Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/3/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľa V., spol. s r.o. so sídlom v B., zastúpeného JUDr. M., advokátom

so sídlom v B., proti odporcovi I., bývajúcemu v B., o vydanie bezdôvodného obohatenia,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna

2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna

2006, sp. zn. vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia

v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 21. septembra 2004, č.k. -173

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 435 862,19 Sk s 15,5 % úrokom

z omeškania od 1. marca 2002 do zaplatenia ako i trovy konania v sume 25 919 Sk a trovy

právneho zastúpenia vo výške 89 255,50 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie sumy 53 724,87 Sk zastavil.

Proti tomuto rozsudku dňa 9. marca 2005 podal odporca odvolanie z dôvodov

neúplného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu

nepreskúmateľnosti rozsudku a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave 24. marca 2006 zobral

návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal priznať náhradu trov konania.

Späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že návrh, ktorý bol podaný dôvodne, bol vzatý späť len pre

správanie sa odporcu v priebehu odvolacieho konania. Okresný súd Bratislava II vydal

31. augusta 2005 trestný rozkaz sp. zn. , ktorým odporcu uznal vinným

z trestného činu podvodu podľa , a trestného činu sprenevery

podľa na tom istom skutkom základe, na základe ktorého sa

navrhovateľ domáhal náhrady škody v občianskom súdnom konaní a uložil mu okrem trestu

aj povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti V., spol. s r.o. (t.j. navrhovateľovi) škodu vo

výške 488 614 Sk; trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2005. Keďže

odporca na základe právoplatného trestného rozkazu škodu 5. januára 2006 v celom rozsahu

uhradil a keď išlo o totožný nárok, ktorého sa navrhovateľ domáhal v predmetom konaní,

zobral návrh na začatie konania späť.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2006, č.k. pripustil

späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách

konania odôvodnil , v spojení s Podľa názoru

odvolacieho súdu navrhovateľ nesplnil podmienku pre priznanie náhrady trov zastaveného

konania v zmysle z dôvodu duplicitného uplatnenia žalovaných nárokov

v súdnom konaní trestnom i civilnom. Preto návrh na začatie civilného sporového konania

nemožno považovať za návrh podaný dôvodne, ak si navrhovateľ ten istý nárok riadne

uplatnil v trestnom konaní, v ktorom mu bol napokon aj priznaný.

Navrhovateľ sa podnetom zo 4. decembra 2006 obrátil na generálneho prokurátora

Slovenskej republiky so žiadosťou o podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu

krajského súdu vo výroku o trovách konania. Generálny prokurátor Slovenskej republiky

podnetu vyhovel a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júna 2006, sp. zn.

v časti výroku o trovách konania napadol mimoriadnym dovolaním, ktorým

žiadal uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora spočíva rozhodnutie v napadnutej časti na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). V dovolaní poukázal na

to, že odporca navrhovateľom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

(priznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 21. septembra 2004, č.k.

-173 vo výške 435 862,19 Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 1. marca 2002

do zaplatenia) v priebehu súdneho konania uhradil, teda splnil to, čo navrhovateľ v súdnom

konaní od neho požadoval. V takomto prípade podľa ustálenej súdnej praxe bol návrh podaný

dôvodne. Správanie sa a postoj odporcu k navrhovateľom uplatňovanému nároku je zrejmý

nielen zo skutočnosti, že nárok pôvodne odmietol uhradiť, v dôsledku čoho došlo k podaniu

návrhu na súd a z jeho postoja k uplatňovanému nároku, keď ho odmietal uznať počas celého

súdneho konania od podania návrhu 7. februára 2003 až do vyhlásenia prvostupňového

rozsudku, ale aj z jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý návrhu v celom

rozsahu vyhovel. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že motívom konania odporcu bolo

právoplatné rozhodnutie vydané v trestnom konaní, ktorým bol zaviazaný na náhradu škody.

Generálny prokurátor nesúhlasil zo záverom odvolacieho súdu, že u navrhovateľa nebola

splnená podmienka pre priznanie náhrady trov zastaveného konania, keď nemožno návrh na

začatie civilného sporového konania považovať za podaný dôvodne, ak si navrhovateľ

uplatnil nárok aj v trestnom konaní, v ktorom mu bol napokon priznaný. Poukázal na to, že

návrh v občianskom súdnom konaní bol podaný 7. februára 2003, t.j. ešte pred začatím

trestného konania (trestné stíhanie bolo začaté 15. apríla 2004) a pred uplatnením náhrady

škody v trestnom konaní, a že v tom čase platného

predpokladal možnosť duplicitného uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní, a to až do

rozhodnutia v občianskom súdnom alebo inom príslušnom konaní.

Navrhovateľ sa stotožnil s dovolaním generálneho prokurátora a žiadal mu vyhovieť.

