Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. V., bývajúcej v B.,

zastúpenej JUDr. V. F., advokátom so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Mgr. J. M., bývajúcej

v B., 2/ K. H., bývajúcej v B., 3/ V. V., bývajúcemu v B., 4/ P. J., bývajúcemu v B.,

o uloženie povinnosti zakúpiť automobil a zaplatiť finančnú náhradu za používanie

motorového vozidla, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. augusta 2011 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. apríla 2010 č.k. -296 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil (pôvodne) právnemu predchodcovi

žalovaných 1/ až 3/ povinnosť zakúpiť žalobkyni ako náhradu za automobil Oltcit Club 11R

akýkoľvek automobil o obsahu valcov od 600 cmᶾ do 1200 cmᶾ,s najazdenými maximálne

30 000 km a uloženia povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za používanie motorového vozidla

od 29. augusta 1993 do rozhodnutia súdu. Náhradu trov konania súd žalovaným nepriznal.

Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že nároky uplatňované žalobkyňou nie sú dôvodné

a nemajú oporu v zákone. O náhrade trov konania rozhodol podľa ;

procesne úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože si právo

na ich náhradu neuplatnili.

2

Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. augusta 2011 sp.zn.

odvolanie žalobkyne odmietol. Odmietnutie odvolania odôvodnil tým, že bolo podané

oneskorene 11. marca 2011, t.j. po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania,

ktorá začala plynúť deň nasledujúci po doručení rozsudku právnemu zástupcovi žalobkyne

(dňa 15. júna 2010) a uplynula 29. júna 2010.

Uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním z dôvodu, že jej postupom

odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Namietala, že odvolací súd nerozhodol o jej včas podanom odvolaní, keďže písomné podanie

z 23. apríla 2010, označené ako „Dodatok k pojednávaniu zo dňa 22. apríla 2010 k sporu

“, toto podanie neposúdil správne podľa jeho obsahu ( ) ako

odvolanie. Uvedené podanie doručila súdu pred doručením prvostupňového rozhodnutia

28. apríla 2010. Odvolací súd nesprávne rozhodoval o podaní označenom ako odvolanie

z 11. marca 2011, ktoré ako oneskorene podané odmietol a nie o podaní z 23. apríla 2010,

z obsahu ktorého vyplýva, že je odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa. Z uvedených

dôvodov žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaní 1/ až 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), najskôr skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

3

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky

žiadneho z uznesení uvedených v ustanovení a , preto prípustnosť

dovolania žalobkyne z vyššie uvedených ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy,

či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Dovolateľka vady konania v zmysle až e/ a nenamietala

a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Z obsahu dovolania žalobkyne je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

vyvodzuje z toho, že odvolací súd nerozhodol o jej podaní z 23. apríla 2010, ktoré

podľa jeho obsahu je odvolaním proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote a nesprávne odmietol jej odvolanie z 11. marca 2011 proti rozsudku súdu

prvého stupňa ako oneskorene podané, čím jej odňal možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia

nie je daná už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

je postihnuté v tomto ustanovení uvedenou vadou. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu je prípustné len vtedy, ak napadnuté rozhodnutie touto vadou skutočne trpí, t.j. ak sa stali

skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí odvolacieho súdu.

So zreteľom na individuálne okolnosti posudzovanej veci bolo potrebné najskôr

vyriešiť otázku, či podanie dovolateľky z 23. apríla 2010 [č.l. 278 spisu (doručené

Okresnému súdu Bratislava I dňa 28. apríla 2010)] podľa obsahu spĺňa náležitosti odvolania

proti rozsudku súdu prvého stupňa z 22. apríla 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní podania žalobkyne založeného na

č.l. 278 spisu vychádzal predovšetkým z , v zmysle ktorého každý úkon

posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení

ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom

je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase

urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho

obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu,

jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým

prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné

skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou,

je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri

posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu ( ) na zreteli to,

ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne

(zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom

a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým,

čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného

procesného úkonu žiadny vplyv.

Pri posudzovaní procesného úkonu žalobkyne nachádzajúceho sa na č.l. 278 spisu

najvyšší súd vychádzal z objektívneho hľadiska. Vzal na zreteľ, ako bol navonok (v písomnej

podobe) prejavený. Z dôvodov uvedených vyššie nemohol prihliadnuť na neskôr žalobkyňou

tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou (žalobkyňou

subjektívne tvrdenou) vôľou. Ani v prípade, že došlo k podstatnému omylu žalobkyne medzi

tým, čo predmetným procesným úkonom prejavila, a tým, čo ním naozaj prejaviť chcela,

nemôže mať jej omyl žiadny vplyv na účinnosť tohto procesného úkonu.

Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že jej podanie zo dňa 23. apríla 2010 označené ako

„Dodatok k pojednávaniu zo dňa 22. apríla 2010 k sporu .“ (č.l. 278 a nasl. spisu)

spolu s podaním z 22. apríla 2010 označeným „Doriešiť na pojednávaní s dedičmi

a svedkami“ (č.l. 274 spisu) je podľa jeho obsahu odvolaním proti rozsudku súdu prvého

stupňa, tak by toto nesprávne označené podanie muselo obsahovať také vyjadrenia, z ktorých

pri objektívnom posudzovaní ich významu by nepochybne vyplývala vôľa dovolateľky

domáhať sa preskúmania vecnej správnosti konkrétneho rozhodnutia odvolacím súdom.

Takéto vyjadrenia ale podanie dovolateľky neobsahuje, z ktorého dôvodu nemožno toto

podanie žalobkyne považovať podľa jeho obsahu za odvolanie, s ktorým by sa spájali

procesné účinky včas podaného odvolania v zmysle Toto podanie nemožno

považovať ani za reakciu žalobkyne na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý jej žalobu

zamietol, nakoľko jeho súčasťou sú viaceré listiny nesúvisiace s predmetom konania, týkajúce

sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a družstevného bytu spolu s jej

korešpondenciou s bytovým družstvom, ako aj súvisiace s dedičským konaní po zomrelom

manželovi žalobkyne (predchodca žalovaných).

Predmetnému podaniu dovolateľky z 23. apríla 2010, o ktorom tvrdí, že je odvolaním

proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto nemožno pre nedostatok jeho obsahových

náležitostí (vymedzenie rozhodujúcich skutočností a nekonkrétne vymedzenie žalobných

nárokov) priznať procesné účinky a ak odvolací súd o tomto neurčitom procesnom návrhu

žalobkyne nerozhodol ako o jej odvolaní, neodňal žalobkyni možnosť konať pred súdom

v zmysle

Dovolateľka v dovolaní ďalej tvrdí, že k odňatiu jej možnosti konať pred súdom došlo

aj tým, že odvolací súd nesprávne odmietol jej odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

z 11. marca 2011 (č.l. 304 a nasl. spisu) ako oneskorene podané.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje ( veta prvá ). Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď

došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty ( ). Lehoty určené podľa

týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením

zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet,

posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,

je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň ( ). Lehota

je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu,

ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

V danom prípade bol prvostupňový rozsudok doručený do vlastných rúk zástupcu

žalobkyne 14. júna 2010 (pondelok). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania

mu začala plynúť dňom 15. júna 2010 a uplynula 29. júna 2010 (utorok). Žalobkyňa podala

odvolanie na poštovú prepravu 11. marca 2011 (piatok), teda po uplynutí lehoty na podanie

odvolania.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava I z 22. apríla 2010 č.k. -269 bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty

uvedenej v , správne odvolanie ako oneskorene podané odmietol (

ods. 1 písm. a/ ). Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že

odmietnutím odvolania v procesnej situácii, v ktorej boli pre to dané zákonné predpoklady

v zmysle , nebola žalobkyni odňatá možnosť pred súdom konať

(§ 237 písm. f/ O.s.p).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je prípustné ani podľa

a , preto dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ odmietol.

V dovolacom konaní nebola dovolateľka procesne úspešná a právo na náhradu trov

tohto konania vzniklo procesne úspešným žalovaným ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd nepriznal žalovaným náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. novembra 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková