Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-357-2013.pdf
PDF · 100.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/357/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne P.. Z. U., C. N. A., T. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Ľudová 14, IČO: 47234466 proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 1. októbra 2013 č.k. 10C/78/2013-109 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni na trovách odvolacieho konania sumu 67,88 eura na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozsudky Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice vydané dňa 19.1.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/3283/2012 a sp. zn. 2C/3282/2012, do právoplatného skončenia konania v prejednávanej veci odložil ich vykonateľnosť a žalovanej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 603,11 eura na účet jej právneho zástupcu, a na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku z titulu súdnych poplatkov 199 eur.
V spoločnom konaní vedenom pod sp. zn. 10C/78/2013 tak v celom rozsahu vyhovel žalobám žalobkyne, ktorými sa domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/3283/2012 (v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/78/2013) a zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/3282/2012 (v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/79/2013) a odloženia ich vykonateľnosti tvrdiac, že boli vydané v konaní pred rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a podľa procesných pravidiel, ktoré jej neboli vopred známe. Boli však pre ňu ako spotrebiteľa prísnejšie tak pre jeho písomnú formu, keď rozhodcovský súd rozhodol len na základe písomností predložených žalovanou ako silnejšou zmluvnou stranou, ako i pre kratšiu lehotu na podanie odporu (len 5 dní), vysoké poplatky a celkovú finančnú nevýhodnosť, nakoľko na podaný odpor sa prihliadalo len na základe zaplatenia súdneho poplatku a žiadna možnosť oslobodenia od platenia poplatkov neexistovala.
Vychádzal zo zistenia, že Arbitrážny súd Košice rozsudkom zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C/3282/2012 zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej sumu 157,12 eura a trovy rozhodcovského konania v sume 276
eur a rozsudkom z toho istého dňa sp. zn. 2C/3283/2012, žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 157,12 eura a trovy rozhodcovského konania v sume 276 eur. Oba rozsudky boli žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 15.4.2013. Ďalej vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX B. Č.. XXXXXXXXXX, pričom v časti XV. všeobecných poistných podmienok (s názvom Rozhodcovské konanie) je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa mali dohodnúť, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom s tým, že pokiaľ žalovaná nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany žalovanej (bod 2). Zároveň v bode 2 osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve sa mali účastníci dohodnúť, že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, sa z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.
Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 a § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie označených rozhodcovských rozsudkov, pretože rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Uzavrel totiž, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa bola riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami, ktorých súčasťou bola posudzovaná rozhodcovská doložka (článok XV.), i osobitnými zmluvnými dojednaniami v situácii, ak sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie a boli ňou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy. Poukazom na ust. § 8 ods. 1, § 12 ods. 4, § 13 a § 14 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení platnom v čase začatia rozhodcovského konania, za neplatnú považoval rozhodcovskú doložku i pre jej neurčitosť a nejasnosť, ak je v nej uvedené, že spory sa budú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom bez toho, aby bol tento súd určený, a tiež z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní bola oprávnená určiť výlučne žalovaná, čo naviac spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou i vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Návrh žalobkyne o odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov právne posúdil podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Vzhľadom na skutočnosť, že označené právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky sú exekučným titulom spôsobilým na vymáhanie plnení v ňom priznaných žalovanej, ktorá má právo domáhať sa ich výkonu, dospel k záveru, že predpoklady povolenia odkladu ich vykonateľnosti sú splnené, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k nútenému vymáhaniu plnení z nich vyplývajúcich už v priebehu tohto konania. Doplnil, že odkladom vykonateľnosti sa predíde i možnému navyšovaniu nákladov, ktoré by mohli vzniknúť prípadnou exekúciou obidvoch rozhodcovských rozsudkov.
Napokon uzavrel, že nie je daný dôvod ani na zastavenie a ani na prerušenie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvodil, že žalobkyňa odpor proti označeným rozhodcovským rozsudkom nepodala, naopak podala návrh na ich zrušenie, a to v zákonom stanovenej lehote 30 dní, pretože označené rozhodcovské rozsudky jej boli doručené dňa 15.4.2013 a návrh na začatie konania podala na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 9.5.2013. Pokiaľ žalovaná predložila nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 - 47 vyslovil názor, že sa týka exekučných konaní a pre toto konanie nemožno ho použiť.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal v konaní neúspešnú žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 603,11 eura, pozostávajúcich z trov jej právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..
Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok v sume 199 eur odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 2 veta prvá a § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a skutočnosťou, že žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov a súd jej návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku určil podľa položky 1 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov v sume 99,50 eura, t.j. za dva podané návrhy spolu vo výške 199 eur.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. Navrhla zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Prvostupňovému súdu predovšetkým vytýkala nevykonanie navrhovaných dôkazov na objasnenie skutkového stavu veci, nesprávnu aplikáciu zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na daný prípad a jeho záver, že označená rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná a že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, s ktorou sa žalobkyňa nemala možnosť aj fakticky sa oboznámiť. Posúdenie individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky označila za nepreskúmateľné a arbitrárne. Mala za to, že rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, bola platná a individuálne dojednaná. Poukazom na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3227/07 z 8.3.2011 tvrdila, že v rozhodcovskom konaní nebola jej využitím nijaký spôsobom narušená rovnováha účastníkov rozhodcovského konania, keďže každý z nich mal rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu. Namietla, že súd prvého stupňa v konaní vôbec neskúmal ako predbežnú otázku pôvodný záväzkový vzťah a práva a povinnosti z neho plynúce a v rozhodnutí nepodrobil súdnemu prieskumu ani skutočnosť, že hoci žalobkyňa s ňou vstúpila do dlhodobého poistného vzťahu, v dôsledku jej žiadostí došlo k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (E. M. XX.X.XXXX) i k zániku poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (E. M. XX.XX.XXXX), že jej výhradným finančným agentom bola blízka príbuzná žalobkyne (p. Z. U.), bývajúca na rovnakej adrese, ktorá by neuviedla žalobkyňu do omylu v snahe zabezpečiť s ňou dojednanie poistnej zmluvy. Napokon tvrdila, že jej prvostupňový súd uprel prístup ku spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy, ak samostatným výrokom nerozhodol o pokračovaní konania v merite sporu v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a žiadala, aby odvolací súd poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. prerušil konanie až do ukončenia konania na Ústavnom súde pod č. II. ÚS 382/2012, pretože na ústavnom súde sa bude prejednávať dôležitá právna otázka súvisiaca s týmto sporom a z dôvodu hospodárnosti je namieste konanie prerušiť.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalovanej uložiť povinnosť nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 67,88 eura. Zopakovala svoje tvrdenia v priebehu konania i argumentáciu súdu prvého stupňa v odôvodnení rozsudku. Poukázala pritom na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 1.11.2011 sp. zn. II. ÚS 2164/2010 i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach (sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013), v ktorých najvyšší súd o.i. skonštatoval, že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto rozhodcovská doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy, na čom nič nemení ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku. Mala za nesprávne i tvrdenie žalovanej, že súd pochybil, ak na daný prípad ust. § 43 ods. 1 zákona rozhodcovskom konaní neaplikoval, pretože povinnosť súdu pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe ukladá súdu priamo zákon. Napokon uviedla, že v návrhu na prerušenie konania žalovaná neuviedla jedinú súvislosť medzi predmetným konaním a údajnou judikatúrou, či už Najvyššieho alebo Ústavného súdu SR, nevysvetlila v čom a akým spôsobom majú ňou citované rozhodnutia význam pre danú vec.
Pred prejednaním odvolania sa odvolací súd zaoberal návrhom žalovanej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 382/2013.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania pre prípad, ak je pre rozhodnutie súdu významná otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, prípadne o nej rozhoduje súd v inom konaní. Tieto otázky môže súd v zásade posúdiť aj sám (§ 135 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci žalovaný navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, ktoré prebieha na základe sťažnosti
žalovaného na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012.
Z pripojeného uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 382/2013-27 vyplýva, že žalovaný ako sťažovateľ namieta porušenie uvedených práv z dôvodu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napadnutého sťažnosťou a to predovšetkým z dôvodu, že exekučný súd sa dopustil procesných pochybení, keď vykonával dokazovanie a nenariadil pojednávanie.
Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred Ústavným súdom SR žalovaný ako sťažovateľ namieta predovšetkým procesné pochybenia súdov v exekučnom konaní. Ústavný súd už predchádzajúcom obdobnom rozhodnutí, v ktorom konštatoval porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (II. ÚS 499/2012), sa venoval zásadne procesným otázkam predchádzajúcim rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR a predmetom konania nebolo posúdenie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky, ani výklad spotrebiteľského práva všeobecnými súdmi.
Preto odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..
Na základe podaného odvolania následne odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 1,3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, ale aj vo výroku o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.).
Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k iným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p..
Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil.
Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.z., lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, keďže správne bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka a súčasne tým, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tieto svoje právne závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a s týmito sa stotožňuje.
Nárok, ktorým bolo rozhodnuté rozsudkom arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.12012 sp. zn. 2C/3283/2012, ako i sp. zn. 2C/3282/2012 žalovaná opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s
poistnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX (S. T. Č.. XXXXXXXXXX) a dňa X.X.XXXX (S. T. Č.. XXXXXXXXXX), ktoré sú jednoznačne zmluvami spotrebiteľskými, keďže napĺňajú všetky znaky podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k odvolacím námietkam niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrela žalovaná, ktorá pri poskytovaní poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda spotrebiteľka. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sa stali súčasťou zmluvy a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.
Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto správne skúmal aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel jej neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť preskúmavanej rozhodcovskej doložky.
V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo všeobecných poistných podmienkach, splynula s ostatnými poistnými podmienkami, jej obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo všeobecných poistných podmienkach zvýraznená v tabuľke a označená ako „osobitné zmluvné dojednania“, možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte písanom drobným písmom a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako všeobecné poistné podmienky. Správne preto prvostupňový súd uzavrel, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Žalovaná pritom v konaní nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Napokon nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo poukázané na čl. XV. všeobecných poistných podmienok, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok.
Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo taktiež zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými poukázal na neurčitosť dojednania rozhodcovského súdu, oprávneného danú vec prejednať a z tohto dôvodu aj jeho neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského súdu. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z.. Už samotný tento dôvod zakladá dôvodnosť nároku, preto skúmanie ďalšieho dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z. je bez právneho významu, aj keď odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že aj tento dôvod neplatnosti je v danej veci daný.
Úvahy žalovanej, že zásadný vplyv na rozhodnutie mala mať skutočnosť, že k ukončeniu zmluvného vzťahu z poistnej zmluvy došlo z iniciatívy žalobkyne, nie sú opodstatnené. Pre skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky je totiž právne irelevantné, z koho iniciatívy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Otázky právnej nárokovateľnosti a skúmanie dôvodnosti samotnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanej (vo výške 2 x 157,12 eura) bude totiž predmetom konania pred súdom prvého stupňa po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku tak, ako to vyplýva z ust. § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., pre aplikáciu ktorého nie je ani potrebné, aby súd vo výroku rozsudku vyslovil, že po právoplatnosti konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní, keďže ide o dôsledok predpokladaný zákonom.
Správne postupovala žalobkyňa, pokiaľ sa v zmysle § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobou domáhala jeho zrušenia z dôvodov vymedzených v zákone, pričom takémuto postupu nebráni ani úprava rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu a prejednanie veci v tzv. skrátenom konaní, a ani tá skutočnosť, že v zmysle rokovacieho poriadku žalobkyňa odpor voči napadnutému rozhodnutiu nepodala. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právna úprava zák. č. 244/2002 Z.z. neumožňuje odvolanie voči rozhodcovskému rozsudku, keďže
rozhodcovské konanie je jednoinštančné. Pokiaľ by teda účastník nepodal v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu o jeho zrušenie, rozsudok by sa stal právoplatným a vykonateľným. Tento rozsudok by sa zároveň stal aj exekučným titulom.
Z dôvodov vyššie uvedených je aj úvaha súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku správna a v súlade s ust. § 4 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z..
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Neúspešná žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa, ktorej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania tieto uplatnila, preto jej odvolací súd v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcich v trovách jej právneho zastúpenia, a to odmene za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 60,07 eura a 1 x režijný paušál vo výške 7,81 eura, spolu vo výške 67,88 eura. V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. trovy odvolacieho konania zaviazal žalovanú uhradiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.