Odporca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal vec v rozsahu

podľa v spojení s a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie bolo podané dôvodne.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke náhrady trov

konania navrhovateľa, ktorý zobral späť návrh na začatie konania po tom, čo odporca uhradil

žalovanú pohľadávku na základe právoplatného trestného rozkazu.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu spisu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo 7. februára 2003

navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 321 409 Sk s príslušenstvom z titulu

bezdôvodného obohatenia. Návrhom z 2. septembra 2003 požiadal o zmenu návrhu a žiadal

pripustiť rozšírenie o 165 974,39 Sk a ďalším návrhom požiadal o pripustenie rozšírenia

návrhu v časti úroku z omeškania a úžitkov z bezdôvodného obohatenia, ktoré zmeny návrhu

súd pripustil.

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 21. septembra 2004, č.k. -173

odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 435 862,19 Sk s 15,5 % úrokom

z omeškania od 1. marca 2002 do zaplatenia, ako i trovy konania v sume 25 919 Sk a trovy

právneho zastúpenia 89 255,50 Sk, konanie v časti o zaplatenie 53 724,87 Sk po späťvzatí

návrhu v tejto časti zastavil. Uvedený rozsudok okresného súdu odporca napadol odvolaním.

Podaním doručeným krajskému súdu dňa 20. februára 2006 (č.l. 185 a nasl. spisu),

doplneným 24. marca 2006 (č.l. 199 spisu) navrhovateľ oznámil, že berie návrh späť, pretože

odporca dňa 5. januára 2006 v zmysle trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II

z 31. augusta 2005 sp. zn. (ktorý nadobudol právoplatnosť 16. novembra 2005)

uhradil navrhovateľovi škodu vo výške 488 614 Sk. Žiadal preto konanie zastaviť a priznať

mu náhradu trov právneho zastúpenia podľa pripojenej špecifikácie. Odporca so späťvzatím

návrhu na začatie konania súhlasil, navrhol však náhradu trov konania navrhovateľovi

nepriznať. Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. júna 2006, sp. zn.

pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti zrušil a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ,

v spojení s , keď dospel k záveru, že v danom prípade nie sú

splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania podľa

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo začať i bez návrhu, b/ skončilo zmierom, pokiaľ

v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V citovaných zákonných ustanoveniach a sa

premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore

nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne

teda platí, že náhradu trov sporového konania ovláda zásada úspechu, ktorá je vo veci

doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov

konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto

ich vznik zavinil, alebo komu sa prihodila náhoda, ktorá ho vyvolala (§ 146 ods. 2, § 147,

).

Náhrada trov konania v prípade, že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo

byť zastavené, sa riadi citovaným ustanovením Podľa prvej vety tohto

ustanovenia účastník, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, je povinný hradiť jeho

trovy. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na

vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia

v zmysle však použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať

v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je

správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu),

eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa

posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinenie

zastavenia konania môže spočívať napr. v tom, že bol podaný návrh na začatie konania vo

veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, alebo v ktorej prebieha iné konanie, alebo že

bol podaný návrh na začatie konania proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom

konania a pod. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania.

Podľa druhej vety však je povinný hradiť trovy konania odporca,

ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu

k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na

začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. Pokiaľ ide o správanie

odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie o správanie niekoho

iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať

z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že

návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa

uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť.

Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí

ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu).

Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním

(konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním

odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má navrhovateľ

právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.

Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú ísť

trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania

vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov

z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho,

čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby.

Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného dôvodne správanie odporcu v súlade so

žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru, že odporca zastavenie konania

zavinil.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom dovolateľa, že odvolací súd pri rozhodovaní

o náhrade trov konania nevzal do úvahy skutočnosť, že odporca splnil požiadavku

navrhovateľa, teda uhradil to, čo od neho navrhovateľ návrhom v predmetnom konaní žiadal.

Samotná skutočnosť, že k úhrade pohľadávky navrhovateľa došlo na základe právoplatného

trestného rozkazu, ktorým bol navrhovateľ okrem iného zaviazaný na náhradu škody

navrhovateľovi, nič nemení na skutočnosti, že návrh bol navrhovateľom podaný dôvodne.

Správny je tiež názor dovolateľa, že ustanovenie § 44 ods. 3 v tom čase platného Trestného

poriadku nevylučovalo duplicitné uplatnenie nároku na náhradu škody uplatneného

poškodeným v trestnom konaní, aby tento nárok bol zároveň uplatnený aj v občianskom

súdnom alebo inom príslušnom konaní. Nárok na náhradu škody v trestnom konaní podľa

nebolo možno podať iba vtedy, ak bolo o nároku už

rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom konaní, čo však v danom prípade

nebolo splnené.

So zreteľom na uvedené v prejednávanej veci neboli splnené predpoklady pre

rozhodnutie o trovách konania podľa , pretože dôvodom

späťvzatia návrhu podaného dôvodne, bolo správanie odporcu, ktorý uhradil žalovanú

pohľadávku v priebehu odvolacieho konania; z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie

konania zavinil odporca a podľa prvá veta je povinný nahradiť trovy

konania navrhovateľovi. Vzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že v mimoriadnom

dovolaní sa opodstatnene namieta, že výrok napadnutého uznesenia krajského súdu o trovách

konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie

krajského súdu vo výroku o trovách konania podľa v spojení s

ods. 2 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (

ods. 2 v spojení s ).

Podľa v spojení s je právny názor súdu, ktorý

rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách

pôvodného a dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: