jeho zámerom. Taktiež si overoval na príslušnom stavebnom úrade mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, a referáte Útvaru hlavného architekta mesta Košice, či je navrhovaná stavba bytového domu v súlade s platným územným plánom, aby predišiel prípadným škodám, či iným nárokom OPUS DEVELOPMENT s.r.o., ktoré by mu mohli vzniknúť z dôvodu, že OPUS DEVELOPMENT s.r.o., by nebolo umožnené vydať rozhodnutie na realizáciu jeho zámeru. Uviedol, že ešte pred predajom predmetných pozemkov bol ubezpečený, že takýto zámer je v súlade s platným územným plánom. Túto skutočnosť potvrdzujú aj stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú prílohou návrhu o umiestnenie stavby a návrhu na vydanie stavebného povolenia, na základe ktorých bolo vydané aj napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU- KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021, ktoré je predmetom správnej žaloby.

26. Ďalej uviedol, že počas vyššie uvedených konaní ním nebola vznesená žiadna námietka alebo pripomienka, ktorá by bola proti zámeru OPUS DEVELOPMENT s.r.o., a tak ako v minulosti, aj v súčasnosti je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021, ktoré je predmetom správnej žaloby, je zákonné, správne a zrozumiteľné. Ďalší účastník 3/ súhlasí so stavebným povolením vydaným Stavebným úradom mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice pod č. MK/A/2018/21552-03/IV- KRV, MK/1/2019/05762 zo dňa 26. 02. 2019, ktorým sa povolila stavba Bytový dom „ANNA“ na parcele C KN č. XXXX/XXX, kat. úz. E. a Rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2- 2021/001885-032 zo dňa 13. 01. 2021 vydaného Okresným úradom Košice, Odborom výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice a nemá žiadne námietky. Taktiež zastáva názor, že všetky skutočnosti namietané v žalobe sú dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnené v stavebnom povolení, vydaným Stavebným úradom mesta Košice, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice č. MK/ A/ 2018/ 21552-03/1V-KRV, MK/1/2019/05762 zo dňa 26.02.2019, rozhodnutí č. OU-KE- OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021 vydaného Okresným úradom Košice, Odborom výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, a dokonca aj v rozsudku vydanom Krajským súdom v Košiciach vedeným pod sp. zn. , keďže bol dotknutým účastníkom aj v tomto súdnom konaní. Na záver uviedol, že predmetnú lokalitu pozná zo svojej doterajšej činnosti, tiež na základe jeho dlhoročných skúseností môže zodpovedne vyhlásiť, že stavba bytového domu sa nijako neprieči charakteru územia, takýto typ stavby tam bol plánovaný a nemá žiaden vplyv na priestorovo-regulačné, teda urbanistické ani spoločenské vzťahy danej lokality. Vyslovil presvedčenie, že správny súd rozhodne spravodlivo, pričom sa pripojil k návrhu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.01.2021 má byť potvrdené a žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

27. Ďalší účastník 4/ F. G., bytom H. X, XXX XX E. sa k správnej žalobe nevyjadril.

28. Žalobcovia v replike zo dňa 21.02.2022, doručenej elektronicky na súd dňa 22.02.2022 zotrvali na podanej správnej žalobe. Uviedli, že naďalej vytýkajú žalovanému porušenie záväzného regulatívu ÚPNZ Na hore II - lokalita 19.6., nakoľko záväzný regulatív ÚPNZ Na hore II lokalita 19.6. stanovuje povinnosť vyššieho podielu komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania, čo bolo výstavbou bytového domu „ANNA“ porušené. Uviedol, že podľa ustanovení o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) regulatív je záväzná smernica majúca charakter zákazov, obmedzení alebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia, ktorá určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území. Zotrvávajú na svojej argumentácii, že záväzný regulatív pre lokalitu č. 19.6 Na hore II (str. 11) v znení „Základné prípustné funkčné využívanie pozemkov a stavieb je ... - zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie (MZ)...“, nie je možné vykladať nijako inak ako tak, že podiel komerčnej občianskej vybavenosti má predstavovať viac ako 50 % z rozlohy dotknutej lokality. Avšak v aktuálnom čase sa v danej lokalite nenachádza ani len jedna stavba komerčnej občianskej vybavenosti, nie to ešte s vyšším, t.j. viac ako 50 % podielom z celkovej rozlohy dotknutej plochy. Navyše sa stavba komerčnej občianskej vybavenosti v danej lokalite už ani nachádzať nemôže, pretože na všetkých pozemkoch v danej lokalite okrem bytového domu „ANNA“ sú už dokončené alebo rozostavané rodinné domy. A teda záväzný regulatív nie je dodržaný. Ak sa v územnom pláne zóny nachádza záväzný

regulatív týkajúci sa podielu komerčnej občianskej vybavenosti na určenom území, nie je iná možnosť ako ho rešpektovať, a naopak nie je možné uviesť, že daný regulatív je nezáväzný.

29. K nesúladu stavebného povolenia s územným plánom zóny žalobcovia uviedli, že pokiaľ sa ďalší účastníci konania dovolávajú záverov rozsudku krajského súdu sp. zn. z 01.07.2020, tak krajský súd rezignoval na svoju právomoc vlastného právneho posúdenia veci, keď si bez ďalšieho osvojil názor spravovateľa územného plánu, resp. A. L. K. z 22.06.2018, podľa ktorého „...UPN zóny E. J. K. vrátanene následných zmien a doplnkov jednoznačne a podrobne stanovuje regulatívy, ktoré umožňujú umiestniť predmetný bytový dom na uvedenej lokalite.“ V danej súvislosti žalobcovia dodávajú, že posudzovať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia podľa je vyhradené právomoci stavebnému úradu a následne v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia krajskému súdu, a nie spracovateľovi územného plánu zóny. Tvrdili, že v rozsudku krajského súdu sp. zn. z 01.07.2020, ktorého záverov sa ďalší účastníci dovolávajú, vo vzťahu k posúdeniu súladu dokumentácie so zastavovacími podmienkami určenými územným plánom zóny absentuje vlastná právna úvaha krajského súdu. 30. K absencii regulatívu pre bytový dom žalobcovia uviedli, keďže pre dané územie pre výstavbu bytových domov absentujú akékoľvek záväzné regulatívy, výstavbu bytového domu „ANNA“ nie je možné povoliť. V opačnom prípade by došlo k neregulovanej výstavbe bytových domov, v rozpore a na úkor ostatných regulatívov stanovených pre iné stavby a napokon aj v rozpore s cieľom územného plánu zóny. Žalobcovia tu poukazujú na to, že regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok pre lokalitu č. 16.6. Na hore II (str. 13) stanovujú nasledovné regulatívy a zastavovacie podmienky: „ - u polyfunkčnej zástavby bývania a komerčnej občianskej vybavenosti sa stanovuje pohyblivá stavebná čiara v rozsahu 3.0 až 10.0 m od kraja pozemku, - koeficient zastavanosti Kz u polyfunkčnej zástavby je max 0,6, u zástavby samostatne stojacich domov max. 0,3“. Takáto úprava regulatívov umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok pre polyfunkčnú zástavbu a rodinné domy nepočíta s výstavbou bytového domu. Ak sú územným plánom zóny stanovené regulatívy pre stavby menšieho rozsahu - rodinné domy a polyfunkčné stavby, je neprijateľné považovať za prípustnú stavbu bytový dom, ktorý odporuje územnému plánu zóny. Žalobcovia na podporu tohto svojho tvrdenia poukazujú na regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok pre lokalitu č. 19.1 Pri jazere (str. 3 Zmien a doplnkov územného plánu zóny Krásna nad Hornádom r. 2011), kde sa výslovne uvádza, že pri výstavbe radových domov, bytov domov a dvojdomov sa majú rešpektovať nasledovné tam uvedené regulatívy. Územný plán zóny Košice - E. J. K. pri lokalite č. 19.1 Pri jazere jednoznačne uvádza podmienky a regulatívy výstavby bytových domov. Je preto zjavné, že v prípade, ak by aj v lokalite č. 19.6 Na hore II bola prípustná výstavba bytového domu, v územnom pláne zóny pre danú lokalitu by to bolo expresiss verbis vyjadrené tak, ako to je v ÚPN Z Krásna nad Hornádom priamo regulované pri inej lokalite a to č. 19.1 Pri jazere.

31. K absencii regulatívu pre parkovacie miesta žalobcovia uviedli, že nakoľko absentoval regulatív pre bytový dom, z čoho je zrejmé, že výstavba bytových domov bude neregulovaná, rovnako tak bude neregulovaná aj výstavba parkovacích miest pre bytové domy.

32. K porušeniu ich subjektívnych práv uviedli v replike, že podľa ich názoru povolením výstavby bytového domu „ANNA“ v rozpore s územným plánom zóny došlo k závažnému porušeniu nielen subjektívnych práv žalobcov, ale aj subjektívnych práv vlastníkov ostatných susedných nehnuteľností, čo súčasne zakladá rozpor s verejným záujmom. Podľa projektovej dokumentácie bytový dom „ANNA“ so štrnástimi bytmi je umiestnený osem metrov od hranice pozemku žalobcov, pričom terasy a balkóny sú orientované do ich záhrady. Navyše balkóny sú vysunuté smerom ku hranici pozemku žalobcov na vzdialenosť 2 m od bytového domu, čo znamená, že osoba, ktorá by stála na balkóne pri zábradlí, by bola vzdialená od plota žalobcov len 6 metrov a mala by výhľad priamo do záhrady a na terasu žalobcov. V dôsledku toho je na terase žalobcov aj pri bežnom rozhovore tretích osôb (na teraz iba stavebných robotníkov, pozn.) stojacich na balkónoch bytového domu „ANNA“ zreteľne rozumieť obsah ich rozhovoru a tiež cítiť cigaretový dym, keď sa na týchto balkónoch fajčí. Žalobcovia mali v letnom období zámer postaviť si na svojej záhrade bazén, avšak pre pohľady robotníkov (neskôr to budú obyvatelia bytov, pozn.) z okien a balkónov bytového domu do ich záhrady, boli žalobcovia nútení od tohto svojho zámeru upustiť. Možnosť priameho sledovania zdržiavania sa žalobcov na ich terase a v ich záhrade tretími osobami z okien a balkónov bytového domu „ANNA“ výrazným spôsobom zhoršuje

komfort ich bývania. A teda tvrdenie ďalších účastníkov, podľa ktorého jediné, o čo žalobcom v tu preskúmavanej veci ide je nedodržanie podielu komerčnej vybavenosti v danej lokalite, je zavádzajúce. Žalobcovia medzi inými najmä namietajú, že uskutočnením stavby bytového domu „ANNA“ žalobcovia aj spolu s vlastníkmi susedných nehnuteľností stratia akékoľvek súkromie a bude závažným spôsobom zasiahnuté do ich práva na pokojné užívanie svojej domovej nehnuteľnosti a na nerušený život. Zároveň domová nehnuteľnosť žalobcov stratí na trhovej hodnote, nakoľko dôjde k zníženiu jej lukrativity v porovnaní so situáciou, ak by susedila so stavbou, ktorá by výrazným spôsobom nenarúšala súkromie žalobcov a neznižovala by komfort ich bývania. Inými slovami povedané, žalobcom nejde len o to, že záväzný regulatív nebol dodržaný, ale najmä o to, že uskutočnením stavby bytového domu „ANNA“ dôjde k závažného zásahu do ich práva na súkromie, ich práva na pokojné užívanie svojej domovej nehnuteľnosti a na nerušený život, ako aj do ich vlastníckeho práva, pretože domová nehnuteľnosť žalobcov stratí na trhovej hodnote. V danej súvislosti žalobcovia dodávajú, že nezodpovedá skutočnosti ani argumentácia v rozsudku krajského súdu sp. zn. z 01.07.2020 že, ak by nešlo o bytový dom, ale o stavbu komerčnej vybavenosti s rovnakými rozmermi, ktorá by rovnakým spôsobom narúšala súkromie a pokojný život žalobcov, tak by žalobcovia námietky proti stavbe nemali (viď bod 19. odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. z 01.07.2020). Žalobcovia k náhrade trov konania však s poukazom na ustanovenie , v zmysle ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti splnením povinností, ktoré im správny súd uložil, navrhujú, aby ďalším účastníkom, ktorým v tomto konaní krajským súdom žiadna povinnosť uložená nebola (mali iba možnosť, nie povinnosť sa k žalobe vyjadriť, pozn.), náhradu trov konania nepriznal.

33. Žalovaný sa k replike duplikou nevyjadril.

34. Súd uznesením č.k. zo dňa 22.09.2021 priznal správnej žalobe zo dňa 12.03.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021 a Mesta Košice, pracoviska Košice - Juh č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019 odkladný účinok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.09.2021.

35. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli v správnej žalobe prerušenie konania podľa . Súd uznesením č.k. -167 zo dňa 22.09.2021 prerušil konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 01.07.2020. Zároveň zamietol návrh ďalšieho účastníka konania 1/ OPUS DEVELOPMENT, s.r.o. na zrušenie odkladného účinku správnej žalobe. Proti tomuto uzneseniu podal ďalší účastník 1/ kasačnú sťažnosť, ktorú písomným podaním zo dňa 19.08.2022, doručeným Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 23.08.2022, vzal späť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením č.k. -215 zo dňa 14.09.2022 kasačné konanie zastavil a sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.10.2022.

36. Potom, čo bolo súdom zistené, že konanie o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu sp. zn. zo dňa 01.07.2020, pre ktoré bolo potrebné prerušiť konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021, bolo právoplatne skončené tak, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp. zn. zo dňa 30.06.2022 kasačnú sťažnosť zamietol (výrok I.), konanie vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania 3/ zastavil (výrok II.) a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Súd uznesením č.k. -246 zo dňa 20.10.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021 (vedené pod sp. zn. ), nakoľko odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo v zmysle v spojitosti s . Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 04.11.2022.

37. Na pojednávaní konanom pred súdom dňa 12.01.2023, zástupca žalobcov trval na podaných žalobných dôvodoch v celom rozsahu a vo svojom prednese zopakoval a špecifikoval argumentáciu o dôvodnosti správnej žaloby. Zdôraznil, že rozhodnutia, ktoré sú napádané v tomto konaní, sú v rozpore so zákonom a to najmä z toho dôvodu, že podľa ich názoru bol porušený záväzný regulatív územného plánu zóny Na Hore II lokalita 19.6, ktorý v danej lokalite nepočíta s výstavbou bytových domov, ale len s výstavbou rodinných domov a s výstavbou polyfunkcie, teda s polyfunkčnou zástavbou. Majú za to, že ak by v danej lokalite bola prípustná bytová výstavba, tak by to bolo priamo uvedené v tomto

územnom pláne zóny, tak ako je to uvedené aj v tomto územnom pláne zóny pri iných lokalitách, napr. pri lokalite 19.1 Pri Jazere. Poukazujeme tiež na to, že tento záväzný regulatív územného plánu zóny Na Hore II lokalita 19.6, stanovuje povinnosť vyššieho podielu komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania, pričom v čase vydávania napadnutých rozhodnutí sa v danej lokalite nenachádzala ani jedna stavba komerčnej občianskej vybavenosti a väčšia časť predmetnej lokality už v tom čase bola zastavaná rodinnými domami. Vzhľadom teda na tieto skutočnosti navrhli, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

38. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že už len to, že bol vydaný odkladný účinok krajským súdom je zrejme dostatočné na to, aby to teda mohlo vypovedať o tom, že to nie je až také jednoznačné a bolo tam aj povedané, že ak teda nebol vydaný ten odkladný účinok mohlo by dôjsť k nezvratným škodám na majetku a podobne. Čiže takisto územný plán nie je teda jednoznačný, že bytový dom tam môže stáť, ale nie sú preňho určené tak presné regulatívy čo môže práve susedom spôsobiť to, že to výrazne zasiahne do ich komfortu bývania. Poukázala aj na to, že tiež v zóne, kde stojí bytový dom je uvedené, že väčšina má slúžiť na komerčnú vybavenosť, čo v podstate absolútne nie je splnené a preto aj začali tento proces, keďže to je niečo, čoho by sa mohli „chytnúť“, ale hlavným dôvodom sú práve tie subjektívne dôvody. Uviedla, že samozrejme, ak by im to subjektívne neprekážalo, že majú hneď pred ich terasou 14 balkónov k nim do dvora, tak by to vôbec neriešili, ale je to 6 metrov od ich plota a tieto sú presne nastavené priamo oproti terase, čiže sa cítia ako v amfiteátri. Všetko počuť a nemajú absolútne žiadne súkromie. To nie je len o bazéne a o dyme. Zo sídliska išli preč s tým, že chcú mať súkromie. Cítia sa pozorovaní, sledovaní, tí ľudia keď vyjdú na balkón, nemajú iného pohľadu ako k nim do dvora. Akýkoľvek fajčiar si pôjde zafajčiť a tak sa pozrie čo je nové u Sokolovcov, v ich záhrade. Je to veľmi nepríjemné a výrazne im to znížilo hodnotu nehnuteľnosti, komfort bývania, sú obmedzovaní, cítia sa nepríjemne a nevedia za akú cenu predajú takú nehnuteľnosť, keby chceli odísť. Je to výrazný zásah do komfortu bývania. Uviedla, že jej je úprimne ľúto tých ľudí, ktorí tam kúpili tie byty. Žalobcovia sa snažili ako sa len dalo dať im vedieť, že prebieha spor a že môže sa to natiahnuť. Uviedla, že OPUS DEVELOPMENT išiel vedome do rizika, že začali kopať jamu a začali stavať s tým, že vedeli, že spor prebieha, že môže trvať dlhšie, že je tam protest prokurátora, kasačná sťažnosť. Predávali tie byty, pýtali zálohy od ľudí. Žalobcovia ešte dokonca vyrobili na vlastné náklady transparent a zavesili na plot, aby tí kupujúci mali možnosť vedieť, že je tam súdny spor, poprosili ich strhnúť to, čiže nechceli, aby o tom vedeli, tak si to vysvetľuje. Nebolo by to veľmi motivačné dávať zálohu za nehnuteľnosť. Teraz sa vyjadrujú tak ako keby to bola ich chyba, že majú väčšie náklady chudáci ľudia. Ak by povedali otvorene na začiatku, že je tam spor, tak by nemohli nikoho iného obviňovať a títo ľudia by sa slobodne rozhodli, či napriek tomu chcú kupovať takú nehnuteľnosť. Uviedla, že od roku 2018 sa snažia tento bytový dom postaviť, pričom si myslí, že dalo sa aj inak dohodnúť a mohlo tam stáť aj niečo iné ako bytový dom. Išli do vlastného rizika a teraz hovoria o nejakých nákladoch, inflácii a nešťastných kupujúcich, avšak niekde inde je ten dôvod. Poukázala aj na to, že keď kupovali nehnuteľnosť, tak tam bola hrubá stavba a videla voľné pozemky pred domom. Pýtala sa kupujúceho, že čo tam bude stáť a on jej len povedal, že to vlastní developer, že nevie čo tam bude, ale v každom prípade jej môže povedať, že to bude rýchlo postavené, pretože developeri oni to majú raz dva, to sa nenaťahuje. Ani ju nenapadlo, že tam bude stáť bytový dom, pretože podľa územného plánu by to nesedelo, keďže väčšina ma slúžiť na komerčnú vybavenosť a absolútne to nie je splnené. Nerozumie, že akým spôsobom potom bez nulovej komercie, sa tam môže ešte pripliesť bytový dom 100% určený na bývanie.

39. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na podanom písomnom vyjadrení k žalobe. Zdôraznila, že v tomto konaní sa skúma, či boli dodržané podmienky na to, aby bolo rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia. Trvala na tom, že rozhodnutie v odvolacom konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho preskúmavania, bolo vydané v súlade so zákonom. Zároveň poukázala na to, že územné konanie bolo právoplatne skončené a bolo vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie nemôže byť vydané na základe toho, že by nebolo právoplatné územné rozhodnutie.

40. Právny zástupca ďalšieho účastníka 1/ sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v kontexte, čo je predmetom tohto prieskumu. Uviedol, že má za to, že trvanie na podanej žalobe až do tohto momentu je len hrotenie situácie, vo všetkých rozsahoch a okamihoch len naplnením šikanózneho výkonu práve na strane žalobcov. Poukázal na to, že sama žalobkyňa na pojednávaní uznala a priznala, že pravdepodobne pointa sporu je niekde úplne inde a teda ešte v čase predtým, ako nadobúdala predmetnú nehnuteľnosť od pána M.. Predmetný dôkaz, ktorý v tomto konaní predložili, bolo práve na preukázanie nedôvodnosti podanej žaloby a mylnosti vnímania dôvodov pre takýto spor. Uviedol, že

predmetom konania skutočne nie je preskúmavanie územného plánu, alebo prípadne nejaké technické náležitosti stavby, avšak podaná žaloba sa týchto vôbec netýka. Dôvody uvádzané žalobcami smerujú predovšetkým k prenášaniu zodpovednosti za istý nekomfort bývania, pričom zdôraznil, že v čase nadobúdania nehnuteľnosti mali žalobcovia vedieť o tom, čo nadobúdajú, v akej lokalite sa to nachádza, aké sú podmienky územného plánu. Na pojednávaní žalobkyňa potvrdila, že o týchto skutočnostiach pravdepodobne nemali vedomosť. Na druhej strane ďalší účastník, spoločnosť OPUS DEVELOPMENT presne vedel, aké podmienky uvádza územný plán a čo skutočne môžu postaviť a myslí si, že to je dôvodom, prečo aj tú stavbu postavili a nevie si predstaviť teda iný záver ako ten, že stavba, ktorá stojí, je v súlade so zákonom a v skutočnosti, uvádzané k dôvodnosti a teda poukazovanie aj na odkladný účinok, sa nemôže s týmito stotožniť. Uviedol, že podľa jeho názoru nebol žiaden dôvod pre vydanie odkladného účinku k podanej správnej žalobe tak, ako nie sú ani dôvody, alebo teda naplnené dôvody správnej žaloby.

41. Zástupca ďalšieho účastníka 2/ zotrval na jeho písomných stanoviskách k podanej správnej žalobe s tým, že ju považuje za šikanóznu hlavne z toho dôvodu, že všetky zákonné podmienky boli splnené a o platnosti územného plánu a všetkých ďalších bolo už rozhodnuté skôr. Poukázal na to, že vec posudzovala aj prokuratúra, ktorá odmietla protest podať. Uviedol, že v súčasnosti stojí stavba bytového domu, je povolená v súlade so zákonom, je vlastne financovaná z bežných a reálnych zdrojov, beží za tým reálny život ľudí, nielen tých, ktorí to stavajú, ale aj kupujúcich, ktorí si kúpili byty v tomto objekte.

42. Zástupca ďalšieho účastníka 3/ zotrval na jeho písomných stanoviskách a pripojil sa k vyjadreniu zástupcu ďalšieho účastníka 2/.

43. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

44. Úlohou krajského súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky a posúdiť, či tento postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021 rozhodnutie vydané v prvom stupni stavebným úradom Mestom Košice, pracovisko Košice – Juh č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019, ktorým sa mu na základe žiadosti stavebníka OPUS DEVELOPMENT s.r.o., podľa , povolila stavba: Bytový dom „ANNA“ na parcele C KN č. XXXX/XXX k.ú. E..

45. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe podľa a nasl. - po vykonaní dokazovania, oboznámením sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správcu dane vo veci rozhodol rozsudkom podľa tak, že žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

46. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 26.10.2018 bola stavebnému úradu - Mesto Košice, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia stavebníka OPUS DEVELOPMENT s.r.o., Račianska 1538/10, Košice na stavbu: Bytový dom „ANNA“ na parcele C KN č. XXXX/XXX k.ú. E. a prípojky na parcelách č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X I. XXXX/XXX k.ú. E.. Dňom podania žiadosti bolo začaté stavebné konanie. Na predmetnú stavbu stavebný úrad vydal dňa rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK/A/2018/13165-04/IV-KRV, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.10.2018. Oznámením zo dňa 06.11.2018 stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania s tým, že stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania a stanovil lehotu na uplatnenie námietok a pripomienok. Dňa 13.12.2018 boli stavebnému úradu doručené námietky listom zo dňa 07.12.2018 účastníka konania A. B. C., K. X, E. voči stavebnému konaniu a zároveň bol podaný návrh na prerušenie stavebného konania. V námietkach účastník konania namietal, že projekt je v rozpore s územným plánom zóny E. J. K. - Lokalita 19.6 Na Hore II., že výstavba bytového domu výrazne zasiahne do jeho súkromia, keďže všetky balkóny sú orientované do jeho

dvora a oproti terase jeho rodinného domu, že realizáciou bytového domu sa výrazne znehodnotí jeho nehnuteľnosť, ktorá zároveň stratí na lukrativite, dôjde ku zatieneniu jeho pozemku a bytový dom bude brániť prieniku slnečného svetla do takmer všetkých izieb jeho rodinného domu, podkrovie bytového domu nepredstavuje podkrovie, ale ďalšie podlažie, má obavu z fungovania kanalizácie, vodovodu a dopravnej premávky vzhľadom k tomu, že do danej štvrte sa nasťahuje 14 rodín na 2 pozemky. Tieto námietky vyhodnotil stavebný úrad ako neopodstatnené. Stavebný úrad vydal dňa 18.01.2018 pod č. MK/A/2018/21552-02/IV/KRV, MK/A/2019/05762, rozhodnutie, ktorým zamietol návrh odvolateľa na prerušenie stavebného konania, ktorý návrh odôvodnil tým, že podal na Krajský súd v Košiciach žalobu na preskúmanie rozhodnutia tunajšieho úradu č. OU-KE-OVBP2-2018/041545 zo dňa 08.10.2018, ktorým bolo potvrdené územné rozhodnutie stavebného úradu na predmetnú stavbu.

47. Proti rozhodnutiu stavebného úradu podali žalobcovia spoločné odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2019/022691 zo dňa 03.05.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2019 s tým, že napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný podnet na Krajskú prokuratúru Košice, ktorá podala proti predmetnému rozhodnutiu protest prokurátora pod č. Kd 198/19/8800-13 zo dňa 17.09.2019, ktorému žalovaný nevyhovel a protest predložil Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ako svojmu nadriadenému orgánu, listom č. OU-KE- OVBP02-2019/022691 zo dňa 22.10.2019. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodlo o predmetnom proteste prokurátora rozhodnutím č. 31467/2019/SV/91839 zo dňa 15.11.2019 tak, že mu vyhovelo a zrušilo rozhodnutie žalovaného vydané v odvolacom konaní pod č. OU-KE- OVBP2-2019/022691 zo dňa 03.05.2019. Proti rozhodnutiu MDV SR bol podaný rozklad. Rozhodnutím ministra dopravy a výstavby SR. č /SL/09603-M zo dňa 12.02.2020 bol predmetný rozklad zamietnutý a bolo potvrdené rozhodnutie MDV SR č. 31467/2019/SV/91839 zo dňa 15.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2020.

48. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, v odvolacom konaní, po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia č. OU-KE-OVBP2-2019/022691 zo dňa 03.05.2019 vydaného v odvolacom konaní, na základe vyššie uvedeného protestu prokurátora, preskúmal predložený spisový materiál, napadnuté rozhodnutie a dôvody podaného odvolania, pričom zobral do úvahy aj skutočnosti vyššie uvedené, ako aj to, že medzitým stratilo účinnosť Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.03.2019 (právoplatné dňa 01.04.2019), ktorým priznal správnej žalobe odvolateľa voči územnému rozhodnutiu o umiestnení predmetnej stavby odkladný účinok - rozsudkom KS v Košiciach sp. zn. zo dňa 01.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2020, bola žaloba odvolateľa proti rozhodnutiu tunajšieho úradu č. OU-KE-OVBP2-2018/041545 zo dňa 08.10.2018, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby, zamietnutá a opätovne rozhodol napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032.

49. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

50. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

51. Podľa a , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

53. Podľa , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

54. Podľa , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

55. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

56. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

57. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

58. Podľa 178 ods. 1 , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

59. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. 60. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. 61. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 62. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. 63. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia,

či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a),

či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

64. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 65. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 66. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. 67. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním,

ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) povinnosť oznámiť začatie stavby.

68. Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku , v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,

oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ § 62 ods. 1 písm. d)], úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1),

požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

69. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

70. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

71. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

72. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

73. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

74. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

75. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

76. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Súd vzhľadom na uvedené v konaní, ani v rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Tieto sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami vznesenými žalobcami v priebehu správneho konania a ich závery, ktoré z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplývajú, sú logické a plne korešpondujú s dôkazmi, ktoré boli vykonané v priebehu správneho konania a s obsahom administratívneho spisu. Žalobcovia nevyvrátili žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti, ktoré boli zistené správnymi orgánmi a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci a je zákonné. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný vydaním preskúmavaného rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, bolo potrebné žalobu zamietnuť. 77. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ), že nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy ().

78. Podstatnou žalobnou námietkou ako aj argumentáciou žalobcov v odvolaní žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu v stavebnom konaní týkajúcej sa vydania stavebného povolenia je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s územným plánom zóny (ďalej len „ÚPZ“) E. J. K. v časti podielu komerčnej vybavenosti poukazujúc na Regulatív funkčného využívania pozemkov a stavieb pre Lokalitu č. 19.6 Na Hore II. Žalobcovia namietali, že z regulatívov územného plánu zóny lokality Košice - E. J. K. vyplýva, že je záväzný regulatív pre Lokalitu č. 19.6 Na Hore II, a to vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti, ako podielu

bývania. Preto, ak podiel územia určeného na bývanie presahuje 50 % z rozlohy lokality Na hore II dotknutej regulatívmi územného plánu zóny, na ostávajúcej časti územia vymedzeného územným plánom zóny ako Lokality č. 19.6. J. K. A., je prípustná len funkcia komerčnej občianskej vybavenosti. Žalobcovia tvrdili, že podľa ich prerátania výmery pripadá na funkciu bývania z rozlohy celého územia 20 484 m2, už rozloha 10 838 m2, čo predstavuje 52,90 % z celkového územia lokality Na Hore II vymedzenej v bode 19.6. Regulatívov územného plánu zóny Košice - E. J. K.. Z toho vyplýva, že v danej lokalite už nie je možné povoliť výstavbu stavby určenej na bývanie, ale len na stavby komerčnej občianskej vybavenosti. Uviedli, že v súvislosti so vznesenou námietkou opakovane navrhovali, aby sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s predmetným záväzným regulatívnom ÚPNZ Košice - Krásna, či v prípade povolenia stavby Bytový dom „ANNA“ je zachovaný vyšší podiel komerčnej občianskej vybavenosti ako podielu bývania, nakoľko podľa prerátania žalobcov to tak nebude. Tvrdili, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný sa touto námietkou nezaoberali, čím nedostatočne zistili skutkový stav podielu bývania rozhodujúci pre správne rozhodnutie, nakoľko sa ním vôbec nezaoberali. Ďalej v súvislosti s tým namietali, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v stavebnom konaní nemá právomoc skúmať súlad projektu stavebníka s územným plánom zóny a preto neskúmal súlad projektu predmetného bytového domu s územným plánom zóny E. J. K., nakoľko to nie je predmetom stavebného konania (skúmanie vhodnosti umiestnenia stavby). Namietali, že tým, že prvostupňový orgán vydal stavebné povolenie na stavbu predmetného bytového domu a žalovaný toto odvolanie ako odvolací orgán potvrdil, tak konali v rozpore s regulatívou ÚPZ o percentuálnom podiele zastavanosti. Tvrdili, že skúmanie súladu dokumentácie bez toho aby sa skúmal jeho súlad s územným plánom zóny je možný len v prípade, ak daná obec nemá územný plán zóny, takže jediná logická aplikácia a výklad ust. je, že ak existuje v danej lokalite územný plán zóny, tak má stavebný úrad povinnosť skúmať jeho súlad s dokumentáciou a ak tento neexistuje, tak vtedy skúma len súlad dokumentácie s územným rozhodnutím. 79. Na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp. zn. za účasti totožných účastníkov konania (žalobcov a žalovaného, ďalších účastníkov konania) predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/041545 z 08.10.2018, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení predmetnej stavby Bytového domu „ANNA“. Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -124 z 01.07.2020 tak, že žalobu zamietol, nepriznal právo na náhradu trov konania žalobcom ani žalovanému, a priznal toto právo ďalším účastníkom konania 1/ až 4/. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.08.2020. Proti rozsudku žalobcovia podali kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd rozsudkom sp. zn. dňa 30.06.2022 tak, že zamietol kasačnú sťažnosť, zastavil konanie sa vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania 3/ a účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.08.2022. Ako vyplýva z predmetných rozhodnutí, tak aj v konaní o vydaní povolenia umiestnenia stavby bytového domu „ANNA“, ako aj v správnej žalobe žalobcovia rovnako namietali, či povolenie umiestnenia predmetnej stavby bytového domu „ANNA“ je v súlade s ÚPZ, osobitne či je možné v lokalite 19.6 Na Hore II umiestniť bytový dom. 80. Súd poukazuje na právny záver vyslovený vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho správneho súdu, ktorým je správny súd viazaný pokiaľ ide o túto otázku, a to: „41. V danej veci bolo potrebné primárne odpovedať na otázku, či povolenie umiestnenia predmetnej stavby je v súlade s ÚPZ, osobitne či je možné v lokalite 19.6 Na Hore II umiestniť bytový dom.

