Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/86/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcu O. N., V.. XX.X.XXXX, bývajúceho v T. V. L., H. XXXX/X, zastúpeného občianskym združením N. T. D. L. P., so sídlom v Q., Š. X, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: I. K. Ž. Y., a.s., so sídlom v Q., H. X, IČO: XXXXXXXX, zastúpenému J.. H. H., advokátom so sídlom v Q., V. XX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3. júla 2013 č.k. -79 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok a vo výroku o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zakázal žalovanému uplatňovať úroky z rozhodcovských doložiek a vo výrokoch o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom v Košiciach, Alžbetina 41 zo dňa 19.1.2012 sp. zn. a do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej odložil jeho vykonateľnosť, žalovanému zakázal uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní a zároveň mu uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne J.. E. T., advokátky so sídlom v Košiciach, trovy konania vo výške 133 eur a štátu na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eura.

Vyhovel tak v celom rozsahu návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom v Q., D. XX zo dňa 19.1.2012 sp. zn. , odloženia jeho vykonateľnosti a uloženia zákazu žalovanému uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní s odôvodnením, že rozhodcovský súd mu označeným rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 61,74 eura z titulu úhrady jeho nákladov na uzavretie poistenia a trovy rozhodcovského konania, hoci na to nemal právomoc pre neplatnú rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v poistnej zmluve vo forme osobitného zmluvného dojednania č. 01/2007.

Vychádzal pritom zo zistenia, že účastníci konania uzavreli dňa 21.10.2007 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky (ďalej len „VPP“) a osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju

vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV. VPP a zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku s tým, že osobu rozhodcu nešpecifikovali a nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia a ani na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie konkrétnemu stálemu rozhodcovskému súdu.

Po právnom posúdení veci podľa , , , a , , , a , o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, a podľa a , vyhodnotil osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, v spojení s čl. XV. všeobecných poistných podmienok tvoriacich jej súčasť, ako neurčitý právny úkon, ktorý je absolútne neplatný podľa a pre jeho rozpor s ust. a za neplatný ho považoval tiež podľa a uzavrel, že rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) je neplatná v zmysle o rozhodcovskom konaní. Poukazom na ustanovenie , dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný o rozhodcovskom konaní, judikatúru Súdneho dvora Európskej Únie (Océano Grupo Editorial SA, C-240/98, Elisa Maria Mostaza Claro, C-168/05, Cofidis, C-473/00) konštatoval, že z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval z pohľadu prijateľnosti zmluvných podmienok, ani či označené ustanovenie všeobecných poistných podmienok bolo individuálne dojednané. Na základe uvedeného potom dospel k záveru, že je daná i existencia dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle .

Vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku odložil podľa ust. , poukazom na vyhlásenie žalobcu, že účastníkom rozhodcovských konaní sú na základe právoplatných rozhodcovských rozsudkov priebežne zasielané pred exekučné výzvy.

Výrok o uložení zákazu žalovanému uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, neodôvodnil.

O trovách konania rozhodol podľa ust. , a priznanie trov právneho zastúpenia v konaní úspešnému žalobcovi na účet JUDr. Dariny Solárovej, advokátky použitím a „vyhlášky MS SR“.

Výrok o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok odôvodnil aplikáciou ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a skutočnosťou, že žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva bol v tomto konaní podľa a) od platenia súdnych poplatkov oslobodený a bol v konaní úspešný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa v spojení s , a . Navrhol zrušiť v celom rozsahu napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zastávajúc názor, že posudzovaná rozhodcovská doložka je platná, pretože bola individuálne dojednaná a na jej základe rozhodoval o jeho nároku stály rozhodcovský súd určený podľa čl. XV. VPP z 21.5.2007, predovšetkým namietal neobjasnenosť skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie znenia čl. XV. VPP (Rozhodcovské konanie) a nesprávnu aplikáciu o rozhodcovskom konaní na daný prípad. Vyčítal súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie ním predložených dôkazov, ak pri rozhodovaní nevzal do úvahy, že poistný vzťah s koncom poistenia 31.12.2048 ukončil z vlastnej iniciatívy žalobca už v druhom roku jeho trvania, a že jeho oprávnená pohľadávka spočívajúca v nákladoch vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy so žalobcom vyplýva z ich zmluvného dojednania. Za nesprávny označil aj jeho záver, že v rozhodcovskom konaní neboli správne aplikované právne normy na ochranu spotrebiteľa, poukazujúc na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 8.3.2011. Ďalej namietal, že sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal otázkou právnej nárokovateľnosti pohľadávky žalobcu vo výške 61,74 eura podľa čl. XVII. bod 7a VPP a ako predbežnú otázku neskúmal pôvodný záväzkový vzťah, a nesprávne vyhodnotil i postup a rozhodovanie rozhodcovského súdu v skrátenej forme konania. Tvrdil zároveň, že bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní konania v merite sporu s poukazom na

Z.z. o rozhodcovskom konaní mu bol odopretý prístup k spravodlivosti na uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy, nakoľko už nebude mať právny nástroj na jeho vymáhanie od žalobcu. Výrok, ktorým mu bolo zakázané uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, označil za arbitrárny a nepreskúmateľný, pretože v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nenachádzajú žiadne myšlienkové postupy a právne hodnotenia súdu. Zároveň ho mal za nedôvodný, vynesený v situácii, keď žalobca svoj návrh v tejto časti nepodložil dôkazmi o svojej aktívnej legitimácii, a tiež nezákonný. Argumentoval, že na jeho vynesenie v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa nebol oprávnený a uprel mu ním právo slobodne sa rozhodnúť o spôsobe uplatnenia svojich nárokov z poistných zmlúv. Napokon poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.7.2013, ktorým zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.1.2012 a prijatie jeho dvoch ústavných sťažností na Ústavný súd SR pod sp. zn. vo veciach vedených na Najvyššom súde SR pod sp. zn. a sp. zn. .

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný doručil dňa 18.10.2013 súdu prvého stupňa návrh na prerušenie konania podľa do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. , vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. , .

Pred prejednaním odvolania sa preto odvolací súd zaoberal návrhom žalovaného na prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. , vedeného pred ústavným súdom pod sp. zn. .

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Citované ustanovenie upravuje možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia súdneho konania pre prípad, ak je pre rozhodnutie súdu významná otázka, ktorá patrí do právomoci iného orgánu, prípadne o nej rozhoduje súd v inom konaní. Tieto otázky môže súd v zásade posúdiť aj sám ( ).

V prejednávanej veci žalovaný navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. , ktoré prebieha na základe sťažnosti žalovaného na porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Z pripojeného uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. -27 vyplýva, že žalovaný ako sťažovateľ namieta porušenie uvedených práv z dôvodu arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napadnutého sťažnosťou a to predovšetkým z dôvodu, že exekučný súd sa dopustil procesných pochybení, keď vykonával dokazovanie a nenariadil pojednávanie.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred Ústavným súdom SR žalovaný ako sťažovateľ namieta predovšetkým procesné pochybenia súdov v exekučnom konaní. Ústavný súd už v predchádzajúcom obdobnom rozhodnutí, v ktorom konštatoval porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (), sa venoval zásadne procesným otázkam predchádzajúcim rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR a predmetom konania nebolo posúdenie platnosti dojednanej rozhodcovskej doložky, ani výklad spotrebiteľského práva všeobecnými súdmi.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod na prerušenie konania podľa .

Odvolací súd následne prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), v súlade s ust. , preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pokiaľ smeruje voči výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku a o odložení jeho vykonateľnosti.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. decembra 2014 (, v spojení s ), keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ).

Žalovaný vo svojom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. , t.j. namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, pretože sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ako i odvolací dôvod uvedený v ust. a , t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. predpokladá, že účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

K odvolaciemu dôvodu podľa možno uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému výroku o zrušení označeného rozhodcovského rozsudku a o odložení jeho vykonateľnosti nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v tejto časti nie je ani nepreskúmateľný a nedošlo ani k iným vadám uvedeným v .

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky účastníkmi označené dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v jeho výroku, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok a vo výroku o odklade jeho vykonateľnosti, podľa ust. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v tejto časti s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. a o rozhodcovskom konaní, lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, keďže správne bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka a súčasne tým, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tieto svoje právne závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a s týmito sa stotožňuje.

Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.12012 sp. zn. žalovaný opiera o zmluvné dojednanie, ktoré súvisí s poistnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania dňa 21.10.2007, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky podľa , a , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vo vzťahu k odvolacím námietkam niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrel žalovaný, ktorý pri poskytovaní poistenia vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobca ako fyzická osoba, ktorý zabezpečoval svoje potreby, teda spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sa stali súčasťou zmluvy a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej. Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky preto prvostupňový súd túto správne preskúmal aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o jej neprijateľnosti a tým aj neplatnosti preskúmavanej rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci žalobca dôvodne spochybnil platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť pri právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ( ).

Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo všeobecných poistných podmienkach, totiž fakticky splynula s ostatnými poistnými podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte písanom drobným písmom, bola podpísaná v rovnaký deň ako všeobecné poistné podmienky a jej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Správne preto prvostupňový súd uzavrel, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobca mohol jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného ( ). Navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo taktiež zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa . Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorými poukázal na neurčitosť dojednania rozhodcovského súdu oprávneného danú vec prejednať a z tohto dôvodu je správny aj jeho záver o jeho neplatnosti. Neplatná rozhodcovská doložka totiž nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského súdu. Podľa už samotný tento dôvod zakladá dôvodnosť nároku, preto skúmanie ďalšieho dôvodu podľa je bez právneho významu, aj keď odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že aj tento dôvod neplatnosti je v danej veci daný.

Úvahy žalovaného, že zásadný vplyv na rozhodnutie mala mať skutočnosť, že k ukončeniu zmluvného vzťahu z poistnej zmluvy došlo z iniciatívy žalobcu nie sú opodstatnené. Pre skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky je totiž právne irelevantné, z koho iniciatívy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Otázky právnej nárokovateľnosti a skúmanie dôvodnosti samotnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému bude predmetom konania pred súdom prvého stupňa po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku tak, ako to vyplýva z ust. , pre aplikáciu ktorého nie je ani potrebné, aby súd vo výroku rozsudku vyslovil, že po právoplatnosti konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bude potrebné pokračovať v konaní, keďže ide o dôsledok predpokladaný zákonom.

Správne postupoval žalobca, pokiaľ sa v zmysle v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobou domáhal jeho zrušenia z dôvodov vymedzených v zákone, pričom takémuto postupu nebráni ani úprava rokovacieho poriadku arbitrážneho súdu a prejednanie veci v tzv. skrátenom konaní, alebo tá skutočnosť, že v zmysle rokovacieho poriadku žalobca odpor voči napadnutému rozhodnutiu nepodal. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právna úprava neumožňuje odvolanie voči rozhodcovskému rozsudku, keďže rozhodcovské konanie je jednoinštančné. Pokiaľ by teda účastník nepodal v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu o jeho zrušenie, rozsudok by sa stal právoplatným a vykonateľným. Tento rozsudok by sa zároveň stal aj exekučným titulom. Obsahom poučenia posudzovaného rozhodcovského rozsudku je pritom aj možnosť domáhať sa jeho zrušenia žalobou v zmysle až j) v spojení s .

Z dôvodov vyššie uvedených je preto aj úvaha súdu prvého stupňa o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku správna a súladná s ust. o rozhodcovskom konaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok a vo výroku o odklade jeho vykonateľnosti, ako vecne správny.

Vo zvyšujúcej časti vo veci samej, t.j. v časti, ktorou bol žalovanému uložený zákaz uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, odvolanie žalovaného je dôvodné. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa v spojení s je vo vzťahu k tomuto výroku naplnený.

Podľa ust. súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, strucˇne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol, že žalovanému zakazuje uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní, pri odôvodnení tohto výroku súdneho rozhodnutia sa dôsledne neriadil citovaným ustanovením . Túto časť svojho rozhodnutia totiž opomenul odôvodniť. Z odôvodnenia tejto časti preskúmavaného rozsudku absentuje vzťah medzi skutkovými zisteniami na strane jednej a na strane druhej jeho právnym záverom, že nárok žalobcu je daný a žalovanému sa zakazuje uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní.

Súd prvého stupňa tak zaťažil konanie a následne rozhodnutie (o tejto časti žalobcom uplatneného nároku) vadou konania, ktorá je významná z hľadiska , na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dôsledkom nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti je odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako ho podľa ust. v tejto časti zrušiť spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok (, ) a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

V posudzovanej veci totiž nie sú splnené podmienky nielen pre potvrdenie, ale ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa v tejto časti, nakoľko k správnemu rozhodnutiu veci sú potrebné podstatné (pre rozhodnutie zásadne významné) skutkové a právne závery, ktoré súd prvého stupňa neučinil (vzhľadom k absencii odôvodnenia tohto preskúmavaného výroku). V opačnom prípade by odvolací súd odoprel účastníkom možnosť prieskumu správnosti nových, poprípade z pohľadu súdu prvého stupňa doposiaľ bezvýznamných skutočností (z hľadiska jeho právneho posúdenia veci) a ku ktorým musí odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Po vrátení veci bude preto úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu ( ) a predovšetkým rozhodnutie (v jeho zrušenej časti) odôvodniť v súlade s ustanovením tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd zároveň pripomína (vo vzťahu k označenému zrušenému výroku rozsudku), že v zhode s výkladom podávaným právnou teóriou a súdnou praxou musí byť žalobný petit presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo nemôže priznať účastníkom iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ sa však žalobca voči žalovanému domáha uloženia všeobecného zákazu „uplatňovať nároky vzniknuté z ním uzatváraných rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou všeobecných poistných podmienok v rozhodcovskom konaní“, takéto znenie žalobného petitu (prevzaté súdom prvého stupňa do výroku súdneho rozhodnutia) tieto náležitosti nespĺňa (, ). Prevzatie takého nepresného, neurčitého

alebo nezrozumiteľného petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie nebolo vykonateľné. Požiadavka na to, aby žalobný petit bol presný, určitý a zrozumiteľný, je pritom nevyhnutnou práve pre výsledok konania, teda pre to, aby na základe výroku súdneho rozhodnutia mohol byť nariadený a vykonaný súdny výkon rozhodnutia (exekúcia), t.j. aby mohli nastať účinky žalobcom (event. súdom) zamýšľané.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.