Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/46/2022

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu: Bioplyn Budča spol. s.r.o., so sídlom Elektrárenská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 46 685 472, zastúpeného spoločnosťou: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému spoločnosťou: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, právna forma: akciová spoločnosť, číslo zápisu: FL-0002.539.075-9, zahraničná osoba konajúca na území SR organizačnou zložkou BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428 - organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, o zaplatenie 20.867,70 Eur s príslušenstvom, v štádiu konania o odvolaní žalovaného v podaní zo dňa 23.10.2018 proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -217 zo dňa 4. októbra 2018, o späťvzatí žaloby žalobcom po podaní odvolania žalovaného, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -217 zo dňa 04. októbra 2018 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.867,70 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z r u š u j e a konanie o zaplatenie 20.867,70 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č.k. -217 zo dňa 4. októbra 2018 okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) v spojení s opravným uznesením č.k. -257 zo dňa 20. novembra 2018 v poradí prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20.867,70 Eur od 01.03.2018 do 21.05.2018 zastavil. Druhým výrokom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.867,70 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.867,70 Eur od 22.05.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tretím výrokom okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku okresného súdu (v druhom a treťom výroku) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní zo dňa 23.10.2018 (č.l. 246 spisu), z dôvodov bližšie špecifikovaných v podanom odvolaní.

3. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -373 zo dňa 27.05.2019 prerušil odvolacie konanie vedené pod sp. zn. do skončenia konania o dovolaní podanom žalovaným proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 19.09.2018.

4. Z dôvodu, že vo veci podaného dovolania žalovaným bolo rozhodnuté rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. apríla 2020, odpadla prekážka, pre ktorú bolo odvolacie konanie vedené pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. (pôvodne vedené pod sp. zn. ) prerušené, preto krajský súd samostatným uznesením č.k. -476 zo dňa 21.01.2021 rozhodol o pokračovaní v odvolacom konaní.

5. Následne Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -545 zo dňa 03.03.2021 rozhodol tak, že odvolacie konanie vedené pod sp. zn. prerušil do skončenia konania o ústavnej sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo veci porušenia základných práv a slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. zo dňa 20. novembra 2019, ktoré konanie bolo vedené pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. .

6. Okresný súd Žilina predkladacou správou č.k. -592 zo dňa 01.04.2022 predložil predmetný spis z dôvodu podania žalovaného zo dňa 29.03.2022 (č. l. 563 a nasl.), ktorým žiadal konajúci súd o pokračovanie v prerušenom súdnom konaní. Odvolací súd zaoberajúc sa podaným návrhom zistil, že o podanej ústavnej sťažnosti, pre ktorú bolo odvolacie konanie prerušené, bolo uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -250 zo dňa 24.03.2022 právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na to Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -596 zo dňa 30.11.2022 rozhodol o pokračovaní v prerušenom odvolacom konaní (pôvodne odvolacie konanie vedené pod sp. zn. ).

7. V priebehu odvolacieho konania žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní zo dňa 02.12.2022, označenom ako ,,Späťvzatie žaloby v celom rozsahu“ (č.l. 604 spisu) zobral podanú žalobu späť a uviedol, že v čase podania žaloby vychádzal z prevládajúceho právneho názoru, vychádzajúceho z nálezu Ústavného súdu SR , že medzi sporovými stranami neexistuje zmluva o prístupe, čo znamená, že žalovaný nie je oprávnený žalobcovi účtovať poplatok za prístup do distribučnej sústavy. Tento názor bol potvrdený aj viacerými rozhodnutiami ako súdu prvého stupňa, tak aj odvolacieho súdu, čim žalobca k v čase podania žaloby nepodával zjavne bezúspešnú a ani nedôvodnú žalobu. Nakoľko však ohľadom danej právnej otázky, riešenej v tomto konaní, dospeli Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR k inému záveru, zobral žalobca podanú žalobu v celom rozsahu späť. Vo vzťahu k trovám konania žiadal, aby odvolací súd aplikoval ustanovenie týkajúce sa dôvodov hodných osobitného zreteľa, tzn. aby stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže podanie tejto žaloby vychádzalo z právnych záverov Ústavného súdu SR, ktoré zapríčinilo aj vznik neprehľadného právneho stavu, ktorý musel opakovane riešiť Ústavný súd SR. Podľa jeho názoru je preto dôvodné v tomto konaní zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania sporovým stranám nepriznať.

8. Odvolací súd výzvou zo dňa 08.12.2022 (č.l. 609 spisu) vyzval žalovaného podľa , aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby s poukazom na ust. , . Žalovanému spolu s výzvou krajského súdu bolo doručené aj podané späťvzatie žaloby žalobcom.

9. Žalovaný v reakcii na výzvu krajského súdu v podaní zo dňa 29.12.2022 (č.l. 614 spisu) uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobcu a navrhuje, aby podľa ust. bolo rozhodnuté o pripustení späťvzatia žaloby, aby bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -217 zo dňa 04.10.2018 v druhom a treťom výroku zrušený a konanie zastavené s priznaním náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%.

10. K návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu aplikácie ust. týkajúceho sa existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré žalobca vidí v právnych záveroch Ústavného súdu SR, ktoré zapríčinili aj vznik neprehľadného právneho stavu, žalovaný uviedol, že tento názor žalobcu v danom konaní neobstojí. Poukázal na to, že žalobca zobral podanú žalobu späť na základe vlastného rozhodnutia, následkom čoho je súd povinný konanie zastaviť. Tým žalobca procesne zavinil zastavenie konania a súd je tak aplikujúc povinný priznať žalovanému náhradu trov konania. Na tomto závere pritom nič nemení argument žalobcu, že pri podávaní žaloby vychádzal z derogačného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. a k späťvzatiu žaloby pristúpil z dôvodu právneho názoru Ústavného súdu SR vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. -250. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného

práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Uvedené potvrdzuje aj právny názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. . Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie, medzi jeho správaním vo vzťahu k žalovanej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (Najvyšší súd SR sp. zn. , Ústavný súd SR sp. zn. ). Aj citovaná judikatúra má za to, že dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý vo výnimočnom prípade môže odôvodniť nepriznanie trov konania ( ), je normou procesnou, a preto nie je možné pri rozhodovaní o právach, ktoré sú upravené v procesnom kódexe, rozhodovať na podklade hmotnoprávnych noriem, ktoré v konečnom dôsledku majú vplyv na posúdenie veci, resp. predmet sporu a nie na procesné právo, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania. Z uvedeného žiadal, aby podľa bolo rozhodnuté o pripustení späťvzatia žaloby, aby bol rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -217 zo dňa 04.10.2018 v druhom a treťom výroku zrušený a konanie zastavené s priznaním náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100%.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej len ako „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania, za aplikácie ust. , pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a konanie o zaplatenie 20.867,70 Eur s príslušenstvom zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

13. Podľa ust. , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

14. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd uvádza, že mal splnené podmienky k tomu, aby pripustil späťvzatie žaloby žalobcom, rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a konanie o zaplatenie 20.867,70 Eur s príslušenstvom zastavil. Tento názor opiera o skutočnosti, že proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -217 zo dňa 04. októbra 2018 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.867,70 Eur s príslušenstvom a v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Skôr, ako krajský súd rozhodol o podanom opravnom prostriedku žalovaného, žalobca dispozitívnym úkonom, t.j. úkonom späťvzatia žaloby, zobral podanú žalobu späť, pričom žalovaný s daným úkonom žalobcu vyjadril súhlas.

15. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

16. V súvislosti s rozhodovaním o trovách súdneho konania odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci ( a ), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ). Zásada úspechu vo veci, ktorá je aj zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak je rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, resp. nezaviní trovy konania, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila, resp. vznik trov procesne nezavinila. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe

a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom bola úspešná, resp. procesne nezavinila zastavenie konania, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, resp. nezavinenie zastavenia konania sú teda okolnosťami, ktoré určujú nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane, resp. strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. protistrane.

18. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. Vyššie citované ust. vychádza zo zásady procesného zavinenia, zmyslom ktorej je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

20. Bolo zrejmé, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 31.01.2018 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 20.867,70 Eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania podrobne špecifikovaným v petite podanej žaloby. Na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 04.10.2018 (konkrétne na č.l. 213 spisu), zobral žalobca žalobu v časti úrokov z omeškania, uplatňovaných od 01.03.2018 do dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. do 21.05.2018, späť. Zároveň uviedol, že v ostatnej časti, t.j. aj v časti úrokov z omeškania uplatňovaných odo dňa 22.05.2018 vo výške uvedenej v žalobnom návrhu, na podanej žalobe naďalej trvá. O tomto čiastočnom dispozitívnom úkone žalobcu okresný súd rozhodol I. výrokom rozsudku č.k. -217 zo dňa 04.10.2018 tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 20.867,70 Eur od 01.03.2018 do 21.05.2018.

21. V rámci odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 02.12.2022, označenom ako ,,Späťvzatie žaloby v celom rozsahu“ (č.l. 604 spisu) v súlade s ust. v spojení s zobral podanú žalobu späť v celom rozsahu, čo dôvodil zmenou právneho názoru Ústavného súdu SR na otázku riešenú v danom súdnom konaní.

22. Krajský súd poukazuje na to, že v prípade, že dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. ).

23. V danej sporovej veci žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie súdneho konania. V priebehu konania doručil súdu prvej inštancie písomné podanie, ktorým vzal žalobu v časti späť (právoplatne rozhodnuté výrokom I. rozsudku okresného súdu) a v odvolacom konaní vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Z obsahu spisu i zo samotných dispozičných úkonov žalobcu bolo zrejmé, že tento vzal svoju žalobu čiastočne a následne v celom rozsahu späť nezávisle na správaní žalovaného. Vzhľadom k obsahu úkonov späťvzatia (čiastočného a v celom rozsahu) žaloby žalobcom bolo potrebné konštatovať, že žalobca z procesného hľadiska zavinil, že konanie muselo byť zastavené (primerane judikát Rc 49/1993 - uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 27. októbra 1992, podľa ktorého právnej vety ..„ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. druhá veta , z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania).

24. Vzhľadom k tomu, že žalobca v podaní zo dňa 02.12.2022, označeným ako ,,Späťvzatie žaloby v celom rozsahu“ navrhol postup podľa ust. , t.j. uplatnenie moderačného práva súdom, krajský súd mal za to, že je nevyhnutné uviesť celú citáciu tohto zákonného ustanovenia.

25. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Z vyššie citovaného znenia je zrejmé, že jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Nepochybne musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zákon, a to , nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa a je vždy ponechané na posúdenie tej - ktorej sporovej právnej veci, či takéto dôvody tu boli dané, aby mohlo byť súdom aplikované ust. . Vyhodnotenie existencie alebo neexistencie dôvodov hodných osobitného zreteľa je preto ponechávané na posúdení súdu. Už na základe ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Aplikácia ust. preto môže byť založená len na výnimočnosti okolnosti sporu alebo pomerov na strane účastníkov. Krajský súd zdôrazňuje, že aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

27. Žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému videl primárne v okolnostiach danej veci, teda v tom, že k späťvzatiu žaloby pristúpil na základe zmeny v právnom posúdení jeho nároku, ku ktorej došlo v dôsledku rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Žalobca uviedol, že pri podaní žaloby vychádzal z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , z toho, že so žalovaným nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o prístupe, pričom oprávnenosť žaloby odvodzoval od prevažujúcej praxe okresných a krajských súdov v obdobných veciach, inak povedané, že pri podávaní žaloby vychádzal z iného právneho výkladu, ktorý zastávali všeobecné súdy ako aj Ústavný súd SR.

28. Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

29. Podľa , podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

30. Krajský súd pri posudzovaní výnimočnosti okolností sporu vychádzal aj z vyššie uvedeného článku v spojení s Čl. 2 ods. 1 s dôrazom na to, že žalobca elektronicky podanou žalobou na Okresný súd v Žiline dňa 11.03.2018 vyvolal spor, v ktorom sa domáhal svojho práva, súdnej ochrany. Svoje právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému uplatnil v súlade s podmienkami o súdnej ochrane, ktoré vyplývajú z . Voči nároku uplatnenému žalobcom sa žalovaný rovnako v súlade s podmienkami o súdnej ochrane v rámci prostriedkov procesnej obrany bránil námietkou jeho nedôvodnosti v priebehu celého prvoinštančného a odvolacieho konania, v ktorom poukazoval na právne závery vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR v obdobných sporových veciach a právne závery vyslovené Ústavným súdom SR v Náleze č.k. -256 zo dňa 14.12.2021 a v uznesení č.k. -250 zo dňa 24. marca 2022.

31. Odvolací súd v súvislosti s tvrdenou výnimočnosťou v okolnostiach danej veci spočívajúcou v zmene právneho posúdenia žalobou uplatneného nároku poukazuje na základný štrukturálny princíp, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, v ktorého rámci obe strany vystupujú ako protistrany uplatňujúce v konaní protichodné záujmy, pričom každá strana sa v medziach daných snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného úspechu a prehry protistrany. Teda každá zo sporových strán háji svoje práva, do ktorých iný nedôvodne zasahuje. To, či ide o dôvodný alebo nedôvodný zásah a v jeho rámci riešenie nastolenej právnej otázky, je na posúdení príslušného súdu, a to v rámci jednotlivých fáz konania, t.j. prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. Interpretácia a aplikácia zákonov prislúcha všeobecnému súdu, s dôrazom na viazanosť nižších súdov právnym názorom dovolacieho

súdu pri výklade a uplatňovaní zákonov, ktoré viedli k rozhodnutiu. Úlohou ústavného súdu, tak ako v tomto prípade, bola kontrola zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonov s , vo vzťahu k sťažnosťou napadnutým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ dovolací súd na základe výkladu právnych predpisov dospel k právnemu záveru odlišnému od súdov prvej a druhej inštancie, a to, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, ktorý výklad podľa ústavného súdu má racionálny základ, a preto námietky porušenia základných práv sťažovateľov zhodnotil ako zjavne neopodstatnené, tak uvedené samo o sebe nepredstavuje výnimočnosť okolností sporovej veci. V priebehu celého konania bol žalobca zastúpený advokátom, ktorý využíval prostriedky procesného útoku a bola zrejmá a konzistentná obrana žalovaného, a preto si musel byť vedomý aj prípadného rizika neúspechu v konaní.

32. Krajský súd v týchto žalobcom tvrdených okolnostiach nevzhliadol zákonné predpoklady pre použitie moderačného práva, pretože bolo len a výlučne na úvahe žalobcu, či bude v konaní pokračovať (a vystaví sa na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR prípadnému neúspechu v konaní, a tým i riziku znášania trov konania svojich i protistrany) alebo vezme žalobu späť. K prijatému záveru krajským súdom sa poukazuje primerane aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého ...„použitie ust. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V opačnom prípade nepriznanie trov súdneho konania je zásahom do práva na súdnu ochranu v zmysle SR“.

33. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd v danej veci nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by malo byť použité ust. pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania a ten tu nebol daný ani okolnosťami veci.

34. V zhrňujúcom závere odvolací súd uvádza, že o nároku na náhradu trov súdneho konania (prvoinštančného a odvolacieho konania) vyvolaným dispozíciou žalobcu so žalobou podľa a , bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , tak, že žalovanému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

35. Len k úplnosti dodáva odvolací súd, že rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania môže súd zasiahnuť aj do základného práva vlastniť podľa SR. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť „úspešnému“ účastníkovi náhradu trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním vynaložil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.