42. Predmetná stavba má mať na základe napadnutých rozhodnutí v podstate 14 bytov, podpivničenie, 2 podlažia a podkrovie. Bude mať 21 parkovacích miest, z toho 2 pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Od jednotlivých susediacich pozemkov bude vzdialená od 5,500 m po 9,080 m.

43. Pre Najvyšší správny súd boli pre posúdenie danej veci relevantné citované ustanovenia ÚPZ, z ktorých vyplývajú nasledujúce skutočnosti (citované sú relevantné časti, zdôraznenie hrubým písmom je pridané kasačným súdom): 1.) Regulatívy funkčného využívania pozemkov a stavieb 1.3.) Lokalita č. 19.6. Na Hore II. Základné prípustné funkčné využívanie pozemkov a stavieb je:

- obytné územie s pozemkami a stavbami samostatne stojacich rodinných domov s možnosťou realizácie komerčnej občianskej vybavenosti (zástavba na severnej strane 3 nástupných miestnych komunikácií)

- zmiešané územie bývania s vyšším podielom komerčnej občianskej vybavenosti pozdĺž zbernej komunikácie (MZ). Na týchto pozemkoch je možné realizovať stavby rozličného druhu určené na bývanie a komerčnú občiansku vybavenosť.

Doplnkové (obmedzujúce) funkčné využívanie pozemkov a stavieb sa nestanovuje. Zakazujúce funkčné využívanie pozemkov je všetko ostatné funkčné využívanie.

2.) Regulatívy priestorového usporiadania pozemkov a stavieb 2.3.) Lokalita č. 19.6. Na Hore II. Na rohových pozemkoch zmiešaného územia pri nástupných miestnych komunikáciách zo zbernej komunikácie (MZ) prednostne realizovať špecifickú zástavbu s hodnotným architektonickým riešením, ktoré zohľadní ich exponovanú polohu.

3.) Regulatívy umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch s určením zastavovacích podmienok 3.3.) Lokalita č. 19.6 Na Hore II. Pri výstavbe samostatne stojacich rodinných domov a polyfunkčnej zástavby rešpektovať nasledovné regulatívy umiestnenia stavieb a nasledovné zastavovacie podmienky na umiestnenie stavieb:

- max. podlažnosť zástavby 2 nadzemné podlažia s podkrovím

- u polyfunkčnej zástavby bývania a komerčnej občianskej vybavenosti sa stanovuje pohyblivá stavebná čiara v rozsahu 3,0 až 10,0 m od okraja pozemku

- koeficient zastavanosti Kz u polyfunkčnej zástavby je max. 0,6, u zástavby samostatne stojacich rodinných domov max. 0,3

4.) Regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia 4.3.) Lokalita č. 19.6. Na Hore II.

- parkovacie a garážové státia u zástavby samostatne stojacich rodinných domov a u polyfunkčnej zástavby realizovať na ich pozemkoch alebo v objekte stavby v rozsahu na 1 RD/2 státia (garáž a parkovacie miesto)

44. Na základe uvedených ustanovení je potrebné prisvedčiť sťažovateľom, že ÚPZ výslovne nepredpokladá, že stavba typu „bytový dom“ v zmysle definície uvedenej v § 43b ods. 2 SZ (Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.) by mohla byť umiestňovaná v lokalite 19.6 Na hore II, nakoľko na uvedený typ stavby nestanovuje výslovne ani regulatívy pre výstavbu.

45. Na druhej strane, ÚPZ obsahuje normy dovoľujúce umiestňovať v danej lokalite polyfunkčnú zástavbu. V prípade polyfunkčnej zástavby ide o takú stavbu, ktorá plní viaceré funkcie súčasne, napr. obytnú funkciu či funkciu občianskej vybavenosti. ÚPZ teda pripustením zástavby polyfunkčnými stavbami predpokladá aj výstavbu domov, v ktorých sa budú nachádzať byty v počte aspoň štyri, a stanovuje pre ne príslušné regulatívy, ktoré predmetná stavba spĺňa.

46. Podľa názoru Najvyššieho správneho súdu, aj keď nie je bytový dom explicitne pomenovaný v ÚPZ ako prípustný spôsob výstavby, funkčne analogický spôsob výstavby ÚPZ ho súčasne pripúšťa a predpisuje mu príslušné regulatívy. ÚPZ totiž explicitne predpokladá zmiešané územie zástavby, na ktorom sa budú nachádzať stavby rôzneho druhu určené na bývanie. Takouto stavbou je nepochybne aj bytový dom. V tomto smere preto neobstojí argument sťažovateľov o tom, že by výstavba bytových domov v dotknutej lokalite ostala úplne neregulovaná, práve naopak, analogicky sa ňu použijú regulatívy ako pre polyfunkčnú zástavbu. Naviac ako vyplýva z citovaných ustanovení ÚPZ, tento explicitne nestanovuje ako neprípustný spôsob funkčného využívania pozemkov stavbu bytového domu.

47. S poukazom na uvedené preto predmetná stavba nenaruší cieľ sledovaný ÚPZ z hľadiska predpísaných regulatívov pre stavby určené na bývanie, v tomto prípade polyfunkčné objekty, ani nezasiahne do charakteru územia. Rovnako podľa názoru kasačného súdu predmetná stavba nezasiahne do práv sťažovateľov nad rámec nevyhnutne dovolený ÚPZ, a to preto, že funkčne či rozmerovo zástavba analogická zástavbe predmetnou stavbou, by bola v súlade s ÚPZ. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd dodáva, že samotná skutočnosť, že pre iné lokality je výstavba bytových domov explicitne predpokladaná (pomenovaním „bytový dom“), neznamená, že v dotknutej lokalite takáto výstavba dovolená nie je zopakujúc súčasne argument, že z hľadiska funkčnej či rozmerovej analógie je takáto výstavba dovolená tiež, keďže ÚPZ explicitne zástavbu bytovými domami nevylučuje. Povolenie predmetnej stavby teda nejde proti duchu alebo princípom ÚPZ pre lokalitu 19.6 Na hore II.

48. Napokon nemožno súhlasiť so sťažovateľmi prezentovaným výkladom požiadavky na „vyšší podiel“ komerčnej občianskej vybavenosti v podobe, že ide o percentuálne vyjadrený podiel nad úroveň 50%, ktorý podľa ich výpočtov nebude po povolení umiestnenia predmetnej stavby dodržaný. Je potrebné uviesť, že ÚPZ nešpecifikuje, ako sa tento podiel má stanovovať, ani voči akej množine sa má počítať. Z tohto dôvodu je relatívne nekonkrétny a nemôžu s ním byť spájané normatívne účinky; inými slovami, tak všeobecná norma uvedená v ÚPZ je nevykonateľná.“

81. Vzhľadom na uvedené nepovažuje súd za dôvodné vyššie označené žalobné námietky, a z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto súd žalobu, ako nedôvodnú podľa , zamietol.

82. Podľa , uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

83. Súd uznesením č.k. zo dňa 22.09.2021 priznal správnej žalobe zo dňa 12.03.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2021/001885-032 zo dňa 13.01.2021 a Mesta Košice, pracoviska Košice - Juh č. MK/A/2018/21552-03/IV-KRV, MK/A/2019/05762 zo dňa 26.02.2019 odkladný účinok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.09.2021.

84. Dňa 05.12.2022 doručil ďalší účastník konania v 1/ správnemu súdu podanie zo dňa 01.12.2022, ktorým sa domáhal s poukazom na ustanovenie opätovného zrušenia uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že oproti správnym súdom konštatovanému nezmenenému skutkovému alebo právnemu stavu v čase vydania uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.03.2022, sp. zn. -167, kedy bol zamietnutý jeho návrh na zrušenie odkladného účinku správnej žaloby, sa aktuálne zásadne zmenil nielen právny stav (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2022, sp. zn. ), ale aj skutkový stav (nečinnosť a vplyv času na stavbu BD „ANNA“, zmena okolností a stúpajúca finančná nestabilita, zvýšenie úrokových sadzieb, zvýšenie inflácie a pod.), čo má za následok jednoznačný presah zásahov do práv účastníka konania 1/ OPUS DEVELOPMENT, s.r.o., najmä do práva vlastniť majetok, oproti zásahom, ktoré čo i len potencionálne by mohlo spôsobiť zrušenie odkladného účinku. Má za to, že zásah do práv účastníka konania 1/ OPUS DEVELOPMENT, s.r.o. je v zjavnom až hrubom nepomere oproti zásahom do práv žalobcov.

85. Podľa , uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

86. prostredníctvom ustanovenia umožňuje správnemu súdu uznesením zrušiť prechádzajúce uznesenie o priznaní odkladného účinku a to z dvoch dôvodov. Prvým je, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody a druhým je, že dôvody, ktoré boli dané v čase priznania odkladného účinku medzičasom odpadli. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci sa nezmenil skutkový, ani právny stav, na základe ktorého súd rozhodoval o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Tento sa zmení až právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Z toho dôvodu súd pri opätovnom posúdení nevzhliadol potrebu korekcie svojho rozhodnutia a návrh zamietol.

87. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

88. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa tak, že im priznal právo na ich náhradu voči žalobcom, ktorí v konaní neboli úspešní s tým, že títo majú právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

89. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia,

údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).