Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Csp-26-2022.pdf
PDF · 126.89 KB
Case nature
Area
Subarea
63Csp/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobkyne: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpenej advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: S. V., narodenému XX. X. XXXX, trvale pobytom G. - J. S., o zaplatenie 860,02 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 860,02 eura, úrok 302,09 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 860,02 eura od 2. 3. 2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 36,- eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 14. 12. 2021, sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 860,02 eura spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 14. 3. 2018 uzatvorila žalobkyňa (do 2. 7. 2021 podnikajúca pod obchodným menom: Poštová banka, a. s.) so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“). Na základe úverovej zmluvy žalobkyňa poskytla v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.100,- eur. Žalovaný načerpal úver dňa 14. 3. 2018 (aktuálny stav úveru, posledná strana). Podľa úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobkyňa oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu, že žalobkyňa upozornila žalovaného na jeho omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný úver nesplácal, žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru ku dňu 1. 3. 2021 a požiadala žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaný do zosplatnenia uhradil na úver sumu 568,90 eura, z čoho pripadlo na: istinu 239,98 eura, úroky 288,92 eura a poplatky 40,- eur. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 860,02 eura (1.100,- eur - 239,98 eura). Žalobkyňa si uplatnila nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť, predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 591,01 eura [celkové náklady 1.713,01 eura - istina 1.100,- eur
- poplatok 22,- eur]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavovali nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 302,09 eura (591,01 eura - 288,92 eura). Žalobkyňa si zároveň uplatnila neuhradené poplatky vo výške 36,- eur, ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané
upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanému). Tento nárok si žalobkyňa uplatnila ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho, že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné kolónky pre poplatky. Žalobkyňa si uplatnila zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobkyňa teda nepožadovala zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobkyni vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Veriteľ v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyhlásil, že o identifikovanej pohľadávke účtuje v uvedenom rozsahu vo svojom účtovníctve. Predžalobná výzva bola zasielaná žalovanému na korešpondenčnú adresu. Žalobkyňa poukázala na R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Odpoveď na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru, dal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16. 6. 2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ (ods. 24 odôvodnenia). Totožne aj uznesenie NS SR zo dňa 30. 6. 2020 sp. zn. 2 Cdo 115/2019. K nastolenej právnej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30. 7. 2019 sp. zn. 6 Cdo 113/2018, keď uviedol, že: „(...) v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nároku na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ a mnohé ďalšie rozhodnutia NS SR (rôznych senátov) - 1 Cdo 94/2019, 1 Cdo 208/2019, 2 Cdo 115/2019, 3 Cdo 113/2019, 5 Cdo 42/2020, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo 125/2018. Pre úplnosť žalobkyňa uviedla, že Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 476/2012 sa nezaoberal prípustnosťou paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania, ale namietaným porušením základných práv konkrétnej sťažovateľky. Ústavný súd SR nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Právne závery všeobecných súdov môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). V uvedenom prípade takáto situácia nenastala, pričom Ústavný súd uviedol, že: „Ústavný súd poukazuje na to, že podľa ústavy je systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych predpisov rozhodovať iný (všeobecný) súd, t. j. právomoc ústavného súdu je subsidiárna. Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nie je možné považovať nevyhovenie návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97).“
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 4. 1. 2022 platobný rozkaz, sp. zn. 13Up/2007/2021, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobkyňu a zároveň ju vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa v zákonnej lehote navrhla pokračovanie v konaní a Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo 4. 4. 2022 postúpil vec tunajšiemu súdu.
3. Žalobkyňa podaním zo 4. 4. 2022 doplnila postup jednotlivých úkonov, ktorými overovala bonitu žalovaného, vrátane zistení a predložila dôkazné prostriedky. Uviedla, že išlo o predschválený úver,
druh a výšku dôchodku žalovaného žalobkyňa overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala dôchodok vo výške 140,- eur (deklarovaná výška dôchodku 175,- eur nebola potvrdená). V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií. Žalovaný si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 1.100,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 17,63 eura. Žalobkyňa trvala na tom, že riadne posúdila bonitu žalovaného a jeho reálnu schopnosť uhradiť svoje záväzky, pričom po celý čas postupovala s odbornou starostlivosťou.
4. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP a súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, preto dňa 18. 7. 2022 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, vrátane výzvy na vyjadrenie a poučenia, pričom žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 116 ods. 1, 2 CSP). Žalovaný sa k žalobe v stanovenej lehote a ani doposiaľ nevyjadril, skutkové tvrdenia uvedené v žalobe nepoprel a v konaní ostal nečinný.
5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. V danej veci bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 860,02 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 1. 2023. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 10. 1. 2023. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Súd vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov založených do spisu žalobkyňou: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo 14. 3. 2018, formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, doručenky, aktuálny stav úveru ku dňu 30. 9. 2021, elektronické podacie hárky, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby predávané produkty, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery účinné od 1. 10. 2016, všeobecné obchodné podmienky účinné od 31. 12. 2017, výzva na úhradu dlžnej sumy z 1. 3. 2021, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 1. 2. 2021, dáta dopytu sociálnej poisťovne zo 14. 3. 2018, dáta dopytu SRBI (spoločný register bankových informácií) zo 14. 3. 2018, ako aj na základe ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dobrá pôžička (ďalej len „zmluva“) mal súd preukázané, že predmetná zmluva bola riadene žalobkyňou a aj žalovaným podpísaná, a to v rovnaký deň 14. 3. 2018. Zmluvnými stranami boli Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava a dlžníkom bol žalovaný, pričom v zmluve bolo uvedené jeho identifikačné údaje. V bode 2.2. zmluvy sú uvedené parametre úveru, a to druh spotrebiteľského úveru: bezúčelový úver, výška schváleného úveru 1.100,- eur, počet mesačných splátok 96, termín konečnej splatnosti úveru 20. 3. 2026, výška mesačnej splátky 17,63 eura, z toho výška anuitnej splátky 17,63 eura, výška poslednej mesačnej splátky 16,16 eura, fixná úroková sadzba 11,50 %, RPMN banky 12,90 %, priemerná RPMN 8,75 %, odplata za poskytnutie úveru 13,50 %, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 1.713,01 eura, splatnosť prvej mesačnej splátky 20. 4. 2018, splatnosť mesačnej splátky k 20. dňu v mesiaci. V bode 3.1 zmluvy boli uvedené poplatky, ktoré súvisia s poskytnutým úverom, a to za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v banke 2 %, za poskytnutie úveru pri čerpaní na účet v inej banke 2 %, zmenu zmluvných podmienok 40,- eur, poplatok za vystavenie potvrdenia súvisiaceho s úverom na žiadosť dlžníka 40,- eur s tým, že v prípade omeškania so splácaním úveru je banka oprávnená uplatniť si úhradu skutočných nákladov spojených s vymáhaním úveru.
10. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru z 1. 2. 2021 žalobkyňa upozornila žalovaného na podstatné porušenie ustanovení zmluvy o úvere zo 14. 3. 2018 a upozornila ho, že pohľadávka banky je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 97,52 eura. Súčasne ho vyzvala na zaplatenie dlžných splátok a upozornila ho, že ak nedôjde k zaplateniu, je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Výzva bola podľa EPH odoslaná 2. 2. 2021. Výzvou z 1. 3. 2021 žalobkyňa vyhlásila ku dňu 1. 3. 2021 úver za predčasne splatný a svoju pohľadávku vyčíslila nasledovne: istina 860,02 eura, úrok 44,47 eura, poplatky za upomienky 36,- eur, celkovo suma 940,49 eura. Súčasne vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Zásielka s výzvou bola dňa 23. 3. 2021 vrátená žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote.
11. Z aktuálneho stavu úveru z bankového systému žalobkyne ku dňu 30. 9. 2021 súd zistil, že žalovaný vykonal poslednú čiastkovú úhradu dňa 21. 9. 2020.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 14. 3. 2018 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
13. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie podľa písm. a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t. j. k 14. 3. 2018 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. k 14. 3. 2018, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 5. 12. 2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
27. Podľa prechodného ustanovenia § 879v Občianskeho zákonníka, účinného od 5. 12. 2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
28. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
29. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
30. Súd pre úplnosť uvádza, že skúmal aj v súlade s § 54a Občianskeho zákonníka, či nárok žalobkyne nie je premlčaný a dospel k záveru, že nárok žalobkyne premlčaný nie je. V danom prípade bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. 11. 2020, pričom žaloba bola upomínaciemu súdu doručená dňa 14. 12. 2021, a teda pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.
31. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa, predmetná zmluva o úvere je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje okrem iného aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru.
32. Súd preskúmaním zmluvy z hľadiska toho, či obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zistil, že zmluva obsahuje všetky náležitosti. Súd taktiež nezistil existenciu žiadnych neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný dôvod ani výšku nároku nespochybňoval a zostal v celom konaní nečinný.
33. Žalobkyňa najskôr žalovaného výzvou z 1. 2. 2021 upozornila, že je viac ako 3 mesiace v omeškaní so splácaním úveru, vyzvala ho na zaplatenie a upozornila na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Následne 1. 3. 2021 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. Súd mal výšku neuhradenej istiny preukázanú z aktuálneho stavu úveru, pričom žalovanému bol poskytnutý úver 1.100,- eur. Súd preto nárok žalobkyne na zaplatenie neuhradenej istiny posúdil ako dôvodný. Súd taktiež posúdil ako dôvodný nárok na zaplatené vyčíslené úroky z úveru, ktoré prináležia žalobkyni v zmysle aktuálnej judikatúry najvyšších súdnych autorít do konečnej splatnosti úveru. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nesplatil žalobkyni poskytnutý úver riadne a včas. Žalovaná suma predstavuje okrem dlžnej istiny poskytnutého úveru vo výške 860,02 eura, vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 302,09 eura aj poplatky vo výške 36,- eur, ktoré si žalobkyňa uplatnila ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a ktoré predstavujú reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanému) a príslušenstvo. Žalovaný na zaslané upomienky nereagoval. Zároveň mal vedomosť aj o sankciách, ktoré mu hrozili v prípade porušenia záväzkových povinností.
34. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
35. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Keďže žalovaný svoj dlh dobrovoľne nezaplatil, súd žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie dlžnej sumy. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
predčasnej splatnosti. Žalobkyňa relevantnými dokumentmi a listinami preukázala svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
39. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil podľa § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
40. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 255 ods. 1 v spojení s 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako plne úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu posudzujúc úspech podľa uplatnenej istiny žalovanej sumy.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.