Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/12/2023

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnom spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Jánom Lemešom, advokátom so sídlom Žižkova 19, 040 01 Košice, o zaplatenie 87,95 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 85,80 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,15 Eur.

2. Mestský súd Košice dňa 27.4.2023 vydal vo veci platobný rozkaz pod č.k. - 11, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 85,80 Eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 2,15 Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.

3. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 28.4.2023, žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 11.5.2023.

4. Žalovaná podala dňa 25.5.2023 v zákonnom stanovenej lehote proti vydanému platobnému rozkazu odpor s tým vecným odôvodnením, že je dôchodkyňa, ale pracovala ako opatrovateľka v Nemecku. Vždy sa prihlásila, a aj odhlásila zo zdravotnej poisťovne. Túto prihlášku a odhlášku však zamestnanci žalobcu neakceptovali. Má za to, že keď bola fyzicky prítomná na návšteve u lekára, nemohla byť v tom čase v Nemecku. Nemecká strana jej poskytla potvrdenie zo dňa 15.12.2022, ku ktorému dňu vykonáva ročné zúčtovanie. Ďalej žalovaná v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že žalobca neakceptoval Rentenvenversicherungsnummer č. 63281258K584. Dňa 1.2.2023 uhradila žalobcovi sumu 10,68 Eur a za poskytnuté zdravotné služby sumu 30,- Eur. Vzhľadom na uvedené považuje návrh žalobcu za nedôvodný a po vykonanom dokazovaní žiadala žalobu žalobcu zamietnuť.

5. Pred otvorením prvého pojednávania v spore, žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.10.2023 vzal žalobu v celom rozsahu späť. Uviedol, že žalovaná dňa 24.5.2023 zaplatila jeho pohľadávku v celom rozsahu.

6. Žalovaná v podaní zo dňa 14.10.2023 uviedla, že po mimosúdnych rokovaniach žalobca prehlásil, že berie žalobu späť. Konštatovala v podaní, že súhlasí so späťvzatím žaloby a navrhuje, aby súd konanie zastavil a stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

7. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

8. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

9. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

10. V súlade s citovaným zákonným ust. súd konanie zastavil na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť. Aj keď k späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby.

11. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. V ust. ako aj v ust. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2011 sp. zn. .)

13. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

14. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

15. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože po začatí konania žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júla 2008 sp. zn. .)

16.1 Žalobca ako dominus litis využil svoje procesné právo a svojou žalobou inicioval začatie tohto súdneho konania. 16.2 V priebehu konania žalobca doručil súdu písomné podanie, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu. Týmto úkonom žalobca prejavil vôľu nepokračovať v začatom súdnom konaní. Žalobca v podaní uviedol ako dôvod späťvzatia, že žalovaná svoju zákonnú povinnosť plnila a jeho pohľadávku v celom rozsahu uhradila.

17. Je teda zrejmé, že k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo v dôsledku správania sa žalovanej, čo zakladá povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania. Žalobca trovy konania nevyčíslil, pričom z obsahu spisu ani vyplýva, že žalobcovi by nejaké trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom vznikli.

18. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

19. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia a , výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

20. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice , do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1, 2 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. ).

Podľa ust. rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.)